Žaloba podaná 2. decembra 2011 - ATMvision/Komisia

(vec T-627/11)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ATMvision AG (Salem, Nemecko) (v zastúpení: A. Cordewener, F. Kutt a C. Jehke, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil celé rozhodnutie žalovanej z 26. januára 2011 v konaní o štátnej pomoci C 7/2010 (ex CP 250/2009 a NN 5/2010) "KStG, Sanierungsklausel" [schéma o prevode strát; ďalej len "Sanierungsklausel"],

subsidiárne zrušil vyššie uvedené rozhodnutie prinajmenšom v tom rozsahu, v akom sa v ňom neupravuje žiadna výnimka z povinnosti vymáhania uvedená v článku 4 a 5 v prospech podnikov v pozícii žalobkyne opretá o zásadu ochrany legitímnej dôvery, resp. minimálne žiadne prechodné ustanovenie pôsobiace v prospech takýchto podnikov,

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa v zásade uvádza:

Žalovaná dospela v napadnutom rozhodnutí nesprávne k záveru, že v prípade "Sanierungsklausel" podľa § 8c ods. 1a nemeckého zákona o dani z príjmov právnických osôb (KStG) ide o protiprávnu štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Žalobkyňa v tejto súvislosti okrem iného uvádza, že žalovaná vychádza nesprávne z predpokladu, že ustanovenie § 8c ods. 1a KStG má selektívnu povahu a predstavuje neoprávnenú výnimku zo zásady podľa § 8c ods. 1 KStG, podľa ktorej za určitých podmienok zaniknú daňové straty tejto právnickej osoby v prípade zmeny vlastníckej štruktúry v tejto právnickej osobe. Podľa názoru žalobkyne považuje žalovaná ustanovenie § 8c ods. 1 KStG neprávom za vnútroštátny referenčný systém relevantný pre preskúmanie pomoci.

Relevantný referenčný systém je charakteristický možnosťou upravenou v zásade v nemeckom práve odpočítať straty v rámci rôznych období, ktorá vyplýva z takzvanej objektívnej zásady netto. Podľa názoru žalobkyne je tento referenčný systém prostredníctvom "Sanierungsklausel" § 8c ods. 1a KStG iba potvrdený. K tomu navyše nemôže § 8c ods. 1 KStG predstavovať relevantný vnútroštátny referenčný systém aj preto, lebo táto norma je podľa ustanovení nemeckej ústavy protiústavná.

Ustanovenie § 8c ods. 1a KStG okrem toho predstavuje takzvané všeobecné opatrenie, ktoré potenciálne vyhovuje všetkým hospodárskym subjektom zaťaženým stratou a prostredníctvom ktorého nedochádza k zvýhodňovaniu žiadnej ohraničenej skupiny hospodárskych subjektov. Podľa názoru žalobkyne nemá "Sanierungsklausel" selektívny charakter.

"Sanierungsklausel" § 8c ods. 1a KStG je odôvodnená podstatou a vnútornou systematikou nemeckého daňového systému, pretože táto norma ohraničuje účinky limitu odpočtu strát podľa § 8c ods. 1 KStG. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že pri § 8c KStG v jeho pôvodnom znení ide o príliš rozšírený predpis o zamedzení zneužitia a že dodatočné (a so spätnou účinnosťou) doplnenie tohto predpisu § 8c ods. 1a KStG iba redukuje prekračujúci rozsah pôsobnosti § 8c ods. 1 KStG a v tomto smere opäť nastoluje platnosť všeobecného odpočtu strát v rámci rôznych období ako určujúceho referenčného systému.

Na záver sa žalobkyňa dovoláva faktu, že má právo na ochranu legitímnej dôvery, pretože záporné rozhodnutie žalovanej nebolo predvídateľné a žalovaná nenapadla podobne štruktúrovanú staršiu normu v § 8 ods. 4 KStG v pôvodnom znení ani porovnateľné predpisy v iných členských štátoch.

____________