ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
zo 4. júla 2014
Vec T‑644/11 P
Eugène Emile Marie Kimman
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Vzájomné odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Hodnotenie za rok 2009 – Pravidlo zhody medzi žalobou a sťažnosťou – Článok 91 ods. 2 služobného poriadku úradníkov – Stanovisko ad hoc skupiny – Skreslenie – Povinnosť odôvodnenia – Zjavne nesprávne posúdenie“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 29. septembra 2011, Kimman/Komisia (F‑74/10, EU:F:2011:171), a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 29. septembra 2011, Kimman/Komisia (F‑74/10), sa zrušuje jednak v rozsahu, v akom vyslovuje prípustnosť druhého žalobného dôvodu, prvých šiestich častí tretieho žalobného dôvodu a štvrtého žalobného dôvodu s výnimkou výhrady, podľa ktorej nebola zohľadnená práca vykonávaná žalobcom v záujme inštitúcie, uplatnených žalobcom v prvostupňovom konaní, a jednak v rozsahu, v akom zaväzuje Európsku komisiu, aby znášala svoje vlastné trovy konania a nahradila štvrtinu trov konania žalobcu súvisiacich s uvedeným konaním. Hlavné odvolanie sa zamieta. Žaloba, ktorú podal Eugène Emile Marie Kimman na Súd pre verejnú službu, sa zamieta. E. E. M. Kimman znáša všetky trovy konania súvisiace tak s prvostupňovým konaním, ako aj konaním o hlavnom odvolaní. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania o vzájomnom odvolaní.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda predmetu a dôvodu – Dôvody a tvrdenia neobsiahnuté v sťažnosti, ale úzko s ňou súvisiace – Prípustnosť – Dôvod týkajúci sa vnútornej alebo vonkajšej zákonnosti – Podmienka nedostatočná pre záver o prípustnosti
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 2)
2. Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda predmetu a dôvodu – Dodržiavanie zásad účinnej súdnej ochrany a právnej istoty – Extenzívny výklad pojmov predmet a dôvod – Zmena právneho základu námietky – Podmienka nedostatočná pre záver, že dôvod námietky je nový
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47; služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
3. Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda predmetu a dôvodu – Dôvody a tvrdenia neobsiahnuté v sťažnosti, ktoré však smerujú k napadnutiu dôvodnosti odôvodnenia uvedeného v odpovedi na sťažnosť – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
4. Odvolanie – Dôvody – Porušenie povinnosti vyjadriť sa k dôvodom a návrhom účastníkov konania – Nesprávne posúdenie významu prekážky konania uplatnenej v prvostupňovom konaní Súdom pre verejnú službu – Dôvodné odvolanie
(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11)
5. Súdne konanie – Trovy konania – Náhrada – Zohľadnenie požiadaviek spravodlivého zaobchádzania – Zaviazanie účastníka konania, ktorý mal vo veci úspech, na náhradu trov konania – Neuplatniteľnosť v prípade uvádzanej, ale nepreukázanej nezrovnalosti – Hranice – Povinnosť predchádzajúceho prerokovania s účastníkmi konania – Neexistencia
(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, články 87 a 88)
1. V žalobách úradníkov návrhy prednesené na súde Únie môžu obsahovať len námietky, ktoré spočívajú na rovnakom dôvode, ako je dôvod, na ktorom spočívajú námietky uvedené v sťažnosti, so spresnením, že tieto námietky môžu byť na súde Únie ďalej rozvinuté prostredníctvom žalobných dôvodov a tvrdení, ktoré sťažnosť nutne neobsahovala, ale ktoré s ňou úzko súvisia.
V tejto súvislosti pri posúdení, či námietky spočívajú na rovnakom dôvode, ako je dôvod, na ktorom spočívajú námietky uvedené v sťažnosti, súd Únie nemôže vychádzať iba z okolnosti, že žalobný dôvod smeruje k napadnutiu vnútornej alebo vonkajšej zákonnosti napadnutého aktu.
Okrem toho okolnosť, že dôvody obsiahnuté v žalobe a sťažnosti smerujú k napadnutiu vnútornej alebo vonkajšej zákonnosti aktu sama osebe neumožňuje preukázať, že tieto dôvody možno považovať za dôvody, medzi ktorými existuje úzka súvislosť. Pojmy vnútornej a vonkajšej zákonnosti sú totiž vzhľadom na konkrétny predmet námietky príliš široké a abstraktné na to, aby zabezpečili, že takáto súvislosť môže existovať medzi dôvodmi týkajúcimi sa výlučne jedného alebo druhého z týchto pojmov.
(pozri body 45, 50 a 54)
Odkaz:
Všeobecný súd: rozsudok z 25. októbra 2013, Komisia/Moschonaki, T‑476/11 P, EU:T:2013:557, body 73, 75 a 79 a tam citovaná judikatúra
2. Vykonávanie pravidla zhody medzi žalobou a sťažnosťou, ako aj jeho preskúmanie súdom Únie, musia zabezpečiť úplné rešpektovanie zásady účinnej súdnej ochrany, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie vyjadrenú v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, aby tak dotknutá osoba mohla skutočne napadnúť rozhodnutie menovacieho orgánu, ktoré jej spôsobuje ujmu, a súčasne zásadu právnej istoty, aby tento orgán mohol už v štádiu sťažnosti poznať výhrady, ktoré dotknutá osoba vznáša proti napadnutému rozhodnutiu. Hoci je teda nezmeniteľnosť predmetu a dôvodu sporu medzi sťažnosťou a žalobou nevyhnutná na to, aby umožnila zmier tým, že menovací orgán je už v štádiu sťažnosti informovaný o výhradách dotknutej osoby, výklad týchto pojmov nemôže viesť k obmedzeniu možností dotknutej osoby skutočne napadnúť rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Z tohto dôvodu sa pojem „predmet sporu“, ktorému zodpovedajú tvrdenia dotknutej osoby, ako aj pojem „dôvod sporu“, ktorému zodpovedá právny a skutkový základ týchto tvrdení, nesmú vykladať reštriktívne.
V tejto súvislosti iba zmena právneho základu námietky nestačí na to, aby bol jej dôvod charakterizovaný ako nový. Niekoľko právnych základov tak môže podoprieť jedno a to isté tvrdenie a teda jeden a ten istý dôvod. Inými slovami, uvedenie porušenia konkrétneho ustanovenia v žalobe, ktoré nebolo uvedené v sťažnosti, nevyhnutne neznamená, že bol preto zmenený dôvod sporu. Treba sa totiž zaujímať o podstatu tohto dôvodu a nie iba o znenie jeho právnych základov, pričom súd Únie musí overiť, či existuje úzka súvislosť medzi jeho základmi a či sa vzťahujú v podstate na tie isté tvrdenia.
(pozri body 57 – 60)
Odkaz:
Všeobecný súd: rozsudok Komisia/Moschonaki, EU:T:2013:557, body 82 až 85
3. V rámci žaloby úradníka platí, že v prípade, keď sa sťažovateľ dozvie o odôvodnení aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu až z odpovede na svoju sťažnosť, alebo v prípade, keď odôvodnenie tejto odpovede podstatne mení alebo dopĺňa odôvodnenie obsiahnuté v uvedenom akte, treba každý žalobný dôvod uvedený po prvýkrát v žalobe, ktorý smeruje k napadnutiu dôvodnosti odôvodnenia uvedeného v odpovedi na sťažnosť, považovať za prípustný. V takýchto prípadoch totiž dotknutej osobe nebolo umožnené oboznámiť sa presne a definitívne s dôvodmi, ktoré boli základom aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu.
(pozri bod 61)
Odkaz:
Všeobecný súd: rozsudok Komisia/Moschonaki, EU:T:2013:557, bod 86
4. Pokiaľ Súd pre verejnú službu nerozhodol o prekážke konania namietanej účastníkom konania a rovnako nepochopil presný význam tvrdenia týkajúceho sa merita daného dôvodu, musí byť časť napadnutého rozsudku dotknutá týmto pochybením zrušená.
(pozri bod 85)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudok z 29. júna 1994, Klinke/Súdny dvor, C‑298/93 P, Zb., EU:C:1994:273, bod 20
5. Podľa článku 88 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu možno účastníka konania, a to dokonca aj toho, ktorý mal vo veci úspech, zaviazať na náhradu časti alebo celých trov konania, ak to odôvodňuje jeho správanie, vrátane správania pred podaním žaloby. Keďže uvedený článok 88 predstavuje výnimku z pravidla uvedeného v článku 87 toho istého rokovacieho poriadku, podľa ktorého účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, zaviazanie účastníka konania, ktorý mal vo veci úspech, aby znášal svoje vlastné trovy konania a nahradil časť trov konania druhého účastníka konania na základe uvádzanej, ale nepreukázanej nezrovnalosti, nemožno považovať za odôvodnené.
Okrem toho uvedený článok 88 neukladá žiadnu povinnosť vopred prerokovať s účastníkmi konania takéto rozdelenie náhrady trov konania.
(pozri body 94, 95 a 97)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: uznesenie z 10. mája 2011, Barthel a i./Súdny dvor, F‑59/10, EU:F:2011:51, bod 33 a tam citovaná judikatúra