T14804SKORDConversion2-30DEF0Document13.0.2 21/06/2005 17:03:55JBA@TRA-DOC-SK-ORD_REF-T-0148-2004-200404845-05_00„“UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 27. júla 2004  (NaN)

„Verejné zmluvy na poskytnutie služieb – Verejné obstarávanie v Spoločenstve – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu a na nariadenie predbežných opatrení – Naliehavosť – Neexistencia“

Vo veci T‑148/04 R,

TQ3 Travel Solutions Belgium SA, so sídlom v Mechelene (Belgicko), v zastúpení: R. Ergec a K. Möric, advokáti,

žalobca,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: L. Parpala a E. Manhaeve, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje

Wagon-Lits Travel SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: F. Herbert a H. Van Peer, advokáti, a D. Harrison, solicitor, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh smerujúci po prvé k odkladu výkonu rozhodnutí Komisie, ktorými neprijala ponuku žalobcu týkajúcu sa časti č. 1 zmluvy tvoriacej predmet oznámenia č. 2003/S 143-129409 na poskytovanie služieb cestovnej kancelárie a ktorými bola prijatá ponuka iného podniku týkajúca sa tejto časti, a po druhé k tomu, aby sa Komisii nariadilo prijať opatrenia potrebné na odklad účinnosti rozhodnutia o prijatí ponuky alebo zmluvy uzatvorenej na základe tohto rozhodnutia,

PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇAEURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

vydal toto

Uznesenie

Skutkové okolnosti a konanie

1

Rámcovou zmluvou č. 98/16/IX.D.1/1 z 13. januára 1999 poverila Komisia spoločnosť Belgium International Travel správou služieb cestovnej kancelárie určených pre jej zamestnancov v Bruseli. Táto zmluva bola uzatvorená na počiatočnú dobu dvoch rokov s možnosťou predĺžiť ju trikrát o jeden rok, teda na obdobie od 1. apríla 1999 do 31. marca 2004. Dodatkom k zmluve z 27. februára 2001 bola táto zmluva postúpená na spoločnosť TQ3 Travel Solutions Belgium (ďalej len „žalobca“).

2

Oznámením o vyhlásení metódy verejného obstarávanie uverejneným v Dodatku Úradného vestníka Európskej únie (Ú. v. EÚ S 103, 2003) Komisia vyhlásila verejné obstarávanie metódou užšej súťaže pod číslom ADMIN/D1/PR/2003/051 na poskytovanie služieb cestovnej kancelárie týkajúcich sa cestovania úradníkov a zamestnancov vyslaných na služobnú cestu a všetkých ostatných osôb cestujúcich na účet alebo na žiadosť inštitúcií, úradov a agentúr Spoločenstva.

3

Zo spisu vyplýva, že toto verejné obstarávanie Komisia zrušila po tom, čo od neho upustili niektoré inštitúcie Spoločenstva.

4

Dňa 29. júla 2003 Komisia konajúca na základe nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, s. 1), uverejnila v Dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (Ú. v. ES S 143, 2003) nové oznámenie o vyhlásení verejného obstarávanie metódou užšej súťaže pod číslom 2003/S 143-129409 na poskytovanie služieb cestovnej kancelárie týkajúcich sa cestovania úradníkov a zamestnancov vyslaných na služobnú cestu a všetkých ostatných osôb cestujúcich na účet alebo na žiadosť niektorých inštitúcií, úradov a agentúr Spoločenstva (sekcia II.1.6 oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania). Zmluva pozostávala z niekoľkých častí, pričom každá z nich zodpovedala miestu poskytovania služieb vrátane Bruselu (časť č. 1), Luxemburgu (časť č. 2), Grange (časť č. 3), Geelu (časť č. 5), Pettenu (časť č. 6) a Sevilly (časť č. 7).

5

Doporučeným listom z 28. novembra 2003 žalobca predložil Komisii ponuku na časti č. 1, 2, 3, 5, 6 a 7 tejto zmluvy.

6

Komisia listom z 24. februára 2004 informovala žalobcu, že neprijala jeho ponuku na časť č. 1 zmluvy (ďalej len „sporná zmluva“), pretože pomer kvality a ceny v jeho ponuke bol menej výhodný ako vo vybranej ponuke.

7

Listom z 8. marca 2004 žalobca požiadal o oznámenie presnejších informácií o výbere vybranej ponuky na spornú zmluvu. Žalobca takisto požiadal, aby Komisia prerušila verejné obstarávanie týkajúce sa tejto zmluvy a neuzatvorila zmluvu s podnikom vybraným na túto zmluvu.

8

Zásielkou zo 16. marca Komisia poskytla žalobcovi informácie o dôvodoch svojho rozhodnutia z 24. februára 2004, ktorým neprijala jeho ponuku na uzavretie sporenej zmluvy, a svojho rozhodnutia, ktorým rozhodla o prijatí ponuky iného podniku (ďalej len „rozhodnutie o neprijatí“ a „rozhodnutie o neprijatí“). Komisia najmä upresnila, že po vykonaní kvalitatívnej, ako aj finančnej analýzy ponuka žalobcu získala 51,55 bodu, zatiaľ čo víťazná ponuka pochádzajúca od spoločnosti Wagon-Lits Travel (ďalej len „WT“) získala 87,62 bodu, a že ponuka WT teda bola z ekonomického hľadiska najvýhodnejšia, a odôvodnila prijatie ponuky tohto podniku na uzavretie spornej zmluvy. Komisia tiež uviedla, že aj keď ponuka WT bola z hľadiska ceny výrazne nižšia ako ponuka žalobcu (index 100 pre WT a index 165,56 pre žalobcu), „nebola zjavne neobvykle nízka a preto nebolo potrebné použiť ustanovenia článku 139 nariadenia... č. 2342/2002“.

9

Faxom zo 17. marca 2004 Komisia navrhla žalobcovi predĺženie rámcovej zmluvy č. 98/16/IX.D.1/1 týkajúcej sa služieb cestovnej kancelárie, ktorej účinnosť mala uplynúť 31. marca 2004, do 27. júna 2004 vrátane.

10

Zásielkou z 19. marca 2004 Komisia odôvodnila predĺženie vyššie uvedenej rámcovej zmluvy, pričom upresnila, že oznámenie pokynov novému zmluvnému partnerovi, teda WT, a nadobudnutie účinnosti novej zmluvy sa nemôžu uskutočniť ku dňu skončenia účinnosti určenému v uvedenej rámcovej zmluve.

11

Faxom z 22. marca 2004 žalobca informoval Komisiu, že nesúhlasí s predĺžením rámcovej zmluvy a že v dôsledku toho účinnosť tejto zmluvy musí skončiť 1. apríla 2004.

12

Dňa 31. marca 2004 Komisia uzatvorila s WT zmluvu na poskytovanie služieb cestovnej kancelárie v Bruseli.

13

Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 26. apríla 2004 žalobca podal žalobu, ktorej predmetom je jednak návrh na zrušenie rozhodnutia o neprijatí a rozhodnutia o prijatí, jednak náhrada škody, ktorú žalobca údajne utrpel z dôvodu týchto rozhodnutí.

14

Samostatným podaním zapísaným do registra Súdu prvého stupňa v rovnaký deň žalobca podal tento návrh na nariadenie predbežných opatrení, ktorý smeruje:

–

jednak k tomu, aby sa odložil výkon rozhodnutia o neprijatí a rozhodnutia o prijatí,

–

jednak k tomu, aby sa Komisii uložilo prijať opatrenia potrebné na odklad účinnosti rozhodnutia o prijatí alebo zmluvy uzatvorenej v dôsledku tohto rozhodnutia.

15

Dňa 4. mája 2004 Komisia predložila k tomuto návrhu svoje pripomienky, v ktorých tvrdí, že nie je splnená žiadna z podmienok potrebných na nariadenie požadovaných predbežných opatrení, a uvedený návrh preto musí byť zamietnutý.

16

Dňa 5. mája 2004 kancelária Súdu prvého stupňa postúpila žalobcovi pripomienky Komisie a 10. mája 2004 vyzvala žalobcu, aby k nim podal svoje pripomienky.

17

Dňa 12. mája 2004 žalobca podal návrh na vykonanie dokazovania na základe článku 105 ods. 2 a článku 65 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ako aj článkov 24 a 26 Štatútu Súdneho dvora, ktorých predmetom bol návrh, aby sa Komisii nariadilo predložiť určitý počet dokumentov, a to zmluvu podpísanú medzi Komisiou a WT 31. marca 2004, ponuku podanú WT v odpovedi na oznámenie o vyhlásení metódy verejného obstarávania a správu Komisie o hodnotení ponúk (ďalej len „dotknuté dokumenty“), o ktoré sa Komisia podľa názoru žalobcu opierala v bodoch 46 až 49 svojich pripomienok s cieľom dokázať neexistenciu fumus bon juris. Žalobca tiež navrhol, aby predseda Súdu prvého stupňa povolil účastníkom konania predložiť svoje pripomienky na základe vyššie uvedených dokumentov.

18

Dňa 17. mája 2004 žalobca predložil svoje pripomienky k pripomienkam Komisie zo 4. mája 2004. Žalobca zopakoval svoj návrh na nariadenie predbežných opatrení a okrem toho navrhol, aby predseda Súdu prvého stupňa vylúčil z prejednávania úvahy rozvinuté Komisiou v bodoch 46 až 49 jej pripomienok zo 4. mája 2004.

19

Dňa 18. mája 2004 Komisia predložila svoje pripomienky k návrhu na vykonanie dokazovania, v ktorých tvrdila, že tento návrh treba zamietnuť.

20

Dňa 24. mája 2004 Komisia podala svoje pripomienky v odpovedi na pripomienky žalobcu zo 17. mája 2004. Komisia zopakovala svoj návrh, aby predseda Súdu prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežných opatrení a navrhla, aby bol návrh na vylúčenie bodov 46 až 49 jej pripomienok zo 4. mája 2004 z prejednávania odmietnutý ako zjavne neprípustný.

21

Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 9. júna 2004 WT požiadal o vstup do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. Tento návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania bol oznámený účastníkom konania v súlade s článkom 116 ods. 1 rokovacieho poriadku. Účastníci konania nepodali proti poslednému uvedenému návrhu žiadne námietky.

22

Uznesením z 28. júna 2004 predseda Súdu prvého stupňa vyhovel návrhu na vstup WT do tohto konania ako vedľajšieho účastníka konania na podporu návrhov Komisie. Kópia všetkých dokumentov zo spisu bola oznámená WT.

23

Dňa 5. júla 2004 WT predložil svojej pripomienky k návrhu na nariadenie predbežných opatrení. Vedľajší účastník konania sa pripojil k pripomienkam Komisie. Navrhol, aby predseda Súdu prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežných opatrení a aby pre zjavnú neprípustnosť zamietol návrh na vykonanie dokazovania.

24

Dňa 16. júla 2004 žalobca predložil svoje pripomienky k pripomienkam WT. Zopakoval svoj návrh na nariadenie predbežných opatrení a, napádajúc tvrdenia WT týkajúce sa predloženia dotknutých dokumentov, zopakoval svoj návrh, aby sa Komisii nariadilo predložiť uvedené dokumenty, aby predseda Súdu prvého stupňa povolil účastníkom konania predložiť ich pripomienky na základe týchto dokumentov a v prípade, že nebudú predložené, aby vylúčil z prejednávania body 46 až 49 pripomienok zo 4. mája 2004. Komisia uviedla, že pokiaľ ide o ňu, nemá žiadne pripomienky k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania.

Právny stav

O návrhu na nariadenie predbežných opatrení

25

Podľa ustanovenia článku 242 ES v spojení s článkom 243 ES na jednej strane a článku 225 ods. 1 ES na druhej strane Súd prvého stupňa môže, ak sa domnieva, že okolnosti to vyžadujú, nariadiť odklad výkonu napadnutého aktu alebo nariadiť potrebné predbežné opatrenia.

26

Článok 104 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, že návrhy na nariadenie predbežných opatrení musia uvádzať predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad (fumus boni juris) odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení. Tieto podmienky sú kumulatívne, takže návrhy na nariadenie predbežných opatrení musia byť zamietnuté, ak nie je splnená čo len jedna z nich [uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C‑268/96 P(R), Zb. s. I‑4971, bod 30].

27

Navrhované opatrenia musia okrem toho byť predbežné v tom zmysle, že nemajú vplyv na právne alebo skutkové otázky sporu, ani dopredu nerušia následky rozhodnutia, ktoré sa má neskôr vydať vo veci samej [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic Container Line a i., C–149/95 P(R), Zb. s. I‑2165, bod 22].

28

Navyše v rámci tohto celkového prieskumu sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach disponuje širokou voľnou úvahou a môže slobodne určiť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci spôsob preskúmania týchto jednotlivých podmienok, ako aj postup tohto prieskumu, keďže žiadne pravidlo práva Spoločenstva mu neukladá určenú analytickú schému na posúdenie potreby predbežne rozhodnúť (už citované uznesenie Komisia/Atlantic Container Line a i., bod 23).

29

So zreteľom na skutočnosti obsiahnuté v spise sa sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach domnieva, že disponuje všetkými skutočnosťami potrebnými na rozhodnutie o podanom návrhu na nariadenie predbežných opatrení bez toho, aby bolo potrebné najskôr vypočuť ústne vysvetlenia účastníkov konania.

30

V prejednávanej veci je potrebné najskôr preskúmať podmienku týkajúcu sa naliehavosti.

Tvrdenia účastníkov konania

31

Žalobca tvrdí, že podmienka týkajúca sa naliehavosti je splnená. Zdôrazňuje, že nemôže čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby bol vystavený vážnej a nenapraviteľnej ujme spočívajúcej v strate významnej časti trhu, a výnimočne veľkej finančnej ujme, ako aj zvlášť vážnemu poškodeniu svojej povesti.

32

Žalobca sa odvoláva na to, že rozhodnutie o prijatí ponuky iného uchádzača ho pripravuje o významné zisky a časť trhu. Ročný obrat súvisiaci so spornou zmluvou je 44 900 000 eur, čo predstavuje približne 20 % ročného obratu žalobcu na belgickom území. Podľa iných výpočtov sa žalobca domnieva, že sporná zmluva predstavuje 16,83 až 23,85 % jeho ročného obratu.

33

Podľa žalobcu vyústi strata takejto časti trhu a „dôležitej referencie spojenej s poskytovaním a organizáciou služieb cestovnej kancelárie pri Komisii v Bruseli“ do nenávratnej zmeny jeho postavenia na trhu, predovšetkým vo svetle zložitej ekonomickej situácie. V tejto súvislosti žalobca zdôrazňuje, že predmetná časť trhu je veľmi významná v odvetví služieb cestovných kancelárií, ktoré už niekoľko rokov čelia zvlášť nepriaznivému ekonomickému vývoju a situácia sa ešte zhorší od 1. januára 2005, keď letecké spoločnosti prestanú cestovným kanceláriám v Belgicku vyplácať doterajšie provízie. Tento stav spôsobí podstatný pokles príjmov cestovných kancelárií.

34

Žalobca sa nakoniec domnieva, že požadované predbežné opatrenia sú potrebné, pretože zrušenie sporných rozhodnutí Súdom prvého stupňa vo veci samej by nestačilo na to, aby bola odstránená ujma, ktorú utrpel právny poriadok Spoločenstva a žalobca, vzhľadom na to, že zmluva medzi Komisiou a WT bude do tej doby už úplne alebo skoro úplne splnená.

35

Komisia sa domnieva, že ujma uvádzaná žalobcom nie je ani vážna, ani nenapraviteľná v zmysle judikatúry Súdu prvého stupňa.

36

Pokiaľ ide o uvádzanú majetkovú ujmu, Komisia sa domnieva, že vzhľadom na to, že žalobca je schopný priamo vyčísliť svoju ujmu, táto ujma je nahraditeľná vyplatením odškodného a úrokov.

37

Komisia dodáva, že žalobca nepreukazuje existenciu výnimočných okolností, ktoré by umožňovali kvalifikovať túto majetkovú ujmu ako vážnu a nenapraviteľnú. V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje, že žalobca nepreukázal, že by strata predmetnej zmluvy ohrozovala jeho existenciu, ani že by sa jeho postavenie na trhu nenávratne zmenilo. Žalobcovi sa nebráni v opätovnom získaní stratenej časti trhu a jeho činnosti mimo tohto trhu úplne stačia na to, aby predišiel tomu, že bude ohrozená samotná jeho existencia.

38

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, na ktorú sa odvoláva žalobca, teda stratu dôležitej referencie a najmä vážneho poškodenia jeho povesti, Komisia uvádza, že strata dôležitej referencie nehrá žiadnu úlohu v štádiu prideľovania zákaziek a že strata referenčnej zmluvy nespôsobuje, ako už konštatoval Súd prvého stupňa, žiadnu ujmu na povesti.

39

Komisia sa nakoniec domnieva, že skutočnosť, že zmluva, ktorú uzavrela s WT môže byť už úplne splnená v okamihu, keď Súd prvého stupňa vydá rozsudok vo veci samej, nie je skutočnosťou, ktorá by preukazovala, že podmienka naliehavosti je splnená. Ak by došlo k zrušeniu rozhodnutia, Komisia by bola schopná reštituovať žalobcovi jeho práva vypísaním nového verejného obstarávania a vyplatením odškodného.

40

Spoločnosť WT sa pripája k tvrdeniu Komisie a zdôrazňuje, že žalobca nepreukázal vážnu a nenapraviteľnú povahu uvádzaných újm. Upresňuje, že žalobca neuviedol, do akej miery by mohlo zníženie jeho obratu o 20 % ohroziť jeho prežitie. Spoločnosť WT zdôrazňuje, že žalobca je súčasťou medzinárodnej skupiny TUI, ktorá je jednou z hlavných európskych skupín v odvetví cestovného ruchu s obratom 19 215 miliónov eur za rok 2003 a s čistým ziskom v tom istom roku vo výške 315 miliónov eur. Pokiaľ ide o stratu časti trhu, pripomína, že žalobca by mohol túto časť ľahko získať späť, ak by na základe súčasnej zmluvy alebo po prípadnom zrušení rozhodnutia bola prijatá jeho ponuka vo verejnom obstarávaní organizovanom Komisiou. Čo sa týka zásahu do povesti, WT sa pripája k tvrdeniam Komisie a dodáva, že v praxi strata zmluvy v nadväznosti na verejné obstarávanie nie je spôsobilá viesť k ujme.

Posúdenie sudcom rozhodujúcim o predbežných opatreniach

41

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že naliehavosť návrhu na nariadenie predbežných opatrení sa musí posudzovať s ohľadom na existujúcu nevyhnutnosť predbežne rozhodnúť s cieľom predísť vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy na strane účastníka konania, ktorý požaduje nariadenie predbežného opatrenia. Tento účastník konania je povinný predložiť dôkaz o tom, prečo nemôže počkať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel ujmu takého charakteru (pozri uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 20. júla 2000, Esedra/Komisia, T‑169/00 R, Zb. s. II‑2951, bod 43, a tam citovanú judikatúru).

42

V prejednávanej veci žalobca tvrdí, že vážna a nenapraviteľná povaha údajnej ujmy vyplýva z toho, že ak by stratil spornú zmluvu, jednak by utrpel ujmu spočívajúcu v strate príjmov a významnej časti trhu (majetková škoda), jednak by stratil dôležitú referenciu a utrpel zvlášť veľkú ujmu na svojej povesti (nemajetková ujma).

43

Pokiaľ ide o majetkovú škodu, na ktorú sa odvoláva žalobca, je potrebné uviesť, že ako uviedla Komisia, podľa ustálenej judikatúry sa takáto ujma v zásade nemôže považovať za nenapraviteľnú alebo aspoň ťažko napraviteľnú, keďže môže byť predmetom neskoršej finančnej náhrady (pozri už citované uznesenie Esedra/Komisia, bod 44, a už citovanú judikatúru).

44

Ako správne zdôrazňuje Komisia, v prejednávanej veci sa zdá, že žalobca je schopný vyčísliť finančnú ujmu, ktorú uvádza, vzhľadom na to, že nielenže podal na Súd prvého stupňa žalobu na základe článkov 230 a 288 ES, ale taktiež odhadol svoju škodu na 44 900 000 eur.

45

Z toho vyplýva, že majetková škoda, ktorú uvádza žalobca, nemôže byť považovaná za nenapraviteľnú. Takáto škoda totiž predstavuje ekonomickú stratu, ktorá môže byť napravená pomocou žalôb upravených Zmluvou, predovšetkým článkom 288 ES (už citované uznesenie Esedra/Komisia, bod 47, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 1. októbra 1997, Comafrica a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, T‑230/97 R, Zb. s. II‑1589, bod 38).

46

S prihliadnutím na uvedené by navrhované predbežné opatrenia za okolností prejednávanej veci boli odôvodnené len vtedy, ak by sa javilo, že pri neexistencii týchto opatrení by sa žalobca ocitol v situácii, ktorá by mohla ohroziť jeho samotnú existenciu alebo nenávratne zmeniť jeho postavenie na trhu (v tomto zmysle pozri už citované uznesenie Esedra/Komisia, bod 45).

47

Žalobca však nepredložil dôkaz o tom, že v prípade neexistencie navrhovaných predbežných opatrení by sa mohol ocitnúť v situácii, ktorá by mohla ohroziť samotnú jeho existenciu alebo nenávratne zmeniť jeho podiel na trhu.

48

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz týkajúci sa jeho finančnej situácie, ktorý by mohol viesť sudcu rozhodujúceho o predbežných opatreniach k záveru, že jeho existencia je ohrozená. Je naopak potrebné domnievať sa, že skutočnosť, že sporná zmluva predstavuje len 15 až 25 % ročného obratu žalobcu na belgickom území, dokazuje schopnosť žalobcu prežiť až do rozhodnutia Súdu prvého stupňa vo veci samej. Tento záver je posilnený skutočnosťou, že žalobca je takisto činný mimo belgického územia, že dokonca v rámci predmetného verejného obstarávania získal iné časti zmluvy a že je súčasťou medzinárodnej skupiny s významnými a ziskovými činnosťami. Tento záver nijako nemenia ani tvrdenia žalobcu týkajúce sa ťažkostí, s ktorými sa stretávajú cestovné kancelárie. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že aj za predpokladu, že by ekonomická situácia cestovných kancelárií bola zložitá a že by táto ekonomická situácia pretrvávala, žalobca nevysvetľuje, ako by strata spornej zmluvy ohrozila jeho existenciu. V každom prípade by však uvádzané ujmy neboli dôsledkom rozhodnutia o neprijatí, ale vyplývali by z okolností, ktoré od neho nezávisia.

49

Pokiaľ ide o možnosť, že pri neexistencii požadovaných predbežných opatrení sa nenávratne zmení postavenie žalobcu na trhu, je potrebné konštatovať, že žalobca nepredložil dôkaz o tom, že sa jeho postavenie takto zmení.

50

Žalobca totiž nepreukázal, že by mu prekážky štrukturálnej alebo právnej povahy bránili v opätovnom získaní podstatnej časti strateného trhu (v tomto zmysle pozri uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 16. januára 2004, Arizona Chemical a i./Komisia, T‑369/03 R, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, bod 84).

51

Žalobca predovšetkým nepreukázal, že sa mu pri vyhlásení nového verejného obstarávania bude brániť v získaní iných zmlúv vrátane spornej zmluvy. Tvrdenia žalobcu vychádzajúce z celkovej ekonomickej situácie, ktorá má dosah na cestovné kancelárie, nedokazujú, že jeho postavenie na predmetnom trhu sa nenávratne zmení. Uvádzaná ekonomická situácia by mala rovnaké dôsledky pre všetkých poskytovateľov služieb cestovných kancelárií. Žalobcovi nič nebráni v opätovnom získaní časti predmetného trhu, keďže bude mať všetky možnosti získať túto zmluvu pri vyhlásení nového verejného obstarávania. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že skutočnosť, že žalobca stratil „dôležitú referenciu“ mu nebráni v tom, aby sa zúčastnil na nových verejných obstarávaniach a zvíťazil v nich. Je potrebné si všimnúť, že tieto referencie sú len jedným z mnohých ďalších kritérií, ktoré sa berú do úvahy na účely kvalitatívneho výberu poskytovateľov služieb (pozri článok 137 nariadenia č. 2342/2002, v tomto zmysle rovnako pozri už citované uznesenie Esedra/Komisia, bod 49).

52

Z toho vyplýva, že žalobca nepredložil dostatočný dôkaz, ktorý by sudcovi rozhodujúcemu o predbežných opatreniach umožnil domnievať sa, že uvádzané finančné ujmy sú vážne a nenapraviteľné.

53

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu uvádzanú žalobcom a jeho tvrdenie, že predbežné opatrenia sú naliehavé z dôvodu nenapraviteľnej ujmy, ktorá by mohla byť spôsobená jeho povesti a dôveryhodnosti, je potrebné všimnúť si, že rozhodnutie o neprijatí ponuky by nemuselo nevyhnutne spôsobiť takú ujmu. Podľa ustálenej judikatúry účasť na verejnom ponukovom konaní, ktoré má vysoko súťaživý charakter, nevyhnutne prináša riziká pre všetkých jeho účastníkov a vyradenie uchádzača na základe pravidiel ponukového konania nie je samo osebe poškodzujúce (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 5. augusta 1983, CMC/Komisia, 118/83 R, Zb. s. 2583, bod 5, a už citované uznesenie Esedra/Komisia, bod 48).

54

Ako správne zdôrazňuje Komisia a WT, skutočnosť, že podnik nemôže obnoviť zmluvu na dobu určitú pri novom verejnom obstarávaní, vyplýva z periodickej povahy verejných obstarávaní týkajúcich sa verejných zmlúv a nemôže pre tento podnik predstavovať zásah do jeho dôveryhodnosti a povesti.

55

Rovnako nemožno prijať tvrdenia, ktorými sa žalobca snaží preukázať, že naliehavosť vyplýva zo skutočnosti, že k úplnému alebo skoro úplnému splneniu zmluvy uzatvorenej s WT dôjde pred vyhlásením konečného rozsudku vo veci samej. Takáto situácia nie je okolnosťou spôsobujúcou naliehavosť, keďže ak by Súd prvého stupňa prípadne vyhovel žalobe vo veci samej, Komisia by bola povinná prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie primeranej ochrany záujmov žalobcu (v tomto zmysle pozri už citované uznesenie Esedra/Komisia, bod 51, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 2. mája 1994, Candiotte/Rada, T‑108/94 R, Zb. s. II‑249, bod 27). Ako zdôrazňuje Komisia, v takom prípade by táto inštitúcia bola schopná vyhlásiť nové verejné obstarávanie, na ktorom by sa žalobca mohol zúčastniť, a to bez akýchkoľvek výrazných ťažkostí. Takéto opatrenie by mohlo byť spojené so zaplatením náhrady škody. Žalobca však neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá by mohla brániť takejto ochrane jeho záujmov (v tomto zmysle pozri už citované uznesenie Esedra/Komisia, bod 51).

56

Za týchto okolností je potrebné prísť k záveru, že dôkazy predložené žalobcom neumožňujú z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že ak nebudú nariadené navrhované predbežné opatrenia, žalobca utrpí vážnu a nenapraviteľnú ujmu.

57

Návrh na nariadenie predbežných opatrení preto musí byť zamietnutý bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či sú splnené ostatné podmienky nariadenia predbežných opatrení.

O návrhu na vykonanie dokazovania a návrhu na vylúčenie bodov 46 až 49 pripomienok Komisie zo 4. mája 2004 z prejednávania

Tvrdenia účastníkov konania

58

Žalobca vo svojom návrhu z 12. mája 2004 a vo svojich pripomienkach zo 17. mája 2004 a 16. júla 2004 zdôrazňuje, že dotknuté dokumenty zaujímajú rozhodujúce miesto v pripomienkach Komisie, ktoré sa týkajú fumus bon juris. Žalobca sa domnieva, že by pre neho bolo ťažké obhajovať svoje záujmy, ak by sa mu neumožnilo úplne sa oboznámiť s týmito dokumentmi. Predloženie dotknutých dokumentov je preto nevyhnutné najmä s ohľadom na článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý požaduje, aby občianske aj trestné konanie boli spravodlivé. Žalobca subsidiárne navrhuje, aby sa z prejednávania vylúčili body 46 až 49 pripomienok Komisie zo 4. mája 2004.

59

Komisia, podporovaná v konaní WT, sa domnieva, že návrh na vykonanie dokazovania musí byť zamietnutý z dôvodu, že žalobca nedokázal účelnosť predloženia dotknutých dokumentov, že okrem výnimočných okolností nemôžu byť interné dokumenty Komisie prístupné, a že predloženie týchto dokumentov by bolo v rozpore s ochranou oprávnených obchodných záujmov uchádzačov. WT dodáva, že dotknuté dokumenty by mohli obsahovať obchodné tajomstvo a že ich oznámením inému uchádzačovi by mohli byť porušené pravidlá hospodárskej súťaže.

Posúdenie sudcom rozhodujúcim o predbežných opatreniach

60

Na úvod je nutné konštatovať, že návrh žalobcu týkajúci sa predloženia dotknutých dokumentov a jeho návrh, aby boli z prejednávania vylúčené body 46 až 49 pripomienok Komisie zo 4. mája 2004 nepredstavujú návrh na nariadenie predbežných opatrení týkajúcich sa sporných rozhodnutí a môžu sa chápať len ako návrh na vykonanie dokazovania alebo opatrení na zabezpečenie priebehu konania.

61

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 105 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku predseda Súdu prvého stupňa posúdi potrebu vykonať dokazovanie. Článok 65 rokovacieho poriadku upresňuje, že medzi dôkazné prostriedky okrem iných patrí aj predloženie dokumentov. Článok 64 Rokovacieho poriadku dovoľuje Súdu prvého stupňa prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré okrem iného zahŕňajú predloženie dokumentov alebo akejkoľvek inej písomnosti súvisiacej s vecou.

62

Ďalej je potrebné uviesť, že dotknuté dokumenty, ako aj body 46 až 49 pripomienok Komisie zo 4. mája 2004 sa týkajú výlučne podmienky fumus boni juris, ako to zdôrazňuje aj sám žalobca vo svojom návrhu na nariadenie predbežných opatrení a vo svojich pripomienkach zo 16. júla 2004.

63

Keďže návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý pre nedostatok naliehavosti bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či sú splnené ostatné podmienky na nariadenie predbežných opatrení, najmä podmienka týkajúca sa existencie fumus bod juris, sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach sa domnieva, že dotknuté dokumenty nie sú potrebné na preskúmanie podaného návrhu na nariadenie predbežných opatrení, a preto nie je potrebné prijať žalobcom požadované opatrenia týkajúce sa dotknutých dokumentov.

Z týchto dôvodov

PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA

nariadil:

1.

Návrh na nariadenie predbežných opatrení sa zamieta.

2.

O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

V Luxemburgu 27. júla 2004

Tajomník  Predseda

H. Jung  B. Vesterdorf

NaN –

Jazyk konania: francúzština.