Žaloba podaná 8. júla 2016 – Portigon/SRB

(vec T-365/16)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Portigon AG (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: D. Bliesener a V. Jungkind, advokáti)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutia žalovanej, na ktorých spočívajú rozhodnutia, ktorými Bundesanstalt für Finanzmarktstabilisierung 22. apríla 2016 (spisová značka č. 2208101-2016-JB) ako aj 10. júna 2016 (spisová značka 2208102-2016-JB2) stanovila ročnú sumu príspevkov žalobkyne pre jednotný fond na riešenie krízových situácií na rok 2016,

zaviazal žalovanú, aby predložila rozhodnutia uvedené v bode 1,

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 70 ods. 2 prvého až tretieho pododseku nariadenia (EÚ) 806/2014¹ v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81² v spojení s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ³ .

Žalovaná nesprávne žalobkyni uložila povinnosť platenia príspevkov do fondu, pretože inštitúcia nie je vystavená riziku, krízová situácia inštitúcie je podľa pravidiel nariadenia (EÚ) 806/2014 vylúčená a inštitúcia nemá žiadny význam pre stabilitu finančného systému.

Žalobkyňa už nemá činnú prevádzku na trhu. Od začiatku roka 2012 neprevádzkuje žiadny nový podnik a na základe rozhodnutia Komisie o pomoci sa nachádza v krízovej situácii. Väčšiu časť svojich existujúcich záväzkov spravuje na základe poverenia iný právny subjekt, ktorý prevzal zisky a riziká z tohto podniku.

Delegované nariadenie (EÚ) 2015/63⁴ , ktoré neupravuje žiadne výnimky pre inštitúcie ako je žalobkyňa, porušuje článok 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 16 a článku 20 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

Na základe osobitnej situácie žalobkyne v porovnaní s inými úverovými inštitúciami, ktoré majú povinnosť prispievať, porušili rozhodnutia všeobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania. Okrem toho neprimerane zasiahli do slobody podnikania žalobkyne.

Tretí, subsidiárny, žalobný dôvod je založený na porušení článku 70 ods. 2 prvého až tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 v spojení s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ.

Pri výpočte výšky príspevku žalovaná nesprávne neuskutočnila vyňatie bezrizikového obchodu s vplyvom na súvahu na základe poverenia žalobkyne zo záväzkov relevantných pre stanovenie výšky príspevkov.

Štvrtý, subsidiárny, žalobný dôvod je založený na porušení článku 70 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 5 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63.

Pri výpočte výšky príspevkov žalovaná v súvislosti s derivátnymi zmluvami žalobkyne nesprávne nezohľadnila čisté ukazovatele, ale zohľadnila hrubé ukazovatele primeraného hodnotenia rizík.

Piaty, subsidiárny, žalobný dôvod je založený na porušení článku 70 ods. 6 nariadenia (EÚ) 806/2014 v spojení s článkom 6 ods. 8 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63.

Pri výpočte výšky príspevkov žalovaná považovala žalobkyňu nesprávne za inštitúciu v reštrukturalizácii. Ukazovateľ rizika podľa článku 6 ods. 5 písm. c) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 sa mal stanoviť s minimálnou hodnotou.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 ods. 1 a 2 písm. a) Charty, keďže žalovaná mala povinnosť vypočuť si žalobkyňu pred vydaním svojich rozhodnutí.

Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 ods. 1 a 2 písm. c) Charty, keďže žalovaná svoje rozhodnutia odôvodnila nedostatočne.

____________

¹ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú.v. EÚ L 225, 2014, s. 1).

² Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú.v. EÚ L 15, 2015, s. 1).

³ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú.v. EÚ. L 173, 2014, s. 190) (Text s významom pre EHP).

⁴ Delegované nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/459/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú.v. EÚ L 11, 2015, s. 44).