ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 3. októbra 2014 (*)
„Dizajn Spoločenstva – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Zapísaný dizajn Spoločenstva zobrazujúci zásuvný diel – Skorší dizajn – Novosť – Osobitý charakter – Viditeľné znaky súčasti zloženého výrobku – Posúdenie skoršieho dizajnu – Články 3, 4, 5, 6 a článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 6/2002“
Vo veci T‑39/13,
Cezar Przedsiębiorstwo Produkcyjne Dariusz Bogdan Niewiński, so sídlom v Ełku (Poľsko), v zastúpení: pôvodne M. Nentwig a G. Becker, neskôr M. Nentwig, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: pôvodne F. Mattina, neskôr P. Bullock, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Poli‑Eco Tworzywa Sztuczne sp. z o.o., so sídlom v Szprotawe (Poľsko), v zastúpení: pôvodne B. Rokicki, neskôr D. Rzazewska, advokáti,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 8. novembra 2012 (vec R 1512/2010‑3) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi spoločnosťami Poli‑Eco Tworzywa Sztuczne sp. z o.o. a Cezar Przedsiębiorstwo Produkcyjne Dariusz Bogdan Niewiński,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory M. Prek, sudcovia I. Labucka (spravodajkyňa) a V. Kreuschitz,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 25. januára 2013,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 2. mája 2013,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 30. apríla 2013,
po pojednávaní z 2. apríla 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Dňa 1. septembra 2003 podala žalobkyňa, spoločnosť Cezar Przedsiębiorstwo Produkcyjne Dariusz Bogdan Niewiński, prihlášku na zápis dizajnu Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) podľa nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142).
2 Dizajn, ktorého zápis sa požadoval, je určený na použitie na „podlahových lištách“ patriacich do triedy 25‑02 v zmysle dohody podpísanej v Locarne 8. októbra 1968, ktorou sa zavádza medzinárodné triedenie priemyselných vzorov, v znení neskorších zmien a doplnení a je vyobrazený takto:
3 Tento dizajn Spoločenstva bol zapísaný ku dňu podania prihlášky na zápis dizajnu pod číslom 000070438‑0002 a uverejnený vo Vestníku dizajnov Spoločenstva č. 2003/035 z 9. decembra 2003.
4 Dňa 11. septembra 2007 vedľajší účastník konania, spoločnosť Poli‑Eco Tworzywa Sztuczne sp. z o.o., podal na ÚHVT návrh na vyhlásenie neplatnosti dotknutého dizajnu. Dôvod uvádzaný na podporu tohto návrhu sa opieral o článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkami 4 až 6 tohto nariadenia.
5 Vedľajší účastník konania uviedol, že sporný dizajn nie je nový, keďže rovnaké dizajny boli v roku 1999 uvedené na trh tureckou spoločnosťou Nil Plastik a nemeckými spoločnosťami Bolta a Döllken. Na podporu svojho návrhu predložil vedľajší účastník konania najmä vybrané stránky katalógu Programm 1999 spoločnosti Döllken (ďalej len „katalóg Döllken“) obsahujúce nasledujúce vyobrazenie:
6 Rozhodnutím z 31. mája 2010 výmazový odbor ÚHVT vyhovel návrhu na vyhlásenie neplatnosti z dôvodu, že sporný dizajn nie je nový. Svoje posúdenie založil na jednom zo zobrazení v katalógu Döllken z roku 1999, ktorý je znázornený nižšie (ďalej len „skorší dizajn D1“):
7 Výmazový odbor sa v podstate domnieval, že sporný dizajn sa nijako viditeľne nelíši od skoršieho dizajnu D1, keďže je súčasťou zloženého výrobku a jeho jediným viditeľným znakom počas bežného užívania je predná plocha.
8 Dňa 4. augusta 2010 žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu výmazového odboru odvolanie na ÚHVT podľa článkov 55 až 60 nariadenia č. 6/2002.
9 Rozhodnutím z 8. novembra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tretí odvolací senát ÚHVT toto odvolanie zamietol. Odvolací senát sa v podstate domnieval, že sporný dizajn musí byť vyhlásený za neplatný z dôvodu, že nie je nový a nemá osobitý charakter. Konkrétne odvolací senát konštatoval, že sporný dizajn je súčasťou zloženého výrobku v zmysle článku 3 písm. c) nariadenia č. 6/2002 a že jeho jedinou viditeľnou časťou počas bežného užívania je plochý povrch základnej časti. Keďže plochý povrch sporného dizajnu sa zhoduje s plochým povrchom skoršieho dizajnu D1, odvolací senát usúdil, že tieto dva dizajny sú totožné, a teda sporný dizajn nie je nový. Takisto celkové dojmy, ktoré kolidujúce dizajny vyvolávajú u informovaného užívateľa sporného dizajnu, ktorým je v prejednávanej veci remeselník bežne kupujúci podlahové lišty, sú rovnaké. V dôsledku toho sporný dizajn nemá osobitý charakter.
Návrhy účastníkov konania
10 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
11 ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
12 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002, druhý na porušení článku 63 ods. 1 uvedeného nariadenia a tretí na porušení článku 62 tohto nariadenia.
13 V rámci svojho prvého žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate tvrdí, že odvolací senát nesprávne usúdil, že sporný dizajn nie je nový a nemá osobitý charakter.
14 ÚHVT a vedľajší účastník konania sa domnievajú, že odvolací senát oprávnene usúdil, že sporný dizajn nie je nový a nemá osobitý charakter.
15 Článok 25 nariadenia č. 6/2002 stanovuje:
„1. Dizajn spoločenstva sa môže vymazať iba v nasledujúcich prípadoch:
…
b) ak dizajn nespĺňa požiadavky článkov 4 až 9;
…“
16 V zmysle článku 4 nariadenia č. 6/2002:
„…
1. Dizajn je chránený dizajnom Spoločenstva, ak je nový a má osobitý charakter.
2. Dizajn použitý alebo stelesnený vo výrobku, ktorý predstavuje súčasť zloženého výrobku, sa považuje za nový s osobitým charakterom iba vtedy, ak:
a) súčasť po začlenení do zloženého výrobku zostáva viditeľná počas bežného užívania zloženého výrobku; a
b) samotné viditeľné znaky súčasti samy osebe spĺňajú podmienky týkajúce sa novosti a osobitého charakteru.
3. ‚Bežné užívanie‘ v zmysle odseku 2 písm. a) znamená užívanie konečným užívateľom vynímajúc údržbu, servis alebo opravy.“
17 V článku 3 písm. c) nariadenia č. 6/2002 je „zložený výrobok“ definovaný ako výrobok, ktorý sa skladá z viacerých častí, ktoré sa môžu nahradiť, pričom sa umožňuje rozobratie a opätovné zostavenie výrobku.
18 Z článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 vyplýva, že zapísaný dizajn Spoločenstva sa považuje za nový, ak pred dňom podania prihlášky na zápis dizajnu, pre ktorý sa žiada ochrana, verejnosti nebol sprístupnený žiaden zhodný dizajn. V odseku 2 tohto článku je spresnené, že dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch.
19 Podľa článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 má zapísaný dizajn Spoločenstva osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý verejnosti už bol sprístupnený pred dňom podania prihlášky, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.
20 Predmetnú žalobu je potrebné preskúmať s ohľadom na vyššie uvedené ustanovenia.
21 Na úvod je potrebné zdôrazniť, že sporný dizajn, ako uviedol odvolací senát, pozostáva z plochej časti a dvoch bočných častí, ktoré sa otvárajú pod uhlom málo presahujúcim 90 stupňov a na svojich „voľných koncoch“ obsahujú výbežky smerujúce von, a že prihláška na zápis dizajnu vymedzuje, že tento dizajn je určený na používanie na podlahových lištách.
22 Pred vykonaním porovnania kolidujúcich dizajnov na účely posúdenia novosti a osobitého charakteru sporného dizajnu je potrebné určiť, či je sporný dizajn súčasťou zloženého výrobku, a v prípade kladnej odpovede určiť, ktoré jeho časti sú počas bežného užívania viditeľné. Treba preskúmať takisto skorší dizajn D1, o ktorý sa odvolací senát opieral, keďže žalobkyňa spochybňuje posúdenie tohto dizajnu odvolacím senátom a následne zhodnosť dotknutých dizajnov.
O kvalifikovaní sporného dizajnu ako súčasti zloženého výrobku
23 Odvolací senát sa domnieval, že sporný dizajn je súčasťou zloženého výrobku pozostávajúceho z podlahovej lišty, ktorá obsahuje dutinu určenú na ukladanie elektrických káblov alebo telefónnych drôtov, a zo sporného dizajnu, a to zo zásuvného dielu zakrývajúceho dutinu, ktorý je prispôsobený podlahovej lište a možno ho odmontovať a znovu nasadiť. Rovnako je tento dizajn súčasťou zloženého výrobku, ak je začlenený do iných typov podlahových líšt, keďže jeho plochá časť sa namontuje na stenu a podlahová lišta bude spojená s ostatnými bočnými vyčnievajúcimi prvkami prostredníctvom iných vyčnievajúcich prvkov nachádzajúcich sa na jej zadnej strane. Z toho v každom prípade vyplýva, že sporný dizajn je súčasťou zloženého výrobku.
24 Žalobkyňa tvrdí, že sporný dizajn je multifunkčný výrobok, ktorý je možné používať viacerými spôsobmi, a že jeho použitie nemožno obmedzovať iba na používanie ako súčasti zloženého výrobku. V zásade spomína dva spôsoby používania sporného dizajnu, a to použitie slúžiace na zakrytie dutiny podlahovej lišty a na pripojenie k podlahe alebo stene. Stena ani podlaha pritom nie sú považované za výrobok. Žalobkyňa sa navyše domnieva, že článok 3 písm. c) nariadenia č. 6/2002 musí byť vykladaný reštriktívne, a preto dizajn možno považovať za súčasť zloženého výrobku, iba ak je toto použitie jeho jediným rozumným spôsobom použitia.
25 ÚHVT sa domnieva, že rozličné spôsoby použitia sporného dizajnu, na ktoré poukázala žalobkyňa, potvrdzujú, že tento dizajn je súčasťou zloženého výrobku.
26 Na úvod je potrebné pripomenúť, že je nevyhnutné určiť, či je sporný dizajn súčasťou zloženého výrobku, keďže podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 6/2002 v prípade súčastí zložených výrobkov sa pri porovnávaní dotknutých dizajnov musia zohľadniť iba znaky viditeľné počas bežného užívania.
27 Pokiaľ ide o prejednávanú vec, treba zdôrazniť, že zo spisu, a najmä z dokumentov obsiahnutých v prílohe žaloby, vyplýva, že sporný dizajn je súčasťou zloženého výrobku, keďže je určený na zakrytie dutiny podlahovej lišty a druhorado aj dutiny v stene alebo podlahe.
28 V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že hoci žalobkyňa tvrdí, že sporný dizajn je multifunkčný výrobok, uvádza v podstate iba spôsoby použitia tohto dizajnu ako zásuvného dielu v podlahovej lište, stene alebo podlahe. Je pravda, že žalobkyňa spomína aj možnosť používania sporného dizajnu ako nezávislého výrobku, a to ako žľabu, a v tomto smere odkazuje na prílohu A7 žaloby. Pri vypočutí na pojednávaní však žalobkyňa priznala, že toto použitie je iba hypotetické. Aj keď takéto prípadné používanie dizajnu nemožno vylúčiť, treba zdôrazniť, že výlučne hypotetické použitie sporného dizajnu, ako je uvedené v prílohe A7 žaloby, nemôže byť zohľadnené, keďže zo spisu v prejednávanej veci jasne vyplýva, že sporný dizajn sa bude používať prevažne ako zásuvný diel na zakrytie dutiny.
29 Sporný dizajn je teda súčasťou zloženého výrobku.
O viditeľných znakoch súčasti počas bežného užívania
30 Podľa článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 6/2002 viditeľné znaky dizajnu predstavujúce súčasť zloženého výrobku musia samy osebe spĺňať podmienky týkajúce sa novosti a osobitého charakteru. Podľa odseku 3 uvedeného článku bežné užívanie znamená užívanie konečným užívateľom s výnimkou údržby, servisu alebo opráv.
31 Preto treba identifikovať viditeľné znaky počas bežného užívania výrobku.
32 Odvolací senát v bode 25 napadnutého rozhodnutia usúdil, že pre konečného užívateľa sporného dizajnu, teda užívateľa miestností, v ktorých boli podlahové lišty namontované, zostáva viditeľným iba jeho predná plocha, ak slúži ako zásuvný diel na zakrytie dutiny podlahovej lišty. Naproti tomu počas užívania, ktoré je zobrazené v katalógu Döllken, nie je viditeľná žiadna časť dizajnu, keďže dizajn je skrytý za podlahovou lištou.
33 Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdeniami odvolacieho senátu a domnieva sa, že všetky časti sporného dizajnu zostávajú viditeľné počas jeho bežného užívania, t. j. keď je sporný dizajn vyrobený z priehľadného materiálu, v prípade odňatia zásuvného dielu počas inštalovania káblov v podlahovej lište alebo aj vtedy, ak okraje podlahovej lišty nie sú zakryté.
34 ÚHVT sa domnieva, že úvaha odvolacieho senátu, podľa ktorej je počas bežného užívania jedinou viditeľnou časťou sporného dizajnu plochý povrch, je opodstatnená. V súvislosti s argumentmi žalobkyne uvádza, že odňatie zásuvného dielu podlahovej lišty pri oprave káblov alebo ich uložení v dutine nepatrí k bežnému užívaniu. Navyše by bolo nelogické predstaviť si, že okraje podlahovej lišty by mohli byť ponechané odkryté.
35 Okrem toho žalobkyňa uvádza, že v rozpore so závermi odvolacieho senátu sporný dizajn nemôže byť užívaný v spojení s podlahovou lištou, ako je zobrazená v katalógu Döllken, t. j. byť pripevnený na stene a zakrytý podlahovou lištou pripevnenou k vyčnievajúcim prvkom dizajnu za pomoci iných vyčnievajúcich prvkov nachádzajúcich sa na tej istej podlahovej lište. Takéto užívanie by nebolo možné najmä z dôvodu, že výbežky sporného dizajnu sú príliš dlhé na to, aby mohli byť vsunuté do zadnej časti podlahovej lišty.
36 V tejto súvislosti treba konštatovať, že podľa článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 6/2002 sa dizajn, ktorý predstavuje súčasť zloženého výrobku, považuje za nový s osobitým charakterom iba vtedy, ak táto súčasť po začlenení do zloženého výrobku zostáva viditeľná počas bežného užívania tohto výrobku. Z toho vyplýva, že užívanie dizajnu tým spôsobom, že sa pripevní k zadnej časti podlahovej lišty, by viedlo k nemožnosti ochrany tohto dizajnu, a teda ho nemožno zohľadniť v prejednávanej veci. Jediným užívaním sporného dizajnu, ktoré má byť zohľadnené na účely predmetného skúmania, je užívanie zásuvného dielu na účely zakrytia dutiny. Záver odvolacieho senátu, podľa ktorého žiadna časť výrobku, na ktorý sa dizajn vzťahuje, nezostáva viditeľnou, ak je dizajn pripevnený k zadnej časti podlahovej lišty, teda nie je v prejednávanej veci relevantný, avšak bez toho, aby táto skutočnosť mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa teda nemôže oprávnene tvrdiť, že výbežky sporného dizajnu sú príliš dlhé.
37 Treba preto preskúmať iba viditeľnosť znakov sporného dizajnu, keď tento dizajn slúži ako zásuvný diel na zakrytie dutiny v podlahovej lište alebo v stene.
38 Odvolací senát pritom konštatoval, že keď sa tento dizajn používa na zakrytie dutiny v podlahovej lište alebo stene, viditeľný zostáva iba plochý povrch sporného dizajnu. Táto skutočnosť je navyše zobrazená v dokumentoch predložených prílohách A8 až A13 žaloby.
39 V tomto štádiu treba tiež preskúmať tvrdenie žalobkyne, že vzhľadom na to, že stena ani podlaha, na ktoré je umiestnený výrobok, na ktorý sa sporný dizajn vzťahuje, nie sú výrobkom v zmysle článku 3 nariadenia č. 6/2002, na sporný dizajn nemožno uplatniť kritérium viditeľnosti.
40 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že viditeľnosť je základným kritériom ochrany dizajnu Spoločenstva. Z odôvodnenia 12 nariadenia č. 6/2002 totiž vyplýva, že ochrana by sa nemala rozširovať na tie súčasti, ktoré nie sú viditeľné počas bežného užívania výrobku, ani na tie znaky takejto časti, ktoré nie sú viditeľné, keď je daná časť nainštalovaná. Z toho vyplýva, že na účely predmetného skúmania nie je nevyhnutné posúdiť, či dutiny, ktoré sporný dizajn zakrýva, sa nachádzajú vo výrobku v striktnom zmysle článku 3 nariadenia č. 6/2002, ale naopak, treba vykonať posúdenie viditeľných znakov počas bežného užívania, ako ho v prejednávanej veci uskutočnil odvolací senát.
41 Ostatné tvrdenia žalobkyne nemôžu tento záver odvolacieho senátu spochybniť.
42 Po prvé, inštalácia elektrických alebo telefónnych káblov v dutine podlahovej lišty zakrytej zásuvným dielom, na ktorý sa sporný dizajn vzťahuje, patrí pod výnimky stanovené v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 6/2002 v tom zmysle, že údržbu, servis alebo opravy nemožno považovať za bežné užívanie. Keďže tieto operácie sú dočasné, inštalácia alebo preloženie káblov v dutine zodpovedá práve údržbe alebo servisu v zmysle spomenutého ustanovenia. Odvolací senát navyše v bode 26 napadnutého rozhodnutia správne usúdil, že počas bežného užívania sa podlahové lišty odstraňujú iba v prípade rekonštrukcie miestnosti, opravy alebo výmeny káblov či telefónnych drôtov. V dôsledku toho sa správne domnieval, že bežné užívanie nezahŕňa odmontovanie a pravidelné kontroly zásuvného dielu.
43 Po druhé, pokiaľ ide o možnosť nezakryť okraje podlahovej lišty a umožniť tak výhľad na priečnu časť podlahovej lišty a priečny pohľad na zásuvný diel, je potrebné vychádzať z toho, že by bolo nelogické, ako to zdôraznil ÚHVT, ponechať okraje výrobku odkryté, keďže tento výrobok bol v zásade navrhnutý tak, aby zakrýval káble. Z prílohy A13 k žalobe (s. 61 až 64) okrem toho vyplýva, že podlahové lišty, do ktorých je vložená časť, na ktorú sa vzťahuje sporný dizajn, obsahujú prvky na zakrytie okrajov líšt. V prílohe 14 žaloby (s. 66) sa navyše spresňuje, že používanie nástavcov a adaptérov umožňuje ľahko a rýchlo samostatne vykonať inštaláciu, čo v predmetnom prípade potvrdzuje, že je určený na zakrytie bočných častí podlahových líšt.
44 Po tretie, čo sa týka výroby dizajnu z priehľadného materiálu, treba zdôrazniť, že zobrazenia používania zásuvného dielu, pripojené v prílohách A8, A9 a A12 žaloby, neumožňujú konštatovať, že priehľadný povrch umožňuje vidieť výbežky zásuvného dielu, ak je pripevnený k podlahovej lište, stene alebo podlahe. Takisto odvolací senát sa v bode 29 napadnutého rozhodnutia oprávnene domnieval, že obidva dotknuté dizajny, tak ako sú zobrazené, možno použiť pre výrobky vyrobené z rozličných materiálov, a nie iba z priehľadných materiálov. ÚHVT navyše správne uviedol, že tento znak sa neobjavuje na grafickom zobrazení sporného dizajnu.
45 Preto záver odvolacieho senátu, podľa ktorého jediným viditeľným znakom sporného dizajnu počas bežného užívania je predná plocha, nie je nesprávny.
O posúdení skoršieho dizajnu
46 Žalobkyňa uvádza, že skorší dizajn D1 je zobrazený ako jednoduchá čiara s dvoma jednoduchými háčikmi so skrátenými koncami. Keďže pre tento dizajn nie je zobrazený žiaden trojrozmerný výrobok, akékoľvek presvedčenie, že ide o plochý povrch, je pochybné a neisté. Záver odvolacieho senátu v bode 30 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého skorší dizajn D1 zodpovedá výrobku s plochým povrchom, je teda chybný. Z dokumentu ÚHVT „Examination of Applications for Registered Community Designs“ ďalej vyplýva, že znaky skoršieho dizajnu, ktoré nie sú dostatočne zobrazené v podobe, ktorá mohla byť prv sprístupnená, nemožno zohľadniť na účely posúdenia osobitého charakteru sporného dizajnu.
47 ÚHVT tvrdí, že zobrazenie skoršieho dizajnu, tak ako sa objavuje najmä v katalógu Döllken, umožňuje „chápať samotný výrobok“, a teda cielene porovnať sporný dizajn. Skutočnosť, že toto zobrazenie sa obmedzuje na čelný pohľad, nevylučuje porovnanie so sporným dizajnom, keďže forma a znaky skoršieho dizajnu sú v prejednávanej veci ľahko identifikovateľné, a to napriek tomu, že toto zobrazenie je dvojrozmerné a neobsahuje pohľad z perspektívy.
48 V tejto súvislosti je potrebné najprv poznamenať, že nariadenie č. 6/2002, pokiaľ ide o posúdenie novosti a osobitého charakteru v zmysle jeho článkov 5 a 6, nevyžaduje, aby grafické zobrazenie dizajnu, ktorého zápis sa požadoval, ani grafické zobrazenie dizajnu už sprístupneného verejnosti obsahovalo pohľad z perspektívy, pokiaľ toto grafické zobrazenie umožní identifikovať formu a znaky dizajnu. V prejednávanej veci sa odvolací senát oprávnene domnieval, že zobrazenie dizajnu, tak ako bolo zverejnené v katalógu Döllken, umožňuje identifikovať formu a znaky tohto skoršieho dizajnu, ako aj spôsob jeho používania.
49 Následne treba preskúmať otázku viditeľnosti skoršieho dizajnu počas bežného užívania. V prejednávanej veci odvolací senát v bode 30 napadnutého rozhodnutia usúdil, že jediným viditeľným znakom je, rovnako ako v prípade sporného dizajnu, predná plocha. Podľa katalógu Döllken obsahujúceho najmä skorší dizajn D1 je tento dizajn pripevnený k zadnej časti podlahovej lišty. Z toho vyplýva, že tento dizajn nie je viditeľný počas bežného užívania zloženého výrobku, ktorého je súčasťou.
50 V tejto súvislosti treba poznamenať, že odvolací senát v bode 21 napadnutého rozhodnutia v rámci posudzovania užívania sporného dizajnu zdôraznil, že podlahové lišty, tak ako boli prezentované na podporu návrhu na vyhlásenie neplatnosti, pozostávajú zo základnej plochej časti s vyčnievajúcimi prvkami pripevnenými k stene a z podlahovej lišty pripevnenej k týmto prvkom prostredníctvom iných, tesne zasadených vyčnievajúcich prvkov nachádzajúcich sa na zadnej strane. Odvolací senát z toho v bode 25 napadnutého rozhodnutia vyvodil, že takto používaný prvok, reprezentovaný tak sporným dizajnom, ako aj skorším dizajnom, nie je viditeľný.
51 Keďže dizajn predstavuje súčasť zloženého výrobku, ktorá počas bežného užívania tohto zloženého výrobku nie je viditeľná, nemôže byť chránený v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 6/2002, v dôsledku čoho treba analogicky usúdiť, že pri posudzovaní novosti a osobitého charakteru dizajnu Spoločenstva nemožno porovnávať tento dizajn so skorším dizajnom, ktorý ako súčasť zloženého výrobku nie je viditeľný počas bežného užívania tohto výrobku.
52 Kritérium viditeľnosti, stanovené v odôvodnení 12 nariadenia č. 6/2002 a pripomenuté v bode 40 vyššie, sa teda uplatňuje na skorší dizajn. ÚHVT na pojednávaní takisto pripustil, že rovnaké kritériá sa musia uplatňovať na obidva kolidujúce dizajny.
53 Z toho vyplýva, že odvolací senát sa pri porovnaní dotknutých dizajnov dopustil nesprávneho posúdenia, keďže sa domnieval, že predná strana výrobku, na ktorý sa vzťahuje skorší dizajn a ktorý je súčasťou zloženého výrobku, zostáva pri bežnom užívaní viditeľná. V tomto zmysle nesprávne identifikoval viditeľné znaky skoršieho dizajnu. Ako sa pritom uvádza v bode 51 vyššie, návrh na vyhlásenie neplatnosti nemožno opierať o skorší dizajn, ktorý ako súčasť zloženého výrobku nie je viditeľný počas bežného užívania tohto výrobku. V dôsledku toho bolo preskúmanie novosti a osobitého charakteru sporného dizajnu, ktoré uskutočnil odvolací senát, nesprávne. Táto skutočnosť postačuje na vyhovenie predmetnému žalobnému dôvodu.
54 Z toho vyplýva, že predmetnému žalobnému dôvodu treba vyhovieť bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmať ďalšie tvrdenia a dôvody uvádzané žalobkyňou.
O trovách
55 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
56 Keďže ÚHVT nemal úspech vo veci, je opodstatnené, aby znášal svoje vlastné trovy konania a bol zaviazaný na náhradu trov konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
57 Podľa článku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 8. novembra 2012 (vec R 1512/2010‑3) sa zrušuje.
2. ÚHVT znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania spoločnosti Cezar Przedsiębiorstwo Produkcyjne Dariusz Bogdan Niewiński.
3. Poli‑Eco Tworzywa Sztuczne sp. z o.o. znáša svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. októbra 2014.
Podpisy