ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 22. februára 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2010/75/EÚ – Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia – Článok 10 – Bod 6.4 písm. a) prílohy I – Prevádzka bitúnkov s kapacitou spracovania presahujúcou 50 ton jatočných tiel za deň – Pojmy ‚jatočné telo‘ a ‚výrobná kapacita za deň‘ – Bitúnok bez povolenia – Zohľadnenie skutočnej výroby“
Vo veci C‑311/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Højesteret (Najvyšší súd, Dánsko) zo 4. mája 2022 a doručený Súdnemu dvoru 10. mája 2022, ktorý súvisí s konaním:
Anklagemyndigheden
proti
PO,
Moesgaard Meat 2012 A/S,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory A. Prechal, sudcovia F. Biltgen, N. Wahl, J. Passer (spravodajca) a M. L. Arastey Sahún,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: C. Strömholm, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. marca 2023,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– PO a Moesgaard Meat 2012 A/S, v zastúpení: K. Cronwald Jensen a M. Honoré, advokater,
– dánska vláda, v zastúpení: M. Jespersen, J. F. Kronborg a C. Maertens, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: C. Valero a C. Vang, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 29. júna 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu bodu 6.4 písm. a) prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 2010, s. 17).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Anklagemyndigheden (Prokuratúra, Dánsko) na jednej strane a spoločnosťou Moesgaard Meat 2012 A/S (ďalej len „Moesgaard Meat“) a jej riaditeľom PO na druhej strane vo veci trestného stíhania začatého proti spoločnosti Moesgaard Meat a PO z dôvodu prevádzkovania bitúnku bez environmentálneho povolenia v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2016.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 2010/75
3 Podľa odôvodnenia 2 smernice 2010/75:
„S cieľom prevencie, zníženia a čo možno najväčšej eliminácie znečisťovania spôsobovaného priemyselnými činnosťami je potrebné v súlade so zásadou ‚znečisťovateľ platí‘ a zásadou prevencie znečisťovania ustanoviť všeobecný rámec kontroly hlavných priemyselných činností, pričom prednosť majú zásahy pri zdroji znečistenia, zabezpečovať uvážlivé hospodárenie s prírodnými zdrojmi a zároveň v prípade potreby zohľadniť ekonomickú situáciu a špecifické charakteristiky miesta, v ktorom sa priemyselná činnosť vykonáva.“
4 Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Predmet úpravy“, stanovuje:
„Touto smernicou sa stanovujú pravidlá integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia pochádzajúceho z priemyselných činností.
Ustanovujú sa ňou aj pravidlá zamerané na prevenciu, alebo ak to nie je možné, na zníženie emisií do ovzdušia, vody a pôdy a predchádzanie vzniku odpadov s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia ako celku.“
5 Článok 2 uvedenej smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, v odseku 1 stanovuje:
„Táto smernica sa uplatňuje na priemyselné činnosti, ktoré spôsobujú znečisťovanie uvedené v kapitolách II až VI.“
6 Článok 3 tej istej smernice, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:
„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
3. ‚zariadenie‘ je: stacionárna technická jednotka, v ktorej sa vykonáva jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I alebo v prílohe VII časť 1 a všetky ostatné priamo s tým spojené činnosti na tom istom mieste, ktoré majú technickú nadväznosť na činnosti uvedené v uvedených prílohách a ktoré by mohli mať vplyv na emisie a znečisťovanie;
…“
7 Článok 4 smernice 2010/75, nazvaný „Povinnosť byť držiteľom povolenia“, vo svojom odseku 1 uvádza:
„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby žiadne zariadenia alebo spaľovacie zariadenia, spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov neboli prevádzkované bez povolenia.
…“
8 Článok 10 tejto smernice s názvom „Rozsah pôsobnosti“, ktorý sa nachádza v jej kapitole II s názvom „Ustanovenia pre činnosti uvedené v prílohe I“, stanovuje:
„Táto kapitola sa uplatňuje na činnosti uvedené v prílohe I a prípadne na činnosti, ktoré dosahujú kapacitné prahové hodnoty stanovené v uvedenej prílohe.“
9 Podľa prílohy I k uvedenej smernici s názvom „Kategórie činností uvedených v článku 10“:
„Ďalej uvedené prahové hodnoty sa všeobecne vzťahujú na výrobné kapacity alebo výstupy. Ak sa niekoľko činností spadajúcich do toho istého opisu činnosti s prahom vykonáva v tom istom zariadení, kapacity týchto činností sa spočítajú. …
…
6. Ostatné činnosti
…
6.4. a) Prevádzka bitúnkov s kapacitou zabitia presahujúcou 50 ton [jatočných tiel – neoficiálny preklad] za deň.
…
…“
10 Bod 6.4 písm. a) prílohy I k smernici 2010/75 je formulovaný podobne ako bod 6.4 písm. a) prílohy I k smerniciam, ktoré sa uplatňovali skôr a ktoré smernica 2010/75 nahradila, a to smernicu Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Ú. v. ES L 257, 1996, s. 26; Mim. vyd. 15/003, s. 80) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Ú. v. EÚ L 24, 2008, s. 8).
Ďalšie relevantné právne akty Únie
– Nariadenie č. 3220/84
11 Nariadenie Rady (EHS) č. 3220/84 z 13. novembra 1984, ktorým sa určuje stupnica pre klasifikáciu trupov z ošípaných (Ú. v. ES L 301, 1984, s. 1; Mim. vyd. 03/006, s. 126), nadobudlo účinnosť 1. januára 1985 a pre stupnicu klasifikácie trupov ošípaných bolo zrušené od 1. januára 2009 nariadením Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (Ú. v. EÚ L 299, 2007, s. 1). Toto nariadenie č. 3220/84 zmenené a doplnené nariadením Rady (EHS) č. 3513/93 zo 14. decembra 1993 (Ú. v. ES L 320, 1993, s. 5; Mim. vyd. 03/015, s. 247) (ďalej len „nariadenie č. 3220/84“), vo svojom článku 1 stanovovalo:
„1. Toto nariadenie stanovuje stupnicu spoločenstva na klasifikáciu trupov [jatočných tiel – neoficiálny preklad] z ošípaných, ktoré neboli chované na plemenné účely.
2. Stupnicu uvedenú v odseku 1 použijú všetky bitúnky na klasifikáciu všetkých trupov [jatočných tiel – neoficiálny preklad], aby sa výrobcom umožnilo obdržať správne platby založené na hmotnosti a skladbe ošípaných, ktoré dodali na bitúnok.
…“
12 Článok 2 tohto nariadenia stanovoval:
„1. Na účely tohto nariadenia termín ‚jatočné telo ošípanej‘ znamená telo zabitej ošípanej, odkrvené a vypitvané, celé alebo rozdelené pozdĺž stredovej línie, bez jazyka, štetín, paznechtov, pohlavných orgánov, obličkového tuku, obličiek a bránice.
Pokiaľ ide o ošípané zabité na ich území, členské štáty môžu získať oprávnenie pre inú úpravu jatočných tiel ošípaných, ak je splnená jedna z nasledovných podmienok:
– bežná komerčná prax na ich území sa líši od štandardnej úpravy definovanej v prvom pododseku,
– je to odôvodnené na základe technických požiadaviek,
– telá ošípaných sú zbavené kože jednotným spôsobom.
2. Na účely tohto nariadenia platí hmotnosť pre vychladený trup [jatočné telo – neoficiálny preklad] prezentovaný tak, ako je popísané v prvom pododseku odseku 1.
Trup [jatočné telo – neoficiálny preklad] sa váži čo najskôr po porážke a najneskôr do 45 minút po zavesení ošípanej na hák. Hmotnosť vychladeného trupu [jatočného tela – neoficiálny preklad] sa počíta pomocou konverzného koeficienta k získanému výsledku.
Ak na danom bitúnku nie je všeobecne možné dodržať 45‑minútovú dobu, bude podľa toho upravený konverzný koeficient uvedený v druhom pododseku.
…“
– Nariadenie č. 1234/2007
13 Nariadenie č. 1234/2007, ktoré sa stalo účinným 23. novembra 2007, bolo pokiaľ ide o sektor bravčového mäsa od 1. januára 2014 zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671). Ako vyplýva z článku 1 ods. 1 písm. q) nariadenia č. 1234/2007, toto nariadenie zaviedlo spoločnú organizáciu trhu s výrobkami patriacimi do sektorov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu, do ktorých patril sektor bravčového mäsa.
14 Článok 8 ods. 1 uvedeného nariadenia, nazvaný „Referenčné ceny“, stanovuje:
„V prípade výrobkov, ktoré podliehajú intervenčným opatreniam uvedeným v článku 6 ods. 1, sa stanovujú tieto referenčné ceny:
…
f) pokiaľ ide o sektor bravčového mäsa, 1 509,39 eur/t za jatočné telá ošípaných štandardnej kvality definovanej váhou a obsahom chudého mäsa v súlade so stupnicou Spoločenstva na klasifikáciu jatočných tiel ošípaných ustanovenej v článku [42] ods. 1 písm. b):
i) jatočné telá s váhou od 60 do 120 kg: trieda kvality E tak, ako sa uvádza v bode B II prílohy V;
ii) jatočné telá s váhou od 120 do 180 kg: trieda kvality R tak, ako sa uvádza v bode B II prílohy V.“
15 Príloha V k tomuto nariadeniu stanovovala:
„…
B. Stupnica Spoločenstva na klasifikáciu jatočných tiel ošípaných
I. Vymedzenie pojmu
‚jatočné telo‘ je telo zabitej ošípanej, odkrvené a vyvrhnuté, celé alebo rozdelené pozdĺž stredovej línie.
…
III. Obchodná úprava
Jatočné telá sa ponúkajú bez jazyka, štetín, paznechtov, pohlavných orgánov, obličkového tuku, obličiek a bránice.
Pokiaľ ide o ošípané zabité na ich území, členské štáty môžu získať oprávnenie pre inú úpravu jatočných tiel ošípaných, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
1. ak sa bežná obchodná prax na ich území líši od štandardnej úpravy definovanej v prvom pododseku;
2. ak k tomu oprávňujú technické požiadavky;
3. ak sú jatočné telá zbavené kože jednotným spôsobom.
…“
– Nariadenie č. 1308/2013
16 Nariadenie č. 1308/2013 obsahuje jednak článok 7 ods. 1 písm. f) a jednak článok 20 písm. t) a prílohu IV, ktoré majú podobné znenie ako článok 8 ods. 1 písm. f) a príloha V k nariadeniu č. 1234/2007, ako sú uvedené v bodoch 14 a 15 tohto rozsudku.
17 Ako vyplýva z článku 10 prvého odseku nariadenia č. 1308/2013, stupnica Únie používaná na klasifikáciu jatočných tiel sa uplatňuje v súlade s bodom B prílohy IV k tomuto nariadeniu v sektore bravčového mäsa, pokiaľ ide o jatočné telá iných ošípaných ako ošípané využívané na plemenitbu.
Dánske právo
Zákon o ochrane životného prostredia
18 Ustanovenie § 33 ods. 1 Miljøbeskyttelsesloven (zákon o ochrane životného prostredia) z 22. decembra 2006 v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „zákon o ochrane životného prostredia“) stanovuje:
„Podnik, zariadenie alebo vybavenie uvedené v zozname, ktorého sa týka § 35, (uvedené podniky) nesmú byť zriadené alebo začať s prevádzkou skôr, ako sa na tento účel udelí povolenie. Podnik uvedený na zozname nemôže byť ani rozšírený alebo zmenený z hľadiska jeho výstavby alebo prevádzky, najmä pokiaľ ide o produkciu odpadu, spôsobom, ktorý so sebou prináša zvýšené znečistenie pred povolením rozšírenia alebo zmeny.“
19 V § 35 ods. 1 tohto zákona sa stanovuje:
„Minister životného prostredia a výživy vypracuje zoznam osobitne znečisťujúcich podnikov, zariadení a vybavení, ktoré podliehajú povinnosti držby povolenia stanovenej v § 33.“
20 Ustanovenie § 110 uvedeného zákona stanovuje:
„1. Pokiaľ nie je podľa iného právneho predpisu odôvodnený vyšší trest, uloží sa pokuta každému, kto
…
6. zriadi, začne s prevádzkou alebo prevádzkuje podnik bez povolenia uvedeného v § 33,
…
2. Trest možno vymerať v rozsahu odňatia slobody najviac na dva roky, ak bol trestný čin spáchaný úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti a ak spáchaním trestného činu
1. došlo k poškodeniu alebo riziku poškodenia životného prostredia, alebo
2. samotná dotknutá osoba alebo iné osoby získali alebo chceli získať ekonomickú výhodu, a to aj vo forme úspory výdavkov.
…
4. Spoločnosti alebo inej právnickej osobe môže vzniknúť trestnoprávna zodpovednosť v súlade s ustanoveniami kapitoly 5 Trestného zákona.“
Nariadenie č. 1454 o povolení podnikov uvedených na zozname
21 Ustanovenie § 3 bekendtgørelse nr. 1454 om godkendelse af listevirksomhed (nariadenie č. 1454 o povolení podnikov uvedených na zozname) z 20. decembra 2012 uvádzalo:
„1. Podnik uvedený na zozname nemôže byť zriadený alebo začať s prevádzkou skôr, ako bolo na tento účel udelené povolenie podľa § 33 ods. 1 zákona o ochrane životného prostredia.
2. Podnik uvedený na zozname nemôže byť rozšírený alebo zmenený z hľadiska jeho výstavby alebo prevádzky, najmä pokiaľ ide o produkciu odpadu, spôsobom, ktorý so sebou prináša zvýšené znečistenie pred tým, ako sa povolí rozšírenie alebo zmena podľa § 33 ods. 1 zákona o ochrane životného prostredia.
…
5. Ak sa v prílohe 1 alebo 2 stanovuje minimálna prahová hodnota pre povinnosť držby povolenia, podnik nesmie pristúpiť k rozšíreniu ani zmene, ktorá by viedla k prekročeniu tejto prahovej hodnoty, kým podnik nezíska povolenie v celom rozsahu.“
22 Príloha 1 k tomuto nariadeniu obsahovala zoznam činností podliehajúcich povoleniu, medzi ktorými boli uvedené:
„…
6.4.
a) Prevádzka bitúnkov s kapacitou spracovania zabitých zvierat, vrátane jatočnej hydiny, presahujúcou 50 ton za deň. …
…“
23 Uvedené nariadenie bolo v priebehu roka 2014 a nasledujúcich rokoch nahradené novými verziami bez toho, aby došlo k zmene podstaty ustanovení citovaných v bodoch 21 a 22 tohto rozsudku.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
24 Moeasgaard Meat od roku 2014 do roku 2016 prevádzkovala prevádzku bitúnku pre ošípané, pričom nemala povolenie podľa zákona o ochrane životného prostredia.
25 Obžalobou z 19. júla 2017 boli Moesgaard Meat a jej riaditeľ PO stíhaní za porušenie tohto zákona v spojení s nariadením o povolení podnikov uvedených na zozname v jeho znení uplatniteľnom na vytýkané skutočnosti z dôvodu, že v období uvedenom v predchádzajúcom bode Moesgaard Meat prevádzkovala bez požadovaného environmentálneho povolenia podnik – bitúnok, ktorého spracovanie zabitých jatočných tiel ošípaných presahovalo 50 ton za deň, čo spôsobilo riziko poškodenia životného prostredia.
26 Podľa tejto obžaloby priemerná denná produkcia jatočných tiel v spoločnosti Moesgaard Meat za každý mesiac v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2016 sa pohybovala v rozmedzí od 53 488 kg jatočných tiel v januári 2014 do 92 334 kg jatočných tiel v septembri 2016, celková nadprodukcia za celé uvedené obdobie sa odhadovala na 17,3 milióna kg.
27 Výpočet uvedenej priemernej dennej produkcie sa zakladal na údajoch o výrobe, ktoré Moesgaard Meat oznámila príslušnému orgánu v súlade s bekendtgørelse om produktionsafgift ved slagtning og eksport af svin (oznámenie o produkčnom odvode za porážku a vývoz ošípaných), podľa ktorého mali byť formuláre vyplnené s poznámkou „váha pri porážke“. Okrem toho na účely toho istého výpočtu boli zohľadnené len „dni uskutočňovania porážky“, s výnimkou dní, keď sa činnosť bitúnku obmedzovala na prijímanie zvierat, ich ustajnenie a prípravu na porážku alebo na dokončenie spracovania zabitých zvierat, najmä odstránením hlavy a krku zvieraťa, keď je toto zviera chladené, a na ich prípravu na odvoz.
28 Rozsudkom z 3. júla 2018 Retten i Holstebro (Mestský súd Holstebro, Dánsko) uznal Moesgaard Meat a PO za vinných z vytýkaných skutkov.
29 Moesgaard Meat a PO podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Vestre Landsret (Západodánsky odvolací súd, Dánsko), ktorý ho potvrdil rozsudkom zo 4. júla 2019.
30 Højesteret (Najvyšší súd, Dánsko), na ktorý PO a Moesgaard Meat podali odvolanie proti tomuto rozsudku, sa pýta na výklad, ktorý podali prokuratúra a súdy nižšieho stupňa v súvislosti s pojmami „spracovanie jatočných tiel zvierat“, „za deň“ a „kapacita“ uvedenými v bode 6.4. písm. a) prílohy I k smernici 2010/75 a prebratými do uplatniteľných dánskych právnych predpisov. Højesteret (Najvyšší súd) v tejto súvislosti uvádza, že obžalovaní tvrdia, že na rozdiel od toho, ako rozhodli uvedené nižšie súdy, „jatočné telo“ je telo bez hlavy, odkrvené, ako aj vychladené a že na účely výpočtu kapacity spoločnosti Moesgaard Meat treba zohľadniť aj úpravu zvierat cez víkend. Okrem toho tvrdia, že „kapacita“ zariadenia môže byť nižšia ako jeho skutočná výroba napríklad vtedy, keď bola skutočná výroba dosiahnutá napriek fyzickým, technickým alebo právnym obmedzeniam limitujúcim výrobu, čo je prípad situácie, o ktorú ide vo veci samej, keď skutočná výroba, ktorú zohľadnila prokuratúra, bola dosiahnutá použitím nezákonne inštalovaných chladiarenských kontajnerov.
31 Za týchto okolností Højesteret (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa bod 6.4 písm. a) prílohy I k smernici [2010/75] vykladať v tom zmysle, že ‚spracovanie [jatočných tiel] zabitých zvierat‘ zahŕňa proces porážky, ktorý sa začína odobratím zvieraťa z ustajnenia, pokračuje jeho omráčením a usmrtením a končí sa spracovaním veľkých štandardných kusov, a tak hmotnosť jatočného zvieraťa sa má vypočítať pred odstránením krku a hlavy, ako aj orgánov a vnútorností, alebo ‚spracovanie zabitých [jatočných tiel] zvierat‘ znamená výrobu jatočných tiel ošípaných po odstránení orgánov a vnútorností, ako aj krku a hlavy a po vykrvení a schladení, a tak hmotnosť jatočného zvieraťa sa má vypočítať až v tomto okamihu?
2. Má sa bod 6.4 písm. a) prílohy I k smernici [2010/75] vykladať v tom zmysle, že pri určovaní počtu dní výroby zahrnutých do ‚dennej‘ kapacity by sa mali brať do úvahy iba dni, keď sa vykonáva omráčenie, usmrtenie a rozporciovanie jatočných ošípaných, alebo by sa mali brať do úvahy aj dni, počas ktorých sa vykonáva úprava jatočných ošípaných, ktorá zahŕňa prípravu zvieraťa na porážku, schladenie zabitého zvieraťa a odstránenie hlavy a krku zvieraťa?
3. Má sa bod 6.4 písm. a) prílohy I k smernici [2010/75] vykladať v tom zmysle, že ‚kapacita‘ bitúnku sa má vypočítať ako maximálna denná výroba za 24 hodín, s výhradou fyzických, technických alebo právnych obmedzení, ktoré bitúnok skutočne dodržiava, pričom nemôže byť nižšia ako jeho skutočne dosiahnutá výroba, alebo môže byť ‚kapacita‘ bitúnku nižšia ako jeho skutočne dosiahnutá výroba, napríklad ak výroba skutočne dosiahnutá bitúnkom bola dosiahnutá napriek fyzickým, technickým alebo právnym obmedzeniam výroby, ktoré sa predpokladajú pri výpočte ‚kapacity‘ bitúnku?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
32 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má bod 6.4. písm. a) prílohy I k smernici 2010/75 vykladať v tom zmysle, že na účely výpočtu výrobnej kapacity jatočných tiel ošípaných na bitúnku je potrebné zohľadniť hmotnosť zvierat ihneď po porážke, alebo ich hmotnosť po odkrvení, odstránení vnútorností a čriev, oddelení hlavy a krku a vychladení.
33 Zo znenia článku 2 ods. 1 v spojení s článkom 3 bodom 3, článkom 4 ods. 1, článkom 10 a bodom 6.4. písm. a) prílohy I k smernici 2010/75 vyplýva, že do pôsobnosti tejto smernice patrí a povinnosti mať povolenie podľa tejto smernice podlieha každé zariadenie, v rámci ktorého sa vykonáva činnosť „prevádzka bitúnkov s kapacitou zabitia presahujúcou 50 ton [jatočných tiel] za deň“.
34 Podľa ustálenej judikatúry z požiadavky jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, si v zásade vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Európskej únii. Okrem toho určenie významu a rozsahu pojmov, pre ktoré právo Únie neobsahuje žiadnu definíciu, sa musí zistiť v súlade s ich obvyklým významom, pričom sa zohľadní kontext, v ktorom sa používajú, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou (rozsudok z 13. októbra 2022, Gemeinde Bodman‑Ludwigshafen, C‑256/21, EU:C:2022:786, bod 32 a citovaná judikatúra).
35 V tejto súvislosti treba uviesť, že pojem „jatočné telo“ uvedený v bode 6.4. písm. a) prílohy I k smernici 2010/75 nie je touto smernicou definovaný a že táto smernica neobsahuje nijaký výslovný odkaz na vnútroštátne právo s cieľom určiť zmysel a rozsah tohto pojmu.
36 Pokiaľ však ide o kontext, do ktorého patrí uvedené ustanovenie, treba zdôrazniť, že pojem „jatočné telo“ je definovaný v iných relevantných aktoch Únie na účely spracovania jatočných tiel ošípaných na bitúnku, medzi ktoré patrí najmä nariadenie č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s výrobkami patriacimi najmä do sektoru bravčového mäsa. Toto nariadenie vo svojom bode B prílohy IV stanovuje pravidlá, ktoré sa uplatňujú na stupnicu používanú v Únii na klasifikáciu jatočných tiel v sektore bravčového mäsa na účely zaznamenávania cien a uplatňovania intervenčných mechanizmov v týchto sektoroch.
37 Podľa tejto prílohy IV pojem „jatočné telo“ označuje, pokiaľ ide o ošípané, telo zabitej ošípanej, po vykrvení a vyvrhnutí, celé alebo rozdelené pozdĺž stredovej línie. Z pravidiel týkajúcich sa prezentácie jatočných tiel uvedených v tejto prílohe IV tiež vyplýva, že pokiaľ ide o ošípané, musí byť odstránený jazyk, štetiny, paznechty, pohlavné orgány, obličkový tuk, obličky a bránica.
38 Treba tiež uviesť, že definície a v podstate rovnaké pravidlá štandardnej prezentácie uplatniteľné na jatočné telá ošípaných v oblasti spoločnej organizácie trhu už boli účinné v čase prijatia smernice 96/61, ktorá po prvýkrát zaviedla povinnosť držby povolenia na prevádzku bitúnkov, ktorá v súčasnosti vyplývala zo smernice 2010/75, rovnako ako pri prijímaní smerníc 2008/1 a 2010/75.
39 Okrem toho, ako vyplýva z bodu 10 tohto rozsudku, bod 6.4. písm. a) prílohy I k smerniciam 96/61 a 2008/1 bol formulovaný podobne ako bod 6.4. písm. a) prílohy I k smernici 2010/75.
40 Definície a pravidlá štandardnej prezentácie uvedené v bode 38 tohto rozsudku boli stanovené najprv v článku 2 ods. 1 nariadenia č. 3220/84 a následne v prílohe V k nariadeniu č. 1234/2007.
41 Z nariadenia č. 1308/2013 a nariadení uvedených v predchádzajúcom bode, a najmä z článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1308/2013, ako aj z článku 8 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1234/2007 a článku 2 ods. 2 nariadenia č. 3220/84 vyplýva, že hmotnosť jatočných tiel, ktoré sú tam definované, predstavuje už od nariadenia č. 3220/84 referenčné kritérium na účely uplatnenia tejto právnej úpravy na výpočet referenčných cien.
42 Okrem toho z článku 2 ods. 2 nariadenia č. 3220/84, ktoré bolo účinné v čase prijatia prvej smernice, ktorá zaviedla povinnosť držby povolenia na prevádzku bitúnkov s výrobnou kapacitou väčšou ako 50 ton jatočných tiel za deň, a to smernice 96/61, vyplýva, že pokiaľ ide o váženie jatočných tiel ošípaných po porážke, hmotnosť sa uplatňovala na jatočné telá v štandardnej prezentácii stanovenej týmto nariadením, a to aj napriek tomu, že členské štáty mohli byť oprávnené za určitých podmienok stanoviť odlišnú prezentáciu.
43 Za týchto podmienok a vzhľadom na stupeň jasnosti a presnosti, s akou je definovaný pojem „jatočné telo“ vyplývajúci z týchto aktov, sa treba domnievať, že normotvorca Únie zamýšľal odkázať na tento pojem „jatočné telo“, keď prijal smernicu 2010/75 a smernice, ktoré jej predchádzali, hoci v právnej úprave Únie v oblasti verejného zdravia existujú iné definície uvedeného pojmu.
44 Z toho vyplýva, že na účely výpočtu výrobnej kapacity jatočných tiel ošípaných na bitúnku, ktorá je uvedená v bode 6.4. písm. a) prílohy I k smernici 2010/75, sa nemá zohľadniť hmotnosť zvierat bezprostredne po porážke, ale ich hmotnosť po ukončení úkonov odkrvenia a vypitvania a po odstránení jazyka, štetín, paznechtov, pohlavných orgánov, obličkového tuku, obličiek a bránice.
45 Tento výklad podporuje aj skutočnosť, že pojem „jatočné telo“ je použitý v bode 6.4. písm. a) prílohy I k smernici 2010/75 v súvislosti so slovom „spracovanie“ („spracovanie… jatočných tiel“) v súlade s prvou vetou úvodného textu tejto prílohy I, podľa ktorej „prahové hodnoty [uvedené v tejto prílohe] sa všeobecne vzťahujú na výrobné kapacity alebo výstupy“. Pojem „spracovanie“ uplatňovaný na jatočné telá zvierat sa totiž a priori hodí viac na proces, na konci ktorého sa mäsový výrobok získaný zo zvieraťa podrobí prvotnej úprave alebo baleniu s cieľom jeho budúceho predaja, než na izolovaný úkon, akým je porážka, ktorá spočíva len v prechode uvedeného zvieraťa od života k smrti.
46 Výklad bodu 6.4. písm. a) prílohy I k smernici 2010/75 v súlade s definíciou a pravidlami štandardnej prezentácie pre jatočné telá ošípaných uvedenými v nariadení č. 1308/2013 nie je spochybnený skutočnosťou, že v niektorých jazykových verziách tejto smernice sa doslovne neodkazuje na pojem definovaný v tomto nariadení.
47 Na jednej strane pojmy použité v bulharskej „трупно месо“, maďarskej „vágott súly“ a švédskej „slaktvikt“ jazykovej verzii uvedenej smernice, t. j. „mäso z trupu“ v prvom prípade, a „hmotnosť jatočného tela“ v ostatných prípadoch, sa koncepčne veľmi podobajú pojmom použitým v týchto troch jazykových verziách v nariadení č. 1308/2013 („кланичен труп“, „hasított test“ a „slaktkropp“), teda „porážkové jatočné telo“ v prvom prípade a „jatočné telo“ v ostatných prípadoch.
48 Na druhej strane okolnosť, že pojmy použité v holandskej jazykovej verzii („geslachte dieren“), českej jazykovej verzii („kapacita porážky“), slovenskej jazykovej verzii („kapacita zabitia“) a slovinskej jazykovej verzii („zmogljivostjo zakola“) smernice 2010/75, a to „zabité zvieratá“ v prvom prípade a „kapacita porážky“ v ostatných prípadoch, nezahŕňajú pojem „jatočné telo“, nebráni výkladu, ktorý zohľadňuje tento pojem tak, ako je definovaný v uvedenom nariadení.
49 Pokiaľ ide o okolnosť, že nariadenie č. 1308/2013 sleduje iné ciele, než sú ciele sledované smernicou 2010/75, táto skutočnosť sama osebe nestačí na odôvodnenie odlišného výkladu toho istého pojmu použitého v dvoch nariadeniach týkajúcich sa toho istého sektora.
50 Hoci cieľ sledovaný smernicou 2010/75 spočíva v súlade s jej článkom 1 v integrovanom predchádzaní a znižovaní znečisťovania z priemyselných činností, nič neumožňuje domnievať sa, že normotvorca Únie v prejednávanej veci prekročil hranice širokej miery voľnej úvahy, ktorá mu je priznaná, keď jeho konanie zahŕňa rozhodnutia politickej, hospodárskej a sociálnej povahy a keď má vykonať komplexné posúdenia a hodnotenia, keď na účely výpočtu výrobnej kapacity bitúnkov v zmysle bodu 6.4. písm. a) prílohy I k smernici 2010/75 odkázal na hmotnosť jatočných tiel zvierat, tak ako sú definované v nasledujúcich nariadeniach v uvedenom poradí, teda č. 3220/84, 1234/2007 a 1308/2013.
51 Ako napokon uviedla generálna advokátka v bodoch 66 a 67 svojich návrhov, z referenčného dokumentu o najlepších dostupných technikách pre bitúnky, ktorý vypracovala Európska komisia na základe článku 16 ods. 2 smernice 96/61, vyplýva, že už od nadobudnutia platnosti tejto smernice dotknutý hospodársky sektor a osobitne jeho subjekty, ktoré majú povinnosť mať požadované predchádzajúce povolenie, boli pod hrozbou prípadných sankcií vedené k tomu, aby vychádzali zo zásady, podľa ktorej sa pod pojmom jatočné telá rozumejú telá spracovaných zvierat po odstránení hlavných častí.
52 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že bod 6.4. písm. a) prílohy I k smernici 2010/75 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely výpočtu výrobnej kapacity jatočných tiel ošípaných na bitúnku je potrebné zohľadniť hmotnosť ošípaných po porážke, odkrvení a vypitvaní, ako aj bez jazyka, štetín, paznechtov, pohlavných orgánov, obličkového tuku, obličiek a bránice.
O druhej a tretej otázke
53 Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa bod 6.4. písm. a) prílohy I k smernici 2010/75 má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak sa denná výrobná kapacita jatočných tiel bitúnku prevádzkovaného bez povolenia vyžadovaného článkom 4 ods. 1 tejto smernice vypočíta na základe objemov skutočnej mesačnej produkcie tohto bitúnku:
– tento výpočet musí okrem dní, keď sú zvieratá porážané, zahŕňať aj dni, keď sa vykonávajú ďalšie etapy produkcie jatočných tiel, a
– treba zohľadniť fyzické, technické a právne obmedzenia, ktoré môžu obmedziť výrobnú kapacitu tohto bitúnku, a tak jeho výrobná kapacita môže byť nižšia ako jeho skutočná výroba, najmä ak jeho skutočná výroba bola dosiahnutá napriek týmto obmedzeniam.
54 V obvyklom zmysle sa „výrobná kapacita“ bitúnku vzťahuje na množstvo jatočných tiel, ktoré môže bitúnok vyprodukovať.
55 Posúdenie kapacity bitúnku na účely určenia, či sa na tento bitúnok má vzťahovať povolenie, sa teda v zásade musí vykonať vopred vzhľadom na kapacitu prevádzkového zariadenia, ktorým disponuje. V tomto kontexte, ako poznamenala generálna advokátka v bodoch 28 a 29 svojich návrhov, odkazujúc na usmerňovací dokument Komisie z 1. apríla 2007 o výklade a určení kapacity podľa smernice 96/61 (Guidance on Interpretation and Determination of Capacity under the IPPC Directive), ktorý síce nie je záväzný, môže však slúžiť na objasnenie všeobecnej štruktúry tejto smernice, a teda aj smernice 2010/75 [pozri analogicky rozsudok zo 16. decembra 2021, Apollo Tyres (Hungary), C‑575/20, EU:C:2021:1024, bod 38 a citovanú judikatúru], treba zohľadniť relevantné fyzické, technické a právne obmedzenia, ako aj kapacitu časti zariadenia alebo etapy jeho výroby, ktorá najviac obmedzuje celkovú kapacitu dotknutého bitúnku. Ak by sa totiž nezohľadnili tieto obmedzenia, takto určená kapacita zariadenia by nezodpovedala tomu, čo je prakticky uskutočniteľné pri dodržaní právnych pravidiel uplatniteľných na predmetnú činnosť.
56 Ak však údaje o výrobe bitúnku, ktorý nemá takéto povolenie, preukazujú, že tento bitúnok vyprodukuje množstvá jatočných tiel presahujúce množstvá uvedené v bode 6.4. písm. a) prílohy I k smernici 2010/75, samotná táto okolnosť musí viesť k záveru, že uvedený bitúnok má prinajmenšom kapacitu výroby zodpovedajúcu týmto množstvám, a teda že predmetná výroba sa uskutočnila v rozpore s povinnosťou držby povolenia vyplývajúcou z článku 4 ods. 1 tejto smernice.
57 V tomto kontexte nemožno prijať tvrdenie, ktoré zastávajú PO a Moesgaard Meat vo svojich písomných pripomienkach, podľa ktorého skutočnú úroveň produkcie jatočných tiel, ktorú dosiahla Moesgaard Meat, nemožno zohľadniť pri výpočte výrobnej kapacity dotknutého bitúnku v situácii, v ktorej táto skutočná úroveň výroby bola dosiahnutá v rozpore s obmedzeniami vyplývajúcimi z právnych pravidiel uplatniteľných na predmetnú činnosť, v tomto prípade vďaka nezákonne inštalovaným chladiarenským kontajnerom.
58 Ako totiž vyplýva z článku 1 smernice 2010/75 vzhľadom na jej odôvodnenie 2, cieľom tejto smernice je predchádzať znečisteniu spôsobenému hlavnými priemyselnými činnosťami, znížiť ho a v čo najväčšej miere odstrániť. Preto vzhľadom na to, že práve skutočná výroba je zdrojom znečistenia, ktorému má uvedená smernica za cieľ predchádzať, znižovať ho a odstraňovať, musí sa bitúnok, ktorého skutočná produkcia jatočných tiel presahuje prahovú hodnotu stanovenú v bode 6.4. písm. a) prílohy I k tej istej smernici, v každom prípade považovať za prevádzku vykonávajúcu takéto priemyselné činnosti, a teda podliehajúci povinnosti mať povolenie na základe tejto smernice, a to bez ohľadu na zákonnú alebo nezákonnú povahu spôsobu, akým bola táto úroveň produkcie dosiahnutá.
59 Okrem toho výroba množstiev presahujúcich množstvá uvedené v bode 6.4. písm. a) prílohy I k smernici 2010/75 počas daného obdobia sa v zásade musí v prípade neexistencie zmeny prevádzkových zariadení, ktoré má k dispozícii dotknutý bitúnok, alebo fyzikálnych, technických a právnych obmedzení uplatniteľných na predmetnú činnosť, považovať za prinajmenšom indíciu existencie takejto kapacity aj vo vzťahu k iným obdobiam fungovania tohto bitúnku, počas ktorých, napríklad z dôvodu poklesu aktuálneho dopytu, nebola kapacita výroby uvedeného bitúnku plne využitá a množstvá vyrobené týmto bitúnkom boli teda nižšie ako množstvá uvedené v tomto bode 6.4. písm. a).
60 Napokon za predpokladu, že chýbajú údaje týkajúce sa skutočnej dennej produkcie jatočných tiel dotknutého bitúnku a že denná výrobná kapacita jatočných tiel nebola riadne vopred vyhodnotená na účely určenia potreby povolenia vyžadovaného podľa smernice 2010/75 v súlade s tým, čo bolo uvedené v bode 55 tohto rozsudku, ale je odvodená z údajov o priemernej dennej produkcii, vypočítaných na základe objemov skutočnej mesačnej produkcie tohto bitúnku, nevyhnutne z toho vyplýva, že pri výpočte priemernej dennej výroby treba zohľadniť nielen „dni porážky“, ale aj dni, keď sa uskutočňujú ostatné etapy produkcie jatočných tiel, a to tie, ktoré sú uvedené v bode 44 tohto rozsudku, a tie, ktoré im predchádzajú.
61 V prejednávanej veci by si to vyžadovalo zohľadniť soboty a nedele, keď činnosť bitúnku, o ktorý ide vo veci samej, spočívala podľa údajov PO a spoločnosti Moesgaard Meat, ktoré im prislúcha preukázať a vnútroštátnemu súdu overiť, v príjme zvierat, ich ustajnení a príprave na porážku a po porážke v dokončení operácií uvedených v bode 52 tohto rozsudku.
62 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú a tretiu otázku odpovedať tak, že bod 6.4. písm. a) prílohy I k smernici 2010/75 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak sa denná výrobná kapacita jatočných tiel bitúnku prevádzkovaného bez povolenia vyžadovaného v článku 4 ods. 1 tejto smernice vypočíta na základe objemov skutočnej mesačnej produkcie tohto bitúnku, tento výpočet musí okrem dní, keď sú zvieratá porážané, zahŕňať aj dni, keď sa vykonávajú ďalšie etapy produkcie jatočných tiel. V tomto kontexte nie je naopak potrebné zohľadniť prípadné fyzické, technické alebo právne obmedzenia, ktoré by mohli obmedziť výrobnú kapacitu bitúnku.
O trovách
63 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
1. Bod 6.4. písm. a) prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)
sa má vykladať v tom zmysle, že:
na účely výpočtu výrobnej kapacity jatočných tiel ošípaných na bitúnku je potrebné zohľadniť hmotnosť ošípaných po porážke, odkrvení a vypitvaní, ako aj bez jazyka, štetín, paznechtov, pohlavných orgánov, obličkového tuku, obličiek a bránice.
2. Bod 6.4. písm. a) prílohy I k smernici 2010/75
sa má vykladať v tom zmysle, že:
v prípade, ak sa denná výrobná kapacita jatočných tiel bitúnku prevádzkovaného bez povolenia vyžadovaného v článku 4 ods. 1 tejto smernice vypočíta na základe objemov skutočnej mesačnej produkcie tohto bitúnku, tento výpočet musí okrem dní, keď sú zvieratá porážané, zahŕňať aj dni, keď sa vykonávajú ďalšie etapy produkcie jatočných tiel. V tomto kontexte nie je naopak potrebné zohľadniť prípadné fyzické, technické alebo právne obmedzenia, ktoré by mohli obmedziť výrobnú kapacitu bitúnku.
Podpisy