ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)
z 15. júla 2015 (*)
„Aproximácia právnych predpisov – Smernica 2006/42/ES – Strojové zariadenia s označením ‚CE‘ – Základné požiadavky na bezpečnosť – Riziká pre bezpečnosť osôb – Ochranná doložka – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa vnútroštátne opatrenie zakazujúce uvádzanie na trh vyhlasuje za odôvodnené – Podmienky vykonávania ochrannej doložky – Zjavne nesprávne posúdenie – Rovnosť zaobchádzania“
Vo veci T‑337/13,
CSF Srl, so sídlom v Grumolo delle Abbadesse (Taliansko), v zastúpení: R. Santoro, S. Armellini a R. Bugaro, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: G. Zavvos, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Pappalardo, advokát,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Dánske kráľovstvo, v zastúpení: pôvodne V. Pasternak Jørgensen a M. Wolff, neskôr M. Wolff, C. Thorning, U. Melgaard a N. Lyshøj, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia Komisie 2013/173/EÚ z 8. apríla 2013 o opatrení, ktoré prijalo Dánsko podľa článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES a ktorým sa zakazuje typ viacúčelového strojného zariadenia na presun zeminy (Ú. v. EÚ L 101, s. 29),
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),
v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia N. J. Forwood (spravodajca) a E. Bieliūnas,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. apríla 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa CSF Srl je spoločnosť so sídlom v Taliansku, ktorá pôsobí v odvetví výroby strojových zariadení. Vyrába okrem iného zariadenie s názvom „Multione S630“ (ďalej len „Multione S630“). Základnou charakteristickou črtou tohto strojového zariadenia je to, že sa dá použiť na rôzne účely v rôznych oblastiach činnosti, pretože môže byť vybavené 58 rôznymi príslušenstvami. Tieto príslušenstvá, takisto navrhnuté žalobkyňou, ho umožňujú premeniť napr. na nákladné auto, snehový pluh, zdvižnú vidlicu, zdvihák, hydraulické kladivo, hydraulické kliešte, stroj na prípravu pôdy alebo sekačku, a využívať ho tak v rámci činností, ako sú záhradníctvo, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, údržba ciest alebo lesnícke práce. Predmetné zariadenie bolo uvedené na trh v rôznych členských štátoch Európskej únie. Od roku 2009 sa desať kusov tohto zariadenia uviedlo na trh v Dánsku, kde sa používajú na účely kŕmenia a čistenia chovných klietok pre norky.
2 Dňa 31. januára 2012 dánske orgány prijali v súvislosti s Multione S630 opatrenia podľa článku 11 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (Ú. v. EÚ L 157, s. 24). Tieto opatrenia spočívali jednak v zákaze uviesť na dánsky trh akékoľvek ďalšie zariadenia bez vhodnej ochrannej konštrukcie chrániacej pred padajúcimi predmetmi, jednak v nariadení výrobcovi, aby prijal nápravné opatrenia týkajúce sa kusov predmetného strojového zariadenia, ktoré už boli v Dánsku uvedené do prevádzky.
3 Dánske orgány odôvodnili prijatie týchto opatrení nezhodou Multione S630 s niektorými základnými požiadavkami na bezpečnosť stanovenými smernicou 2006/42. V tejto súvislosti uviedli, že napriek tomu, že niekoľko predpokladaných funkcií strojového zariadenia vystavuje jeho vodiča riziku spôsobenému padajúcimi predmetmi alebo materiálom, strojové zariadenie bolo uvedené na trh bez vhodnej ochrannej konštrukcie. Dánske orgány ďalej usúdili, že takáto situácia je v rozpore s bodom 3.4.4 prílohy I k smernici 2006/42. V tomto ustanovení sa stanovuje, že ak v prípade samohybných strojových zariadení s vezúcim sa vodičom existuje riziko spôsobené padajúcimi predmetmi alebo materiálom, musia byť strojové zariadenia navrhované a konštruované takým spôsobom, aby toto riziko zohľadňovali a boli vybavené, pokiaľ to umožňuje ich veľkosť, vhodnou ochrannou konštrukciou.
4 V súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 2006/42 boli opatrenia prijaté dánskymi orgánmi oznámené Európskej komisii. Tá v rozhodnutí 2013/173/EÚ z 8. apríla 2013 o opatrení, ktoré prijalo Dánsko podľa článku 11 smernice 2006/42/ES a ktorým sa zakazuje typ viacúčelového strojného zariadenia na presun zeminy (Ú. v. EÚ L 101, s. 29, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), dospela podľa odseku 3 toho istého článku k záveru, že uvedené opatrenia boli odôvodnené.
Konanie a návrhy účastníkov konania
5 Žalobkyňa podala prejednávanú žalobu návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 19. júna 2013.
6 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 30. augusta 2013 žalobkyňa podala tiež návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uznesením z 11. novembra 2013 predseda Všeobecného súdu tento návrh zamietol ako nedôvodný, pretože žalobkyňa nepreukázala naliehavosť rozhodnutia, a súčasne rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.
7 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 1. októbra 2013 Dánske kráľovstvo podalo návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník s cieľom podporiť návrhy Komisie. Predseda druhej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu uznesením z 13. novembra 2013.
8 Všeobecný súd na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
9 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté počas pojednávania z 28. apríla 2015.
10 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– v prípade potreby dal vyhotoviť znalecký posudok,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
11 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
12 Dánske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.
Právny stav
13 Komisia si kladie otázku prípustnosti žaloby, pričom formálne nenamieta jej neprípustnosť. Žalobkyňa uvádza vo veci samej na podporu svojich návrhov smerujúcich k zrušeniu napadnutého rozhodnutia dva žalobné dôvody. Vznáša tiež výhradu týkajúcu sa ujmy, ktorú jej toto rozhodnutie spôsobilo, avšak v tejto súvislosti nepredložila žiadne návrhy.
O prípustnosti žaloby
14 Komisia v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa priamo netýka žalobkyne v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Hoci sa týmto rozhodnutím rozhodlo o odôvodnenosti opatrení prijatých dánskymi orgánmi voči žalobkyni, v skutočnosti sú to tieto opatrenia, ktoré sa priamo týkajú právneho postavenia žalobkyne v súlade s rozdelením právomocí podľa článku 11 smernice 2006/42. Okrem toho, aj keď bolo uvedené rozhodnutie oznámené nielen Dánskemu kráľovstvu, ale aj ostatným členským štátom Únie, príslušným vnútroštátnym orgánom prináleží overiť, či sú zariadenia, ktoré žalobkyňa uviedla na dánsky trh, v súlade s uvedenou smernicou, a vyvodiť z toho všetky dôsledky.
15 Žalobkyňa túto argumentáciu spochybňuje.
16 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ najmä vyplýva, že akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže podať žalobu proti aktom, ktoré sa jej priamo a osobne týkajú.
17 V súlade s ustálenou judikatúrou sa akt priamo týka fyzickej alebo právnickej osoby vtedy, keď bezprostredne ovplyvňuje jej právne postavenie a neponecháva priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (rozsudky z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C‑386/96 P, Zb., EU:C:1998:193, bod 43, a z 13. marca 2008, Komisia/Infront WM, C‑125/06 P, Zb., EU:C:2008:159, bod 47).
18 V prejednávanej veci smeruje žaloba, ktorú podala žalobkyňa, k zrušeniu rozhodnutia Komisie, ktorým sa rozhodlo, že opatrenia prijaté dánskymi orgánmi v súvislosti s podmienkami, za akých sa Multione S630 uvádza na dánsky trh, sú odôvodnené.
19 Opatrenia prijaté dánskymi orgánmi vychádzajú z ustanovení dánskeho práva, ktorými sa vykonáva smernica 2006/42, najmä jej článok 11 ods. 1. V tomto ustanovení sa stanovuje, že ak členský štát zistí, že strojové zariadenie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, s označením CE, ktoré sprevádza ES vyhlásenie o zhode a ktoré sa používa v súlade so zamýšľaným účelom alebo za podmienok, ktoré možno rozumne predpokladať, môže ohroziť bezpečnosť osôb, prijme všetky primerané opatrenia na stiahnutie takého strojového zariadenia z trhu, na zakázanie jeho uvedenia na trh alebo do prevádzky alebo na obmedzenie jeho voľného pohybu.
20 Napadnuté rozhodnutie vychádza z článku 11 ods. 3 smernice 2006/42. V uvedenom odseku sa stanovuje, že ak členský štát informuje Komisiu o prijatí opatrenia podľa článku 11 ods. 1 uvedenej smernice, Komisia začne konzultácie so zúčastnenými stranami a následne zváži, či sú tieto opatrenia odôvodnené alebo neodôvodnené, a svoje rozhodnutie oznámi členskému štátu, ktorý iniciatívu podnikol, ostatným členským štátom a výrobcovi predmetného strojového zariadenia alebo jeho splnomocnencovi.
21 Ako Komisia správne uviedla, zo znenia listu zaslaného dánskymi orgánmi žalobkyni 31. januára 2012 vyplýva, že cieľom opatrení prijatých týmito orgánmi bolo priamo ovplyvniť právne postavenie žalobkyne. Uvedené orgány totiž usúdili, že Multione S630 nespĺňa niektoré základné požiadavky na bezpečnosť stanovené smernicou 2006/42, pretože toto strojové zariadenie nie je vybavené vhodnou ochrannou konštrukciou chrániacou pred padajúcimi predmetmi alebo materiálom, a na základe toho po prvé zakázali uviesť toto zariadenie na dánsky trh, po druhé nariadili žalobkyni zmeniť jeho návrh a konštrukciu tak, aby obsahovalo uvedenú ochrannú konštrukciu a po tretie uložili žalobkyni uviesť zariadenia, ktoré už boli v Dánsku uvedené do prevádzky, do súladu s požiadavkami stanovenými smernicou alebo ich z uvedeného trhu stiahnuť.
22 Komisia však z toho nesprávne vyvodila, že napadnuté rozhodnutie sa priamo netýka žalobkyne.
23 Naopak treba vychádzať v prvom rade z toho, že napadnuté rozhodnutie má na právne postavenie žalobkyne iné priame účinky, než aké vyplývajú z opatrení prijatých dánskymi orgánmi.
24 V tomto ohľade treba po prvé konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s oznamovacou povinnosťou a povinnosťou informovania, ktoré ukladá Komisii článok 11 ods. 3 a 6 smernice 2006/42, určené nielen Dánskemu kráľovstvu, ale všetkým členským štátom Únie. V súlade s článkom 288 ZFEÚ je teda v plnom rozsahu záväzné pre každý z nich.
25 Po druhé smernica 2006/42 bola prijatá na základe článku 95 ES (teraz článok 114 ZFEÚ), ktorý oprávňuje Európsky parlament a Radu Európskej únie prijať opatrenia na odstránenie prekážok obchodu vyplývajúcich z rozdielov medzi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami členských štátov (pozri rozsudky zo 17. mája 1994, Francúzsko/Komisia, C‑41/93, Zb., EU:C:1994:196, bod 22, a z 9. augusta 1994, Nemecko/Rada, C‑359/92, Zb., EU:C:1994:306, bod 22, v súvislosti s článkom 100a ES). Cieľom uvedenej smernice je zosúladiť podmienky, za akých sa strojové zariadenia s označením CE, sprevádzané ES vyhlásením o zhode, uvádzajú na vnútorný trh, zabezpečiť ich voľný pohyb v rámci Únie a súčasne zabezpečiť splnenie všetkých požiadaviek v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia osôb vo vzťahu k rizikám spojeným s používaním týchto strojových zariadení (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. septembra 2005, Yonemoto, C‑40/04, Zb., EU:C:2005:519, body 31 a 45, a zo 17. apríla 2007, AGM‑COS.MET, C‑470/03, Zb., EU:C:2007:213, body 52 a 53) podobne, ako je to prípade smernice Rady 89/392/EHS zo 14. júna 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa strojových zariadení [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 183, s. 9) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/37/ES z 22. júna 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa strojových zariadení (Ú. v. ES L 207, s. 1; Mim. vyd. 13/020, s. 349), ktoré jej predchádzali.
26 Z tohto dôvodu smernica 2006/42 predovšetkým zakazuje členským štátom obmedzovať voľný pohyb strojových zariadení v Únii v prípade, keď tieto zariadenia spĺňajú príslušné podmienky, na základe čoho možno predpokladať, že sú v súlade so základnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia stanovenými smernicou (články 6 a 7 smernice 2006/42). Príslušným vnútroštátnym orgánom okrem iného ukladá povinnosť dohľadu nad ich vnútroštátnym trhom, najmä prostredníctvom prijatia všetkých primeraných opatrení, aby zabezpečili, že strojové zariadenia možno uviesť na trh alebo do prevádzky iba vtedy, ak spĺňajú príslušné ustanovenia tejto smernice a neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb (článok 4 smernice 2006/42). Nakoniec ukladá členským štátom povinnosť prijať všetky primerané opatrenia na stiahnutie z trhu takýchto strojových zariadení, pri ktorých možno rozumne predpokladať, že môžu ohroziť zdravie a bezpečnosť osôb, na zakázanie ich uvedenia na trh alebo do prevádzky alebo všeobecnejšie na obmedzenie ich voľného pohybu (článok 11 smernice 2006/42).
27 Po tretie z článku 14 ods. 7 a článku 19 smernice 2006/42 vykladaných v zmysle jej odôvodnení 9 a 10 vyplýva, že v rámci trhového dozoru upraveného uvedenou smernicou, konkrétne v rámci uplatňovania ochrannej doložky stanovenej jej článkom 11, sú členské štáty povinné zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie uvedenej smernice vzájomnou koordináciou a zohľadnením usmernení vypracovaných Komisiou.
28 So zreteľom na účel, všeobecnú štruktúru a obsah ustanovení uvedených v bodoch 26 a 27 vyššie treba vychádzať z toho, že napadnuté rozhodnutie predpokladá, že členské štáty okrem Dánskeho kráľovstva prijmú všetky primerané opatrenia na uvedenie Multione S630 na svoj trh alebo na jeho ponechanie na ňom, a tým zabezpečia správne a jednotné uplatňovanie smernice 2006/42 v súvislosti s opatreniami prijatými dánskymi orgánmi, ktoré boli Komisiou vyhlásené za odôvodnené, ako v podstate tvrdí žalobkyňa. Inými slovami, členské štáty okrem Dánskeho kráľovstva sú na základe napadnutého rozhodnutia povinné overiť, či sú zariadenia, ktoré žalobkyňa mohla uviesť na ich vlastný trh, vybavené vhodnou ochrannou konštrukciou chrániacou pred padajúcimi predmetmi alebo materiálom, a či ich možno na uvedenom trhu ponechať. V tejto súvislosti je priamym dôsledkom napadnutého rozhodnutia začatie vnútroštátnych konaní, ktorými možno spochybniť právo žalobkyne uvádzať strojové zariadenie na trh v celej Únii, ktoré až dovtedy mala a ktoré vychádzalo z predpokladu zhody stanoveného článkom 7 uvedenej smernice, pretože toto zariadenie malo označenie CE a bolo sprevádzané ES vyhlásením o zhode (pozri analogicky rozsudok Komisia/Infront WM, už citovaný v bode 17 vyššie, EU:C:2008:159, body 50 až 52).
29 V prejednávanej veci Komisia ostatne nespochybňuje skutočnosť, že fínske a litovské orgány, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené, už podnikli kroky v tomto smere.
30 Po druhé napadnuté rozhodnutie neponecháva subjektom, ktorým je rozhodnutie určené, žiadnu mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pretože jeho výkon má z tohto hľadiska výlučne automatickú povahu a vyplýva výhradne z právnej úpravy Únie, pričom nie je potrebné uplatniť ďalšie sprostredkujúce predpisy.
31 Ako zdôrazňuje Komisia, je síce pravdepodobné, že na to, aby príslušné vnútroštátne orgány mohli určiť, či žalobkyňa predáva alebo mieni predávať na ich území zariadenia Multione S630 a či niektoré z nich nie sú bez ochrannej konštrukcie chrániacej pred padajúcimi predmetmi alebo materiálom, musia najprv uskutočniť kontrolné opatrenia. Ak sa však ukáže, že to tak je, uvedené orgány budú povinné považovať túto situáciu za ohrozujúcu bezpečnosť osôb a budú musieť prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie tohto ohrozenia, v rámci čoho budú musieť zabezpečiť správne a jednotné uplatnenie smernice 2006/42 vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a dánskym opatreniam, ktoré sa týmto rozhodnutím vyhlasujú za odôvodnené, a teda nariadiť zákaz uvádzania predmetného zariadenia na trh, jeho stiahnutie z trhu alebo jeho zmenu, alebo prijať akékoľvek iné rovnocenné opatrenie. Výsledok, ktorý majú dosiahnuť ostatné vnútroštátne orgány, ktoré v tomto smere nemajú žiadnu mieru voľnej úvahy, preto určuje rozhodnutie Komisie, v ktorom sa dospelo k záveru, že dánske opatrenia sú odôvodnené (v tomto zmysle pozri uznesenie zo 7. júna 2007, IMS/Komisia, T‑346/06 R, Zb., EU:T:2007:164, body 51 až 54; pozri analogicky tiež rozsudok Komisia/Infront WM, už citovaný v bode 17 vyššie, EU:C:2008:159, body 59 až 63).
32 Komisia v prejednávanej veci napokon účinne nespochybňuje tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých kroky, ktoré podnikli fínske a litovské orgány po tom, ako sa oboznámili s napadnutým rozhodnutím, svedčia o tom, že tieto orgány nemajú žiadne pochybnosti o rozsahu pôsobnosti uvedeného rozhodnutia a o dôsledkoch, ktoré z neho musia vyvodiť, a nespochybňuje ani listinné dôkazy, ktoré boli v tejto súvislosti predložené.
33 Vyššie uvedené úvahy nie sú článkom 9 smernice 2006/42 spochybnené. Tento článok, ktorým sa zavádzajú „osobitné opatrenia zaoberajúce sa potenciálne nebezpečnými strojovými zariadeniami [týkajúce sa potenciálne nebezpečných strojových zariadení – neoficiálny preklad]“, stanovuje okrem iného, že ak sa Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 11 domnieva, že opatrenie prijaté členským štátom je odôvodnené, môže prijať opatrenia, ktoré vyžadujú od členských štátov zákaz alebo obmedzenie uvedenia na trh strojových zariadení, ktoré na základe ich technických vlastností predstavujú rovnaké riziko ako zariadenie, ktorého sa týkajú vnútroštátne opatrenia, alebo podriadiť také strojové zariadenia osobitným podmienkam. Okrem toho odôvodnenie 13 uvedenej smernice spresňuje, že také opatrenia prijaté na úrovni Únie nie sú priamo uplatniteľné na hospodárske subjekty a musia byť vykonané členskými štátmi.
34 V tomto smere treba konštatovať, že ak členské štáty musia zabezpečiť správne a jednotné uplatnenie smernice 2006/42 tým, že vyvodia dôsledky z vnútroštátneho opatrenia prijatého vo vzťahu k určitému strojovému zariadeniu, ktoré Komisia vyhlásila za odôvodnené, pričom nedisponujú mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, nemôžu sami z vlastnej iniciatívy a mimo procesného a vecného rámca stanoveného v článku 11 ods. 1 uvedenej smernice rozšíriť rozsah pôsobnosti uvedeného opatrenia aj na ďalšie strojové zariadenia z dôvodu, že predstavujú rovnaké riziko, pretože by tým porušili zásadu voľného pohybu stanovenú v článku 6 ods. 1 uvedenej smernice a predpoklad zhody stanovený jej článkom 7 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. marca 1999, Komisia/Taliansko, C‑112/97, Zb., EU:C:1999:168, bod 54, a AGM‑COS.MET, už citovaný v bode 25 vyššie, EU:C:2007:213, body 61 až 64 a 68 až 70). Z tohto dôvodu normotvorca Únie podmienil rozšírenie rozsahu pôsobnosti opatrenia osobitným postupom, ktorý zahŕňa najmä prijatie výslovného rozhodnutia Komisie na tento účel a vnútroštátnych opatrení, ktorými sa také rozhodnutie vykoná. Naopak, takéto akty nie sú ani stanovené, ani nevyhnutné na účely článku 11 uvedenej smernice vzhľadom na jeho rozsah pôsobnosti (pozri body 28 a 31 vyššie).
35 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy Komisia nemôže spochybňovať prípustnosť žaloby s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie sa priamo netýka žalobkyne.
O návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia
36 Na podporu návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobkyňa uplatňuje dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení smernice 2006/42 a druhý na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení smernice 2006/42
37 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom výklade a uplatnení ustanovení smernice 2006/42 týkajúcich sa základných požiadaviek na bezpečnosť, ktoré musia splniť výrobcovia strojových zariadení určených na uvedenie na trh v Únii.
38 Po prvé v napadnutom rozhodnutí sa dospelo k záveru, že opatrenia prijaté dánskymi orgánmi vo vzťahu k Multione S630 sú odôvodnené, aj keď ukladajú povinnosti presahujúce rámec povinností stanovených v článku 5 ods. 1 písm. a) smernice 2006/42, ako aj v bodoch 1.1.2 a 3.4.4 prílohy I k tejto smernici.
39 Po druhé chybný rozsah pôsobnosti prisudzovaný týmto ustanoveniam dánskymi orgánmi a následne Komisiou viedol k tomu, že sa v napadnutom rozhodnutí schválili vnútroštátne opatrenia, ktoré boli prijaté v rozpore s podmienkami uplatňovania ochrannej doložky stanovenej v článku 11 smernice 2006/42, so zákazom obmedzovať voľný pohyb strojových zariadení, ktorý členským štátom ukladá článok 6 ods. 1 uvedenej smernice a s predpokladom zhody Multione S630 podľa článku 7 ods. 1 tejto smernice.
40 Po tretie sa Komisia stotožnila so stanoviskom dánskych orgánov, pričom nezohľadnila výhradu, ktorú uplatnila žalobkyňa pred týmito orgánmi a následne aj v rámci konzultácie konanej podľa článku 11 ods. 3 smernice 2006/42.
41 Po štvrté a nakoniec žalobkyňa tvrdí, že bez ohľadu na chybný výklad smernice 2006/42, na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie, samotné posúdenia skutkových okolností vykonané dánskymi orgánmi, ktoré Komisia vyhlásila za odôvodnené, sú nesprávne.
42 Komisia podporovaná Dánskym kráľovstvom tieto jednotlivé výhrady spochybňuje.
43 So zreteľom na tvrdenia účastníkov konania treba postupne preskúmať účinnosť tohto žalobného dôvodu, následne prvé dve výhrady uplatnené v tejto súvislosti žalobkyňou, ktoré sú založené na existencii nesprávneho právneho posúdenia, a nakoniec posledné dve výhrady, ktorými žalobkyňa v podstate vytýka Komisii, že sa dopustila nesprávneho posúdenia.
– O účinnosti prvého žalobného dôvodu
44 Po prvé treba pripomenúť, že článok 11 smernice 2006/42 s názvom „Ochranné opatrenie [Ochranná doložka – neoficiálny preklad]“ ukladá členským štátom povinnosť prijať všetky primerané opatrenia na obmedzenie voľného pohybu strojových zariadení, o ktorých zistia, že môžu ohroziť zdravie a bezpečnosť osôb, na svojom vnútroštátnom trhu, avšak súčasne stanovuje, že Komisia „zváži“, či sú tieto opatrenia „odôvodnené alebo neodôvodnené“ (pozri body 19 a 20 vyššie).
45 Ako zdôrazňuje sama Komisia, právnym základom smernice 2006/42 je článok 95 ES (teraz článok 114 ZFEÚ), ktorého odsek 10 stanovuje, že zosúlaďovacie opatrenia prijaté na tomto základe obsahujú v odôvodnených prípadoch aj ochrannú doložku oprávňujúcu členské štáty, aby z jedného alebo viacerých dôvodov nehospodárskej povahy uvedených v článku 36 ZFEÚ prijali „dočasné opatrenia podliehajúce kontrolnému postupu Únie“.
46 Z uvedeného vyplýva, že správne vykonanie smernice 2006/42 a dohľad nad tým, aby strojové zariadenia uvedené na trh alebo do prevádzky na ich území spĺňali jej ustanovenia, v prípade potreby aj prostredníctvom prijatia opatrení uvedených v jej článku 11, síce prináleží, ako zdôrazňuje Komisia, členským štátom, avšak Komisii zasa prináleží preskúmať, či sú tieto opatrenia odôvodnené, najmä tým, že sa presvedčí o dôvodnosti právnych a vecných dôvodov, pre ktoré boli prijaté (pozri analogicky rozsudok Francúzsko/Komisia, už citovaný v bode 25 vyššie, EU:C:1994:196, body 27 a 28; pozri v tomto zmysle a analogicky tiež rozsudky zo 14. júna 2007, Medipac‑Kazantzidis, C‑6/05, Zb., EU:C:2007:337, bod 46, a z 22. apríla 2015, Klein/Komisia, C‑120/14 P, EU:C:2015:252, body 64 a 76). Výsledok tohto preskúmania podmieňuje konečné zachovanie dotknutého vnútroštátneho opatrenia v tom zmysle, že členský štát ho môže ponechať v platnosti len v prípade, ak ho Komisia vyhlási za odôvodnené, pričom v opačnom prípade ho musí zrušiť.
47 Z toho vyplýva, že na rozdiel od tvrdenia Komisie je každá osoba, ktorá sa môže domáhať zrušenia rozhodnutia, podľa ktorého sú také opatrenia odôvodnené, oprávnená uviesť na podporu svojich návrhov, že uvedené rozhodnutie je založené na nesprávnom výklade ustanovení smernice 2006/42, dokonca aj keby bol tento výklad, ktorý musia náležite zohľadniť všetky členské štáty (pozri body 28 a 30 až 31 vyššie), uskutočnený príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a až potom prevzatý Komisiou. V takom prípade totiž musí existovať možnosť namietať pred súdom Únie nesprávne právne posúdenie, ktoré by mohlo byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia, ktorým Komisia rozhodla, že dotknuté vnútroštátne opatrenia sú odôvodnené, pretože v opačnom prípade by článok 263 ZFEÚ a zásada účinnej súdnej ochrany boli zbavené svojej pôsobnosti.
48 Okrem toho v prípade súdneho preskúmania dôvodnosti právnych dôvodov, ktoré viedli Komisiu k záveru, že predmetné vnútroštátne opatrenia sú odôvodnené, môže ísť, pokiaľ ide o právne otázky, iba o úplné preskúmanie.
49 V prejednávanej veci je teda žalobkyňa oprávnená tvrdiť, že môže účinne poukázať na to, že napadnuté rozhodnutie sa vyznačuje nesprávnymi právnymi posúdeniami, pretože Komisia sa jednak stotožnila s nesprávnym výkladom smernice 2006/42 zo strany dánskych orgánov, a jednak rozhodla, že vnútroštátne opatrenia, ktoré boli prijaté v rozpore najmä s článkom 6 ods. 1, článkom 7, článkom 11 a prílohou I k tejto smernici, sú odôvodnené.
– O výhradách založených na nesprávnom právnom posúdení
50 Po druhé teda treba posúdiť dôvodnosť týchto výhrad. Žalobkyňa v podstate spochybňuje výklad niektorých podmienok uplatňovania ochrannej doložky stanovenej v článku 11 ods. 1 smernice 2006/42, ako ho uskutočnili dánske orgány, ktorý Komisia vyhlásila v napadnutom rozhodnutí za odôvodnený. V tejto súvislosti je nesporné, že po prvé Multione S630 je strojové zariadenie, na ktoré sa uvedená smernica vzťahuje, po druhé kusy tohto zariadenia uvedené žalobkyňou na dánsky trh nesú označenie CE a po tretie sú sprevádzané ES vyhlásením o zhode. Na druhej strane sa žalobkyňa a Komisia v prejednávanej veci nezhodujú na rozsahu pôsobnosti podmienky, podľa ktorej musí príslušný členský štát na to, aby bol oprávnený obmedziť voľný pohyb na svojom území, zistiť, či predmetné strojové zariadenie, „ktoré sa používa v súlade so zamýšľaným účelom alebo za podmienok, ktoré možno rozumne predpokladať, môže ohroziť… bezpečnosť osôb…“. Predovšetkým sa nezhodujú jednak na podmienkach posúdenia rizika, ktoré môže strojové zariadenie predstavovať pre svojich používateľov, a jednak na rozsahu a vzájomnej interakcii jednotlivých povinností uložených výrobcom na účely odstránenia tohto rizika.
51 V tejto súvislosti z článku 11 ods. 1 smernice 2006/42 jasne vyplýva, že ak členský štát zistí, že „strojové zariadenie“, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, „ktoré sa používa v súlade so zamýšľaným účelom alebo za podmienok, ktoré možno rozumne predpokladať, môže ohroziť… bezpečnosť osôb“, prijme všetky primerané opatrenia na stiahnutie „takého strojového zariadenia“ z trhu, na zakázanie „jeho“ uvedenia na trh alebo do prevádzky alebo na obmedzenie „jeho“ voľného pohybu.
52 Ďalej článok 2 druhý pododsek písm. a) prvá zarážka smernice 2006/42 vymedzuje strojové zariadenie ako „súbor, ktorý je vybavený alebo určený na vybavenie pohonným systémom, ktorý nepoužíva priamo vynaloženú ľudskú alebo zvieraciu silu a ktorý sa skladá z častí alebo komponentov, z ktorých najmenej jedna je pohyblivá a ktoré sú vzájomne spojené na účely osobitného použitia“. Vymedzenia pojmov uvedené v ostatných zarážkach tohto ustanovenia odkazujú na vymedzenie pojmu uvedené v prvej zarážke alebo naň neodkazujú, ale rovnako charakterizujú strojové zariadenie okrem iného tak, že sa skladá z prvkov, ktoré sú zostavené „na účely dosiahnutia tohto istého cieľa“ alebo „vzájomne spojené na účely“ dosiahnutia určitého cieľa. Okrem toho článok 1 ods. 1 písm. g) a článok 2 písm. g) považujú za strojové zariadenia aj čiastočne skompletizované strojové zariadenia, vymedzené ako strojové zariadenia, ktoré nemôžu samostatne plniť určitý účel použitia a ktoré sú určené na zabudovanie do iného strojového zariadenia alebo čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia alebo na zmontovanie s nimi, čím sa vytvorí skutočné strojové zariadenie.
53 Nakoniec z článku 1 ods. 1 a článku 2 prvého pododseku smernice 2006/42 vyplýva, že výraz „strojové zariadenie“ treba chápať tak, že okrem samotných strojových zariadení v zmysle ustanovení uvedených v predchádzajúcom bode odkazuje na skupinu ďalších výrobkov, ku ktorým patrí aj vymeniteľné prídavné zariadenie. Článok 2 druhý pododsek písm. b) uvedenej smernice vymedzuje vymeniteľné prídavné zariadenie ako „zariadenie, ktoré po uvedení strojového zariadenia alebo traktora do prevádzky je k tomuto strojovému zariadeniu alebo traktoru pripojené samotnou obsluhou tak, aby sa zmenila jeho funkcia alebo aby sa mu priradila nová funkcia, pokiaľ toto zariadenie nie je nástrojom“. V druhom vydaní Príručky k uplatňovaniu smernice o strojových zariadeniach 2006/42, uverejnenom Komisiou v júni 2010 a vloženom do spisu, sa v odseku 41 okrem iného spresňuje, že na rozdiel od nástrojov, ktoré „nemenia funkciu základného strojového zariadenia, ani mu nepriraďujú novú funkciu“ a na ktoré sa uvedená smernica nevzťahuje, „medzi príklady vymeniteľných prídavných zariadení patria zariadenia pripojené k poľnohospodárskym alebo lesným traktorom na účely vykonávania takých funkcií ako je orba, žatva, zdvíhanie alebo nakladanie a zariadenia pripojené k zaradeniam na premiestňovanie zeminy na účely vykonávania takých funkcií, ako je vŕtanie alebo demolácia“.
54 So zreteľom na tieto ustanovenia a vymedzenia pojmov treba vychádzať z toho, že členský štát môže uplatniť ochrannú doložku stanovenú článkom 11 smernice 2006/42 vo vzťahu ku konkrétnemu strojovému zariadeniu alebo vymeniteľnému prídavnému zariadeniu, ktoré má plniť určitú funkciu alebo určité funkcie, a že členský štát je v tejto súvislosti povinný posúdiť riziko pre zdravie a bezpečnosť osôb, od ktorého závisí uplatnenie takejto ochrannej doložky (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný v bode 34 vyššie, EU:C:1999:168, body 10 a 39). Toto posúdenie a z neho vyplývajúce vnútroštátne opatrenie teda musia byť odôvodnené vo vzťahu k predmetnému strojovému zariadeniu uvedenému na trh, a prípadne k vymeniteľnému prídavnému zariadeniu, ktorým bolo toto zariadenie pri svojom uvedení na trh alebo do prevádzky vybavené. V opačnom prípade by členský štát mohol porušiť zásadu voľného pohybu bez toho, aby to bolo možné odôvodniť existenciou skutočného ohrozenia zdravia alebo bezpečnosti osôb (pozri bod 57 nižšie).
55 V prejednávanej veci teda žalobkyňa v zásade môže oprávnene tvrdiť, že dánske orgány mali posúdiť riziko podmieňujúce vykonanie ochrannej doložky stanovenej smernicou 2006/42 a ustanovení dánskeho práva, ktorými sa táto smernica vykonáva, vo vzťahu k Multione S630, ako bolo skutočne uvedené na dánsky trh. V tomto ohľade tvrdila, čo Komisia a Dánske kráľovstvo nespochybnili, že všetky kusy tohto strojového zariadenia uvedené na dánsky trh boli kúpené spolu so zariadeniami, ktoré ich určovali na vykonávanie údržby pri chove noriek a ktorých bežné používanie samo osebe neprinášalo riziko padajúcich predmetov alebo materiálu.
56 Po druhé posúdenie rizika, ktoré musia dotknuté vnútroštátne orgány vykonať pod dohľadom Komisie, sa však nemôže obmedziť na riziko, ktoré hrozí vtedy, keď sa predmetné strojové zariadenie používa „na zamýšľaný účel“ alebo „za podmienok predpokladaných výrobcom“. Naopak viacero ustanovení smernice 2006/42, okrem iného jej článok 4 ods. 1 a článok 11 ods. 1, ako aj „Všeobecné zásady“ uvedené na začiatku jej prílohy I a bod 1.1.2 uvedenej prílohy nazvaný „Princípy integrovanej bezpečnosti“ všeobecnejšie ukladajú zohľadnenie rizík existujúcich „za podmienok, ktoré možno rozumne predpokladať“, alebo spojených s akýmkoľvek „rozumne predpokladaným nesprávnym použitím“, ktoré je v bode 1.1.1 uvedenej prílohy vymedzené ako „použitie strojového zariadenia spôsobom, ktorý nie je zamýšľaný v návode na použitie, ale ktoré môže vyplynúť z ľahko predvídateľného správania ľudí“.
57 Okrem toho treba so zreteľom na samotné znenie bodu 1.1.2 písm. a) prílohy I k smernici 2006/42 vychádzať z toho, že „každé riziko“ spojené s inštaláciou, údržbou alebo prevádzkovaním predmetného strojového zariadenia, či už za podmienok jeho zamýšľaného použitia alebo rozumne predpokladaného nesprávneho použitia, môže odôvodniť uplatnenie ochrannej doložky ustanovenej článkom 11 uvedenej smernice. Uvedený článok napokon vyžaduje, aby bolo „zistené“ riziko odôvodňujúce jeho uplatnenie, a teda aby členský štát, ktorý sa ho dovoláva, preukázal existenciu takéhoto rizika právne dostatočným spôsobom. V prípade jeho nepreukázania nemôže byť porušenie zásady voľného pohybu spôsobené vnútroštátnym opatrením, ktoré bolo prijaté na základe ochrannej doložky upravenej v uvedenom ustanovení, považované za „odôvodnené“ v zmysle daného ustanovenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 5. marca 2009, Komisia/Španielsko, C‑88/07, Zb., EU:C:2009:123, bod 89 a citovanú judikatúru).
58 Nakoniec treba konštatovať, že existencia rizika pre zdravie alebo bezpečnosť osôb v zmysle článku 11 ods. 1 smernice 2006/42 môže byť posúdená okrem iného na základe základných požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia uložených výrobcom strojových zariadení ustanovením článku 5 ods. 1 písm. a) a prílohou I k uvedenej smernici (pozri analogicky rozsudok Klein/Komisia, už citovaný v bode 46 vyššie, EU:C:2015:252, bod 71). Splnenie týchto požiadaviek zavedených s cieľom zabezpečiť, aby návrh a konštrukcia strojových zariadení zohľadnili riziká, ktoré sú s nimi spojené („Všeobecné zásady“ uvedené na začiatku prílohy I k uvedenej smernici a bod 1.1.2 uvedenej prílohy), totiž podmieňuje uvedenie týchto strojových zariadení na trh (článok 4 ods. 1 a článok 5 ods. 1 tej istej smernice). Ich nesplnenie sa potom môže uplatniť na podporu opatrenia vedúceho k stiahnutiu z trhu alebo k zákazu uvedenia na trh (článok 11 ods. 2 predmetnej smernice).
59 V prejednávanej veci sa teda Komisia tým, že podobne ako dánske orgány usúdila, že pri posudzovaní rizika spojeného s Multione S630 sa mal zohľadniť nielen zamýšľaný účel, na aký bolo dané strojové zariadenie určené, ale aj akékoľvek rozumne predpokladané nesprávne použitie, nedopustila nesprávneho právneho posúdenia. Nesprávnym právnym posúdením nie je ani to, že sa domnievala, že toto posúdenie môže byť založené na základných požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia uvedených v bodoch 1.1.2 a 3.4.4 prílohy I k smernici 2006/42 (odôvodnenia 3 a 6 až 7 napadnutého rozhodnutia).
60 Predovšetkým sa toto posúdenie síce malo uskutočniť konkrétne vo vzťahu k Multione S630, tak ako bolo toto strojové zariadenie vybavené žalobkyňou a uvedené na dánsky trh (pozri body 54 a 55 vyššie), avšak príslušným orgánom to nebránilo zohľadniť riziká súvisiace s tým, že uvedené strojové zariadenie, ktoré sa predávalo bez vhodnej ochrannej konštrukcie chrániacej pred padajúcimi predmetmi a materiálom, mohlo byť neskôr spojené so zariadeniami vyžadujúcimi takú konštrukciu. Naopak, uvedené riziká bolo možné zohľadniť pod podmienkou preukázania, že ide o rozumne predpokladané nesprávne použitie a že takéto použitie predstavuje skutočné ohrozenie bezpečnosti osôb (pozri body 56 a 57 vyššie).
61 Po tretie účastníci konania sa rozchádzajú vo veci rozsahu základnej požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia uvedenej v bode 3.4.4 prílohy I k smernici 2006/42.
62 Bod 3 prílohy I k smernici 2006/42 uvádza súbor základných požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia týkajúcich sa strojových zariadení predstavujúcich nebezpečenstvo spôsobené ich pohyblivosťou. Tieto požiadavky sa vzájomne dopĺňajú so všeobecnými požiadavkami stanovenými v bode 1 uvedenej prílohy. Z bodov 3 a 4 „Všeobecných zásad“ uvedených na začiatku uvedenej prílohy vyplýva, že tieto strojové zariadenia musia v zásade spĺňať všetky všeobecné a osobitné požiadavky.
63 V bode 3.4.4 prílohy I k smernici 2006/42 sa predovšetkým stanovuje, že „ak v prípade samohybných strojových zariadení s vezúcim sa vodičom, pracovníkom obsluhy alebo inou osobou existuje riziko spôsobené padajúcimi predmetmi alebo materiálom, musia byť strojové zariadenia navrhované a konštruované takým spôsobom, aby toto riziko zohľadňovali a boli vybavené, pokiaľ to umožňuje ich veľkosť, vhodnou ochrannou konštrukciou“.
64 Ako oprávnene tvrdí Komisia, rozsah pôsobnosti tejto osobitnej požiadavky treba vykladať vo svetle všeobecných požiadaviek uvedených v smernici 2006/42, najmä bodu 1 „Všeobecných zásad“ uvedených na začiatku jej prílohy I, ako aj „Princípov integrovanej bezpečnosti“ uvedených v bode 1.1.2 danej prílohy. Z týchto zásad a princípov pritom jasne vyplýva predovšetkým to, že strojové zariadenia, ktoré sa majú uviesť na trh v Únii, musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby ich bolo možné prevádzkovať „bez toho, aby boli osoby za predpokladaných podmienok vystavené riziku, pričom je potrebné zohľadniť aj ich rozumne predpokladané nesprávne použitie“, a všeobecnejšie, aby sa „zabránilo ich neobvyklému spôsobu používania, ak by taký spôsob používania vyvolával nebezpečenstvo“. Ďalšie ustanovenia uvedenej prílohy, okrem iného jej bod 1.1.7 nazvaný „Prevádzkové polohy“, to potvrdzujú. Ďalej cieľom opatrení prijatých na tento účel „musí byť vylúčenie akéhokoľvek rizika“. Napokon v záujme splnenia tejto povinnosti výrobca, aj keď si môže „vybrať najvhodnejšie riešenia“, musí dodržať poradie dôležitosti, pričom musí predovšetkým „v maximálnej možnej miere odstrániť alebo znížiť riziká (závisí od bezpečného návrhu a konštrukcie strojových zariadení)“, následne „prijať potrebné opatrenia na ochranu voči rizikám, ktoré nemožno vylúčiť“, a okrem toho „informovať používateľov o zvyškových rizikách, spôsobených rôznymi nedostatkami v prijatých ochranných opatreniach“.
65 So zreteľom na prednosť cieľa „v maximálnej možnej miere odstrániť alebo znížiť“ riziká spojené so „zamýšľaným použitím“ strojových zariadení alebo s ich „rozumne predpokladaným nesprávnym použitím“ už vo fáze „návrhu a konštrukcie strojových zariadení“, ako aj zabrániť ich „neobvyklému spôsobu používania“ a „prijať potrebné opatrenia na ochranu voči rizikám, ktoré nemožno vylúčiť“, treba vychádzať z toho, že ak je strojové zariadenie tak ako v prejednávanej veci určené na viacero rôznych použití, v závislosti od jednotlivých vymeniteľných prídavných zariadení, ktoré s ním možno použiť, musí byť už pred svojím uvedením na trh alebo do prevádzky vybavené vhodnou ochrannou konštrukciou, pokiaľ sa zistí, že aj keď pri zamýšľanom použití, na ktoré je jeho kupujúcim v danom prípade určené, nevzniká samo osebe riziko padajúcich predmetov alebo materiálu, môže takéto riziko vzniknúť pri niektorých iných rozumne predpokladaných použitiach. Takéto opatrenie totiž predstavuje opatrenie, ktoré má „v maximálnej možnej miere odstrániť alebo znížiť riziká“ „bezpečným návrhom a konštrukciou strojových zariadení“.
66 Tento záver nemôžu spochybniť žiadne ďalšie tvrdenia žalobkyne, iné ako sú tie, ktoré už boli preskúmané.
67 Žalobkyňa predovšetkým nemôže argumentovať znením článku 2 ods. 1 písm. b) smernice Rady 86/296/EHS z 26. mája 1986 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa ochranných konštrukcií proti padajúcim predmetom (FOPS) pre niektoré stavebné strojové zariadenia [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 186, s. 10), v ktorom sa stanovuje, že „stavebné strojové zariadenia uvedené v článku 1 môžu byť uvedené na trh len vtedy, ak sú navrhnuté tak, aby boli vybavené ochrannou konštrukciou [CE]. Za navrhnuté tak, aby bolo vybavené ochrannou konštrukciou [CE], sa považuje každé stavebné strojové zariadenie vybavené ochrannou konštrukciou chrániacou pri prevrátení (ROPS), ku ktorému sa môže pripevniť uvedená ochranná konštrukcia [CE]“ [neoficiálny preklad]. Tento právny akt totiž už nie je platný. Okrem toho znenie uvedeného ustanovenia sa síce pôvodne prevzalo v rovnakej podobe do bodu 3.4.4 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/37/ES z 22. júna 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa strojových zariadení (Ú. v. ES L 207, s. 1; Mim. vyd. 13/020, s. 349), avšak následne bolo zmenené a doplnené v rámci prác, ktoré viedli k prijatiu smernice 2006/42, ktorá teraz predpisuje inštaláciu ochrannej konštrukcie chrániacej pred padajúcimi predmetmi alebo materiálom (pozri body 63 až 65 vyššie).
68 Žalobkyňa sa nemôže dovolávať ani povinnosti informovania stanovenej smernicou 2006/42.
69 Základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, ktoré ukladá smernica 2006/42 výrobcom strojových zariadení, skutočne obsahujú, ako vyplýva najmä z bodov 1.7.4.1 a 1.7.4.2 jej prílohy I, povinnosť pripojiť k týmto strojovým zariadeniam návody na použitie, opisujúce zamýšľané použitie strojového zariadenia a zohľadňujúce aj jeho rozumne predpokladané nesprávne použitie, upozorňujúce používateľov na nesprávne spôsoby použitia, ku ktorým môže podľa skúseností dôjsť, a poučujúce používateľov o ochranných opatreniach, ktoré majú prijať. V osobitnom prípade strojových zariadení predstavujúcich nebezpečenstvo spôsobené ich pohyblivosťou sa v bode 3.6.3.2 tejto prílohy okrem iného uvádza, že „návody na použitie strojových zariadení, ktoré umožňujú niekoľko použití v závislosti od použitej výbavy, a návody na použitie zameniteľnej výbavy musia obsahovať informácie potrebné pre bezpečnú montáž a používanie základného strojového zariadenia a zameniteľnej výbavy, ktorá sa môže namontovať“. V prejednávanej veci žalobkyňa podrobne uvádza dôvody, pre ktoré sa domnieva, že si túto povinnosť splnila, a Komisia nespochybňuje ani tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti uvádza, ani dôkazy, ktoré predložila na ich podporu.
70 Splnenie tejto požiadavky však nespochybňuje prvoradú povinnosť výrobcov strojových zariadení začleniť bezpečnosť do návrhu a konštrukcie strojových zariadení a súčasne v maximálnej možnej miere odstrániť alebo znížiť riziká spojené s ich zamýšľaným použitím alebo rozumne predpokladaným nesprávnym použitím, ako vyplýva z bodu 1.7.4.2 písm. l) prílohy I k smernici 2006/42 a ako uvádza Dánske kráľovstvo. Inými slovami smernica neukladá výrobcom výlučne povinnosť upozorniť svojich zákazníkov na riziká spojené s rozumne predpokladaným nesprávnym použitím strojových zariadení, ktoré im predávajú, čo žalobkyňa podľa vlastného tvrdenia urobila. Ukladá im aj povinnosť v maximálnej možnej miere odstrániť alebo znížiť takéto riziká už vo fáze návrhu a konštrukcie týchto strojových zariadení, ako uvádza Komisia.
71 Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že Komisia tým, že podobne ako dánske orgány usúdila, že cieľom opatrení prijatých výrobcami strojových zariadení malo byť už vo fáze ich návrhu a konštrukcie vylúčenie akéhokoľvek rizika, ku ktorému môže viesť ich zamýšľané použitie alebo rozumne predpokladané nesprávne použitie, sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia. Nesprávneho právneho posúdenia sa nedopustila ani tým, že sa v podstate domnievala, že ak sa zistí, že viacúčelové strojové zariadenie, akým je zariadenie dotknuté v prejednávanej veci, vystavuje svoju obsluhu riziku padajúcich predmetov alebo materiálu v rámci niektorého z jeho zamýšľaných použití alebo rozumne predpokladaných nesprávnych použití, musí byť toto riziko vzaté do úvahy a strojové zariadenie musí byť ešte pred svojím uvedením na trh alebo do prevádzky vybavené ochrannou konštrukciou (odôvodnenia 3 až 4 a 6 až 7 napadnutého rozhodnutia).
72 V dôsledku toho Komisia tým, že napadnuté rozhodnutie založila na uvedenom posúdení, nekonala v rozpore s podmienkami upravujúcimi uplatňovanie ochrannej doložky stanovenej článkom 11 smernice 2006/42, ani so zákazom obmedzovať voľný pohyb uloženým členským štátom článkom 6 ods. 1 uvedenej smernice. Nekonala tak ani v rozpore s predpokladom zhody Multione S630 podľa článku 7 ods. 1 tejto smernice, pretože zo systematiky uvedeného aktu jasne vyplýva, že takýto predpoklad nespochybňuje možnosť členských štátov využiť ochrannú doložku stanovenú jej článkom 11 v prípade, že sú splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Medipac‑Kazantzidis, už citovaný v bode 46 vyššie, EU:C:2007:337, body 44 a 46, a z 19. novembra 2009, Nordiska Dental, C‑288/08, Zb., EU:C:2009:718, body 23 a 24).
– O výhradách založených na nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností
73 Po tretie teda treba preskúmať výhrady žalobkyne týkajúce sa dôvodnosti posúdenia Komisie, podľa ktorého opatrenia prijaté dánskymi orgánmi boli odôvodnené rizikom spojeným s jej strojovým zariadením.
74 V tomto ohľade sa v napadnutom rozhodnutí v prvom rade uvádza, že dánske orgány sa mohli oprávnene domnievať, že aj v prípade, keď bolo Multione S630 pôvodne dodané na účely funkcií, pri ktorých nehrozí riziko spôsobené padajúcimi predmetmi alebo materiálom, je pravdepodobné, že počas predpokladanej životnosti bude používané aj na iné zamýšľané účely, ktoré obsluhu vystavia uvedenému riziku (odôvodnenia 4 a 7). Komisia sa ďalej domnievala, že preskúmanie pripomienok predložených žalobkyňou potvrdzuje existenciu takéhoto rizika (odôvodnenie 8).
75 Po prvé treba konštatovať, že tak, ako sa v podstate domnieva žalobkyňa, toto samo osebe stručné odôvodnenie treba vykladať v kontexte konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, a treba ním rozumieť to, že Komisia vyjadrila svoj súhlas s posúdením uskutočneným dánskymi orgánmi, ktoré preskúmala z hľadiska pripomienok predložených žalobkyňou podľa článku 11 ods. 3 smernice 2006/42 a zhrnutých v odôvodnení 5 napadnutého rozhodnutia.
76 Komisia teda nemôže oprávnene tvrdiť, že tvrdenia, ktorými žalobkyňa spochybňuje posúdenie odôvodňujúce opatrenia prijaté vo vzťahu k Multione S630, sú v podstate neúčinné, pretože sa netýkajú napadnutého rozhodnutia, ale predchádzajúceho stanoviska dánskych orgánov. Prijatie takéhoto tvrdenia by ostatne znamenalo posúdiť zákonnosť uvedeného rozhodnutia bez ohľadu na kontext umožňujúci pochopiť ho a bez návrhu uviesť, že so zreteľom na dôvody pripomenuté v bode 74 vyššie nemôže Všeobecný súd preskúmať dôvodnosť tohto aktu, takže ho musí zrušiť pre nedostatok odôvodnenia.
77 Po druhé z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že Komisia neopomenula riadne zohľadniť pripomienky predložené žalobkyňou, ktorých obsah správne zhrnula. Rozhodnutie tiež naznačuje, že Komisia iba neschválila stanovisko dánskych orgánov, ale stručne, no zrozumiteľne so zreteľom na kontext, v ktorom prijala svoje stanovisko, vysvetlila hlavné právne a vecné dôvody, ktoré ju viedli k záveru, že opatrenia prijaté týmito orgánmi sú odôvodnené. Tvrdenia žalobkyne v tomto ohľade preto treba zamietnuť.
78 Po tretie na základe tvrdení Komisie a Dánskeho kráľovstva týkajúcich sa rozsahu súdneho preskúmania dôvodnosti posúdení skutkového stavu uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré mal uskutočniť Všeobecný súd, ako aj ich spochybnení žalobkyňou, treba predovšetkým pripomenúť, že cieľom smernice 2006/42 je harmonizovať podmienky, za akých sa strojové zariadenia patriace do jej pôsobnosti uvádzajú na vnútorný trh, a zabezpečiť ich voľný pohyb v rámci Únie pri súčasnom zabezpečení dodržiavania súboru požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia osôb vo vzťahu k rizikám vyplývajúcim z používania týchto strojových zariadení (bod 25 vyššie).
79 S týmto cieľom sa smernicou 2006/42 zavádza dohľad nad vnútorným trhom a jeho regulácia, v rámci ktorých prináleží predovšetkým príslušným vnútroštátnym orgánom posúdiť, či strojové zariadenia môžu ohroziť zdravie alebo bezpečnosť osôb (pozri bod 19 a body 26 až 27 vyššie), a ak je to tak, prijať nevyhnutné opatrenia na ich stiahnutie z trhu alebo na zakázanie ich uvedenia na trh. Samotná ochranná doložka stanovená na tento účel v článku 11 smernice 2006/42 musí byť posúdená na základe článku 114 ods. 10 ZFEÚ, ktorý členským štátom umožňuje prijať také opatrenia z jedného alebo viacerých dôvodov nehospodárskej povahy uvedených v článku 36 ZFEÚ (pozri bod 45 vyššie), ku ktorým patrí aj ochrana zdravia a života ľudí. To môže od príslušných vnútroštátnych orgánov vyžadovať komplexné posúdenie technickej alebo vedeckej povahy (pozri analogicky rozsudok z 21. januára 1999, Upjohn, C‑120/97, Zb., EU:C:1999:14, body 33 a 35).
80 Komisia je v rámci tohto mechanizmu povinná preskúmať z právneho a vecného hľadiska odôvodnenosť opatrení prijatých členskými štátmi (pozri body 20 a 46 vyššie). Súdy Únie pritom už v rámci smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 332), ktorou sa zavádza inštitucionálny a procesný mechanizmus, ktorý sa síce líši od mechanizmu zavedeného smernicou 2006/42, ale sleduje porovnateľný cieľ, že aby Komisia mohla účinne sledovať cieľ, ktorý jej bol stanovený, a vzhľadom na komplexné technické posúdenie, ktoré musí uskutočniť, musí jej byť priznaná široká miera voľnej úvahy (rozsudky z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C‑326/05 P, Zb., EU:C:2007:443, bod 75, a z 9. septembra 2011, Dow AgroSciences a i./Komisia, T‑475/07, Zb., EU:T:2011:445, body 86 a 150). Uvedené súdy priznali Komisii takúto mieru voľnej úvahy tiež pri kontrole opatrení prijatých členským štátom, a to nie v rámci smernice zavádzajúcej ochrannú doložku v zmysle článku 114 ods. 10 ZFEÚ, tak ako v prejednávanej veci, ale v rámci mechanizmu stanoveného v odsekoch 4 až 6 toho istého článku (rozsudok zo 6. novembra 2008, Holandsko/Komisia, C‑405/07 P, Zb., EU:C:2008:613, bod 54).
81 Súd Únie musí pri preskúmavaní širokej miery voľnej úvahy overiť so zreteľom na žalobné dôvody, ktoré mu boli predložené, dodržanie procesných pravidiel, vecnú správnosť skutkových zistení Komisie, neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a neexistenciu zneužitia právomoci (rozsudky Industrias Químicas del Vallés/Komisia, už citovaný v bode 80 vyššie, EU:C:2007:443, bod 76, a Dow AgroSciences a i./Komisia, už citovaný v bode 80 vyššie, EU:T:2011:445, bod 151).
82 Súd Únie musí predovšetkým na základe tvrdení uvedených účastníkmi konania preskúmať vecnú správnosť dôkazov, na ktorých je založený napadnutý akt, ich dôveryhodnosť a koherentnosť, ale aj overiť, či tieto dôkazy spolu tvoria celok relevantných údajov, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní zložitej situácie, a či môžu byť základom pre závery z nich vyvodené (rozsudky Holandsko/Komisia, už citovaný v bode 80 vyššie, EU:C:2008:613, bod 55, a Dow AgroSciences a i./Komisia, už citovaný v bode 80 vyššie, EU:T:2011:445, bod 153).
83 Pokiaľ ide ďalej o posúdenie rizika, ktoré musí uskutočniť dotknutý členský štát skôr, ako uskutoční opatrenia stanovené článkom 11 smernice 2006/42 a podliehajúce kontrole Komisie, žalobkyňa správne uvádza, že sa musí uskutočniť z pohľadu priemerného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa, čo je tvrdenie, ktoré napokon Komisia nijako osobitne nespochybňuje. Právomoc, ktorá sa týmto článkom udeľuje vnútroštátnym orgánom, totiž predstavuje výnimku zo zásady voľného pohybu zakotvenej v smernici a možno ju odôvodniť iba existenciou rizika súvisiaceho so „zamýšľaným“ použitím alebo „rozumne predpokladaným“ nesprávnym použitím predmetného strojového zariadenia vymedzeným v bode 1.1.1 písm. i) prílohy I k uvedenej smernici ako použitie „ktoré môže vyplynúť z ľahko predvídateľného správania ľudí“. V tejto súvislosti skutočnosť, že vnútroštátne orgány posudzujú existenciu takéhoto rizika z pohľadu priemerného a primerane obozretného používateľa, a nie čisto abstraktne, prispieva k zabezpečeniu toho, že nedôjde k neodôvodnenému obmedzovaniu voľného pohybu strojových zariadení v zmysle článku 11 ods. 1 uvedenej smernice (pozri body 54 a 57 vyššie).
84 Ak sa však existencia takéhoto rizika z pohľadu priemerného a primerane obozretného používateľa preukáže právne dostatočným spôsobom, potom je na rozdiel od tvrdenia žalobkyne nepodstatná skutočnosť, že tento používateľ bol vopred informovaný o existencii tohto rizika, a to so zreteľom jednak na poradie dôležitosti povinností v oblasti predchádzania rizík a informovania zavedené smernicou 2006/42, ktoré musia výrobcovia strojových zariadení rešpektovať (pozri body 64 a 71 vyššie), a jednak na dôsledky nesplnenia týchto povinností (pozri bod 58 vyššie).
85 V prejednávanej veci teda treba určiť, či Komisia mohla usúdiť bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, že dánske orgány odôvodnili opatrenia prijaté vo vzťahu k Multione S630 existenciou rizika pre bezpečnosť jeho používateľov, ktoré je spojené s absenciou vhodnej ochrannej konštrukcie chrániacej pred padajúcimi predmetmi alebo materiálom, so zreteľom na priemerného a primerane obozretného používateľa.
86 V tomto ohľade sa dánske orgány v podstate domnievali, že aj v prípade, že bolo Multione S630 kúpené spolu s vybavením, ktorého zamýšľané použitie nevystavovalo jeho používateľov riziku padajúcich predmetov alebo materiálu, takéto riziko predsa len existuje z troch dôvodov. Predovšetkým možno rozumne predpokladať, že zúčastnené osoby si neskôr dokúpia už použité vybavenie, ktoré ich vystaví takému riziku, a to nie prostredníctvom žalobkyne. Ďalej možno rozumne predpokladať, že niektorý zo zákazníkov žalobkyne vlastní niekoľko kusov tohto strojového zariadenia, že ich používa na bezrizikové aj rizikové účely a že ich napokon začne používať bez rozdielu a bez toho, aby mu v tom žalobkyňa mohla zabrániť. Nakoniec aj pri zamýšľanom použití predmetného strojového zariadenia, ktoré je samo osobe bezrizikové, sú jeho používatelia v niektorých prostrediach, v ktorých ich používajú, napr. v prípade poľnohospodárskych alebo zemných prác, vystavení rozumne predpokladanému riziku padajúcich predmetov alebo materiálu.
87 Komisia v podstate usúdila, že všetky tieto posúdenia sú dôvodné.
88 Pritom treba konštatovať, že žalobkyňa prvé z nich účinne nespochybňuje. V podstate sa totiž obmedzuje na tvrdenie, že toto posúdenie „sa nejaví byť rozhodujúcim“ z dvoch dôvodov. Návody k Multione S630 totiž jeho majiteľovi ukladajú povinnosť, aby v prípade samostatnej kúpy vybavenia spôsobujúceho riziko padajúcich predmetov alebo materiálu nainštaloval vhodnú ochrannú konštrukciu, a aby sa na tento účel obrátil na predajcu alebo autorizovaný servis. Na druhej strane toto strojové zariadenie podobne ako každý výrobok zahŕňajúci v určitom rozsahu technológie prináša určité riziká v prípade, že sa nepoužíva v súlade s podmienkami opísanými v návode na jeho použitie, ktoré musí používateľ dodržiavať. Odhliadnuc od toho, že tieto tvrdenia sú zrejme založené na predpoklade, že riziko konštatované dánskymi orgánmi skutočne existuje, nemožno s nimi súhlasiť, ako uvádza Komisia, vzhľadom na poradie dôležitosti povinností v oblasti predchádzania rizikám a informovania uložených výrobcom strojových zariadení smernicou 2006/42 (pozri bod 84 vyššie).
89 Žalobkyňa nespochybňuje ani druhé posúdenie uskutočnené dánskymi orgánmi a schválené Komisiou, pri ktorom sa obmedzuje na uplatnenie tých istých tvrdení.
90 Keďže tieto tvrdenia nepoukazujú na žiadne zjavne nesprávne posúdenie, nie je potrebné skúmať tvrdenia týkajúce sa tretieho posúdenia zakladajúceho opatrenia prijaté dánskymi orgánmi a Komisiou vyhlásené za odôvodnené. Totiž aj za predpokladu, že by tieto tvrdenia boli dôvodné, napadnuté rozhodnutie by bolo odôvodnené z vyššie uvedených dôvodov. V dôsledku toho netreba nariadiť vypracovanie znaleckého posudku požadovaného v tejto súvislosti žalobkyňou.
91 So zreteľom na všetky predchádzajúce úvahy musí byť prvý žalobný dôvod v celom rozsahu zamietnutý.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania
92 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa vyznačuje porušením zásady rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom sa ním rozhodlo, že opatrenia prijaté dánskymi orgánmi sú odôvodnené napriek tomu, že sa vzťahovali výhradne na kusy Multione S630 uvedené na dánsky trh, a nie na tisíce obdobných viacúčelových strojových zariadení uvedených na tomto trhu do prevádzky.
93 Komisia, ktorú podporuje Dánske kráľovstvo, spochybňuje tieto tvrdenia.
94 V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami sa nezaobchádzalo rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb., EU:C:1984:394, bod 28; z 11. júla 2006, Franz Egenberger, C‑313/04, Zb., EU:C:2006:454, bod 33, a z 3. septembra 2009, Cheminova a i./Komisia, T‑326/07, Zb., EU:T:2009:299, bod 214).
95 V prejednávanej veci spočíva porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, ktoré žalobkyňa pripisuje Komisii, v podstate v tom, že Komisia vyhlásila opatrenia prijaté dánskymi orgánmi vo vzťahu k Multione S630 za odôvodnené bez toho, aby sa najprv ubezpečila, či tieto opatrenia nie sú diskriminačné, hoci sa týkali výhradne uvedeného strojového zariadenia a nie tisícov obdobných viacúčelových strojových zariadení uvedených do prevádzky na dánskom trhu.
96 Komisia, podporovaná v tomto smere Dánskym kráľovstvom, uviedla vecné dôvody, na základe ktorých dospela k názoru, že strojové zariadenia, ktoré boli predmetom vyšetrovania dánskych orgánov uskutočneného pred prijatím opatrení týkajúcich sa Multione S630, sa nachádzali v odlišných situáciách, z ktorých každá si vyžadovala odlišný prístup zo strany uvedených orgánov. Žalobkyňa tieto skutkové okolnosti v replike nespochybnila, pričom tvrdila, že nevyvracajú dôvodnosť jej argumentácie. Z toho vyplýva, že sa nepreukázalo, že Komisia v rámci tohto vyšetrovania porušila zásadu rovnosti zaobchádzania.
97 Naproti tomu, ako uviedla žalobkyňa, ani Komisia vo svojej žalobnej odpovedi alebo v duplike, ani Dánske kráľovstvo vo vyjadreniach vedľajšieho účastníka konania nespochybnili, že tisíce strojových zariadení porovnateľných s Multione S630 a uvádzaných na trh inými výrobcami, ako sú tí, ktorých sa týkalo vyšetrovanie zo strany dánskych orgánov, sa na dánskom trhu dlhodobo uvádzali do prevádzky. Túto skutočnosť teda tiež možno považovať za preukázanú bez toho, aby bolo potrebné vypracovať znalecký posudok požadovaný žalobkyňou v prípade spochybnenia, pretože Komisia tvrdí len to, že je irelevantný, pretože ona sama nebola povinná vykonať preskúmanie, ktorého nevykonanie jej žalobkyňa vytýka. Je teda potrebné určiť rozsah preskúmania, ktoré mala Komisia v prejednávanej veci vykonať.
98 V tomto ohľade treba po prvé pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak je určitá oblasť predmetom úplnej harmonizácie na úrovni Únie, každé vnútroštátne opatrenie, ktoré sa jej týka, sa musí posúdiť so zreteľom na ustanovenia príslušného harmonizačného predpisu, a nie na primárne právo (rozsudky z 12. októbra 1993, Vanacker a Lesage, C‑37/92, Zb., EU:C:1993:836, bod 9, a zo 16. októbra 2014, Komisia/Nemecko, C‑100/13, EU:C:2014:2293, bod 62). Táto judikatúra sa uplatní najmä vtedy, keď sporné opatrenie nepredstavuje akt zákonnej alebo regulačnej povahy, ale individuálne opatrenie (pozri v tomto zmysle rozsudok AGM‑COS.MET, už citovaný v bode 25 vyššie, EU:C:2007:213, body 49 až 51), tak ako v prejednávanej veci.
99 Po druhé smernicou 2006/42 sa na úrovni Únie uskutočnila úplná harmonizácia pravidiel týkajúcich sa nielen základných požiadaviek na bezpečnosť strojových zariadení a potvrdenia súladu týchto strojových zariadení s uvedenými požiadavkami, ale aj opatrení, ktoré môžu členské štáty prijať vo vzťahu k strojovým zariadeniam považovaným za spĺňajúce tieto požiadavky (rozsudok AGM‑COS.MET, už citovaný v bode 25 vyššie, EU:C:2007:213, bod 53). To, či Komisia porušila svoje povinnosti tým, že nepreskúmala, či boli opatrenia dánskych orgánov prijaté v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, ako v podstate tvrdí žalobkyňa, alebo či uskutočnenie takého preskúmania nepatrilo do pôsobnosti Komisie, ako tvrdí Komisia, sa teda musí určiť na základe ustanovení smernice 2006/42.
100 Po tretie nie je účelom článku 11 smernice 2006/42 uložiť Komisii povinnosť preskúmať zo všetkých hľadísk zákonnosť opatrení prijatých vnútroštátnymi orgánmi v prípade, keď tieto orgány zistia, že strojové zariadenia môžu ohrozovať zdravie a bezpečnosť osôb. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 25 a článku 20 uvedenej smernice, takéto preskúmanie prináleží vnútroštátnym súdom.
101 Po štvrté, aj keď sa článok 11 ods. 3 smernice 2006/42 obmedzuje na stanovenie toho, že Komisia zváži, či opatrenia prijaté členským štátom sú odôvodnené alebo neodôvodnené, všeobecná systematika uvedeného článku umožňuje chápať túto povinnosť so zreteľom na povinnosti, ktoré odseky 1 a 2 uvedeného článku predtým uložili vnútroštátnym orgánom. V tejto súvislosti preskúmanie, ktoré má vykonať Komisia, sa týka predovšetkým toho, či je vzhľadom na dôvody uvedené členským štátom, ktorý prijal opatrenie, v jeho oznámení Komisii, ktoré sa môžu týkať najmä „nesplnenia základných požiadaviek“ uvedenej smernice (odsek 2), z právneho a vecného hľadiska odôvodnené domnievať sa, že strojové zariadenie „môže ohroziť zdravie a bezpečnosť osôb“ (odsek 1).
102 Okrem toho z článku 114 ods. 10 ZFEÚ, ktorý normotvorcovi Únie umožňuje stanoviť také ochranné doložky, ako je ochranná doložka zavedená článkom 11 smernice 2006/42, vyplýva, že uvedené doložky oprávňujú členské štáty prijať „z jedného alebo viacerých dôvodov nehospodárskej povahy uvedených v článku 36 [ZFEÚ]“ dočasné opatrenia podliehajúce kontrolnému postupu Únie (pozri body 45 a 79 vyššie).
103 Článok 114 ods. 10 ZFEÚ síce odkazuje na „dôvody“ uvedené v prvej vete článku 36 ZFEÚ, ale neodkazuje na druhú vetu tohto článku, ktorá stanovuje, že zákazy alebo obmedzenia, ktoré môžu byť odôvodnené takýmito dôvodmi, „nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi“. V dôsledku toho sa líši od odsekov 4 až 6 toho istého článku týkajúcich sa ustanovení, ktoré môže členský štát prijať alebo zachovať po prijatí harmonizačných opatrení podľa odseku 1. Iba tieto posledné odseky ukladajú Komisii nezávisle od toho, či sú opatrenia prijaté dotknutým členským štátom v závislosti od konkrétneho prípadu odôvodnené „dôležitými dôvodmi uvedenými v článku 36 ZFEÚ“ alebo týkajúcimi sa „ochrany životného alebo pracovného prostredia“, povinnosť preskúmať, či uvedené opatrenia okrem toho neslúžia na „svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzenie obchodu medzi členskými štátmi“ (rozsudky z 20. marca 2003, Dánsko/Komisia, C‑3/00, Zb., EU:C:2003:167, body 57, 118 a 123 až 126, a z 9. decembra 2010, Poľsko/Komisia, T‑69/08, Zb., EU:T:2010:504, bod 59, pokiaľ ide o článok 95 ES; rozsudky Francúzsko/Komisia, už citovaný v bode 25 vyššie, EU:C:1994:196, bod 27, a z 21. januára 2003, Nemecko/Komisia, C‑512/99, Zb., EU:C:2003:40, body 38 až 41, 44, 86 a 89, pokiaľ ide o článok 100a ES).
104 Za týchto okolností je potrebné, ako tvrdí Komisia, vychádzať z toho, že článok 11 smernice 2006/42 neukladá Komisii v osobitnom rámci preskúmania odôvodnenosti opatrení, ktoré jej oznámia členské státy, povinnosť určiť, či sú tieto opatrenia okrem iného v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania.
105 Pokiaľ je takéto opatrenie odôvodnené v zmysle uvedeného ustanovenia, ako vyplýva v prejednávanej veci z preskúmania prvého žalobného dôvodu uplatneného žalobkyňou, rozhodnutie, ktorým Komisia uznáva odôvodnenosť opatrenia, teda nemožno spochybniť z dôvodu, že strojové zariadenia porovnateľné so strojovým zariadením, ktorého sa týka toto opatrenie, sú prítomné na predmetnom vnútroštátnom trhu, ale v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania neboli predmetom podobných opatrení (pozri analogicky rozsudok z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, T‑13/99, Zb., EU:T:2002:209, bod 479).
106 Súdny dvor ostatne už rozhodol, že ak niektorá látka nebola v čase prijatia určitej smernice posúdená príslušnými orgánmi z hľadiska kritérií zavedených uvedenou smernicou a ak má každá látka svoje vlastné charakteristické vlastnosti, v takom prípade nemá látka, ktorá nebola doposiaľ posúdená podľa týchto kritérií, z hľadiska zásady rovnosti zaobchádzania porovnateľné postavenie s látkou, ktorá už bola takto posúdená (rozsudok z 12. júla 2005, Alliance for Natural Health a i., C‑154/04 a C‑155/04, Zb., EU:C:2005:449, body 116 a 117). Napriek tomu, že sa kontext napadnutého rozhodnutia líši od kontextu veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, na jeho základe sa možno domnievať, že hoci bolo Multione S630 predmetom posúdenia a opatrení dánskych orgánov podľa článku 11 ods. 1 smernice 2006/42, jeho postavenie na účely kontroly uskutočňovanej Komisiou podľa odseku 3 tohto článku bolo odlišné od postavenia obdobných viacúčelových strojových zariadení prítomných na dánskom trhu.
107 Po piate a nakoniec z toho však nevyplýva, že keď niekoľko strojových zariadení s obdobnými technickými vlastnosťami uvedených na trh na území jedného členského štátu predstavuje rovnaké riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, príslušné vnútroštátne orgány môžu ľubovoľne rozhodnúť, že opatrenie spočívajúce v zákaze uvedenia na trh, stiahnutí z trhu alebo obmedzení voľného pohybu sa uplatní iba na časť týchto strojových zariadení.
108 Naopak, ako v podstate tvrdí žalobkyňa a samotná Komisia, všetky akty Únie sa majú vykladať v súlade s celým primárnym právom vrátane zásady rovnosti zaobchádzania (rozsudky z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07, Zb., EU:C:2009:716, bod 48, a zo 16. septembra 2010, Chatzi, C‑149/10, Zb., EU:C:2010:534, bod 43). Okrem toho podľa ustálenej judikatúry na účely výkladu aktu Únie treba brať ohľad nielen na znenie jeho ustanovení, ale aj na jeho všeobecnú systematiku, celkový kontext a účel právnej úpravy, ktorej sú súčasťou (pozri rozsudok z 23. novembra 2006, Lidl Italia, C‑315/05, Zb., EU:C:2006:736, bod 42 a citovanú judikatúru). Nakoniec treba pripomenúť, že členské státy, ktoré majú vykonávať smernicu, o ktorú ide v prejednávanej veci, majú nielen možnosť uplatniť ochrannú doložku stanovenú článkom 11 smernice, ale aj povinnosť uplatniť ju, pokiaľ zistia, že strojové zariadenia môžu ohrozovať zdravie alebo bezpečnosť osôb (rozsudok AGM‑COS.MET, už citovaný v bode 25 vyššie, EU:C:2007:213, bod 62; pozri analogicky rozsudok Klein/Komisia, už citovaný v bode 46 vyššie, EU:C:2015:252, bod 63 a citovanú judikatúru).
109 Bolo by pritom v rozpore nielen so zásadou rovnosti zaobchádzania, ale aj s účelom smernice 2006/42, ktorým je najmä harmonizovať podmienky, za akých sa strojové zariadenia uvádzajú na vnútorný trh a voľne sa na ňom pohybujú pri súčasnej ochrane zdravia a bezpečnosti osôb pred rizikami vyplývajúcimi z ich používania (pozri body 25 a 78 vyššie), ako aj so všeobecnou systematikou ustanovenia zavedeného s cieľom zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie uvedenej smernice vnútroštátnymi orgánmi (pozri body 26 až 28 a 79 vyššie) pod dohľadom Komisie (pozri body 46 a 80 vyššie), pokiaľ by členský štát mohol uplatniť ochrannú doložku stanovenú článkom 11 uvedenej smernice vo vzťahu k strojovému zariadeniu, ktoré môže ohroziť zdravie alebo bezpečnosť osôb, a súčasne neuplatniť rovnaké zaobchádzanie na porovnateľné strojové zariadenia bez toho, aby to objektívne odôvodnil.
110 Normotvorca napokon v článku 9 ods. 1 druhom pododseku tohto aktu nazvanom „Osobitné opatrenia zaoberajúce sa potenciálne nebezpečnými strojovými zariadeniami“ zaviedol osobitný postup umožňujúci Komisii prijať prostredníctvom rozhodnutí opatrenia, ktoré vyžadujú, aby členské štáty zakázali alebo obmedzili uvádzanie na trh strojových zariadení, ktoré vzhľadom na svoje technické vlastnosti predstavujú rovnaké riziko ako zariadenie, ktoré bolo predmetom vnútroštátneho opatrenia vyhláseného za odôvodnené, a to najmä s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie smernice 2006/42 a v tejto súvislosti zaručiť rovnocennú ochranu zdravia a bezpečnosti osôb vo vzťahu k strojovým zariadeniam uvádzaným na trh Únie (pozri bod 33 vyššie). Uvedený článok umožňuje Komisii vyžadovať nielen od členského státu, ktorý toto opatrenie prijal, ale aj od všetkých ostatných členských štátov, aby v miere, v akej je to potrebné, a pri dodržaní zásady proporcionality uplatnili rovnaké zaobchádzanie na všetky strojové zariadenia v prevádzke na vnútornom trhu, ktoré vzhľadom na svoje technické vlastnosti predstavujú rovnaké riziko ako zariadenie, ktorého sa týkalo uvedené opatrenie.
111 Ako v podstate zdôrazňujú Komisia aj žalobkyňa, tento osobitný postup sa sám osebe nedotýka možnosti poskytnutej výrobcovi predmetného strojového zariadenia vyzvať členský štát, ktorý obmedzil jeho voľný pohyb, aby prijal obdobné opatrenia vo vzťahu k porovnateľným strojovým zariadeniam prítomným na jeho trhu, ani možnosti poskytnutej Komisii uplatniť postup stanovený v článku 258 ZFEÚ.
112 Práve v takomto rámci má žalobkyňa možnosť účinne namietať, ako to uviedla vo svojom vyjadrení, s ktorým Komisia súhlasí, že dánske orgány uplatnili ochrannú doložku stanovenú článkom 11 smernice 2006/42 vo vzťahu k dvom výrobcom viacúčelových strojových zariadení so sídlom v Taliansku a vo Fínsku, predstavujúcim nové subjekty na dánskom trhu, pričom nepostupovali rovnako vo vzťahu k iným výrobcom dlhodobo zavedeným na tomto trhu.
113 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy, a najmä na právne a vecne dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle článku 11 smernice 2006/42, treba druhý žalobný dôvod zamietnuť.
114 V dôsledku toho treba návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia podaný žalobkyňou zamietnuť, pričom nie je potrebné rozhodnúť o jej návrhu na vyhotovenie znaleckého posudku v prípade potreby.
O výhrade týkajúcej sa ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím
115 Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie jej spôsobilo majetkovú ujmu viacerého druhu, ako aj ujmu spočívajúcu v poškodení jej dobrého mena. Vzhľadom na znenie žaloby však treba konštatovať, že výhrada vznesená žalobkyňou je uvedená výhradne na podporu vyhlásenia, ktorým si žalobkyňa v podstate vyhradzuje možnosť predložiť Všeobecnému súdu nový návrh na predbežné opatrenie.
116 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie je podmienený súčasným splnením niekoľkých podmienok, a to po prvé protiprávnosťou konania vytýkaného žalobkyňou žalovanému orgánu, po druhé existenciou skutočnej a určitej ujmy a po tretie existenciou priamej príčinnej súvislosti medzi dotknutým konaním a údajnou ujmou. Z toho vyplýva, že ak niektorá z týchto troch kumulatívnych podmienok nie je splnená, príslušný návrh na náhradu ujmy treba zamietnuť, pričom nie je potrebné skúmať, či sú splnené ostatné podmienky (pozri rozsudok z 10. mája 2006, Galileo International Technology a i./Komisia, T‑279/03, Zb., EU:T:2006:121, body 76 a 77 a citovanú judikatúru).
117 V prejednávanej vecí stačí konštatovať, pričom nie je potrebné rozhodnúť o prípustnosti tejto výhrady z hľadiska článku 76 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, že zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že bola splnená podmienka týkajúca sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu sa táto výhrada musí zamietnuť.
118 Z toho vyplýva, že prejednávanú žalobu treba v celom rozsahu zamietnuť.
O trovách
119 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
120 Okrem toho podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.
121 Vzhľadom na to, že žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu vlastných trov konania a trov, ktoré vznikli Komisii v rámci tohto konania a konania o nariadení predbežného opatrenia (pozri bod 6 vyššie), v súlade s návrhmi Komisie. Okrem toho Dánske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. CSF Srl znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť aj trovy, ktoré vznikli Európskej komisii v rámci tohto konania a konania o nariadení predbežného opatrenia.
3. Dánske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.
Papasavvas | Forwood | Bieliūnas |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015.
Podpisy