Language of document :

Oznámenie v Úradnom vestníku

 

Žaloba podaná 28. februára 2005: Sinara Handel GmbH proti Rade Európskej únie a Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-91/05)

(Jazyk konania: angličtina)

Sinara Handel GmbH, so sídlom v Kolíne (Nemecko), v zastúpení: K. Adamantopoulos a E. Petritsi, lawyers, podal 28. februára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie a Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:    

zaviazal Európske spoločenstvo na náhradu škody, ktorá bola spôsobená ako následok prijatia definitívnych antidumpingových opatrení v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 2320/97 zo 17. novembra 1997 a to zaplatením sumy 1 633 344,33 eur žalobcovi za ušlý zisk za obdobie medzi júnom 2000 a decembrom 2002 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne,

alternatívne priznal žalobcovi sumu vo forme náhrady ušlého zisku za obdobie jún 2000 a december 2002, ktorá bude stanovená počas konania, po medzitýmnom rozsudku Súdneho dvora na základe dohody účastníkov konania a v prípade, že k dohode nedôjde konečným rozsudkom Súdneho dvora,

zaviazal Radu a Komisiu nahradiť všetky trovy žalobcu v priebehu konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca je dovozcom bezšvíkových rúr a rúrok do Spoločenstva a dotýkajú sa ho opatrenia, ktoré vyplývajú z nariadenia Rady (ES) č. 2320/97 zo 17. novembra 1997, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové clá na dovozy určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele pôvodom okrem iného z Maďarska, Poľska, Ruska, Českej republiky, Rumunska a Slovenskej republiky a ktorým sa ruší nariadenie (EHS) č. 1189/93 a končí konanie o týchto dovozoch, ktoré pochádzajú z Chorvátska.1

Komisia tiež prijala rozhodnutie Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 o konaní podľa článku 81 Zmluvy ES (Vec IV/E-1/35.860-B bezšvíkové oceľové rúrky)2 a o uložení pokuty niekoľkým výrobcom bezšvíkových rúr a rúrok so sídlom v Spoločenstve.

Žalobca tvrdí, že vzhľadom na prekrývanie oblasti výroby, dotknuté spoločnosti a obdobie vyšetrovania hospodárskej súťaže a antidumpingových konaní, ovplyvnilo konanie porušujúce hospodársku súťaž zo strany výrobcov Spoločenstva škodu a analýzu kauzálnej súvislosti antidumpingového konania. Žalobca tvrdí, že žalovaní nevzali pri posudzovaní škody spôsobenej dovozom do úvahy konanie porušujúce hospodársku súťaž a tým porušili nariadenie rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva3 a porušili svoju povinnosť dobrej a dôkladnej správy a riadnej starostlivosti a opatrnosti. Žalobca sa tiež dovoláva porušenia zásady legitímnej dôvery a zásady proporcionality.

Žalobca uvádza, že žalovaní uznali v nariadení Rady (ES) č. 1322/2004 zo 16. júla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2320/97, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové clá na dovozy určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele pôvodom okrem iného z Ruska a Rumunska4, že výsledok analýzy v antidumpingovom konaní mohol byť iný, ak by sa vzalo do úvahy konanie poškodzujúce hospodársku súťaž.

Žalobca preto žiada náhradu ušlého zisku, ktorý utrpel v období medzi júnom 2000 a decembrom 2002.

____________

1 - Ú. v. ES L 322, s. 1.

2 - Ú. v. ES 2003 L 140, s. 1.

3 - Ú. v. ES L 56, s. 1.

4 - Ú. v. ES L 246, s. 10.