Vec T‑30/03 RENV

3F

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Daňová pomoc poskytnutá dánskymi orgánmi – Námorníci zamestnaní na palubách lodí zapísaných v dánskom medzinárodnom registri – Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok – Žaloba o neplatnosť – Závažné ťažkosti“

Abstrakt rozsudku

1.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Fáza predbežného preskúmania a kontradiktórna fáza – Povinnosť Komisie začať kontradiktórne konanie v prípade závažných ťažkostí – Pojem závažné ťažkosti

(Článok 88 ods. 2 a 3 ES)

2.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Neoznámené opatrenia pomoci, proti ktorým podali tretie dotknuté osoby sťažnosti – Povinnosť Komisie ukončiť fázu predbežného preskúmania v primeranej lehote – Rozsah

(Článok 88 ods. 3 ES)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Skúmanie sťažností – Povinnosť Komisie viesť kontradiktórnu diskusiu so sťažovateľom už vo fáze predbežného preskúmania – Neexistencia

(Článok 88 ods. 3 ES)

1.      Konanie podľa článku 88 ods. 2 ES je nevyhnutné, pokiaľ sa Komisia stretne so závažnými ťažkosťami pri posúdení, či je pomoc zlučiteľná so spoločným trhom. Komisia sa tak môže pri vydaní rozhodnutia priaznivého pre pomoc obmedziť na fázu predbežného preskúmania podľa článku 88 ods. 3 ES len v prípade, ak nadobudla v rámci prvého preskúmania presvedčenie, že táto pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom. Naopak, ak toto prvé preskúmanie vedie Komisiu k opačnému presvedčeniu alebo jej neumožňuje prekonať všetky ťažkosti spojené s posúdením zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom, Komisia je povinná vyžiadať si všetky potrebné vyjadrenia a s tým cieľom začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES.

Hoci Komisia nemá nijakú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania, ak zistí existenciu takýchto ťažkostí, disponuje predsa len určitou mierou voľnej úvahy pri vyšetrovaní a skúmaní okolností daného prípadu, aby zistila, či spôsobujú závažné ťažkosti. V súlade s účelom článku 88 ods. 3 ES a povinnosťou riadnej správy vecí verejných, ktorú má, môže Komisia najmä začať rozhovory s oznamujúcim štátom alebo tretími osobami, aby v priebehu predbežného konania prekonala prípadné ťažkosti. Táto možnosť pritom predpokladá, že Komisia môže upraviť svoje stanovisko podľa výsledkov začatých rozhovorov bez toho, aby sa táto úprava a priori vykladala tak, že spôsobuje vznik závažných ťažkostí.

Pojem závažné ťažkosti má objektívnu povahu. Existenciu takých ťažkostí treba hľadať tak v okolnostiach prijatia napadnutého aktu, ako aj v jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, porovnaním odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v čase, keď sa vyjadrovala k zlučiteľnosti spornej pomoci so spoločným trhom. Z toho vyplýva, že preskúmanie zákonnosti, ktoré vykonáva Všeobecný súd, pokiaľ ide o existenciu závažných ťažkostí, je zo svojej podstaty hlbšie ako skúmanie zjavne nesprávneho posúdenia. Dôkazné bremeno existencie závažných ťažkostí znáša žalobca, pričom takýto dôkaz môže predložiť prostredníctvom súboru súhlasných čiastkových dôkazov týkajúcich sa jednak okolností a dĺžky predbežného preskúmania a jednak obsahu napadnutého rozhodnutia.

(pozri body 53 – 55, 78)

2.      Ak dotknutý členský štát štátne opatrenia sporné z pohľadu zákazu štátnej pomoci neoznámil, Komisia nie je povinná pristúpiť k predbežnému preskúmaniu týchto opatrení v stanovenej lehote. Ak však tretie dotknuté strany predložili Komisii sťažnosť týkajúcu sa štátnych opatrení, ktoré neboli oznámené, inštitúcia je povinná v rámci predbežnej fázy stanovenej v článku 88 ods. 3 ES starostlivo a nestranne preskúmať tieto sťažnosti v záujme náležitého uplatnenia základných pravidiel Zmluvy o ES týkajúcich sa štátnej pomoci. Z toho najmä vyplýva, že Komisia nemôže donekonečna predlžovať predbežné preskúmanie štátnych opatrení, ktoré sú predmetom sťažnosti, keďže toto preskúmanie má Komisii umožniť len vytvoriť si prvý názor na kvalifikáciu opatrení predložených jej na posúdenie a na ich zlučiteľnosť so spoločným trhom.

Primeranosť dĺžky predbežného preskúmania sa musí posudzovať v závislosti od okolností každého prípadu a najmä od jeho kontextu, rôznych procesných štádií, ktorými musí Komisia prejsť, a od zložitosti prípadu.

Hoci dĺžka predbežného preskúmania môže naznačovať existenciu závažných ťažkostí, sama osebe nepostačuje na preukázanie existencie takýchto ťažkostí.

Predovšetkým samotnú skutočnosť, že medzi Komisiou a dotknutým členským štátom sa počas predbežného preskúmania začali diskusie a že v rámci toho si mohla Komisia vyžiadať doplňujúce informácie o pomoci, ktorú mala preskúmať, nemožno samu osebe považovať za dôkaz toho, že táto inštitúcia čelila závažným ťažkostiam spojeným s posudzovaním.

Uplynutie obdobia značne presahujúceho lehotu, ktorá sa bežne uplatňuje pri prvom preskúmaní v rámci ustanovení článku 88 ods. 3 ES, môže navyše viesť k uznaniu toho, že Komisia sa pri posúdení stretla so závažnými ťažkosťami vyžadujúcimi začatie konania podľa článku 88 ods. 2 ES len vtedy, ak je sprevádzané aj inými skutočnosťami.

(pozri body 57, 58, 70 – 72)

3.      Fáza predbežného preskúmania v rámci článku 88 ods. 3 ES nemá vo vzťahu k sťažovateľovi kontradiktórnu povahu a Komisia mu preto nie je pred prijatím rozhodnutia o zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom povinná oznámiť svoje stanovisko.

(pozri bod 84)