ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora)
z 25. januára 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Poplatky vyplývajúce zo zriadenia zmluvy o hypotekárnom úvere – Vrátenie súm zaplatených na základe podmienky vyhlásenej za nekalú – Začiatok plynutia premlčacej lehoty na podanie reštitučnej žaloby“
V spojených veciach C‑810/21 až C‑813/21,
ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Audiencia Provincial de Barcelona (Provinčný súd Barcelona, Španielsko) z 9. decembra 2021 a doručené Súdnemu dvoru 20. decembra 2021, ktoré súvisia s konaniami:
Caixabank SA, predtým Bankia SA,
proti
WE,
XA (C‑810/21),
a
Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA
proti
TB,
UK (C‑811/21),
a
Banco Santander SA
proti
OG (C‑812/21),
a
OK,
PI
proti
Banco Sabadell SA (C‑813/21),
SÚDNY DVOR (deviata komora),
v zložení: predsedníčka deviatej komory O. Spineanu‑Matei, sudcovia S. Rodin (spravodajca) a L. S. Rossi,
generálny advokát: A. M. Collins,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Caixabank SA, v zastúpení: J. Gutiérrez de Cabiedes Hidalgo de Caviedes, abogado,
– WE, XA, TB, UK, OG, OK a PI, v zastúpení J. Fraile Mena, procurador, a F. García Domínguez, abogado,
– Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA, v zastúpení: J. M. Rodríguez Cárcamo a A. M. Rodríguez Conde, abogados,
– Banco Santander SA, v zastúpení: M. García‑Villarrubia Bernabé a C. Vendrell Cervantes, abogados,
– Banco Sabadell SA, v zastúpení: G. Serrano Fenollosa a R. Vallina Hoset, abogados,
– španielska vláda, v zastúpení: A. Ballesteros Panizo a A. Pérez‑Zurita Gutiérrez, splnomocnení zástupcovia,
– talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Rocchitta, avvocato dello Stato,
– Európska komisia, v zastúpení: J. Baquero Cruz a N. Ruiz García, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).
2 Tieto návrhy boli podané v rámci sporov vo veci C‑810/21, Caixabank SA, predtým Bankia SA proti WE, XA; vo veci C‑811/21, Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA proti TB, UK; vo veci C‑812/21, Banco Santander SA proti OG, a vo veci C‑813/21, OK a PI proti Banco Sabadell SA, ktoré sa týkajú dôsledkov zrušenia nekalej podmienky obsiahnutej v zmluvách o hypotekárnom úvere uzavretých medzi týmito zmluvnými stranami.
Právny rámec
Právo Únie
3 Článok 2 písm. b) smernice 93/13 stanovuje:
„Na účely tejto smernice:
…
b) ‚spotrebiteľ‘ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k [jej] obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.“
4 Článok 6 ods. 1 tejto smernice znie takto:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“
5 Článok 7 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvisl[é]mu [ďalšiemu – neoficiálny preklad] uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených [uzatváraných – neoficiálny preklad] so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“
Španielske právo
Katalánsky Občiansky zákonník
6 Článok 121‑20 Ley 29/2002, primera Ley del Código Civil de Cataluña
(zákon č. 29/2002, prvý zákon Občianskeho zákonníka Katalánska), z 30. decembra 2002 (BOE č. 32 zo 6. februára 2003, ďalej len „katalánsky Občiansky zákonník“), stanovuje:
„Nároky akéhokoľvek druhu sa premlčujú po uplynutí desiatich rokov, pokiaľ osoba predtým nenadobudla právo vydržaním, alebo ak tento zákonník alebo osobitné zákony nestanovujú inak.“
7 Článok 121‑23 tohto zákonníka stanovuje:
„Premlčacia lehota začína plynúť vtedy, keď po vzniku uplatniteľného nároku sa osoba, ktorej takýto nárok vznikol, dozvie alebo by sa mohla dozvedieť o okolnostiach, ktoré nárok zakladajú, a o osobe, proti ktorej môže nárok uplatniť.“
8 Podľa článku 121‑11 uvedeného zákonníka:
„Dôvodmi prerušenia premlčania sú:
a) Podanie žaloby na súde, aj keď bude zamietnutá z procesných dôvodov.
b) Začatie rozhodcovského konania týkajúceho sa pohľadávky.
c) Mimosúdne uplatnenie nároku.
d) Uznanie práva alebo vzdanie sa premlčania osobou, voči ktorej možno počas premlčacej lehoty uplatniť nárok.“
Občiansky zákonník
9 Článok 1303 Código Civil (Občiansky zákonník) stanovuje:
„Ak je určitý záväzok vyhlásený za neplatný, zmluvné strany si musia navzájom vrátiť veci, ktoré boli predmetom zmluvy, spolu s ich prírastkami a cenu s úrokmi, s výnimkou prípadov stanovených v nasledujúcich článkoch.“
Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky
Vec C‑810/21
10 Dňa 4. februára 2004 WE a XA uzavreli zmluvu o hypotekárnom úvere (ďalej len „zmluva o úvere vo veci C‑810/21“) s Bankia, ktorá sa v roku 2021 zlúčila s Caixabank.
11 Poslednú faktúru týkajúcu sa poplatkov vyplývajúcich z tejto zmluvy, ktorá sa týkala notárskych, registračných a manipulačných poplatkov uvedenej zmluvy, zaplatili WE a XA 4. mája 2004.
12 Dňa 16. januára 2018 WE a XA podali žalobu o neplatnosť podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere vo veci C‑810/21, podľa ktorej mal dlžník zaplatiť všetky poplatky vyplývajúce z uzavretia tej istej zmluvy.
13 Bankia sa bránila proti žalobe tvrdením, že reštitučná žaloba je premlčaná, keďže uplynula desaťročná premlčacia lehota na podanie žaloby stanovená v článku 121‑20 katalánskeho Občianskeho zákonníka.
14 Rozhodnutím z 23. septembra 2020 Juzgado de Primera Instancia n° 50 de Barcelona (Súd prvého stupňa č. 50 Barcelona, Španielsko) zamietol námietku premlčania, ktorú vzniesla Bankia, a uložil tejto banke povinnosť zaplatiť sumu 468,48 eura zaplatenú ako notárske, registračné a manipulačné poplatky zmluvy o úvere vo veci C‑810/21. Bankia podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Audiencia Provincial de Barcelona (Provinčný súd Barcelona), ktorý je vnútroštátnym súdom.
Vec C‑811/21
15 Dňa 20. januára 2004 TB a UK uzavreli zmluvu o hypotekárnom úvere s Banco Bilbao Vizcaya Argentaria (ďalej len „zmluva o úvere vo veci C‑811/21“).
16 Poslednú faktúru týkajúcu sa poplatkov vyplývajúcich z tejto zmluvy, ktorá sa týkala notárskych, registračných a manipulačných poplatkov uvedenej zmluvy, zaplatili TB a UK 15. marca 2004.
17 Dňa 16. januára 2018 TB a UK podali žalobu o neplatnosť podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere vo veci C‑811/21, podľa ktorej mal dlžník zaplatiť všetky poplatky vyplývajúce z uzavretia tej istej zmluvy.
18 Banco Bilbao Vizcaya Argentaria sa bránila proti žalobe tvrdením, že reštitučná žaloba je premlčaná, keďže uplynula desaťročná premlčacia lehota na podanie žaloby stanovená v článku 121‑20 katalánskeho Občianskeho zákonníka.
19 Rozhodnutím z 25. septembra 2020 Juzgado de Primera Instancia n° 50 de Barcelona (Súd prvého stupňa č. 50 Barcelona) zamietol námietku premlčania, ktorú vzniesla Banco Bilbao Vizcaya Argentaria a uložil tejto banke povinnosť zaplatiť sumu 499,61 eura zaplatenú ako notárske, registračné a manipulačné poplatky zmluvy o úvere vo veci C‑811/21. Banco Bilbao Vizcaya Argentaria podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Audiencia Provincial de Barcelona (Provinčný súd Barcelona), ktorý je vnútroštátnym súdom.
Vec C‑812/21
20 Dňa 17. decembra 2004 OG uzavrel zmluvu o hypotekárnom úvere s Banco Santander (ďalej len „zmluva o úvere vo veci C‑812/21“).
21 Poslednú faktúru týkajúcu sa nákladov vyplývajúcich z tejto zmluvy, ktorá sa týkala notárskych, registračných a manipulačných poplatkov uvedenej zmluvy, OG uhradil 18. marca 2005.
22 Dňa 12. septembra 2017 podal OG žalobu o neplatnosť podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere vo veci C‑812/21, podľa ktorej mal dlžník zaplatiť všetky poplatky vyplývajúce z uzavretia tejto zmluvy.
23 Banco Santander sa bránila proti žalobe tvrdením, že reštitučná žaloba je premlčaná, keďže uplynula desaťročná premlčacia lehota na podanie žaloby stanovená v článku 121‑20 katalánskeho Občianskeho zákonníka.
24 Rozhodnutím z 25. septembra 2020 Juzgado de Primera Instancia n° 50 de Barcelona (Súd prvého stupňa č. 50 Barcelona) zamietol námietku premlčania, ktorú vzniesla Banco Santander a uložil tejto banke povinnosť zaplatiť sumu 589,60 eura zaplatenú ako notárske, registračné a manipulačné poplatky zmluvy o úvere vo veci C‑812/21. Banco Santander podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Audiencia Provincial de Barcelona (Provinčný súd Barcelona), ktorý je vnútroštátnym súdom.
Vec C‑813/21
25 Dňa 14. júla 2006 OK a PI uzavreli zmluvu o hypotekárnom úvere s Banco Santander (ďalej len „zmluva o úvere vo veci C‑813/21“).
26 Poslednú faktúru týkajúcu sa poplatkov vyplývajúcich z tejto zmluvy, ktorá sa týkala notárskych, registračných a manipulačných poplatkov uvedenej zmluvy, zaplatili OK a PI 4. októbra 2006.
27 Po tom, čo OK a PI 15. novembra 2017 uplatnili svoj nárok voči Banco Sabadell mimosúdnou cestou, ktorému táto banka nevyhovela, podali 15. decembra 2017 žalobu o neplatnosť podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere vo veci C‑813/21, podľa ktorej mal dlžník zaplatiť všetky poplatky vyplývajúce z uzavretia tejto zmluvy.
28 Banco Sabadell sa bránila proti žalobe tvrdením, že reštitučná žaloba je premlčaná, keďže uplynula desaťročná premlčacia lehota na podanie žaloby stanovená v článku 121‑20 katalánskeho Občianskeho zákonníka.
29 Rozhodnutím z 11. januára 2021 Juzgado de Primera Instancia n° 50 de Barcelona (Súd prvého stupňa č. 50 Barcelona) vyhovel námietke založenej na premlčaní reštitučnej žaloby podanej zo strany Banco Sabadell. OK a PI podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Audiencia Provincial de Barcelona (Provinčný súd Barcelona), ktorý je vnútroštátnym súdom.
30 Vnútroštátny súd v spojených veciach C‑810/21 až C‑813/21 poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej podanie reštitučnej žaloby môže podliehať premlčacej lehote, pokiaľ začiatok plynutia tejto lehoty ani jej dĺžka prakticky neznemožňujú alebo nadmerne nesťažujú uplatnenie práva spotrebiteľa požadovať takéto vrátenie.
31 Vnútroštátny súd sa domnieva, že na účely overenia, či je premlčacia lehota v súlade so zásadou efektivity, treba zohľadniť dva parametre, a to jednak dĺžku premlčacej lehoty a jednak začiatok plynutia tejto lehoty.
32 V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že Autonómne spoločenstvo Katalánska má vlastnú právnu úpravu, ktorá sa v určitých ohľadoch líši od španielskej právnej úpravy, a že katalánsky Občiansky zákonník stanovuje desaťročnú premlčaciu lehotu, ktorá je dvakrát dlhšia ako premlčacia lehota stanovená španielskym Občianskym zákonníkom pre osobné žaloby.
33 V tejto súvislosti sa domnieva, že v prejednávanej veci desaťročná premlčacia lehota, o ktorú ide vo veci samej, neporušuje zásadu efektivity, keďže táto lehota je dostatočná na to, aby spotrebiteľovi umožnila pripraviť a podať účinnú žalobu. Tento súd má však pochybnosti o správnom výklade vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o určenie začiatku plynutia uvedenej lehoty, ktorá podľa judikatúry Súdneho dvora musí spotrebiteľovi umožniť oboznámiť sa s existenciou nekalej podmienky a podať žalobu o neplatnosť tejto podmienky.
34 Vnútroštátny súd poznamenáva, že na rozdiel od zmluvných podmienok, ktoré Súdny dvor už mal príležitosť preskúmať v rámci vecí, ktoré mu boli predložené, účinky podmienky, o akú ide vo veci samej, ktorá ukladá dlžníkovi povinnosť uhradiť všetky poplatky spojené s uzavretím zmluvy o hypotekárnom úvere, pominú tým, že spotrebiteľ zaplatí poslednú faktúru týkajúcu sa týchto poplatkov. Tento súd sa pritom domnieva, že judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej lehota troch rokov odo dňa vzniku bezdôvodného obohatenia môže nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva smernica 93/13, sa v prejednávanej veci nemôže uplatniť. V tejto súvislosti sa domnieva, že táto judikatúra vychádza zo skutočnosti, že premlčacia lehota môže začať plynúť ešte pred uskutočnením všetkých platieb.
35 Okrem toho sa vnútroštátny súd pýta, či sa vedomosť spotrebiteľa o nekalej povahe zmluvnej podmienky musí týkať len skutkových okolností zakladajúcich túto nekalú povahu, alebo sa musí vzťahovať aj na právne posúdenie týchto skutkových okolností. Tento súd sa domnieva, že ak sa táto vedomosť musí týkať len týchto skutkových okolností, dátum zaplatenia poslednej faktúry by mohol byť okamihom, od ktorého začína plynúť premlčacia lehota, pričom v prejednávanej veci účinky podmienky, o ktorú ide vo veci samej, pominuli uvedenou platbou.
36 Ak však dodržanie zásady efektivity vyžaduje, aby bol spotrebiteľ schopný z právneho hľadiska posúdiť uvedené skutkové okolnosti, je ešte potrebné určiť aj informácie, ktoré musia byť na tento účel sprístupnené priemernému spotrebiteľovi. V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd, po uvedení judikatúry Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), pýta, či ustálená vnútroštátna judikatúra môže byť taká, aby umožnila španielskemu spotrebiteľovi získať z právneho hľadiska úplnú vedomosť o nekalej povahe zmluvnej podmienky.
37 Napokon sa vnútroštátny súd pýta, či vedomosť o nekalej povahe podmienky musí vzniknúť pred začatím plynutia premlčacej lehoty v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, alebo pred jej uplynutím. V tejto súvislosti tento súd na jednej strane spresňuje, že na rozdiel od päťročnej premlčacej doby, ktorá je stanovená španielskym Občianskym zákonníkom, je premlčacia lehota v rámci územnej pôsobnosti katalánskeho Občianskeho zákonníka desať rokov, a na druhej strane, že podanie žaloby je vo vnútroštátnom právnom poriadku zvýhodnené, keďže samotné uplatnenie nároku mimosúdnou cestou predstavuje dôvod prerušenia lehoty, a teda lehota začína plynúť znova v celom rozsahu.
38 Za týchto podmienok Audiencia Provincial de Barcelona (Provinčný súd Barcelona) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. a) Je v prípade podania žaloby o uplatnenie reštitučných účinkov vyhlásenia neplatnosti podmienky, podľa ktorej je dlžník povinný uhradiť poplatky spojené s uzavretím zmluvy, zlučiteľné s článkom 6 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 smernice 93/13, že právo podať túto žalobu podlieha desaťročnej premlčacej lehote, ktorá sa počíta od okamihu, keď pominú účinky tejto podmienky zaplatením poslednej z platieb, pričom v tomto okamihu spotrebiteľ pozná skutkové okolnosti spôsobujúce nekalú povahu [tejto podmienky], alebo je potrebné, aby spotrebiteľ disponoval doplnkovými informáciami o právnom posúdení týchto skutkových okolností?
b) Ak je potrebné poznať právne posúdenie skutkových okolností, musí pre určenie okamihu, od ktorého sa počíta uvedená lehota, platiť ustálené kritérium stanovené v judikatúre, ktoré sa týka neplatnosti podmienky, alebo vnútroštátny súd môže vziať do úvahy iné odlišné okolnosti?
2. Ak právo podať reštitučnú žalobu podlieha dlhej desaťročnej premlčacej lehote, v ktorom okamihu musí byť spotrebiteľ schopný zistiť, že podmienka je nekalá, a oboznámiť sa s právami, ktoré mu priznáva smernica [93/13], predtým, ako premlčacia lehota začne plynúť, alebo predtým, ako táto lehota uplynie?“
O prejudiciálnych otázkach
39 Na úvod treba poznamenať, že prvá prejudiciálna otázka má dve časti a že na druhú časť tejto otázky treba odpovedať len v prípade zápornej odpovede na prvú časť tejto otázky.
40 Okrem toho je potrebné preskúmať druhú prejudiciálnu otázku v spojení s prvou časťou uvedenej prvej otázky.
O prvej časti prvej otázky a druhej otázke
41 Prvou časťou prvej otázky a druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity vykladať v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého v nadväznosti na zrušenie nekalej zmluvnej podmienky, ktorou sa spotrebiteľovi ukladá povinnosť znášať poplatky za uzavretie zmluvy o hypotekárnom úvere, sa na žalobu o vrátenie takýchto poplatkov vzťahuje desaťročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť od okamihu, keď účinky tejto podmienky pominú uhradením poslednej platby uvedených poplatkov, pričom v tejto súvislosti nie je relevantné, či tento spotrebiteľ vedel o právnom posúdení skutočností zakladajúcich nekalú povahu uvedenej podmienky, a v prípade kladnej odpovede, či sa tieto ustanovenia majú vykladať v tom zmysle, že túto vedomosť musí nadobudnúť pred začatím plynutia premlčacej lehoty alebo pred jej uplynutím.
42 Treba pripomenúť, že v prípade neexistencie pravidiel Únie v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby na základe zásady procesnej autonómie upravil procesné podmienky týkajúce sa žalôb určených na zaručenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, avšak pod podmienkou, že nie sú menej výhodné ako procesné podmienky, ktoré upravujú podobné situácie podľa vnútroštátneho práva (zásada ekvivalencie), a nevedú k praktickému znemožneniu alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právom Únie (zásada efektivity) (rozsudok z 22. apríla 2021, Profi Credit Slovakia, C‑485/19, EU:C:2021:313, bod 52 a citovaná judikatúra).
43 Pokiaľ ide o namietnutie premlčacej lehoty voči návrhu podanému spotrebiteľom na účely vrátenia neoprávnene vyplatených súm na základe nekalej podmienky zmluvy v zmysle smernice 93/13, treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 tejto smernice nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že žaloba o určenie neplatnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom je nepremlčateľná, a zároveň uplatňuje premlčaciu lehotu na žalobu o uplatnenie reštitučných účinkov tohto určenia, pričom musia byť dodržané zásady ekvivalencie a efektivity (rozsudok z 10. júna 2021, BNP Paribas Personal Finance, C‑776/19 až C‑782/19, EU:C:2021:470, bod 39 a citovaná judikatúra).
44 Namietnutie premlčacej lehoty voči reštitučným návrhom podaným spotrebiteľmi s cieľom domáhať sa práv, ktoré im vyplývajú zo smernice 93/13, teda nie je samo osebe v rozpore so zásadou efektivity, pokiaľ jej uplatnenie v praxi neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje výkon práv priznaných touto smernicou (rozsudok z 10. júna 2021, BNP Paribas Personal Finance, C‑776/19 až C‑782/19, EU:C:2021:470, bod 40).
45 Pokiaľ ide predovšetkým o zásadu efektivity, treba uviesť, že každý prípad, v ktorom je nastolená otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie vedie k nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práva Únie, sa musí skúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, na jeho priebeh a osobitosti na jednotlivých vnútroštátnych súdov. Z tohto hľadiska treba v prípade potreby vziať do úvahy zásady, ktoré sú základom vnútroštátneho súdneho systému, akými sú ochrana práva na obranu, zásada právnej istoty a riadneho priebehu konania [rozsudok z 8. septembra 2022, D.B.P. a i. (Hypotekárny úver vyjadrený v cudzích menách), C‑80/21 až C‑82/21, EU:C:2022:646, bod 87 a citovaná judikatúra].
46 Pokiaľ ide o analýzu charakteristík premlčacej lehoty, o ktorú ide vo veci samej, Súdny dvor spresnil, že táto analýza sa musí týkať dĺžky takejto lehoty, ako aj spôsobov jej uplatnenia, vrátane spôsobu, ktorý stanovuje začiatok plynutia uvedenej lehoty (rozsudok z 10. júna 2021, BNP Paribas Personal Finance, C‑776/19 až C‑782/19, EU:C:2021:470, bod 30 a citovaná judikatúra).
47 V tejto súvislosti na to, aby sa lehota mohla považovať sa zlučiteľnú so zásadou efektivity, musí byť premlčacia lehota z vecného hľadiska dostatočná na to, aby spotrebiteľovi umožnila pripraviť a podať účinný prostriedok nápravy na účely uplatnenia práv, ktoré mu vyplývajú zo smernice 93/13, a to najmä vo forme reštitučných nárokov založených na nekalej povahe zmluvnej podmienky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna 2021, BNP Paribas Personal Finance, C‑776/19 až C‑782/19, EU:C:2021:470, bod 31 a citovanú judikatúru).
48 Pokiaľ teda ide o začiatok premlčacej lehoty, taká lehota môže byť zlučiteľná so zásadou efektivity len vtedy, ak spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa so svojimi právami predtým, ako táto lehota začala plynúť alebo uplynula (rozsudok z 10. júna 2021, BNP Paribas Personal Finance, C‑776/19 až C‑782/19, EU:C:2021:470, bod 46 a citovaná judikatúra).
49 V prejednávanej veci pritom zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že súdny výklad vnútroštátnych procesných pravidiel uplatniteľných vo veciach samých, nezávisle od okolnosti, že stanovujú premlčaciu lehotu na podanie žaloby spotrebiteľa o vrátenie neoprávnene zaplatených poplatkov súvisiacich so zmluvami o hypotekárnom úvere v trvaní desiatich rokov, ktorá nemôže začať plynúť skôr, než sa spotrebiteľ dozvie o skutkových okolnostiach nekalej povahy zmluvnej podmienky, na základe ktorej boli tieto platby vykonané, nevyžaduje, aby spotrebiteľ vedel nielen o týchto skutočnostiach, ale aj o ich právnom posúdení, čo znamená, že tento spotrebiteľ má tiež vedomosť o právach, ktoré mu vyplývajú zo smernice 93/13.
50 Na to, aby boli spôsoby uplatnenia premlčacej lehoty v súlade so zásadou efektivity, však nestačí, aby stanovovali, že spotrebiteľ musí mať vedomosť o skutkových okolnostiach nekalej povahy zmluvnej podmienky bez toho, aby sa zohľadnila jednak jeho vedomosť o právach, ktoré mu vyplývajú zo smernice 93/13, a jednak skutočnosť, že má dostatok času na to, aby mu umožnil účinne pripraviť a podať žalobu na uplatnenie týchto práv.
51 Z toho vyplýva, že taká premlčacia lehota, akou je premlčacia lehota na podanie žaloby o vrátenie hypotekárnych poplatkov, o ktorú ide vo veci samej, nie je v súlade so zásadou efektivity, keďže spôsoby jej uplatňovania nezohľadňujú tieto dve posledné uvedené skutočnosti.
52 Pokiaľ ide o otázku, či vedomosť spotrebiteľa o nekalej povahe zmluvnej podmienky a o právach, ktoré mu vyplývajú zo smernice 93/13, sa musí nadobudnúť predtým, ako začne plynúť premlčacia lehota na podanie reštitučnej žaloby, alebo pred uplynutím tejto lehoty, treba uviesť, že podmienka uvedená v bode 48 tohto rozsudku, podľa ktorej môže byť premlčacia lehota zlučiteľná so zásadou efektivity len vtedy, ak mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa s týmito právami pred začatím plynutia tejto lehoty alebo pred jej uplynutím, vyplynula z judikatúry Súdneho dvora na účely preskúmania zlučiteľnosti osobitnej premlčacej lehoty spolu so spôsobmi jej uplatňovania, ktoré sú stanovené dotknutým vnútroštátnym právom v každom jednotlivom prípade, so zásadou efektivity.
53 Ako totiž vyplýva z bodov 45 až 47 tohto rozsudku, keď Súdny dvor vykladá právo Únie s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu potrebné usmernenia, ktoré mu umožnia posúdiť zlučiteľnosť vnútroštátneho procesného predpisu so zásadou efektivity, zohľadňuje všetky relevantné prvky vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré mu tento súd predložil, a nielen pravidlo týkajúce sa jedného z aspektov dotknutej premlčacej lehoty, posudzované samostatne.
54 Je teda možné, že vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej premlčacia lehota nesmie začať plynúť skôr, než sa spotrebiteľ dozvie o nekalej povahe zmluvnej podmienky a o právach, ktoré mu vyplývajú zo smernice 93/13, ktorá sa a priori zdá byť zlučiteľná so zásadou efektivity, túto zásadu napriek tomu porušuje, ak dĺžka uvedenej lehoty nie je z vecného hľadiska dostatočná na to, aby umožnila spotrebiteľovi pripraviť a podať účinnú žalobu na uplatnenie práv, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.
55 S prihliadnutím na vyššie uvedené treba na prvú časť prvej otázky a na druhú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého v nadväznosti na zrušenie nekalej zmluvnej podmienky, ktorou sa spotrebiteľovi ukladá povinnosť znášať poplatky na uzavretie zmluvy o hypotekárnom úvere, sa na žalobu o vrátenie takýchto poplatkov vzťahuje desaťročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť od okamihu, keď účinky tejto podmienky pominuli uhradením poslednej platby uvedených poplatkov, pričom v tejto súvislosti nie je relevantné, či tento spotrebiteľ vedel o právnom posúdení týchto skutkových okolností. Zlučiteľnosť spôsobov uplatnenia premlčacej lehoty s týmito ustanoveniami treba posúdiť s prihliadnutím na tieto spôsoby ako celok.
O druhej časti prvej otázky
56 Druhou časťou prvej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má smernica 93/13 vykladať v tom zmysle, že bráni súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého sa má, na účely určenia začiatku plynutia premlčacej lehoty na podanie žaloby spotrebiteľa o vrátenie neoprávnene zaplatených súm na základe nekalej zmluvnej podmienky, existencia ustálenej vnútroštátnej judikatúry týkajúcej sa neplatnosti podobných podmienok považovať za dôkaz splnenia podmienky, že dotknutý spotrebiteľ vedel o nekalej povahe tejto podmienky a právnych dôsledkoch, ktoré z toho vyplývajú.
57 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom a dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom a dodávateľom bez toho, aby mohol mať vplyv na ich obsah (rozsudok z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, bod 39, ako aj citovaná judikatúra).
58 V druhom rade privilegované postavenie predajcu a dodávateľa, pokiaľ ide o úroveň informácií, ktoré má k dispozícii, pretrváva aj po uzavretí zmluvy. Ak teda bola nekalá povaha niektorých štandardizovaných podmienok konštatovaná ustálenou vnútroštátnou judikatúrou, možno od bankových inštitúcií očakávať, že o tom budú informované a budú podľa toho konať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2023, CAJASUR Banco, C‑35/22, EU:C:2023:569, bod 32).
59 Naopak nemožno predpokladať, že úroveň informovanosti spotrebiteľa, ktorá je nižšia ako úroveň informovanosti predajcu alebo dodávateľa, zahŕňa znalosť vnútroštátnej judikatúry v oblasti spotrebiteľského práva, aj keď je táto judikatúra ustálená.
60 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zo znenia článku 2 písm. b) smernice 93/13 vyplýva, že ochrana poskytovaná touto smernicou závisí od cieľov, s akými fyzická osoba koná, a to takých, ktoré sa nevzťahujú na jej obchody, podnikanie alebo povolanie. Hoci od predajcov alebo dodávateľov možno pritom požadovať, aby sa informovali o právnych aspektoch týkajúcich sa podmienok, ktoré iniciatívne vkladajú do zmlúv, ktoré uzatvárajú so spotrebiteľmi v rámci bežnej obchodnej činnosti, najmä vzhľadom na vnútroštátnu judikatúru týkajúcu sa takýchto podmienok, nemožno od spotrebiteľov očakávať podobný prístup vzhľadom na príležitostnú, či dokonca výnimočnú povahu uzavretia zmluvy obsahujúcej takúto podmienku.
61 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na druhú časť prvej otázky odpovedať tak, že smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého sa má, na účely určenia začiatku plynutia premlčacej lehoty na podanie žaloby spotrebiteľa o vrátenie neoprávnene zaplatených súm na základe nekalej zmluvnej podmienky, existencia ustálenej vnútroštátnej judikatúry týkajúcej sa neplatnosti podobných podmienok považovať za dôkaz splnenia podmienky, že dotknutý spotrebiteľ vedel o nekalej povahe tejto podmienky a právnych dôsledkoch, ktoré z toho vyplývajú.
O trovách
62 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:
1. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení so zásadou efektivity
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého v nadväznosti na zrušenie nekalej zmluvnej podmienky, ktorou sa spotrebiteľovi ukladá povinnosť znášať poplatky na uzavretie zmluvy o hypotekárnom úvere, sa na žalobu o vrátenie takýchto poplatkov vzťahuje desaťročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť od okamihu, keď účinky tejto podmienky pominuli uhradením poslednej platby uvedených poplatkov, pričom v tejto súvislosti nie je relevantné, či tento spotrebiteľ vedel o právnom posúdení týchto skutkových okolností. Zlučiteľnosť spôsobov uplatnenia premlčacej lehoty s týmito ustanoveniami treba posúdiť s prihliadnutím na tieto spôsoby ako celok.
2. Smernica 93/13
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého sa má, na účely určenia začiatku plynutia premlčacej lehoty na podanie žaloby spotrebiteľa o vrátenie neoprávnene zaplatených súm na základe nekalej zmluvnej podmienky, existencia ustálenej vnútroštátnej judikatúry týkajúcej sa neplatnosti podobných podmienok považovať za dôkaz splnenia podmienky, že dotknutý spotrebiteľ vedel o nekalej povahe tejto podmienky a právnych dôsledkoch, ktoré z toho vyplývajú.
Podpisy