UZNESENIE PREDSEDU PRVEJ KOMORY SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU

z 29. septembra 2009

Vec F‑18/05 RENV

D

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Vrátenie veci po zrušení rozhodnutia – Choroba z povolania – Žiadosť o uznanie, že zhoršenie choroby, ktorou žalobca trpí, je chorobou z povolania – Článok 73 služobného poriadku – Výmaz – Trovy konania“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou pán D navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie zo 4. mája 2004 zamietajúce jeho žiadosť o uznanie choroby alebo zhoršenia choroby, ktorou trpí a ktorá mu bráni vo výkone povolania v jeho kategórii zodpovedajúcej jeho platovej triede, za chorobu z povolania

Rozhodnutie: Vec F‑18/05 RENV, D/Komisia, sa vymaže z registra Súdu pre verejnú službu. Komisia znáša, okrem všetkých vlastných trov konania spojených s konaniami na Súde pre verejnú službu a Súde prvého stupňa, polovicu trov konania žalobcu spojených s týmito konaniami. Žalobca znáša polovicu svojich vlastných trov konania spojených s konaniami na Súde pre verejnú službu a Súde prvého stupňa. Axa Belgium, vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie, znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

Konanie – Trovy konania – Späťvzatie odôvodnené správaním druhého účastníka konania

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 87 ods. 5; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 122)

Podľa článku 87 ods. 5 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktorý sa uplatní mutatis mutandis na veci prejednávané na Súde pre verejnú službu pred nadobudnutím účinnosti jeho vlastného rokovacieho poriadku, ak účastník konania vezme späť svoj návrh na začatie konania, bude zaviazaný na náhradu trov konania, ak tak navrhne druhý účastník vo svojom vyjadrení k späťvzatiu návrhu. Na návrh účastníka konania, ktorý vzal späť svoj návrh na začatie konania, však znáša trovy konania druhý účastník, ak sa to zdá oprávnené vzhľadom na správanie sa tohto účastníka v konaní.

Trovy konania je však potrebné rozdeliť v prípade späťvzatia, ktoré nasledovalo po rozhodnutí inštitúcie preskúmať, po štyroch rokoch, svoje zamietnutie uznania choroby za chorobu z povolania, proti ktorému podala dotknutá osoba žalobu, pokiaľ bolo späťvzatie podané iba tri pracovné dni pred pojednávaním a takmer jeden rok po tomto rozhodnutí, a ak v tej istej veci bolo vydané rozhodnutie o odvolaní v prospech inštitúcie.

(pozri body 10 – 14)