Žaloba podaná 7. júla 2021 – UniCredit Bank/SRB

(vec T-402/21)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: UniCredit Bank AG (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: F. Schäfer, H. Großerichter a F. Kruis Rechtsanwälte)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie SRB zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante do jednotného fondu pre riešenie krízových situácií na rok 2021 (SRB/ES/2021/22), vrátane jeho príloh, a to v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne,

uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod: rozhodnutie zo 14. apríla 2021 porušuje podstatnú formálnu náležitosť v zmysle článku 263 ods. 2 ZFEÚ, pretože nebolo riadne vydané.

Druhý žalobný dôvod: rozhodnutie zo 14. apríla 2021 a jeho prílohy I až III porušujú podstatné formálne náležitosti v zmysle článku 263 ods. 2 ZFEÚ a právo na riadnu správu vecí verejných, pretože nie sú dostatočne odôvodnené podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

Tretí žalobný dôvod: rozhodnutie zo 14. apríla 2021 a jeho prílohy I a II porušujú právo na účinný prostriedok nápravy zakotvené v článku 47 ods. 1 Charty, pretože je prakticky nemožné podrobiť rozhodnutie účinnému súdnemu preskúmaniu.

Štvrtý žalobný dôvod: rozhodnutie zo 14. apríla 2021 a jeho prílohy sú protiprávne, pretože články 4 až 7 a článok 9 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63¹ sú protiprávne. Porušujú nárok inštitúcií na účinnú právnu ochranu, lebo vedú k netransparentným rozhodnutiam vydávaným na jeho základe.

Piaty žalobný dôvod: ak bude zastávaný názor, že netransparentný výpočet príspevku inštitúcií je stanovený už v článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014² a článku 103 ods. 2 a ods. 7 smernice 2014/59³ , sú tieto právne akty z dôvodov uvedených vo štvrtom žalobnom dôvode protiprávne a teda musia vyť vyhlásené za neuplatniteľné.

Šiesty žalobný dôvod: rozhodnutie zo 14. apríla 2021 porušuje články 6, 7 a 20 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63, pretože žalovaná v rámci výpočtu koeficientu na úpravu rizika nezohľadnila ani rizikový ukazovateľ čistého stabilného financovania („NSFR“) a ani rizikový ukazovateľ minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky („MREL“) resp. rizikový ukazovateľ zložitosti („complexity“) a schopnosti riešiť krízové situácie („resolvability“).

Siedmy žalobný dôvod: rozhodnutie zo 14. apríla 2021 a jeho prílohy I až III porušujú podstatné formálne náležitosti v zmysle článku 263 ods. 2 ZFEÚ a právo na riadnu správu vecí verejných podľa článku 41 ods. písm. a) Charty, pretože žalobkyňa pred vydaním rozhodnutia nebola vypočutá.

____________

¹ Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).

² Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).

³ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).