UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
zo 16. septembra 2013
Vec T‑31/13 P
Vincent Bouillez
proti
Rade Európskej únie
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2007 – Rozhodnutie o nepovýšení žalobcu do platovej triedy AST 7 – Povinnosť odôvodnenia – Článok 266 ZFEÚ – Článok 45 služobného poriadku – Rozpor v odôvodnení – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) zo 14. novembra 2012, Bouillez/Rada (F‑75/11), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Vincent Bouillez znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie v rámci tohto konania.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Dôvody – Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia – Dôvod odlišujúci sa od dôvodu týkajúceho sa materiálnej zákonnosti
(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek)
2. Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť nepovýšeného uchádzača – Rozhodnutie o zamietnutí – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, články 25 a 45 a článok 90 ods. 2)
3. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia dôkazov Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia
(Článok 257 ods. 3 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11 ods. 1)
4. Úradníci – Povýšenie – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
1. Povinnosť odôvodnenia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa týka materiálnej zákonnosti sporného aktu. Výhrady a tvrdenia, ktoré popierajú dôvodnosť aktu sú teda irelevantné v rámci žalobného dôvodu založeného na neexistencii alebo nedostatočnosti odôvodnenia.
(pozri bod 20)
Odkaz:
Všeobecný súd 18. januára 2012, Djebel – SGPS/Komisia, T‑422/07, bod 54 a tam citovaná judikatúra
2. Menovací orgán nemá povinnosť odôvodniť rozhodnutia o nepovýšení. Naopak musí odôvodniť svoje rozhodnutia, ktorými zamieta sťažnosti nepovýšených uchádzačov podané na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku, pričom odôvodnenie týchto rozhodnutí o zamietnutí sa považuje za zhodné s odôvodnením rozhodnutí, proti ktorým bola sťažnosť podaná. V prípade povýšení výberom spomedzi úradníkov stačí, ak sa odôvodnenie zamietnutia sťažnosti týka splnenia právnych podmienok, ktorými služobný poriadok upravuje riadny priebeh povýšení. Konkrétne menovací orgán nie je povinný oznámiť neúspešnému uchádzačovi, ako ho posúdil v porovnaní s iným uchádzačom vybraným na povýšenie. Preto stačí, aby v rozhodnutí zamietajúcom sťažnosť menovací orgán oznámil dotknutému úradníkovi individuálny a relevantný dôvod na odmietnutie jeho kandidatúry.
Okrem toho článok 45 služobného poriadku stanovuje, že na účely porovnávajúceho hodnotenia zásluh menovací orgán vezme do úvahy najmä správy o úradníkoch, používanie iných jazykov pri plnení ich povinností než jazyka, o dôkladnej znalosti ktorého predložili dôkaz a v prípade potreby aj úroveň nimi vykonávaných povinností.
(pozri body 23, 24, 26 a 27)
Odkaz:
Súdny dvor: 13. apríla 1978, Ganzini/Komisia, 101/77, Zb. s. 915, bod 10
Súd prvého stupňa: 3. marca 1993, Vela Palacios/HSV, T‑25/92, Zb. s. II‑201, bod 25; 11. júna 1996, Anacoreta Correia/Komisia, T‑118/95, Zb. VS s. I‑A‑283, II‑835, bod 82; 29. mája 1997, Contargyris/Rada, T‑6/96, Zb. VS s. I‑A‑119, II‑357, bod 148; 18. decembra 1997, Delvaux/Komisia, T‑142/95, Zb. VS s. I‑A‑477, II‑1247, bod 84; 19. februára 1998, Campogrande/Komisia, T‑3/97, Zb. VS s. I‑A‑89, II‑215, bod 112; 21. septembra 1999, Oliveira/Parlament, T‑157/98, Zb. VS s. I‑A‑163, II‑851, bod 52
3. Podľa článku 257 ods. 3 ZFEÚ a článku 11 ods. 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora sa odvolanie podané na Všeobecný súd obmedzuje len na právne otázky
Jedine prvostupňový súd má právomoc zistiť skutkový stav, a to okrem prípadu, ak by vecná nepresnosť jeho zistení vyplývala z písomností v spise, ktorý mu bol predložený, a tento skutkový stav posúdiť. Posúdenie skutkového stavu prvostupňovým súdom, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov, ktoré mu boli predložené, nie je právnou otázkou, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Všeobecným súdom rozhodujúcim o odvolaní. Pokiaľ prvostupňový súd zistil alebo posúdil skutkový stav, odvolací súd má právomoc len preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil prvostupňový súd.
(pozri body 34 a 49)
Odkaz:
Súdny dvor: 16. septembra 1997, Koelman/Komisia, C‑59/96 P, Zb. s. I‑4809, bod 31; 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C‑2/01 P a C‑3/01 P, Zb. s. I‑23, bod 47
Všeobecný súd: 7. decembra 2011, Mioni/Komisia, T‑274/11 P, bod 18; 4. septembra 2012, Mische/Parlament, T‑642/11 P, bod 24 a tam citovaná judikatúra
4. Na posúdenie záujmu služby ako aj kvalifikácie a zásluh uchádzačov, ktoré sa majú zohľadniť v rámci rozhodnutia o povýšení na základe článku 45 služobného poriadku, menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy a v tejto oblasti preskúmanie súdu Únie sa musí obmedziť na otázku, či administratíva vzhľadom na spôsoby a prostriedky, na základe ktorých mohla vykonať posúdenie, dodržala obmedzenia, ku ktorým nemožno mať výhrady, a nevyužila svoju právomoc zjavne nesprávnym spôsobom. Súd teda nemôže svojím posúdením kvalifikácie a zásluh uchádzačov nahradiť posúdenie menovacieho orgánu.
(pozri bod 44)
Odkaz:
Súdny dvor: 3. apríla 2003, Parlament/Samper, C‑277/01 P, Zb. s. I‑3019, bod 35
Všeobecný súd: 16. decembra 2010, Rada/Stols, T‑175/09 P, bod 23