ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 25. januára 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Charta základných práv Európskej únie – Článok 50 – Zásada ne bis in idem – Trestné stíhanie začaté in rem – Uznesenie o zastavení trestného stíhania prijaté prokurátorom – Prípustnosť následného trestného stíhania začatého in personam pre tie isté skutky – Podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dalo konštatovať, že vo vzťahu k osobe bolo vydané konečné rozhodnutie v trestnom konaní – Požiadavka vykonať dôkladné vyšetrovanie – Nevypočutie prípadného svedka – Nevypočutie dotknutej osoby ako ‚podozrivého‘“
Vo veci C‑58/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Curtea de Apel Craiova (Odvolací súd Craiova, Rumunsko) z 13. januára 2022 a doručený Súdnemu dvoru 28. januára 2022, ktorý súvisí s trestným konaním proti:
NR,
za účasti:
Parchetul de pe lângă Curtea de Apel Craiova,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev, sudcovia T. von Danwitz, P. G. Xuereb (spravodajca), A. Kumin a I. Ziemele,
generálny advokát: N. Emiliou,
tajomník: R. Șereș, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. marca 2023,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane, A. Rotăreanu a A. Wellman, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: I. Rogalski a M. Wasmeier, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. júna 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 50 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) v spojení s rozhodnutím Komisie 2006/928/ES z 13. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Rumunsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii (Ú. v. EÚ L 354, 2006, s. 56).
2 Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania začatého proti NR pre trestný čin prijímania úplatku.
Právny rámec
Medzinárodné právo
3 Článok 4 Protokolu č. 7 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísanému v Ríme 4. novembra 1950, nazvaný „Právo nebyť opakovane súdený alebo trestaný“, znie:
„1. Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu.
2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú na prekážku obnove konania podľa zákona a trestného poriadku príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
…“
Právo Únie
Rozhodnutie 2006/928
4 Rozhodnutie 2006/928 bolo prijaté v kontexte pristúpenia Rumunska k Európskej únii 1. januára 2007.
5 Podľa článku 1 prvého odseku tohto rozhodnutia:
„Rumunsko bude každoročne k 31. marcu a po prvýkrát k 31. marcu 2007 podávať [Európskej k]omisii správu o pokroku v plnení jednotlivých referenčných kritérií uvedených v prílohe.“
6 V prílohe k uvedenému rozhodnutiu sa uvádza:
„Referenčné kritériá pre Rumunsko uvedené v článku 1:
1. Zabezpečiť transparentnejšie a účinnejšie súdne konanie, najmä rozšírením kapacít a kompetencií Vyššej sudcovskej rady. Podať správu o vplyve nového občianskeho súdneho poriadku a trestného poriadku a monitorovať ho.
2. Zriadiť, ako bolo stanovené, bezpečnostný úrad, ktorý bude zodpovedať za overovanie majetku, nezrovnalostí a potenciálnych konfliktov záujmu, ako aj za vydávanie záväzných rozhodnutí, na základe ktorých bude možné prijať odrádzajúce sankcie.
3. Stavať na dosiahnutom pokroku, pokračovať v profesionálnom, nezaujatom vyšetrovaní v prípadoch podozrenia z korupcie na najvyšších miestach.
4. Prijať ďalšie opatrenia na prevenciu a boj proti korupcii, najmä v miestnej samospráve.“
Rámcové rozhodnutie 2003/568/SVV
7 Článok 2 rámcového rozhodnutia Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 2003, s. 54; Mim. vyd. 19/006, s. 182), nazvaný „Aktívna a pasívna korupcia v súkromnom sektore“, v odseku 1 písm. b), stanovuje:
„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce úmyselné správanie predstavovalo trestný čin, ak sa vykonáva v rámci podnikateľskej činnosti:
…
b) požadovanie alebo prijatie nenáležitej výhody akéhokoľvek druhu alebo prijatie prísľubu takejto výhody, pre seba alebo tretiu stranu, priamo alebo cez sprostredkovateľa, pokiaľ vykonáva ľubovoľnú funkciu riadenia alebo práce pre subjekt v súkromnom sektore, s cieľom vykonania alebo zdržania sa vykonania akéhokoľvek konania, ktoré predstavuje porušenie kohokoľvek povinností.“
8 Podľa článku 4 tohto rámcového rozhodnutia, nazvaného „Tresty a iné sankcie“:
„1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby správanie uvedené v článkoch 2 a 3 bolo možné potrestať účinnými, primeranými a odradzujúcimi trestnými sankciami.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby správanie uvedené v článku 2 bolo možné potrestať trestom odňatia slobody od jedného do troch rokov.
3. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia v súlade s jeho ústavnými požiadavkami a zásadami na zabezpečenie toho, aby ak bola fyzická osoba vo vzťahu k určitej podnikateľskej činnosti usvedčená zo správania uvedeného v článku 2, mohlo byť tejto osobe v prípade potreby, aspoň v prípadoch, keď táto osoba zastávala vedúce postavenie v obchodnej spoločnosti v rámci príslušnej podnikateľskej činnosti, dočasne zakázané vykonávať túto konkrétnu alebo porovnateľnú podnikateľskú činnosť v podobnom postavení alebo funkcii, ak zistené skutočnosti poskytujú dôvod domnievať sa, že existuje zrejmé riziko zneužitia postavenia alebo úradu prostredníctvom aktívnej alebo pasívnej korupcie.“
Rumunské právo
Trestný zákon
9 Článok 207 Cod penal (Trestný zákon), nazvaný „Vydieranie“, v odseku 1 stanovuje:
„Ten, kto iného núti, aby niečo dal, urobil, neurobil alebo strpel, s cieľom neoprávnene získať výhodu…, pre seba alebo pre inú osobu, potrestá sa trestom odňatia slobody na jeden až päť rokov.“
10 Článok 289 tohto Trestného zákona s názvom „Prijímanie úplatku“ stanovuje:
„1. Úradník, ktorý priamo alebo nepriamo požaduje alebo prijme pre seba alebo pre inú osobu peniaze alebo iné výhody, ktoré mu nenáležia, alebo ktorý prijme prísľub takejto výhody, a to v súvislosti s vykonaním, nevykonaním, urýchlením alebo prieťahmi pri uskutočňovaní úkonu, ktorý patrí do jeho právomoci, alebo pri výkone úkonu, ktorý je v rozpore s týmito právomocami, potrestá sa trestom odňatia slobody na tri až desať rokov a uloží sa mu zákaz vykonávať verejnú službu alebo vykonávať povolanie či činnosť, pri ktorých výkone sa tento úradník daného skutku dopustil.
…“
11 Článok 308 uvedeného Trestného zákona, nazvaný „Trestné činy korupcie a trestné činy pri výkone právomocí úradníka, spáchané inými osobami“, znie:
„1. Ustanovenia článkov 289 až 292, 295, 297 až 300 a 304 týkajúce sa úradníkov sa analogicky uplatňujú aj na skutky spáchané osobami alebo vo vzťahu k osobám, ktoré trvalo alebo dočasne, za odplatu alebo bez nej, vykonávajú právomoci akejkoľvek povahy pre fyzickú osobu uvedenú v článku 175 ods. 2 alebo právnickú osobu.
…“
Trestný poriadok
12 Článok 6 Cod de procedură penală (Trestný poriadok), nazvaný „Ne bis in idem“, stanovuje:
„Nikoho nemožno stíhať alebo súdiť za trestný čin, ak už vo vzťahu k nemu bolo za ten istý skutok vydané konečné trestné rozhodnutie, hoci aj s inou právnou kvalifikáciou.“
13 Článok 335 tohto Trestného poriadku, nazvaný „Postup v prípade obnovy trestného konania“, stanovuje:
„1. Ak nadriadený prokurátora, ktorý vydal rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, konštatuje neexistenciu okolnosti, z ktorej toto rozhodnutie vychádzalo, tento nadriadený predmetné uznesenie zruší a nariadi pokračovanie v prípravnom konaní v rámci trestného stíhania. V dôsledku uvedeného sa uplatnia ustanovenia článku 317.
2. Ak sa objavia nové skutočnosti alebo okolnosti, z ktorých vyplynie zánik okolnosti, z ktorej rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vychádzalo, prokurátor zruší príslušné uznesenie a nariadi pokračovanie v prípravnom konaní v rámci trestného stíhania.
…
4. Pokračovanie v prípravnom konaní v rámci trestného stíhania musí potvrdiť sudca senátu pre prípravné konanie najneskôr do troch dní, inak je neplatné. Sudca senátu pre prípravné konanie na neverejnom zasadnutí odôvodneným rozhodnutím rozhodne o zákonnosti a dôvodnosti uznesenia o pokračovaní v prípravnom konaní v rámci trestného stíhania po tom, ako na toto zasadnutie predvolal podozrivého alebo obvineného, a za účasti prokurátora. Neprítomnosť osôb, ktoré boli predvolané v súlade so zákonom, nebráni vydaniu rozhodnutia o návrhu na potvrdenie.
41. V rámci rozhodovania o návrhu na potvrdenie sudca senátu pre prípravné konanie overuje zákonnosť a dôvodnosť uznesenia o pokračovaní v prípravnom konaní v rámci trestného stíhania na základe písomností a dôkazov obsiahnutých v spise z trestného vyšetrovania a na základe všetkých nových dokumentov, ktoré boli predložené. Rozhodnutie sudcu senátu pre prípravné konanie je konečné.
…“
Zákon č. 78/2000
14 Článok 6 Legea nr. 78/2000 pentru prevenirea, descoperirea și sancționarea faptelor de corupție (zákon č. 78/2000 o prevencii, odhaľovaní a sankcionovaní skutkov korupcie) z 8. mája 2000 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 219 z 18. mája 2000), v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej, stanovuje:
„Trestné činy prijímania úplatku (podľa článku 289 Trestného zákona), podplácania (podľa článku 290 Trestného zákona), nepriamej korupcie (podľa článku 291 Trestného zákona) a nepriamej korupcie v jej aktívnej forme, t. j. v podobe podplácania (podľa článku 292 Trestného zákona), sa trestajú v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. V dôsledku uvedeného sa uplatnia ustanovenia článku 308 Trestného zákona.“
Konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka
15 GL, HS, JK, MT a PB (ďalej len „oznamovatelia vo veci samej“) sú zamestnancami družstva BX. Dňa 12. februára 2014 prijalo valné zhromaždenie členov družstva rozhodnutie, ktorým bola NR, predsedníčka tohto družstva, odvolaná zo svojej funkcie.
16 Proti tomuto rozhodnutiu podala NR žalobu o neplatnosť, v rámci ktorej bola NR zastúpená advokátom, ktorému sa zaviazala zaplatiť sumu 4 400 eur ako „podielovú odmenu“. Keďže bolo tejto žalobe vyhovené, NR sa znovu ujala funkcie predsedníčky uvedeného družstva.
17 Dňa 30. apríla 2015 sa konalo zasadnutie družstva BX, na ktorom sa zúčastnili NR, oznamovatelia vo veci samej, ako aj ďalší členovia predstavenstva tohto družstva, konkrétne AX, BD, CH, FX a LM. Z diskusií, ku ktorým došlo na tomto zasadnutí, vyhotovil jeden z uvedených oznamovateľov zvukový záznam.
18 Podľa Curtea de Apel Craiova (Odvolací súd Craiova, Rumunsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, NR na uvedenom zasadnutí požadovala od oznamovateľov vo veci samej, keďže títo stáli za rozhodnutím o jej odvolaní z funkcie predsedníčky uvedeného družstva, aby zaplatili sumu odmeny uvedenú v bode 16 tohto rozsudku, a to pod hrozbou ukončenia ich pracovných zmlúv, a tiež ako „protihodnotu za obnovenie atmosféry založenej na dobrých vzťahoch a spolupráci na pracovisku“. Vzhľadom na to, že jej žiadosti nikto nevyhovel, NR vydala a podpísala rozhodnutia o ukončení týchto zmlúv.
19 GL, HS, JK, MT a PB následne podali proti NR dve trestné oznámenia, prvé 8. júna 2015 na Inspectoratul de Poliție al Județului Olt (Policajný inšpektorát župy Olt, Rumunsko) a druhé 26. júna 2015 na Direcția Națională Anticorupție – Serviciul Teritorial Craiova (Národné protikorupčné riaditeľstvo – oblastné oddelenie Craiova, Rumunsko), a to pre trestné činy vydierania, zneužitia právomocí a prijímania úplatku podľa článkov 207, 297 a 289 Trestného zákona v spojení s článkom 308 tohto zákona.
20 Na jednej strane trestné oznámenie, ktoré bolo podané na Policajný inšpektorát župy Olt, bolo 5. februára 2016 zaregistrované na Parchet de pe lângă Tribunalul Olt (Prokuratúra pri Vyššom súde Olt, Rumunsko) pod spisovou značkou 47/P/2016.
21 Na druhej strane trestné oznámenie, ktoré bolo podané na Národné protikorupčné riaditeľstvo – oblastné oddelenie Craiova, bolo postúpené na Parchet de pe lângă Judecătoria Slatina (Prokuratúra pri Prvostupňovom súde Slatina, Rumunsko) z dôvodu, že toto oznámenie obsahovalo indície o spáchaní trestného činu vydierania patriaceho do vecnej právomoci tejto prokuratúry. Toto oznámenie bolo zaregistrované na uvedenej prokuratúre 11. februára 2016 pod spisovou značkou 673/P/2016.
O konaní vo veci 673/P/2016
22 Uznesením zo 14. marca 2016 Parchet de pe lângă Judecătoria Slatina (Prokuratúra pri Prvostupňovom súde Slatina) začala podľa článku 207 Trestného zákona trestné stíhanie in rem pre trestný čin vydierania.
23 Policajný orgán poverený vyšetrovaním po tom, čo vypočul NR, ako aj oznamovateľov vo veci samej, vypracoval správu, v ktorej navrhoval zastavenie trestného stíhania vo veci 673/P/2016. Podľa tohto orgánu vzhľadom na to, že sumu odmeny uvedenú v bode 16 tohto rozsudku nepožadovala NR pre seba, ale pre svojho advokáta, treba konštatovať, že NR sa nedopustila trestného činu vydierania podľa článku 207 Trestného zákona.
24 Uznesením z 27. septembra 2016 prokurátor poverený vecou 673/P/2016 na základe správy uvedenej v predchádzajúcom bode prijal uznesenie o zastavení trestného stíhania v tejto veci (ďalej len „predmetné uznesenie o zastavení trestného stíhania“).
25 Oznamovatelia vo veci samej toto uznesenie nenapadli.
26 Uznesením z 21. októbra 2016 hlavný prokurátor Parchet de pe lângă Judecătoria Slatina (Prokuratúra pri Prvostupňovom súde Slatina) predmetné uznesenie o zastavení trestného stíhania zrušil a nariadil pokračovanie v prípravnom konaní v rámci trestného stíhania proti NR pre trestný čin vydierania. Podľa tohto prokurátora vzhľadom na to, že rovnaký skutkový stav bol predmetom trestného vyšetrovania vo veci 47/P/2016 a že toto vyšetrovanie bolo v pokročilom štádiu, riadny výkon spravodlivosti si vyžadoval postúpenie veci 673/P/2016 na Parchet de pe lângă Tribunalul Olt (Prokuratúra pri Vyššom súde Olt) na účely jej spojenia s vecou 47/P/2016.
27 Uznesením z 21. novembra 2016 senát pre prípravné konanie Judecătoria Slatina (Prvostupňový súd Slatina, Rumunsko), ktorému bol predložený návrh na potvrdenie tohto pokračovania v prípravnom konaní v rámci trestného stíhania, tento návrh zamietol z dôvodu, že odôvodnenie uvádzané daným hlavným prokurátorom nespĺňa kritériá týkajúce sa obnovy trestného konania stanovené v článku 335 Trestného poriadku. Podľa vnútroštátneho súdu tak predmetné uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo konečné.
O konaní vo veci 47/P/2016
28 Uznesením z 9. februára 2016 Parchet de pe lângă Tribunalul Olt (Prokuratúra pri Vyššom súde Olt) začala trestné stíhanie proti NR a toto uznesenie predložila Tribunalul Olt (Vyšší súd Olt, Rumunsko) spolu s podaním obžaloby pre trestný čin prijímania úplatku podľa článku 289 Trestného zákona v spojení s článkom 308 ods. 1 tohto zákona a článkom 6 zákona č. 78/2000.
29 Uznesením z 10. apríla 2017 senát pre prípravné konanie Tribunalul Olt (Vyšší súd Olt) konštatoval zákonnosť tohto predloženia na súd a nariadil vo vzťahu k NR začatie konania pred súdom. Pokiaľ ide o argumentáciu NR týkajúcu sa údajného porušenia zásady ne bis in idem, založenú na tom, že rovnaké skutky už boli predmetom trestného konania vo veci 673/P/2016 a že v tejto veci už bolo prijaté konečné rozhodnutie, tento senát pre prípravné konanie v podstate uviedol, že uplatnenie zásady ne bis in idem nepatrí do právomoci senátov pre predbežné preskúmanie, a že teda výhrady založené na údajnom porušení tejto zásady možno preskúmať len v rámci meritórneho posúdenia dotknutej veci.
30 Tribunalul Olt (Vyšší súd Olt) rozhodnutím v trestnom konaní z 19. novembra 2018 odmietol ako nedôvodnú argumentáciu NR týkajúcu sa údajného porušenia zásady ne bis in idem z toho dôvodu, že predmetné uznesenie o zastavení trestného stíhania nemožno považovať za konečné rozhodnutie zakladajúce uplatniteľnosť tejto zásady, a to vzhľadom na to, že prijatiu tohto uznesenia nepredchádzalo vykonanie dôkladného vyšetrovania, pokiaľ ide o meritum veci.
31 Okrem toho Tribunalul Olt (Vyšší súd Olt) konštatoval, že vo veci 673/P/2016 vzhľadom na to, že trestné stíhanie bolo začaté in rem, pričom uvádzaným dôvodom bol údajný nedostatok dôkazov o tom, že by sa určitá osoba dopustila predmetného trestného činu vydierania, nedošlo k preskúmaniu trestnej zodpovednosti NR. Preto začatie trestného stíhania in personam voči NR vo veci 47/P/2016 nepredstavovalo opakovanie trestného stíhania, a zásada ne bis in idem sa teda nemala uplatniť.
32 So zreteľom na tieto skutočnosti a vzhľadom na to, že z dôkazov predložených v rámci tejto poslednej uvedenej veci jednoznačne vyplývalo, že NR od oznamovateľov vo veci samej požadovala, aby zaplatili sumu odmeny uvedenú v bode 16 tohto rozsudku, Tribunalul Olt (Vyšší súd Olt) jej uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na jeden rok a štyri mesiace a dodatočný trest zákazu vykonávať po rovnakú dobu verejnú službu, ako aj povolanie alebo činnosť, pri ktorej výkone sa dopustila vytýkaných skutkov.
33 Curtea de Apel Craiova (Odvolací súd Craiova) v trestnom rozsudku č. 1207/2020 z 20. októbra 2020 vyhovel odvolaniu, ktoré podala NR proti rozhodnutiu uvedenému v bode 30 tohto rozsudku. Tento súd konštatoval, že došlo k porušeniu zásady ne bis in idem, keďže rozhodnutie začať trestné stíhanie vo veci 47/P/2016 sa týkalo tej istej osoby a tých istých skutkov, o aké išlo vo veci 673/P/2016. Okrem toho trestné oznámenia, na základe ktorých boli tieto dve veci začaté, mali rovnaký obsah a zhromaždené dôkazy sú podobné, pričom vec 673/P/2016 bola právoplatne skončená na základe toho, že predmetné uznesenie o zastavení trestného stíhania sa stalo konečným z dôvodu, že senát pre prípravné konanie Judecătoria Slatina (Prvostupňový súd Slatina) zamietol návrh na potvrdenie pokračovania v prípravnom konaní v rámci trestného stíhania. Curtea de Apel Craiova (Odvolací súd Craiova) preto toto rozhodnutie zrušil a nariadil zastavenie trestného stíhania začatého vo veci 47/P/2016.
34 Parchet de pe lângă Curtea de Apel Craiova (Prokuratúra pri Odvolacom súde Craiova) podala proti tomuto rozsudku č. 1207/2020 kasačný opravný prostriedok na Înalta Curte de Casație şi Justiție (Najvyšší kasačný súd, Rumunsko).
35 Trestným rozsudkom z 21. septembra 2021 tento posledný uvedený súd vyhovel kasačnému opravnému prostriedku, uvedený rozsudok zrušil a vrátil vec Curtea de Apel Craiova (Odvolací súd Craiova) na opätovné prejednanie, a to v podstate z dôvodu, že tento nesprávne dospel k záveru, že sa uplatňuje zásada ne bis in idem, a že teda trestné stíhanie vo veci 47/P/2016 musí byť zastavené. Înalta Curte de Casație şi Justiție (Najvyšší kasačný súd) po tom, čo uviedol, že na základe predmetného uznesenia o zastavení trestného stíhania bola vec, ktorej predmetom bolo trestné oznámenie podané oznamovateľmi vo veci samej proti NR pre trestný čin vydierania, skončená, konštatoval, že vzhľadom na to, že tomuto uzneseniu nepredchádzalo žiadne meritórne posúdenie veci 673/P/2016 a že toto uznesenie nebolo riadne odôvodnené, nemožno ho považovať za uznesenie s účinkami zastavenia trestného stíhania.
36 V rámci tohto opätovného prejednania sa vnútroštátny súd zamýšľa nad výkladom zásady ne bis in idem v zmysle článku 50 Charty za okolností, o aké ide vo veci samej. Uvádza, že rovnako ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 18. mája 2021, Asociaţia „Forumul Judecătorilor din România“ a i. (C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393), sa v predmetnom prípade uplatňuje článok 50 Charty, pretože cieľom vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, je dosiahnuť referenčné kritériá uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2006/928, konkrétne prvé z týchto kritérií.
37 Za týchto okolností Curtea de Apel Craiova (Odvolací súd Craiova) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa zásada ne bis in idem, tak, ako ju zaručuje článok 50 [Charty], v spojení s povinnosťami Rumunska dodržiavať kritériá stanovené v [prílohe k rozhodnutiu 2006/928] vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané prokuratúrou po zabezpečení podstatných dôkazov v príslušnej veci bráni ďalšiemu trestnému stíhaniu rovnakej osoby za ten istý skutok, hoci s inou právnou kvalifikáciou, keďže ide o konečné rozhodnutie, s výnimkou prípadov, v ktorých sa zistí, že okolnosť, z ktorej rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vychádzalo, neexistovala, alebo sa objavia nové skutočnosti alebo okolnosti, z ktorých vyplynie, že okolnosť, z ktorej rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vychádzalo, zanikla?“
O právomoci Súdneho dvora
38 Rumunská vláda usudzuje, že návrh na začatie prejudiciálneho konania treba zamietnuť ako neprípustný, keďže článok 50 Charty sa vzhľadom na neexistenciu situácie, v ktorej by dochádzalo k vykonávaniu práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, v prejednávanej veci neuplatňuje. Podľa tejto vlády totiž vnútroštátny súd na účely odôvodnenia toho, že sa Charta uplatňuje, nesprávne vychádzal z referenčných kritérií uvedených v prílohe k rozhodnutiu 2006/928, ako aj z bodov 158, 159 a 172 rozsudku z 18. mája 2021, Asociaţia „Forumul Judecătorilor din România“ a i. (C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393), pričom však tieto referenčné kritériá boli zadefinované z dôvodu nedostatkov „zistených“ Komisiou pred pristúpením Rumunska k Únii, najmä pokiaľ ide o oblasti spravodlivosti a boja proti korupcii. Za týchto okolností treba predovšetkým vzhľadom na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 19. novembra 2019, TSN a AKT (C‑609/17 a C‑610/17, EU:C:2019:981, bod 53 a citovaná judikatúra), konštatovať, že aspekt spojený s ochranou zásady ne bis in idem nepatrí do pôsobnosti Charty, a teda situáciu, o ktorú ide vo veci samej, nemožno posudzovať z hľadiska ustanovení Charty, konkrétne jej článku 50.
39 Pokiaľ ide o argumentáciu rumunskej vlády uvedenú v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, ktorá sa v skutočnosti týka právomoci Súdneho dvora rozhodovať, treba pripomenúť, že z článku 19 ods. 3 písm. b) ZEÚ a článku 267 prvého odseku ZFEÚ vyplýva, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú výkladu práva Únie alebo platnosti aktov inštitúcií Únie.
40 V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že pôsobnosť Charty v súvislosti s konaním členských štátov je vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené členským štátom výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie, pričom toto ustanovenie potvrdzuje ustálená judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej sa základné práva zaručené v právnom poriadku Únie majú uplatniť vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, nie však mimo týchto situácií. Pokiaľ naopak právna situácia nespadá do pôsobnosti práva Únie, Súdny dvor nemá právomoc o nej rozhodnúť a prípadne uvádzané ustanovenia Charty nemôžu samy osebe túto právomoc založiť (rozsudok zo 14. septembra 2023, Volkswagen Group Italia a Volkswagen Aktiengesellschaft, C‑27/22, EU:C:2023:663, bod 36, ako aj citovaná judikatúra).
41 V prejednávanej veci z informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd koná vo veci opätovného prejednania odvolania podaného proti rozsudku Tribunalul Olt (Vyšší súd Olt) z 19. novembra 2018, uvedeného v bode 30 tohto rozsudku, ktorým bola NR odsúdená za prijímanie úplatku podľa článku 289 Trestného zákona v spojení s článkom 308 ods. 1 tohto Trestného zákona a článkom 6 zákona č. 78/2000. Ako pritom rumunská vláda potvrdila na pojednávaní, tieto vnútroštátne ustanovenia zabezpečujú prebratie rámcového rozhodnutia 2003/568 do rumunského právneho poriadku, presnejšie jeho článkov 2 a 4.
42 Za týchto okolností bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípadnej relevantnosti referenčných kritérií uvedených v prílohe k rozhodnutiu 2006/928, je podmienka vykonávania práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty v prejednávanej veci splnená. Z uvedeného vyplýva, že Charta sa na konanie vo veci samej uplatňuje.
43 Súdny dvor preto má právomoc odpovedať na položenú otázku.
O prejudiciálnej otázke
44 Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného v článku 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. V tomto smere Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2023, Juan, C‑164/22, EU:C:2023:684, bod 24 a citovanú judikatúru).
45 Vzhľadom na dôvody vyplývajúce z návrhu na začatie prejudiciálneho konania treba na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu konštatovať, že tento súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má zásada ne bis in idem zakotvená v článku 50 Charty vykladať v tom zmysle, že osobu možno považovať za osobu, ktorá bola s konečnou platnosťou oslobodená v zmysle tohto článku 50, na základe vydania uznesenia o zastavení trestného stíhania, ktoré prokuratúra prijala bez toho, aby preskúmala právnu situáciu tejto osoby ako osoby trestnoprávne zodpovednej za skutky zakladajúce skutkovú podstatu stíhaného trestného činu.
46 Článok 50 Charty stanovuje, že „nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní za trestný čin, za ktorý už bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom v súlade so zákonom“. Zásada ne bis in idem tak zakazuje kumuláciu stíhaní, ako aj sankcií trestnoprávnej povahy v zmysle tohto článku, za rovnaké skutky a proti tej istej osobe (rozsudok z 22. marca 2022, bpost, C‑117/20, EU:C:2022:202, bod 24 a citovaná judikatúra).
47 Z judikatúry totiž vyplýva, že uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha dvojakej podmienke, a to na jednej strane tomu, aby existovalo skoršie právoplatné rozhodnutie (podmienka „bis“), a na druhej strane tomu, aby sa na ten istý skutkový stav vzťahovalo skoršie rozhodnutie a neskoršie stíhania alebo neskoršie rozhodnutia (podmienka „idem“) (rozsudok z 22. marca 2022, bpost, C‑117/20, EU:C:2022:202, bod 28).
O podmienke „bis“
48 Pokiaľ ide o podmienku „bis“, na to, aby sa určitá osoba mohla považovať za osobu, vo vzťahu ku ktorej bol za skutky, ktoré sa jej kladú za vinu, vydaný „konečný rozsudok“ v zmysle článku 50 Charty, je v prvom rade potrebné, aby trestné stíhanie bolo právoplatne zastavené v súlade s vnútroštátnym právom. Rozhodnutie, ktorým nie je právoplatne zastavené trestné stíhanie na vnútroštátnej úrovni, totiž v zásade nemôže predstavovať procesnú prekážku toho, aby sa prípadne začalo alebo pokračovalo v trestnom stíhaní proti tejto osobe za rovnaké skutky (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 29. júna 2016, Kossowski, C‑486/14, EU:C:2016:483, body 34 a 35, ako aj citovanú judikatúru).
49 Okrem toho treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že skutočnosť, že rozhodnutie bolo prijaté prokuratúrou, nie je rozhodujúca pre posúdenie toho, či týmto rozhodnutím došlo k právoplatnému zastaveniu trestného stíhania. Článok 50 Charty sa totiž uplatňuje aj na rozhodnutia, ktoré vydal orgán oprávnený zúčastňovať sa trestného súdnictva v príslušnom vnútroštátnom právnom poriadku, ako je prokuratúra, ktorými sa právoplatne zastavuje trestné stíhanie, aj ak sú tieto rozhodnutia prijaté bez účasti súdneho orgánu a nemajú formu rozsudku (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 29. júna 2016, Kossowski, C‑486/14, EU:C:2016:483, body 38 a 39, ako aj citovanú judikatúru).
50 V prejednávanej veci, tak ako vyplýva z bodov 25 a 27 tohto rozsudku, po prvé oznamovatelia vo veci samej nevyužili opravné prostriedky, ktoré poskytuje rumunské právo na účely napadnutia predmetného uznesenia o zastavení trestného stíhania, a po druhé uznesením senátu pre prípravné konanie Judecătoria Slatina (Prvostupňový súd Slatina) z 21. novembra 2016 došlo k zamietnutiu návrhu na potvrdenie pokračovania v prípravnom konaní v rámci trestného stíhania proti NR pre trestný čin vydierania, t. j. pokračovania, ktoré nariadil hlavný prokurátor Parchet de pe lângă Judecătoria Slatina (Prokuratúra pri Prvostupňovom súde Slatina).
51 Zdá sa teda, že trestné stíhanie bolo s konečnou platnosťou zastavené a že predmetné uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť, s výhradou overení, ktoré bude musieť uskutočniť vnútroštátny súd.
52 V druhom rade sa vnútroštátny súd na účely rozhodnutia o tom, či je NR možné považovať za osobu, ktorá bola na základe predmetného uznesenia o zastavení trestného stíhania s konečnou platnosťou oslobodená, bude musieť uistiť, že toto uznesenie bolo prijaté po meritórnom posúdení, a nie iba z procesných dôvodov. Tak ako totiž v podstate uviedol generálny advokát v bode 100 svojich návrhov, podmienku týkajúcu sa meritórneho posúdenia veci 673/P/2016 možno v prípade tohto uznesenia považovať za splnenú len vtedy, ak toto uznesenie obsahuje posúdenie vzťahujúce sa na skutkové okolnosti údajného trestného činu, akou je predovšetkým analýza trestnej zodpovednosti NR ako domnelého páchateľa tohto trestného činu.
53 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na to, aby sa určitá osoba mohla považovať za osobu, vo vzťahu ku ktorej bol za skutky, ktoré sa jej kladú za vinu, vydaný „konečný rozsudok“ v zmysle článku 50 Charty, je potrebné sa ubezpečiť, že toto rozhodnutie bolo vydané po meritórnom posúdení veci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2023, Bezirkshauptmannschaft Feldkirch, C‑55/22, EU:C:2023:670, bod 49 a citovanú judikatúru).
54 Tento výklad potvrdzuje jednak znenie článku 50 Charty, keďže pojmy „odsúdenie“ a „oslobodenie“, na ktoré odkazuje toto ustanovenie, nevyhnutne znamenajú, že došlo k preskúmaniu trestnej zodpovednosti dotknutej osoby a v tejto súvislosti bolo vydané rozhodnutie [rozsudok zo 16. decembra 2021, AB a i. (Zrušenie amnestie), C‑203/20, EU:C:2021:1016, bod 57].
55 Okrem toho je uvedený výklad v súlade s legitímnym cieľom, ktorým je zabrániť beztrestnosti osôb, ktoré spáchali trestný čin, čo je cieľ, ktorý patrí do kontextu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb, stanoveného v článku 3 ods. 2 ZEÚ [rozsudok zo 16. decembra 2021, AB a i. (Zrušenie amnestie), C‑203/20, EU:C:2021:1016, bod 58 a citovaná judikatúra].
56 Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva konštatovanie, že došlo k meritórnemu posúdeniu veci, konkrétne pokiaľ ide o vinu alebo nevinu dotknutej osoby, môže potvrdzovať štádium, do akého sa dospelo v konaní v tejto veci. Platí teda, že ak sa vyšetrovanie trestného činu začalo po vznesení obvinenia dotknutej osobe, poškodený bol vypočutý, príslušný orgán zhromaždil a preskúmal dôkazy a na základe týchto dôkazov sa vydalo odôvodnené rozhodnutie, tieto faktory pravdepodobne povedú ku konštatovaniu, že meritórne posúdenie veci sa vykonalo (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 8. júla 2019, Mihalache v. Rumunsko, CE:ECHR:2019:0708JUD005401210, bod 98).
57 Na to, aby sa dalo usudzovať, že orgán, ktorý má vydať rozhodnutie, takéto meritórne posúdenie veci vykonal, musí platiť, že tento orgán na účely rozhodnutia o tom, či bola preukázaná „trestná“ zodpovednosť tejto osoby, preštudoval alebo posúdil dôkazy uvedené v spise a preskúmal účasť dotknutej osoby na jednotlivom skutku alebo viacerých skutkoch, ktoré viedli k podaniu oznámenia na vyšetrovacie orgány (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 8. júla 2019, Mihalache v. Rumunsko, CE:ECHR:2019:0708JUD005401210, bod 97 a citovanú judikatúru).
58 Z tejto judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že ak príslušný orgán uložil sankciu ako dôsledok správania pripisovaného dotknutej osobe, možno sa dôvodne domnievať, že príslušný orgán najprv posúdil okolnosti veci a protiprávnosť správania dotknutej osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. marca 2023, Dual Prod, C‑412/21, EU:C:2023:234, bod 57 a citovanú judikatúru).
59 Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že rozhodnutie súdnych orgánov členského štátu, ktorým bol obžalovaný právoplatne oslobodený spod obžaloby pre nedostatok dôkazov, sa má považovať za rozhodnutie, ktoré bolo založené na meritórnom posúdení dotknutej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. septembra 2006, Van Straaten, C‑150/05, EU:C:2006:614, body 60 a 61).
60 Súdny dvor tiež rozhodol, že uznesenie o zastavení konania pred podaním obžaloby pre nedostatok dôkazov, vydané po vykonaní vyšetrovania, v priebehu ktorého boli zhromaždené a preskúmané rôzne dôkazné prostriedky, treba považovať za uznesenie, v ktorom došlo k meritórnemu posúdeniu v dotknutej veci, keďže obsahuje konečné rozhodnutie o nedostatočnosti týchto dôkazov a vylučuje akúkoľvek možnosť, že by sa vo veci opätovne konalo na základe rovnakého súboru indícií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2014, M, C‑398/12, EU:C:2014:1057, body 17 a 30, ako aj citovanú judikatúru).
61 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že tak ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 64 svojich návrhov, Súdny dvor spresnil, že ak je rozhodnutie založené na neexistencii alebo nedostatku dôkazov, na to, aby bolo možné konštatovať, že toto rozhodnutie je založené na meritórnom posúdení dotknutej veci, je ešte potrebné, aby prijatiu uvedeného rozhodnutia predchádzalo vykonanie dôkladného vyšetrovania.
62 V prípade nevykonania takéhoto podrobného vyšetrovania, v rámci ktorého by boli jednotlivé existujúce dôkazy zhromaždené a preskúmané, totiž rozhodnutie, ktorým sa ukončuje trestné stíhanie, nemožno považovať za rozhodnutie, ktorému predchádzalo meritórne posúdenie dotknutej veci. Súdny dvor okrem iného konštatoval, že nevypočutie poškodeného a prípadného svedka svedčí o tom, že takéto dôkladné vyšetrovanie neprebehlo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2016, Kossowski, C‑486/14, EU:C:2016:483, body 48, 53 a 54).
63 V prejednávanej veci z informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že prokurátor pri prijímaní predmetného uznesenia o zastavení trestného stíhania vychádzal zo správy vypracovanej policajným orgánom, priloženej k tomuto uzneseniu, pričom vypočul NR a oznamovateľov vo veci samej, a tiež prevzal okrem iného CD nosič obsahujúci zvukový záznam zo zasadnutia valného zhromaždenia družstva BX z 30. apríla 2015. Tieto skutočnosti naznačujú, že počas vyšetrovania boli zhromaždené a preskúmané rôzne dôkazné prostriedky, ktoré boli predmetom meritórneho posúdenia. Nevypočutie AX, BD, CH, FX a LM, ktorí sa na tomto zasadnutí tiež zúčastnili, by však mohlo predstavovať indíciu o tom, že nedošlo k preskúmaniu právnej situácie NR ako osoby trestnoprávne zodpovednej za skutky zakladajúce skutkovú podstatu stíhaného trestného činu.
64 Za týchto okolností prináleží vnútroštátnemu súdu, aby sa ubezpečil, že predmetnému uzneseniu o zastavení trestného stíhania predchádzalo meritórne posúdenie veci 673/P/2016 a že nebolo prijaté len na základe procesných dôvodov.
O podmienke „idem“
65 Pokiaľ ide o podmienku „idem“, zo samotného znenia článku 50 Charty vyplýva, že tento zakazuje trestne stíhať alebo sankcionovať tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté porušenie [rozsudok z 23. marca 2023, Generalstaatsanwaltschaft Bamberg (Výnimka zo zásady ne bis in idem, C‑365/21, EU:C:2023:236, bod 34 a citovaná judikatúra].
66 Vydanie „konečného rozsudku“ v zmysle článku 50 Charty predpokladá existenciu predchádzajúceho trestného stíhania vedeného proti dotknutej osobe. V tejto súvislosti už Súdny dvor spresnil, že zásada ne bis in idem sa uplatňuje len na osoby, vo vzťahu ku ktorým bolo v členskom štáte vydané právoplatné rozhodnutie [pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 25. júla 2018, AY (Zatykač – Svedok), C‑268/17, EU:C:2018:602, body 43 a 44, ako aj citovanú judikatúru].
67 Okrem toho treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora kritériom relevantným na posúdenie existencie toho istého porušenia v zmysle článku 50 Charty je kritérium totožnosti skutkového stavu, chápané ako existencia súboru konkrétnych okolností, ktoré sú navzájom neoddeliteľne spojené a ktoré viedli k právoplatnému oslobodeniu alebo odsúdeniu dotknutej osoby. Tento článok tak zakazuje uložiť za tie isté skutky viacero sankcií trestnej povahy v rôznych konaniach vedených na tieto účely (rozsudok z 12. októbra 2023, INTER CONSULTING, C‑726/21, EU:C:2023:764, bod 72 a citovaná judikatúra).
68 Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že právna kvalifikácia skutkového stavu z hľadiska vnútroštátneho práva a chránený právny záujem nie sú relevantné na účely konštatovania existencie toho istého porušenia, keďže rozsah ochrany priznanej v článku 50 Charty sa nemôže meniť v závislosti od členského štátu (rozsudok z 12. októbra 2023, INTER CONSULTING, C‑726/21, EU:C:2023:764, bod 73 a citovaná judikatúra).
69 V prejednávanej veci z vysvetlení poskytnutých zo strany vnútroštátneho súdu vyplýva, že zatiaľ čo vo veci 47/P/2016 bolo trestné stíhanie proti NR začaté in personam pre trestný čin prijímania úplatku, vo veci 673/P/2016 bolo trestné stíhanie začaté pre trestný čin vydierania.
70 Na úvod treba uviesť, že vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 68 tohto rozsudku, pokiaľ sa preukáže, že tieto dve veci sa týkali tých istých skutkov, skutočnosť, že trestné stíhania začaté v uvedených veciach sa týkali odlišných trestných činov, nie je relevantná na účely posúdenia existencie toho istého „trestného činu“ v zmysle článku 50 Charty.
71 Naopak skutočnosť, že trestné stíhanie vo veci 673/P/2016, ktoré viedlo k prijatiu predmetného uznesenia o zastavení konania, bolo začaté in rem, nemožno na účely tohto posúdenia považovať za irelevantnú, keďže z vysvetlení poskytnutých rumunskou vládou na pojednávaní vyplýva, že NR nebolo formálne priznané postavenie podozrivej osoby vo veci 673/P/2016 a že táto bola vypočutá len ako svedok.
72 Táto vláda tak zrejme poukazuje na podmienku týkajúcu sa totožnosti v osobe, ktorú podľa informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nespochybnil ani vnútroštátny súd, ani Înalta Curte de Casație şi Justiție (Najvyšší kasačný súd) v trestnom rozsudku z 21. septembra 2021.
73 V tejto súvislosti, tak ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 94 a 95 svojich návrhov a tak ako vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 54, 56 a 57 tohto rozsudku, osobu možno považovať za osobu, proti ktorej bol vydaný „konečný rozsudok“, len vtedy, ak z prijatého rozhodnutia jasne vyplýva, že počas vyšetrovania, ktoré predchádzalo tomuto rozhodnutiu, – a to bez ohľadu na skutočnosť, či bolo toto vyšetrovanie začaté in rem alebo in personam na základe vnútroštátneho práva, – bola jej právna situácia ako osoby trestnoprávne zodpovednej za skutky zakladajúce skutkovú podstatu stíhaných trestných činov preskúmaná a v prípade, že prokuratúra vydala uznesenie o zastavení trestného stíhania, bola existencia tejto právnej situácie vylúčená.
74 Ak by to tak nebolo, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, predmetné uznesenie o zastavení trestného stíhania by nemohlo mať za následok vznik prekážky začatia nového trestného stíhania proti NR za tie isté skutky.
75 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že zásada ne bis in idem zakotvená v článku 50 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že osobu nemožno považovať za osobu, ktorá bola s konečnou platnosťou oslobodená v zmysle tohto článku 50, na základe vydania uznesenia o zastavení trestného stíhania, ktoré prokuratúra prijala bez toho, aby preskúmala právnu situáciu tejto osoby ako osoby trestnoprávne zodpovednej za skutky zakladajúce skutkovú podstatu stíhaného trestného činu.
O trovách
76 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Zásada ne bis in idem zakotvená v článku 50 Charty základných práv Európskej únie
sa má vykladať v tom zmysle, že:
osobu nemožno považovať za osobu, ktorá bola s konečnou platnosťou oslobodená v zmysle tohto článku 50, na základe vydania uznesenia o zastavení trestného stíhania, ktoré prokuratúra prijala bez toho, aby preskúmala právnu situáciu tejto osoby ako osoby trestnoprávne zodpovednej za skutky zakladajúce skutkovú podstatu stíhaného trestného činu.
Podpisy