ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora)
z 26. marca 2015 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Autorské práva a s nimi súvisiace práva – Smernica 2001/29/ES – Informačná spoločnosť – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv – Článok 3 ods. 2 – Priamy prenos športového zápasu na internete“
Vo veci C‑279/13,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Högsta domstolen (Švédsko) z 15. mája 2013 a doručený Súdnemu dvoru 22. mája 2013, ktorý súvisí s konaním:
C More Entertainment AB
proti
Linusovi Sandbergovi,
SÚDNY DVOR (deviata komora),
v zložení: predsedníčka deviatej komory K. Jürimäe, sudcovia J. Malenovský (spravodajca) a A. Prechal,
generálna advokátka: E. Sharpston,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– C More Entertainment AB, v zastúpení: P. Bratt a S. Feinsilber, advokater,
– L. Sandberg, v zastúpení: L. Häggström, advokat,
– fínska vláda, v zastúpení: S. Hartikainen, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: J. Enegren a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).
2 Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou C More Entertainment AB (ďalej len „C More Entertainment“) a pánom Sandbergom, ktorého predmetom je umiestnenie hypertextových odkazov na internetovej stránke pánom Sandbergom, ktoré po kliknutí umožnili užívateľom prístup k priamemu prenosu hokejových zápasov na inej internetovej stránke bez toho, aby museli zaplatiť sumu požadovanú prevádzkovateľom tejto inej stránky.
Právny rámec
Smernica 2001/29
3 Odôvodnenia 1, 7, 20, 23 a 25 smernice 2001/29 znejú:
„(1) Zmluva [ES] obsahuje vytvorenie vnútorného trhu a ustanovenie systému, ktorý zabezpečí, aby na vnútornom trhu nedochádzalo k deformácii konkurencie. Harmonizácia právnych predpisov členských štátov o autorských právach a s nimi súvisiacich právach prispieva k dosiahnutiu týchto cieľov.
…
(7) Právny rámec spoločenstva na ochranu autorských práv a s nimi súvisiacich práv sa preto musí upraviť a doplniť, pokiaľ to je potrebné pre plynulé fungovanie vnútorného trhu. Z tohto dôvodu tie vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa autorských práv a s nimi súvisiacich práv, ktoré sa navzájom v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia, alebo ktoré vyvolávajú právnu neistotu brániacu plynulému fungovaniu vnútorného trhu a správnemu vývoju informačnej spoločnosti v Európe, sa musia upraviť a je potrebné vyhnúť sa nezlučiteľným vnútroštátnym reakciám na rozvoj technológií, zatiaľ čo tie rozdiely, ktoré neovplyvňujú nepriaznivo fungovanie vnútorného trhu, nie je potrebné odstraňovať, ani sa im vyhýbať.
…
(20) Táto smernica je založená na princípoch a pravidlách, ktoré už boli ustanovené smernicami platnými v tejto oblasti v súčasnosti, najmä [smernicou Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (Ú. v. ES L 346, s. 61; Mim. vyd. 17/001, s. 120), zmenenou a doplnenou smernicou Rady č. 93/98/EHS z 29. októbra 1993 (Ú. v. ES L 290, s. 9; Mim. vyd. 17/001, s. 141) (ďalej len ‚smernica 92/100‘)] a tieto princípy, a pravidlá ďalej rozvíja a posúva ich do kontextu informačnej spoločnosti. Ustanovenia tejto smernice platia bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia vyššie uvedených smerníc, pokiaľ nie je v tejto smernici upravené inak.
…
(23) Táto smernica ďalej harmonizuje práva autorov na verejný prenos. Pod týmto právom sa v širokom zmysle slova chápe každý verejný prenos pre verejnosť, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká. Toto právo zahŕňa všetky transmisie a retransmisie diel smerom k verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania. Toto právo nezahŕňa žiadne iné činnosti.
…
(25) Právna neistota v súvislosti s povahou a úrovňou ochrany činností transmisie na požiadanie chránených diel a predmetov ochrany chránených súvisiacimi právami v sieťach sa musí prekonať zavedením harmonizovanej ochrany na úrovni spoločenstva. Musí byť jasné, že všetci nositelia práv, ktoré uznáva táto smernica, musia mať výlučné právo sprístupniť verejnosti diela chránené autorským právom alebo akýkoľvek iný predmet ochrany prostredníctvom interaktívnych transmisií na požiadanie. Tieto interaktívne transmisie na požiadanie sú charakterizované tým, že členovia verejnosti môžu do nich vstúpiť z miesta a v čase, ktoré si sami individuálne zvolia.“
4 Článok 1 smernice 2001/29, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, v odseku 2 stanovuje:
„S výnimkou prípadov uvedených v článku 11 sa táto smernica nezaoberá a žiadnym spôsobom neovplyvňuje existujúce ustanovenia spoločenstva súvisiace s:
…
b) právom nájmu, právom vypožičiavania a s inými právami súvisiacimi s autorským právom v oblasti duševného vlastníctva;
…“
5 Článok 3 tejto smernice, nazvaný „Právo verejného prenosu diel a právo sprístupňovania predmetov ochrany verejnosti“, stanovuje:
„1. Členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.
2. Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať sprístupňovanie verejnosti po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami takým spôsobom, že verejnosť má k nim prístup z miesta a v čase individuálne zvolenom:
…
d) pre vysiela[cie] organizácie k záznamom ich vysielaní, či už sú tieto vysielania prenášané po drôte alebo vzduchom vrátane káblov, alebo satelitu.“
Smernica 2006/115/ES
6 Smernica 92/100, ktorá bola v platnosti v čase prijatia smernice 2001/29, bola zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (Ú. v. ES L 376, s. 28). Smernica 2006/115 kodifikuje a v podobnom znení preberá ustanovenia smernice 92/100.
7 Podľa odôvodnenia 16 smernice 2006/115:
„Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť širšiu ochranu pre majiteľov práv súvisiacich s autorským právom, ako sa vyžaduje v ustanoveniach tejto smernice pre oblasť verejného vysielania a spravodajstva.“
8 Článok 8 tejto smernice, nazvaný „Vysielanie a sprístupňovanie verejnosti (verejné šírenie)“, v odseku 3 stanovuje:
„Členské štáty ustanovia pre vysielacie organizácie výhradné právo povoliť alebo zakázať bezdrôtový prenos ich vysielania, ako aj verejné šírenie ich vysielaní, ak sa takéto šírenie uskutoční na miestach prístupných verejnosti oproti zaplateniu vstupného.“
9 Článok 12 smernice 2006/115, nazvaný „Vzťah medzi autorským právom a súvisiacimi právami“, stanovuje:
„Ochrana práv súvisiacich s autorským právom podľa tejto smernice ponecháva nedotknutú ochranu autorského práva a žiadnym spôsobom ju neovplyvňuje.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
10 Spoločnosť C More Entertainment je platený televízny kanál, ktorý okrem iného na svojej internetovej stránke za poplatok vysiela zápasy ľadového hokeja v priamom prenose.
11 V jeseni 2007 C More Entertainment vysielala na uvedenej internetovej stránke niekoľko hokejových zápasov, ktoré si mohli pozrieť záujemcovia, ktorí zaplatili poplatok 89 švédskych korún (SEK) (približne 9,70 eura) za zápas.
12 Pán Sandberg vytvoril na svojej internetovej stránke hypertextové odkazy umožňujúce obísť systém poplatkov, ktorý stanovila C More Entertainment. Po kliknutí na tieto odkazy mali užívatelia bezplatný prístup k dvom hokejovým zápasom, ktoré v priamom prenose vysielala C More Entertainment 20. októbra a 1. novembra 2007.
13 Pred prvým z týchto zápasov C More Entertainment neúspešne telefonicky požiadala pána Sandberga, aby odkazy, ktoré umiestnil na svojej stránke, odstránil. Po tomto zápase ho písomne upozornila, že umiestnenie týchto odkazov, podľa jej názoru, porušuje jej práva.
14 V závere vysielania druhého z týchto zápasov C More Entertainment prijala technické opatrenie, ktoré zabránilo prístupu k tomuto vysielaniu prostredníctvom odkazov vytvorených pánom Sandbergom.
15 Pán Sandberg bol stíhaný pred Hudiksvalls tingsrätt (Prvostupňový súd v Hudiksvall) za porušenie zákona č. 729 z roku 1960 o autorskom práve na literárne a umelecké diela (lagen om upphovsrätt till litterära och konstnärliga verk, 1960:729). Dňa 10. novembra 2010 bol obvinený uznaný za vinného z porušenia autorských práv, ktorých majiteľom bola podľa uvedeného súdu C More Entertainment, a bol odsúdený k zaplateniu peňažnej pokuty, ako aj náhrady škody, v prospech tejto spoločnosti.
16 Tak pán Sandberg, ako aj C More Entertainment podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Hovrätten för Nedre Norrland (Odvolací súd v južnom Norrlande).
17 Rozsudkom z 20. júna 2011 tento súd konštatoval, že žiadna časť práce komentátorov, kameramanov a producentov vysielania zápasov ľadového hokeja, posudzovaná samostatne alebo spolu s ostatnými časťami, nespĺňa požiadavku originality vyžadovanú zákonom č. 729 z roku 1960 o autorskom práve na literárne a umelecké diela na účely ochrany autorským právom. Následne uvedený súd konštatoval, že pokiaľ ide o prenosy dotknuté vo veci samej, C More Entertainment nebola majiteľom autorských práv, ale práv súvisiacich s autorskými právami, ktoré boli porušené. V dôsledku toho uložil pánovi Sandbergovi prísnejší peňažný trest, ako bol uložený na prvom stupni, avšak mierne znížil náhradu škody priznanú spoločnosti C More Entertainment.
18 C More Entertainment podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Högsta domstolen (Najvyšší súd), pričom sa domáhala, aby bolo uznané, že je majiteľkou autorských práv, a aby bola zvýšená suma náhrady škody, ktorá jej má byť prisúdená.
19 Högsta domstolen sa domnieval, že zo znenia smernice 2001/29, ako ani z judikatúry Súdneho dvora, nevyplýva, že by umiestnenie hypertextového odkazu na internetovej stránke bolo verejným prenosom. Uvedený súd okrem toho konštatoval, že dotknutá vnútroštátna právna úprava stanovuje práva súvisiace s autorskými právami širšie ako článok 3 ods. 2 smernice 2001/29, keďže na rozdiel od tohto ustanovenia smernice sa ochrana priznaná švédskym právom neobmedzuje na sprístupnenie na „požiadanie“. Za týchto okolností Högsta domstolen rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru päť prejudiciálnych otázok.
20 Listom z 26. marca 2014 kancelária Súdneho dvora zaslala Högsta domstolen kópiu rozsudku vo veci Svensson a i. (C‑466/12, EU:C:2014:76), v ktorej sa Súdny dvor zaoberal niekoľkými otázkami týkajúcimi sa toho, či možno umiestnenie hypertextového odkazu na internetovej stránke považovať za verejný prenos, pričom uvedený súd vyzvala, aby sa vyjadril, či vzhľadom na tento rozsudok naďalej trvá na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
21 Listom z 20. októbra 2014 Högsta domstolen rozhodol o späťvzatí štyroch prvých prejudiciálnych otázok a o ponechaní piatej otázky v nasledujúcom znení:
„Môžu členské štáty priznať nositeľovi[om] práv širšie výlučné právo tým, že stanovia, že verejný prenos zahŕňa aj činnosti, ktoré nie sú uvedené v článku 3 ods. 2 smernice [2001/29]?“
O prejudiciálnej otázke
22 Zo spisu vyplýva, že spor vo veci samej sa týka umiestnenia hypertextových odkazov na internetovej stránke, ktoré umožňovali návštevníkom prístup k vysielaniam priamych prenosov hokejových zápasov na internetovej stránke vysielacej organizácie bez toho, aby museli zaplatiť poplatok za prístup požadovaný touto organizáciou. Za týchto okolností treba otázku položenú vnútroštátnym súdom chápať tak, že sa v podstate týka určenia, či článok 3 ods. 2 smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá rozširuje výlučné právo vysielacích organizácií uvedených v článku 3 ods. 2 písm. d) na verejné prenosy, ktoré by mohli predstavovať priame prenosy športových zápasov na internete, akými sú dotknuté prenosy vo veci samej.
23 Na úvod je potrebné zdôrazniť, že podľa článku 3 ods. 2 písm. d) smernice 2001/29 členské štáty priznajú vysielacím organizáciám výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať sprístupňovanie záznamov ich vysielaní verejnosti takým spôsobom, že verejnosť má k nim prístup z miesta a v čase individuálne zvolenom.
24 Po prvé zo znenia článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, a najmä z výrazov „akýkoľvek verejný prenos… vrátane sprístupňovania… verejnosti“, vyplýva, že výraz „sprístupňovanie verejnosti“, ktorý je použitý takisto v článku 3 ods. 2 tejto smernice, je časťou širšieho výrazu „verejný prenos“.
25 Po druhé zo znenia článku 3 ods. 2 uvedenej smernice vyplýva, že na to, aby určitá činnosť mohla byť považovaná za „sprístupňovanie verejnosti“ v zmysle tohto článku, musí kumulatívne spĺňať dve podmienky uvedené v tomto ustanovení, a to musí umožňovať dotknutej verejnosti prístup k dotknutému predmetu ochrany z individuálne zvoleného miesta a v individuálne zvolenom čase.
26 Ako totiž vyplýva z dôvodovej správy k návrhu Komisie z 10. decembra 1997 [KOM(97) 628], ktorý viedol k prijatiu smernice 2001/29, podporenej odôvodnením 25 tejto smernice, výraz „sprístupňovanie verejnosti“ v zmysle článku 3 tejto smernice sa týka „interaktívnych prenosov na požiadanie“, ktoré sú práve charakterizované tým, že každý môže do nich vstúpiť z miesta a v čase, ktoré si sám zvolí (pozri v tomto zmysle rozsudok SCF, C‑135/10, EU:C:2012:140, bod 59).
27 Tak to nie je v prípade priamych prenosov vysielaných na internete, akými sú dotknuté prenosy vo veci samej.
28 Vnútroštátny súd sa však pýta, či článok 3 ods. 2 smernice 2001/29 sa má chápať tak, že bráni tomu, aby členské štáty priznali vysielacím organizáciám uvedeným v článku 3 ods. 2 písm. d) výlučné právo tiež vo vzťahu k činnostiam dotknutým vo veci samej, ktoré, aj keď možno kvalifikovať ako „verejné prenosy“, nie sú činnosťami sprístupnenia záznamov ich vysielaní verejnosti takým spôsobom, že každý môže do nich vstúpiť z miesta a v čase, ktoré si sám zvolí.
29 V tejto súvislosti z odôvodnenia 7 smernice 2001/29 vyplýva, že cieľom sledovaným touto smernicou je harmonizácia autorských práv a s nimi súvisiacich práv výlučne v rozsahu nevyhnutnom pre riadne fungovanie vnútorného trhu. Z tohto odôvodnenia v skutočnosti vyplýva, že uvedená smernica nemá za cieľ odstraňovať alebo zabraňovať rozdielom medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami, ktoré nepriaznivo neovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu. Preto, a ako to vyplýva aj z názvu tejto smernice, normotvorca Únie vykonal iba čiastočnú harmonizáciu autorských práv a s nimi súvisiacich práv.
30 Z odôvodnení 23 a 25 tejto smernice pritom vyplýva, že normotvorca Únie zamýšľal jednak harmonizovať práva autorov na verejný prenos a jednak prekonať právnu neistotu v súvislosti s povahou a úrovňou ochrany činností transmisie na požiadanie, ako aj zaviesť pre tento druh činností harmonizovanú ochranu na úrovni Európskej únie.
31 Naproti tomu ani z článku 3 ods. 2 smernice 2001/29, a ani zo žiadneho iného ustanovenia tejto smernice nevyplýva, že by normotvorca Únie zamýšľal harmonizovať, a teda odstraňovať alebo zabraňovať prípadným rozdielom medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami, pokiaľ ide o povahu a rozsah ochrany, ktorú členské štáty môžu priznať majiteľom práv uvedeným v tomto článku 3 ods. 2 písm. d), vo vzťahu k určitým činnostiam, akými sú činnosti dotknuté vo veci samej, na ktoré sa toto ustanovenie výslovne nevzťahuje.
32 V odôvodnení 20 smernice 2001/29 sa navyše uvádza, že táto smernica je založená na princípoch a pravidlách, ktoré už boli ustanovené smernicami platnými v oblasti duševného vlastníctva, okrem iného smernicou 92/100 (pozri rozsudok Football Association Premier League a i., C‑403/08 a C‑429/08, EU:C:2011:631, bod 187).
33 Z odôvodnenia 16 smernice 2006/115, ktorá nahradila smernicu 92/100, totiž vyplýva, že členské štáty by mali mať možnosť priznať majiteľom práv súvisiacich s autorským právom širšiu ochranu, ako je ochrana vyžadovaná v smernici 2006/115 pre oblasť vysielania a verejného šírenia.
34 Článok 8 uvedenej smernice, nazvaný „Vysielanie a sprístupňovanie verejnosti (verejné šírenie)“, v odseku 3 najmä stanovuje, že členské štáty ustanovia pre vysielacie organizácie výhradné právo povoliť alebo zakázať bezdrôtový prenos ich vysielania, ako aj verejné šírenie ich vysielaní, ak sa takéto šírenie uskutoční na miestach prístupných verejnosti za zaplatenie vstupného.
35 Treba preto konštatovať, že smernica 2006/115 priznáva členským štátom oprávnenie stanoviť širšiu ochranu, pokiaľ ide o vysielanie a verejné šírenie uskutočnené vysielacími organizáciami, ako je ochrana, ktorá má byť poskytnutá na základe článku 8 ods. 3 tejto smernice. Takéto oprávnenie znamená, že členské štáty môžu vysielacím organizáciám priznať výlučné právo povoliť alebo zakázať verejné sprístupnenie ich vysielaní za podmienok, ktoré sa odlišujú od podmienok stanovených v článku 8 ods. 3, a najmä vysielaní, ku ktorým môže mať každý prístup z miesta, ktoré si zvolí, pričom týmto právom, ako stanovuje článok 12 smernice 2006/115, nesmie byť žiadnym spôsobom dotknutá ochrana autorského práva.
36 Z toho vyplýva, že článok 3 ods. 2 smernice 2001/29 sa má vykladať ako ustanovenie, ktorým nie je dotknuté uvedené oprávnenie členských štátov, priznané článkom 8 ods. 3 smernice 2006/115 v spojení s odôvodnením 16 tejto smernice, priznať vysielacím organizáciám výhradné právo povoliť alebo zakázať verejné šírenie ich vysielaní za podmienky, že takouto ochranou nie je dotknutá ochrana autorského práva.
37 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 2 smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá rozširuje výlučné právo vysielacích organizácií uvedených v článku 3 ods. 2 písm. d) na verejné prenosy, ktoré by mohli predstavovať priame prenosy športových zápasov na internete, akými sú priame prenosy dotknuté vo veci samej, za predpokladu, že takýmto rozšírením nie je dotknutá ochrana autorského práva.
O trovách
38 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:
Článok 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá rozširuje výlučné právo vysielacích organizácií uvedených v článku 3 ods. 2 písm. d) na verejné prenosy, ktoré by mohli predstavovať priame prenosy športových zápasov na internete, akými sú priame prenosy dotknuté vo veci samej, za predpokladu, že takýmto rozšírením nie je dotknutá ochrana autorského práva.
Podpisy