Rozsudok Všeobecného súdu zo 6. septembra 2013 – Persia International Bank/Rada
(vec T-493/10)1
(„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Povinnosť odôvodnenia – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Nesprávne posúdenie“)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Persia International Bank plc (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: pôvodne S. Gadhia, S. Ashley, solicitors, D. Anderson, QC, a R. Blakeley, barrister, neskôr S. Ashley, S. Jeffrey, A. Irvine, solicitors, D. Wyatt, QC, a Blakeley)
Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Bishop a A. Vitro, splnomocnení zástupcovia)
Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Európska komisia (v zastúpení: S. Boelaert a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia)
Predmet veci
Jednak návrh na zrušenie rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 668/2010 z 26. júla 2010, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 195, s. 25), rozhodnutia Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 281, s. 81), nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 281, s. 1), rozhodnutia Rady 2011/783/SZBP z 1. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 319, s. 71), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1245/2011 z 1. decembra 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 319, s. 11), a nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1), v rozsahu, v akom sa uvedené akty týkajú žalobkyne, a jednak návrh na určenie, že článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 103, s. 1), článok 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 a článok 23 ods. 2 nariadenia č. 267/2012 sa na žalobkyňu nebudú uplatňovaťVýrok rozsudkuV rozsahu, v akom sa týkajú spoločnosti Persia International Bank plc, sa zrušujú:bod 4 tabuľky B prílohy II rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP,bod 2 tabuľky B prílohy vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 668/2010 z 26. júla 2010, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu,bod 4 tabuľky B oddielu I prílohy rozhodnutia Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413,bod 4 tabuľky B prílohy VIII nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 423/2007,rozhodnutie Rady 2011/783/SZBP z 1. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413,vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1245/2011 z 1. decembra 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 961/2010, abod 4 tabuľky B oddiel I prílohy IX nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 961/2010.Účinky rozhodnutia 2010/413, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2010/644 a rozhodnutím 2011/783, pretrvávajú vo vzťahu k spoločnosti Persia International Bank až do okamihu, ke
ď zrušenie nari
adenia č. 267/2012 nadobudne účinnosť.V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.Rada
Európskej únie znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania spoločnosti Persia International Bank.Európska komisia znáša vlastné trovy kon
ania.