ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 11. januára 2024 (*)
„Odvolanie – Dumping – Rozšírenie antidumpingového cla uloženého na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Číne na dovoz zasielaný z Malajzie – Vykonanie rozsudku z 3. júla 2019, Eurobolt (C‑644/17, EU:C:2019:555) – Opätovné uloženie konečného antidumpingového cla – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/611 – Platnosť“
Vo veci C‑517/22 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 2. augusta 2022,
Eurobolt BV, so sídlom v ’s‑Heerenbergu (Holandsko),
Fabory Nederland BV, so sídlom v Tilburgu (Holandsko),
ASF Fischer BV, so sídlom v Lelystade (Holandsko),
v zastúpení: B. Natens a A. Willems, advocaten,
odvolateľky,
ďalší účastníci konania:
Stafa Group BV, so sídlom v Maarheeze (Holandsko),
žalobkyňa v prvostupňovom konaní,
Európska komisia, v zastúpení: M. Bruti Liberati, G. Luengo a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe (spravodajkyňa), predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu tretej komory, sudcovia N. Piçarra, N. Jääskinen a M. Gavalec,
generálny advokát: N. Emiliou,
tajomník: A. Lamote, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. júla 2023,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta 7. septembra 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním spoločnosti Eurobolt BV, Fabory Nederland BV a ASF Fischer BV navrhujú zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 18. mája 2022, Eurobolt a i./Komisia (T‑479/20, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2022:304), ktorým Všeobecný súd zamietol ich žalobu o neplatnosť vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/611 z 30. apríla 2020, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo uložené nariadením Rady (ES) č. 91/2009 na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele zasielaných z Malajzie, bez ohľadu na to, či sú deklarované ako výrobky s pôvodom v Malajzii alebo nie (Ú. v. EÚ L 141, 2020, s. 1, ďalej len „sporné nariadenie“).
Právny rámec
Nariadenie (EÚ) č. 952/2013
2 Podľa článku 116 ods. 1 prvého pododseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1, ďalej len „colný kódex“):
„Za podmienok ustanovených v tomto oddiele sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:
a) účtovanie vyššej ako skutočne dlžnej sumy dovozného alebo vývozného cla;
b) chybný tovar alebo tovar, ktorý nezodpovedá podmienkam zmluvy;
c) pochybenie príslušných orgánov;
d) spravodlivý nárok.“
Nariadenia (ES) č. 384/96, (ES) 1225/2009 a (EÚ) 2016/1036
3 Skutkové okolnosti a právne akty sporu vo veci samej patria do obdobia, počas ktorého prijatie antidumpingových opatrení v rámci Únie postupne upravovalo nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), zmenené nariadením Rady (ES) č. 2117/2005 z 21. decembra 2005 (Ú. v. EÚ L 340, 2005, s. 17), neskôr nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 z 15. januára 2014 (Ú. v. EÚ L 18, 2014, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 1225/2009“), a nakoniec nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21).
4 Pred zmenou vykonanou nariadením č. 37/2014 článok 15 nariadenia č. 1225/2009, nazvaný „Konzultácie“, v odsekoch 1 a 2 stanovoval:
„1. Akékoľvek konzultácie, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení sa uskutočnia v rámci poradného výboru, ktorý je zložený zo zástupcov členských štátov, pričom vo funkcii predsedu je zástupca [Európskej k]omisie. Konzultácie sa konajú ihneď na základe žiadosti členského štátu alebo z podnetu Komisie a v každom prípade v priebehu doby, ktorá umožní dodržanie lehôt stanovených týmto nariadením.
2. Výbor zasadá v prípade jeho zvolania predsedom. Predseda poskytne všetky príslušné informácie členským štátom čo najskôr, ale najneskôr 10 pracovných dní pred zasadnutím.“
5 Nariadenie 2016/1036 nadobudlo podľa svojho článku 25 účinnosť 20. júla 2016. V súlade so svojím článkom 24 prvým odsekom zrušilo nariadenie č. 1225/2009.
6 Článok 9 ods. 4 prvý pododsek nariadenia 2016/1036 v rovnakom znení ako článok 9 ods. 4 prvá a druhá veta nariadenia č. 1225/2009 stanovuje:
„Ak skutočnosti, tak ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujem Únie si vyžaduje intervenciu v súlade s článkom 21, Komisia uloží konečné antidumpingové clo v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3 Ak je v platnosti predbežné clo, Komisia začne uvedený postup najneskôr jeden mesiac pred uplynutím platnosti takéhoto cla.“
7 Článok 10 nariadenia 2016/1036 s názvom „Retroaktivita“ vo svojom odseku 1 v podstate v rovnakom znení ako článok 10 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009 stanovuje:
„Predbežné opatrenia a konečné antidumpingové clo sa použijú len na výrobky, ktoré vstupujú do voľného obehu po období, keď nadobudne účinnosť opatrenie prijaté podľa článku 7 ods. 1 alebo článku 9 ods. 4, okrem výnimiek, ktoré sú stanovené v tomto nariadení.“
8 Článok 13 nariadenia 2016/1036 s názvom „Obchádzanie“ vo svojich odsekoch 1 a 3 v rovnakom znení ako článok 13 ods. 1 a 3 nariadenia č. 1225/2009 stanovuje:
„1. Antidumpingové clo uložené podľa tohto nariadenia možno rozšíriť na dovozy podobných výrobkov, tiež mierne upravených, z tretích krajín alebo dovozy mierne upravených podobných výrobkov z krajiny, ktorá podlieha opatreniam, alebo ich častí, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení.
…
3. V zmysle tohto článku sa prešetrovania začnú z iniciatívy Komisie alebo na žiadosť niektorého členského štátu alebo ktorejkoľvek zainteresovanej strany na základe dostatočných dôkazov, ktoré sa vzťahujú na faktory stanovené v odseku 1. Prešetrovania sa začnú na základe nariadenia Komisie, ktoré môže tiež nariadiť colným orgánom, aby dovozy podrobili registrácii v súlade s článkom 14 ods. 5 alebo aby požadovali záruky. …
…
Ak skutočnosti, tak ako boli s konečnou platnosťou zistené, opodstatňujú rozšírenie opatrení, toto rozšírenie vykoná Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3 Rozšírenie nadobudne účinnosť dňom, keď bola uložená registrácia v zmysle článku 14 ods. 5 alebo ku ktorému boli požadované záruky. Príslušné procesné ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa vzťahujú na začatie a vykonanie prešetrovaní, sa uplatňujú podľa tohto článku.“
9 Podľa článku 14 ods. 1 a 5 nariadenia 2016/1036, ktorý zodpovedá článku 14 ods. 1 a 5 nariadenia č. 1225/2009:
„1. Predbežné alebo konečné antidumpingové clo sa uloží nariadením a je vyberané členskými štátmi v stanovenej forme, sadzbe a podľa ostatných kritérií špecifikovaných v nariadení, ktoré upravuje uloženie tohto cla. Toto clo sa vyberá nezávisle od colných poplatkov a iných daní, ktoré sa zvyčajne ukladajú pri dovozoch.
…
5. Komisia môže po tom, čo včas informovala členské štáty, nariadiť colným orgánom, aby prijali potrebné kroky na registráciu dovozov, aby bolo možné opatrenia následne uplatniť na tieto dovozy odo dňa uvedenej registrácie. … Registrácia sa zavedie prostredníctvom nariadenia, v ktorom sa stanoví účel takéhoto opatrenia a v prípade potreby odhadovaná čiastka prípadného budúceho záväzku. Registrácia dovozov sa nezavedie na dlhšie obdobie ako deväť mesiacov.“
10 Článok 15 nariadenia 2016/1036, nazvaný „Postup výboru“, v odseku 3 stanovuje:
„Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. 182/2011 [zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 2011, s. 13)].“
Nariadenie (EÚ) č. 182/2011
11 Článok 5 nariadenia č. 182/2011, nazvaný „Postup preskúmania“, stanovuje v znení, ktoré sa odlišuje od znenia nariadenia č. 1225/2009:
„1. Ak sa uplatňuje postup preskúmania, výbor vydá stanovisko prostredníctvom väčšiny stanovenej v článku 16 ods. 4 a 5 Zmluvy o Európskej únii, prípadne v článku 238 ods. 3 [ZFEÚ] v prípade aktov prijímaných na návrh Komisie. Hlasy zástupcov členských štátov vo výbore sa vážia spôsobom uvedeným v týchto článkoch.
…
5. … pri prijímaní návrhu konečných antidumpingových alebo vyrovnávacích opatrení, ak výbor nevydá žiadne stanovisko a jednoduchá väčšina všetkých jeho členov je proti návrhu vykonávacieho aktu [sa uplatňuje tento postup].
Komisia vedie konzultácie s členskými štátmi. Komisia najskôr 14 dní a najneskôr jeden mesiac od zasadnutia výboru informuje členov výboru o výsledkoch týchto konzultácií a odvolaciemu výboru predloží návrh vykonávacieho aktu. Odchylne od článku 3 ods. 7 odvolací výbor zasadne najskôr 14 dní a najneskôr jeden mesiac od predloženia návrhu vykonávacieho aktu. Odvolací výbor vydá stanovisko v súlade s článkom 6. Lehotami stanovenými v tomto odseku nie je dotknutá potreba zabezpečiť, aby boli dodržané lehoty stanovené v príslušných základných aktoch.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
12 Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 1 až 21 napadnutého rozsudku. Na účely tohto odvolania ich možno zhrnúť takto.
Spor týkajúci sa vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 723/2011
13 Po tom, čo Rada konštatovala, že spojovacie materiály predávané na trhu Únie sú predmetom dumpingu zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov, prijala nariadenie (ES) č. 91/2009 z 26. januára 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 29, 2009, s. 1).
14 Po uložení tohto konečného antidumpingového cla Komisia získala dôkazy o tom, že tieto opatrenia sa obchádzali prostredníctvom prekládky v Malajzii. Prijala tiež nariadenie (EÚ) č. 966/2010 z 27. októbra 2010, ktorým sa začína prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených nariadením č. 91/2009 dovozom určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele zasielaných z Malajzie, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii, a na základe ktorého začína takýto dovoz podliehať registrácii (Ú. v. EÚ L 282, 2010, s. 29). Nariadenie č. 966/2010 predovšetkým vyzvalo colné orgány, aby prijali potrebné opatrenia na registráciu dovozu do Únie, aby bolo možné spätne vybrať antidumpingové clo v primeranej výške od dátumu registrácie takéhoto dovozu odosielaného z Malajzie v prípade, že by sa prešetrovaním dospelo k záveru o existencii obchádzania.
15 V nadväznosti na toto prešetrovanie Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 723/2011 z 18. júla 2011, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením č. 91/2009 na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele zasielaných z Malajzie bez ohľadu na to, či sú deklarované ako výrobky s pôvodom v Malajzii, alebo nie (Ú. v. EÚ L 194, 2011, s. 6).
16 Dňa 28. júla 2011 schválil orgán na urovnávanie sporov Svetovej obchodnej organizácie (WTO) (ďalej len „OUS“) správu odvolacieho orgánu, ako aj správu osobitnej skupiny v znení správy odvolacieho orgánu vo veci „Európske spoločenstvá – konečné antidumpingové opatrenia týkajúce sa niektorých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Číne“ (WT/DS 397). OUS v týchto správach dospel najmä k záveru, že Únia konala spôsobom nezlučiteľným s určitými ustanoveniami antidumpingovej dohody WTO.
17 V dôsledku tohto rozhodnutia Rada 4. októbra 2012 prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 924/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 91/2009 (Ú. v. EÚ L 275, 2012, s. 1), pričom pristúpila okrem iného k zníženiu antidumpingového cla, ktoré bolo stanovené v nariadení č. 91/2009.
18 Opatrenia stanovené týmito rôznymi nariadeniami boli zachované na ďalšie obdobie piatich rokov vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/519 z 26. marca 2015, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozšírené na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele zasielaných z Malajzie bez ohľadu na to, či sú deklarované ako výrobky s pôvodom v Malajzii, alebo nie, na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 82, 2015, s. 78).
19 Rozhodnutím z 12. februára 2016 prijal OUS nové správy, v ktorých konštatoval, že opatrenia prijaté Úniou prostredníctvom vykonávacieho nariadenia č. 924/2012 odporovali určitým ustanoveniam antidumpingovej dohody WTO.
20 V reakcii na toto rozhodnutie Komisia 26. februára 2016 prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/278, ktorým sa zrušuje konečné antidumpingové clo uložené na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele zasielaných z Malajzie bez ohľadu na to, či sú deklarované ako výrobky s pôvodom v Malajzii alebo nie (Ú. v. EÚ L 52, 2016, s. 24).
21 Odvolateľkám, ktoré dovážali spojovacie materiály z Malajzie počas obdobia prešetrovania obchádzania vedeného Komisiou, boli ich dovozy registrované, aby sa na tieto materiály mohlo uložiť clo v prípade, ak by prešetrovanie potvrdilo obchádzanie.
22 V období od januára 2012 do októbra 2013 vydali holandské colné orgány platobné výmery na antidumpingové clo, ktoré mali zaplatiť odvolateľky za dovoz spojovacích materiálov podľa vykonávacieho nariadenia č. 723/2011.
23 V rámci odvolania, ktoré podala spoločnosť Eurobolt proti antidumpingovému clu zaplatenému na základe tohto vykonávacieho nariadenia, Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) podal 17. novembra 2017 na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa platnosti uvedeného nariadenia.
24 V rozsudku z 3. júla 2019, Eurobolt (C‑644/17, ďalej len „rozsudok Eurobolt“, EU:C:2019:555), Súdny dvor rozhodol, že vykonávacie nariadenie č. 723/2011 je neplatné v rozsahu, v akom bolo prijaté v rozpore s podstatnou formálnou náležitosťou uvedenou v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 1225/2009.
Vykonanie rozsudku Eurobolt
25 Po vyhlásení rozsudku Eurobolt Komisia opätovne otvorila prešetrovanie obchádzania s cieľom napraviť formálnu nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor. Na tento účel prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/1374 z 26. augusta 2019, ktorým sa v nadväznosti na rozsudok [Eurobolt] opätovne začína prešetrovanie, pokiaľ ide o vykonávacie nariadenie č. 723/2011 (Ú. v. EÚ L 223, 2019, s. 1).
26 Cieľom opätovného otvorenia prešetrovania obchádzania bolo zabezpečiť vykonanie tohto rozsudku tým, že sa zabezpečí dodržanie všetkých procesných požiadaviek vyplývajúcich z konania týkajúceho sa poradného výboru stanoveného v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 1225/2009, ktoré bolo odvtedy nahradené postupom preskúmania stanoveným v článku 5 nariadenia č. 182/2011.
27 Pripomienky spoločnosti Eurobolt boli predložené príslušnému výboru najmenej 14 dní pred jeho zasadnutím. Tieto pripomienky neviedli k zmene záverov Komisie, podľa ktorých by sa pôvodné opatrenia mali opätovne uložiť na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele zasielaných z Malajzie bez ohľadu na to, či sú deklarované ako výrobky s pôvodom v Malajzii, alebo nie.
28 Dňa 30. apríla 2020 Komisia prijala sporné nariadenie.
29 Podľa článku 1 tohto nariadenia sa antidumpingové clo uložené nariadením č. 91/2009 opätovne ukladá na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele iných ako z nehrdzavejúcej ocele zasielaných z Malajzie počas obdobia uplatňovania vykonávacieho nariadenia č. 723/2011. Článok 2 sporného nariadenia stanovuje, že antidumpingové clo zaplatené na základe vykonávacieho nariadenia č. 723/2011 sa nevráti a že vrátenia uskutočnené v nadväznosti na rozsudok Eurobolt vymáhajú naspäť orgány, ktoré uskutočnili tieto vrátenia.
Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
30 Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 28. júla 2020 odvolateľky a spoločnosť Stafa Group BV podali žalobu o neplatnosť sporného nariadenia.
31 Na podporu svojej žaloby odvolateľky a Stafa Group uviedli tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod bol založený na tom, že sporné nariadenie tým, že retroaktívne napravilo porušenie podstatnej formálnej náležitosti, porušilo články 264 a 266 ZFEÚ, ako aj zásadu účinnej súdnej ochrany. Druhý žalobný dôvod bol založený na tom, že bez platného právneho základu bolo sporné nariadenie v rozpore s článkom 13 ods. 1 nariadenia 2016/1036, článkom 5 ods. 1 a 2 ZEÚ, ako aj so zásadou riadnej správy vecí verejných. Tretí žalobný dôvod bol založený na tvrdení, že sporné nariadenie tým, že zakazuje vrátenie a nariaďuje vymáhanie vráteného antidumpingového cla, porušuje článok 5 ods. 1 a 2 ZEÚ.
32 Komisia vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o prípustnosť žaloby na základe článku 263 štvrtého odseku druhej časti vety ZFEÚ, pričom spochybnila osobnú dotknutosť odvolateliek a spoločnosti Stafa Group sporným nariadením. Rovnako, ak by sa žaloba považovala za prípustnú vzhľadom na článok 263 štvrtý odsek tretiu časť vety ZFEÚ v prípade spoločností Fabory Nederland, ASF Fischer a Stafa Group, nezdá sa, že by to tak bolo v prípade spoločnosti Eurobolt. Podľa tejto inštitúcie totiž vzhľadom na to, že oznámenia adresované tejto spoločnosti boli zrušené zo strany Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko), výkon sporného nariadenia voči nej vyžaduje vykonávacie opatrenia vo forme nového oznámenia colného dlhu.
33 Všeobecný súd však rozhodol, že je potrebné najprv preskúmať žalobné dôvody uvádzané odvolateľkami a spoločnosťou Stafa Group, bez toho, aby sa predtým rozhodlo o prípustnosti žaloby o neplatnosť, keďže táto žaloba je v každom prípade nedôvodná. Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol každý z uvedených žalobných dôvodov a v dôsledku toho zamietol žalobu v celom rozsahu.
Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania
34 Odvolateľky svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– uznal dôvodnosť ich žaloby podanej na prvom stupni a zrušil sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa ich týka, ako aj
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania a povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.
35 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.
36 V súlade s článkom 61 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku Súdny dvor vyzval odvolateľky, aby písomne odpovedali na otázku týkajúcu sa prípustnosti ich žaloby o neplatnosť. Odvolateľky vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote.
O odvolaní
37 Odvolateľky na podporu svojho odvolania uvádzajú sedem odvolacích dôvodov založených na tom, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil po prvé článok 266 ZFEÚ a zásadu zákazu retroaktivity, keď rozhodol, že sporné nariadenie mohlo retroaktívne opätovne uložiť clá a brániť ich vráteniu; po druhé článok 266 ZFEÚ tým, že sa domnieval, že sporné nariadenie mohlo „napraviť“ porušenie podstatných formálnych náležitostí v antidumpingovom konaní; po tretie článok 266 ZFEÚ a zásadu zákazu retroaktivity, keď sa domnievajú, že sporné nariadenie mohlo „napraviť“ porušenie stanovené v rozsudku Eurobolt; po štvrté články 264, 266 a 296 ZFEÚ, keď rozhodol, že Komisia si mohla privlastniť právomoc Súdneho dvora; po piate zásadu účinnej súdnej ochrany, keď uznal, že táto zásada nevyžaduje v prejednávanej veci úplné vrátenie cla; po šieste článok 13 ods. 1 nariadenia 2016/1036, článok 5 ods. 1 a 2 ZEÚ, ako aj zásadu riadnej správy vecí verejných, keď rozhodol, že sporné nariadenie má primeraný právny základ, a po siedme článok 5 ods. 1 a 2 ZEÚ, keď rozhodol, že sporné nariadenie mohlo s konečnou platnosťou zakázať vrátenie cla, ktoré bolo v rozsudku Eurobolt zrušené.
O prvom až štvrtom odvolacom dôvode
38 Prvý až štvrtý odvolací dôvod sa týka predovšetkým článku 266 ZFEÚ a posúdení Všeobecného súdu týkajúcich sa spôsobu, akým Komisia vykonala rozsudok Eurobolt. Tvrdenia uvedené na podporu týchto rôznych odvolacích dôvodov sú okrem toho rozšírením tvrdení uvedených v prvej až vo štvrtej časti prvého žalobného dôvodu uvedeného pred Všeobecným súdom. Je vhodné preskúmať ich spoločne.
Argumentácia účastníkov konania
39 Odvolateľky sa dovolávajú porušenia článku 266 ZFEÚ (prvý až štvrtý odvolací dôvod), zásady zákazu retroaktivity (prvý a tretí odvolací dôvod), ako aj článkov 264 a 296 ZFEÚ (štvrtý odvolací dôvod).
40 Týmito odvolacími dôvodmi smerujúcimi proti bodom 40 až 61, 69 až 71, 74, 77, 84, 91 a 99 napadnutého rozsudku odvolateľky po prvé v podstate tvrdia, pričom sa opierajú najmä o rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331), že Všeobecný súd mal dospieť k záveru o neexistencii nevyhnutnosti alebo o faktickej nemožnosti Komisie prijať akékoľvek opatrenie na vykonanie rozsudku Eurobolt. Porušenie podstatnej formálnej náležitosti konštatované v tomto rozsudku totiž malo vplyv na celé prešetrovanie obchádzania, a preto ho nemožno napraviť. Po druhé článok 266 ZFEÚ ukladá povinnosť vrátiť skôr zaplatené clá, hoci neboli dlžné na základe právnych predpisov, čo sa obišlo retroaktívnym uplatnením sporného nariadenia, a nesprávne potvrdené Všeobecným súdom. Po tretie sporné nariadenie má účinky výlučne do minulosti, a teda je na rozdiel od záveru Všeobecného súdu retroaktívne. Po štvrté sporné nariadenie by malo za následok zbavenie rozsudku Eurobolt časovej účinnosti, čo by bolo v rozpore s právomocou, ktorú článok 264 ZFEÚ priznáva výlučne Súdnemu dvoru.
41 Komisia navrhuje, aby bol prvý, druhý a štvrtý odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. Tvrdí, že tretí odvolací dôvod je neúčinný, pretože vychádza z nesprávneho predpokladu, že sporné nariadenie je retroaktívne. V každom prípade za predpokladu, že by to tak bolo, sa Komisia domnieva, že toto nariadenie spĺňa podmienky stanovené judikatúrou na odôvodnenie takéhoto retroaktívneho účinku.
Posúdenie Súdnym dvorom
42 Svojím prvým až štvrtým odvolacím dôvodom odvolateľky v podstate spochybňujú posúdenia Všeobecného súdu týkajúce sa spôsobu, akým Komisia vykonala rozsudok Eurobolt, pričom toto vykonanie napokon viedlo k prijatiu sporného nariadenia.
43 V prvom rade treba pripomenúť, že článok 266 prvý odsek ZFEÚ stanovuje, že „inštitúcia…, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný…, je povinná urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora…“.
44 Z toho vyplýva, že ak Súdny dvor v rámci konania začatého podľa článku 267 ZFEÚ konštatuje neplatnosť aktu Únie, následkom jeho rozhodnutia je zaviazanie príslušných inštitúcií prijať opatrenia nevyhnutné na odstránenie konštatovanej protiprávnosti, pričom povinnosť podľa článku 266 ZFEÚ v prípade rozsudku o neplatnosti sa uplatní analogicky na rozsudky konštatujúce neplatnosť aktu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júna 1988, Van Landschoot, 300/86, EU:C:1988:342, bod 22, ako aj z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, C‑120/06 P a C‑121/06 P, EU:C:2008:476, bod 123). Okrem toho tieto inštitúcie disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri výbere týchto opatrení, pričom tieto opatrenia musia byť zlučiteľné s výrokom dotknutého rozsudku, ako aj s dôvodmi, na ktorých je založený (rozsudky z 28. januára 2016, CM Eurologistik a GLS, C‑283/14 a C‑284/14, EU:C:2016:57, bod 76, ako aj z 15. marca 2018, Deichmann, C‑256/16, EU:C:2018:187, bod 87). S prihliadnutím na túto širokú mieru voľnej úvahy môže platnosť takýchto opatrení ovplyvniť len zjavne neprimeraná povaha uvedených opatrení vo vzťahu k sledovanému cieľu (rozsudok z 15. marca 2018, Deichmann, C‑256/16, EU:C:2018:187, bod 88).
45 Okrem toho, hoci Súdny dvor mohol uvažovať o situácii, keď sa vzhľadom na okolnosti ukáže ako nemožné splniť povinnosť inštitúcie, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, prijať opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku, ktorým sa rozhodlo o tomto zrušení (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 1980, Könecke Fleischwarenfabrik/Komisia, 76/79, EU:C:1980:68, bod 9, ako aj z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia, C‑239/12 P, EU:C:2013:331, body 64 a 80), odvolateľky v prejednávanej veci nijako nepreukázali, že pre Komisiu nebolo potrebné alebo fakticky nemožné prijať akékoľvek opatrenie na vykonanie rozsudku Eurobolt
46 Všeobecný súd preto v bodoch 49 a 77 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že Komisia bola podľa článku 266 ZFEÚ povinná prijať opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Eurobolt.
47 Okrem toho je tiež nesporné, že článok 266 ZFEÚ ukladá inštitúciám, ktoré vydali zrušený akt, len povinnosť prijať opatrenia, ktoré zahŕňa výkon zrušujúceho rozsudku, a že zrušenie aktu Únie nemá nevyhnutne vplyv na prípravné akty k danému aktu (rozsudok z 28. januára 2016, CM Eurologistik a GLS, C‑283/14 a C‑284/14, EU:C:2016:57, bod 50, ako aj citovaná judikatúra). To isté analogicky platí, pokiaľ ide o výkon rozsudku Súdneho dvora vyhlasujúceho neplatnosť aktu Únie. V dôsledku toho okrem prípadu, že konštatovaná nezákonnosť sa týkala neplatnosti celého konania, uvedená inštitúcia môže na účely prijatia aktu, ktorý nahradí predchádzajúci akt, ktorý bol zrušený alebo vyhlásený za neplatný, obnoviť toto konanie až vo fáze, v ktorej došlo k tejto nezákonnosti (rozsudky z 12. novembra 1998, Španielsko/Komisia, C‑415/96, EU:C:1998:533, bod 31; z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, EU:C:2000:531, bod 82, a z 15. marca 2018, Deichmann, C‑256/16, EU:C:2018:187, bod 74).
48 V prejednávanej veci nezrovnalosť konštatovaná Súdnym dvorom v rozsudku Eurobolt spočívala v tom, že pripomienky predložené spoločnosťou Eurobolt ako zainteresovanou stranou v odpovedi na závery Komisie v rámci prešetrovania obchádzania začatého na základe článku 13 nariadenia č. 1225/2009 neboli predložené poradnému výboru zriadenému týmto nariadením najneskôr desať pracovných dní pred jeho zasadnutím, čo je v rozpore s článkom 15 ods. 2 tohto nariadenia.
49 Ako však Všeobecný súd konštatoval v bode 47 napadnutého rozsudku, takáto nezrovnalosť sama osebe nemohla mať za následok zásah do konania ako celku. Cieľom lehoty stanovenej v článku 15 ods. 2 uvedeného nariadenia bolo totiž poskytnúť zástupcom členských štátov zasadajúcim v tomto poradnom výbore dostatočný čas na to, aby mohli preskúmať relevantné informácie pokojným spôsobom pred jeho zasadnutím a definovať pozíciu na ochranu ich záujmov. Všeobecnejšie, cieľom tejto lehoty bolo zabezpečiť, aby informácie a pripomienky predložené zainteresovanými stranami počas prešetrovania mohli byť riadne zohľadnené v poradnom výbore (pozri v tomto zmysle rozsudok Eurobolt, body 48 až 51).
50 Hoci nedodržanie uvedenej lehoty mohlo ovplyvniť neskoršie štádiá konania o rozšírení konečného antidumpingového cla, ktoré malo viesť k prijatiu vykonávacieho nariadenia č. 723/2011, táto nezrovnalosť naopak nemohla ovplyvniť predchádzajúce štádiá rozhodovacieho procesu. V dôsledku toho nič nebránilo tomu, aby Komisia obnovila konanie v bode, v ktorom k uvedenej nezrovnalosti došlo, a po jej náprave pristúpila k prijatiu nového aktu.
51 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia mohla na účely vykonania rozsudku Eurobolt obnoviť konanie v štádiu, v ktorom došlo k porušeniu podstatnej formálnej náležitosti, čím umožnila zaručiť dodržanie procesných požiadaviek týkajúcich sa konzultácie s poradným výborom podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 1225/2009 (pozri analogicky rozsudok z 28. januára 2016, CM Eurologistik a GLS, C‑283/14 a C‑284/14, EU:C:2016:57, bod 54).
52 Okolnosť, že požiadavka oznámiť všetky užitočné informácie tomuto poradnému výboru patrí medzi podstatné formálne náležitosti riadneho konania, nemôže zmeniť toto konštatovanie ani zásady pripomenuté v bodoch 44 a 47 tohto rozsudku. Rovnako na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, význam práva na obhajobu v oblasti antidumpingového cla pre dotknuté hospodárske subjekty nemôže spochybniť judikatúru vyplývajúcu z bodov 33 a 34 rozsudku z 13. novembra 1990, Fedesa a i. (C‑331/88, EU:C:1990:391).
53 Bez ohľadu na dotknutú oblasť je totiž cieľom funkcie, ktorá je základom kvalifikácie ako „podstatnej formálnej náležitosti“, zabezpečiť dodržiavanie pravidiel právomoci a procesných práv. Dodržiavanie týchto pravidiel a týchto práv však nie je nijako ovplyvnené pokračovaním v konaní v štádiu, v ktorom došlo k porušeniu podstatnej formálnej náležitosti, ak nedodržanie tejto podstatnej formálnej náležitosti nespôsobilo vadu predchádzajúcich etáp.
54 Keďže v prejednávanej veci predmetné porušenie podstatnej formálnej náležitosti neovplyvnilo etapy konania o rozšírení, ktoré predchádzali tomuto porušeniu, nič nebránilo tomu, aby Komisia obnovila konanie v okamihu, keď k uvedenému porušeniu došlo, a po jeho náprave pristúpila k prijatiu nového aktu.
55 V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie odvolateliek, podľa ktorého článok 266 ZFEÚ ukladá povinnosť vrátiť skôr zaplatené clá, hoci tieto clá neboli dlžné na základe právnych predpisov, je pravda, že v zásade to tak musí byť v prípade, keď Súdny dvor vyhlási za neplatné nariadenie, ktorým sa ukladá antidumpingové clo. Ako však bolo pripomenuté v bode 44 tohto rozsudku, presný dosah rozsudku Súdneho dvora o vyhlásení neplatnosti, a tak povinností, ktoré z neho vyplývajú, treba určiť v každom konkrétnom prípade s prihliadnutím nielen na výrok tohto rozsudku, ale aj na dôvody, o ktoré sa výrok bezpodmienečne opiera (rozsudok z 15. marca 2018, Deichmann, C‑256/16, EU:C:2018:187, body 62 a 63).
56 V rozsudku Eurobolt však Súdny dvor vyhlásil vykonávacie nariadenie č. 723/2011 za neplatné len z dôvodu porušenia procesného pravidla uvedeného v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 1225/2009. V tomto rozsudku teda Súdny dvor vôbec nepreskúmal vecný obsah tohto vykonávacieho nariadenia a v dôsledku toho ani nevyvrátil, ani nepotvrdil pravidlá, ktoré toto nariadenie obsahovalo. Odvolateľky teda nemohli očakávať zmenu postoja Komisie vo veci samej (pozri analogicky rozsudok z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C‑331/88, EU:C:1990:391, bod 47).
57 V tejto súvislosti treba tiež poznamenať, že podľa ustálenej judikatúry na to, aby inštitúcia, ktorá je autorom aktu, ktorý bol zrušený alebo vyhlásený za neplatný, mohla využiť možnosť opätovne otvoriť konanie, nie je nevyhnutné, aby bola táto možnosť výslovne stanovená v uplatniteľnej právnej úprave (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2016, CM Eurologistik a GLS, C‑283/14 a C‑284/14, EU:C:2016:57, bod 52). Hoci totiž článok 9 ods. 4, článok 13 ods. 1 a 3, ako aj článok 14 ods. 1 a 5 nariadenia 2016/1036 vo vzájomnom spojení neodkazujú na možnosť „opätovne uložiť“ antidumpingové clo v nadväznosti na vyhlásenie rozsudku o zrušení alebo vyhlásení neplatnosti, tieto ustanovenia tiež neoprávňujú Komisiu pristúpiť k takémuto opätovnému uloženiu po tom, čo obnovila konanie, z ktorého vychádzalo nariadenie zrušené alebo vyhlásené za neplatné súdom Únie, a v tomto rámci v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi pravidlami uplatniteľnými ratione temporis napravila konštatované protiprávnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júna 2019, C & J Clark International, C‑612/16, EU:C:2019:508, body 42 a 43, ako aj z 8. septembra 2022, Puma a i./Komisia, C‑507/21 P, EU:C:2022:649, bod 58).
58 Pokračovanie v správnom konaní po vyhlásení rozsudku Eurobolt teda mohlo platne viesť k opätovnému uloženiu antidumpingového cla stanoveného vykonávacím nariadením č. 723/2011 na výrobky prepustené do voľného obehu počas obdobia uplatňovania nariadenia č. 91/2009. Z toho vyplýva, že okamžité a úplné vrátenie antidumpingového cla uloženého týmto vykonávacím nariadením nebolo potrebné (pozri analogicky rozsudok z 8. septembra 2022, Puma a i./Komisia, C‑507/21 P, EU:C:2022:649, bod 68).
59 Z úvah uvedených v bodoch 55 až 58 tohto rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd v bode 48 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že Komisia mohla pokračovať v konaní v štádiu, v ktorom došlo k nezrovnalosti sankcionovanej v rozsudku Eurobolt, a následne opätovne zaviesť opatrenia obsiahnuté vo vykonávacom nariadení č. 723/2011 bez toho, aby nariadila vrátenie antidumpingových ciel zaplatených odvolateľkami.
60 V treťom rade, pokiaľ ide o zásadu zákazu retroaktivity, ako už Súdny dvor rozhodol, hoci článok 10 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009, ktorý je identicky prebratý do článku 10 ods. 1 nariadenia 2016/1036, zakotvuje zásadu zákazu retroaktivity antidumpingových opatrení, keďže tieto v zásade možno uplatňovať iba na výrobky prepustené do voľného obehu po dátume, ku ktorému sa nariadenie, ktoré ich zaviedlo, stalo platným, viacero ustanovení nariadení č. 1225/2009 a 2016/1036 sa od tejto zásady odchyľuje (rozsudok zo 17. decembra 2015, APEX, C‑371/14, EU:C:2015:828, bod 48).
61 Pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa obchádzania, retroaktívny výber antidumpingových ciel, ktoré boli rozšírené nariadením o rozšírení prijatým na základe článku 13 týchto nariadení, je teda umožnený ním samotným až odo dňa, keď bola registrácia dovozov podľa článku 14 ods. 5 uvedených nariadení povinná (rozsudok zo 17. decembra 2015, APEX, C‑371/14, EU:C:2015:828, bod 49).
62 Z toho vyplýva, že pokračovanie v konaní po zrušení alebo vyhlásení neplatnosti rozširujúceho nariadenia nemôže viesť k tomu, že nariadenie, ktoré bude prijaté po skončení tohto konania, opätovne uloží antidumpingové clo, ktoré by sa uplatnilo na výrobky prepustené do voľného obehu pred dátumom, ku ktorému sa táto registrácia stala povinnou. Naopak, takéto pokračovanie je povolené, hoci dotknutému antidumpingovému clu uplynula platnosť, za predpokladu, že toto clo je opätovne uložené len na obdobie jeho počiatočného uplatňovania (pozri analogicky rozsudok z 15. marca 2018, Deichmann, C‑256/16, EU:C:2018:187, body 77 a 78), a teda iba na obdobie predchádzajúce tomuto rozšíreniu, takže rozšírené opatrenia majú výlučne retroaktívnu povahu (rozsudok zo 17. decembra 2015, APEX, C‑371/14, EU:C:2015:828, bod 47).
63 Článok 10 ods. 1 nariadenia 2016/1036 teda nebránil tomu, aby sporné nariadenie opätovne uložilo antidumpingové clo na dovoz, ku ktorému došlo počas obdobia uplatňovania nariadenia vyhláseného za neplatné rozsudkom Eurobolt (pozri analogicky rozsudok z 19. júna 2019, C & J Clark International, C‑612/16, EU:C:2019:508, bod 57).
64 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia ani tým, že v bodoch 55 a 61 napadnutého rozsudku rozhodol, že zásada zákazu retroaktivity, ako je zakotvená v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009, nebráni opätovnému začatiu antidumpingového konania týkajúceho sa dotknutých výrobkov a opätovnému uloženiu antidumpingového cla na dovozy, ku ktorým došlo počas obdobia uplatňovania nariadenia vyhláseného za neplatné rozsudkom Eurobolt.
65 Vo štvrtom rade z dôvodov uvedených v bodoch 54 až 58 a 60 až 63 tohto rozsudku vyplýva, že Komisia prijatím sporného nariadenia nezneužila právomoc, ktorú má Súdny dvor na základe článku 264 ZFEÚ, pretože nespochybnila výrok rozsudku Eurobolt ani dôvody, o ktoré sa opiera, ale ako príslušná inštitúcia sa obmedzila na prijatie rozširujúceho nariadenia v medziach ratione temporis opísaných v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. Všeobecnému súdu preto nemožno vytýkať, že porušil svoju povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ, keď v bode 99 napadnutého rozsudku rozhodol, že článok 264 ZFEÚ nebráni tomu, aby dotknutá inštitúcia prijala opatrenia, ktoré môžu mať rovnaké účinky ratione temporis ako rozhodnutie, ktoré by Súdny dvor prijal, ak by uplatnil druhý odsek tohto ustanovenia, keďže, ako vyplýva z bodu 98 napadnutého rozsudku, odvolateľky nepreukázali, že sporné nariadenie je nezlučiteľné s výrokom a odôvodnením rozsudku Eurobolt.
66 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba prvý až štvrtý odvolací dôvod zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodné.
O piatom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
67 Svojím piatym odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodu 112 napadnutého rozsudku, odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil zásadu účinnej súdnej ochrany, keď rozhodol, že táto zásada nevyžaduje v prejednávanej veci vrátenie antidumpingového cla v celom rozsahu.
68 Podľa odvolateliek Všeobecný súd tým, že dospel k tomuto záveru, nezohľadnil tvrdenie, podľa ktorého, ak by bola Komisia oprávnená prijímať akty, akým je sporné nariadenie, rozsudky Súdneho dvora by boli zbavené akéhokoľvek právneho účinku. Prijatie prístupu Komisie v tomto nariadení by viedlo k tomu, že žiadny hospodársky subjekt by nebol motivovaný napadnúť pred Súdnym dvorom správanie Komisie v antidumpingových veciach, a tak právomoc Komisie by bola vyňatá z akejkoľvek kontroly. Komisia by totiž mohla vždy „napraviť“ porušenia zistené Súdnym dvorom prijatím aktu, ktorý vyvoláva účinky v minulosti, ako keby Súdny dvor nikdy nevydal rozhodnutie.
69 Komisia navrhuje, aby bol piaty odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
70 Svojím piatym odvolacím dôvodom odvolateľky Všeobecnému súdu vytýkajú, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 112 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia dodržala ich právo na účinnú súdnu ochranu. Všeobecný súd tým nesprávne uplatnil toto právo, keď rozhodol, že si nevyžaduje úplné vrátenie antidumpingového cla uloženého nariadením, ktoré bolo vyhlásené za neplatné rozsudkom Eurobolt.
71 V tejto súvislosti z bodu 112 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd rozhodol, že Komisia si tým, že napravila procesnú vadu sankcionovanú rozsudkom Eurobolt, teda tým, že dbala na to, aby sa rozhodovanie príslušného poradného výboru uskutočnilo pri úplnom a dokonalom dodržaní podstatných formálnych náležitostí stanovených uplatniteľnou právnou úpravou, a tým, že potvrdila závery prešetrovania, ktoré neboli spochybnené rozsudkom Eurobolt, dodržala svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 266 ZFEÚ prijať opatrenia na vykonanie tohto rozsudku, ako aj právo odvolateliek na účinnú súdnu ochranu.
72 Odvolateľky v podstate tvrdia, že Všeobecný súd tým, že dospel k tomuto záveru, nezohľadnil tvrdenie podľa ktorého, ak by bola Komisia oprávnená prijímať akty, akým je sporné nariadenie, rozhodnutia Súdneho dvora by boli zbavené akéhokoľvek právneho účinku.
73 Tento odvolací dôvod však vychádza z nesprávneho predpokladu. Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 64 svojich návrhov, ku dňu prijatia sporného nariadenia neexistovalo žiadne rozhodnutie súdu Únie konštatujúce neplatnosť vykonávacieho nariadenia č. 723/2011 z vecného hľadiska.
74 Ako bolo totiž uvedené v bode 56 tohto rozsudku, v rozsudku Eurobolt Súdny dvor konštatoval neplatnosť tohto vykonávacieho nariadenia len na základe procesnej vady, ktorú bolo možné, ako vyplýva z preskúmania prvého až štvrtého odvolacieho dôvodu tohto odvolania, napraviť.
75 Všeobecný súd preto v bode 112 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že Komisia tým, že opravila túto procesnú vadu, dodržala právo odvolateliek na účinnú súdnu ochranu tým, že dbala na to, aby sa rozhodovanie príslušného poradného výboru uskutočnilo pri úplnom a dokonalom dodržaní podstatných formálnych náležitostí vyžadovaných uplatniteľnou právnou úpravou.
76 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba piaty odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.
O šiestom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
77 Svojím šiestym odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 129, 134, 138, 144, 148 a 154 napadnutého rozsudku, odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 13 ods. 1 nariadenia 2016/1036, článok 5 ods. 1 a 2 ZEÚ, ako aj zásadu riadnej správy vecí verejných, keď rozhodol, že sporné nariadenie vychádza z vhodného právneho základu.
78 Odvolateľky na úvod uvádzajú, že sa zdá, že Všeobecný súd nezohľadnil rozsah druhého žalobného dôvodu uvedeného na podporu ich žaloby o neplatnosť. Týmto žalobným dôvodom odvolateľky tvrdili, že nariadenie č. 91/2009, keďže bolo v roku 2016 vyhlásené za protiprávne, a v dôsledku toho zrušené, nemôže predstavovať vhodný právny základ na prijatie sporného nariadenia v priebehu roka 2020, keďže toto nariadenie má „akcesorickú povahu“ k nariadeniu č. 91/2009, ktorým sa zavádza konečné antidumpingové clo.
79 Odvolateľky v podstate uvádzajú štyri tvrdenia na podporu šiesteho odvolacieho dôvodu. Po prvé Všeobecný súd nesprávne vychádzal z rozsudku zo 17. decembra 2015, APEX (C‑371/14, EU:C:2015:828), pretože právny základ napadnutého aktu nebol v tomto rozsudku sporný. Po druhé Všeobecný súd ako právny základ na prijatie antidumpingových opatrení vo všeobecnosti uvádzal článok 207 ZFEÚ a v dôsledku toho sporné nariadenie, hoci nariadenie č. 91/2009, ktoré bolo protiprávne, nemohlo predstavovať vhodný právny základ pre sporné nariadenie. Po tretie Všeobecný súd tiež opomenul podstatný prvok, keď rozhodol, že zrušenie nariadenia č. 91/2009 nemalo vplyv na jeho platnosť. Podstatný prvok spočíva v tom, že Komisia, ktorá zrušila toto nariadenie v priebehu roka 2016, pretože bolo nezákonné, ho v roku 2020 nesprávne „oživila“, aby z neho urobila právny základ sporného nariadenia. Po štvrté Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že zákonnosť nariadenia č. 91/2009 nemožno posudzovať z hľadiska práva WTO. Odvolateľky netvrdia, že porušenia práva WTO v tomto nariadení spôsobujú nezákonnosť sporného nariadenia, ale spresňujú, že uvedené nariadenie nemohlo slúžiť ako právny základ sporného nariadenia.
80 Komisia tvrdí, že šiesty odvolací dôvod je neúčinný, pretože vychádza z nesprávneho predpokladu, že právnym základom sporného nariadenia je nariadenie č. 91/2009. V každom prípade je tento odvolací dôvod nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
81 Svojím šiestym odvolacím dôvodom odvolateľky v podstate tvrdia, že nariadenie č. 91/2009 bolo zrušené v priebehu roka 2016 z dôvodu jeho protiprávnosti, a tak nemôže predstavovať právny základ sporného nariadenia prijatého v priebehu roka 2020, keďže toto nariadenie má vo vzťahu k nariadeniu č. 91/2009 akcesorickú povahu.
82 V prvom rade treba pripomenúť, že ak má Komisia v úmysle opätovne uložiť konečné antidumpingové clo, musí dodržiavať zásady upravujúce uplatňovanie právnych predpisov v čase, ako aj požiadavky týkajúce sa právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Tieto vyžadujú uplatnenie hmotnoprávnej úpravy platnej v čase, keď vznikli predmetné skutočnosti, hoci táto právna úprava už neplatí v čase prijatia aktu inštitúciou Únie, a naopak ustanovenie predstavujúce právny základ aktu a oprávňujúce inštitúciu Únie prijať predmetný akt musí platiť v čase prijatia tohto aktu. Takisto postup prijímania tohto aktu musí byť v súlade s pravidlami platnými v čase tohto prijatia (rozsudok zo 14. júna 2016, Komisia/McBride a i., C‑361/14 P, EU:C:2016:434, bod 40).
83 Ako však bolo pripomenuté v bode 57 tohto rozsudku, článok 13 v spojení s článkom 14 ods. 1 nariadenia 2016/1036 oprávňujú Komisiu, aby po zrušení alebo vyhlásení neplatnosti z dôvodov, ktoré možno napraviť, „opätovne zaviedla“ antidumpingové clá prijatím nového nariadenia.
84 Ako zdôraznil generálny advokát v bode 44 svojich návrhov, hoci je samozrejmé, že antidumpingové clo možno rozšíriť, iba ak bolo v prvom rade platne uložené, právnym základom na ich rozšírenie nie je akt, ktorým sa tieto clá ukladajú, ale nariadenie 2016/1036. Navyše akcesorická povaha sporného nariadenia vo vzťahu k nariadeniu č. 91/2009 má vplyv len na časovú pôsobnosť prvého z nich. Ako totiž v podstate vyplýva z bodu 62 tohto rozsudku, nariadenie o rozšírení antidumpingového cla sa môže týkať len obdobia, počas ktorého sa pôvodný akt ukladajúci toto clo uplatňuje alebo bol sám uplatniteľný (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2015, APEX, C‑371/14, EU:C:2015:828, body 53 a 54).
85 Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci ustanovenia nariadenia 2016/1036, ktorých sa týka sporné nariadenie, a to článok 13 a článok 14 ods. 1, predstavujú platné právne základy sporného nariadenia. Všeobecný súd teda bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, mohol v bodoch 125 a 128 napadnutého rozsudku konštatovať, že sporné nariadenie bolo prijaté na základe týchto ustanovení, a nie na základe ustanovení nariadenia č. 91/2009.
86 V druhom rade na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, nedošlo k tomu, že by Všeobecný súd „opomenul podstatný prvok“ tým, že v bode 136 napadnutého rozsudku odkázal na článok 207 ZFEÚ. Hoci Všeobecný súd odkázal na toto ustanovenie primárneho práva, neurobil tak na účely odôvodnenia právneho základu sporného nariadenia, ale na účely zamietnutia tvrdenia odvolateliek týkajúceho sa porušenia zásady prenesenia právomocí uvedenej v článku 5 ods. 1 a 2 ZEÚ. Článok 207 ods. 2 ZFEÚ je totiž ustanovením primárneho práva, ktoré oprávňuje normotvorcu Únie prijať pravidlá zverujúce Komisii vykonávaciu právomoc na prijatie nariadenia proti obchádzaniu, čo tento normotvorca urobil v článku 13 a článku 14 ods. 1 nariadenia 2016/1036.
87 V treťom rade Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že v bodoch 129 a 134 napadnutého rozsudku odkázal na rozsudok zo 17. decembra 2015, APEX (C‑371/14, EU:C:2015:828), z dôvodu, že v tomto rozsudku sa Súdny dvor nevyjadril k tvrdeniu, podľa ktorého protiprávne nariadenie nemôže predstavovať právny základ sporného nariadenia.
88 Na jednej strane totiž, ako uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa posúdenia aktov Únie z hľadiska pravidiel a rozhodnutí WTO neobsahujú žiadne nesprávne právne posúdenie. Ako už mal Súdny dvor príležitosť rozhodnúť, platnosť nariadenia č. 91/2009 nemožno posudzovať vzhľadom na správy k rozhodnutiam OUS z 28. júla 2011 a z 12. februára 2016 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2020, Donex Shipping and Forwarding, C‑104/19, EU:C:2020:539, body 45 až 48). Na druhej strane zrušenie aktu Únie jeho autorom nemožno stotožňovať s konštatovaním nezákonnosti tohto aktu, ktoré má účinky ex tunc, pretože takéto zrušenie má účinky len do budúcnosti.
89 Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 138 napadnutého rozsudku rozhodol, že zrušenie antidumpingových ciel zavedených nariadením č. 91/2009 ex nunc v nadväznosti na rozhodnutie OUS z 12. februára 2016 nemalo vplyv na jeho platnosť.
90 Ako Súdny dvor uznal v bode 54 rozsudku zo 17. decembra 2015, APEX (C‑371/14, EU:C:2015:828), hoci z akcesorickej povahy opatrenia, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo, vyplýva, že rozšírené opatrenia nemôžu prežiť uplynutie platnosti opatrení, ktoré rozširujú, rozhodnutie zaviesť rozšírené opatrenia sa nemusí nevyhnutne prijať pred uplynutím platnosti rozširovaných opatrení
91 Šiesty odvolací dôvod sa preto musí zamietnuť ako nedôvodný.
O siedmom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
92 Svojím siedmym odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 164 až 167 napadnutého rozsudku, odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil troch nesprávnych právnych posúdení, keď rozhodol, že sporné nariadenie mohlo s konečnou platnosťou zakázať vrátenie ciel proti obchádzaniu, ktoré zaplatili na základe vykonávacieho nariadenia č. 723/2011, a nariadiť colným orgánom, aby vymáhali už vrátené clá. Všeobecný súd tým nesprávne vyložil a uplatnil článok 13 ods. 1 nariadenia 2016/1036, článok 5 ods. 1 a 2 ZEÚ, ako aj zásadu riadnej správy vecí verejných.
93 Po prvé Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že zákaz vrátenia bezdôvodne zaplateného cla je „len logickým dôsledkom“ opätovného uloženia ciel proti obchádzaniu, hoci z ustálenej judikatúry vyplýva, že rozhodnutia týkajúce sa žiadostí o vrátenie bezdôvodne zaplateného cla patria do výlučnej právomoci colných orgánov. Po druhé Všeobecný súd nesprávne vyložil judikatúru Súdneho dvora, ktorá oprávňuje Komisiu vydávať príkazy colným orgánom. Táto judikatúra sa totiž týka prípadu príkazu Komisie, ktorým sa dočasne zakazuje vrátenie zaplateného cla, v očakávaní opätovného začatia antidumpingového konania a opätovného uloženia cla, a nie konečného zákazu vrátenia cla. Po tretie Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že Komisia mohla s konečnou platnosťou zakázať vrátenie cla, pretože účelom dočasného zákazu povoleného Súdnym dvorom je „umožniť a pripraviť“ konečný zákaz. Konečné rozhodnutia týkajúce sa vrátenia cla pritom patria do výlučnej právomoci colných orgánov.
94 Komisia uvádza záver, že tento odvolací dôvod je sčasti neúčinný a sčasti nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
95 Svojím siedmym odvolacím dôvodom odvolateľky v podstate tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že sporné nariadenie mohlo s konečnou platnosťou zakázať vrátenie ciel zrušených rozsudkom Eurobolt v rozpore s článkom 5 ods. 1 a 2 ZEÚ.
96 V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že okamžité a úplné vrátenie antidumpingového cla, ktorého sa týka zrušenie nariadenia, ktoré ho zavádza, sa nevyžaduje za každých okolností. Komisia má za tých istých okolností právomoc adresovať colným orgánom príkazy, aby vyhoveli povinnosti vykonať rozsudok konštatujúci neplatnosť tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 2018, Deichmann, C‑256/16, EU:C:2018:187, body 59, 60, 70 a 71, ako aj z 19. júna 2019, C & J Clark International, C‑612/16, EU:C:2019:508, bod 48).
97 Je pravda, že vo veciach, ktoré viedli k judikatúre citovanej v predchádzajúcom bode, sa predmetné príkazy týkali zákazu vrátenia na dočasné obdobie, a nie, ako v prejednávanej veci, konečného zákazu. Ako však Všeobecný súd správne uviedol v bode 167 napadnutého rozsudku, účelom dočasného zákazu vrátenia je umožniť a pripraviť prípadný konečný zákaz v prípade, že po obnovení prešetrovania obchádzania budú zrušené clá opätovne uložené. Zákaz vrátenia bezdôvodne zaplatených ciel je teda iba logickým dôsledkom opätovného uloženia tých istých ciel na konci konania, v ktorom nedošlo k akejkoľvek nezrovnalosti.
98 Na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, hoci colným orgánom prináleží vrátiť dovozné alebo vývozné clo, túto právomoc možno vykonať v súlade s článkom 116 ods. 1 prvým pododsekom colného kódexu len v prípade pochybenia príslušných orgánov alebo ak sa preukáže, že pôvodne oznámený colný dlh presahuje sumu, ktorá sa má zaplatiť, alebo že tovar bol chybný alebo nezodpovedal ustanoveniam zmluvy, či dokonca z dôvodu spravodlivého nároku.
99 Keďže v prejednávanej veci sú antidumpingové clá stanovené sporným nariadením rovnaké ako clá stanovené vykonávacím nariadením č. 723/2011, patrí do právomoci Komisie podľa článku 14 ods. 1 nariadenia 2016/1036 zakázať vrátenie predtým vybratého cla (pozri analogicky rozsudok z 15. marca 2018, Deichmann, C‑256/16, EU:C:2018:187, body 57 a 58).
100 Komisia tým, že prostredníctvom sporného nariadenia opätovne uložila antidumpingové clá, zachovala ochranu výrobného odvetvia Únie bez toho, aby uložila odvolateľkám akúkoľvek povinnosť, ktorá by išla nad rámec povinností vyplývajúcich z vykonávacieho nariadenia č. 723/2011, čím odstránila protiprávnosť zistenú v rozsudku Eurobolt (pozri analogicky rozsudok z 8. septembra 2022, Puma a i./Komisia, C‑507/21 P, EU:C:2022:649, bod 68).
101 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba siedmy odvolací dôvod zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný.
102 Vzhľadom na to, že sa nevyhovelo žiadnemu z odvolacích dôvodov uvedených odvolateľkami na podporu ich odvolania, treba toto odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.
O trovách
103 Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
104 Keďže Komisia navrhla, aby sa odvolateľkám uložila povinnosť nahradiť trovy konania a odvolateľky nemali úspech vo svojich dôvodoch, treba im uložiť povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Eurobolt BV, Fabory Nederland BV a ASF Fischer BV znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania Európskej komisie.
Podpisy