Vec T‑111/08

MasterCard, Inc., a i.

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Rozhodnutie združenia podnikov – Trh služieb prijímania transakcií uskutočnených debetnými, úverovými a kreditnými kartami – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP – Mnohostranné štandardné výmenné poplatky – Článok 81 ods. 1 a 3 ES – Pojem pridružené obmedzenie – Neexistencia objektívnej nevyhnutnosti – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska účinku – Podmienky udelenia individuálnej výnimky – Právo na obhajobu – Nápravné opatrenie – Penále – Odôvodnenie – Proporcionalita“

Abstrakt rozsudku

1.      Konanie – Návrh na začatie konania – Vyjadrenie k žalobe – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Písomné podania pripojené k žalobe alebo k vyjadreniu k žalobe – Prípustnosť – Podmienky

[Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c), článok 46 ods. 1 písm. b) a článok 47 ods. 1]

2.      Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Výnimka – Doložka považovaná za pridružené obmedzenie – Pojem pridružené obmedzenie – Rozsah – Obmedzenie, ktoré priamo súvisí s hlavnou transakciou a je nevyhnutné na jej uskutočnenie – Objektívna povaha a proporcionalita

(Článok 81 ods. 1 a 3 ES)

3.      Hospodárska súťaž – Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný cieľ – Dostatočné zistenie

(Článok 81 ods. 1 ES)

4.      Hospodárska súťaž – Kartely – Vymedzenie trhu – Cieľ – Posúdenie dopadu kartelu na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi – Dôsledky výhrad vyjadrených v tomto smere (Články 81 ES a 82 ES)

5.      Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Výnimka – Podmienky – Dôkazné bremeno

(Článok 81 ods. 3 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 2)

6.      Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Výnimka – Podmienky – Zlepšenie výroby alebo distribúcie výrobkov alebo prínos pre technický alebo hospodársky pokrok

(Článok 81 ods. 3 ES)

7.      Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Výnimka – Podmienky – Komplexné ekonomické posúdenie – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Hranice

(Článok 81 ods. 3 ES)

8.      Hospodárska súťaž – Kartely – Rozhodnutia združení podnikov – Pojem

(Článok 81 ods. 1 ES)

9.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah

(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 1)

10.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Právo na prístup k spisu – Porušenie – Zamietnutie prístupu k dokumentom, ktoré by mohli byť použité na obhajobu podniku

1.      Podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí každá žaloba uvádzať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Na prípustnosť žaloby sa vyžaduje, aby zo samotného jej textu aspoň stručne, ale koherentným a zrozumiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj keď text žaloby môže byť v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na určité časti priložených dokumentov, všeobecný odkaz na iné písomnosti, aj keď tvoria jej prílohu, nemôže nahradiť nedostatok podstatných častí právnej argumentácie, ktorá podľa vyššie uvedených ustanovení tvorí náležitosť žaloby.

Okrem toho nie je povinnosťou súdu Únie, aby v prílohách hľadal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže funkcia príloh je čisto dôkazná a pomocná.

Tento výklad článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku sa týka aj podmienok prípustnosti repliky, ktorá je podľa článku 47 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku určená na doplnenie žaloby.

Hoci vzhľadom na domnienku zákonnosti aktov prijatých inštitúciami Európskej únie slúži žaloba a vyjadrenie k žalobe na rôzne účely a uplatňujú sa na ne rozličné požiadavky, stále platí, že pokiaľ ide o možnosť odkázať na písomné podania pripojené k vyjadreniu k žalobe, treba zvoliť rovnaký prístup ako v prípade žaloby, lebo článok 46 ods. 1 písm. b rokovacieho poriadku spresňuje, že vyjadrenie k žalobe musí obsahovať uvádzané skutkové a právne tvrdenia.

Prílohy môžu byť zohľadnené iba v rozsahu, v akom podporujú alebo dopĺňajú dôvody alebo tvrdenia, ktoré účastníci konania výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, a v rozsahu, v akom možno s presnosťou určiť v nich obsiahnuté skutočnosti, ktoré podporujú alebo dopĺňajú uvedené dôvody alebo tvrdenia.

(pozri body 68 – 71)

2.      Pojem pridružené obmedzenie v práve hospodárskej súťaže Únie pokrýva každé obmedzenie, ktoré priamo súvisí s hlavnou transakciou a je nevyhnutné na jej uskutočnenie.

Za obmedzenie, ktoré je nevyhnutné na uskutočnenie hlavnej transakcie, sa má považovať akékoľvek obmedzenie, ktoré je čo do významu závislé od uskutočnenia tejto transakcie a ktoré s ním vykazuje zrejmú súvislosť.

Pokiaľ ide o podmienku nevyhnutnosti obmedzenia, tá vyžaduje dvojaké preskúmanie. Na jednej strane je totiž potrebné preskúmať, či je obmedzenie objektívne nevyhnutné na uskutočnenie hlavnej transakcie, a na druhej strane, či je vo vzťahu k nemu primerané.

Pokiaľ ide o objektívnu nevyhnutnosť obmedzenia, je potrebné zdôrazniť, že keďže existenciu zásady logického uvažovania nemožno pripustiť, bolo by nesprávne vykladať v rámci označenia za pridružené obmedzenia podmienku objektívnej nevyhnutnosti tak, že vyžaduje vyváženie prosúťažných a protisúťažných účinkov dohody. K takémuto skúmaniu môže dochádzať len v špecifickom rámci článku 81 ods. 3 ES. Z tohto dôvodu môže byť skúmanie objektívnej nevyhnutnosti obmedzenia vo vzťahu k hlavnej transakcii len relatívne abstraktné. Nejde o to, aby sa analyzovalo, či vzhľadom na konkurenčnú situáciu na predmetom trhu je obmedzenie nevyhnutné pre obchodný úspech hlavnej transakcie, ale o to, aby sa určilo, či v osobitnom rámci hlavnej transakcie je obmedzenie nevyhnutné na uskutočnenie tejto transakcie. Ak sa hlavná transakcia bez tohto obmedzenia javí ťažko uskutočniteľná, či dokonca neuskutočniteľná, obmedzenie možno považovať za objektívne nevyhnutné na jej uskutočnenie.

Pokiaľ ide o skúmanie primeraného charakteru obmedzenia vzhľadom na uskutočnenie hlavnej transakcie, je potrebné ešte preskúmať, či jeho trvanie a vecná a územná pôsobnosť nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na uskutočnenie tejto transakcie. Ak trvanie alebo pôsobnosť obmedzenia presahujú rámec toho, čo je nevyhnutné na uskutočnenie transakcie, musí byť toto obmedzenie predmetom samostatného skúmania v rámci článku 81 ods. 3 ES.

Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na to, že posúdenie pridruženej povahy obmedzenia vo vzťahu k hlavnej transakcii vyžaduje komplexné ekonomické posúdenia zo strany Komisie, súdne preskúmanie tohto posúdenia sa obmedzuje na overenie dodržania procesných pravidiel, dostatočnosť odôvodnenia a vecnej správnosti skutkového stavu, absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci.

(pozri body 77 – 82)

3.      Protisúťažný cieľ a protisúťažný účinok dohody nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na účely posúdenia, či sa na takúto dohodu vzťahuje zákaz uvedený v článku 81 ods. 1 ES. Alternatívna povaha tejto podmienky označená spojkou „alebo“ vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmať samotný cieľ dohody vzhľadom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatňuje. V prípade, že analýza obsahu dohody neodhalí dostatočný stupeň škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži, bude potrebné skúmať jej následky, a aby bola zakázaná, požadovať zhromaždenie dôkazov preukazujúcich, že hospodárska súťaž bola skutočne citeľným spôsobom vylúčená, obmedzená alebo skreslená. Nie je nevyhnutné skúmať následky zosúladeného postupu, pokiaľ sa preukáže jeho protisúťažný cieľ.

(pozri bod 139)

4.      Vymedzenie relevantného trhu nemá rovnakú úlohu podľa toho, či ide o uplatnenie článku 81 ES alebo 82 ES. V rámci uplatnenia článku 82 ES je náležitá definícia relevantného trhu podmienkou, ktorá je nevyhnutná a predchádza posúdeniu o údajnom protisúťažnom správaní, keďže pred preukázaním existencie zneužitia dominantného postavenia treba preukázať dominantné postavenie na danom trhu, čoho predpokladom je, že tento trh bol už predtým vymedzený. V rámci uplatnenia článku 81 ES treba práve na určenie, či dohoda, rozhodnutie o zlúčení podnikov alebo zosúladený postup môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a má za cieľ alebo za následok vylúčenie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže vnútri spoločného trhu, definovať relevantný trh. To je dôvod, pre ktorý pri uplatňovaní článku 81 ods. 1 ES nemôžu mať výhrady proti vymedzeniu trhu Komisiou nezávislý rozmer vo vzťahu k výhradám týkajúcim sa ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi a dosahu na hospodársku súťaž. Preto je napádanie vymedzenia relevantného trhu neúčinné, pokiaľ Komisia správne prijala záver na základe dokumentov spomenutých v napadnutom rozhodnutí, že predmetná dohoda narúšala hospodársku súťaž a mohla citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(pozri bod 171)

5.      Ako bolo pripomenuté v článku 2 nariadenia č. 1/2003, podnik alebo združenie podnikov nárokujúce si výhody článku 81 ods. 3 ES znáša dôkazné bremeno splnenia podmienok uvedeného odseku. Z toho vyplýva, že osoba, ktorá sa dovoláva článku 81 ods. 3 ES, musí preukázať, že tieto podmienky sú splnené, a to prostredníctvom presvedčivých tvrdení a dôkazov.

Čo sa týka Komisie, jej úlohou je dostatočne preskúmať tieto tvrdenia a dôkazy, teda určiť, či dokazujú splnenie podmienok článku 81 ods. 3 ES. V určitých prípadoch môže povaha týchto tvrdení a dôkazov vyžadovať predloženie vysvetlení alebo odôvodnení, a ak nie, je možné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno, ktoré má osoba dovolávajúca sa článku 81 ods. 3 ES, bolo unesené. Komisia musí v podobnom prípade takéto tvrdenia alebo dôkazy vyvrátiť.

(pozri body 196, 197)

6.      Akákoľvek dohoda združenia podnikov, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž či už svojimi účinkami alebo svojím predmetom, môže byť v zásade predmetom výnimky podľa článku 81 ods. 3 ES.

Uplatnenie tohto ustanovenia podlieha niekoľkým podmienkam, ktorých splnenie je aj nevyhnutné, aj postačujúce. Po prvé je potrebné, aby predmetné rozhodnutie alebo kategória rozhodnutí združenia podnikov prispela k zlepšeniu výroby alebo distribúcie dotknutých výrobkov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, po druhé, aby bol primeraný podiel na vyplývajúcich výhodách vyhradený pre užívateľov, po tretie, aby neukladala príslušným podnikom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné, a po štvrté, aby neumožňovala týmto podnikom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov.

Podľa prvej podmienky stanovenej v článku 81 ods. 3 ES musia dohody, na ktoré možno uplatniť výnimku, „[prispievať] k zlepšeniu výroby alebo distribúcie dotknutých výrobkov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku“. Zlepšenie nemožno stotožniť s každou výhodou, ktorú partneri vyťažia z dohody, pokiaľ ide o ich výrobné alebo distribučné činnosti. Toto zlepšenie musí predovšetkým predstavovať také znateľné objektívne výhody, ktoré by kompenzovali nevýhody, ktoré prináša dohoda v oblasti hospodárskej súťaže.

Citeľné objektívne výhody, na ktoré sa zameriava prvá podmienka článku 81 ods. 3 ES, sa môžu prejaviť nielen na relevantnom trhu, ale tiež na iných trhoch, na ktorých môže mať daná dohoda priaznivé účinky, a dokonca vo všeobecnejšom zmysle pre akúkoľvek službu, ktorej kvalita alebo efektívnosť sa môže existenciou tejto dohody zlepšiť.

(pozri body 199, 200, 206, 228)

7.      Ak je súd, na ktorý bol podaný návrh na zrušenie rozhodnutia o uplatnení článku 81 ods. 3 ES, konfrontovaný s komplexným hospodárskym posúdením, vykonáva len obmedzené preskúmanie, pokiaľ ide o vec samu, overenie vecnej správnosti skutočností, absenciu zjavného nesprávneho posúdenia skutočností a presnosti právneho posúdenia, ktoré z nich vyplýva.

Prináleží mu preveriť nielen vecnú správnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a zrozumiteľnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn relevantných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé podporiť závery, ktoré z nich boli odvodené. Naopak mu neprináleží svojím hospodárskym posúdením nahrádzať posúdenie autora rozhodnutia, ktorého zákonnosť má preskúmať.

(pozri body 201, 202)

8.      Článok 81 ES sa uplatňuje na združenia v rozsahu, v akom ich vlastná činnosť alebo činnosť podnikov, ktoré k nim patria, vedie k následkom, ktorých sa toto ustanovenie týka.

Pojmy „dohoda“, „rozhodnutia združení podnikov“ a „zosúladený postup“ zahŕňajú, zo subjektívneho hľadiska, podoby zosúladeného konania, ktoré majú rovnakú podstatu a odlišujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú.

Pokiaľ ide konkrétne o pojem „rozhodnutia združení podnikov“, tento pojem smeruje k tomu, aby sa podniky nemohli vyhnúť uplatneniu pravidiel hospodárskej súťaže len z dôvodu samotnej formy, ktorou koordinujú svoje správanie na trhu. Aby bola zaistená efektívnosť tejto zásady, článok 81 ods. 1 ES sa týka nielen priamych spôsobov koordinácie správania medzi podnikmi (dohody a zosúladené postupy), ale tiež inštitucionalizovaných foriem spolupráce, teda situácie, keď hospodárske subjekty konajú prostredníctvom kolektívnej štruktúry alebo spoločného orgánu.

Existencia zhody záujmov alebo spoločného záujmu je relevantná na účely posúdenia existencie rozhodnutí združení podnikov v zmysle článku 81 ods. 1 ES.

(pozri body 241 – 243, 251)

9.      Dodržanie práva na obhajobu vyžaduje, aby mal dotknutý podnik možnosť v rámci správneho konania účinne vyjadriť svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porušenia Zmluvy.

Článok 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 túto zásadu odráža, keďže stanovuje, že účastníkom konania sa zašle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uviesť všetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto štádiu konania vychádza, aby mohli dotknuté osoby skutočne zistiť, aké konanie im Komisia vytýka, a uplatniť svoju obranu ešte predtým, ako Komisia prijme konečné rozhodnutie. Táto požiadavka je dodržaná vtedy, pokiaľ uvedené rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porušenia, než sú porušenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutočnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť.

Toto oznámenie však môže byť urobené stručne a konečné rozhodnutie nemusí byť nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách, pretože oznámenie o výhradách je prípravným dokumentom, ktorého skutkové a právne posúdenie má čisto predbežnú povahu. Prípustné sú aj doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, že naozaj mohli vykonávať svoje práva na obhajobu. Komisia takisto môže s ohľadom na správne konanie opraviť alebo doplniť skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla.

Oznámenie doplnenia výhrad zúčastneným osobám je tak nutné len v prípade, keď výsledok vyšetrovania vedie Komisiu k tomu, aby uplatnila voči podnikom nové akty alebo aby značne zmenila dôkazy o vytýkaných porušeniach.

(pozri body 265 – 268)

10.    K porušeniu práva na obhajobu dochádza vtedy, keď existuje možnosť, že z dôvodu pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mať iný výsledok. Podnik žalobca preukáže, že k takému porušeniu došlo, pokiaľ dostatočným spôsobom dokáže nie to, že by rozhodnutie Komisie malo odlišný obsah, ale to, že by svoju obhajobu mohol zaistiť lepšie, ak by k pochybeniu nedošlo, napríklad tým, že by na svoju obhajobu mohol použiť dokumenty, ku ktorým mu bol v správnom konaní odoprený prístup.

(pozri bod 269)