CURIA - Documents

Home > Search form > List of results > Documents

Start printing

Language of document : ECLI:EU:C:2024:149

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

z 22. februára 2024 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 1999/70/ES – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Pracovné zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore – Netrvalí zmluvní zamestnanci na dobu neurčitú – Doložky 2 a 3 – Pôsobnosť – Pojem ‚pracovník na dobu určitú‘ – Doložka 5 – Opatrenia zamerané na predchádzanie a sankcionovanie zneužívania opakovane uzatváraných pracovných zmlúv či pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú – Ekvivalentné zákonné opatrenia“

V spojených veciach C‑59/22, C‑110/22 a C‑159/22,

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Tribunal Superior de Justicia de Madrid (Vyšší súd Madrid, Španielsko) z 22. decembra 2021, 21. decembra 2021 a 3. februára 2022 a doručené Súdnemu dvoru 27. januára, 17. februára a 3. marca 2022, ktoré súvisia s konaniami:

proti

Consejería de Presidencia, Justicia e Interior de la Comunidad de Madrid (C‑59/22),

proti

Universidad Nacional de Educación a Distancia (UNED) (C‑110/22),

proti

Agencia Madrileña de Atención Social de la Comunidad de Madrid (C‑159/22),

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: sudcovia P. G. Xuereb, vykonávajúci funkciu predsedu šiestej komory, A. Kumin (spravodajca), a I. Ziemele,

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– Consejería de Presidencia, Justicia e Interior de la Comunidad de Madrid a Agencia Madrileña de Atención Social de la Comunidad de Madrid, v zastúpení: A. Caro Sánchez, splnomocnený zástupca,

– španielska vláda, v zastúpení: M. J. Ruiz Sánchez, splnomocnená zástupkyňa,

– Európska komisia, v zastúpení: I. Galindo Martín, D. Recchia a N. Ruiz García, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu doložiek 2, 3 a 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999 (ďalej len „rámcová dohoda“), ktorá je uvedená v prílohe k smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).

2 Tieto návrhy boli podané v rámci sporov, ktorými sú konkrétne vo veci C‑59/22 spor medzi MP a Consejería de Presidencia, Justicia e Interior de la Comunidad de Madrid (Ministerstvo autonómneho spoločenstva Madrid zastrešujúce úrad vlády a rezorty spravodlivosti a vnútra, Španielsko), vo veci C‑110/22 spor medzi IP a Universidad Nacional de Educación a Distancia (UNED) (národná univerzita pre vzdelávanie na diaľku, Španielsko) a vo veci C‑159/22 spor medzi IK a Agencia Madrileña de Atención Social de la Comunidad de Madrid (Madridská agentúra pre sociálnu pomoc v autonómnom spoločenstve Madrid, Španielsko), a to vo veci kvalifikácie pracovnoprávneho vzťahu medzi dotknutými osobami a dotknutým orgánom verejnej správy.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 1999/70

3 Odôvodnenie 17 smernice 1999/70 znie:

„Pokiaľ ide o termíny, ktoré sú použité v rámcovej dohode, ale nie sú v nej výslovne vymedzené, táto smernica povoľuje členským štátom, aby takéto termíny vymedzili v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou, ako je tomu v prípade iných smerníc o sociálnych záležitostiach, v ktorých sa vyskytujú podobné termíny, a to za predpokladu, že príslušné vymedzenia zodpovedajú obsahu rámcovej dohody.“

4 V článku 2 prvom odseku tejto smernice sa uvádza:

„Členské štáty… uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou [a musia prijať] potrebné opatrenia, ktoré im umožnia kedykoľvek sa zaručiť za výsledky, ktorých dosiahnutie táto smernica ukladá. …“

Rámcová dohoda

5 V doložke 2 rámcovej dohody, nazvanej „Pôsobnosť“, sa uvádza:

„1. Táto dohoda sa vzťahuje na pracovníkov na dobu určitú, ktorí majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah podľa zákona, kolektívnych dohôd alebo spôsobu, ktorý je zaužívaný v jednotlivých členských štátoch.

2. Členské štáty po porade so sociálnymi partnermi a/alebo sociálni partneri môžu ustanoviť, že táto dohoda sa nevzťahuje na:

a) pracovnoprávne vzťahy, ktorých predmetom je odborný výcvik pri nástupe do zamestnania a výcvik učňov;

b) pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, ktoré boli uzavreté v rámci konkrétneho štátom financovaného alebo štátom dotovaného odborného výcviku, začleňovania do pracovného procesu a odbornej rekvalifikácie.“

6 Doložka 3 rámcovej dohody, nazvaná „Vymedzenia“, stanovuje:

„1. Na účely tejto dohody termín ‚pracovník na dobu určitú‘

sa vzťahuje na osobu, ktorá uzavrela pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah priamo so zamestnávateľom a ktorých koniec platnosti je vymedzený objektívnymi podmienkami, ako napríklad určitým dátumom, splnením určitej úlohy alebo určitou udalosťou.

…“

7 Doložka 5 rámcovej dohody, nazvaná „Opatrenia proti nezákonnému konaniu“, znie:

„1. V úsilí zabrániť nezákonnému konaniu [zneužívaniu – neoficiálny preklad], ku ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, členské štáty po porade so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi právom, kolektívnymi dohodami alebo zaužívanými postupmi a/alebo sociálni partneri sú v prípade, že neexistujú ekvivalentné zákonné opatrenia na zamedzenie nezákonného konania [zneužívania – neoficiálny preklad], prijmú spôsobom, ktorý zohľadňuje potreby príslušných rezortov alebo kategórií pracovníkov, jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a) na základe objektívnych dôvodov predĺžiť platnosť [určiť objektívne dôvody odôvodňujúce predĺženie platnosti – neoficiálny preklad] takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov;

b) určiť maximálne prípustné celkové obdobie platnosti opakovane uzatvorených pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú;

c) určiť, koľkokrát možno platnosť takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov predĺžiť.

2. Členské štáty po porade so sociálnymi partnermi a/alebo sociálni partneri prípadne určia, za akých podmienok sú považované za pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú: [za akých podmienok sa pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú považujú za: – neoficiálny preklad]

a) ‚opakovane uzatvorené‘;

b) pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu neurčitú.“

Španielske právo

Ústava

8 Článok 23 ods. 2 Constitución española (španielska Ústava) (ďalej len „Ústava“) stanovuje, že občania „majú za podmienok rovnosti právo na prístup k verejným funkciám a pracovným miestam vo verejnej službe, pokiaľ zákon nestanovuje inak“.

9 Článok 103 ods. 3 Ústavy okrem iného stanovuje, že, zákon vymedzuje postavenie úradníkov a upravuje prístup k verejnej službe v súlade so zásadami zásluh a spôsobilosti.

Právna úprava týkajúca sa zmlúv na dobu určitú

– Zákonník práce

10 Článok 15 ods. 3 Real Decreto Legislativo 2/2015, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Estatuto de los Trabajadores (kráľovský legislatívny dekrét č. 2/2015, ktorým sa schvaľuje prepracované znenie Zákonníka práce) z 23. októbra 2015 (BOE č. 255 z 24. októbra 2015, s. 100224), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti sporov vo veciach samých (ďalej len „Zákonník práce“), stanovuje, že „zmluvy na dobu určitú uzatvorené v rozpore so zákonom sa považujú za zmluvy uzavreté na dobu neurčitú“.

11 Článok 15 ods. 5 Zákonníka práce stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1 písm. a) a odsekov 2 a 3 tohto článku, zamestnanci, ktorí boli s prerušením alebo nepretržite zamestnaní po dobu dlhšiu ako 24 mesiacov počas obdobia 30 mesiacov s cieľom obsadiť rovnaké alebo odlišné pracovné miesto v rámci toho istého podniku alebo tej istej skupiny podnikov na základe aspoň dvoch dočasných zmlúv, či už priamo, alebo prostredníctvom ich pridelenia agentúrami dočasného zamestnávania, a to podľa rovnakých alebo odlišných zmluvných podmienok na dobu určitú, získavajú postavenie trvalých zamestnancov. …“

12 V pätnástom dodatkovom ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa týka „uplatňovania obmedzení, pokiaľ ide o dĺžku trvania, na zmluvu na vykonanie určitej úlohy alebo služby a na opakovane uzatvárané zmluvy na orgánoch verejnej správy“, sa uvádza, že porušenie týchto obmedzení na „orgánoch verejnej správy a… vo verejnoprávnych subjektoch, ktoré sú s nimi prepojené alebo sú od nich závislé“, nemôže zabraňovať „uplatňovaniu ústavných zásad rovnosti, zásluh a spôsobilosti pri prístupe k zamestnaniu vo verejnej správe a nebráni povinnosti obsadiť predmetné pracovné miesta na základe bežných konaní v súlade s ustanoveniami stanovenými v uplatniteľných predpisoch“, a teda platí, že „zamestnanec si zachová pracovné miesto, ktoré zastával, až dovtedy, kým sa toto pracovné miesto neobsadí na základe uplatnenia vyššie uvedených konaní, čím dochádza ku skončeniu pracovného pomeru, ibaže tento zamestnanec získa pracovné miesto vo verejnej správe po úspešnom absolvovaní príslušného výberového konania“.

– EBEP

13 Ley del Estatuto Básico del Empleado Público (konsolidované znenie zákona o služobnom poriadku zamestnancov vo verejnej službe), schválený Real Decreto Legislativo 5/2015 (kráľovský legislatívny dekrét č. 5/2015) z 30. októbra 2015 (BOE č. 261 z 31. októbra 2015, s. 103105), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti sporov vo veciach samých (ďalej len „EBEP“), bol okrem iného zmenený prostredníctvom Real Decreto‑ley 14/2021 de medidas urgentes para la reducción de la temporalidad en el empleo público (kráľovský zákonný dekrét č. 14/2021 o naliehavých opatreniach na obmedzenie dočasného zamestnávania vo verejnej službe) zo 6. júla 2021 (BOE č. 161 zo 7. júla 2021, s. 80375) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti sporov vo veciach samých (ďalej len „kráľovský zákonný dekrét č. 14/2021“).

14 Podľa článku 8 EBEP:

„1. Zamestnancami vo verejnej službe sú osoby, ktoré vykonávajú platené funkcie na orgánoch verejnej správy v službách vo všeobecnom záujme.

2. Zamestnanci vo verejnej službe sa delia na:

a) stálych úradníkov;

b) dočasných zamestnancov na pracovnom mieste úradníka;

c) zmluvných zamestnancov, či už ide o trvalých zamestnancov, zamestnancov na dobu neurčitú alebo zamestnancov na dobu určitú;

d) pomocný personál.“

15 Podľa článku 11 ods. 1 a 3 EBEP:

„1. Zmluvným zamestnancom je každá osoba, ktorá na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy, bez ohľadu na pravidlá prijímania do pracovného pomeru stanovené v pracovnom práve, vykonáva prácu odmeňovanú orgánmi verejnej správy. Zmluva môže byť v závislosti od dĺžky jej trvania trvalá, na dobu neurčitú alebo na dobu určitú.

…

3. Výberové konania na výber zmluvných zamestnancov sú verejné a v každom prípade sa riadia zásadami rovnosti, zásluh a spôsobilosti. V prípade dočasných zmluvných zamestnancov sa riadia aj zásadou rýchlosti, s cieľom reagovať na výslovne odôvodnené dôvody nevyhnutnosti a naliehavosti.“

16 Článok 55 ods. 1 EBEP znie:

„Všetci občania sa môžu uchádzať o zamestnanie vo verejnej službe v súlade s ústavnými zásadami rovnosti, zásluh a spôsobilosti, ustanoveniami tohto služobného poriadku a inými platnými normami právneho poriadku.“

17 Podľa článku 70 EBEP s názvom „Oznámenie o voľnom pracovnom mieste vo verejnej správe“:

„1. Potreby ľudských zdrojov, ktoré sú financované z rozpočtu a ktoré sa musia pokryť prijatím nových zamestnancov, sú predmetom oznámenia o voľnom pracovnom mieste vo verejnej službe alebo sa zabezpečia prostredníctvom iného podobného nástroja správy pokrytia personálnych potrieb, z čoho vyplýva povinnosť uskutočniť zodpovedajúce výberové konania na plánované pracovné miesta, a to až do výšky dodatočných 10 %, a určiť maximálnu lehotu na zverejnenie oznámení. V každom prípade sa realizácia oznámenia o voľnom pracovnom mieste alebo podobného nástroja musí uskutočniť v lehote troch rokov, ktorú nemožno predĺžiť.

2. Oznámenie o voľnom pracovnom mieste vo verejnej službe alebo podobný nástroj, ktoré sa schvaľujú každoročne riadiacimi útvarmi orgánu verejnej správy, sa uverejní v príslušnom úradnom vestníku.

…“

18 Článkom 1 ods. 3 kráľovského zákonného dekrétu č. 14/2021 sa zaviedlo sedemnáste dodatkové ustanovenie k EBEP. Toto sedemnáste dodatkové ustanovenie predovšetkým stanovuje okrem iného povinnosť orgánov verejnej správy dbať na to, aby sa zabraňovalo akémukoľvek druhu nezrovnalostí v pracovných zmluvách na dobu určitú a pri menovaní dočasných zamestnancov. Uvedené sedemnáste dodatkové ustanovenie ďalej predovšetkým uvádza, že „nezákonné akty“ v tejto oblasti „zakladajú príslušnú zodpovednosť v súlade s platnou právnou úpravou na jednotlivých orgánoch verejnej správy“. Napokon toto sedemnáste dodatkové ustanovenie tiež – bez toho, aby tým boli dotknuté prípadné náhrady škody stanovené právnou úpravou v oblasti pracovného práva – stanovuje právo zamestnancov na odškodnenie za nezákonné dočasné zamestnávanie, spočívajúce vo vyplatení rozdielu medzi maximálnou sumou vyplývajúcou z uplatnenia pravidla 20‑násobku dennej mzdy za každý odpracovaný rok, najviac však do výšky jednoročného zárobku, a náhradou, ktorá by mala byť vyplatená za skončenie zmluvy. Nárok na toto odškodnenie vzniká v okamihu skončenia zmluvy a je obmedzený na zmluvu, vo vzťahu ku ktorej došlo k porušeniu právnych predpisov.

– Zákony o štátnom rozpočte na roky 2017 a 2018

19 Štyridsiate tretie dodatkové ustanovenie Ley 6/2018 de Presupuestos Generales del Estado para el año 2018 (zákon č. 6/2018 o všeobecnom štátnom rozpočte na rok 2018) z 3. júla 2018 (BOE č. 161 zo 4. júla 2018, s. 66621), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti sporov vo veciach samých (ďalej len „zákon o štátnom rozpočte na rok 2018“), ktorým bolo nahradené tridsiate štvrté dodatkové ustanovenie Ley 3/2017 de Presupuestos Generales del Estado para el año 2017 (zákon č. 3/2017 o všeobecnom štátnom rozpočte na rok 2017), z 27. júna 2017 (BOE č. 153 z 28. júna 2017, s. 53787) (ďalej len „zákon o štátnom rozpočte na rok 2017“), okrem iného stanovuje, že priznanie štatútu netrvalého zamestnanca na dobu neurčitú možno priznať len na základe súdneho rozhodnutia. V tomto štyridsiatom treťom dodatkovom ustanovení sa uvádza, že „na základe nezákonných aktov“, ktorých sa v oblasti dočasného zamestnávania dopustili „orgány príslušné v personálnej oblasti“ „na akomkoľvek orgáne verejnej správy a v subjektoch, ktoré tvoria ich organizačný útvar pre výkon služby vo verejnom záujme“, dochádza k vzniku zodpovednosti „orgánov príslušných v personálnej oblasti v súlade s platnou právnou úpravou na jednotlivých orgánoch verejnej správy“.

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

Vec C‑59/22

20 MP pracuje každé leto už od 22. októbra 1994 na útvare protipožiarnej prevencie Comunidad de Madrid (autonómne spoločenstvo Madrid, Španielsko). Rozsudkom z 27. decembra 2007 Tribunal Superior de Justicia de Madrid (Vyšší súd Madrid, Španielsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, konštatoval, že MP bola od začiatku svojho pracovného pomeru zamestnaná v rámci „pracovného pomeru na dobu neurčitú na kratší pracovný čas, ktorý je vertikálne cyklicky rozvrhnutý“.

21 Dňa 13. novembra 2020 podala MP na Ministerstvo autonómneho spoločenstva Madrid zastrešujúce úrad vlády a rezorty spravodlivosti a vnútra žiadosť, ktorou sa domáhala jednak prekvalifikovania svojej pracovnej zmluvy na trvalú pracovnú zmluvu a jednak priznania náhrady zodpovedajúcej náhrade, ktorú španielske právo stanovuje v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru. Príslušný orgán verejnej správy tejto žiadosti nevyhovel.

22 MP teda podala žalobu na Juzgado de lo Social n° 18 de Madrid (Pracovný súd č. 18 Madrid, Španielsko). Na podporu tejto žaloby sformulovala rovnaké návrhy ako tie, ktoré uviedla na podporu žiadosti uvedenej v predchádzajúcom bode. Rozsudkom z 10. júna 2021 uvedený súd túto žalobu zamietol. MP podala proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Na podporu svojho odvolania uvádza, že zamietnutie uvedenej žaloby bolo dôsledkom porušenia jednak španielskeho práva a jednak rámcovej dohody, tak ako ju vykladá judikatúra Súdneho dvora. Podľa MP je primeranou sankciou za to, že správny orgán zneužíval také zmluvy, ktoré sú v rozpore so všetkými normami, že sa uzná, že jej pracovný pomer je trvalý a že sa jej vyplatí náhrada.

23 Tribunal Superior de Justicia de Madrid (Vyšší súd Madrid) vzhľadom na svoje pochybnosti, pokiaľ ide po prvé o uplatniteľnosť rámcovej dohody, a predovšetkým jej doložky 5, na zamestnanca, akým je MP, ktorý má od začiatku svojho pracovného pomeru s orgánom verejnej správy uzavretú netrvalú zmluvu na dobu neurčitú, po druhé o súlad španielskeho práva vzťahujúceho sa na tento typ zmluvy s touto doložkou a po tretie o to, aké dôsledky treba vyvodiť z prípadného nesúladu tohto práva s uvedenou doložkou, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa na účely doložky 2 rámcovej dohody pripojenej k smernici [1999/70] ‚netrvalý zamestnanec na dobu neurčitú‘ (tzv. ‚indefinido no fijo‘), tak ako bol opísaný v tomto rozhodnutí, považovať za ‚pracovníka na dobu určitú‘ a patrí do pôsobnosti rámcovej dohody, a osobitne jej doložky 5?

2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, má sa na účely uplatňovania doložky 5 [rámcovej dohody] konštatovať, že došlo k ‚opakovanému uzatváraniu pracovných zmlúv čí pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú‘ v prípade zamestnanca, ktorý má so správnym orgánom uzavretú netrvalú zmluvu na dobu neurčitú (tzv. ‚indefinido no fijo‘), pokiaľ táto zmluva nemá stanovený koniec platnosti, dĺžka jej trvania závisí od vyhlásenia výberového konania a obsadenia pracovného miesta, pričom na základe tohto obsadenia dochádza ku skončeniu uvedenej zmluvy, a v období odo dňa začiatku pracovného pomeru do polovice roka 2021 nebolo vyhlásené žiadne výberové konanie na účely obsadenia tohto pracovného miesta?

3. Má sa doložka 5 [rámcovej dohody] vykladať v tom zmysle, že bráni takému výkladu článku 15 ods. 5 [Zákonníka práce] (ktorým sa preberá daná smernica a ktorý na tento účel stanovuje, že maximálna celková dĺžka trvania všetkých opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, ktoré uzavreli zamestnanci počas 30 mesačného referenčného obdobia, je 24 mesiacov), podľa ktorého sa na účely výpočtu tejto maximálnej celkovej doby nezapočítavajú obdobia práce odpracované v postavení netrvalého pracovníka na dobu neurčitú (tzv. ‚indefinido no fijo‘), a to z dôvodu, že v takomto prípade by sa na uvedené zmluvy nevzťahovalo nijaké obmedzenie, pokiaľ ide o dĺžku trvania, počet alebo dôvod ich predlžovania, ani pokiaľ ide o ich reťazenie s inými zmluvami?

4. Bráni doložka 5 [rámcovej dohody] vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré nestanovujú žiadne obmedzenie (či už z hľadiska počtu, dĺžky trvania alebo dôvodov) výslovných alebo konkludentných predlžovaní konkrétneho typu zmluvy na dobu určitú, akým je netrvalá zmluva na dobu neurčitú (tzv. ‚indefinido no fijo‘) vo verejnom sektore, ale stanovujú len obmedzenie celkovej dĺžky trvania v prípade reťazenia takejto zmluvy s ďalšími zmluvami na dobu určitú?

5. Vzhľadom na to, že španielsky zákonodarca neprijal nijaký predpis, ktorý by obmedzoval výslovné alebo konkludentné predlžovanie zmlúv nestálych pracovníkov na dobu neurčitú (tzv. ‚trabajadores indefinidos no fijos‘), má sa považovať za porušenie doložky 5 [rámcovej dohody] situácia, o akú ide v prejednávanej veci, spočívajúca v tom, že zamestnanec vo verejnom sektore, ktorý má uzavretú netrvalú zmluvu na dobu neurčitú, ktorej dĺžka trvania nebola nikdy stanovená ani spresnená a ktorá sa predlžovala až do roku 2021 bez toho, aby bolo vyhlásené akékoľvek výberové konanie na účely obsadenia jeho pracovného miesta a ukončenia charakteristiky jeho pracovného pomeru ako pracovného pomeru na dobu určitú?

6. Možno konštatovať, že vnútroštátne právne predpisy obsahujú opatrenia, ktoré sú dostatočne odrádzajúce na zabránenie opakovanému uzatváraniu alebo predlžovaniu zmlúv na dobu určitú, porušujúcemu doložku 5 rámcovej dohody, a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené judikatúrou Súdneho dvora v rozsudkoch zo 7. marca 2018, Santoro (C‑494/16, EU:C:2018:166), a z 8. mája 2019, Rossato a Conservatorio di Musica F.A. Bonporti (C‑494/17, EU:C:2019:387), týkajúce sa náhrady škody, ktorá vznikla zamestnancovi, v celom rozsahu, pokiaľ tieto právne predpisy stanovujú len paušálnu a objektívnu náhradu (vo výške 20‑násobku dennej mzdy za každý odpracovaný rok, najviac však do výšky jednoročného zárobku), ale nestanovujú žiadnu dodatočnú náhradu, ktorá by umožňovala náhradu vzniknutej škody v celom rozsahu v prípade, že by jej suma bola vyššia než suma paušálnej náhrady?

7. Možno konštatovať, že vnútroštátne právne predpisy obsahujú opatrenia, ktoré sú dostatočne odrádzajúce na zabránenie opakovanému uzatváraniu alebo predlžovaniu zmlúv na dobu určitú, porušujúcemu doložku 5 [rámcovej dohody], a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené judikatúrou Súdneho dvora v rozsudkoch zo 7. marca 2018, Santoro (C‑494/16, EU:C:2018:166), a z 8. mája 2019 vo veci C‑494/17, Rossato a Conservatorio di Musica F.A. Bonporti (C‑494/17, EU:C:2019:387), týkajúce sa náhrady škody, ktorá vznikla zamestnancovi, pokiaľ tieto právne predpisy stanovujú len takú náhradu, na ktorú vzniká nárok pri skončení pracovnej zmluvy z dôvodu obsadenia pracovného miesta, ale nestanovujú nijakú náhradu ešte počas platnosti tejto zmluvy ako alternatívne riešenie k zmene uvedenej zmluvy na zmluvu na dobu neurčitú? V prípade, že sa spor týka výlučne toho, či ide o pracovný pomer na dobu neurčitú, a ku skončeniu zmluvy nedošlo, je opodstatnené priznať nárok na náhradu škody spôsobenej tým, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, ako alternatívne riešenie k uznaniu, že ide o pracovný pomer na dobu neurčitú?

8. Možno konštatovať, že vnútroštátne právne predpisy obsahujú vo vzťahu k orgánom verejnej správy a subjektom verejného sektora opatrenia, ktoré sú dostatočne odrádzajúce na zabránenie opakovanému uzatváraniu alebo predlžovaniu zmlúv na dobu určitú, porušujúcemu doložku 5 [rámcovej dohody], ktoré spĺňajú požiadavky stanovené judikatúrou Súdneho dvora v rozsudkoch zo 7. marca 2018, Santoro (C‑494/16, EU:C:2018:166), a z 8. mája 2019 vo veci C‑494/17, Rossato a Conservatorio di Musica F.A. Bonporti (C‑494/17, EU:C:2019:387), a ktorých cieľom je ‚zabraňovanie a sankcionovanie zneužívania zmlúv na dobu určitú‘ zo strany zamestnávateľa v porovnaní s ostatnými zamestnancami a do budúcnosti, pokiaľ sú týmito opatreniami právne predpisy zavedené od roku 2017 [tridsiate štvrté dodatkové ustanovenie zákona o štátnom rozpočte na rok 2017, štyridsiate tretie dodatkové ustanovenie zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 a kráľovský zákonný dekrét č. 14/2021], ktoré stanovujú, že ‚nezákonné akty‘ zakladajú zodpovednosť, no túto zodpovednosť vymedzujú len všeobecným odkazom na nešpecifikovanú právnu úpravu, a to v situácii, že sa nezdá, že by v tisíckach súdnych rozhodnutí, ktorými sa rozhodlo, že zamestnanci majú v dôsledku porušenia noriem v oblasti zmlúv na dobu určitú postavenie nestálych zamestnancov na dobu neurčitú (tzv. ‚trabajadores indefinidos no fijos‘), došlo čo i len k jedinému konkrétnemu prípadu založenia takejto zodpovednosti?

9. V prípade, že by sa tieto predpisy považovali za dostatočne odrádzajúce, a vzhľadom na to, že boli zavedené po prvý raz v roku 2017, môžu sa uplatňovať na účely toho, aby sa zabránilo zmene zmlúv na zmluvy na dobu neurčitú, pokiaľ splnenie podmienok tejto zmeny, vyplývajúce z porušenia doložky 5 [rámcovej dohody] časovo predchádzalo nadobudnutiu ich účinnosti, alebo by to naopak znamenalo retroaktívne uplatnenie uvedených noriem s účinkom odňatia práva?

10. V prípade, že by sa konštatovalo, že v španielskych právnych predpisoch neexistujú dostatočne odrádzajúce opatrenia, má mať porušenie doložky 5 [rámcovej dohody] zo strany zamestnávateľa vo verejnom sektore za dôsledok to, že sa zmluva považuje za netrvalú zmluvu na dobu neurčitú (tzv. ‚indefinido no fijo‘), alebo treba zamestnanca v celom rozsahu uznať za zamestnanca na dobu neurčitú?

11. Musí na základe [rámcovej dohody] a judikatúry Súdneho dvora, v ktorej bol podaný jej výklad, dôjsť k zmene zmluvy na zmluvu na dobu neurčitú aj v prípade, že sa o tejto zmene usudzuje, že je v rozpore s článkom 23 ods. 2 a článkom 103 ods. 3 [Ústavy], vykladanými v tom zmysle, že akékoľvek pracovné miesto vo verejnej službe, vrátane pracovného miesta na základe uzatvorenia pracovnej zmluvy, môže uchádzač obsadiť až po tom, čo bol tento uchádzač úspešný vo výberovom konaní, do ktorého sa môžu prihlásiť aj iní uchádzači a v ktorom sa uplatňujú zásady rovnosti, zásluh, spôsobilosti a publicity?

12. Vyplýva zo skutočnosti, že zákon stanovuje postup na premenu pracovného miesta na dobu určitú na pracovné miesto na dobu neurčitú prostredníctvom vyhlásenia verejného výberového konania na obsadenie pracovného miesta, na ktorom pracuje určitý zamestnanec, nutnosť toho, aby sa už neuplatňovala zmena zmluvy tohto zamestnanca na zmluvu na dobu neurčitú, pokiaľ sa vezme do úvahy skutočnosť, že v uvedenom postupe sa musí zaručiť ‚dodržiavanie zásad voľnej súťaže, rovnosti, zásluh, spôsobilosti a publicity‘, a skutočnosť, že môže dôjsť k tomu, že pracovné miesto zamestnanca, s ktorým boli opakovane uzatvárané alebo ktorému boli opakovane predlžované zmluvy na dobu určitú, tak nebude premenené na pracovné miesto na dobu neurčitú v prípade, že toto pracovné miesto obsadí iná osoba, pričom v takom prípade bude jeho zmluva skončená, s tým, že mu bude vyplatená náhrada vo výške 20‑násobku dennej mzdy za každý odpracovaný rok, najviac však do výšky jednoročného zárobku?

13. Má zamestnanec aj v prípade, že nebol prepustený, nárok na náhradu v rovnakej alebo vyššej sume, než je uvedená suma, – ktorú v prípade, že nie je stanovená zákonom, určia súdy, – a to z dôvodu opakovaného uzatvárania alebo predlžovania jeho zmluvy, porušujúceho doložku 5 [rámcovej zmluvy]?

14. Môže mať na odpoveď na vyššie uvedené otázky akýkoľvek vplyv (a ak áno, akej povahy) skutočnosť, že ide o pracovný pomer uzatvorený na základe zmluvy na dobu neurčitú na kratší pracovný čas, ktorý je vertikálne cyklicky rozvrhnutý (tzv. ‚laboral indefinida discontinua‘), pokiaľ tento pracovný pomer znamenal reťazenie zmlúv na dobu určitú, a to sezónu po sezóne, za podmienok opísaných žalobkyňou v jej žalobe?“

Vec C‑110/22

24 IP pracuje pre UNED ako „riaditeľ videoprodukcie“ od 11. februára 1994 na základe opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú.

25 Juzgado de lo Social n° 15 de Madrid (Pracovný súd č. 15 Madrid, Španielsko) mu rozsudkom z 29. septembra 2001 priznal postavenie netrvalého zamestnanca na dobu neurčitú. Napriek tomu, že pracovné miesto, ktoré žalobca vo veci samej zastával v tomto postavení, považovala UNED za voľné pracovné miesto, ku dňu, keď sa žalobca vo veci samej obrátil na Juzgado de lo Social n° 42 de Madrid (Pracovný súd č. 42 Madrid, Španielsko), stále nebolo vyhlásené výberové konanie. Na tomto súde sa uvedený žalobca vo veci samej domáhal toho, aby mu súd priznal právo zastávať svoje pracovné miesto v postavení zamestnanca na dobu neurčitú, a subsidiárne aby bol na toto pracovné miesto zaradený na základe výberového konania na základe kvalifikácie. Po zamietnutí týchto návrhov rozsudkom z 1. júna 2021 podal tento žalobca vo veci samej proti tomuto rozsudku odvolanie na Tribunal Superior de Justicia de Madrid (Vyšší súd Madrid), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

26 Na podporu svojho odvolania IP uvádza porušenie ustanovení jednak španielskeho práva a jednak rámcovej dohody, tak ako ju vykladá Súdny dvor. Podľa jeho názoru jediným možným dôsledkom, ktorý sa má vyvodiť z takéhoto porušenia, je priznanie postavenia zamestnanca na dobu neurčitú, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora.

27 Vnútroštátny súd uvádza, že vzhľadom na to, že smernica 1999/70 ešte nebola ratione temporis uplatniteľná na zmluvy na dobu určitú uzavreté pred rokom 2001, predmet sporu vo veci samej sa týka len tých skutočností, ktoré nastali po vydaní rozsudku z 29. septembra 2001.

28 Okrem toho podľa názoru tohto súdu v rozpore s tým, čo tvrdí UNED v rámci konania vo veci samej, nemožno uplatniť „teóriu acte clair“. Platí tak, že vzhľadom na to, že Súdnemu dvoru neboli poskytnuté dostatočné vysvetlenia, pokiaľ ide o pojem „netrvalý zamestnanec na dobu neurčitú“, nemožno konštatovať, že v rozsudku z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario (C‑726/19, EU:C:2021:439), Súdny dvor rozhodol, že priznanie postavenia netrvalého zamestnanca na dobu neurčitú postačuje na účely náhrady škody spôsobenej dotknutému zamestnancovi.

29 Za týchto okolností Tribunal Superior de Justicia de Madrid (Vyšší súd Madrid) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa na účely doložky 2 [rámcovej dohody] ‚netrvalý zamestnanec na dobu neurčitú‘ (tzv. ‚indefinido no fijo‘), tak ako bol opísaný v tomto rozhodnutí, považovať za ‚pracovníka na dobu určitú‘ a patrí do pôsobnosti [rámcovej dohody], a osobitne jej doložky 5?

2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, má sa na účely uplatňovania doložky 5 [rámcovej dohody] konštatovať, že došlo k ‚opakovanému uzatváraniu pracovných zmlúv čí pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú‘ v prípade zamestnanca, ktorý má so správnym orgánom uzavretú netrvalú zmluvu na dobu neurčitú (tzv. ‚indefinido no fijo‘), pokiaľ táto zmluva nemá stanovený konkrétny koniec platnosti, dĺžka jej trvania závisí od vyhlásenia výberového konania a obsadenia pracovného miesta, pričom na základe tohto obsadenia dochádza ku skončeniu uvedenej zmluvy, a v období od roka 2002 do polovice roka 2021 nebolo vyhlásené žiadne výberové konanie?

3. Má sa doložka 5 [rámcovej dohody] vykladať v tom zmysle, že bráni takému výkladu článku 15 ods. 5 [Zákonníka práce] (ktorým sa preberá smernica [1999/70] a ktorý na tento účel stanovuje, že maximálna celková dĺžka trvania všetkých opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, ktoré uzavreli zamestnanci počas 30 mesačného referenčného obdobia, je 24 mesiacov), podľa ktorého sa na účely výpočtu tejto maximálnej celkovej doby nezapočítavajú obdobia práce odpracované v postavení netrvalého pracovníka na dobu neurčitú (tzv. ‚indefinido no fijo‘), a to z dôvodu, že v takomto prípade by sa na uvedené zmluvy nevzťahovalo nijaké obmedzenie, pokiaľ ide o dĺžku trvania, počet alebo dôvod ich predlžovania, ani pokiaľ ide o ich reťazenie s inými zmluvami?

5. Vzhľadom na to, že španielsky zákonodarca neprijal nijaký predpis, ktorý by obmedzoval výslovné alebo konkludentné predlžovanie zmlúv nestálych pracovníkov na dobu neurčitú (tzv. ‚trabajadores indefinidos no fijos‘), má sa považovať za porušenie doložky 5 [rámcovej dohody] situácia, o akú ide v prejednávanej veci, spočívajúca v tom, že zamestnanec vo verejnom sektore, ktorý má uzavretú netrvalú zmluvu na dobu neurčitú, ktorej dĺžka trvania nebola nikdy stanovená ani spresnená a ktorá sa predlžovala prinajmenšom od roku 2002 (opätovné zaradenie na pracovné miesto po prepustení z pracovného pomeru) až do roku 2021 bez toho, aby bolo vyhlásené akékoľvek výberové konanie na účely obsadenia jeho pracovného miesta a ukončenia charakteristiky jeho pracovného pomeru ako pracovného pomeru na dobu určitú?

6. Možno konštatovať, že vnútroštátne právne predpisy obsahujú opatrenia, ktoré sú dostatočne odrádzajúce na zabránenie opakovanému uzatváraniu alebo predlžovaniu zmlúv na dobu určitú, porušujúcemu doložku 5 [rámcovej dohody], a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené judikatúrou Súdneho dvora v rozsudkoch zo 7. marca 2018, Santoro (C‑494/16, EU:C:2018:166), a z 8. mája 2019, Rossato a Conservatorio di Musica F.A. Bonporti (C‑494/17, EU:C:2019:387), týkajúce sa náhrady škody, ktorá vznikla zamestnancovi, v celom rozsahu, pokiaľ tieto právne predpisy stanovujú len paušálnu a objektívnu náhradu (vo výške 20‑násobku dennej mzdy za každý odpracovaný rok, najviac však do výšky jednoročného zárobku), ale nestanovujú žiadnu dodatočnú náhradu, ktorá by umožňovala náhradu vzniknutej škody v celom rozsahu v prípade, že by jej suma bola vyššia než suma paušálnej náhrady?

11. Musí na základe [rámcovej dohody] a judikatúry Súdneho dvora, v ktorej bol podaný jej výklad, dôjsť v súlade so zásadou prednosti práva Únie k zmene zmluvy na zmluvu na dobu neurčitú aj v prípade, že sa o tejto zmene usudzuje, že je v rozpore s článkom 23 ods. 2 a článkom 103 ods. 3 [Ústavy], vykladanými v tom zmysle, že akékoľvek pracovné miesto vo verejnej službe, vrátane pracovného miesta na základe uzatvorenia pracovnej zmluvy, môže uchádzač obsadiť až po tom, čo bol tento uchádzač úspešný vo výberovom konaní, do ktorého sa môžu prihlásiť aj iní uchádzači a v ktorom sa uplatňujú zásady rovnosti, zásluh, spôsobilosti a publicity? Vzhľadom na to, že je vo vzťahu k týmto ustanoveniam možné zvoliť iný výklad, a to ten, ktorým sa riadi Tribunal Constitucional (Ústavný súd, Španielsko), má sa na ustanovenia Ústavy republiky uplatniť zásada konformného výkladu, tak aby existovala povinnosť uplatniť taký výklad, ktorý zosúladí tieto ustanovenia s právom Únie, čo si v predmetnom prípade vyžaduje konštatovať, že článok 23 ods. 2 a článok 103 ods. 3 Ústavy neukladajú povinnosť, aby sa zásady rovnosti, zásluh a spôsobilosti uplatnili na postupy prijímania do zamestnania zmluvných zamestnancov?

12. Je možné nevykonať zmenu zmluvy na zmluvu na dobu neurčitú na základe [rámcovej dohody] a judikatúry Súdneho dvora, v ktorej bol podaný jej výklad, ak sa pred tým, než je vydané súdne rozhodnutie nariaďujúce takúto zmenu, zákonom stanoví postup na premenu pracovného miesta na dobu určitú na pracovné miesto na dobu neurčitú, ktorý sa má uskutočňovať v nasledujúcich rokoch a ktorého súčasťou má byť vyhlásenie výberového konania na obsadenie pracovného miesta, na ktorom pracuje dotknutý zamestnanec, a to pokiaľ sa vezme do úvahy skutočnosť, že v uvedenom postupe sa musí zaručiť ‚dodržiavanie zásad voľnej súťaže, rovnosti, zásluh, spôsobilosti a publicity‘, a na skutočnosť, že môže dôjsť k tomu, že pracovné miesto zamestnanca, s ktorým boli opakovane uzatvárané alebo ktorému boli opakovane predlžované zmluvy na dobu určitú, tak bude premenené na pracovné miesto na dobu neurčitú, ale aj k tomu, že jeho pracovné miesto nebude premenené na pracovné miesto na dobu neurčitú, pokiaľ ho obsadí iná osoba, pričom v takom prípade bude jeho zmluva skončená, s tým, že mu bude vyplatená náhrada vo výške 20‑násobku dennej mzdy za každý odpracovaný rok, najviac však do výšky jednoročného zárobku?“

Vec C‑159/22

30 IK pracuje od 21. decembra 1998 pre Madridskú agentúru pre sociálnu pomoc v autonómnom spoločenstve Madrid, a to na základe opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, s prerušením v uzatváraní týchto zmlúv v období rokov 1999 až 2010.

31 Dňa 14. októbra 2020 podala IK na Juzgado de lo Social n° 21 de Madrid (Pracovný súd č. 21 Madrid, Španielsko) žalobu, ktorou sa domáhala vydania rozhodnutia v tom zmysle, že pracovná zmluva uzavretá s jej zamestnávateľom je zmluvou na dobu neurčitú, a subsidiárne, že táto zmluva je netrvalou zmluvou na dobu neurčitú. Rozsudkom z 19. apríla 2021 uvedený súd túto žalobu zamietol.

32 IK podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Tribunal Superior de Justicia de Madrid (Vyšší súd Madrid), ktorý je súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Na podporu svojho odvolania uvádza porušenie tak španielskeho práva, ako aj doložky 5 rámcovej dohody, tak ako ju vykladá Súdny dvor. IK okrem toho tvrdí, že jediné riešenie, ktoré je v súlade s požiadavkami stanovenými súdom Európskej únie, spočíva v určení toho, že jej pracovný pomer je pracovným pomerom na dobu neurčitú, a subsidiárne, že tento pracovný pomer je netrvalým pracovným pomerom na dobu neurčitú.

33 Vnútroštátny súd uvádza, že predmet sporu vo veci samej sa týka výlučne poslednej pracovnej zmluvy, a to zmluvy dočasného zamestnanca na voľnom pracovnom mieste úradníka, ktorú účastníci konania vo veci samej uzavreli 1. augusta 2016 a ktorá bola predĺžená prinajmenšom do dátumu napadnutého rozsudku, t. j. do 19. apríla 2021. Tento súd uvádza, že v súlade so španielskym právom, najmä s rozsudkom Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) z 28. júna 2021, vydaným na účely vykonania doložky 5 rámcovej dohody, tak ako bol jej výklad poskytnutý v rozsudku z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario (C‑726/19, EU:C:2021:439), treba v prejednávanej veci dospieť k záveru, že dotknutý správny orgán v rozpore s touto doložkou 5 zneužíval opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú. Tento správny orgán totiž neuverejnil oznámenie o výberovom konaní na voľné pracovné miesto a mlčky tak rok po roku predlžoval zmluvu dotknutú vo veci samej. Podľa uvedeného súdu však zostáva určiť, či má mať takéto porušenie za dôsledok to, že sa zamestnankyni vo veci samej prizná postavenie zamestnanca zamestnaného na dobu neurčitú.

34 Okrem toho podľa vnútroštátneho súdu z rovnakého dôvodu, ako je dôvod uvedený v bode 28 tohto rozsudku, neexistuje v predmetnom prípade povinnosť uplatniť „teóriu acte clair“.

35 Za týchto okolností Tribunal Superior de Justicia de Madrid (Vyšší súd Madrid) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Možno konštatovať, že vnútroštátne právne predpisy obsahujú opatrenia, ktoré sú dostatočne odrádzajúce na zabránenie opakovanému uzatváraniu alebo predlžovaniu zmlúv na dobu určitú, porušujúcemu doložku 5 [rámcovej dohody], a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené judikatúrou Súdneho dvora v rozsudkoch zo 7. marca 2018, Santoro (C‑494/16, EU:C:2018:166), a z 8. mája 2019, Rossato a Conservatorio di Musica F.A. Bonporti (C‑494/17, EU:C:2019:387), týkajúce sa náhrady škody, ktorá vznikla zamestnancovi, v celom rozsahu, pokiaľ tieto právne predpisy stanovujú len paušálnu a objektívnu náhradu (vo výške 20‑násobku dennej mzdy za každý odpracovaný rok, najviac však do výšky jednoročného zárobku), ale nestanovujú žiadnu dodatočnú náhradu, ktorá by umožňovala náhradu vzniknutej škody v celom rozsahu v prípade, že by jej suma bola vyššia než suma paušálnej náhrady?

2. Možno konštatovať, že vnútroštátne právne predpisy obsahujú opatrenia, ktoré sú dostatočne odrádzajúce na zabránenie opakovanému uzatváraniu alebo predlžovaniu zmlúv na dobu určitú, porušujúcemu doložku 5 rámcovej dohody, a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené judikatúrou Súdneho dvora v rozsudkoch zo 7. marca 2018, Santoro (C‑494/16, EU:C:2018:166), a z 8. mája 2019 vo veci C‑494/17, Rossato a Conservatorio di Musica F.A. Bonporti (C‑494/17, EU:C:2019:387), týkajúce sa náhrady škody, ktorá vznikla zamestnancovi, pokiaľ tieto právne predpisy stanovujú len takú náhradu, na ktorú vzniká nárok pri skončení pracovnej zmluvy z dôvodu obsadenia pracovného miesta, ale nestanovujú nijakú náhradu ešte počas platnosti tejto zmluvy ako alternatívne riešenie k zmene uvedenej zmluvy na zmluvu na dobu neurčitú? V prípade, že sa spor týka výlučne toho, či ide o pracovný pomer na dobu neurčitú, a ku skončeniu zmluvy nedošlo, je opodstatnené priznať nárok na náhradu škody spôsobenej tým, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, ako alternatívne riešenie k uznaniu, že ide o pracovný pomer na dobu neurčitú?

3. Možno konštatovať, že vnútroštátne právne predpisy obsahujú vo vzťahu k orgánom verejnej správy a subjektom verejného sektora opatrenia, ktoré sú dostatočne odrádzajúce na zabránenie opakovanému uzatváraniu alebo predlžovaniu zmlúv na dobu určitú, porušujúcemu doložku 5 [rámcovej dohody], ktoré spĺňajú požiadavky stanovené judikatúrou Súdneho dvora v rozsudkoch zo 7. marca 2018, Santoro (C‑494/16, EU:C:2018:166), a z 8. mája 2019, Rossato a Conservatorio di Musica F.A. Bonporti (C‑494/17, EU:C:2019:387), a ktorých cieľom je ‚zabraňovanie a sankcionovanie zneužívania zmlúv na dobu určitú‘ zo strany zamestnávateľa v porovnaní s ostatnými zamestnancami a do budúcnosti, pokiaľ sú týmito opatreniami právne predpisy zavedené od roku 2017 [tridsiate štvrté dodatkové ustanovenie zákona o štátnom rozpočte na rok 2017, štyridsiate tretie dodatkové ustanovenie zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 a kráľovský zákonný dekrét č. 14/2021], ktoré stanovujú, že ‚nezákonné akty‘ zakladajú zodpovednosť, no túto zodpovednosť vymedzujú len všeobecným odkazom na nešpecifikovanú právnu úpravu, a to v situácii, že sa nezdá, že by v tisíckach súdnych rozhodnutí, ktorými sa rozhodlo, že zamestnanci majú v dôsledku porušenia noriem v oblasti zmlúv na dobu určitú postavenie nestálych zamestnancov na dobu neurčitú (tzv. ‚trabajadores indefinidos no fijos‘), došlo čo i len k jedinému konkrétnemu prípadu založenia takejto zodpovednosti?

4. V prípade, že by sa konštatovalo, že v španielskych právnych predpisoch neexistujú dostatočne odrádzajúce opatrenia, má mať porušenie doložky 5 [rámcovej dohody] zo strany zamestnávateľa vo verejnom sektore za dôsledok to, že sa zmluva považuje za netrvalú zmluvu na dobu neurčitú (tzv. ‚indefinido no fijo‘), alebo treba zamestnanca v celom rozsahu a bezvýhradne uznať za zamestnanca na dobu neurčitú?

5. Musí na základe [rámcovej dohody] a judikatúry Súdneho dvora, v ktorej bol podaný jej výklad, dôjsť v súlade so zásadou prednosti práva Únie k zmene zmluvy na zmluvu na dobu neurčitú aj v prípade, že sa o tejto zmene usudzuje, že je v rozpore s článkom 23 ods. 2 a článkom 103 ods. 3 [Ústavy], vykladanými v tom zmysle, že akékoľvek pracovné miesto vo verejnej službe, vrátane pracovného miesta na základe uzatvorenia pracovnej zmluvy, môže uchádzač obsadiť až po tom, čo bol tento uchádzač úspešný vo výberovom konaní, do ktorého sa môžu prihlásiť aj iní uchádzači a v ktorom sa uplatňujú zásady rovnosti, zásluh, spôsobilosti a publicity? Vzhľadom na to, že je vo vzťahu k týmto ustanoveniam možné zvoliť iný výklad, a to ten, ktorým sa riadi Tribunal Constitucional (Ústavný súd), má sa na ustanovenia Ústavy republiky uplatniť zásada konformného výkladu, tak aby existovala povinnosť uplatniť taký výklad, ktorý zosúladí tieto ustanovenia s právom Únie, čo si v predmetnom prípade vyžaduje konštatovať, že článok 23 ods. 2 a článok 103 ods. 3 [Ústavy] neukladajú povinnosť, aby sa zásady rovnosti, zásluh a spôsobilosti uplatnili na postupy prijímania do zamestnania zmluvných zamestnancov?

6. Je možné nevykonať zmenu zmluvy na zmluvu na dobu neurčitú na základe rámcovej dohody… a judikatúry Súdneho dvora, v ktorej bol podaný jej výklad, ak sa pred tým, než je vydané súdne rozhodnutie nariaďujúce takúto zmenu, zákonom stanoví postup na stabilizáciu alebo premenu pracovného miesta na dobu určitú na pracovné miesto na dobu neurčitú, ktorý sa má uskutočňovať v nasledujúcich rokoch a ktorého súčasťou má byť vyhlásenie výberového konania na obsadenie pracovného miesta, na ktorom pracuje dotknutý zamestnanec, a to pokiaľ sa vezme do úvahy skutočnosť, že v uvedenom postupe sa musí zaručiť ‚dodržiavanie zásad voľnej súťaže, rovnosti, zásluh, spôsobilosti a publicity‘, a na skutočnosť, že môže dôjsť k tomu, že pracovné miesto zamestnanca, s ktorým boli opakovane uzatvárané alebo ktorému boli opakovane predlžované zmluvy na dobu určitú, tak bude premenené na pracovné miesto na dobu neurčitú, ale aj k tomu, že jeho pracovné miesto nebude premenené na pracovné miesto na dobu neurčitú, pokiaľ ho obsadí iná osoba, pričom v takom prípade bude jeho zmluva skončená, s tým, že mu bude vyplatená náhrada vo výške 20‑násobku dennej mzdy za každý odpracovaný rok, najviac však do výšky jednoročného zárobku?“

Konanie na Súdnom dvore

36 Rozhodnutím z 27. apríla 2022 boli veci C‑59/22, C‑110/22 a C‑159/22 spojené na spoločné konanie na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj rozsudku.

O právomoci Súdneho dvora a prípustnosti návrhov na začatie prejudiciálneho konania

37 Žalovaní vo veciach samých, pokiaľ ide o veci C‑59/22 a C‑159/22, ako aj španielska vláda sa domnievajú, že Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na návrhy na začatie prejudiciálneho konania a že v každom prípade musia byť tieto návrhy vyhlásené za neprípustné.

38 V prvom rade podľa týchto žalovaných, ako aj tejto vlády nemá Súdny dvor právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, keďže tieto návrhy si vyžadujú výklad vnútroštátneho práva.

39 Okrem toho podľa uvedených žalovaných a uvedenej vlády tieto návrhy znamenajú, že sa od Súdneho dvora požaduje, aby vydal všeobecne záväzné poradné stanovisko k pojmu „netrvalý zamestnanec na dobu neurčitú“, ktorý je vlastný španielskemu právu, a to tak, že bude vychádzať z aspektov, ku ktorým sa už Súdny dvor viackrát vyjadril.

40 Konkrétne je zámerom uvedených návrhov spochybnenie dvoch ustálených judikátov Súdneho dvora, a to po prvé rozsudku, podľa ktorého zmena pracovnej zmluvy na „netrvalú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú“ predstavuje primeranú sankciu za zneužívanie opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, a po druhé rozsudku, podľa ktorého členské štáty nemajú na základe rámcovej dohody povinnosť zmeniť pracovný pomer na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú, pokiaľ existujú vnútroštátne normy umožňujúce sankcionovať a odrádzať od zneužívania opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú.

41 V druhom rade žalovaní vo veciach C‑59/22 a C‑159/22 tvrdia, že vnútroštátny súd tým, že do návrhov na začatie prejudiciálneho konania zahrnul otázky týkajúce sa priznania náhrady dotknutému zamestnancovi, rozšíril predmet sporov vo veci samej. V rámci týchto sporov sa pritom žalobcovia vo veci samej domáhali len toho, aby sa uznalo, že ich pracovný pomer je pracovným pomerom na dobu neurčitú. Tieto návrhy je tak potrebné vyhlásiť za neprípustné v rozsahu, v akom sa týkajú otázok vzťahujúcich sa na priznanie takejto náhrady, keďže tieto otázky nastoľujú problém hypotetickej povahy.

42 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že systém spolupráce zavedený článkom 267 ZFEÚ je založený na jasnom rozdelení právomocí medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom. V konaniach začatých podľa tohto článku výklad vnútroštátnych ustanovení prislúcha vnútroštátnym súdom, a nie Súdnemu dvoru, a Súdnemu dvoru neprislúcha vyslovovať sa v rámci konania začatého podľa tohto článku k zlučiteľnosti predpisov vnútroštátneho práva s ustanoveniami práva Únie. Naopak, Súdny dvor má právomoc poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky výkladové prvky spadajúce do rámca práva Únie, ktoré mu umožnia posúdiť zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov s právnou úpravou Únie (rozsudok z 25. októbra 2018, Sciotto, C‑331/17, EU:C:2018:859, bod 27 a citovaná judikatúra).

43 Treba tiež pripomenúť, že v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní pre vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj dôležitosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť, ak sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie [rozsudok z 3. júna 2021, Ministero dell’Istruzione, dell’Università e della Ricerca – MIUR a i. (Univerzitní vedeckí pracovníci), C‑326/19, EU:C:2021:438, bod 35, ako aj citovaná judikatúra].

44 Z toho vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor teda môže odmietnuť rozhodovať o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad právnej normy Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [pozri rozsudok z 3. júna 2021, Ministero dell’Istruzione, dell’Università e della Ricerca – MIUR a i. (Univerzitní vedeckí pracovníci), C‑326/19, EU:C:2021:438, bod 36, ako aj citovanú judikatúru].

45 V predmetnom prípade treba konštatovať, že z informácií poskytnutých zo strany vnútroštátneho súdu jasne vyplýva, že v spojených veciach C‑59/22, C‑110/22 a C‑159/22 žalobcovia vo veci samej opakovane uzatvárali viaceré pracovné zmluvy na dobu určitú a že v rámci vecí C‑59/22 a C‑110/22 už došlo k zmene kvalifikácie pracovného pomeru na „netrvalý pracovný pomer na dobu neurčitú“, a to rozsudkom z 27. decembra 2007 a rozsudkom z 29. septembra 2001. Podľa tohto súdu však pretrváva pochybnosť, predovšetkým pokiaľ ide o otázku, či v súlade s doložkami 2 a 3 rámcovej dohody takýto pracovným pomer patrí do pôsobnosti tejto rámcovej dohody.

46 Okrem toho z návrhov na začatie prejudiciálneho konania jednoznačne vyplýva, že vnútroštátny súd usudzuje, že zmena kvalifikácie protiprávneho pracovného pomeru na „netrvalý pracovný pomer na dobu neurčitú“ nepredstavuje opatrenie, ktoré by tento protiprávny pracovný pomer náležite sankcionovalo, a preto platí, že v rámci sporov vo veci samej bude vnútroštátny súd musieť určiť také vnútroštátne opatrenia, ktoré v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo smernice 1999/70 umožnia sankcionovať zneužívanie opakovaného uzatvárania pracovných pomerov na dobu určitú.

47 Za týchto okolností pritom nie je zjavné, že by výklad práva Únie, o ktorý žiada vnútroštátny súd, t. j. výklad doložiek 2, 3 a 5 rámcovej dohody, nemal nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporov vo veci samej, alebo že by otázky týkajúce sa priznania náhrady, ktorá je stanovená v španielskom práve, ako opatrenia, ktoré v súlade s požiadavkami smernice 1999/70 sankcionuje zneužívanie dotknutých dočasných pracovných pomerov, nastoľovalo problém hypotetickej povahy.

48 Navyše to, že sa návrhmi na začatie prejudiciálneho konania údajne spochybňujú obidva ustálené judikáty Súdneho dvora, patrí do vecnej analýzy týchto návrhov, a preto nemá vplyv na právomoc Súdneho dvora odpovedať na uvedené návrhy či na ich prípustnosť.

49 Trinástou otázkou položenou vo veci C‑59/22 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či by priznanie takej náhrady, ktorá je dodatočná vo vzťahu k náhrade uvedenej v rámci šiestych a siedmych otázok položených vo veciach C‑59/22 a C‑110/22, ako aj v rámci prvej a druhej otázky položenej vo veci C‑159/22, a ktorú by stanovili vnútroštátne súdy, mohlo predstavovať primerané opatrenie v zmysle doložky 5 rámcovej dohody na sankcionovanie zneužívania vyplývajúceho z používania netrvalých zmlúv na dobu neurčitú, ktorých platnosť sa opakovane predlžuje.

50 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že v rámci konania zavedeného článkom 267 ZFEÚ slúži návrh na začatie prejudiciálneho konania ako základ pre toto konanie na Súdnom dvore, je nevyhnutné, aby vnútroštátny súd v tomto rozhodnutí výslovne uviedol skutkový a právny rámec, do ktorého zapadá spor vo veci samej, a aby aspoň v minimálnej miere objasnil dôvody výberu ustanovení práva Únie, o ktorých výklad žiada, ako aj súvislosť medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá sa vzťahuje na spor, o ktorom rozhoduje (rozsudok z 5. mája 2022, Universiteit Antwerpen a i., C‑265/20, EU:C:2022:361, bod 24, ako aj citovaná judikatúra).

51 Tieto kumulatívne požiadavky týkajúce sa obsahu návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú výslovne uvedené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý má vnútroštátny súd v rámci spolupráce zakotvenej v článku 267 ZFEÚ poznať a ktorý je povinný dôsledne dodržiavať, a sú pripomenuté najmä v odporúčaniach Súdneho dvora Európskej únie pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania (Ú. v. EÚ C 380, 2019, s. 1) (rozsudok z 5. mája 2022, Universiteit Antwerpen a i., C‑265/20, EU:C:2022:361, bod 25, ako aj citovaná judikatúra).

52 Treba tiež pripomenúť, že informácie uvedené v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania neslúžia iba na to, aby Súdnemu dvoru umožnili poskytnúť užitočné odpovede, ale aj na to, aby vládam členských štátov, ako aj ďalším dotknutým subjektom bola poskytnutá možnosť predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Súdnemu dvoru prináleží dbať na to, aby táto možnosť bola zaručená, lebo podľa tohto ustanovenia sa oznamujú dotknutým osobám iba návrhy na začatie prejudiciálneho konania doplnené o preklad do úradného jazyka každého členského štátu, a nie vnútroštátny spis, ktorý Súdnemu dvoru prípadne predložil vnútroštátny súd (rozsudok z 5. mája 2022, Universiteit Antwerpen a i., C‑265/20, EU:C:2022:361, bod 26, ako aj citovaná judikatúra).

53 Treba pritom konštatovať, že návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný vo veci C‑59/22 neobsahuje žiadne vysvetlenie, pokiaľ ide o náhradu uvedenú v rámci trinástej položenej otázky, a predovšetkým neuvádza obsah relevantných ustanovení či judikatúry týkajúcich sa tejto náhrady v španielskom práve.

54 Trinástu otázku položenú vo veci C‑59/22 preto treba vyhlásiť za neprípustnú.

55 Pokiaľ ide o štrnástu otázku položenú vo veci C‑59/22, ktorou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či skutočnosť, že žalobkyňa vo veci samej bola zamestnaná ako zamestnankyňa na dobu neurčitú na kratší pracovný čas, „ktorý je vertikálne cyklicky rozvrhnutý“, má vplyv na odpoveď, ktorá sa má poskytnúť na prejudiciálne otázky, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, síce vyplýva, že v španielskom práve zmluvy týkajúce sa postavenia „zmluvných zamestnancov na dobu neurčitú na kratší pracovný čas, ktorý je vertikálne cyklicky rozvrhnutý“, patria do kategórie netrvalých zmlúv na dobu neurčitú, no vnútroštátny súd neuvádza obsah relevantných ustanovení alebo judikatúry týkajúcich sa tohto postavenia v španielskom práve. Okrem toho tento súd nevysvetľuje dôvody, pre ktoré sa domnieva, že uvedené postavenie by mohlo mať vplyv na výklad doložiek 2, 3 a 5 rámcovej dohody.

56 Vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 50 až 52 tohto rozsudku sa preto štrnásta otázka položená vo veci C‑59/22 musí vyhlásiť za neprípustnú.

57 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že po prvé Súdny dvor má právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania a po druhé sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania prípustné, s výnimkou trinástej a štrnástej otázky položených vo veci C‑59/22.

O prejudiciálnych otázkach

O prvých otázkach položených vo veciach C‑59/22 a C‑110/22

58 Prvými otázkami položenými vo veciach C‑59/22 a C‑110/22 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa doložky 2 a 3 rámcovej dohody majú vykladať v tom zmysle, že nestáleho zamestnanca na dobu neurčitú treba považovať za zamestnanca na dobu určitú v zmysle tejto rámcovej dohody, a teda za zamestnanca patriaceho do jej pôsobnosti.

59 V tejto súvislosti v prvom rade v zmysle ustálenej judikatúry platí, že zo znenia doložky 2 bodu 1 rámcovej dohody vyplýva, že pôsobnosť tejto dohody je široká, keďže sa všeobecne vzťahuje na „pracovníkov na dobu určitú, ktorí majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah podľa zákona, kolektívnych dohôd alebo spôsobu, ktorý je zaužívaný v jednotlivých členských štátoch“. Okrem toho definícia pojmu „pracovník na dobu určitú“ v zmysle doložky 3 bodu 1 rámcovej dohody zahŕňa všetkých pracovníkov a nerozlišuje podľa toho, či sú zamestnaní zamestnávateľom vo verejnom alebo súkromnom sektore, ani podľa toho, aká je kvalifikácia ich zmluvy podľa vnútroštátneho práva (rozsudok z 3. júna 2021, Servicio Aragonés de Salud, C‑942/19, EU:C:2021:440, bod 31 a citovaná judikatúra).

60 V druhom rade treba pripomenúť, že tak ako jasne vyplýva z názvu a znenia doložky 3 bodu 1 rámcovej dohody, toto ustanovenie iba definuje pojem „pracovník na dobu určitú“ a v tomto rámci poukazuje na typický znak zmluvy na dobu určitú, a to okolnosť, že dátum skončenia takej zmluvy je vymedzený „objektívnymi podmienkami, ako napríklad určitým dátumom, splnením určitej úlohy alebo určitou udalosťou“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2014, Fiamingo a i., C‑362/13, C‑363/13 a C‑407/13, EU:C:2014:2044, bod 46).

61 Rámcová dohoda sa teda uplatní na všetkých pracovníkov vykonávajúcich činnosti odmeňované v rámci pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú, ktorý ich spája s ich zamestnávateľom, pokiaľ sú viazaní pracovnou zmluvou alebo pracovným pomerom v zmysle vnútroštátneho práva, ale len s výhradou spočívajúcou v tom, že členským štátom pri uplatňovaní rámcovej dohody na určité kategórie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov priznáva doložka 2 bod 2 rámcovej dohody mieru voľnej úvahy, a s výnimkou dočasných agentúrnych pracovníkov v súlade so štvrtým odsekom preambuly rámcovej dohody (rozsudok z 3. júna 2021, Servicio Aragonés de Salud, C‑942/19, EU:C:2021:440, bod 32 a citovaná judikatúra).

62 V predmetnom prípade z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v rámci verejného sektora je pojem „netrvalý zamestnanec na dobu neurčitú“ (tzv. „trabajador indefinido no fijo“) pojmom vytvoreným judikatúrou a že tento pojem treba odlišovať od pojmu „trvalý zamestnanec“ (tzv. „trabajador fijo“).

63 V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že zatiaľ čo na skončenie zmluvy trvalého zamestnanca sa vzťahujú dôvody skončenia a všeobecné podmienky stanovené Zákonníkom práce, na skončenie zmluvy nestáleho zamestnanca na dobu neurčitú sa v súlade s judikatúrou Tribunal Supremo (Najvyšší súd) vzťahuje osobitný dôvod skončenia. V prípade zmeny kvalifikácie dotknutého pracovného vzťahu na netrvalú zmluvu na dobu neurčitú by tak dotknutý správny orgán bol povinný dodržať postup určený na obsadenie pracovného miesta, ktoré zastáva nestály zamestnanec na dobu neurčitú, pričom by sa uplatnili ústavné zásady publicity, rovnosti, zásluh a spôsobilosti. Po tom, čo by došlo k obsadeniu tohto pracovného miesta, by zmluva netrvalého zamestnanca na dobu neurčitú bola skončená, ibaže sa daný zamestnanec sám zúčastnil na tomto postupe a získal uvedené pracovné miesto.

64 Tento súd uvádza, že podľa Tribunal Supremo (Najvyšší súd) netrvalú zmluvu na dobu neurčitú, ktorej dĺžka trvania je obmedzená určitou udalosťou, a to konkrétne tým, že sa na pracovné miesto zastávané dotknutým zamestnancom definitívne zaradí osoba, ktorá uspela vo výberovom konaní, ktoré má správny orgán povinnosť zorganizovať na účely obsadenia tohto pracovného miesta, treba na účely uplatnenia smernice 1999/70 považovať za zmluvu na dobu určitú.

65 Preto vzhľadom na povahu netrvalej zmluvy na dobu neurčitú, tak ako je táto podľa vnútroštátneho súdu vymedzená v španielskom práve, sa zamestnanci, akými sú žalobcovia vo veciach samých, pokiaľ ide o veci C‑59/22 a C‑110/22, musia považovať za takých zamestnancov, ktorí majú postavenie „pracovníka na dobu určitú“ v zmysle doložky 3 bodu 1 rámcovej dohody, a preto patria do pôsobnosti tejto rámcovej dohody.

66 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvé otázky položené vo veciach C‑59/22 a C‑110/22 odpovedať tak, že doložky 2 a 3 rámcovej dohody sa majú vykladať v tom zmysle, že nestáleho zamestnanca na dobu neurčitú treba považovať za pracovníka na dobu určitú v zmysle tejto rámcovej dohody, a teda za zamestnanca, ktorý patrí do pôsobnosti tejto rámcovej dohody.

O druhých otázkach položených vo veciach C‑59/22 a C‑110/22

67 Druhými otázkami položenými vo veciach C‑59/22 a C‑110/22 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa výraz „opakované uzatváranie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú“, ktorý je uvedený v doložke 5 rámcovej dohody, má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na situáciu, v ktorej má zamestnanec s dotknutým správnym orgánom uzatvorenú jedinú netrvalú zmluvu na dobu neurčitú, a to v prípade, že táto zmluva nestanovuje dátum skončenia platnosti, no k jej skončeniu má dôjsť v prípade obsadenia predmetného pracovného miesta v nadväznosti na výberové konanie, a že toto výberové konanie daný správny orgán v stanovenej lehote nezorganizoval.

68 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zámerom doložky 5 rámcovej dohody je vykonanie jedného z jej cieľov, a to vymedziť opakované uzatváranie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, ktoré sa považuje za možný zdroj zneužívania v neprospech pracovníkov, a to tak, že sa stanoví určitý počet minimálnych ochranných ustanovení určených na zabránenie neistote v postavení zamestnancov (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 26, ako aj citovaná judikatúra).

69 Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody preto s cieľom predchádzať zneužívaniu, ku ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, ukladá členským štátom povinnosť prijať jedno alebo viaceré opatrenia, ktoré vymenováva, ak rovnocenné zákonné opatrenia ich vnútroštátne právo neobsahuje (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 27, ako aj citovaná judikatúra).

70 Zo znenia tohto ustanovenia, ako aj z ustálenej judikatúry teda vyplýva, že uvedené ustanovenie sa uplatňuje len v prípade opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, takže zmluva, ktorá je úplne prvou a jedinou pracovnou zmluvou na dobu určitú, nepatrí do jeho pôsobnosti (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 28, ako aj citovaná judikatúra).

71 Okrem toho je nutné spresniť, že podľa ustálenej judikatúry doložka 5 bod 2 písm. a) rámcovej dohody v zásade ponecháva členským štátom a/alebo sociálnym partnerom voľnosť, aby určili, za akých podmienok sa pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú považujú v zmysle rámcovej dohody za „opakovane uzatvárané“ (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 29, ako aj citovaná judikatúra).

72 Aj keď sa takýto odkaz na členské štáty a/alebo sociálnych partnerov na účely vymedzenia konkrétnych spôsobov uplatnenia pojmu „opakovane uzatvárané“ v zmysle rámcovej dohody vysvetľuje obavami o ochranu rôznorodosti vnútroštátnych právnych úprav v predmetnej oblasti, treba pripomenúť, že voľná úvaha takto ponechaná vnútroštátnym orgánom nie je neobmedzená, pretože nemôže v žiadnom prípade viesť k spochybneniu cieľa alebo potrebného účinku rámcovej dohody. Konkrétne táto právomoc voľnej úvahy nesmie byť týmito orgánmi vykonávaná tak, že by to viedlo k situácii, ktorá môže vyústiť do zneužitia, a takto odporovať tomuto cieľu (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 30, ako aj citovaná judikatúra).

73 Členské štáty sú totiž povinné zabezpečiť dosiahnutie výsledku stanoveného právom Únie, ako vyplýva nielen z článku 288 tretieho odseku ZFEÚ, ale aj z článku 2 prvého odseku smernice 1999/70 v spojení s jej odôvodnením 17 (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 31, ako aj citovaná judikatúra).

74 Obmedzenia voľnej úvahy ponechanej členským štátom, uvedené v bode 72 tohto rozsudku, sa osobitne vzťahujú na kľúčový pojem, akým je opakovaná povaha uzatvárania pracovnoprávnych vzťahov, ktorý je rozhodujúci na účely vymedzenia samotnej pôsobnosti vnútroštátnych ustanovení určených na vykonanie rámcovej dohody (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 32, ako aj citovaná judikatúra).

75 V predmetnom prípade z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vo veciach C‑59/22 a C‑110/22 vyplýva, že po prvé, ak je zamestnanec vyhlásený za „netrvalého zamestnanca na dobu neurčitú“, toto vyhlásenie – hoci ho možno považovať za sankciu voči dotknutému zamestnávateľovi za zneužívanie opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú – má za dôsledok to, že sa takýmto postavením nahrádzajú zmluvy na dobu určitú, ktoré tento zamestnanec mohol uzavrieť predtým, a teda platí, že na základe uvedeného vyhlásenia sa predmetný pracovný vzťah od jeho začiatku stáva netrvalým pracovným pomerom na dobu neurčitú. Predtým uzavreté zmluvy na dobu určitú tak strácajú platnosť a uvedený zamestnanec je od začiatku viazaný jedinou zmluvou, a to netrvalou zmluvou na dobu neurčitú.

76 Po druhé v rámci týchto vecí vnútroštátny súd konkretizuje, že netrvalá zmluva na dobu neurčitú neobsahuje pevne stanovený koniec platnosti, ale že jej skončenie je podmienené obsadením predmetného pracovného miesta, a že dotknutý správny orgán je povinný začať verejné konanie na účely obsadenia tohto pracovného miesta.

77 Po tretie tento vnútroštátny súd v rámci veci C‑59/22 poukazuje na to, že od začiatku netrvalého pracovného pomeru na dobu neurčitú, o ktorý ide vo veci samej, t. j. po dobu 27 rokov, nebola zorganizovaná žiadna výberová skúška. Rovnako z návrhu na začatie prejudiciálneho konania predloženého vo veci C‑110/22 vyplýva, že výberové konanie bolo odložené a ku dňu podania žaloby vo veci samej sa stále neuskutočnilo, a žalobca vo veci samej tak má s dotknutým správnym orgánom uzatvorenú netrvalú zmluvu na dobu neurčitú už 20 rokov.

78 Platí pritom, že ak by sa dospelo k záveru o neexistencii opakovane uzatváraných pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú v zmysle doložky 5 rámcovej dohody len z toho dôvodu, že zamestnanec má s dotknutým správnym orgánom uzavretú len jedinú netrvalú zmluvu na dobu neurčitú, pričom však, tak ako vyplýva z návrhov na začatie prejudiciálneho konania, po prvé sa touto zmluvou, ktorá má tiež dočasný charakter, z titulu sankcie nahrádzajú opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú, a po druhé je trvalé ponechanie tohto netrvalého zamestnanca na dobu neurčitú na predmetnom pracovnom mieste dôsledkom toho, že dotknutý zamestnávateľ nedodržal svoju zákonnú povinnosť zorganizovať v stanovenej lehote výberové konanie na účely definitívneho obsadenia tohto pracovného miesta, a teda sa pracovný pomer dotknutého zamestnanca v dôsledku toho po dobu niekoľko rokov implicitne predlžoval, uvedený záver by mohol ohroziť cieľ, účel, ako aj potrebný účinok tejto rámcovej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 35, ako aj citovanú judikatúru).

79 Takýto reštriktívny výklad pojmu „opakované uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú“ by totiž umožňoval zamestnávať pracovníkov za neistých podmienok po celé roky (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 36, ako aj citovaná judikatúra).

80 Okrem toho by tento reštriktívny výklad mohol mať za následok nielen to, že sa v skutočnosti vylúči veľký počet pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú z ochrany pracovníkov požadovanej smernicou 1999/70 a rámcovou dohodou, čím by bol cieľ, ktorý tieto sledujú, zbavený z veľkej časti svojej podstaty, ale aj umožní zneužívanie takýchto vzťahov zamestnávateľmi na uspokojenie trvalých a dlhodobých personálnych potrieb (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 37, ako aj citovaná judikatúra).

81 Keďže v predmetnom prípade dotknutý správny orgán v stanovenej lehote nezorganizoval výberové konanie na účely definitívneho obsadenia pracovného miesta zastávaného nestálym zamestnancom na dobu neurčitú, automatické predĺženia tejto zmluvy na dobu určitú možno považovať za predlžovania platnosti a v dôsledku toho za uzatváranie jednotlivých zmlúv na dobu určitú. Z toho vyplýva, že situácie, o ktoré ide vo veciach samých, pokiaľ ide o veci C‑59/22 a C‑110/22, sa nevyznačujú uzavretím len jedinej zmluvy, ale uzatváraním zmlúv, ktoré možno skutočne kvalifikovať ako „opakované“ v zmysle doložky 5 rámcovej dohody, overenie čoho však bude úlohou vnútroštátneho súdu.

82 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhé otázky položené vo veciach C‑59/22 a C‑110/22 odpovedať tak, že doložka 5 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že výraz „opakované uzatváranie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú“, ktorý je uvedený v tomto ustanovení, sa vzťahuje na situáciu, v ktorej – z dôvodu, že dotknutý správny orgán v stanovenej lehote nezorganizoval výberové konanie, na základe ktorého sa má definitívne obsadiť pracovné miesto zastávané netrvalým zamestnancom na dobu neurčitú, – sa platnosť zmluvy na dobu určitú uzatvorenej medzi týmto zamestnancom a týmto správnym orgánom automaticky predlžovala.

O tretích až piatych otázkach položených vo veciach C‑59/22 a C‑110/22

83 Pokiaľ ide o tretie až piate otázky položené vo veciach C‑59/22 a C‑110/22, vnútroštátny súd uvádza, že vzhľadom na to, že pojem „netrvalá zmluva na dobu neurčitú“ je pojmom vytvoreným judikatúrou, tento typ zmluvy nie je v španielskom právnom poriadku upravený. Španielsky zákonodarca teda neprijal žiadne z opatrení stanovených v doložke 5 bode 1 písm. a) až c) rámcovej dohody s cieľom zabrániť zneužívaniu, ktoré by mohlo vyplynúť z využívania netrvalých zmlúv na dobu neurčitú, ktoré sú postupne predlžované.

84 Vzhľadom na to sa vnútroštátny súd domnieva, že nie je vylúčené, že na základe zásady konformného výkladu sa článok 15 ods. 5 Zákonníka práce, ktorý stanovuje obmedzenie reťazenia zmlúv na dobu určitú, uplatňuje aj na netrvalé zmluvy na dobu neurčitú.

85 Vnútroštátny súd však poukazuje na to, že aj za tohto predpokladu by pretrvávala pochybnosť, pokiaľ ide o súlad španielskej právnej úpravy s doložkou 5 rámcovej dohody, keďže tento článok 15 ods. 5 nezakotvuje obmedzenie, pokiaľ ide o dĺžku trvania alebo predĺženie platnosti, či už výslovné alebo konkludentné, netrvalých zmlúv na dobu neurčitú, ale iba stanovuje časové obmedzenie reťazenia len jedinej netrvalej zmluvy na dobu neurčitú s ďalšími zmluvami na dobu určitú.

86 Práve v tomto kontexte sa vnútroštátny súd tretími až piatymi otázkami položenými vo veciach C‑59/22 a C‑110/22 v podstate pýta, či sa má doložka 5 rámcovej dohody vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nestanovuje žiadne z opatrení uvedených v bode 1 písm. a) až c) tejto doložky ani „ekvivalentné zákonné opatrenie“ v zmysle tejto doložky na účely zabránenia zneužívania netrvalých pracovných zmlúv na dobu neurčitú.

87 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že tak ako je uvedené v bodoch 68 a 69 tohto rozsudku, doložka 5 rámcovej dohody, ktorej účelom je vykonať jeden z cieľov sledovaných touto smernicou, a to vymedziť opakované uzatváranie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, v bode 1 ukladá členským štátom povinnosť účinne a záväzne prijať najmenej jedno z opatrení, ktoré taxatívne uvádza, ak ich vnútroštátne právo neobsahuje ekvivalentné zákonné opatrenia. Tri takto taxatívne uvedené opatrenia v bode 1 písm. a) až c) tejto doložky sa týkajú objektívnych dôvodov odôvodňujúcich obnovenie týchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov, maximálnej doby platnosti týchto opakovane uzatváraných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov a počtu ich obnovení (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 43, ako aj citovaná judikatúra).

88 Členské štáty v tejto súvislosti disponujú mierou voľnej úvahy, pretože môžu uplatniť jedno alebo viaceré opatrenia uvedené v doložke 5 bode 1 písm. a) až c) rámcovej dohody, či dokonca existujúce ekvivalentné zákonné opatrenia, a to najmä s prihliadnutím na potreby osobitných odvetví a/alebo kategórií pracovníkov (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 44, ako aj citovaná judikatúra).

89 Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody tým udáva členským štátom všeobecný cieľ spočívajúci v zamedzení takýmto zneužívaniam, pričom im ponecháva voľbu prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa, pokiaľ nespochybnia cieľ alebo potrebný účinok rámcovej dohody (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 45, ako aj citovaná judikatúra).

90 Okrem toho treba pripomenúť že Súdnemu dvoru neprislúcha vyjadrovať sa k výkladu ustanovení vnútroštátneho práva, keďže táto úloha prináleží výlučne príslušným vnútroštátnym súdom, ktoré musia zistiť, či príslušné ustanovenia vnútroštátnej právnej úpravy spĺňajú požiadavky stanovené v doložke 5 rámcovej dohody (pozri rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 50, ako aj citovanú judikatúru).

91 Vnútroštátnemu súdu teda prináleží, aby posúdil, do akej miery podmienky uplatňovania, ako aj skutočné vykonávanie príslušných ustanovení vnútroštátneho práva predstavujú primerané opatrenie, na základe ktorého možno predchádzať zneužívaniu opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 51, ako aj citovaná judikatúra).

92 Súdny dvor však pri rozhodovaní v prejudiciálnom konaní môže v prípade potreby poskytnúť objasnenia, ktoré majú vnútroštátne súdy viesť pri ich posudzovaní (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 52, ako aj citovaná judikatúra).

93 Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že tak žalovaný vo veci samej, pokiaľ ide o vec C‑59/22, ako aj španielska vláda tvrdia, že tak ako konštatoval Tribunal Supremo (Najvyšší súd), pojem „netrvalý zamestnanec na dobu neurčitú“ zodpovedá charakteristikám troch opatrení uvedených v doložke 5 rámcovej dohody. Po prvé tak uplatnenie príslušného typu zmluvy zodpovedá objektívnemu dôvodu, ktorým je konkrétne zaručiť prístup k zamestnaniu vo verejnom sektore za podmienok rovnosti, zásluh, spôsobilosti a publicity, pričom súčasne dochádza k náprave situácie spočívajúcej v používaní nezákonných zmlúv v tomto sektore až do pokrytia pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť, po druhé má tento typ zmluvy maximálnu dĺžku trvania, ktorá závisí od uverejnenia výberového konania určeného na pokrytie pracovného miesta, pričom toto výberové konanie môže iniciovať samotný zamestnanec a musí k nemu dôjsť v maximálnej lehote v súlade so španielskym právom, a po tretie akékoľvek opakované uzatváranie je vylúčené, keďže k predlžovaniu platnosti uvedeného typu zmluvy nedochádza.

94 V tomto kontexte platí, že vzhľadom na to, že podľa vnútroštátneho súdu, tak ako je uvedené v bodoch 83 až 85 tohto rozsudku, španielske právo vo vzťahu ku kategórii netrvalých zmlúv na dobu neurčitú nestanovuje žiadne opatrenie určené na zabránenie zneužívania týchto zmlúv v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) až c) rámcovej dohody, a vzhľadom na to, že článok 15 ods. 5 Zákonníka práce, hoci aj vykladaný v súlade s požiadavkami tejto doložky, takéto opatrenie nemôže predstavovať, je na účely poskytnutia užitočnej odpovede tomuto súdu potrebné poskytnúť spresnenia vo vzťahu k argumentácii, ktorú uvádza žalovaný vo veci samej, pokiaľ ide o vec C‑59/22, ako aj španielska vláda, tak ako je táto uvedená v bode 93 tohto rozsudku.

95 Pokiaľ ide v prvom rade o objektívne dôvody uvádzané týmito žalovanými vo veci samej a španielskou vládou, a to konkrétne zaručiť prístup k zamestnaniu vo verejnom sektore za podmienok rovnosti, zásluh, spôsobilosti a publicity, a pritom súčasne uskutočniť nápravu situácie spočívajúcej v používaní nezákonných zmlúv v tomto sektore až do pokrytia pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť, treba poukázať na to, že, tak ako vyplýva zo samotného znenia doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody, toto ustanovenie sa týka objektívnych dôvodov odôvodňujúcich „predĺženie platnosti“ zmlúv na dobu určitú, a nie objektívnych dôvodov odôvodňujúcich samotné uplatnenie takého typu zmluvy, akým je netrvalá zmluva na dobu neurčitú.

96 Pokiaľ ide v druhom rade o organizáciu výberových konaní v požadovaných lehotách na účely definitívneho obsadenia pracovných miest, ktoré dočasne zastávajú pracovníci na dobu určitú, treba poznamenať, že takéto opatrenie môže zabrániť pretrvávaniu neistého postavenia týchto pracovníkov tým, že zabezpečí, aby pracovné miesta, ktoré zastávajú, boli urýchlene definitívne obsadené (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 94).

97 Organizácia takýchto konaní v požadovaných lehotách preto v zásade môže v situáciách, o aké ide vo veciach samých, zabrániť zneužívaniu vyplývajúcemu z opakovaného uzatvárania pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, až kým nebudú tieto pracovné miesta definitívne obsadené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 95).

98 Po tomto spresnení z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v predmetnom prípade napriek skutočnosti, že právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje presné lehoty na to, aby dotknutý správny orgán uskutočnil takéto konania, v skutočnosti tieto lehoty nie sú dodržiavané a tieto konania sú zriedkavé.

99 Za týchto podmienok je zrejmé, že vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje organizáciu výberových konaní na účely definitívneho obsadenia pracovných miest, ktoré dočasne zastávajú pracovníci na dobu určitú, ako aj presné lehoty na tieto účely, ale ktorá neumožňuje zabezpečiť, aby takéto konania boli skutočne organizované, nemôže zabrániť zneužívaniu opakovaného uzatvárania pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú dotknutým zamestnávateľom (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 97).

100 V dôsledku toho sa s výhradou overení, ktoré bude musieť vykonať vnútroštátny súd, nezdá, že by takáto právna úprava predstavovala dostatočne účinné a odrádzajúce opatrenie na zabezpečenie plnej účinnosti noriem prijatých na základe rámcovej dohody, a preto ju nemožno kvalifikovať ako „ekvivalentné zákonné opatrenie“ v zmysle doložky 5 rámcovej dohody.

101 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na tretie až piate otázky položené vo veciach C‑59/22 a C‑110/22 odpovedať tak, že doložka 5 bod 1 písm. a) až c) rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nestanovuje žiadne z opatrení uvedených v tomto ustanovení ani „ekvivalentné zákonné opatrenie“ v zmysle tejto doložky na účely zabránenia zneužívania netrvalých pracovných zmlúv na dobu neurčitú.

O šiestych a siedmych otázkach položených vo veciach C‑59/22 a C‑110/22, ako aj o prvej a druhej otázke položenej vo veci C‑159/22

102 Šiestymi a siedmymi otázkami položenými vo veciach C‑59/22 a C‑110/22, ako aj prvou a druhou otázkou položenou vo veci C‑159/22 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má doložka 5 rámcovej dohody vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje vyplatenie paušálnej náhrady vo výške 20‑násobku dennej mzdy za každý odpracovaný rok, najviac však do výšky jednoročného zárobku, každému pracovníkovi, ktorého zamestnávateľ zneužíval netrvalé zmluvy na dobu neurčitú, ktorých platnosť bola opakovane predlžovaná.

103 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že doložka 5 rámcovej dohody nestanovuje osobitné sankcie pre prípad, že by sa zistilo, že došlo k zneužívaniu. V takom prípade vnútroštátnym orgánom prináleží prijať opatrenia, ktoré musia byť nielen primerané, ale tiež dostatočne účinné a odrádzajúce na to, aby sa zabezpečila plná účinnosť právnych noriem prijatých na základe rámcovej dohody (rozsudok z 13. januára 2022, MIUR a Ufficio Scolastico Regionale per la Campania, C‑282/19, EU:C:2022:3, bod 81, ako aj citovaná judikatúra).

104 Súdny dvor okrem toho uviedol, že ak došlo k zneužívaniu opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, musí byť možné uplatniť opatrenie predstavujúce účinné a rovnocenné záruky ochrany pracovníkov, aby bolo možné náležite sankcionovať toto zneužívanie a odstrániť dôsledky porušenia práva Únie. Podľa samotného znenia článku 2 prvého odseku smernice 1999/70 totiž členské štáty musia „prija[ť] potrebné opatrenia, ktoré im umožnia kedykoľvek sa zaručiť za výsledky, ktorých dosiahnutie táto smernica ukladá“ (rozsudok z 13. januára 2022, MIUR a Ufficio Scolastico Regionale per la Campania, C‑282/19, EU:C:2022:3, bod 84 a citovaná judikatúra).

105 V predmetnom prípade z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v súlade so španielskym právom sa paušálna náhrada vypláca nestálym zamestnancom na dobu neurčitú pri skončení ich zmlúv z dôvodu obsadenia ich pracovného miesta, čo predpokladá, že sa zúčastnili výberového konania a neboli v ňom úspešní, alebo že sa na tomto výberovom konaní nezúčastnili.

106 Súdny dvor pritom rozhodol, že vyplatenie odstupného pri skončení zmluvy neumožňuje dosiahnuť účel sledovaný doložkou 5 rámcovej dohody, ktorý spočíva v zabránení zneužívaniu vyplývajúcemu z opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú. Takéto vyplatenie sa totiž zdá byť nezávislé od akejkoľvek úvahy týkajúcej sa zákonnej či zneužívajúcej povahy uzatvárania zmlúv na dobu určitú (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 74, ako aj citovaná judikatúra).

107 Nezdá sa teda, že takéto opatrenie by mohlo náležite sankcionovať zneužívanie opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú a odstrániť dôsledky porušenia práva Únie, a preto je zrejmé, že samo osebe nepredstavuje dostatočne účinné a odrádzajúce opatrenie na zabezpečenie plnej účinnosti právnych noriem prijatých na základe rámcovej dohody v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 103 tohto rozsudku (pozri rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 75, ako aj citovanú judikatúru).

108 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na šieste a siedme otázky položené vo veciach C‑59/22 a C‑110/22, ako aj na prvú a druhú otázku položenú vo veci C‑159/22 odpovedať tak, že doložka 5 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje vyplatenie paušálnej náhrady vo výške 20‑násobku dennej mzdy za každý odpracovaný rok, najviac však do výšky jednoročného zárobku, každému pracovníkovi, ktorého zamestnávateľ zneužíval netrvalé zmluvy na dobu neurčitú, ktorých platnosť bola opakovane predlžovaná, a to pokiaľ je vyplatenie tejto náhrady pri skončení zmluvy nezávislé od akejkoľvek úvahy týkajúcej sa zákonnej či zneužívajúcej povahy uzatvárania týchto zmlúv.

O ôsmych a deviatych otázkach položených vo veciach C‑59/22 a C‑110/22, ako aj o tretej otázke položenej vo veci C‑159/22

109 Ôsmymi otázkami položenými vo veciach C‑59/22 a C‑110/22, ako aj treťou otázkou položenou vo veci C‑159/22 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má doložka 5 rámcovej dohody vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym ustanoveniam, podľa ktorých „nezákonné akty“ zakladajú zodpovednosť orgánov verejnej správy „v súlade s platnou právnou úpravou na jednotlivých [týchto] orgánoch verejnej správy“.

110 V prípade zápornej odpovede na tieto otázky sa vnútroštátny súd deviatymi otázkami položenými vo veciach C‑59/22 a C‑110/22 v podstate pýta, či sa tieto vnútroštátne ustanovenia, ktoré boli prijaté v roku 2017, majú uplatniť na zneužitia, ku ktorým došlo pred nadobudnutím ich účinnosti.

111 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z judikatúry citovanej v bode 103 tohto rozsudku bude úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či uvedené vnútroštátne ustanovenia sú účinné a odrádzajúce na zabezpečenie plnej účinnosti noriem prijatých na základe rámcovej dohody. Osobitne bude musieť tento súd overiť to, či dané vnútroštátne ustanovenia predstavujú účinné opatrenia nielen na zabránenie zneužívaniu opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, ale aj na náležité sankcionovanie tohto zneužívania a odstránenie následkov porušenia práva Únie.

112 Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že samotný vnútroštátny súd má zrejme pochybnosti o súlade predmetných vnútroštátnych ustanovení, t. j. štyridsiateho tretieho dodatkového ustanovenia zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 a sedemnásteho dodatkového ustanovenia k EBEP zavedeného kráľovským zákonným dekrétom č. 14/2021, s doložkou 5 rámcovej dohody. Po prvé výraz „nezákonné akty“ nie je zadefinovaný, a preto je príliš vágny na to, aby umožňoval uplatnenie sankcií alebo pripísanie zodpovednosti v súlade so zásadami zákonnosti a istoty. Po druhé tieto vnútroštátne ustanovenia nekonkretizujú zodpovednosť, ktorá môže vzniknúť, a obmedzujú sa len na odkaz na „platnú právnu úpravu na jednotlivých orgánoch verejnej správy“, pričom táto právna úprava sa nedá identifikovať. Po tretie vnútroštátny súd nemá vedomosť o žiadnom orgáne verejnej správy, ktorého zodpovednosť by bola založená za to, že buď podporoval, alebo opakovane uzatváral zmluvy na dobu určitú.

113 Za týchto okolností treba konštatovať, že vzhľadom na vnútroštátny právny rámec uvedený v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania sa zdá, že znenie štyridsiateho tretieho dodatkového ustanovenia zákona o štátnom rozpočte na rok 2018, ako aj znenie sedemnásteho dodatkového ustanovenia k EBEP sú nejednoznačné a abstraktné do takej miery, že z tohto dôvodu ich nemožno porovnávať s talianskym mechanizmom zodpovednosti správnych orgánov, na ktorý Súdny dvor odkazuje v rozsudku zo 7. marca 2018, Santoro (C‑494/16, EU:C:2018:166), a vo vzťahu ku ktorému bolo rozhodnuté, že v spojení s ďalšími účinnými a odrádzajúcimi opatreniami, – s výhradou overení prináležiacich vnútroštátnemu súdu vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, – je takej povahy, že na jeho základe možno konštatovať súlad talianskej právnej úpravy s doložkou 5 rámcovej dohody.

114 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na ôsme otázky položené vo veciach C‑59/22 a C‑110/22, ako aj na tretiu otázku položenú vo veci C‑159/22 odpovedať tak, že doložka 5 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym ustanoveniam, podľa ktorých „nezákonné akty“ zakladajú zodpovednosť orgánov verejnej správy „v súlade s platnou právnou úpravou na jednotlivých [týchto] orgánoch verejnej správy“, pokiaľ tieto vnútroštátne ustanovenia nie sú účinné a odrádzajúce na zabezpečenie plnej účinnosti noriem prijatých na základe tejto doložky.

115 Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na ôsme otázky položené vo veciach C‑59/22 a C‑110/22 nie je potrebné rozhodnúť o deviatych otázkach položených vo veciach C‑59/22 a C‑110/22.

O dvanástych otázkach položených vo veciach C‑59/22 a C‑110/22, ako aj o šiestej otázke položenej vo veci C‑159/22

116 Dvanástymi otázkami položenými vo veciach C‑59/22 a C‑110/22, ako aj šiestou otázkou položenou vo veci C‑159/22 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa doložka 5 rámcovej dohody má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje zorganizovanie postupov na premenu dočasných pracovných miest na stále pracovné miesta prostredníctvom vyhlásenia výberových konaní na obsadenie pracovných miest, na ktorých pracujú dočasní zamestnanci, medzi ktorých patria aj netrvalí zamestnanci na dobu neurčitú.

117 V tejto súvislosti treba poukázať na to, že Súdny dvor uviedol, že hoci organizovanie výberových konaní poskytuje pracovníkom, ktorí sú zneužívajúco zamestnaní v rámci opakovane uzatváraných pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, príležitosť pokúsiť sa o prístup k stabilite zamestnania, keďže títo pracovníci sa v zásade môžu zúčastniť na týchto konaniach, takáto skutočnosť nemôže zbaviť členské štáty povinnosti prijať primerané opatrenie na náležité sankcionovanie zneužívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv a pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú. Takéto konania, ktorých výsledok je navyše neistý, sú totiž vo všeobecnosti otvorené aj pre uchádzačov, ktorí neboli obeťami takéhoto zneužívania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 100).

118 Keďže je teda organizovanie takýchto konaní nezávislé od akejkoľvek úvahy týkajúcej sa zneužívania uzatvárania zmlúv na dobu určitú, nezdá sa, že by mohlo náležite sankcionovať zneužívanie takýchto pracovnoprávnych vzťahov a odstrániť dôsledky porušenia práva Únie. Nezdá sa tak, že by umožňovalo dosiahnuť cieľ sledovaný doložkou 5 rámcovej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 101).

119 V predmetnom prípade z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že po prvé španielsky zákonodarca sa prostredníctvom postupov na premenu dočasných pracovných miest na stále pracovné miesta snaží obmedziť využívanie opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú na vnútroštátnych orgánoch verejnej správy, a to bez toho, aby v rámci týchto postupov upustil od dodržiavania zásad rovnosti, slobodnej súťaže, publicity, zásluh a spôsobilosti. Po druhé netrvalí zamestnanci na dobu neurčitú môžu o svoje zamestnanie prísť, ak na predmetných skúškach neuspejú. Po tretie v prípade skončenia netrvalej zmluvy na dobu neurčitú budú mať títo zamestnanci nárok na paušálnu náhradu vo výške 20‑násobku dennej mzdy za každý odpracovaný rok, najviac však do výšky jednoročného zárobku.

120 V súlade s úvahami vyplývajúcimi z judikatúry citovanej v bodoch 117 a 118 tohto rozsudku, ktoré sú vzhľadom na skutočnosti uvedené v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, v predmetnom prípade uplatniteľné, sa s výhradou overenia prináležiaceho vnútroštátnemu súdu nezdá, že by organizovanie postupov na premenu dočasných pracovných miest na stále pracovné miesta, ktoré stanovuje španielske právo, bolo takej povahy, že by mohlo náležite sankcionovať zneužívanie opakovane uzatváraných netrvalých pracovnoprávnych vzťahov na dobu neurčitú, a teda odstrániť dôsledky porušenia práva Únie.

121 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na dvanáste otázky položené vo veciach C‑59/22 a C‑110/22, ako aj na šiestu otázku položenú vo veci C‑159/22 odpovedať tak, že doložka 5 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje zorganizovanie postupov na premenu dočasných pracovných miest na stále pracovné miesta prostredníctvom vyhlásenia výberových konaní na obsadenie pracovných miest, na ktorých pracujú dočasní zamestnanci, medzi ktorých patria aj netrvalí zamestnanci na dobu neurčitú, a to pokiaľ je toto zorganizovanie nezávislé od akejkoľvek úvahy týkajúcej sa zneužívajúcej povahy uzatvárania týchto zmlúv na dobu určitú.

O desiatych a jedenástych otázkach položených vo veciach C‑59/22 a C‑110/22, ako aj o štvrtej a piatej otázke položenej vo veci C‑159/22

122 Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že zatiaľ čo Tribunal Constitucional (Ústavný súd) konštatuje, že ústavné zásady uvedené v článku 23 ods. 2 a článku 103 ods. 3 Ústavy, podľa ktorých prístup k zamestnaniu vo verejnej službe rešpektuje zásady rovnosti, zásluh a spôsobilosti, sa neuplatňujú na zmluvné pracovnoprávne vzťahy, pracovnoprávny senát Tribunal Supremo (Najvyšší súd) zase tieto zásady na takéto vzťahy uplatňuje, čo podľa tohto druhého uvedeného súdu znemožňuje kvalifikáciu zamestnancov, ktorí neboli prijatí do zamestnania na základe výberového konania rešpektujúceho uvedené zásady, ako „zamestnancov na dobu neurčitú“, a preto si vyžiadalo zavedenie pojmu „netrvalý zamestnanec na dobu neurčitú“. Podľa vnútroštátneho súdu z toho vyplýva, že zmena opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, a osobitne nestálych zmlúv na dobu neurčitú, ktorých platnosť bola opakovane predlžovaná, na zmluvy na dobu neurčitú by sa mohla považovať za odporujúcu vyššie uvedeným ustanoveniam Ústavy, tak ako ich vykladá Tribunal Supremo (Najvyšší súd).

123 Práve v tomto kontexte sa vnútroštátny súd desiatymi a jedenástymi otázkami položenými vo veciach C‑59/22 a C‑110/22, ako aj štvrtou a piatou otázkou položenou vo veci C‑159/22 v podstate pýta, či sa doložka 5 rámcovej dohody má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ vo vnútroštátnom práve neexistujú primerané opatrenia na to, aby sa na základe tejto doložky 5 predchádzalo, a prípadne sankcionovalo zneužívanie vyplývajúce z využívania opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, vrátane netrvalých zmlúv na dobu neurčitú, ktorých platnosť bola opakovane predlžovaná, by sa tieto zmluvy na dobu určitú mali zmeniť na zmluvy na dobu neurčitú, a to aj vtedy, ak je takáto zmena v rozpore s článkom 23 ods. 2 a článkom 103 ods. 3 Ústavy, tak ako ich vykladá Tribunal Supremo (Najvyšší súd).

124 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že doložka 5 rámcovej dohody neukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť zmenu pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú, a tak ako je zmienené v bode 103 tohto rozsudku, ani neuvádza osobitné sankcie v prípade, keď sa zistí, že došlo k zneužívaniu [rozsudok zo 7. apríla 2022, Ministero della Giustizia a i. (Postavenie talianskych zmierovacích sudcov), C‑236/20, EU:C:2022:263, bod 60, ako aj citovaná judikatúra].

125 Okrem toho je potrebné uviesť, že z doložky 5 bodu 2 rámcovej dohody vyplýva, že členské štáty majú možnosť v rámci opatrenia na predchádzanie zneužívaniu opakovaných pracovných zmlúv na dobu určitú zmeniť pracovné pomery na dobu určitú na pracovné pomery na dobu neurčitú, pretože stabilita zamestnania, ktorú tieto vzťahy uvedené ako posledné poskytujú, predstavuje hlavný prvok ochrany pracovníkov (rozsudok z 8. mája 2019, Rossato a Conservatorio di Musica F. A. Bonporti, C‑494/17, EU:C:2019:387, bod 39).

126 Je preto úlohou vnútroštátnych orgánov prijať primerané, účinné a odrádzajúce opatrenia na zabezpečenie plnej účinnosti noriem prijatých podľa rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktoré môžu na tento účel stanoviť zmenu zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú. Ak však došlo k zneužívaniu opakovaného uzatvárania pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, musí byť možné uplatniť opatrenie na to, aby bolo toto zneužívanie náležite sankcionované a aby boli odstránené dôsledky porušenia [rozsudok zo 7. apríla 2022, Ministero della Giustizia a i. (Postavenie talianskych zmierovacích sudcov), C‑236/20, EU:C:2022:263, bod 61, ako aj citovaná judikatúra].

127 Na to, aby vnútroštátnu právnu úpravu, akou je španielska právna úprava, o ktorú ide vo veciach samých, vykladaná zo strany Tribunal Supremo (Najvyšší súd), ktorá vo verejnom sektore zakazuje zmenu opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, akými sú netrvalé zmluvy na dobu neurčitú, o ktoré ide v sporoch vo veci samej, na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, bolo možné považovať za právnu úpravu, ktorá je v súlade s rámcovou dohodou o práci na dobu určitú, musí vnútroštátny právny poriadok dotknutého členského štátu v uvedenom sektore obsahovať iné účinné opatrenie na predchádzanie zneužívaniu opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú, a prípadne jeho sankcionovanie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2022, Ministero della Giustizia a i. (Postavenie talianskych zmierovacích sudcov), C‑236/20, EU:C:2022:263, bod 62, ako aj citovanú judikatúru].

128 Z vyššie uvedeného vyplýva, že právna úprava stanovujúca kogentné pravidlo, podľa ktorého v prípade zneužívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú, akými sú aj netrvalé zmluvy na dobu neurčitú, o aké ide v sporoch vo veci samej, sa tieto zmluvy zmenia na pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú, môže byť právnou úpravou obsahujúcou opatrenie, ktoré účinne sankcionuje také zneužívanie, a preto ju treba považovať za právnu úpravu, ktorá je v súlade s doložkou 5 rámcovej dohody (rozsudok z 8. mája 2019, Rossato a Conservatorio di Musica F. A. Bonporti, C‑494/17, EU:C:2019:387, bod 40, ako aj citovaná judikatúra).

129 Pokiaľ pritom ide o nesúlad takejto zmeny s ústavnými zásadami rovnosti, zásluh a spôsobilosti, tak ako ich vykladá Tribunal Supremo (Najvyšší súd), t. j. nesúlad, na ktorý poukazuje vnútroštátny súd, treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že doložka 5 bod 1 rámcovej dohody sa z hľadiska svojho obsahu nezdá nepodmienená a dostatočne presná na to, aby sa jej jednotlivec mohol dovolávať pred vnútroštátnym súdom. Podľa tohto ustanovenia je totiž na posúdení členského štátu, aby na účely predchádzania zneužívaniu pracovných zmlúv na dobu určitú použil jedno alebo viaceré opatrenia vymenované v tejto doložke, alebo aj existujúce rovnocenné zákonné opatrenia, a to pri zohľadnení potrieb príslušných sektorov a/alebo kategórií pracovníkov. Okrem toho nie je možné dostatočným spôsobom určiť minimálnu ochranu, ktorá musí byť v každom prípade poskytnutá na základe doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody [rozsudok z 11. februára 2021, M. V. a i. (Opakovane uzatvárané pracovné zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore), C‑760/18, EU:C:2021:113, bod 64, ako aj citovaná judikatúra].

130 Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že vnútroštátne súdy, ktoré uplatňujú vnútroštátne právo, sú povinné vykladať ho v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel predmetnej smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, a takto konať v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ. Táto povinnosť konformného výkladu sa týka všetkých ustanovení vnútroštátneho práva, tak predchádzajúcich tejto smernici, ako aj nasledujúcich po nej [rozsudok z 11. februára 2021, M. V. a i. (Opakovane uzatvárané pracovné zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore), C‑760/18, EU:C:2021:113, bod 65, ako aj citovaná judikatúra].

131 Požiadavka konformného výkladu vnútroštátneho práva je totiž vlastná systému Zmluvy o FEÚ, keďže vnútroštátnym súdom pri rozhodovaní o sporoch, ktoré im boli predložené, umožňuje zabezpečiť v rámci svojich právomocí plnú účinnosť práva Únie [rozsudok z 11. februára 2021, M. V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore), C‑760/18, EU:C:2021:113, bod 66, ako aj citovaná judikatúra].

132 Je pravda, že povinnosť vnútroštátneho súdu odkázať na obsah rámcovej dohody pri výklade a uplatňovaní príslušných pravidiel vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, a najmä zásadami právnej istoty a zákazu retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem [rozsudok z 11. februára 2021, M. V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore), C‑760/18, EU:C:2021:113, bod 67, ako aj citovaná judikatúra).

133 Zásada konformného výkladu však predsa len vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou [rozsudok z 11. februára 2021, M. V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore), C‑760/18, EU:C:2021:113, bod 68, ako aj citovaná judikatúra).

134 V predmetnom prípade je teda úlohou vnútroštátneho súdu, aby príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva v čo najväčšej možnej miere a v prípade, že došlo k zneužívaniu opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, vykladal a uplatňoval tak, aby umožnili náležite sankcionovať toto zneužívanie a odstrániť následky porušenia práva Únie. V tomto rámci bude prináležať vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či príslušné ustanovenia Ústavy možno prípadne vykladať takým spôsobom, ktorý je v súlade s doložkou 5 rámcovej dohody, tak aby bola zaručená plná účinnosť smernice 1999/70 a dospelo sa k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným touto smernicou [pozri analogicky rozsudok z 11. februára 2021, M. V. a i. (Opakovane uzatvárané pracovné zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore), C‑760/18, EU:C:2021:113, bod 69, ako aj citovanú judikatúru].

135 Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že povinnosť konformného výkladu ukladá vnútroštátnym súdom povinnosť v prípade potreby zmeniť ustálenú judikatúru, pokiaľ táto judikatúra vychádza z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý je nezlučiteľný s cieľmi smernice. V dôsledku toho nemôže vnútroštátny súd predovšetkým platne konštatovať, že vnútroštátne ustanovenie nemôže vykladať v súlade s právom Únie len z toho dôvodu, že toto ustanovenie bolo sústavne vykladané v zmysle, ktorý nie je zlučiteľný s týmto právom (rozsudok z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 86, ako aj citovaná judikatúra).

136 Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva po prvé to, že za predpokladu, že by vnútroštátny súd dospel k záveru, že predmetný vnútroštátny právny poriadok neobsahuje vo verejnom sektore účinné opatrenie na predchádzanie, a prípadne sankcionovanie zneužívania opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, vrátane netrvalých zmlúv na dobu neurčitú, ktorých platnosť bola opakovane predlžovaná, takéto opatrenie môže predstavovať zmena týchto zmlúv na pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú.

137 Po druhé, ak by v takom prípade vnútroštátny súd okrem iného dospel k záveru, že ustálená judikatúra Tribunal Supremo (Najvyšší súd) na rozdiel od judikatúry Tribunal Constitucional (Ústavný súd), takejto zmene bráni, tento súd by mal zmeniť túto judikatúru Tribunal Supremo (Najvyšší súd), ak táto judikatúra vychádza z výkladu ustanovení Ústavy, ktorý je nezlučiteľný s cieľmi smernice 1999/70, a osobitne doložky 5 rámcovej dohody.

138 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na desiate a jedenáste otázky položené vo veciach C‑59/22 a C‑110/22, ako aj na štvrtú a piatu otázku položenú vo veci C‑159/22 odpovedať tak, že doložka 5 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ vo vnútroštátnom práve neexistujú primerané opatrenia na to, aby sa na základe tejto doložky 5 predchádzalo, a prípadne sankcionovalo zneužívanie vyplývajúce z využívania opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, vrátane netrvalých zmlúv na dobu neurčitú, ktorých platnosť bola opakovane predlžovaná, môže takéto opatrenie predstavovať zmena týchto zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú. V prípade potreby prináleží vnútroštátnemu súdu zmeniť ustálenú vnútroštátnu judikatúru, pokiaľ táto judikatúra vychádza z takého výkladu vnútroštátnych ustanovení, vrátane ustanovení Ústavy, ktorý je nezlučiteľný s cieľmi smernice 1999/70, a osobitne uvedenej doložky 5.

O trovách

139 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

1. Doložky 2 a 3 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe k smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nestáleho zamestnanca na dobu neurčitú treba považovať za pracovníka na dobu určitú v zmysle tejto rámcovej dohody, a teda za zamestnanca, ktorý patrí do pôsobnosti tejto rámcovej dohody.

2. Doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe k smernici 1999/70/ES,