Vec T‑543/08

RWE AG

a

RWE Dea AG

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s parafínovými voskami – Trh s parafínovým gáčom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Určenie cien a rozdelenie trhov – Zodpovednosť materskej spoločnosti za porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ktorých sa dopustili jej dcérska spoločnosť a spoločný podnik v jej spoluvlastníctve – Rozhodujúci vplyv uplatňovaný materskou spoločnosťou – Domnienka v prípade vlastníctva 100 % podielu na základnom imaní – Nástupníctvo – Proporcionalita – Rovnosť zaobchádzania – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006 – Neobmedzená právomoc“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) z 11. júla 2014

1.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti – Vyvrátiteľná domnienka – Dôkazná povinnosť spoločnosti, ktorá chce vyvrátiť túto domnienku – Dôkazy nepostačujúce na vyvrátenie domnienky

(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)

2.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Uplatniteľnosť na pripísanie zodpovednosti materským spoločnostiam za porušenie, ktorého sa dopustil ich spoločný podnik

(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)

3.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Pripísanie protisúťažného správania spoločného podniku dvom materským spoločnostiam, ktoré sú jeho rovnocennými vlastníkmi – Podmienky – Skutočné uplatňovanie rozhodujúceho vplyvu oboma materskými spoločnosťami – Pojem spoločné riadenie – Dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia

(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 139/2004)

4.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Podmienky – Nevyhnutnosť konania, ktoré Komisii uľahčilo zistenie porušenia – Voľná úvaha Komisie

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)

5.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Dodržanie primeranej lehoty – Povinnosť Komisie upozorniť podniky, ktorých sa týka vyšetrovanie, na možnosť vykonania dokazovania alebo stíhania pred zaslaním akéhokoľvek oznámenia o výhradách – Neexistencia

(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003)

6.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty za porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a ktoré sa týka viacerých adresátov – Pripísanie konaní dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti – Povinnosť výslovného odôvodnenia – Rozsah

(Články 81 ES a 253 ES)

7.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Zohľadnený obrat – Referenčný rok – Posledný celý rok porušenia – Výnimočná povaha tohto roka – Zohľadnenie dlhšieho referenčného obdobia – Priemerný obrat počas referenčného obdobia presahujúci obrat za predchádzajúce obdobie – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 6 a 13)

8.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc súdu Únie – Rozsah

(Článok 261 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 25 – 28, 32, 36 – 44, 49, 50, 59 – 62, 66, 67, 69)

2.      V oblasti hospodárskej súťaže správanie dcérskej spoločnosti možno pripísať materskej spoločnosti z dôvodu ich príslušnosti k tomu istému podniku vtedy, keď táto dcérska spoločnosť neurčuje svoje správanie na trhu nezávisle, pretože v tejto súvislosti podlieha rozhodujúcemu vplyvu materskej spoločnosti.

Na správanie dcérskej spoločnosti na trhu má rozhodujúci vplyv materská spoločnosť najmä v prípade, keď dcérska spoločnosť v podstate uplatňuje pokyny, ktoré jej dala materská spoločnosť.

Na správanie dcérskej spoločnosti na trhu má v zásade rozhodujúci vplyv materská spoločnosť aj vtedy, keď táto materská spoločnosť má iba oprávnenie vymedzovať alebo schvaľovať určité strategické obchodné rozhodnutia v prípade potreby prostredníctvom svojich zástupcov v orgánoch dcérskej spoločnosti, zatiaľ čo oprávnenie určovať stricto sensu obchodnú politiku dcérskej spoločnosti je delegované na vedúcich zamestnancov poverených jej prevádzkovým riadením, ktorých si materská spoločnosť vybrala a ktorí zastupujú a presadzujú jej obchodné záujmy.

Tieto zásady sa môžu uplatniť tiež na pripísanie zodpovednosti jednej alebo viacerým materským spoločnostiam za porušenie, ktorého sa dopustil spoločný podnik.

(pozri body 29 – 31, 33)

3.      V oblasti hospodárskej súťaže Komisia nemôže na účely pripísania protisúťažného správania spoločného podniku dvom materským spoločnostiam, ktoré sú jeho rovnocennými vlastníkmi, na základe článku 81 ES vychádzať iba zo schopnosti uplatňovať rozhodujúci vplyv, ako to je v prípade uplatnenia nariadenia č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, bez toho, aby bolo potrebné overiť, či skutočne došlo k uplatneniu tohto vplyvu. Naopak Komisii v zásade prináleží, aby preukázala takýto rozhodujúci vplyv na základe súboru skutkových okolností. Medzi tieto okolnosti patria kumulácia funkcií tými istými fyzickými osobami v rámci vedenia materskej spoločnosti a vedenia jej dcérskej spoločnosti alebo spoločného podniku alebo skutočnosť, že uvedené spoločnosti mali povinnosť dodržiavať usmernenia zo strany ich jediného vedenia bez toho, aby sa na trhu správali nezávisle.

Okrem toho skutočné uplatňovanie rozhodujúceho vplyvu jednou alebo viacerými materskými spoločnosťami na obchodné správanie spoločného podniku možno tiež preukázať preskúmaním spôsobov prijímania rozhodnutí v rámci tohto podniku. Hoci právomoc alebo možnosť určovať obchodné rozhodnutia spoločného podniku samy osebe vyplývajú iba zo samotnej schopnosti uplatňovať rozhodujúci vplyv na jeho obchodné správanie, a teda z pojmu „kontrola“ v zmysle nariadenia č. 139/2004, Komisia a súd Únie môžu predpokladať, že právne predpisy a ustanovenia dohôd týkajúcich sa fungovania uvedeného podniku, a to najmä ustanovenia zmluvy o založení spoločného podniku a dohody akcionárov upravujúcej hlasovanie, boli vykonané a dodržané. V takom rozsahu môže preskúmanie skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie spoločného podniku spočívať v abstraktnej analýze dokumentov podpísaných pred začiatkom jeho fungovania podobne ako v prípade analýzy týkajúcej sa kontroly. Keďže však preskúmanie týkajúce sa skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu je retrospektívne a môže sa teda opierať o konkrétne skutočnosti, Komisia, ako aj dotknutí účastníci konania môžu predložiť dôkaz, že obchodné rozhodnutia spoločného podniku boli prijímané na základe postupov, ktoré sú odlišné od postupov, ktoré vyplývali zo samotného abstraktného preskúmania dohôd týkajúcich sa fungovania spoločného podniku.

Vplyv materských spoločností na prevádzkové riadenie spoločného podniku uplatňovaný prostredníctvom členov správnej rady tohto podniku, ktorých vymenovali uvedené materské spoločnosti, je celkom relevantný na účely posúdenia existencie hospodárskej jednoty medzi materskými spoločnosťami a uvedeným spoločným podnikom. Komisia však nepreukázala, že obe materské spoločnosti úzko spolupracovali pri riadení dotknutého spoločného podniku a že rozhodnutia prijaté v uvedenej rade odrážali vôľu každej z materských spoločností, ktorým bola pripísaná zodpovednosť. Také zistenie nemohlo byť vyvodené z abstraktného preskúmania dohôd upravujúcich fungovanie spoločného podniku. Komisia nepredložila v tejto súvislosti ani nijaký konkrétny skutkový dôkaz, akým sú najmä zápisnice zo zasadnutí správnej rady.

Z toho vyplýva, že Komisia vzhľadom na existenciu relevantných skutkových dôkazov predložených oboma materskými spoločnosťami v súvislosti s absenciou spoločného riadenia spoločného podniku nemôže na účely preukázania takého spoločného riadenia vychádzať vo svojom posúdení iba z ustanovení dohody o spoločnom podniku.

(pozri body 101, 102, 107, 108, 114, 115, 119, 123, 124)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 140 – 147, 151, 162 – 168)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 175 – 179)

6.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 188 – 213)

7.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 215 – 227)

8.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 256 – 258)