ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)

z 12. decembra 2014 (*)

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s parafínovými voskami – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Určenie cien – Dôkaz o porušení – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006 – Referenčné obdobie – Výpočet hodnoty predajov – Závažnosť porušenia – Koncentrácia počas obdobia porušovania – Rovnosť zaobchádzania – Proporcionalita“

Vo veci T‑551/08,

H&R ChemPharm GmbH, so sídlom v Salzbergene (Nemecko), v zastúpení: pôvodne M. Klusmann, advokát, a S. Thomas, profesor, neskôr M. Klusmann,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: A. Antoniadis a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konečnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 – Sviečkové vosky) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, ako aj subsidiárne návrh na zrušenie alebo zníženie pokuty uloženej žalobkyni,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),

v zložení: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias,

tajomník: K. Andová, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. júla 2012,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Skutkové okolnosti

1.     Správne konanie a prijatie napadnutého rozhodnutia

1        Rozhodnutím K(2008) 5476 v konečnom znení z 1. októbra 2008 týkajúcim sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 – Sviečkové vosky) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia Európskych spoločenstiev konštatovala, že žalobkyňa H&R ChemPharm GmbH spolu s ďalšími podnikmi porušila článok 81 ods. 1 ES a článok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, že sa zúčastnila na karteli na trhu s parafínovými voskami v rámci EHP a na nemeckom trhu s parafínovým gáčom.

2        Napadnuté rozhodnutie bolo adresované týmto spoločnostiam: Eni SpA, Esso Deutschland GmbH, Esso Société anonyme française, ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobil Corp. (ďalej len spoločne „ExxonMobil“), H&R ChemPharm, H&R Wax Company Vertrieb GmbH a Hansen & Rosenthal KG (ďalej len spoločne „H&R“), Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG (ďalej len „Tudapetrol“), MOL Nyrt., Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA, Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA (ďalej len spoločne „Repsol“), Sasol Wax GmbH, Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Ltd (ďalej len spoločne „Sasol“), Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Ltd, Shell Petroleum Company Ltd, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Ltd (ďalej len spoločne „Shell“), RWE Dea AG a RWE AG (ďalej len spoločne „RWE“), ako aj Total SA a Total France SA (ďalej len spoločne „Total“) (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia).

3        Parafínové vosky sa vyrábajú v rafinériách zo surovej ropy. Používajú sa na výrobu rôznych výrobkov, akými sú napríklad sviečky, chemikálie, pneumatiky a automobilové výrobky, ako aj v odvetví výroby kaučuku, obalov, lepidiel a žuvačiek (odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia).

4        Parafínový gáč je surovina potrebná na výrobu parafínových voskov. Vyrába sa v rafinériách ako vedľajší produkt pri výrobe základových olejov zo surovej ropy. Predáva sa tiež konečným zákazníkom, napríklad výrobcom trieskových dosák (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia).

5        Komisia začala vyšetrovanie po tom, čo ju spoločnosť Shell Deutschland Schmierstoff v liste zo 17. marca 2005 informovala o existencii kartelu a zároveň jej predložila žiadosť o oslobodenie od pokuty na základe oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 72/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 2002“) (odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia).

6        Na základe článku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 z 20. decembra 2005 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1) vykonala Komisia 28. a 29. apríla 2005 inšpekcie na mieste v priestoroch spoločností „H&R/Tudapetrol“, Eni, MOL, ako aj v priestoroch patriacich spoločnostiam zo skupín Sasol, ExxonMobil, Repsol a Total (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia).

7        V období medzi 25. a 29. májom 2007 zaslala Komisia spoločnostiam uvedeným v bode 2 vyššie vrátane žalobkyne oznámenie o výhradách (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). Spoločnosti patriace do skupiny H&R, ku ktorým patrí žalobkyňa, a Tudapetrol na oznámenie o výhradách odpovedali spoločne listom zo 14. augusta 2007.

8        Komisia uskutočnila 10. a 11. decembra 2007 vypočúvanie, na ktorom boli spoločne zastúpené spoločnosti patriace do skupiny H&R, vrátane žalobkyne, a Tudapetrol (odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia).

9        Komisia vzhľadom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, v napadnutom rozhodnutí usúdila, že subjekty, ktorým bolo určené napadnuté rozhodnutie a ktoré predstavujú väčšinu výrobcov parafínových voskov a parafínového gáča v rámci EHP, sa dopustili jediného, komplexného a pokračujúceho porušenia článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP, ktoré sa vzťahovalo na územie EHP. Toto porušenie spočívalo v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa určovania cien, ako aj výmeny a sprístupňovania citlivých obchodných informácií týkajúcich sa parafínových voskov (ďalej len „hlavná časť porušenia“). Pokiaľ ide o RWE (neskôr Shell), ExxonMobil, MOL, Repsol, Sasol a Total, porušenie týkajúce sa parafínových voskov súviselo tiež s rozdelením zákazníkov alebo trhov (ďalej len „druhá časť porušenia“). Okrem toho porušenie, ktorého sa dopustili RWE, ExxonMobil, Sasol a Total, sa týkalo aj parafínového gáča predávaného konečným užívateľom na nemeckom trhu (ďalej len „časť porušenia týkajúca sa parafínového gáča“) (odôvodnenia 2, 95, 328 a článok 1 napadnutého rozhodnutia).

10      K protiprávnym postupom dochádzalo na protisúťažných stretnutiach nazývaných „technické stretnutia“ alebo niekedy aj stretnutia „Blauer Salon“, ktoré organizovali účastníci kartelu, a na „stretnutiach týkajúcich sa parafínového gáča“, ktoré boli zamerané osobitne na otázky súvisiace s parafínovým gáčom.

11      Výška pokút uložených v prejednávanom prípade bola vypočítaná na základe usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia z roku 2006“), ktoré boli účinné v čase doručenia oznámenia o výhradách spoločnostiam uvedeným v bode 2 vyššie.

12      Napadnuté rozhodnutie obsahuje najmä tieto ustanovenia:

„Článok 1

Podnikmi, ktoré porušili článok 81 ods. 1 [ES] a v období od 1. januára 1994 článok 53 Dohody o EHP tým, že sa počas uvedených období podieľali na pokračujúcej dohode a/alebo zosúladenom postupe v odvetví parafínových voskov v rámci spoločného trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP, sú:

…

Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG: od 24. marca 1994 do 30. júna 2002,

H&R Wax Company Vertrieb GmbH: od 1. januára 2001 do 28. apríla 2005,

Hansen & Rosenthal KG: od 1. januára 2001 do 28. apríla 2005,

H&R ChemPharm GmbH: od 1. januára 2001 do 28. apríla 2005,

...

Článok 2

Za porušenie uvedené v článku 1 sa ukladajú tieto pokuty:

Eni SpA: 29 120 000 eur,

Esso Société anonyme française: 83 588 400 eur,

z čoho spoločne a nerozdielne s:

ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobi1 Corporation v sume 34 670 400 eur, z čoho spoločne a nerozdielne s Esso Deutschland GmbH v sume 27 081 600 eur,

Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG: 12 000 000 eur,

Hansen & Rosenthal KG, spoločne a nerozdielne s H&R Wax Company Vertrieb GmbH: 24 000 000 eur,

z čoho spoločne a nerozdielne s:

H&R ChemPharm GmbH v sume 22 000 000 eur,

MOL Nyrt: 23 700 000 eur,

Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA spoločne a nerozdielne s Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA: 19 800 000 eur,

Sasol Wax GmbH : 318 200 000 eur,

z čoho spoločne a nerozdielne so:

Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol [Ltd] v sume 250 700 000 eur,

Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Limited, Shell Petroleum Company Limited, Shell Petroleum NV a Shell Transport and Trading Company Limited: 0 eur,

RWE Dea AG spoločne a nerozdielne s RWE AG: 37 440 000 eur,

Total France SA spoločne a nerozdielne s Total SA: 128 163 000 eur.“

2.     Väzby medzi skupinou H&R a spoločnosťou Tudapetrol

13      Komisia v napadnutom rozhodnutí prijala tento záver:

„(22) Skupina [H&R] je aktívna po celom svete v odvetví ropných výrobkov. Tudapetrol… bola podnikom, ktorý uvádzal a distribuoval parafínové vosky a parafínový gáč pre H&R na trh. Vyšetrovanie ukázalo, že H&R a Tudapetrol sú dva odlišné a samostatné podniky. Z dôvodu existujúcich úzkych osobných väzieb (ako bude podrobne vysvetlené neskôr, keďže jeden z komplementárov spoločnosti Tudapetrol, [pán H.], bol tiež zamestnaný v H&R), ako aj vzťahov udržovaných H&R a Tudapetrol v oblasti distribúcie sú však obidva podniky ďalej označované len ako ‚H&R/Tudapetrol‘. Hlavné sídla skupiny H&R/Tudapetrol sa nachádzajú v Nemecku, a to v Hamburgu a Salzbergene.

(23)      K vstupu H&R/Tudapetrol na trh s parafínom došlo 24. marca 1994, keď Hansen & Rosenthal KG kúpila v rámci spoločnej akvizície rafinériu (SRS GmbH) mazív v Salzbergene (Nemecko), ktorá patrila spoločnosti Wintershall AG, dcérskej spoločnosti BASF, a premenila ju na výrobnú spoločnosť.

(24)      Rafinéria v Salzbergene (SRS GmbH) je spravovaná spoločnosťou H&R Chemisch‑Pharmazeutische Spezialitäten GmbH, 100 % dcérskou spoločnosťou H&R ChemPharm GmbH. H&R ChemPharm GmbH je zase 100 % dcérskou spoločnosťou H&R Wasag AG. Hlavným akcionárom spoločnosti H&R Wasag AG je H&R Beteiligung GmbH (zvyšok akcií je rozdelený medzi viacerých akcionárov). H&R Beteiligung GmbH je zasa vlastnená spoločnosťou H&R Wax Company Vertrieb GmbH, 100 % dcérskou spoločnosťou Hansen & Rosenthal KG (hlavnou materskou spoločnosťou H&R).

(25)      Pôvodne parafínové vosky a parafínový gáč distribuovala Tudapetrol, samostatná spoločnosť (komplementármi sú [páni HA., HAN a H.], komanditistom je [pán HANS.]). Dňa 1. mája 2000 bola distribúcia prevedená na spoločnosť H&R Wax Company Vertrieb Komplementär GmbH & Co. KG a od 1. januára 2001 je distribúcia riadená spoločnosťou H&R Wax Company Vertrieb… Z vyšetrovania však vyplýva, že hoci Tudapetrol z veľkej časti opustila oblasť parafínov 1. mája 2000, ponechala si niekoľkých zákazníkov [nakupujúcich parafínové výrobky].

…

(28)      Osobami, ktoré boli poverené riadením činností skupiny H&R/Tudapetrol v odvetví parafínových voskov a parafínového gáča, ktoré zastupovali H&R/Tudapetrol alebo vedeli o dohodách opísaných v tomto [napadnutom] rozhodnutí, sú…:

[pán H.]: stážista v spoločnosti SRS GmbH, 1994 – 1997; oddelenie predajov a marketingu spoločnosti Tudapetrol…, 1997 – 2002; vedúci predaja v spoločnosti H&R Wax Company Vertrieb GmbH od roku 2001 až doposiaľ; [Geschäftsführer (konateľ)] spoločnosti H&R Wax Company Vertrieb GmbH od roku 2002;

[pán G.]: manažér výroby v spoločnosti SRS GmbH, 1994 – 2001; manažér výroby v spoločnosti H&R Management & Service GmbH/H&R ChemPharm GmbH od roku 2001 až doposiaľ (v roku 2002 bola H&R Management & Service GmbH premenovaná na spoločnosť H&R ChemPharm GmbH); vedúci predaja pre Tudapetrol…, 1999 – 2000; vedúci predaja pre H&R Wax Company Vertrieb GmbH od roku 2001 až doposiaľ;

[pán W.]: vedúci predaja pre spoločnosť Tudapetrol…, 1994 – 1998; poradca pre spoločnosť Tudapetrol…, 1999; vedúci predaja pre spoločnosť SRS GmbH (od júla 2001, zamestnanec v spoločnosti H&R Management & Service GmbH, ktorá bola premenovaná na H&R Chem‑Pharm GmbH v roku 2002), 2000 – 2001; pred rokom 1994, vedúci predaja vo Wintershall AG.

(29)      V [napadnutom rozhodnutí], ak nie je uvedené inak, sú podniky skupiny Hansen & Rosenthal/Tudapetrol, ktoré sa podieľali na kartelovej dohode, označené názvom ‚H&R/Tudapetrol‘.“

 Konanie a návrhy účastníkov konania

14      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 15. decembra 2008 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

15      Listom predloženým kancelárii Súdu prvého stupňa 12. augusta 2009 žalobkyňa podala vedľajší návrh v zmysle článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu smerujúci k vyňatiu korigenda vyjadrenia k žalobe, ktoré predložila Komisia 28. júla 2009, zo spisu.

16      Uznesením Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) z 28. októbra 2009 bolo konanie o vedľajšom návrhu spojené s konaním vo veci samej.

17      Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (tretia komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania. V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 rokovacieho poriadku vyzval Súd prvého stupňa účastníkov konania, aby odpovedali na určité písomné otázky a predložili určité dokumenty. Účastníci konania tejto žiadosti vyhoveli v stanovenej lehote a predložili niektoré dokumenty. Komisia však uviedla, že nemôže predložiť kópiu ani prepis niektorých dôverných vyhlásení predložených v rámci jej programu zhovievavosti.

18      Uznesením z 12. júna 2012, prijatým jednak na základe článku 24 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a jednak na základe článku 65 písm. b) a článku 66 ods. 1 rokovacieho poriadku, Všeobecný súd (tretia komora) nariadil, aby Komisia predložila prepisy alebo kópie dôverných vyhlásení uvedených v bode 17 vyššie. Do týchto dokumentov mohli nazerať právni zástupcovia žalobkyne v kancelárii Všeobecného súdu pred pojednávaním.

19      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 10. júla 2012.

20      Vzhľadom na skutkové súvislosti s vecami T‑540/08, Esso a i./Komisia, T‑541/08, Sasol a i./Komisia, T‑543/08, RWE a RWE Dea/Komisia, T‑544/08, Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb/Komisia, T‑548/08, Total/Komisia, T‑550/08, Tudapetrol/Komisia, T‑558/08, Eni/Komisia, T‑562/08, Repsol YPF Lubricantes y especialidades a i./Komisia, a T‑566/08, Total Raffinage a Marketing/Komisia, ako aj vzhľadom na podobnosti vznesených právnych otázok Všeobecný súd rozhodol, že v prejednávanej veci vyhlási rozsudok až po pojednávaniach v uvedených súvisiacich veciach, z ktorých posledné sa konalo 3. júla 2013.

21      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        v prvom rade zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka,

–        subsidiárne, aby primerane znížil výšku pokuty uloženej žalobkyni v napadnutom rozhodnutí,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

22      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu v celom rozsahu vrátane subsidiárneho návrhu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

1.     O návrhu na vyňatie dokumentu zo spisu

23      Pokiaľ ide o návrh žalobkyne vyňať zo spisu korigendum vyjadrenia k žalobe, predložené Komisiou 28. júla 2009, je potrebné uviesť, že uvedené korigendum opravuje niektoré chyby v písaní obsiahnuté vo vyjadrení k žalobe, predovšetkým v poznámkach pod čiarou, ktorých chybnú povahu mohli žalobkyňa, ako aj Všeobecný súd ľahko rozpoznať na základe napadnutého rozhodnutia a iných písomností a dokumentov predložených účastníčkami konania v rámci konania pred Všeobecným súdom.

24      V bode 93 pôvodnej verzie vyjadrenia k žalobe Komisia ďalej navrhuje, aby Súd prvého stupňa „zamietol ako neopodstatnené tri žalobné dôvody žalobkyne“, zatiaľ čo podľa korigenda Komisia navrhuje zamietnuť štyri žalobné dôvody. Chybnú povahu pôvodnej verzie však Súd prvého stupňa, ako aj žalobkyňa mohli ľahko rozpoznať, pretože v bode 94 pôvodnej verzie vyjadrenia k žalobe Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa žalobu zamietol v plnom rozsahu.

25      Je teda potrebné dospieť k záveru, že cieľom korigenda bolo len uľahčiť prácu Súdu prvého stupňa a chyby v písaní, ktoré malo opraviť, boli ľahko rozpoznateľné žalobkyňou, ako aj Súdom prvého stupňa. Navyše žiadna z opráv uskutočnených Komisiou sa nedotkla podstaty jej argumentácie, takže tvrdenie žalobkyne, že pridanie korigenda do spisu mohlo obmedziť jej právo na obhajobu, nie je správne.

26      Súd prvého stupňa v každom prípade zaslal žalobkyni písomnú otázku, aby mohla vysvetliť uvádzané negatívne dôsledky tohto korigenda pre jej právo na obhajobu. Vo svojej odpovedi žalobkyňa takéto dôsledky neuviedla.

27      Návrh na vyňatie korigenda vyjadrenia k žalobe zo spisu sa preto zamieta.

2.     O veci samej

28      Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody. Prvý je založený na porušení článkov 81 ES a 253 ES, ako aj jej práva na obhajobu z dôvodu údajne nediferencovaného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o skupinu H&R a spoločnosť Tudapetrol. Druhý žalobný dôvod, predložený subsidiárne, je založený na porušení článku 81 ES z dôvodu neexistencie dôkazu o porušení, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa. Tretí žalobný dôvod, tiež predložený subsidiárne, je založený na porušení článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, vyplývajúceho z údajne chybného určenia obratu zohľadneného pri stanovení výšky pokuty. Štvrtý žalobný dôvod, predložený takisto subsidiárne, je založený na porušení článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 z dôvodu nesprávnych posúdení, ktoré sa dotkli stanovenia výšky pokuty.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 81 ES a 253 ES, ako aj práva na obhajobu z dôvodu údajne nediferencovaného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

29      Prvý žalobný dôvod sa delí na dve časti. Prvá časť je založená na porušení článkov 81 ES a 253 ES. Druhá časť sa týka porušenia práva žalobkyne na obhajobu.

 O prvej časti, založenej na porušení článkov 81 ES a 253 ES

30      Žalobkyňa poznamenáva, že Komisia považovala skupinu H&R a Tudapetrol za dva odlišné a nezávislé podniky (odôvodnenie 22 napadnutého rozhodnutia). V napadnutom rozhodnutí pri skúmaní dôkazov o porušení však Komisia tieto dva podniky nerozlišovala a označila ich za „H&R/Tudapetrol“.

31      Po prvé uvádza, že Komisia porušila svoju povinnosť uviesť odôvodnenie a článok 81 ES tým, že v napadnutom rozhodnutí neposkytla samostatné odôvodnenie, pokiaľ ide o údajne protiprávne konanie spoločností patriacich do skupiny H&R.

32      Žalobkyňa sa predovšetkým domnieva, že pokiaľ sú H&R a Tudapetrol dvoma odlišnými podnikmi, Komisia musí preukázať, že každý z týchto podnikov sa individuálne a samostatne zúčastnil na celom porušení článku 81 ES, o ktoré ide v prejednávanej veci. V napadnutom rozhodnutí však Komisia údajne takýto dôkaz nepredložila.

33      Žalobkyňa tiež kritizuje skutočnosť, že Komisia, pokiaľ ide o obdobie od 1. januára 2001 do 30. júna 2002, konštatovala paralelnú zodpovednosť spoločnosti Tudapetrol na jednej strane a Hansen & Rosenthal, alebo jej dcérskej spoločnosti H&R Wax Company Vertrieb, na strane druhej, ako aj spoločnosti H&R ChemPharm od 1. júla 2001.

34      Otázka, či a v akom rozsahu môže byť žalobkyňa zodpovedná za porušenie článku 81 ES spolu s Tudapetrol, sa však neobjavuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia z dôvodu „jednotného pohľadu“ uplatneného Komisiou.

35      Po druhé žalobkyňa zastáva názor, že nie je príslušná hľadať odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v informáciách, ktoré sú tam obsiahnuté, a rekonštruovať logiku, na základe ktorej jej Komisia pripísala zodpovednosť za niektoré technické stretnutia a niektoré obdobia. Napadnuté rozhodnutie by v tomto ohľade malo obsahovať explicitné odôvodnenie.

36      Po tretie samotná prítomnosť pána G. na niektorých technických stretnutiach nemôže podľa žalobkyne stačiť na preukázanie účasti spoločnosti H&R ChemPharm na karteli, takže samotný odkaz na túto skutočnosť nepredstavuje dostatočné odôvodnenie v zmysle článku 253 ES. Pán G. nebol zamestnaný v obchodnom oddelení žalobkyne a pracoval pre ňu len na 30 % pracovný úväzok. Jeho úloha ako jedného z troch manažérov výroby žalobkyne spočívala vo vývoji nového chemického zloženia parafínových výrobkov a voskových emulzií, takže neobsahovala žiadnu úlohu ani zodpovednosť spojenú s obchodnou činnosťou žalobkyne. Navyše v dotknutom období bola H&R ChemPharm holdingovou spoločnosťou, a teda sama nevykonávala žiadnu výrobnú činnosť.

37      Podľa názoru žalobkyne mala preto Komisia v napadnutom rozhodnutí vysvetliť dôvody, na základe ktorých prítomnosť pána G. predstavuje účasť spoločnosti H&M ChemPharm na kartelovej dohode o cenách parafínových voskov vzhľadom na to, že ako manažér výroby nemohol v tejto otázke rozhodovať, pokiaľ išlo o spoločnosť H&M ChemPharm, a že táto spoločnosť nič nevyrábala ani nepredávala.

38      V prvom rade je potrebné skúmať výhradu žalobkyne založenú na nedostatočnom odôvodnení.

39      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES musí byť prispôsobené povahe predmetného aktu a musí z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvaha inštitúcie, ktorá ho vydala, aby dotknuté osoby mohli poznať dôvody prijatého opatrenia a príslušný súd mohol vykonať preskúmanie (rozsudky Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C‑17/99, Zb. s. I‑2481, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, Zb. s. I‑8947, bod 145).

40      Z ustálenej judikatúry teda vyplýva, že povinnosť odôvodniť individuálne rozhodnutie má okrem snahy umožniť preskúmanie súdom za cieľ poskytnúť dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, či rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej možno spochybniť jeho platnosť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C‑199/99 P, Zb. s. I‑11177, bod 145, a z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 462).

41      Odôvodnenie teda v zásade musí byť dotknutej osobe oznámené v rovnakom čase ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Chýbajúce odôvodnenie nemožno ospravedlniť skutočnosťou, že dotknutá osoba sa s dôvodmi rozhodnutia oboznámi počas konania na súdoch Únie (rozsudky Súdneho dvora z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, Zb. s. 2861, bod 22; Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 40 vyššie, bod 463, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, už citovaný v bode 39 vyššie, bod 149).

42      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že požiadavka uvedenia dôvodov musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 63, a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, Zb. s. I‑4951, body 166 a 178).

43      Pokiaľ sa rozhodnutie o uplatnení pravidiel Únie v oblasti práva hospodárskej súťaže, ako je to v prejednávanej veci, týka viacerých subjektov a ide o pripísanie porušenia, musí obsahovať dostatočné odôvodnenie vo vzťahu ku každému zo subjektov, ktorým je určené, najmä vo vzťahu k tým, ktoré podľa tohto rozhodnutia musia niesť zodpovednosť za toto porušenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, už citovaný v bode 39 vyššie, bod 152 a tam citovanú judikatúru).

44      Po prvé v prejednávanej veci je potrebné uviesť, že Komisia v odôvodnení 22 napadnutého rozhodnutia uviedla, že použitie spoločného označenia „H&R/Tudapetrol“ bolo odôvodnené úzkymi osobnými väzbami medzi Tudapetrol a skupinou H&R, ako aj vzťahmi, ktoré tieto podniky udržovali v oblasti distribúcie.

45      Pokiaľ ide osobné vzťahy, z odôvodnenia 28 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že každá z troch osôb, ktoré sa zúčastnili na protisúťažných stretnutiach, teda páni H., G. a W., bola počas odlišných dotknutých období zamestnaná v spoločnosti Tudapetrol a skupine H&R. Navyše pán H. bol súčasne komplementárom Tudapetrol a od roku 2001 a ešte v čase prijatia napadnutého rozhodnutia vedúcim predaja v H&R Wax Company Vertrieb. Okrem toho pán G. bol v rokoch 1999 až 2000 súčasne manažérom výroby v SRS GmbH (spoločnosť patriaca do skupiny H&R, vlastnená priamo spoločnosťou H&R ChemPharm) a vedúcim predaja v Tudapetrol.

46      Pokiaľ ide o obchodné väzby medzi H&R a Tudapetrol, Komisia v odôvodnení 22 napadnutého rozhodnutia uviedla, že Tudapetrol je podnikom určeným na uvádzanie parafínových voskov a parafínového gáča H&R na trh a na ich distribúciu.

47      Je preto potrebné konštatovať, že dôvody, na základe ktorých Komisia Tudapetrol a skupinu H&R často spoločne označovala ako „H&R/Tudapetrol“, jasne vyplývajú z napadnutého rozhodnutia.

48      Po druhé je potrebné skúmať, či napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o správanie pripisované na ťarchu spoločností skupiny H&R a Tudapetrol.

49      V odôvodnení 106 napadnutého rozhodnutia Komisia opísala fungovanie častí porušenia týkajúcich sa parafínových voskov (hlavná časť a druhá časť porušenia). Podľa neho sa zástupcovia zúčastnených podnikov pravidelne schádzali na „technických stretnutiach“. Tieto stretnutia „sa vždy delili na dve časti: počiatočnú diskusiu týkajúcu sa technických otázok, po ktorej nasledovali diskusie protisúťažnej povahy týkajúce sa okrem iného stanovenia ceny, rozdelenia trhov a zákazníkov (v niektorých prípadoch) a výmeny a sprístupňovania citlivých obchodných informácií, akými sú aktuálne a budúce cenové politiky, zákazníci, výrobné kapacity a objemy predajov“.

50      V odôvodneniach 381 a 610 a poznámke pod čiarou 625 napadnutého rozhodnutia Komisia oddelene stanovila na jednej strane v súvislosti s Tudapetrol a na druhej strane v súvislosti so spoločnosťami patriacimi do skupiny H&R začiatok, koniec a dĺžku trvania účasti na porušení. Podľa napadnutého rozhodnutia sa tak H&R ChemPharm zúčastňovala na porušení od 1. júla 2001 do 28. apríla 2005, teda počas troch rokov a deviatich mesiacov, a SRS od 22. februára 2001 do 1. júla 2001, teda počas troch mesiacov. Účasť spoločností Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb trvala od 1. januára 2001 do 28. apríla 2005, teda štyri roky a tri mesiace. Tudapetrol sa na porušení zúčastňovala od 24. marca 1994 do 30. júna 2002, teda osem rokov a tri mesiace. Komisia tiež uviedla, že pri skúmaní dĺžky trvania účasti na porušení bolo rozhodujúcou skutočnosťou obdobie, počas ktorého páni W, H. a G. zastávali funkcie v spoločnostiach, ktoré boli zodpovedné za porušenie, ako aj známa prítomnosť uvedených osôb na technických stretnutiach. Komisia v tomto ohľade odkázala na prílohu napadnutého rozhodnutia.

51      V prílohe napadnutého rozhodnutia Komisia identifikovala štrnásť technických stretnutí, na ktorých sa „H&R/Tudapetrol“ podľa dôkazov, ktoré mala k dispozícii, zúčastnila počas obdobia účasti na porušení konštatovanom proti spoločnosti H&R ChemPharm (od 1. júla 2001 do 28. apríla 2005). V poznámkach pod čiarou týkajúcich sa týchto stretnutí Komisia identifikovala zamestnanca spoločnosti H&R ChemPharm zúčastneného na stretnutí, v danom prípade pána G., a uviedla dôkaz o jeho účasti.

52      Z napadnutého rozhodnutia tak v kontexte jeho prijatia jasne vyplýva, že žalobkyni sa kladú za vinu len technické stretnutia, v rámci ktorých bola v dokumentoch, ktoré má Komisia k dispozícii, označená prítomnosť „H&R/Tudapetrol“ a na ktorých sa zúčastnil pán G., zamestnanec žalobkyne.

53      Po tretie je však potrebné skúmať obdobie od 1. júla 2001 do 30. júna 2002, pre ktoré Komisia konštatovala zodpovednosť H&R ChemPharm, ako aj Tudapetrol.

54      V tomto zmysle je potrebné pripomenúť (pozri bod 50 vyššie), že pri vymedzení dĺžky trvania účasti na porušení bolo rozhodujúcou skutočnosťou zohľadnenou Komisiou obdobie, počas ktorého páni W., H. a G. zastávali funkcie v spoločnostiach zodpovedných za porušenie. Komisia v prílohe napadnutého rozhodnutia uviedla, že subjekt „H&R/Tudapetrol“ bol v období od 1. júla 2001 do 30. júna 2002 na technických stretnutiach zastúpený pánom G. a pánom H. V odôvodnení 28 napadnutého rozhodnutia ďalej uviedla, že pán G. bol počas tohto obdobia vedúcim predaja v spoločnosti H&R Wax Company Vertrieb a manažérom výroby v spoločnosti H&R ChemPharm, zatiaľ čo pán H. bol zamestnancom oddelenia predaja a marketingu v Tudapetrol (1997 – 2002) a zároveň vedúcim predaja v spoločnosti H&R Wax Company Vertrieb (od roku 2001 a ešte v čase prijatia napadnutého rozhodnutia).

55      Z napadnutého rozhodnutia tak jasne vyplýva, že Komisia dotknutým spoločnostiam kládla za vinu len obdobie porušovania, počas ktorého sa ich dotknutí zamestnanci zúčastňovali na technických stretnutiach, a že dôvodom konštatovania paralelnej zodpovednosti počas obdobia od 1. júla 2001 do 31. júna 2002 bola skutočnosť, že osoby, ktoré sa zúčastnili na týchto stretnutiach, zastávali funkcie v Tudapetrol, ako aj v spoločnostiach patriacich do skupiny H&R, najmä pre žalobkyňu.

56      Po štvrté je potrebné skúmať tvrdenia žalobkyne uvedené v replike, v ktorých uvádza, že samotný odkaz na pracovný pomer medzi ňou a pánom G nemôže predstavovať dostatočné odôvodnenie, pretože žalobkyňa „nič nevyrábala ani nepredávala“, pán G. bol manažérom výroby, a nie obchodným manažérom, a pre žalobkyňu pracoval len na 30 % úväzok.

57      V tomto zmysle je potrebné uviesť, že tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého „nič nevyrába ani nepredáva“, je v rozpore s jej vlastnými vyhláseniami počas správneho konania. List žalobkyne z 8. decembra 2005 je doplnený zoznamom „výrobcov parafínov/mikrovoskov v Európe“, v ktorom je okrem iného uvedená aj žalobkyňa. Vo svojom liste z 15. decembra 2006 vyhlásila, že „H&R ChemPharm je len výrobným podnikom, a preto nepredáva parafíny tretím osobám“. Navyše v liste z 31. januára 2008 žalobkyňa uvádza, že obraty spoločností Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb GmbH sú „celkovo prevažným spôsobom dosiahnuté distribúciou výrobkov spoločnosti H&R ChemPharm“.

58      Pokiaľ ide o funkciu pána G., žalobkyňa v liste z 19. januára 2007 uviedla, že bol „rozhraním medzi výrobou a distribúciou“, pretože vykonával dvojitú funkciu, teda funkciu manažéra výroby a funkciu vedúceho predaja. Podľa tohto listu bola táto dvojitá funkcia stanovená v pracovnej zmluve uzavretej so žalobkyňou.

59      Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkyne, pokiaľ ide o neexistenciu výroby H&R ChemPharm a neexistenciu zapojenia pána G. do distribúcie parafínových voskov, nie sú skutkovo podložené. Navyše skutočnosť, že bol u žalobkyne zamestnaný len na 30 % pracovný úväzok, mu nemohla brániť v ovplyvňovaní jej obchodného správania v zmysle informácií získaných na technických stretnutiach. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je teda v súlade s údajmi žalobkyne v správnom konaní a umožňuje pochopiť, z akých dôvodov Komisia odvodila zodpovednosť žalobkyne za porušenie z pracovného pomeru medzi ňou a pánom G.

60      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie vo všeobecnosti a v kontexte svojho prijatia obsahuje dostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o skutočnosti zakladajúce porušenie, ktoré boli pripísané na ťarchu žalobkyne, a že umožňuje odlíšiť ich od skutočností kladených za vinu Tudapetrol.

61      Tento záver nemôže byť spochybnený tvrdením žalobkyne, podľa ktorého nie je možné požadovať, aby hľadala odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v poznámkach pod čiarou a v jeho prílohách a tak rekonštruovala logiku, na základe ktorej jej Komisia pripísala zodpovednosť za niektoré obdobia.

62      Vzhľadom na veľké množstvo informácií a posúdenie podporujúcich rozhodnutí uložiť pokuty mnohým spoločnostiam, z ktorých má každá právo na dostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré sa jej týkajú, nemožno Komisii vytýkať, že odôvodnenie rozhodnutia usporiadala do niekoľkých úrovní. Komisia predovšetkým neporušuje žiadne právne pravidlo tým, že v texte uvedie len hlavné úvahy, na ktorých je rozhodnutie založené, ako aj úvahy týkajúce sa osobitných tvrdení uvedených dotknutými podnikmi v jej odpovediach na oznámenie o výhradách, a umiestni podrobné údaje alebo vysvetľujúce úvahy a odkazy na dôkazy do poznámok pod čiarou alebo do prílohy rozhodnutia.

63      Je potrebné dodať, že Komisia použila označenie „H&R/Tudapetrol“ už v oznámení o výhradách, najmä v kontexte preskúmania dôkazov a v zhrňujúcej tabuľke preukazujúcej prítomnosť zúčastnených podnikov na jednotlivých technických stretnutiach, pričom dĺžka trvania účasti na porušení bola pre H&R a Tudapetrol stanovená oddelene. Žalobkyňa však tento prístup nespochybnila v odpovedi na oznámenie o výhradách, ktoré predložila spoločne s Tudapetrol a ostatnými spoločnosťami patriacimi do skupiny H&R, napriek skutočnosti, že oznámenie o výhradách bolo zaslané každej spoločnosti samostatne. Navyše v uvedenej odpovedi H&R a Tudapetrol vo svojej argumentácii tiež systematicky používali označenie „H&R/Tudapetrol“, s výnimkou bodu 2.7.2, ktorý obsahuje časť, v ktorej sa uvádza, že porušenie, ktorého sa dopustila Tudapetrol, je premlčané, pretože Tudapetrol ukončila svoju činnosť týkajúcu sa parafínových voskov 1. mája 2000. Za týchto podmienok žalobkyňa nemôže Komisii platne vytýkať, že neposkytla podrobnejšie odôvodnenie, pokiaľ ide o dotknuté aspekty.

64      V druhom rade je potrebné skúmať výhradu založenú na porušení článku 81 ES.

65      Po prvé je potrebné skúmať použitie spoločného označenia „H&R/Tudapetrol“ Komisiou v napadnutom rozhodnutí.

66      V tejto súvislosti je hneď na úvod potrebné poznamenať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí poukázala na osobné väzby medzi Tudapetrol a H&R, ktoré žalobkyňa nespochybnila.

67      Okrem toho z úryvkov poznámok a zo zápisov, ktoré má Komisia, a z vyhlásení účastníkov kartelu citovaných v napadnutom rozhodnutí, ako aj zo spisu obsahujúceho všetky dôkazy, ku ktorým mala žalobkyňa prístup pred prijatím napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že ostatní účastníci porušenia často odkazovali na spoločný subjekt „SRS/Tudapetrol“ alebo „H&R/Tudapetrol“ alebo inak v kontexte porušenia spájali Tudapetrol a skupiny patriace do skupiny H&R. Je preto potrebné uviesť, že časté použitie označenia „H&R/Tudapetrol“ Komisiou zodpovedá tiež vnímaniu ostatných účastníkov kartelu.

68      Komisia ďalej poukázala na vertikálny vzťah medzi skupinou H&R a Tudapetrol.

69      Žalobkyňa nespochybnila, že Tudapetrol bola „podnikom, ktorý uvádzal a distribuoval parafínové vosky a parafínový gáč H&R na trh“, takže existovala vertikálna väzba medzi obidvoma podnikmi. Z tejto vertikálnej väzby vyplýva, že obidva podniky mali spoločný obchodný záujem smerujúci k maximalizácii ziskov týkajúcich sa výrobkov z parafínových voskov, ktoré vyrábali alebo ktoré uvádzali na trh. Tomuto záujmu zodpovedala účasť na dotknutom porušení, ktorého predmetom bolo okrem iného stanovenie cien, umožňujúce tak dosiahnuť ziskové marže presahujúce ziskové marže, ktoré by bolo možné dosiahnuť vo voľnej hospodárskej súťaži. Navyše vzhľadom na to, že parafínové vosky predávané zo strany Tudapetrol boli vyrábané skupinou H&R, mohla uvedená vertikálna väzba posilniť dojem ostatných účastníkov kartelu, že tieto dva podniky sú úzko spojené, takže ich vnímali ako jeden subjekt, čo napokon vyplýva z dokumentov, ktoré má Komisia k dispozícii.

70      Z toho vyplýva, že Komisia mohla správne spomenúť vertikálnu väzbu medzi Tudapetrol a skupinou H&R medzi skutočnosťami odôvodňujúcimi použitie spoločného označenia „H&R/Tudapetrol“ v niektorých častiach napadnutého rozhodnutia.

71      Napokon je potrebné pripomenúť, že spoločnosti patriace do skupiny H&R a Tudapetrol spoločne predložili svoju odpoveď na oznámenie o výhradách. Komisia preto sledovala logický prístup, keď argumenty, ktoré predložili, označila za tvrdenia „H&R/Tudapetrol“.

72      Vzhľadom na osobné väzby medzi obidvoma podnikmi, na vnímanie iných účastníkov kartelu, ako aj na vertikálnu väzbu medzi Tudapetrol a H&R a spoločnú odpoveď na oznámenie o výhradách je preto potrebné dospieť k záveru, že Komisia neporušila článok 81 ES, keď pri skúmaní niektorých aspektov porušenia použila spoločné označenie „H&R/Tudapetrol“.

73      Po druhé je potrebné pripomenúť, že Komisia pripísala na ťarchu žalobkyni len technické stretnutia, na ktorých sa podľa posúdenia dokumentácie, ktorú mala k dispozícii, zúčastnila osoba zastávajúca funkciu v H&R ChemPharm (pozri body 45 až 52 vyššie). Prítomnosť zamestnanca alebo iných zástupcov na protisúťažných stretnutiach je skutkovou okolnosťou, ktorá Komisii umožňuje konštatovať zodpovednosť podniku za porušenie článku 81 ES. Podľa judikatúry totiž právomoc Komisie sankcionovať podnik, ak sa dopustil porušenia, predpokladá iba protiprávne konanie osoby, ktorá je vo všeobecnosti oprávnená konať v mene podniku (rozsudky Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T‑236/01, T‑239/01, T‑244/01 až T‑246/01, T‑251/01 a T‑252/01, Zb. s. II‑1181, bod 277; z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia, T‑141/08, Zb. s. II‑5761, bod 258; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, bod 97).

74      Komisia preto tým, že použila spoločné označenie „H&R/Tudapetrol“ v niektorých častiach posúdenia obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí, aj keď uvádzala, že účasť na technických stretnutiach bola pripísaná na ťarchu žalobkyne z dôvodu prítomnosti jedného z jej zamestnancov na uvedených stretnutiach, neporušila článok 81 ES.

75      Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala ani porušenie povinnosti uviesť odôvodnenie, ani porušenie článku 81 ES, je potrebné zamietnuť prvú časť žalobného dôvodu.

 O druhej časti, založenej na porušení práva na obhajobu

76      Žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nerozlišuje medzi skutkami kladenými za vinu jej a skutkami pripísanými spoločnosti Tudapetrol, neumožňuje identifikovať skutočné správanie, ktoré sa jej vytýka. Jej možnosti predložiť dôkazy vo svoj prospech sú preto údajne obmedzené. Vzhľadom na to, že sa jej pripisuje spoluzodpovednosť za všetky konania spoločnosti Tudapetrol, musela by teda na účely preukázania svojej neviny vyvrátiť všetky vecné výhrady vznesené proti spoločnosti Tudapetrol, pokiaľ ide o obdobie jej účasti na karteli.

77      Podľa ustálenej judikatúry právo na obhajobu vyžaduje, aby mal dotknutý podnik možnosť v rámci správneho konania účinne vyjadriť svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porušenia (rozsudky Súdneho dvora Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný v bode 73 vyššie, bod 10; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 66, a z 25. februára 2007, Dalmine/Komisia, C‑407/04 P, Zb. s. I‑829, bod 44).

78      Nariadenie č. 1/2003 v článku 27 ods. 1 stanovuje, že účastníkom konania sa zašle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uvádzať všetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto štádiu konania vychádza, aby mohli dotknuté osoby skutočne zistiť, aké konanie im Komisia vytýka, a uplatniť svoju obranu ešte predtým, ako Komisia prijme konečné rozhodnutie. Toto oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatňujúcu základnú zásadu práva Únie, ktorá vyžaduje dodržiavanie práva na obhajobu v každom konaní (rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C‑322/07 P, C‑327/07 P a C‑338/07 P, Zb. s. I‑7191, bod 35, a rozsudok Všeobecného súdu zo 17. mája 2011, Elf Aquitaine/Komisia, T‑299/08, Zb. s. II‑2149, bod 135).

79      Táto zásada predovšetkým vyžaduje, aby oznámenie o výhradách určené podniku, ktorému Komisia zamýšľa uložiť sankciu za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, obsahovalo podstatné skutočnosti svedčiace proti tomuto podniku, akými sú vytýkané skutočnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby mohol účinne uplatniť svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré voči nemu bolo začaté (pozri rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, už citovaný v bode 78 vyššie, bod 36 a tam citovanú judikatúru).

80      V oznámení o výhradách musí byť najmä jednoznačne určená právnická osoba, ktorej môžu byť uložené pokuty, musí byť určené tejto osobe a musí v ňom byť uvedené, na základe akého postavenia sa tejto osobe vytýkajú namietané skutočnosti (rozsudok zo 17. mája 2011, Elf Aquitaine/Komisia, už citovaný v bode 78 vyššie, bod 137; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, už citovaný v bode 78 vyššie, body 37 a 38).

81      V tomto zmysle je potrebné najskôr uviesť, že Komisia listom z 29. mája 2007 zaslala žalobkyni oznámenie o výhradách.

82      V bode 104 oznámenia o výhradách Komisia už predložila tabuľku obsiahnutú v odôvodnení 124 a v prílohe napadnutého rozhodnutia, uvádzajúcu podľa jej informácií stretnutia, na ktorých sa subjekt „H&R/Tudapetrol“ zúčastnil.

83      Komisia ďalej v bodoch 2 a 257 oznámenia o výhradách, ako aj v poznámke pod čiarou 493 pod uvedeným bodom 257 uviedla, že má v úmysle konštatovať zodpovednosť spoločnosti H&R ChemPharm za obdobie od 1. júla 2001 do 28. apríla 2005 za porušenie článku 81 ES spočívajúce v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa stanovenia cien a výmeny a sprístupňovania citlivých obchodných informácií týkajúcich sa trhu s parafínovými voskami. Komisia ďalej uviedla, že pri vymedzení dĺžky trvania účasti na porušení bolo rozhodujúcou skutočnosťou obdobie, počas ktorého páni W., H. a G zastávali funkcie v spoločnostiach považovaných za zodpovedné za porušenie. V bode 31 oznámenia o výhradách už Komisia uviedla dĺžky trvania zamestnaneckých pomerov a funkcií zastávaných týmito tromi osobami rovnakým spôsobom ako v odôvodnení 28 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho v úvahách obsiahnutých pod nadpisom „4.2. Podrobné informácie o technických stretnutiach“ sú uvedené dôkazy zohľadnené Komisiou pre každé technické stretnutie.

84      Z oznámenia o výhradách teda jasne vyplýva, že jedinými technickými stretnutiami, ktoré boli zohľadnené a pripísané na ťarchu spoločnosti H&R ChemPharm, boli stretnutia, na ktorých sa zúčastnil jeden z jej zamestnancov. Žalobkyňa tak nemôže platne tvrdiť, že jej oznámenie o výhradách neumožnilo identifikovať správanie, ktoré jej bolo vytýkané, a že musela na účely preukázania svojej neviny vyvrátiť všetky skutkové výhrady vznesené proti spoločnosti Tudapetrol.

85      Kvôli úplnosti je potrebné pripomenúť, že Tudapetrol a spoločnosti skupiny H&R spoločne odpovedali na oznámenie o výhradách, a to napriek skutočnosti, že oznámenie o výhradách bolo zaslané samostatne každej z týchto spoločností. Navyše Tudapetrol a spoločnosti skupiny H&R použili vo svojej odpovedi spoločné označenie „H&R/Tudapetrol“. Žalobkyňa netvrdila, že toto označenie jej znemožnilo brániť sa proti výhradám vzneseným len proti nej.

86      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnuť druhú časť prvého žalobného dôvodu, a teda prvý žalobný dôvod v celom rozsahu.

 O druhom žalobnom dôvode, založenom na porušení článku 81 ES z dôvodu neexistencie dôkazu o porušení, ktorého sa dopustila žalobkyňa

87      Druhý žalobný dôvod, predložený subsidiárne, sa delí na dve časti. V prvej časti žalobkyňa uvádza, že Komisia nezhromaždila dostatok dôkazov na preukázanie jej osobnej zodpovednosti. V druhej časti žalobkyňa uvádza, že jej zodpovednosť nie je možné odvodiť ani z dôkazov proti iným spoločnostiam patriacim do skupiny H&R.

 O prvej časti, týkajúcej sa neexistencie dôkazov preukazujúcich priamu zodpovednosť žalobkyne

88      Podľa žalobkyne komisia nepreukázala, že sa osobne dopustila porušenia.

89      Po prvé Komisia údajne pri posúdení dôkazov nezohľadnila skutočnosť, že ju nepovažovala za zodpovednú za dve časti jediného porušenia, teda rozdelenia zákazníkov a trhov (druhá časť porušenia) a časti týkajúcej sa nemeckého trhu parafínového gáča (časť porušenia týkajúca sa parafínového gáča). Podľa odôvodnenia 328 napadnutého rozhodnutia bola proti nej použitá len hlavná časť porušenia, teda stanovenie ceny a výmena citlivých obchodných informácií na trhu s parafínovými voskami. Žalobkyňa sa preto domnieva, že vykonanie dôkazov Komisiou sa malo uskutočniť presnejšie, aby boli identifikované dôkazy, ktoré sa týkajú žalobkyne, a aby sa zabránilo tomu, že proti nej budú použité dôkazy, ktoré môžu preukázať porušenia, ktorých sa dopustili tretie osoby.

90      Po druhé, pokiaľ ide o konštatované obdobie porušovania, od 1. júla 2001 do 28. apríla 2005, na protisúťažných stretnutiach sa údajne nezúčastnil žiadny zamestnanec žalobkyne, ktorý pre ňu aktívne pracoval. Pán G., ktorý pracoval pre žalobkyňu ako „manažér výroby“ od roku 2001, nevykonával funkciu v obchodnom oddelení. Bol zamestnaný na 30 % pracovný úväzok. Jeho úloha ako jedného z manažérov výroby pre žalobkyňu spočívala vo vývoji nových chemických zložení parafínových výrobkov a voskových emulzií. To nezahŕňalo žiadnu úlohu ani zodpovednosť spojenú s obchodnou činnosťou žalobkyne ani a fortiori s jej zastupovaním. V tomto zmysle žalobkyňa ponúka ako dôkaz svedeckú výpoveď svojho konateľa, pána S.

91      Podľa žalobkyne bolo v liste z 19. januára 2007 uvedené, že pán G. bol „obchodným manažérom“ (osobou zodpovednou za predaj) H&R Wax Company Vertrieb, spoločnosti odlišnej od žalobkyne. Popiera, že H&R Wax Company Vertrieb bola jej distribučnou spoločnosťou. Táto spoločnosť bola údajne právne samostatná a žalobkyňa v nej nevlastnila obchodný podiel ani nemala vo vzťahu k nej riadiacu právomoc. Žalobkyňa ďalej popiera, že H&R Wax Company Vertrieb mala postavenie spoločníka alebo že voči nej disponovala „osobitnými právami kontroly“. Žalobkyni preto údajne nie je možné pripísať zodpovednosť spoločnosti H&R Wax Company Vertrieb.

92      Navyše podľa žalobkyne Komisia nepreukázala, že pán G. konal v rámci účasti na technických stretnutiach za ňu. Vo všeobecnosti preto podľa nej neexistuje žiadny dôkaz o osobnej účasti žalobkyne na porušení.

93      Po tretie žalobkyňa uvádza, že aj v prípade, že by Všeobecný súd zastával názor, že pán G. bol jej zástupcom na technických stretnutiach, Komisia v každom prípade nepredložila dôkaz o porušení článku 81 ES, ktorého sa dopustila žalobkyňa. V tomto zmysle žalobkyňa predkladá podrobnú analýzu týkajúcu sa každého technického stretnutia, na ktorom bola H&R podľa napadnutého rozhodnutia prítomná.

–       O pojmoch dohoda a zosúladený postup

94      Podľa článku 81 ods. 1 ES sú so spoločným trhom nezlučiteľné, a preto zakázané, všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu.

95      Na to, aby išlo o dohodu v zmysle článku 81 ods. 1 ES, stačí, aby dotknuté podniky vyjadrili spoločnú vôľu správať sa na trhu určeným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T‑7/89, Zb. s. II‑1711, bod 256, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T‑9/99, Zb. s. II‑1487, bod 199).

96      Možno konštatovať, že dohoda v zmysle článku 81 ods. 1 ES je uzatvorená, pokiaľ existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej súťaže, aj keď sú konkrétne prvky zamýšľaného obmedzenia ešte predmetom rokovaní (rozsudok Všeobecného súdu zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, T‑240/07, Zb. s. II‑3355, bod 45; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, už citovaný v bode 95 vyššie, body 151 až 157 a 206).

97      Pojem zosúladený postup predstavuje formu spolupráce medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutočneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi nimi (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, Zb. s. I‑4125, bod 115, a Hüls/Komisia, C‑199/92 P, Zb. s. I‑4287, bod 158).

98      V tejto súvislosti článok 81 ods. 1 ES bráni akémukoľvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol buď ovplyvniť konanie skutočného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhaliť konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutočňovať na trhu alebo ktoré zamýšľa na tomto trhu uskutočňovať, pokiaľ cieľom alebo následkom jeho kontaktov je obmedzenie hospodárskej súťaže (rozsudok Heineken Nederland a Heineken/Komisia, už citovaný v bode 96 vyššie, bod 47; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 97 vyššie, body 116 a 117).

–       O zásadách hodnotenia dôkazov

99      Podľa judikatúry je Komisia povinná predložiť dôkazy, ktorými môže z právneho hľadiska dostatočne preukázať existenciu skutočností zakladajúcich porušenie (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, Zb. s. I‑8417, bod 58; pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T‑44/02 OP, T‑54/02 OP, T‑56/02 OP, T‑60/02 OP a T‑61/02 OP, Zb. s. II‑3567, bod 59 a tam citovanú judikatúru).

100    Pokiaľ ide o rozsah súdneho preskúmania, z ustálenej judikatúry vyplýva, že keď Všeobecný súd prejednáva žalobu o neplatnosť rozhodnutia prijatého na základe článku 81 ods. 1 ES, musí všeobecne v plnom rozsahu preskúmať, či sú splnené podmienky použitia článku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T‑41/96, Zb. s. II‑3383, bod 62 a tam citovanú judikatúru).

101    Ak má súd v tejto súvislosti pochybnosti, musia svedčiť v prospech podniku, ktorému je určené rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu daného porušenia, ak má o tejto otázke naďalej pochybnosť, najmä v rámci konania o zrušení rozhodnutia o uložení pokuty (rozsudky Všeobecného súdu Dresdner Bank a i./Komisia, už citovaný v bode 99 vyššie, bod 60, a z 12. júla 2011, Hitachi a i./Komisia, T‑112/07, Zb. s. II‑3871, bod 58).

102    V tejto poslednej uvedenej situácii je totiž nevyhnutné zohľadniť zásadu prezumpcie neviny, ktorá vyplýva najmä z článku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorá je jedným zo základných práv, ktoré predstavujú všeobecné zásady práva Európskej únie. Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatňuje najmä na konania týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále (rozsudok Hitachi a i./Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, bod 59; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, už citovaný v bode 99 vyššie, bod 61 a tam citovanú judikatúru).

103    Je teda potrebné, aby Komisia na preukázanie existencie porušenia predložila presné a zhodujúce sa dôkazy. Je však potrebné zdôrazniť, že každý dôkaz predložený Komisiou nemusí so zreteľom na každý bod porušenia nutne zodpovedať týmto kritériám. Postačuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa inštitúcia opiera, zodpovedá tejto požiadavke pri celkovom posúdení (pozri rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, už citovaný v bode 99 vyššie, body 62 a 63 a tam citovanú judikatúru).

104    Podľa judikatúry sa totiž dôkazy uvedené Komisiou v rozhodnutí na preukázanie porušenia článku 81 ods. 1 ES podnikom nemajú posudzovať samostatne, ale ako celok (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T‑53/03, Zb. s. II‑1333, bod 185 a tam citovanú judikatúru).

105    Takisto je potrebné uviesť, že Komisia je v praxi často povinná dokazovať existenciu porušenia za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, keďže od vzniku rozhodných skutočností, ktoré tvoria porušenie, mohlo uplynúť niekoľko rokov a niektoré podniky, ktoré boli predmetom vyšetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. Hoci Komisii nevyhnutne prináleží preukázať, že bola uzavretá protiprávna dohoda o rozdelení trhu, bolo by prehnané požadovať, aby okrem toho predložila dôkaz o špecifickom mechanizme, ktorým mal byť tento cieľ dosiahnutý. Pre podnik, ktorý sa dopustil porušenia, by totiž bolo príliš jednoduché uniknúť akémukoľvek potrestaniu, ak by mohol zakladať svoje tvrdenia na vágnej povahe informácií o fungovaní protiprávnej dohody aj v situácii, keď sú existencia dohody a jej protisúťažný cieľ dostatočne preukázané. Podniky sa môžu za týchto okolností riadne obhajovať, ak majú možnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazným prostriedkom, ktoré predložila Komisia v ich neprospech (rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T‑67/00, T‑68/00, T‑71/00 a T‑78/00, Zb. s. II‑2501, bod 203).

106    Pokiaľ totiž ide o dôkazy, ktoré možno použiť na účely preukázania porušenia článku 81 ES, v práve Únie prevláda zásada voľného hodnotenia dôkazov (rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T‑50/00, Zb. s. II‑2395, bod 72, a rozsudok Hitachi a i./Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, bod 64).

107    Pokiaľ ide o dôkaznú silu jednotlivých dôkazov, jediným rozhodujúcim kritériom pri hodnotení týchto dôkazov je ich vierohodnosť (rozsudok Dalmine/Komisia, už citovaný v bode 106 vyššie, bod 72).

108    Podľa pravidiel všeobecne uplatňovaných v oblasti dokazovania vierohodnosť a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, adresáta a predpokladanej a spoľahlivej povahy jeho obsahu (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95, T‑88/95, T‑103/95 a T‑104/95, Zb. s. II‑491, body 1053 a 1838, a rozsudok Hitachi a i./Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, bod 70).

109    Pokiaľ Komisia dospela vo svojom rozhodnutí k záveru, že došlo k porušeniu, len na základe správania predmetných podnikov na trhu, stačí, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla a tak umožňujú nahradiť vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, že došlo k porušeniu pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, iným prijateľným vysvetlením (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 105 vyššie, bod 186).

110    Naproti tomu v prípadoch, keď Komisia vychádzala z listinných dôkazov, nestačí, ak dotknuté podniky len predložia prijateľnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale musia preukázať, že dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí na účely preukázania existencie porušenia sú nepostačujúce (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 105 vyššie, bod 187). Takéto hodnotenie dôkazov neporušuje zásadu prezumpcie neviny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C‑235/92 P, Zb. s. I‑4539, bod 181).

111    Vzhľadom na všeobecnú známosť zákazu protisúťažných dohôd nemožno od Komisie požadovať, aby predložila dokumenty, ktoré by zjavne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môže Komisia disponovať, musí byť v každom prípade možné doplniť závermi umožňujúcimi rekonštrukciu relevantných okolností. Existencia protisúťažného postupu alebo dohôd sa teda musí vydedukovať z určitého množstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môžu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 77 vyššie, body 55 až 57; pozri tiež rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, už citovaný v bode 99 vyššie, body 64 a 65 a tam citovanú judikatúru).

112    Pri posudzovaní dôkaznej sily listinných dôkazov je potrebné prisúdiť veľký význam skutočnosti, že listina bola vyhotovená v bezprostrednej súvislosti so skutkovými okolnosťami (rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, T‑157/94, Zb. s. II‑707, bod 312, a zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, T‑5/00 a T‑6/00, Zb. s. II‑5761, bod 181) alebo priamym svedkom týchto okolností (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 105 vyššie, bod 207).

113    Absencia dátumu alebo podpisu na dokumente alebo skutočnosť, že je zle čitateľný, tomuto dokumentu neodoberá akúkoľvek dôkaznú silu, pokiaľ možno s dostatočnou presnosťou určiť jeho pôvod, približný dátum jeho vzniku a jeho obsah (rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. decembra 2006, FNCBV/Komisia, T‑217/03 a T‑245/03, Zb. s. II‑4987, bod 124; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. marca 1992, Shell/Komisia, T‑11/89, Zb. s. II‑757, bod 86).

114    Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že hoci neexistencia listinných dôkazov môže byť relevantná pri celkovom posudzovaní súboru nepriamych dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, samotná táto neexistencia dotknutému podniku neumožňuje spochybniť tvrdenia Komisie tým, že predloží alternatívne vysvetlenie skutkových okolností. Platí to len v prípade, že dôkazy predložené Komisiou neumožňujú preukázať existenciu porušenia jednoznačne a bez potreby výkladu (rozsudok Hitachi a i./Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, bod 65; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T‑36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 74).

115    Okrem toho nijaké ustanovenie ani nijaká všeobecná zásada práva Únie nezakazujú Komisii použiť voči podniku vyhlásenia iných podnikov, ktorým sa vytýka účasť na karteli. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia, na preukázanie správania, ktoré je v rozpore s článkom 81 ES, by bolo neudržateľné a nezlučiteľné s úlohou dohliadať na správne uplatňovanie týchto ustanovení (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 105 vyššie, bod 192, a Hitachi a i./Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, bod 67).

116    Obzvlášť vysoká dôkazná hodnota môže byť priznaná vyhláseniam, ktoré sú po prvé vierohodné, po druhé sú vyhotovené v mene podniku, po tretie pochádzajú od osoby, ktorá má služobnú povinnosť konať v záujme tohto podniku, po štvrté sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate pochádzajú od priameho svedka skutočností, ktoré sú v nich uvedené, a po šieste boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe (rozsudok Hitachi a i./Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, bod 71; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 105 vyššie, body 205 až 210).

117    Vyhlásenie podniku obvineného z toho, že sa zúčastnil na karteli, ktorého správnosť spochybňuje niekoľko ďalších dotknutých podnikov, však nemožno považovať za postačujúci dôkaz o existencii porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj keď požadovaný stupeň potvrdenia môže byť nižší vzhľadom na vierohodnosť predmetných vyhlásení (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 105 vyššie, body 219 a 220, a Hitachi a i./Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, bod 68).

118    Okrem toho, hoci vo vzťahu k dobrovoľným výpovediam účastníkov protiprávneho kartelu existuje určitá nedôvera vzhľadom na možnosť, že mávajú tendenciu minimalizovať závažnosť svojej účasti na porušení a maximalizovať závažnosť účasti ostatných, nič to nemení na skutočnosti, že domáhanie sa použitia oznámenia o spolupráci z roku 2002 s cieľom dosiahnuť oslobodenie od pokuty alebo zníženie jej výšky nepredstavuje nevyhnutne podnet na predloženie skreslených dôkazov, pokiaľ ide o ostatných účastníkov predmetného kartelu. Akýkoľvek pokus uviesť Komisiu do omylu môže totiž spochybniť úprimnosť, ako aj úplnosť spolupráce žiadateľa a tým ohroziť jeho možnosť mať úplný prospech z uplatniteľného oznámenia o spolupráci roku 2002 (rozsudok Hitachi a i./Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, bod 72; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T‑120/04, Zb. s. II‑4441, bod 70).

119    Predovšetkým treba usúdiť, že skutočnosť, že osoba sa priznala k porušeniu a pripustila tým existenciu iných skutočností, než sú tie, ktorých existencia môže byť priamo vyvodená z predmetných dokumentov, a priori znamená, že ak neexistujú osobitné okolnosti naznačujúce opak, táto osoba sa rozhodla povedať pravdu. Vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa v zásade musia považovať za zvlášť vierohodné dôkazy (rozsudky Súdu prvého stupňa JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 104 vyššie, body 211 a 212; z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T‑109/02, T‑118/02, T‑122/02, T‑125/02, T‑126/02, T‑128/02, T‑129/02, T‑132/02 a T‑136/02, Zb. s. II‑947, bod 166, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T‑54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 59).

120    Uvedená judikatúra sa môže analogicky uplatniť na článok 53 Dohody o EHP.

–       O napadnutom rozhodnutí

121    Na úvod treba pripomenúť, že Komisia v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia s názvom „Zhrnutie porušenia“ usúdila, že subjekty, ktorým je uvedené rozhodnutie určené, sa zúčastnili na jedinom, komplexnom a pokračujúcom porušení článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP. Hlavná časť tohto porušenia spočívala „v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa určenia cien, ako aj výmeny a sprístupňovania citlivých obchodných informácií“ týkajúcich sa parafínových voskov. Táto hlavná časť predstavovala jedinú zložku porušenia, na ktorej sa žalobkyňa podľa napadnutého rozhodnutia podieľala. Niektoré iné podniky, ktorých sa napadnuté rozhodnutie týkalo, sa tiež zúčastnili na iných častiach porušenia, teda „rozdelení zákazníkov alebo trhov“, pokiaľ ide o parafínové vosky (druhá časť porušenia), ako aj o „parafínový gáč predávaný konečným nemeckým zákazníkom“ (časť porušenia týkajúca sa parafínového gáča).

122    V napadnutom rozhodnutí, v bodoch „4. Opis udalostí“ a „4.1. Základné zásady a fungovanie kartelu“, opísala Komisia v odôvodnení 106 a nasledujúcich odôvodneniach uvedeného rozhodnutia obsah postupov určovania cien:

„…

(106) Technické stretnutia boli vždy rozdelené na dve časti: úvodnú diskusiu týkajúcu sa technických otázok, po ktorej nasledovali diskusie protisúťažnej povahy týkajúce sa okrem iného určenia cien, rozdelenia trhov a (v niektorých prípadoch) zákazníkov a výmeny a poskytovania citlivých obchodných informácií, vrátane súčasnej a budúcej cenovej politiky, zákazníkov, výrobných kapacít a objemov predaja.

(107)      Diskusie týkajúce sa cien a potenciálnych zvýšení cien sa uskutočňovali spravidla na konci technických stretnutí. Diskusie týkajúce sa cien zvyčajne iniciovala Sasol, ale následne o cenách a stratégiách cenovej politiky diskutovali všetci účastníci formou okrúhleho stola… Diskusie sa týkali tak zvýšení cien, ako aj orientačných cien pre konkrétnych zákazníkov a všeobecných zvýšení cien a tiež minimálnych cien a orientačných cien pre celý trh… Zvýšenia cien boli spravidla dohodnuté v absolútnych číslach a nie v percentách (napríklad 60 [eur] za tonu v prípade úplne rafinovaných parafínových voskov)… Minimálne ceny neboli dohodnuté len vtedy, keď existovala dohoda o zvýšení cien, ale aj vtedy, keď zvýšenie cien nebolo uskutočniteľné (napríklad v období poklesu cien)…

…

(109)      Zástupcovia podnikov si navyše vymieňali citlivé obchodné informácie a zverejňovali svoju všeobecnú stratégiu…

(110) Podniky – s výnimkou spoločnosti MOL – zastupovali manažéri, ktorí mali právomoc určovať cenovú stratégiu svojho podniku a určovať ceny pre jednotlivých zákazníkov…

(111)      Na väčšine technických stretnutí sa diskusie o cenách týkali všeobecne parafínových voskov… a len zriedka jednotlivých druhov parafínových voskov (ako sú úplne rafinované parafínové vosky, polorafinované parafínové vosky, zmesi voskov/špeciálne voskové výrobky, tvrdé parafínové vosky alebo hydrogenované vosky). Okrem toho bolo všetkým podnikom jasné, že ceny všetkých druhov parafínového vosku sa zvýšia o rovnakú sumu alebo rovnaké percento…

…

(113)      Výsledok technických stretnutí sa spravidla realizoval prostredníctvom oznámenia zvýšení cien zákazníkom alebo zrušenia existujúcich cenových schém… Zriedkavé prípady podvádzania alebo neuplatňovania boli prebraté na nasledujúcich stretnutiach (pozri napríklad odôvodnenia 149 a 157). Jeden zo zastúpených podnikov zvyčajne prevzal iniciatívu a začal zvyšovať svoje ceny. Spravidla to bola Sasol, ale táto spoločnosť niekedy žiadala od iného účastníka, aby začal. Krátko po tom, čo niektorý podnik zákazníkom oznámil, že zamýšľa zvýšiť ceny, ostatní dodávatelia ho nasledovali a tiež oznámili zvyšovanie cien… Zástupcovia podnikov sa na technických stretnutiach navzájom informovali o opatreniach, ktoré prijali na realizáciu výsledkov technických stretnutí. Tieto informácie sa poskytovali ústne… alebo zaslaním kópie príslušných oznámení o zvýšení cien alebo zrušení cien jednému alebo všetkým ostatným [zúčastneným] podnikom. Komisia totiž zistila, že účastníci si vymieňali také oznámenia. Bolo zistené, že v šiestich týždňoch po technických stretnutiach došlo k výmene vzorky približne 150 listov tohto druhu… Bolo tiež zistené, že podľa dohody zastúpené podniky nemali mať prospech z uplatnenia dohodnutého zvýšenia cien na zvýšenie svojho vlastného podielu na trhu… Toto zistenie nebolo v odpovediach na oznámenie o výhradách spochybnené.“

123    Pod nadpisom „4.2. Podrobné informácie o technických stretnutiach“ Komisia v napadnutom rozhodnutí najskôr uviedla súhrnnú tabuľku, v ktorej boli uvedené miesta a dátumy technických stretnutí, ako aj prítomné podniky (odôvodnenie 124 napadnutého rozhodnutia). Potom preskúmala dostupné dôkazy týkajúce sa každého z technických stretnutí (odôvodnenia 126 až 177 napadnutého rozhodnutia).

124    V bodoch „5. Uplatnenie článku 81 [ES] v prejednávanej veci“ a „5.3. Povaha porušenia v posudzovanom prípade“ Komisia spresnila zásady, ktorými sa riadi kvalifikácia protisúťažných konaní, uplatniteľné v posudzovanom prípade:

„5.3.1. Zásady

…

(205)      V prípade komplexného dlhodobého porušenia nie je potrebné, aby ho Komisia kvalifikovala ako [dohodu alebo zosúladený postup]. Pojmy dohoda [alebo] zosúladený postup sú vágne a môžu sa prekrývať. Protisúťažné konanie sa mohlo z času na čas meniť alebo sa jeho mechanizmy mohli prispôsobiť alebo posilniť s cieľom zohľadniť vývoj situácie. Takéto odlíšenie by dokonca nemuselo byť ani možné, keďže porušenie môže mať súčasne znaky každej z foriem zakázaného konania, zatiaľ čo v prípade, ak by sa niektoré z jeho prejavov posudzovali samostatne, bolo by možné charakterizovať ich tak, že konkrétne spadajú skôr pod jednu ako pod druhú formu. Bolo by však neprirodzené rozdeliť v rámci analýzy to, čo predstavuje jednoznačne konanie, ktoré má len jeden celkový cieľ, na viaceré samostatné formy porušení. Kartel môže teda predstavovať zároveň dohodu aj zosúladený postup. Článok 81 [ES] nestanovuje osobitnú kvalifikáciu pre také komplexné porušenie, aké je opísané v tomto rozhodnutí…

(206)      V prípade, ak má kartel viacero členov, ktorých protisúťažné konanie možno v určitom období kvalifikovať ako dohodu alebo zosúladený postup (komplexné porušenia), Komisia nemusí presne určiť, do ktorej kategórie každý druh konania konkrétne patrí…“

125    V tom istom bode, nazvanom „5.3. Povaha porušenia v posudzovanom prípade“, Komisia ďalej opísala porušenia takto:

„5.3.2. Uplatnenie

(210)      Skutočnosti opísané v kapitole 4 tohto rozhodnutia preukazujú, že všetky podniky, ktorých sa týka toto konanie, sa podieľali na protisúťažných činnostiach týkajúcich sa parafínových voskov a – v prípade spoločností označených v odôvodnení 2 – parafínového gáča… a že sa pravidelne zúčastňovali na stretnutiach, na ktorých sa preberali tieto otázky:

1.      určovanie cien[,]

2.      … rozdelenie zákazníkov a/alebo rozdelenie trhov[,]

3.      poskytovanie a výmena citlivých obchodných informácií týkajúcich sa najmä zákazníkov, cien, výrobných kapacít a objemov predaja…

5.3.2.2. Určovanie cien

(240)      Odôvodnenia 98, 107, 126, 128, 131, 133, 135, 137, 139, 140, 142, 145, 147, 149, 152, 153, 156, 157, 163, 168, 174, 176 a 177 preukazujú, že predmetné podniky určovali minimálne ceny a dojednávali zvýšenia cien (ďalej len ‚určovanie cien‘).

(241)      ExxonMobil, Repsol, Sasol a Shell potvrdili existenciu postupov určovania cien [pozri odôvodnenie 107] a opäť potvrdili túto informáciu na svojom vypočutí, ako aj vo svojej písomnej odpovedi na oznámenie o výhradách.“

–       O pripísaní prítomnosti pána G. na technických stretnutiach na ťarchu spoločnosti H&R ChemPharm

126    Žalobkyňa uvádza, že prítomnosť pána G. na technických stretnutiach nemôže byť pripísaná na jej ťarchu. Úlohy pána G. ako manažéra výroby boli podľa nej obmedzené na vývoj nových výrobkov, okrem obchodnej činnosti alebo úloh zastupovania žalobkyne. V každom prípade bol u žalobkyne zamestnaný na 30 % pracovný úväzok.

127    Podľa judikatúry citovanej v bode 73 vyššie právomoc Komisie sankcionovať podnik, ak sa dopustil porušenia, predpokladá iba protiprávne konanie osoby, ktorá je vo všeobecnosti oprávnená konať v mene podniku.

128    Pokiaľ ide o úlohy pána G., žalobkyňa v liste z 19. januára 2007 vyhlásila:

„[Pán G.] zastával funkciu manažéra výroby v spoločnosti SRS od roku 1994 do 1. júla 2001 a z tohto dôvodu bol zamestnancom tohto podniku. Dňa 1. júla 2001 bol jeho pracovný pomer prenesený na spoločnosť H&R Management & Service [teraz H&R ChemPharm]. V dôsledku toho je [pán G.] od roku 2001 až doteraz zamestnancom spoločnosti H&R ChemPharm… ako manažér výroby… Od 1. januára 2001 vykonáva funkciou obchodného manažéra spoločnosti H&R Wax Company Vertrieb bez toho, aby bol formálne jej zamestnancom… Pán. G vykonáva od roku 1999 dvojitú funkciu manažéra výroby a obchodného manažéra. Ako manažér výroby predstavuje rozhranie medzi výrobou a distribúciou. Popri sústavnom zosúlaďovaní požiadaviek trhu s výrobnými možnosťami spočívajú úlohy manažéra výroby najmä v poskytovaní technickej asistencie zákazníkom pri používaní výrobkov. Pri výkone tejto dvojitej funkcie má [pán G.] na starosti technické otázky zákazníkov a v pracovnej skupine s [pánom H.] aj obchodné otázky. Táto dvojitá funkcia je stanovená v pracovnej zmluve uzavretej so spoločnosťou H&R ChemPharm.“

129    Okrem toho vo svojom liste z 8. decembra 2005 žalobkyňa vyhlásila:

„Od vstupu [H&R ChemPharm] do odvetvia parafínov v roku 1994 až do roku 2001 zodpovedal [pán W.] za distribúciu. [Pán W.] je od roku 2001 na dôchodku. S ohľadom na plánovaný odchod [pána W.] prišiel najskôr túto službu posilniť [pán H.] (od roku 1997) a neskôr v roku 1999 tiež [pán G.]. Tieto dve osoby sú naďalej zodpovedné za distribúciu parafínov.“

130    Po prvé je potrebné zastávať názor, že pán G. ako manažér výroby spoločnosti H&R ChemPharm bol oprávnený konať v mene uvedenej spoločnosti. Takýto záver podporuje vyhlásenie žalobkyne, podľa ktorého jednou z úloh pána G. bolo „poskytovanie technickej asistencie zákazníkom pri používaní výrobkov“, čo znamená, že pán G. bol oprávnený konať voči zákazníkom v mene žalobkyne pri výkone svojich funkcií týkajúcich sa len výroby.

131    Po druhé Všeobecný súd sa domnieva, že funkcie pána G. spojené s výrobou sú tiež relevantné. Komisia totiž v prejednávanej veci predložila dôkaz, že zamestnanec žalobkyne, ktorého pracovná zmluva so žalobkyňou stanovuje úlohy týkajúce sa výroby a distribúcie, bol prítomný na protisúťažných stretnutiach. Pre podnik zodpovedný za porušenie by bolo príliš jednoduché vyhnúť sa všetkým sankciám, keby proti takémuto zisteniu mohol platne namietať, že jeho zamestnanec v skutočnosti na uvedených stretnutiach konal v mene inej spoločnosti. Takéto riešenie by tiež mohlo spoločnostiam zúčastneným na karteli umožniť vyhnúť sa zodpovednosti vytváraním situácií dvojitého zamestnania so spoločnosťou nezapojenou do kartelu a poukazovať na to, že spoločný zamestnanec konal výlučne na účet tejto inej spoločnosti.

132    Po tretie je potrebné pripomenúť, že samotná žalobkyňa vyhlásila, že pán G. predstavoval „rozhranie medzi výrobou a distribúciou“ a mal za úlohu „sústavné zosúlaďovanie požiadaviek trhu s výrobnými možnosťami“, pričom sa staral tiež o „obchodné otázky“. Takéto postavenie pána G. umožňovalo ovplyvňovať obchodné správanie žalobkyne v zmysle informácií získaných na technických stretnutiach, najmä o „požiadavkách trhu“, ktorého manipulácia je často cieľom protisúťažných činností medzi súťažiteľmi, a získať tak z uvedených činností výhodu pre žalobkyňu.

133    Po štvrté, ako už bolo uvedené v bode 58 vyššie, tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého pre ňu pán G. pracoval len na 30 % pracovný úväzok, je irelevantné. Aj veľmi krátke kontakty s výrobnou spoločnosťou môžu umožniť odovzdať informácie získané na protisúťažných stretnutiach alebo rozdať pokyny stanovené v zmysle uvedených informácií pri zohľadnení dohôd uskutočnených na protisúťažných stretnutiach.

134    Po piate tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého nebola zapojená do distribúcie parafínových voskov, je v rozpore nielen so skutočnosťou, že funkcie riaditeľa predajov pána G. boli stanovené v pracovnej zmluve, ktorá ho spájala so žalobkyňou, ale aj so skutočnosťou, že od 28. februára 2001 zamestnávala ako riaditeľa predajov aj pána W.

135    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné dospieť k záveru, že Komisia sa nedopustila pochybenia, keď sa domnievala, že pracovný vzťah medzi pánom G. a žalobkyňou vedie k tomu, že úlohy pán G. sú pripísané na ťarchu žalobkyne.

–       O dôkazoch navrhnutých žalobkyňou

136    Žalobkyňa navrhuje ako dôkaz svedectvo svojho konateľa, pána S., aby preukázala, že úloha, ktorú pre ňu pán G. vykonával, bola obmedzená na vývoj nových výrobkov.

137    V tomto zmysle je potrebné uviesť, že samotná žalobkyňa in tempore non suspecto vyhlásila, že pán G. vykonával úlohy súvisiace s distribúciou a predstavoval rozhranie medzi výrobou a distribúciou. Dôkazná hodnota týchto vyhlásení je väčšia než dôkazná hodnota podaného svedectva, takže tieto vyhlásenia Všeobecnému súdu umožňujú podložiť záver obsiahnutý v bode 135 vyššie a zamietnuť túto výhradu žalobkyne. Dôkazný návrh žalobkyne sa preto zamieta.

–       Celkové posúdenie dôkazov na podporu existencie porušenia, ktorého sa dopustila žalobkyňa

138    V prvom rade je potrebné poznamenať, že niektoré podniky uznali, že na technických stretnutiach sa diskutovalo o cenách parafínových voskov so všeobecným cieľom dohodnúť sa na ich úrovni.

139    Konkrétne podľa vyhlásenia spoločnosti Sasol z 12. mája 2005 technické stretnutia spravidla viedli k protisúťažnej činnosti, keďže sa na nich diskutovalo o zvýšeniach a zníženiach cien a dochádzalo k výmene informácií o hrubých cenách a plánovaní týkajúcom sa kapacít.

140    Podľa vyhlásenia spoločnosti Repsol z 19. mája 2005 bola súčasťou technických stretnutí diskusia o úrovniach cien uplatňovaných účastníkmi.

141    Shell vyhlásila, že všetky technické stretnutia sa týkali určovania cien. Podľa jej vyhlásenia zo 14. júna 2006 sa o cenách parafínových voskov prinajmenšom od roku 1999, keď sa jej zástupca, ktorý vypovedal ako svedok, začal zúčastňovať na technických stretnutiach, nikdy nerozhodovalo jednostranne, ale vždy ich určovali konkurenti na technických stretnutiach.

142    Okrem toho tie isté podniky v tých istých vyhláseniach tiež uviedli, že na viacerých technických stretnutiach sa účastníci skutočne dohodli na minimálnych cenách alebo na zvyšovaní cien a niekedy dokonca aj na opatreniach na ich zvýšenie.

143    Je potrebné zdôrazniť, že najmä vo vyhláseniach uvedených v bodoch 139 až 141 vyššie, ako aj v odpovedi Sasol z 18. decembra 2006 na žiadosť Komisie o poskytnutie informácií sa odkazovalo na účasť subjektov SRS, SRS/Tudapetrol, H&R/Tudapetrol alebo Hansen & Rosenthal na technických stretnutiach a meno pána G., zamestnanca žalobkyne, sa uvádzalo ako meno osoby prítomnej na uvedených stretnutiach.

144    Nakoniec je potrebné uviesť, že Komisia poukázala na dotknuté vyhlásenia v bodoch 107 a 113 napadnutého rozhodnutia.

145    Tieto vyhlásenia boli urobené na základe svedeckých výpovedí osôb, ktoré sa zúčastnili na technických stretnutiach po zrelej úvahe a z porušenia obviňujú aj podniky, v ktorých mene boli urobené. Tieto vyhlásenia sa navyše vo všeobecnosti zhodujú s opisom porušenia, čo ešte zvyšuje ich vierohodnosť. V zmysle judikatúry citovanej v bode 116 vyššie sú teda mimoriadne vierohodné.

146    V druhom rade treba konštatovať, že vyhlásenia uvedené v bodoch 139 až 141 vyššie sú podporené písomnými poznámkami, ktoré boli vyhotovené v čase technických stretnutí a ktoré Komisia objavila počas inšpekcií, pričom žalobkyňa k nim mala počas správneho konania prístup a ich časť je citovaná najmä v odôvodneniach 165, 173, 174 a 177 napadnutého rozhodnutia. Poznámky pána SC uvedené v odôvodnení 173 napadnutého rozhodnutia, poznámka Total uvedená v odôvodnení 174 a poznámka MOL obsiahnutá v odôvodnení 177 toho istého rozhodnutia sú písomnými poznámkami vyhotovenými na stretnutiach osobou, ktorá sa na nich zúčastnila, a ich obsah je štruktúrovaný a pomerne podrobný. Ich dôkazná sila je preto veľmi vysoká. Pokiaľ ide o zápis Sasol zo stretnutia „Blauer Salon“ (odôvodnenie 163 napadnutého rozhodnutia) a poznámku Eni (odôvodnenie 165 napadnutého rozhodnutia), ide o dokumenty pochádzajúce z obdobia porušovania, ktoré boli vyhotovené in tempore non suspecto, teda krátko po technickom stretnutí, na ktoré odkazujú. Ich dôkazná sila je preto vysoká.

147    V treťom rade je potrebné uviesť, že podľa napadnutého rozhodnutia počas obdobia účasti na porušení (od 1. júla 2001 do 28. apríla 2005) bola žalobkyňa zastúpená pánom G. na každom zo štrnástich technických stretnutí. Žalobkyňa nespochybňuje, že pán G. sa zúčastnil na všetkých týchto technických stretnutiach.

148    V súvislosti s dohodami protisúťažnej povahy, ktoré sa prejavujú počas stretnutí konkurenčných podnikov, k porušeniu článku 81 ods. 1 ES dôjde, ak je účelom týchto stretnutí obmedzovanie, vylučovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže a tým tieto stretnutia smerujú k umelému organizovaniu fungovania trhu. V takom prípade stačí, ak Komisia na účely preukázania účasti podniku na karteli preukáže, že dotknutý podnik sa zúčastnil na stretnutiach, na ktorý došlo k uzavretiu dohôd protisúťažnej povahy. Ak bola preukázaná účasť na takýchto stretnutiach, prináleží tomuto podniku, aby predložil dôkazy o tom, že jeho účasť na predmetných stretnutiach nemala protisúťažnú povahu, a to takým spôsobom, že preukáže, že svojim konkurentom oznámil, že sa na týchto stretnutiach zúčastnil z iných dôvodov ako oni (rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 77 vyššie, bod 81, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C‑403/04 P a C‑405/04 P, Zb. s. I‑729, bod 47).

149    Dôvodom tohto pravidla je skutočnosť, že podnik svojou účasťou na takomto stretnutí bez verejného dištancovania sa od jeho obsahu umožnil ostatným účastníkom domnievať sa, že súhlasí s jeho výsledkom a že sa mu podriadi (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 77 vyššie, bod 82, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, už citovaný v bode 148 vyššie, bod 48). Zásady stanovené touto judikatúrou sa uplatňujúcu aj na zosúladené stretnutia, tak ako sú definované judikatúrou citovanou v bode 97 vyššie.

150    V prejednávanom prípade však žalobkyňa netvrdí, že by sa verejne dištancovala od obsahu protisúťažných stretnutí.

151    Vo štvrtom rade je potrebné pripomenúť, že podnik môže byť zodpovedný za celkový kartel aj vtedy, keď sa preukáže, že sa priamo zúčastnil iba na jednej alebo viacerých jeho podstatných zložkách, ak vedel alebo musel vedieť, že zosúladený postup, na ktorom sa zúčastnil, predovšetkým prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných počas niekoľkých rokov, bol súčasťou celkového plánu určeného na narušenie normálneho fungovania hospodárskej súťaže a ak sa tento plán vzťahoval na všetky podstatné zložky kartelu. Podobne aj skutočnosť, že rôzne podniky zohrávali rozdielne úlohy pri sledovaní spoločného cieľa, nevylučuje zhodnosť protisúťažného cieľa, a teda porušenia, pod podmienkou, že každý podnik na svojej vlastnej úrovni prispel k sledovaniu spoločného cieľa (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, bod 105 vyššie, bod 370 a tam citovanú judikatúru).

152    Po prvé je potrebné skúmať tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých v prípade niektorých technických stretnutí Komisia nedokázala rekonštruovať obsah diskusií, takže tieto stretnutia sa možno týkali len tých častí porušenia, pri ktorých nebola konštatovaná jej zodpovednosť, a to rozdelenia zákazníkov a dohôd týkajúcich sa parafínového gáča.

153    Hneď na úvod treba uviesť, že Komisia disponuje dôkazmi preukazujúcimi, že na technických stretnutiach sa viedla aspoň jedna diskusia v súvislosti cenami. Konkrétne vo svojom vyhlásení z 12. mája 2005 Sasol tvrdila, že technické stretnutia vo všeobecnosti viedli k protisúťažnej činnosti, keďže sa na nich „diskutovalo o zvyšovaní a znižovaní cien“ a dochádzalo k výmene informácií o hrubých cenách a plánovaní týkajúcom sa kapacít. Podľa vyhlásenia spoločnosti Repsol z 19. mája 2005 bola súčasťou technických stretnutí diskusia o úrovniach cien uplatňovaných účastníkmi. Shell vyhlásila, že všetky technické stretnutia sa týkali určovania cien (pozri tiež body 139 až 141 vyššie). Žalobkyňa nemôže platne popierať, že ide o skutočnosti predložené po prvýkrát vo vyjadrení k žalobe, pretože Komisia na uvedené vyhlásenia Sasol, Repsol a Shell odkázala v odôvodnení 107 napadnutého rozhodnutia a tieto vyhlásenia boli žalobkyni sprístupnené v rámci správneho konania.

154    Ďalej je potrebné dodať, že v odôvodnení 240 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že dôkazy preukazujúce, že predmetné podniky určovali minimálne ceny a dojednávali zvýšenia cien, sú obsiahnuté najmä v odôvodneniach 163, 168, 174, 176 a 177 napadnutého rozhodnutia. Navyše Komisia v odôvodneniach 165 a 175 napadnutého rozhodnutia uviedla, že si účastníci prítomní na týchto technických stretnutiach vymieňali citlivé obchodné informácií o cenách parafínových voskov, týkajúce sa najmä úrovne cien. Uvedené odôvodnenia obsahujú odkazy na písomné dôkazy z čias technických schôdzok svedčiace o výmenách informácií o cenách, vôli zvýšiť alebo stabilizovať ceny, či dokonca v niektorých prípadoch o dohodnutom zvyšovaní ceny, pričom sú doplnené odkazmi na vyhlásenia podnikov.

155    Je preto potrebné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie vo všeobecnosti preukazuje zodpovednosť žalobkyne za porušenie.

156    Tvrdenia predložené žalobkyňou tento záver nemôžu spochybniť.

157    V prvom rade treba poznamenať, že alternatívne vysvetlenia uvedené žalobkyňou sa týkajú vždy konkrétneho technického stretnutia. Nemôžu teda predstavovať dôveryhodné vysvetlenie, pokiaľ ide o všetky dôkazy zhromaždené Komisiou, ktoré jej umožnili preukázať existenciu komplexného, jediného a pokračujúceho porušenia.

158    V druhom rade veľká časť argumentácie žalobkyne sa týka údajnej neexistencie dohody o stanovení cien parafínových voskov. Takáto argumentácia je však irelevantná.

159    Ako vyplýva z judikatúry v bode 96 vyššie, to, že bola uzatvorená dohoda v zmysle článku 81 ods. 1 ES, je možné konštatovať, pokiaľ existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej súťaže, aj keď konkrétne prvky zamýšľaného obmedzenia sú ešte predmetom rokovaní. Komisia na účely uplatnenia článku 81 ES v prejednávanej veci nemusela preukázať, že účastníci skutočne uzavreli dohodu o stanovenej výške cien alebo o konkrétnych a číselne vyjadrených opatreniach na zvýšenie. Stačilo preukázať zhodu vôle medzi účastníkmi s cieľom stanovenia alebo zladenia cien. Žalobkyňa neuvádza konkrétne tvrdenie na vyvrátenie vyhlásení spoločností Sasol, Repsol a Shell, podľa ktorých bolo cieľom technických stretnutí určovanie cien.

160    Okrem toho Komisia disponuje súborom nevyvrátiteľných dôkazov, z ktorých vyplýva, že účastníci si na technických stretnutiach počas viac ako dvanástich rokov vrátane obdobia účasti spoločnosti H&R ChemPharm pravidelne vymieňali informácie o svojich cenách a plánovaných zvýšeniach. Žalobkyňa neposkytla nijaké koherentné vysvetlenie týchto aktivít, ktoré by mohlo vyvrátiť tvrdenie Komisie, podľa ktorého účelom týchto postupov bolo najmä určenie cien. Naproti tomu dlhé obdobie, počas ktorého sa systematicky konali stretnutia, je samo osebe nepriamym dôkazom o tom, že zámerom účastníkov bolo harmonizovať svoje cenové politiky tým, že spoluprácou medzi sebou vedome nahradia riziká trhu.

161    Navyše podľa judikatúry citovanej v bode 98 vyššie článok 81 ods. 1 ES bráni akémukoľvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol buď ovplyvniť konanie skutočného či potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhaliť konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutočňovať na trhu alebo ktoré na tomto trhu zamýšľa uskutočňovať, pokiaľ cieľom alebo následkom týchto kontaktov je obmedzenie hospodárskej súťaže. Žalobkyňa nepopiera nadviazanie kontaktu ani výmenu citlivých informácií na technických stretnutiach.

162    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je preto potrebné zastávať názor, že tvrdenia žalobkyne nemôžu vo všeobecnosti vyvrátiť posúdenie Komisie, tak ako je obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. V nasledujúcej analýze bude Všeobecný súd skúmať na jednej strane situáciu existujúcu ku dňu začatia účasti žalobkyne na karteli a na strane druhej niektoré konkrétne technické schôdzky, aby overil, či Komisia správne stanovila začiatok a koniec účasti žalobkyne na porušení a či správne konštatovala, že sa dotknuté technické stretnutia skutočne týkali hlavnej časti porušenia, ktoré sa kladie za vinu žalobkyni.

–       O dni začatia účasti žalobkyne na porušení

163    Na úvod je potrebné uviesť relevantné udalosti, ktoré predchádzali nástupu pána G. do funkcie 1. júla 2001. Takéto skúmanie umožní overiť si, či pán G. vedel o hlavnej časti porušenia (stanovení cien a výmene informácií týkajúcich sa cien parafínových voskov) a či porušenia týkajúce sa cien mohli od tohto dňa ovplyvniť súťažné správanie spoločnosti H&R ChemPharm.

164    Po prvé je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že Tudapetrol, spoločnosť uvádzajúca na trh parafínové vosky žalobkyne, sa až do 1. mája 2000 podieľala na karteli od 24. marca 1994, pričom bola na technických stretnutiach zastúpená svojím zamestnancom pánom W. Účasť Tudapetrol na hlavnom porušení je dobre zdokumentovaná a podrobne skúmaná v rozsudku vydanom v súvisiacej veci T‑550/08, Tudapetrol/Komisia.

165    H&R Wax Company Vertrieb, ktorá prevzala úlohu distribútora parafínových voskov žalobkyne od 1. mája 2001, sa taktiež podieľala na karteli od 1. januára 2001, pričom bola na technických stretnutiach zastúpená pánom H. Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a vo svojich písomnostiach pred Všeobecným súdom žalobkyňa nespochybňuje, že H&R Wax Company Vertrieb bola spolu s ňou časťou toho istého podniku (odôvodnenie 381 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Navyše zo spisu ďalej vyplýva, že páni H. a G. úzko spolupracovali a zastupovali celú skupinu H&R prinajmenšom na trinástich stretnutiach, vrátane tých 25. a 26. mája 2000, 22. a 23. februára 2001 a 26. a 27. apríla 2001 (v období týchto technických stretnutí bol pán G. manažérom výroby v spoločnosti SRS, nepriamej dcérskej spoločnosti žalobkyne).

166    Po druhé je v tomto zmysle potrebné pripomenúť odpoveď Sasol z 18. decembra 2006 na žiadosť o informácie, v ktorej Sasol vyhlásila:

„Pokiaľ ide o začiatky Modrého salónu [výraz použitý Sasol na označenie technických stretnutí, označovaných tiež ako stretnutia ‚Blauer salon‘], tieto stretnutia sa začali ako ‚nemecký krúžok‘ s nasledujúcimi účastníkmi: Deutsche Texaco AG (teraz Shell/DEA), HOS (teraz Sasol), Wintershall (ktorej činnosť v oblasti parafínových voskov je v Hansen & Rosenthal) a Arco (ktorej činnosť v oblasti parafínových voskov bola neskôr prevzatá HOS). V tom období bola Wintershall dcérskou spoločnosťou BASF. Wintershall bola zastúpená [pánom W.], ktorý patril k ‚prvým zakladateľom‘ Modrého salónu. Wintershall/BASF sa pravidelne podieľala na stretnutiach Modrého salónu (zastúpená [pánom W.])… (Nepriame) zapojenie BASF sa skončilo v roku 1994, keď bola činnosť voskov spoločnosti Wintershall získaná spoločnosťou Hansen & Rosenthal (vtedy SRS). Od toho času sa [pán W. a pán H.], syn [pána HA.] (hlavného akcionára spoločnosti Hansen & Rosenthal), zúčastnili na stretnutiach Modrého salónu v mene spoločnosti Hansen & Rosenthal. Po odchode [pána W.] na dôchodok prevzali [pán H.] s [pánom G.] úlohu [pána W].“

167    Účasť pána G., jeho úloha zástupcu subjektu „H&R/Tudapetrol“ na technických stretnutiach a skutočnosť, že on a pán H. prevzali úlohu pána W. po jeho odchode na dôchodok, potvrdili aj Repsol, Shell a ExxonMobil.

168    Navyše pán W., ktorý sa zúčastnil na mnohých technických stretnutiach od roku 1994 a podľa Sasol bol „jedným z prvých zakladateľov“ protisúťažných stretnutí, bol tiež zamestnancom žalobkyne od 28. februára 2002.

169    Po tretie je potrebné uviesť, že pred začiatkom profesionálneho vzťahu medzi spoločnosťou H&R ChemPharm a pánom G. sa pán G. už zúčastnil na technických stretnutiach 25. a 26. mája 2000 (odôvodnenie 159 napadnutého rozhodnutia), 22. a 23. februára 2001 (odôvodnenie 161 napadnutého rozhodnutia) a 26. a 27. apríla 2001 (odôvodnenie 162 napadnutého rozhodnutia). Pokiaľ však ide o tieto technické stretnutia, Shell, Sasol a Repsol nezávisle vyhlásili, že mali protisúťažný obsah. Komisia má v každom prípade dôkazy preukazujúce, že na technických stretnutiach sa viedla prinajmenšom jedna diskusia o cenách (pozri bod 153 vyššie).

170    Navyše je potrebné pripomenúť, že podľa dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii, citovaných v bode 159 boli na technickom stretnutí z 25. a 26. mája 2000 prediskutované ceny pre konkrétneho zákazníka a počas tejto debaty bola Total obvinená, že predáva za príliš nízke ceny. Toto technické stretnutie teda iste súviselo s hlavnou časťou porušenia, ktorá bola pripísaná na ťarchu žalobkyne za neskoršie obdobie.

171    Okrem toho, hoci je pravda, že Komisia nenašla doklady o cestovných nákladoch pána G., pokiaľ ide o technické stretnutie 26. a 27. júna 2001 v Paríži (Francúzsko) (odôvodnenie 163 napadnutého rozhodnutia), nič to nemení na tom, že prítomnosť „SRS‑Tuda“ bola uvedená v zápisnici „Blauer Salon“ týkajúcej sa tohto stretnutia, vyhotovenej spoločnosťou Sasol. Pán G., v tom čase zamestnanec spoločnosti SRS, sa zúčastnil na dvoch predchádzajúcich technických stretnutiach a štrnástich technických stretnutiach po tomto stretnutí. V každom prípade pán G. zastupoval skupinu H&R na technických stretnutiach v úzkej spolupráci s pánom H., čo uľahčilo výmenu informácií. Vzhľadom na neúplnú a útržkovitú povahu dôkazov, ktorými Komisia disponovala (pozri judikatúru v bode 111 vyššie), pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa tajných kartelových dohôd, vyžadujúcich rekonštrukciu relevantných okolností, je potrebné na základe vyššie uvedených poznatkov zastávať názor, že žalobkyňa vedela o obsahu tohto stretnutia.

172    V odôvodnení 163 napadnutého rozhodnutia Komisia citovala zápisnicu zo stretnutia „Blauer Salon“ vyhotovenú spoločnosťou Sasol a týkajúcu sa stretnutia z 26. a 27. júna 2001 v Paríži, ktorá obsahuje najmä nasledujúce poznámky:

„V júli: čo najrýchlejšie zrušiť ceny osobitných zákazníkov…

Koniec augusta: zrušiť všetky ceny k 30/9.01.

k 1/10.01 + 7 €,‑“

173    Podľa napadnutého rozhodnutia „tieto údaje svedčia o tom, že zástupcovia podnikov sa dohodli na zvýšení cien parafínu o 7 eur k 1. októbru 2001, ktorému predchádzalo zrušenie všetkých opatrení, ktoré existovali v oblasti cien do 30. septembra“.

174    Je teda potrebné konštatovať, že na technickom stretnutí 26. a 27. júna 2001 sa dosiahla dohoda o stanovení ceny.

175    Na zhrnutie predchádzajúcich úvah je potrebné pripomenúť, že po prvé pán G. v spolupráci s pánom H. prevzal úlohu pána W. na technických stretnutiach. Počas účasti pána W. sa Tudapetrol, spoločnosť distribuujúca výrobky žalobkyne, podieľala na praktikách smerujúcich k stanoveniu cien parafínových voskov. Pán W. bol zamestnancom žalobkyne od 1. júla 2001. Po druhé H&R Wax Vertrieb, spoločnosť vlastniaca nepriamo podiely žalobkyne a jej distribútor, sa na porušení podieľala už od 1. júla 2001, pričom bola zastúpená pánom H., s ktorým pán G. úzko spolupracoval. Po tretie pán G. bol prítomný na technickom stretnutí 25. a 26. mája 2000, počas ktorého boli prejednané ceny parafínových voskov. Po štvrté Komisia preukázala, že subjekt „H&R/Tudapetrol“ sa zúčastnil na technickom stretnutí 26. a 27. júna 2001 v Paríži, že H&R bola v tom čase zastúpená pánmi H. a G. a že na tomto stretnutí sa dosiahla dohoda o stanovení ceny. Po piate je potrebné pripomenúť (pozri body 139 až 141 a 153 vyššie), že Komisia disponuje dôkazmi preukazujúcimi, že na technických stretnutiach boli prinajmenšom raz prejednávané ceny. Pán G. však bol prítomný na prinajmenšom troch technických stretnutiach, ktoré sa konali pred začatím obdobia účasti na porušení, pripísanom na ťarchu žalobkyni.

176    Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné konštatovať, že pán G. musel vedieť o hlavnej časti porušenia, teda o „dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa určovania cien a výmeny a poskytovania citlivých obchodných informácií“ týkajúcich sa parafínových voskov, od momentu, keď nastúpil do funkcie u žalobkyne. Mal informácie o fungovaní kartelu, teda o dohodách smerujúcich k stanoveniu cien parafínových voskov alebo o mechanizmoch, prostredníctvom ktorých účastníci spoluprácou medzi sebou vedome nahrádzali riziká hospodárskej súťaže v tejto oblasti. Okrem toho povinnosti, ktoré mal pán G. na základe pracovnej zmluvy so spoločnosťou H&R ChemPharm, mu umožnili ovplyvňovať obchodné správanie tejto spoločnosti takým spôsobom, že mohla mať prospech z poznatkov týkajúcich sa kartelu.

177    Žalobkyňa teda mala informácie o fungovaní porušenia, najmä o jeho hlavnej časti, už od 1. júla 2001, čo jej od tohto dňa umožnilo prispôsobiť svoje obchodné správanie protiprávnym dohodám.

178    Komisia sa teda nedopustila pochybenia, keď považovala 1. júl 2001 za deň začatia účasti žalobkyne na porušení.

–       O tvrdeniach žalobkyne týkajúcich sa niektorých konkrétnych technických stretnutí

179    V nasledujúcich úvahách bude Všeobecný súd skúmať obsah technických stretnutí, ktoré sa konali v období účasti žalobkyne na karteli.

180    Po prvé, pokiaľ ide o technické stretnutie, ktoré sa konalo 4. a 5. septembra 2001 (odôvodnenie 164 napadnutého rozhodnutia), žalobkyňa uvádza, že toto stretnutie jej nie je možné pripísať za vinu, pretože Komisia v napadnutom rozhodnutí preukázala len všeobecný protisúťažný obsah bez odkazu na účasť žalobkyne na akejkoľvek protiprávnej aktivite.

181    V tomto zmysle je potrebné pripomenúť, že toto stretnutie bolo súčasťou dlhej série protisúťažných stretnutí predstavujúcich jediné a pokračujúce porušenie a že Komisia disponuje dôkazmi preukazujúcimi, že na technických stretnutiach sa prinajmenšom raz vo všeobecnosti prejednávala cena (pozri bod 153 vyššie).

182    Navyše, ako Všeobecný súd uviedol v bode 176 vyššie, bola pánovi G. od začiatku jeho nástupu do funkcie u žalobkyne 1. júla 2001, a teda aj na stretnutí 4. a 5. septembra 2001, známa skutočnosť, že na technických stretnutiach boli vedené protisúťažné diskusie týkajúce sa cien parafínových voskov.

183    Ďalej je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry uvedenej v bodoch 148 a 149 vyššie, pokiaľ bola preukázaná účasť podniku na protisúťažnom stretnutí, musí podnik preukázať, že sa dištancoval od protisúťažného obsahu tohto stretnutia, čo žalobkyňa v prejednávanej veci neurobila.

184    Komisia sa teda nedopustila pochybenia tým, že žalobkyni pripísala na ťarchu technické stretnutie konané 4. a 5. septembra 2001.

185    Po druhé je potrebné skúmať technické stretnutie 21. a 22. februára 2002 v Budapešti (Maďarsko) (odôvodnenie 165 napadnutého rozhodnutia).

186    Žalobkyňa uvádza, že poznámka Eni citovaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí nepredstavuje indíciu existencie zosúladeného postupu v súvislosti s cenami počas tohto stretnutia.

187    Pokiaľ ide o obsah poznámky spoločnosti Eni týkajúcej sa technického stretnutia 21. a 22. februára 2002, Komisia v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia citovala túto pasáž:

„Stretnutie, ktoré sa uskutočnilo vo veľmi transparentnom prostredí, potvrdilo – aj pri zohľadnení rozdielov jednotlivých trhov a rozdielnych stratégií v súvislosti s výrobkami a trhom – možnosť zvýšiť príjmy v súlade s postupmi, ktoré sme už prijali. V dôsledku toho môžeme pokračovať v prebiehajúcich postupoch týkajúcich sa revízie zmluvných rámcov a súvisiacich cien, ktoré prirodzene zahrnujú našich hlavných zákazníkov a distribútorov parafínu.“

188    Podľa napadnutého rozhodnutia obsah tejto poznámky preukazuje, že diskusie sa týkali úrovne cien parafínových voskov. Treba potvrdiť tento výklad. Skutočnosť, že sa v poznámke spoločnosti Eni spomína revízia cien ako postup, v ktorom treba so zreteľom na diskusie, ktoré sa viedli na stretnutí, pokračovať, totiž naznačuje, že účastníci si na tomto stretnutí vymieňali informácie o cenách. To potvrdzuje aj vyhlásenie spoločnosti Shell z 30. marca 2005, v ktorom bolo predmetné technické stretnutie zaradené na zoznam s názvom „Prehľad stretnutí a oznámenia týkajúce sa cien“.

189    Vzhľadom na tieto úvahy žalobkyňa nemôže vážne spochybňovať, že toto stretnutie spadalo do hlavnej časti porušenia. Keďže na ňom bola prítomná bez toho, aby dala najavo dištancovanie sa od jeho protisúťažného obsahu, Komisia sa nedopustila pochybenia, keď jej toto technické stretnutie pripísala na ťarchu.

190    Po tretie je potrebné skúmať technické stretnutie, ktoré sa konalo 27. a 28. februára 2003 v Mníchove (Nemecko) (odôvodnenie 169 napadnutého rozhodnutia).

191    Komisia cituje vyhlásenie Sasol v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého „bola na stretnutí prejednaná nevyhnutnosť zvýšenia ceny“.

192    Žalobkyňa uvádza judikatúru, podľa ktorej vyhlásenie jediného podniku, ktorého presnosť je spochybnená niekoľkými ďalšími dotknutými podnikmi, nie je možné považovať za dostatočný dôkaz o spáchaní porušenia (pozri bod 117 vyššie).

193    V prejednávanej veci to však tak nebolo. Ako vyplýva z odôvodnenia 169 napadnutého rozhodnutia, Shell a Repsol nezávisle potvrdili, že dotknuté technické stretnutie malo protisúťažný obsah. Hoci je pravda, že tieto spoločnosti nespresnili uvedený obsah, je potrebné pripomenúť, že Komisia disponuje dôkazmi preukazujúcimi, že na technických stretnutiach bola vo všeobecnosti prinajmenšom raz prejednaná otázka ceny (pozri bod 153 vyššie).

194    Ďalej treba pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bodoch 148 a 149 vyššie, pokiaľ bola potvrdená účasť podniku na protisúťažnom stretnutí, musí tento podnik preukázať, že sa dištancoval od jeho protisúťažného obsahu, čo žalobkyňa v prejednávanej veci neurobila.

195    Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné na rozdiel od tvrdenia žalobkyne konštatovať, že toto stretnutie spadá do hlavnej časti porušenia. Keďže žalobkyňa na ňom bola prítomná bez toho, aby dala najavo dištancovanie sa od jeho protisúťažného obsahu, Komisia sa nedopustila pochybenia, keď jej toto technické stretnutie pripísala na ťarchu.

196    Po štvrté je potrebné skúmať technické stretnutie 11. a 12. mája 2004 v Hamburgu (Nemecko) (odôvodnenie 174 napadnutého rozhodnutia).

197    V tejto súvislosti rukou písaná poznámka nájdená v priestoroch spoločnosti Total France obsahuje nasledujúce údaje:

„–> Sasol 40 €/50 $. – Koniec júla.

–> Mer: 38 – 28.

–> 1. júla –

+ FRP: 70 –> 6 000 €/T

+ čajová sviečka: 50 –> 500 €/T

+ mikrovosk: 25 –> 50 €/T

…

–> 40 €/T parafínový gáč“.

198    Žalobkyňa uvádza, že uvedená poznámka predstavuje len stručný údaj vyhotovený Total týkajúci sa jednostranného konania Sasol a nepreukazuje existenciu dohody medzi Sasol a Total, a o to menej dohody medzi týmito dvoma podnikmi a žalobkyňou.

199    Je potrebné uviesť, že tento alternatívny výklad podaný žalobkyňou je v rozpore s vyhláseniami ostatných podnikov, ktoré sa zúčastnili na tomto technickom stretnutí. Sasol vyhlásila, že účastníci diskutovali o zvýšení ceny, a Shell uviedla, že na tomto technickom stretnutí bolo dohodnuté zvýšenie ceny. Komisia cituje v odôvodnení 174 napadnutého rozhodnutia vyhlásenie Shell, ktorého obsah je:

„Sasol bola za zvýšenie ceny v prípade parafínových voskov. Tiež bolo dohodnuté, že Sasol bude mať hlavné postavenie pri uplatnení. Zvýšenie ceny sa stalo účinné v období medzi 1. júlom… a 1. augustom 2004.“

200    Navyše vo svojom vyhlásení z 12. augusta 2005 Sasol ďalej tvrdí, že „z dôvodu drastického zvýšenia cien surovín HOS [teraz Sasol] zaslala ‚rad listov‘ oznamujúcich zvýšenie ceny z 5 na 7 eur/100 kg 14. júna 2004…“ a že „29. júna 2004 bol HOS doručený list o zvýšení ceny spoločnosti Hansen & Rosenthal, ktorý oznamoval zvýšenie z 5,20 na 6,80 eura/100 kg“.

201    Z tohto vyhlásenia teda vyplýva, že Sasol zamýšľala zvýšiť svoje ceny o rovnakú sumu, aká bola uvedená v poznámke Total, a že H&R následne tiež zaslala list, ktorým oznámila zvýšenie cien a kde bolo uvedené veľmi podobné zvýšenie ako v prípade spoločnosti Sasol.

202    V každom prípade je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bodoch 148 a 149 vyššie, pokiaľ bola preukázaná účasť podniku na protisúťažnom stretnutí, tento podnik musí preukázať, že sa dištancoval od protisúťažného obsahu tohto stretnutia, čo žalobkyňa v prejednávanej veci neurobila.

203    V zmysle týchto poznatkov je potrebné dospieť k záveru, že Komisia mala dostatok dôkazov na to, aby dospela k záveru o dohode o stanovení ceny, ktorá bola dosiahnutá na tomto stretnutí, a zamietla tvrdenia žalobkyne. Komisia sa tak nedopustila žiadneho pochybenia, keď žalobkyni toto technické stretnutie pripísala na ťarchu.

204    Po piate je potrebné skúmať technické stretnutie 23. a 24. februára 2005 v Hamburgu (odôvodnenie 177 napadnutého rozhodnutia).

205    Komisia v napadnutom rozhodnutí cituje poznámku MOL obsahujúcu nasledujúce údaje:

„ExxonMobil IV.1 [= 1. apríl]          € 15/t“

„Shell                   Zvýšená cena“

„Sasol          IV.12 [= 12. apríl]          Zvyšovanie cien“

206    Sasol vyhlásila, že sa viedla diskusia o zvýšení cien a že ďalším účastníkom oznámila svoje vlastné zvýšenie cien. Žalobkyňa tiež priznala existenciu „diskusie o všeobecnom cenovom vývoji, počas ktorého Exxon a Sasol oznámili svoje zvýšenia ceny, o ktorých sa rozhodlo na vnútornej úrovni“, v odpovedi na oznámenie o výhradách. Shell a Sasol označili toto stretnutie za tajné vo vyhláseniach, na ktoré odkazuje napadnuté rozhodnutie.

207    V konaní pred Všeobecným súdom žalobkyňa uvádza, že jej toto stretnutie nemalo byť pripísané na ťarchu, pretože nebola uzavretá žiadna dohoda o cenách a vzhľadom na to, že dôkazy, ktoré mala Komisia, ukazujú nanajvýš na existenciu dvojstranného zosúladeného postupu týkajúceho sa podnikov Repsol a Total. V každom prípade poznámka MOL údajne dokazuje, že sa žalobkyňa na porušení nepodieľala, pretože ako účastníčky boli uvedené len ExxonMobil, Shell a Sasol.

208    Toto tvrdenie nemôže uspieť. Je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry na konštatovanie existencie dohody stačí preukázanie zhody vôle medzi účastníkmi stanoviť alebo zosúladiť ceny (pozri bod 96 vyššie). V každom prípade článok 81 ods. 1 ES bráni akémukoľvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol ovplyvniť konanie skutočného alebo potenciálneho konkurenta na trhu (pozri bod 98 vyššie). To, že došlo k výmene informácií o cenách medzi konkurentmi, nepochybne vyplýva z poznámky spoločnosti MOL a vyhlásenia podnikov odstraňujú akúkoľvek rozumnú pochybnosť, pokiaľ ide o protiprávnu povahu technického stretnutia. Navyše z dôkazov zhromaždených Komisiou tiež vyplýva, že sa obsah stretnutia týkal hlavnej časti porušenia.

209    Podľa judikatúry citovanej v bodoch 148 a 149 vyššie v prípade, že sa preukáže účasť podniku na protisúťažnom stretnutí, musí podnik preukázať, že sa dištancoval od protisúťažného obsahu tohto stretnutia, čo žalobkyňa v prejednávanej veci neurobila.

210    Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila pochybenia tým, že toto technické stretnutie pripísala na ťarchu žalobkyni.

211    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné dospieť k záveru, že Komisia v napadnutom rozhodnutí správne konštatovala, že sa dotknuté porušenie týkalo protiprávnych aktivít, pri ktorých sa prejednávalo stanovenie cien parafínových voskov. Komisia tiež právne dostatočným spôsobom preukázala, že na niektorých stretnutiach účastníci uzavreli dohody o stanovení ceny.

212    Vzhľadom na uvedené úvahy treba potvrdiť zistenie Komisie, podľa ktorého sa žalobkyňa zúčastňovala na hlavnej časti porušenia v období od 1. júla 2001 do 28. apríla 2005, a v dôsledku toho zamietnuť prvú časť druhého žalobného dôvodu.

 O druhej časti druhého žalobného dôvodu

213    Žalobkyňa uvádza, že jej zodpovednosť z dôvodu porušenia nemôže byť stanovená ani na základe odvodenia. Komisia údajne nepreukázala ani konkrétne neuviedla existenciu porušenia, ktorého sa dopustili dcérske spoločnosti žalobkyne. Materská spoločnosť žalobkyne, H&R WASAG, sa podľa nej takisto nepodieľala na porušení osobne.

214    V tomto zmysle stačí pripomenúť, že Komisia právne dostatočným spôsobom preukázala, že sa žalobkyňa podieľala na hlavnej časti porušenia medzi 1. júlom 2001 a 28. aprílom 2005 z dôvodu prítomnosti pána G., zamestnanca žalobkyne, na technických stretnutiach, ktorých protisúťažný obsah bol preukázaný (pozri bod 212 vyššie).

215    Tvrdenia žalobkyne smerujúce k preukázaniu neexistencie zodpovednosti odvodenej z konania jej dcérskych spoločností alebo jej materskej spoločnosti sú teda irelevantné. V dôsledku toho je druhú časť druhého žalobného dôvodu potrebné zamietnuť ako neúčinnú.

 O treťom žalobnom dôvode, založenom na nesprávnom výpočte, pokiaľ ide o určenie hodnoty predajov

216    Svojím tretím žalobným dôvodom, predloženým subsidiárne, žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne stanovila jej obrat dosiahnutý na trhoch dotknutých kartelom (hodnota predajov podľa usmernení z roku 2006), ktorý bol zohľadnený na stanovenie základnej sumy pokuty, a že tak porušila článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003. Táto chyba údajne spôsobila, že Komisia stanovila príliš vysokú základnú sumu na účely stanovenia pokuty pre žalobkyňu.

 Úvodné poznámky

217    Podľa bodu 6 usmernení z roku 2006 sa kombinácia hodnoty predajov v súvislosti s porušením a dĺžkou trvania považuje za vhodnú hodnotu na posúdenie ekonomického významu porušenia, ako aj relatívneho podielu každého podniku zúčastneného na porušení.

218    Podľa bodov 15 a 16 týchto usmernení Komisia na účely určenia hodnoty predaja podniku použije najspoľahlivejšie údaje, ktoré má o tomto podniku k dispozícii. Ak podnik poskytne neúplné alebo nespoľahlivé údaje, môže Komisia určiť hodnotu predaja tohto podniku na základe čiastkových údajov, ktoré získala, alebo na základe akýchkoľvek iných informácii, ktoré považuje za dôležité či vhodné.

219    Je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry obmedzenie voľnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení z roku 2006, nie je nezlučiteľné so zachovaním podstatného rozsahu jej voľnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umožňujú Komisii výkon jej diskrečnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1/2003, tak ako ich vyložil Súdny dvor (rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 40 vyššie, bod 267, a rozsudok Všeobecného súdu z 19. mája 2010, Chalkor/Komisia, T‑21/05, Zb. s. II‑1895, bod 62).

220    Pri stanovení výšky pokút, akými sú pokuty dotknuté v prejednávanej veci, má Komisia povinnosť dodržiavať všeobecné právne zásady, osobitne zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T‑279/02, Zb. s. II‑897, body 77 a 79, a z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff‑Technik/Komisia, T‑69/04, Zb. s. II‑2567, bod 41).

221    Miera voľnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, okrem toho v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu Únie, v rámci ktorej je tento súd oprávnený zrušiť, znížiť alebo zvýšiť pokutu uloženú Komisiou (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. mája 2009, KME Germany a i./Komisia, T‑127/04, Zb. s. II‑1167, bod 37 a tam citovanú judikatúru).

222    V prejednávanej veci Komisia vypočítala hodnotu predajov všetkých podnikov podieľajúcich sa na karteli až do jeho konca tým, že zohľadnila priemer obratu dosiahnutého na trhoch dotknutých kartelom za posledné tri celé roky porušenia, teda roky 2002, 2003 a 2004. Žalobkyňa nespochybňuje tento prístup, ktorý je v bode 634 napadnutého rozhodnutia riadne odôvodnený dôsledkom rozšírenia Únie v roku 2004.

223    V odôvodnení 640 napadnutého rozhodnutia Komisia stanovila hodnotu predajov za výrobky „súvisiace s porušením“ skupiny H&R za obdobie v rokoch 2002 až 2004 na 26 012 309 eur za rok. V bode 79 vyjadrenia k žalobe Komisia vysvetľuje, že k tomuto výsledku dospela na základe obratu 20 594 125 eur za rok 2002, 18 042 804 eur za rok 2003 a 39 400 000 eur za rok 2004.

 O obrate použitom v súvislosti s rokmi 2002 a 2003

224    V úvode je potrebné uviesť, že celé imanie spoločností Klaus Dahleke, Tudapetrol a Hansen & Rosenthal majú vo vlastníctve štyri fyzické osoby, a to rodina H. Žiadna z týchto troch spoločností nemá podiely v ostatných dvoch spoločnostiach. Klaus Dahleke, Tudapetrol, Hansen & Rosenthal, jej dcérska spoločnosť H&R Wax Company Vertrieb, ako aj spoločnosť H&R Sales (nepriama dcérska spoločnosť spoločnosti H&R ChemPharm) boli žalobkyňou v jej korešpondencii s Komisiou často označované ako „distribučné spoločnosti“. Uvedené „distribučné spoločnosti“ boli zodpovedné za uvádzanie parafínových voskov vyrobených „výrobnými spoločnosťami“, teda spoločnosťou H&R ChemPharm a jej dcérskymi spoločnosťami, na trh. Na stanovenie pokuty Komisia zohľadnila hodnotu predajov „distribučných spoločností“. Samostatnú pokutu uložila Tudapetrol, pričom táto pokuta bola stanovená na základe jej dosiahnutého obratu. Vzhľadom na to, že Klaus Dahleke nebola v napadnutom rozhodnutí potrestaná, bol jej obrat dosiahnutý na trhoch dotknutých kartelom pripojený k obratu spoločností Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb. V súvislosti s rokom rok 2004 bola ešte pripojená hodnota predajov spoločnosti H&R Sales. Táto kombinovaná hodnota predajov slúžila ako základ na výpočet výšky pokuty uloženej spoločnosti Hansen & Rosenthal a jej dcérskej spoločnosti H&R Wax Company Vertrieb, ako aj spoločnosti H&R ChemPharm.

225    Pokiaľ ide o roky 2002 a 2003, žalobkyňa v podstate uvádza, že Komisia mala zohľadniť obrat spoločnosti Hansen & Rosenthal a jej dcérskej spoločnosti H&R Wax Company Vertrieb bez obratu spoločnosti Klaus Dahleke, ktorá nebola časťou toho istého podniku.

226    V prvom rade je potrebné skúmať listy, ktoré žalobkyňa v tomto zmysle zaslala Komisii počas správneho konania.

227    V liste z 8. decembra 2005 žalobkyňa uviedla, že jej parafínové vosky boli uvádzané na trh od 1. januára 2001 predovšetkým spoločnosťou H&R Wax Company Vertrieb. Dodala, že obmedzené množstvá boli pre niektorých zákazníkov na trh uvádzané tiež spoločnosťami Tudapetrol, Klaus Dahleke a Hansen & Rosenthal.

228    V liste z 23. apríla 2008 žalobkyňa oznámila obrat výrobných spoločností H&R Chemisch‑Pharmazeutische Spezialitäten GmbH a H&R Ölwerke Schindler GmbH na území Únie. Hoci žalobkyňa v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu odmietla spresniť kapitálové vzťahy medzi ňou a týmito spoločnosťami, zo spisu vyplýva, že tieto dve spoločnosti boli jej priamymi alebo nepriamymi dcérskymi spoločnosťami počas obdobia porušovania.

229    V tom istom liste žalobkyňa tiež oznámila obraty spoločností H&R Wax Company Vertrieb a Hansen & Rosenthal, ako aj obraty spoločnosti Klaus Dahleke. Uviedla, že podstata obratu spoločnosti Klaus Dahleke pochádza z distribúcie výrobkov „výrobných spoločností“, teda spoločností H&R Chemisch‑Pharmazeutische Spezialitäten a H&R Ölwerke Schindler, dcérskych spoločností žalobkyne.

230    V tomto liste už uviedla, že najpresnejšie údaje bude predstavovať vonkajší obrat distribučných spoločností, teda podľa znenia tohto listu obrat spoločností H&R Wax Company Vertrieb, Klaus Dahleke a Tudapetrol. Ďalej vysvetlila, že vonkajší obrat, teda predaje distribučných spoločností, nutne nepresahoval vnútorný obrat, teda obrat výrobných spoločností. Časť výrobkov výrobných spoločností bola totiž predávaná iným rafinériám skupiny ako suroviny, pričom zvyšok sa predával distribučným spoločnostiam. Hoci by časť predajov distribučných spoločností smerovala späť do skupiny na pokrytie jej spotreby surovín, obrat uvedených spoločností by sa zvýšil predajom výrobkov dotknutých kartelom, ktoré kúpili od tretích osôb a ktoré tretím osobám predali.

231    Za týchto okolností Komisia žalobkyňu požiadala o ďalšie objasnenie.

232    V liste z 3. júla 2008 žalobkyňa teda uviedla nasledujúce obraty pre spoločnosti patriace do skupiny H&R, ale „bez spoločnosti Tudapetrol“:

H&R Wax Company Vertrieb:

–        2002: 19,78 milióna eur,

–        2003: 17,32 milióna eur,

–        2004: 17,88 milióna eur.

Klaus Dahleke:

–        2002: 0,29 milióna eur,

–        2003: 0,2 milióna eur,

–        2004: 0,16 milióna eur.

Hansen & Rosenthal:

–        2002: 0,52 milióna eur,

–        2003: 0,52 milióna eur,

–        2004: 0,86 milióna eur.

233    V tom istom liste žalobkyňa tiež oznámila výšku spoločného obratu „distribučných spoločností“, teda súčet obratov H&R Wax Company Vertrieb, Klaus Dahleke a Hansen & Rosenthal dosiahnutých na trhoch, ktorých sa kartel týkal:

–        2002: 20,59 milióna eur,

–        2003: 18,04 milióna eur,

–        2004: 19 miliónov eur.

234    Žalobkyňa v tom istom liste tiež vysvetlila, že ide o vonkajší obrat skupiny, nezahrňujúci vnútorné predaje skupiny.

235    V liste zo 7. júla 2008 žalobkyňa potvrdila sumy kumulovaných obratov spoločností H&R Wax Company Vertrieb, Hansen & Rosenthal a Klaus Dahleke, ktoré už uviedla v liste z 3. júla 2008 (pozri bod 233 vyššie).

236    Po prvé je potrebné poznamenať, že obraty zohľadnené Komisiou v súvislosti s rokmi 2002 a 2003 zodpovedajú presným údajom poskytnutým žalobkyňou v jej listoch z 3. a zo 7. júla 2008.

237    Komisia tak vychádzala z údajov, ktoré získala od žalobkyne po výmene listov a telefonátov, a zohľadnila jej vyjadrenie, pokiaľ ide o existenciu odchýlky medzi obratom vyplývajúcim z predajov v rámci skupiny a obratom pochádzajúcim z ďalšieho predaja parafínových voskov kúpených distribučnými spoločnosťami od tretích osôb.

238    Po druhé je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa do obratu skupiny H&R zahrnula obrat spoločnosti Klaus Dahleke v každom zo svojich listov venovaných tejto otázke, teda v liste z 23. apríla, 3. júla a zo 7. júla 2008. Klaus Dahleke je okrem toho citovaná v liste z 3. júla 2008 (so spoločnosťami H&R Wax Company Vertrieb a Tudapetrol) ako jedna z troch distribučných spoločností, pokiaľ ide o výrobky dotknuté kartelom. Žalobkyňa vo svojom liste neuviedla, že podľa nej nemá byť pri výpočte hodnoty predajov skupiny H&R zohľadnený obrat spoločnosti Klaus Dahleke. Naopak, dokonca aj vo svojom poslednom liste, teda v liste zo 7. júla 2008, uviedla len kumulovaný obrat pre každý dotknutý rok v súvislosti s „distribučnými spoločnosťami“ H&R Wax Company Vertrieb, Hansen & Rosenthal a Klaus Dahleke bez toho, aby spomenula, že obrat tejto poslednej spoločnosti má byť odpočítaný súm, ktoré uviedla.

239    Po tretie je potrebné uviesť, že prístup žalobkyne v správnom konaní týkajúci sa zahrnutia predajov spoločnosti Klaus Dahleke do poskytnutých údajov, ktorý použila aj Komisia, je podľa posúdenia Všeobecného súdu odôvodnený snahou neskresliť závažnosť porušenia, ktorého sa dopustila H&R. Žalobkyňa totiž vo svojom liste z 23. apríla 2008 uvádza, že obrat spoločnosti Klaus Dahleke bol „prakticky výlučne“ generovaný distribúciou výrobkov „výrobných spoločností“ skupiny H&R. Z toho dôvodu, ak by sa z obratu spoločnosti Klaus Dahleke odpočítali sumy oznámené žalobkyňou v jej listoch z 3. a zo 7. júla 2008, časť výroby dotknutej kartelom by zostala nezohľadnená, a to parafínové vosky vyrobené skupinou H&R, ktoré nie sú uvádzané na trh spoločnosťou Hansen & Rosenthal alebo spoločnosťou H&R Wax Company Vertrieb, ale spoločnosťou Klaus Dahleke.

240    Komisia teda konala v súlade s bodom 15 usmernení z roku 2006, podľa ktorého „Komisia na účely určenia hodnoty predaja podniku použije najspoľahlivejšie údaje, ktoré má o tomto podniku k dispozícii“, keď do svojho stanovenia zahrnula obrat spoločnosti Klaus Dahleke v súlade s preferenciou žalobkyne, podľa ktorej je potrebné výpočet založiť na vonkajšom obrate skupiny. Komisia tak definovala hodnotu predajov skupiny H&R spôsobom, ktorý odráža závažnosť porušenia, ktorého sa dopustila H&R, v súlade s požiadavkami článku 23 nariadenia č. 1/2003.

241    Je potrebné dodať, že Všeobecný súd na základe svojej neobmedzenej právomoci podrobne skúmal korešpondenciu počas správneho konania medzi Komisiou a žalobkyňou týkajúcu sa tejto oblasti s tým, že žalobkyni položil množstvo písomných otázok, aby presnejšie objasnila dodávateľské vzťahy medzi spoločnosťou Klaus Dahleke a „výrobnými spoločnosťami“ vlastnenými priamo alebo nepriamo žalobkyňou. Odpovede na tieto otázky neboli schopné preukázať pochybenie vo výpočte Komisie. Je potrebné dodať, že niektoré z týchto otázok sa so zreteľom na prejednávané dokumenty a tvrdenia žalobkyne uvedené na pojednávaní ukázali ako nepresné.

242    V druhom rade je však potrebné skúmať tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého je zahrnutie spoločnosti Klaus Dahleke do podniku H&R v rozpore s riešeniami vyplývajúcimi z rozsudku Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia (C‑196/99 P, Zb. s. I‑11005), vzhľadom na to, že H&R a Klaus Dahleke nepatria do toho istého podniku. Podľa bodov 98 a 99 uvedeného rozsudku len samotná skutočnosť, že imanie dvoch samostatných obchodných spoločností vlastní tá istá osoba alebo tá istá rodina, sama osebe nestačí na preukázanie, že tieto dve spoločnosti tvoria hospodársky celok s tým dôsledkom, že konanie jednej spoločnosti možno pripísať druhej spoločnosti a že jedna spoločnosť môže byť povinná zaplatiť pokutu za druhú spoločnosť.

243    Je potrebné konštatovať, že v prejednávanej veci, na rozdiel od situácie skúmanej Súdnym dvorom v rozsudku Aristrain/Komisia, už citovanom v bode 242 vyššie (body 98 a 99), nejde o pripísanie zodpovednosti za porušenie spoločnosti Klaus Dahleke skupine H&R alebo konkrétnej žalobkyni, ale o výpočet hodnoty predajov skupiny H&R. Je nesporné, že obrat spoločnosti Klaus Dahleke, pokiaľ ide o výrobky dotknuté kartelom, pochádzal „prakticky výlučne“ z ďalšieho predaja parafínových voskov vyrobených v rokoch 2002 a 2003 výrobnými spoločnosťami skupiny H&R, ktoré samotné boli zapojené do kartelu. Je preto potrebné pripomenúť, že podľa informácií, ktorými disponuje Všeobecný súd, výraz „výrobné spoločnosti“ zodpovedá žalobkyni a jej priamym a nepriamym dcérskym spoločnostiam.

244    Alternatívou k zohľadneniu vonkajšieho obratu by bolo zohľadnenie „vnútorného obratu“, teda obratu, ktorý spoločnosti skupiny H&R dosiahli predajom výrobkov dotknutých kartelom spoločnosti Klaus Dahleke. Samotná žalobkyňa uviedla, že uprednostňuje, aby Komisia zohľadnila vonkajší obrat skupiny H&R, ku ktorému podľa nej patrí časť obratu spoločnosti Klaus Dahleke uvedená v listoch z 3. a zo 7. júla 2008. V každom prípade Všeobecný súd položil písomnú otázku k dodávateľským vzťahom medzi „výrobnými spoločnosťami“ a spoločnosťou Klaus Dahleke. Žalobkyňa však neposkytla žiadnu informáciu, ktorá by Všeobecný súd mohla viesť ku zmene jeho posúdenia dotknutej situácie.

245    Vzhľadom na to, že sa rozsudok Aristrain/Komisia, už citovaný v bode 242 vyššie, týka skutkovej situácie výrazne odlišnej od prejednávanej veci, žalobkyňa naň nemôže platne odkazovať.

246    Na základe všetkých predchádzajúcich úvah dospel Všeobecný súd k záveru, že Komisia neporušila článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 tým, že stanovila hodnotu predajov skupiny H&R na základe údajov poskytnutých žalobkyňou v jej listoch z 3. a zo 7. júla 2008 bez toho, aby odpočítala obrat spoločnosti Klaus Dahleke.

247    Rovnako sa Všeobecný súd na základe dôkazov poskytnutých účastníkmi konania domnieva, že hodnota predajov stanovená v súvislosti s rokmi 2002 a 2003 správne odráža závažnosť porušenia, ktorého sa dopustila žalobkyňa.

248    V dôsledku toho je potrebné tento žalobný dôvod zamietnuť.

 O výpočte obratu za rok 2004 a zohľadnení „spoločností v zahraničí“ a spoločnosti H&R ESP International

249    Komisia v napadnutom rozhodnutí prijala tento záver:

„…

(636) H&R/Tudapetrol tvrdí, že rok 2004 nesmie byť použitý ako referenčný rok v jej prípade z toho dôvodu, že čísla za rok 2004 zahrňujú obrat spoločnosti H&R ESP International, získané až 1. januára 2004. Tento zisk umožnil zdvojnásobnenie celkového obratu, ktorý tak podľa H&R/Tudapetrol nie je reprezentatívny pre dĺžku trvania porušenia. Navyše H&R/Tudapetrol tvrdí, že výrobné infraštruktúry spoločnosti H&R ESP International sú čiastočne nevyužívané vo výrobe výrobkov dotknutých porušením.

(637)      Tomuto tvrdeniu nemožno vyhovieť. Zvýšenie obratu počas daného roka samo osebe nevylučuje, aby bol tento rok použitý ako základ na výpočet [časti] pokuty. Skutočnosť, že časti H&R/Tudapetrol nie sú činné v oblasti výrobkov súvisiacich s porušením, je riadne zohľadnená v základnej sume pokuty, ktorá nezohľadňuje hodnotu predajov týkajúcu sa týchto výrobkov. Ako bolo uvedené v odôvodnení 634, Komisia použije pre H&R z iných dôvodov priemer hodnoty predajov za roky 2002, 2003 a 2004 ako základ na výpočet [výšky] pokuty.“

250    Vo vyjadrení k žalobe Komisia vysvetlila, ako dospela k sume 39,4 milióna eur stanovenej ako hodnota predajov podniku H&R za rok 2004 pri zohľadnení údajov poskytnutých žalobkyňou na stranách 2 a 12 jej listu z 23. apríla 2008.

251    Podľa údajov obsiahnutých v prvom stĺpci údajov na strane 2 tohto listu predstavoval obrat skupiny dosiahnutý v roku 2004 predajom dotknutých štyroch kategórií parafínových voskov 27,5 milióna eur, sumu, z ktorej Komisia odpočítala výšku obratu Tudapetrol (1,2 milióna eur). Komisia tak v prvej etape dospela k obratu 26,3 milióna eur.

252    Následne Komisia spočítala obrat „spoločností v zahraničí“ vo výške 9,2 milióna eur (prvý stĺpec údajov na strane 12 listu z 23. apríla 2008) a obrat spoločnosti H&R Ölwerke Schindler predstavujúci 3,9 milióna eur (druhý stĺpec údajov na strane 12 toho listého listu). Pripočítanie týchto súm k sume 26,3 milióna eur stanovenej pre skupinu H&R bolo podľa Komisie odôvodnené skutočnosťou, že žalobkyňa, najmä na stranách 1 a 12 svojho listu z 23. apríla 2008, opakovane poukazovala na to, že podľa nej ani obrat „spoločností v zahraničí“, ani obrat spoločnosti H&R Ölwerke Schindler, dosiahnutý prostredníctvom predajov H&R Sales, nebol predmetom žiadosti Komisie o informácie, pretože tieto spoločnosti sa nepodieľali na porušení.

253    Komisia takýmto pripísaním obratu „spoločností v zahraničí“ (9,2 milióna eur) a obratu spoločnosti H&R Ölwerke Schindler (3,9 milióna eur) k počiatočnej sume 26,3 milióna eur stanovila, že obrat skupiny H&R za rok 2004 dosiahnutý výrobkami dotknutými kartelom predstavoval 39,4 milióna eur.

254    Žalobkyňa predkladá tri výhrady spochybňujúce toto stanovenie. Po prvé tvrdí, že hodnota predajov „spoločností v zahraničí“ a spoločnosti H&R Sales by nemala byť zohľadnená, pretože tieto spoločnosti sa nepodieľali na karteli. Po druhé podľa žalobkyne takto vypočítaná hodnota predajov nevyjadruje hospodársku závažnosť porušenia, ktorého sa dopustila. Po tretie Komisia k hodnote predajov skupiny H&R údajne dvakrát pripočítala relevantný obrat „spoločností v zahraničí“.

–       O zahrnutí obratov „spoločností v zahraničí“ a spoločnosti H&R Sales získaných v roku 2004 do výpočtu hodnoty predajov

255    Žalobkyňa tvrdí, že by relevantný obrat „spoločností v zahraničí“ a spoločnosti H&R Sales nemal byť zahrnutý do hodnoty predajov H&R, pretože tieto spoločnosti boli získané až v roku 2004 a nebola vo vzťahu k nim vznesená žiadna výhrada založená na účasti na karteli. Podľa nej Komisia v každom prípade mala vyňať obrat generovaný prostredníctvom zariadení na premenu, ktoré nevyrábajú parafínové vosky.

256    V tomto zmysle je potrebné pripomenúť, že podľa bodu 13 usmernení z roku 2006 pri stanovení základnej sumy uloženej pokuty bude Komisia vychádzať z hodnoty predaja tovaru alebo služieb podniku, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo súvisí, v príslušnej geografickej oblasti v rámci EHP.

257    Okrem toho podľa judikatúry hodnota predajov, ktorá sa má zohľadniť, nie je vypočítaná na základe obratu dosiahnutého predajom výrobkov skutočne dotknutých porušením, ale na základe obratu dosiahnutého vo všeobecnosti na trhu dotknutom porušením podnikom v zmysle článku 81 ES, ktorý sa podieľal na porušení (pozri rozsudok Všeobecného súdu zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, T‑211/08, Zb. s. II‑3729, body 59 až 61 a tam citovanú judikatúru).

258    Samotná skutočnosť, že „spoločnosti v zahraničí“ a H&R Sales sa nezúčastnili na karteli pred rokom 2004, preto nemá vplyv na skutočnosť, že sa tieto spoločnosti v roku 2004 stali časťami podniku zapojeného do kartelu, pretože boli získané skupinou H&R. V tomto zmysle je potrebné zdôrazniť, že v oznámení o výhradách, najmä v bodoch 261 až 264, Komisia už opísala skupinu H&R ako podnik v zmysle článku 81 ES a že žalobkyňa toto označenie nespochybnila vo svojej odpovedi na uvedené oznámenie.

259    Okrem toho v prejednávanej veci boli v roku 2004 priamo zapojené do kartelu dve spoločnosti skupiny H&R, a to H&R Wax Company Vertrieb a H&R ChemPharm, z dôvodu účasti pánov G. a H. na technických stretnutiach, keďže tí v roku 2004 vykonávali v týchto spoločnostiach funkcie.

260    Všeobecný súd žalobkyni položil písomné otázky, aby bola objasnená identita „spoločností v zahraničí“ a „kapitálových vzťahov medzi uvedenými spoločnosťami, spoločnosťami H&R Ölwerke Schindler, ESP International, H&R Sales a skupinou H&R“, aby bolo možné tieto spoločnosti zaradiť do štruktúry skupiny H&R.

261    Vo svojej odpovedi žalobkyňa výslovne poprela, že vlastní podiely v „spoločnostiach v zahraničí“, a odmietla spresniť ich identitu.

262    Tiež poprela, že vlastní podiely v spoločnostiach H&R Ölwerke Schindler, ESP International a H&R Sales. Táto odpoveď bola zjavne chybná, ako žalobkyňa priznala na pojednávaní po tom, ako bola konfrontovaná s dôkazmi, ktoré má k dispozícii Všeobecný súd. ESP International je totiž 100 % dcérskou spoločnosťou žalobkyne, zatiaľ čo H&R Ölwerke Schindler je 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti ESP International. Napokon v roku 2004 bola H&R Sales 100 % dcérskou spoločnosťou H&R Ölwerke Schindler. Ide teda o spoločnosti, ktorých imanie bolo v rozhodnom čase v úplnom vlastníctve žalobkyne.

263    V zmysle predchádzajúcich úvah žalobkyňa nepreukázala, že sa Komisia dopustila akéhokoľvek pochybenia tým, že zahrnula hodnotu predajov „spoločností v zahraničí“ a spoločnosti H&R Sales do hodnoty predajov skupiny H&R na účely stanovenia hodnoty predajov za rok 2004.

264    Navyše žalobkyňa nemôže platne tvrdiť, že Komisia pripočítala obrat generovaný prostredníctvom zariadení na premenu, ktoré nevyrábajú parafínové vosky. Ako totiž jasne vyplýva z vysvetlenia Komisie vo vyjadrení k žalobe, k sume 26,3 milióna eur dospela spočítaním len štyroch kategórií parafínových voskov (tvrdého hydrogenovaného parafínu, tvrdého nehydrogenovaného parafínu, parafínového vosku a špeciálnych hydrogenovaných voskov) obsiahnutých v prvom stĺpci strany 2 listu žalobkyne z 23. apríla 2008, pričom vylúčila tak parafínový gáč, ako aj obrat zariadení na premenu. Rovnako postupovala, pokiaľ ide o prvý a druhý stĺpec údajov obsiahnutých na strane 12 uvedeného listu (hodnota predajov „spoločností v zahraničí“ a spoločnosti H&R Sales).

265    Komisia, ktorá teda stanovila hodnotu predajov H&R za rok 2004 tak, že zohľadnila celý obrat spoločností patriacich k tomuto podniku dosiahnutý na trhu dotknutom kartelom, konala v súlade s usmerneniami z roku 2006 a uplatniteľnou judikatúrou a neporušila článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003. Prejednávaná výhrada teda musí byť zamietnutá.

–       O zvýšení priemeru hodnoty predajov počas referenčného obdobia zohľadnením obratu spoločností získaných v roku 2004

266    Podľa žalobkyne zohľadnenie obratu spoločností získaných v roku 2004 vedie k tomu, že stanovená hodnota predajov vypočítaná ako priemer hodnôt predajov za roky 2002 až 2004 už neodráža závažnosť porušenia.

267    Je potrebné uviesť, že fúzia so subjektom alebo získanie subjektu, ktorý sa nepodieľal na porušení pred spojením podnikov, môže mať dopad na výpočet hodnoty predajov, pokiaľ sa hodnota predajov po spojení nepovažuje so zreteľom na celú dĺžku trvania porušenia „za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porušenia, ako aj relatívneho podielu každého podniku zúčastneného na porušení“ v zmysle bodu 6 usmernení z roku 2006 (pozri bod 217 vyššie).

268    V prejednávanej veci Komisia do referenčného obdobia slúžiaceho na výpočet hodnoty predajov zahrnula tri celé roky účasti spoločnosti H&R ChemPharm na porušení (roky 2002 až 2004). Prvé obdobie, vzhľadom na ktoré bola hodnota predajov referenčného obdobia zovšeobecnená (obdobie od 1. júla 2001 do 31. decembra 2001), spadá do obdobia pred ich získaním, takže hodnota predajov za roky 2002 a 2003 preň bola reprezentatívna. Druhé obdobie, vzhľadom na ktoré bola hodnota predajov referenčného obdobia zovšeobecnená (obdobie od 1. januára 2005 do 28. apríla 2005), spadá do obdobia po ich získaní, takže hodnota predajov za rok 2004 preň bola reprezentatívna.

269    Všeobecný súd sa preto za osobitných okolností prejednávanej veci domnieva, že priemer hodnoty predajov skupiny H&R za roky 2002 až 2004 predstavuje „vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porušenia, ako aj relatívneho podielu každého podniku zúčastneného na porušení“ v súvislosti s celým obdobím účasti spoločnosti H&R ChemPharm.

270    V dôsledku toho je potrebné túto výhradu zamietnuť.

271    Treba dodať, že Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 11. júla 2014 v spojených veciach T‑540/08, Esso a i./Komisia znížil výšku pokuty uloženej spoločnosti Esso Société anonyme française, aby vyjadril skutočnosť, že sa hodnota predajov dosiahnutá podnikom ExxonMobil, ku ktorému uvedená spoločnosť patrila, takmer zdvojnásobila po fúzii medzi spoločnosťami Exxon a Mobil, ku ktorej došlo v roku 1999, a že hodnota predajov, počítaná len na základe predajov dosiahnutých po fúzii v rokoch 2000 až 2002, bola zovšeobecnená aj na obdobie od roku 1992 do roku 1999, počas ktorého sa na karteli zúčastňovala len Mobil France.

272    Skutkové okolnosti vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Esso a i./Komisia (bod 271 vyššie), sa preto v zásadnom bode líši od skutkových okolností prejednávanej veci, pretože v uvedenom prípade hodnota predajov ExxonMobil po fúzii nepredstavovala „vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porušenia, ako aj relatívneho podielu každého podniku zúčastneného na porušení“ po celú dĺžku trvania porušenia, ktorého sa dopustila spoločnosť Esso Société anonyme française.

–       O údajnom dvojitom zohľadnení obratu „spoločností v zahraničí“

273    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia dvakrát zohľadnila obrat 9,2 milióna eur „spoločností v zahraničí“. Uvádza, že rozdiel medzi prvým stĺpcom údajov na strane 2 jej listu z 23. apríla 2008 (27,5 milióna eur), ktorý zahrňuje spoločnosť ESP International, a druhým stĺpcom (18,3 milióna eur) bez spoločnosti ESP International predstavuje presne 9,2 milióna eur. Komisia preto obrat spoločnosti ESP International údajne zohľadnila dvakrát.

274    Vo svojej replike žalobkyňa uvádza:

„51      Aj keby za rok 2004 boli pripočítané spoločnosti [v zahraničí] (teda ESP International) a H&R Sales GmbH, sú čísla, z ktorých Komisia vychádzala, nesprávne a príliš vysoké. Komisia totiž nesprávne dvakrát pripísala obrat spoločností [v zahraničí]. Správne číslo za rok 2004 by predstavovalo 26,3 milióna eur so spoločnosťami [v zahraničí] a 30,2 milióna eur, pokiaľ sa k tomu pripíše H&R Sales. Celkový obrat za rok 2004 by v žiadnom prípade nepredstavoval 39,4 milióna eur, čo je číslo použité [Komisiou]. To vyplýva z nasledujúceho.

52      Čiastková suma 26,3 milióna eur [výsledok prvého stĺpca údajov na strane 2 listu z 23. apríla 2008] už obsahuje obrat spoločností [v zahraničí] predstavujúci 9,2 milióna eur, ako zjavne a jasne vyplýva z [uvedeného listu]. [Komisia] sa teda dopustila chyby…, keď k tejto sume znovu pripočítala sumu 9,2 milióna eur z titulu spoločností [v zahraničí], čím túto výšku obratu zdvojnásobila. [Komisia] preto nemohla, hoci by zohľadnila spoločnosti [v zahraničí], platne dospieť k sume 26,3 milióna eur. Pokiaľ by sa k tomu pridala H&R Sales GmbH, predstavovala by táto suma 30,2 milióna eur – v žiadnom prípade však nie 39,4 milióna eur.“

275    V prvom rade je potrebné poznamenať, že nie je možné zladiť tvrdenia žalobkyne uvedené pred Všeobecným súdom s informáciami, ktoré oznámila v rámci správneho konania a ktoré sú časťou spisu predloženého Všeobecnému súdu.

276    Po prvé je potrebné poznamenať, že žalobkyňa vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, že hodnota predajov H&R na trhu s parafínovými voskami (bez zohľadnenia predajov Tudapetrol a predajov voskových emulzií a parafínového gáča) predstavovala 38,99 milióna eur v roku 2004, čo je číslo takmer zhodné s číslom vypočítaným Komisiou (39,4 milióna eur).

277    Po druhé žalobkyňa tiež na pojednávaní s úradníkom uviedla, že získaním novej rafinérie v Hamburgu‑Neuhofe (Nemecko), patriacej spoločnosti H&R Ölwerke Schindler, sa jej obrat dosiahnutý na trhoch s „parafínovými výrobkami“ zvýšil takmer 2,5‑krát. V tomto zmysle poskytla tiež údaje vo svojom liste z 8. decembra 2005. Podľa nich z dôvodov získania nových výrobných kapacít v roku 2004 sa objem predajov parafínových voskov zvýšil zo 43 000 ton v roku 2003 na 84 000 ton v roku 2004. Ďalej uviedla, že cena týchto výrobkov sa v roku 2004 zvýšila.

278    Podľa tézy žalobkyne uvedenej pred Všeobecným súdom sa však hodnota predajov H&R zvýšila len z 24 107 000 eur v roku 2003 na 26 300 000 eur v roku 2004. Toto tvrdené zvýšenie nie je vo vzťahu s rastom výroby a predajov vyplývajúcich zo získania rafinérie v Hamburgu‑Neuhofe a je vo zjavnom rozpore s údajmi poskytnutými žalobkyňou v odpovedi na oznámenie o výhradách.

279    Po tretie je potrebné uviesť, že existujú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa „spoločnosti v zahraničí“ zhodujú so spoločnosťou H&R ESP International.

280    Vo svojom liste z 8. decembra 2005 žalobkyňa uvádza, že ESP International je stopercentnou materskou spoločnosťou spoločnosti H&R Ölwerke Schindler. Okrem toho zo spisu vyplýva, že H&R Ölwerke Schindler a ESP International sú spoločnosťami založenými podľa nemeckého práva a továreň týchto spoločností sa nachádza v Hamburgu‑Neuhofe.

281    Všeobecný súd nedokáže pochopiť dôvody, na základe ktorých sa žalobkyňa rozhodla použiť pojem „spoločnosti v zahraničí“ na účely oznámenia hodnoty predajov dosiahnutých len spoločnosťou H&R ESP International, ktorá je spoločnosťou založenou podľa nemeckého práva a jej továreň sa nachádza v Nemecku.

282    Navyše žalobkyňa vo svojich mnohých listoch, ktoré počas správneho konania Komisii zaslala, ani raz neuviedla, že H&R ESP International zodpovedá pojmu „spoločnosti v zahraničí“ alebo že je do tohto pojmu zahrnutá, ako správne uvádza Komisia. Naopak, na prvej strane listu z 23. apríla 2008 sú „spoločnosti v zahraničí“ a H&R ESP International uvedené vedľa seba, takže skutočne vzniká dojem, že ide o dva oddelené subjekty. Rozdielne sú aj dôvody predložené žalobkyňou v uvedenom liste na účely odôvodnenia toho, aby hodnotu predajov týchto spoločností Komisiou nezohľadnila. Pokiaľ ide o „spoločnosti v zahraničí“, žalobkyňa uvádza, že sa ich „netýka vyšetrovanie“, ale pokiaľ ide o H&R ESP International, zdôrazňuje, že bola získaná až v roku 2004, čo spôsobilo „skok v obrate“.

283    Ďalej v liste z 8. decembra 2005 žalobkyňa uvádza tiež „sesterské spoločnosti“ H&R Ölwerke Schindler, ktoré spravujú zariadenia na premenu v zahraničí. Podľa správy spoločnosti H&R Wasag o činnosti za rok 2004 sa okrem toho zisk špeciálnych rafinérskych činností zo spoločnosti BP týkal len H&R Ölwerke Schindler v Nemecku a H&R ESP Nuth BV v Holandsku. Vo svojom liste zo 7. júla 2008 žalobkyňa dokonca uviedla, že spoločnosti v zahraničí so sídlom v Corrytone a Chorley v Spojenom kráľovstve dosiahli podľa prvého odhadu obrat vo výške 8,6 milióna eur predajom parafínového vosku v roku 2004. Tieto údaje uvádzajú, že skupina H&R zahŕňala spoločnosti so sídlom v zahraničí, na rozdiel od spoločnosti H&R ESP International so sídlom v Nemecku.

284    Na základe predchádzajúcich úvah je potrebné dospieť k záveru, že žalobkyňa nemôže Komisii platne vytýkať, že k čiastočnej hodnote 26,3 milióna eur pripísala hodnotu predajov spoločnosti H&R ESP International, ako aj hodnotu predajov „spoločností v zahraničí“. Naopak, je potrebné domnievať sa, že pri výpočte hodnoty predajov za rok 2004 Komisia v plnom rozsahu dodržala body 15 a 16 usmernení, citované v bode 218 vyššie.

285    V druhom rade žalobkyňa nemôže platne odkazovať na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje podrobný výpočet hodnoty predajov, ktorý Komisia predložila vo svojom vyjadrení k žalobe. Na jednej strane Komisia vychádzala z čísel, ktoré žalobkyňa sama uviedla v správnom konaní, a dospela k sume, ktorá vo veľkej miere zodpovedá údajom poskytnutým žalobkyňou v jej odpovedi na oznámenie o výhradách a na konaní s úradníkom. Na druhej strane Všeobecný súd žalobkyňu práve preto, aby jej umožnil dvakrát písomne reagovať, pokiaľ ide o obsah vyjadrenia k žalobe, vyzval, aby písomne odpovedala na dupliku Komisie, pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod.

286    V treťom rade je potrebné uviesť, že Všeobecný súd počas konania pred ním položil žalobkyni mnohé písomné otázky, aby lepšie objasnil skutkové okolnosti.

287    Všeobecný súd žalobkyňu osobitne výslovne vyzval, aby identifikovala „spoločnosti v zahraničí“. Žalobkyňa však odmietala spresniť spoločnosti, o ktoré išlo, napriek skutočnosti, že žiadala o zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia na základe argumentácie, ktorú nebolo možné vykladať bez identifikácie uvedených spoločností. Navyše žalobkyňa nespresnila ani vzťah „spoločností v zahraničí“ so spoločnosťami ESP International, H&R Ölwerke Schindler, H&R Sales a ňou samotnou a dokonca poprela, že ide o jej vlastné dcérske spoločnosti.

288    Je potrebné dodať, že dôvod, na základe ktorého žalobkyňa v bode 51 repliky subsidiárne navrhuje pripočítanie obratu spoločnosti H&R Sales k sume 26,3 milióna eur, uvedenej v prvom stĺpci strany 2 jej listu z 23. apríla 2008, nie je jasný. V uvedenom liste žalobkyňa tvrdila, že obrat spoločnosti H&R Ölwerke Schindler zodpovedá obratu spoločnosti H&R Sales, pričom uviedla, že „na vlastnú distribúciu OWS – H&R Sales GmbH – sa podľa nášho názoru nevzťahuje žiadosť o informácie“. Vo svojom liste z 8. decembra 2005 však žalobkyňa uviedla, že H&R Ölwerke Schindler bola 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti ESP International. Nie je teda možné pochopiť dôvody, pre ktoré žalobkyňa podporne navrhuje pripočítať k sume 26,3 milióna eur obrat dcérskej spoločnosti ESP International, ak sa zásadne bráni pripojiť k tejto sume obrat „spoločností v zahraničí“, ktoré v replike stotožňuje so spoločnosťou ESP International.

289    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy, najmä tie uvedené v bodoch 276 a 277 vyššie, nie je možné Komisii vytýkať, že sa v napadnutom rozhodnutí dopustila pochybenia, pokiaľ ide o určenie hodnoty predajov za rok 2004. Táto výhrada žalobkyne preto musí byť zamietnutá v rozsahu, v akom navrhuje čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia.

290    Okrem toho návrhy žalobkyne musia byť zamietnuté aj v rozsahu, v akom smerujú ku zmene výšky pokuty uloženej Všeobecným súdom v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci. Po dôkladnom preskúmaní spisu, ktorý mu bol predložený v rámci prejednávanej veci, totiž Všeobecný súd zastáva názor, že po prvé tvrdenia žalobkyne a informácie, ktoré poskytla, takúto zmenu neodôvodňujú a po druhé dôkazy obsiahnuté v spise, najmä tie spomínané v bodoch 276 a 277 vyššie, umožňujú konštatovať, že hodnota predajov zistená Komisiou v súvislosti s rokom 2004 primeraným spôsobom odráža závažnosť porušenia, ktorého sa dopustila žalobkyňa.

291    Z toho vyplýva, že treba zamietnuť túto výhradu, a teda tretí žalobný dôvod v celom rozsahu.

 O štvrtom žalobnom dôvode, založenom na porušení článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 z dôvodu nesprávnych posúdení týkajúcich sa stanovenia výšky pokuty

292    Štvrtý žalobný dôvod, uvedený subsidiárne, je založený na porušení článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 z dôvodu nesprávnych posúdení týkajúcich sa stanovenia výšky pokuty. Je rozdelený na tri časti. Po prvé žalobkyňa spochybňuje použiteľnosť usmernení z roku 2006. Po druhé zastáva názor, že sadzba 17 % hodnoty predajov stanovená v bode 21, ako aj v bode 25 usmernení z roku 2006 je sťažená nesprávnym posúdením a porušuje zásadu proporcionality. Po tretie zastáva názor, že výška pokuty, ktorá jej bola uložená, je neprimeraná a diskriminačná vzhľadom na jej veľkosť. V podstate navrhuje, aby Všeobecný súd zmenil napadnuté rozhodnutie a znížil výšku pokuty, ktorá jej bola uložená.

 O uplatnení usmernení z roku 2006

293    Žalobkyňa uvádza, že stanovenie pokuty je protiprávne, pretože Komisia vychádzala z usmernení z roku 2006, a nie z usmernení v ich znení z roku 1998 [usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171)], čo viedlo k značne vyššej pokute, najmä vzhľadom na zavedenie násobiaceho koeficientu zodpovedajúceho počtu rokov účasti na porušení. Zastáva názor, že je porušená zásada zákazu spätnej účinnosti v trestnom práve, pretože v momente, keď došlo k porušeniu, usmernenia z roku 2006 ešte neboli v platnosti. Rovnako Komisia sa údajne dopustila porušenia zásady obmedzenia právomocí, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, a legitímneho očakávania, ktoré uvedené usmernenia v prípade hospodárskych subjektov vytvárajú.

294    V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že skutočnosť, že Komisia v minulosti uplatnila pokuty určitej výšky na určité typy porušení, ju nezbavuje možnosti zvýšiť výšku pokuty v rozsahu stanovenom v nariadení č. 1/2003, ak je to potrebné na zabezpečenie realizovania politiky v oblasti hospodárskej súťaže, ale naopak, že účinné uplatňovanie pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže vyžaduje, aby Komisia mohla kedykoľvek upraviť výšku pokút pre potreby tejto politiky (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný v bode 73 vyššie, bod 109; Aristrain/Komisia, už citovaný v bode 242 vyššie, bod 81, a Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 40 vyššie, bod 169).

295    Úloha dohľadu zverená Komisii článkami 81 ES a 82 ES totiž nepozostáva iba z povinnosti vyšetrovania a stíhania individuálnych porušení, ale zahŕňa tiež povinnosť sledovať všeobecnú politiku smerujúcu k uplatňovaniu zásad v oblasti hospodárskej súťaže stanovených Zmluvou a orientovať týmto smerom aj správanie podnikov (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný v bode 73 vyššie, bod 105, a Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 40 vyššie, bod 170).

296    Hospodárske subjekty však nemôžu mať legitímnu dôveru v zachovanie existujúcej situácie, ktorú Komisia môže zmeniť v rámci miery voľnej úvahy, ktorou disponuje na základe uplatňovania článkov 81 ES a 82 ES a vo všeobecnosti pri vymedzovaní politiky hospodárskej súťaže (pozri rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 40 vyššie, body 171 a 172 a tam citovanú judikatúru).

297    Podniky zúčastnené na správnom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu pokuty, nemôžu nadobudnúť legitímnu dôveru v skutočnosť, že Komisia neprekročí úroveň pokút používanú v minulosti ani v metódu ich stanovenia (rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 40 vyššie, bod 228).

298    Uvedené podniky preto musia počítať s možnosťou, že Komisia môže kedykoľvek rozhodnúť o zvýšení úrovne pokút v porovnaní s úrovňou uplatňovanou v minulosti. Uvedené platí nielen vtedy, ak Komisia pristúpi k zvýšeniu úrovne pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale aj vtedy, ak sa zvýšenie v konkrétnych prípadoch uskutoční uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú všeobecný dosah, akými sú napríklad usmernenia (rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 40 vyššie, body 229 a 230).

299    Nahradenie usmernení z roku 1998 novou metódou stanovovania pokút obsiahnutou v usmerneniach z roku 2006 bolo za predpokladu, že by mala priťažujúci účinok, pokiaľ ide o úroveň uložených pokút, preto účastníkmi kartelu dôvodne predvídateľné vzhľadom na obdobie, počas ktorého bol tento kartel vykonávaný. Uplatnením usmernení v napadnutom rozhodnutí na porušenia, ku ktorým došlo pred prijatím týchto usmernení, Komisia teda neporušila zásadu zákazu retroaktivity ani zásadu ochrany legitímneho očakávania (v tomto zmysle pozri rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 40 vyššie, body 231 a 232).

300    Napokon treba uviesť, že výklad žalobkyne, pokiaľ ide o zásadu obmedzenia voľnej úvahy, ktoré si Komisia sama stanovila prijatím usmernení, odporuje tejto judikatúre. Ak by totiž Komisia musela uplatniť usmernenia, ktoré boli účinné v období, keď došlo k porušeniu, v tomto prípade v rozsahu trinásť rokov, takáto povinnosť by právo Komisie uznané judikatúrou citovanou v bode 294 vyššie, a to prijímať metódy stanovovania pokuty vzhľadom na svoju povinnosť účinne uplatňovať právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže, zbavovala významu.

301    Táto analýza nemôže byť vyvrátená tvrdeniami vychádzajúcimi z rozsudku Súdu prvého stupňa z 3. apríla 2003, Royal Philips Electronics/Komisia (T‑119/02, Zb. s. II‑1433). Žalobkyňa z bodu 242 uvedeného rozsudku vyvodila záver, že „vzhľadom na to, že usmernenia sú určené právnym subjektom a vytvárajú stav dôvery pripísateľný Komisii, majú funkciu záruky“. Dotknutá časť rozsudku, na ktorú žalobkyňa odkazuje, však neuvádza ani legitímne očakávania, ani funkciu záruky, pretože sa obmedzuje na údaj, že oznámenie Komisie o nápravných opatreniach, ktoré sú prijateľné podľa nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 a podľa nariadenia Komisie (ES) č. 447/98 (Ú. v. ES C 68, 2001, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 274) „nie je celkom právne nezáväzné“ a že „Komisia je teda viazaná oznámeniami, ktoré prijme v oblasti kontroly spájania podnikov, pokiaľ sa neodchyľujú od ustanovení Zmluvy a nariadenia č. 4064/89“.

302    V každom prípade je potrebné zdôrazniť, že v oblasti spájania podnikov môžu účastníci konania ponúknuť záväzky s cieľom uskutočniť spojenie zlučiteľné s vnútorným trhom a v dôsledku toho umožniť Komisii povoliť spojenie podnikov. Účelom oznámenia uvedeného v bode 301 vyššie je teda nasmerovať podniky, ktoré konali v dobrej viere a nedopustili sa žiadneho porušenia, pokiaľ ide o povahu záväzkov, ktoré majú ponúknuť na dosiahnutie úspešného výsledku správneho konania vedeného Komisiou. Situáciu týchto podnikov teda nemožno prirovnať k situácii podnikov, ktoré sa zúčastnili na karteli výslovne zakázanom na základe článku 81 ES.

303    Ďalej je potrebné zdôrazniť, že cieľom usmernení v oblasti stanovenia výšky pokút je zaručiť transparentnosť a objektívnu a nediskriminačnú povahu peňažných sankcií uložených v rozhodnutiach Komisie, avšak bez toho, aby bol znížený odstrašujúci účinok jej činnosti.

304    Na rozdiel od trestného práva sú však v oblasti práva hospodárskej súťaže tak prospech, ako aj sankcie za porušenie čisto peňažnej povahy, rovnako ako motivácia páchateľov, ktorí svojím konaním sledujú hospodársku logiku. Presná predvídateľnosť výšky pokuty, ktorá má byť uložená z dôvodu účasti na protiprávnom karteli, by tak vo veľkom rozsahu narušovala účinnosť politiky Únie v oblasti hospodárskej súťaže, pretože podniky, ktoré sa dopúšťajú porušení, by mohli priamo porovnávať náklady aj zisky zo svojich protiprávnych aktivít, ako aj vziať do úvahy možnosť odhalenia, a pokúsiť sa tak zaručiť ziskovosť uvedených činností (v tomto zmysle pozri rozsudky Degussa/Komisia, už citovaný v bode 220 vyššie, bod 83, a Schunk Kohlenstoff‑Technik/Komisia, už citovaný v bode 220 vyššie, bod 45).

305    Na základe vyššie uvedeného musí byť táto výhrada zamietnutá.

 O porušení zásady proporcionality a nesprávnom posúdení z dôvodu stanovenia koeficientu 17 % na základe závažnosti porušenia, ako aj na účely odstrašujúceho účinku

306    V napadnutom rozhodnutí Komisia po tom, ako v bode 651 definovala geografický rozsah porušenia, venovala pod nadpisom „Záver o závažnosti“ odôvodnenie 653 otázke závažnosti porušenia:

„…

(651)      Pokiaľ ide o geografický rozsah, porušenie sa vzťahovalo na celý EHP vzhľadom na skutočnosť, že predmetné podniky predávali [parafínové vosky] v rámci celého EHP…

(653) Vzhľadom na špecifické okolnosti prejednávaného prípadu, vyššie rozobraté kritériá týkajúce sa povahy porušenia a geografický rozsah sa časť hodnoty predaja, ktorá sa má zohľadniť v prípade spoločností Eni a H&R/Tudapetrol musí stanoviť na 17 %. Bolo preukázané, že v prípade spoločností ExxonMobil, MOL, Repsol, RWE, Sasol, Shell a Total sa jediné a pokračujúce porušenie vyznačovalo aj rozdelením zákazníkov a/alebo trhov. Rozdelenie trhov a rozdelenie zákazníkov patria svojou povahou medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže, keďže tieto postupy vedú k obmedzeniu alebo vylúčeniu hospodárskej súťaže na určitých trhoch alebo vo vzťahu k určitým zákazníkom… Vzhľadom na túto doplňujúcu závažnosť sa percentuálny podiel, ktorý sa má uplatniť za dodatočnú sumu v prípade spoločností ExxonMobil, MOL, Repsol, RWE, Sasol, Shell a Total, musí stanoviť na 18 %…“

307    Žalobkyňa uvádza, že Komisia porušila zásadu proporcionality a dopustila sa nesprávneho posúdenia tým, že pre hlavnú časť porušenia použila koeficient 17 % tak z dôvodu závažnosti porušenia vzhľadom na bod 21 usmernení z roku 2006, ako aj z dôvodu odstrašujúceho účinku podľa bodu 25 uvedených usmernení. Koeficient použitý vo vzťahu k podnikom, ktoré sa zúčastnili na takejto časti porušenia spočívajúcej v rozdelení trhov a zákazníkov, teda predstavuje len 18 %. Rozdiel závažnosti údajne nie je primerane vyjadrený dotknutým rozdielom jediného percentuálneho bodu. Žalobkyňa tak v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd zvýšil rozdiel medzi koeficientmi 17 % a 18 % tým, že zníži prvý koeficient, teda koeficient uplatnený na hodnotu predaja podnikov, ktoré sa, tak ako žalobkyne, nepodieľali na hlavnej časti porušenia.

308    Podľa judikatúry z článku 49 ods. 3 Charty základných práv vyplýva, že prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná stíhanému trestnému činu a že podľa článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 sa pri stanovení sumy pokuty zohľadní závažnosť a dĺžka trvania porušenia. Zásady proporcionality a primeranosti trestu za porušenie tiež stanovujú, že výška uloženej pokuty musí byť primeraná závažnosti a dĺžke trvania porušenia (v tomto zmysle pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T‑202/98, T‑204/98 a T‑207/98, Zb. s. II‑2035, bod 106, a z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T‑43/02, Zb. s. II‑3435, bod 226).

309    Zásada proporcionality konkrétne znamená, že Komisia musí stanoviť výšku pokuty proporcionálne k faktorom, ktoré zohľadnila pri posúdení závažnosti porušenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatňovať koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudky Jungbunzlauer/Komisia, už citovaný v bode 307 vyššie, body 226 až 228, a z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, T‑446/05, Zb. s. II‑1255, bod 171).

310    Okrem toho podľa judikatúry sa musia pri určovaní sumy pokuty zohľadniť také objektívne skutočnosti, akými sú obsah a dĺžka trvania protisúťažných správaní, ich počet a ich intenzita, veľkosť dotknutého trhu a ujma spôsobená verejnému hospodárskemu poriadku. Analýza musí tiež zohľadniť relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porušovanie. Na účely transparentnosti Komisia prijala usmernenia z roku 2006, v ktorých uviedla, z akých dôvodov zohľadní takú či onakú okolnosť porušenia a dôsledky, ktoré z toho môžu byť vyvodené pre výšku pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, Zb. s. I‑13090, body 57 až 59).

311    Je potrebné zdôrazniť, že metóda stanovovania pokút a úloha rôznych zohľadnených skutočností, tak ako sú stanovené v usmerneniach z roku 2006, žalobkyňa v rámci tejto výhrady nespochybňuje.

312    V prvom rade, pokiaľ ide o prejednávaný prípad, treba uviesť, ako sa uvádza v bode 23 usmernení z roku 2006, že dohody alebo zosúladené postupy, ktorých predmetom je určenie cien a ktoré sú tak ako v prejednávanom prípade súčasťou hlavnej časti porušenia, patria už svojou povahou medzi najzávažnejšie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Podľa bodov 21 a 23 uvedených usmernení koeficient odrážajúci závažnosť porušenia treba stanoviť v hornej časti rozpätia 0 až 30 %. Navyše v prejednávanom prípade sa dohody a zosúladené postupy týkajúce sa určovania cien vzťahovali na všetky krajiny EHP, čo je podľa bodu 22 usmernení z roku 2006 tiež relevantné (odôvodnenia 651 a 653 napadnutého rozhodnutia).

313    Vzhľadom na tieto skutočnosti sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, keď použila koeficient 17 % z dôvodu závažnosti porušenia, pokiaľ ide o hlavnú časť tohto porušenia spočívajúcu v „dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa určovania cien a výmeny a sprístupňovania citlivých obchodných informácií“, ktoré sa týkajú parafínových voskov. To isté platí, pokiaľ ide o stanovenie sumy, ktorú treba prirátať z dôvodu odstrašujúceho účinku podľa bodu 25 usmernení z roku 2006, nazývanej „vstupný poplatok“. Navyše Komisia uviedla väzbu medzi relevantnými faktormi, ktoré boli zohľadnené z dôvodu závažnosti porušenia, a použitým koeficientom, takže dodržala svoju povinnosť odôvodnenia.

314    Treba dodať, že stanovenie predmetného koeficientu na 17 % je takisto odôvodnené z hľadiska kritérií posudzovania, ktoré boli uplatnené v judikatúre citovanej v bode 307 vyššie.

315    Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia ani neporušila zásadu proporcionality, keď stanovila dotknutú sadzbu na 17 %.

316    V druhom rade treba preskúmať tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých rozdiel medzi jednak koeficientom použitým v prípade hlavnej časti porušenia a jednak koeficientom použitým spoločne v prípade prvej a druhej časti, ktorý je v rozsahu jedného percentuálneho bodu, neodráža rozdiel závažnosti spočívajúci v zahrnutí účasti na rozdelení zákazníkov a trhov.

317    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ako vyplýva z odôvodnení 240 a 248 napadnutého rozhodnutia, dohody spočívajúce v rozdelení trhov alebo zákazníkov boli v porovnaní s dohodami alebo zosúladenými postupmi týkajúcimi sa určenia cien parafínových voskov sporadické. Navyše podľa nezávislých vyhlásení podnikov, ktoré sa tiež zúčastnili na karteli (pozri bod 153 vyššie), súčasťou technických stretnutí bola vždy diskusia o cenových úrovniach uplatňovaných účastníkmi, pričom tieto stretnutia sa spravidla týkali určenia cien.

318    Okrem toho podľa odôvodnenia 267 napadnutého rozhodnutia protiprávny a sankcionovaný cieľ sledovaný účastníkmi jediného a pokračujúceho porušenia v prejednávanom prípade spočíval v znížení alebo odstránení konkurenčného tlaku, a to s konečným cieľom dosiahnuť najlepšie zisky a v poslednom rade stabilizovať alebo dokonca zvýšiť tieto zisky. Nepochybne druhá časť porušenia mohla zhoršiť nepriaznivé účinky tohto porušenia vo vzťahu k zákazníkom a dotknutým trhom. Táto časť však nemala protisúťažný cieľ, ktorý by mohol byť oddelený od protisúťažného cieľa spadajúceho do hlavnej časti porušenia, pretože boli dotknuté tie isté výrobky a geografické trhy a v poslednej analýze rozdelenie trhov a zákazníkov, rovnako ako postupy sledujúce určenie cien, slúžilo na dosiahnutie cenovej úrovne, ktorá je nad úrovňou konkurenčných cien.

319    Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia ani neporušila zásadu proporcionality tým, že z dôvodu jednak závažnosti porušenia a jednak odradenia podľa bodu 25 usmernení z roku 2006 použila podiel 17 % hodnoty predajov, pokiaľ išlo o podniky podieľajúce sa len na hlavnej časti porušenia, a 18 % hodnoty predajov, pokiaľ išlo o podniky podieľajúce sa aj na druhej časti porušenia.

320    Napokon Všeobecný súd v rozsahu, v akom je mu subsidiárne navrhnuté, aby rozhodol o znížení výšky pokuty, zastáva pri výkone svojej neobmedzenej právomoci súdneho preskúmania názor, že zohľadnenie podielu 17 % hodnoty predajov, ktoré dosiahli podniky zúčastnené len na hlavnej časti porušenia, primerane odráža závažnosť porušenia, ako to vyžaduje článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 a judikatúra citovaná v bode 308 vyššie.

321    Uvedenú výhradu je teda potrebné zamietnuť.

 O údajne neprimeranej a diskriminačnej povahe základnej sumy vzhľadom na veľkosť skupiny H&R

322    Žalobkyňa zastáva názor, že pokuta, ktorá jej bola uložená, je neprimeraná a diskriminačná vzhľadom na jej veľkosť v porovnaní s pokutami uloženými iným podnikom zúčastneným na karteli. Uvádza skutočnosť, že základná upravená suma použitá proti spoločnosti ExxonMobil predstavuje len 0,04 % celkového obratu dosiahnutého touto skupinou v roku 2007, zatiaľ čo v prípade skupiny H&R táto sadzba predstavuje 2,5 %.

323    Podľa judikatúry je zásada rovnosti zaobchádzania porušená iba vtedy, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T‑304/02, Zb. s. II‑1887, bod 96).

324    Okrem toho podľa judikatúry citovanej v bode 308 vyššie z článku 49 ods. 3 Charty základných práv vyplýva, že prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná stíhanému trestnému činu a že podľa článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 sa pri stanovení sumy pokuty zohľadní závažnosť a dĺžka trvania porušenia. Zásady proporcionality a primeranosti trestu za porušenie tiež stanovujú, že suma uloženej pokuty musí byť primeraná závažnosti a dĺžke trvania porušenia.

325    Konkrétne podľa judikatúry citovanej v bode 309 vyššie má zásada proporcionality za následok, že Komisia musí pokutu stanoviť proporcionálne k faktorom, ktoré zohľadnila pri posúdení závažnosti porušenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatňovať koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom.

326    Navyše podľa judikatúry je pri stanovení pokuty dovolené prihliadať tak na celkový obrat podniku, ktorý poukazuje, hoci približne a neúplne, na veľkosť podniku a jeho ekonomickú silu, ako aj na časť tohto obratu, ktorý je dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porušenia, a teda ktorý môže napovedať rozsah porušenia. Ani jednému z týchto údajov nemožno pripísať neprimeranú dôležitosť v porovnaní s inými posudzovanými kritériami a z toho dôvodu stanovenie primeranej pokuty nemôže byť výsledkom jednoduchého výpočtu založeného na celkovom obrate. Osobitne to platí v prípade, ak dotknuté tovary predstavujú iba nepatrný zlomok tohto obratu (rozsudky Súdneho dvora vo veci Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 40 vyššie, bod 243, a z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C‑397/03 P, Zb. s. I‑4429, bod 100).

327    Naproti tomu právo Únie neobsahuje všeobecne platnú zásadu, že sankcia musí byť primeraná významu podniku na trhu s výrobkami, ktoré sú predmetom porušenia (obdobne pozri rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, už citovaný v bode 326 vyššie, bod 101).

328    Tiež je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bode 310 vyššie prijala Komisia na účely transparentnosti usmernenia z roku 2006, v ktorých uviedla, z akých dôvodov zohľadní každú okolnosť relevantnú na určenie výšky pokuty, vrátane celkového obratu dotknutého podniku a hodnoty predaja uskutočneného na trhu dotknutého kartelom.

329    Navyše je potrebné zdôrazniť, že metóda výpočtu stanovená v usmerneniach z roku 2006 a úloha rôznych zohľadnených skutočností nie sú žalobkyňou spochybnené v rámci prejednávanej výhrady.

330    V prejednávanej veci bolo pri stanovení základnej sumy pokuty zohľadnených 17 % hodnoty predaja skupiny H&R a 18 % hodnoty predajov spoločnosti ExxonMobil dosiahnutých na trhoch dotknutých kartelom. Komisia ďalej stanovila násobiteľ 2 z dôvodu vysokého celkového obratu spoločnosti ExxonMobil a z dôvodu nízkej percentuálnej hodnoty jej predajov na trhoch dotknutých kartelom v porovnaní s uvedeným obratom, aby zabezpečila primeraný odstrašujúci účinok podľa bodu 30 usmernení z roku 2006. Navyše v súvislosti s každým z podnikov zúčastnených na karteli Komisia overila, či celková výška pokuty neprekročila 10 % jeho obratu, tak ako to vyžaduje článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.

331    Z toho vyplýva, že v rôznych etapách stanovenia pokuty Komisia zohľadnila rozdiely medzi situáciou spoločnosti ExxonMobil a situáciou žalobkyne tým, že na ne použila rozdielne postupy, pokiaľ ide o tieto aspekty.

332    Rovnako Komisia dodržala svoje vlastné usmernenia a uplatniteľnú judikatúru, podľa ktorej je možné zohľadniť tak celkový obrat podniku, ako aj časť predaja za tovar, ktoré sú predmetom porušenia. V napadnutom rozhodnutí Komisia zohľadnila skutočnosti uplatnené v tejto súvislosti koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom.

333    Napokon je potrebné dodať, že rozdiel sadzby medzi základnou sumou a celkovým obratom skupiny, pokiaľ ide o ExxonMobil a H&R, je dôsledkom samotnej skutočnosti, že príjmy z produktov patriacich na trhy dotknuté kartelom predstavovali v obrate spoločnosti ExxonMobil neporovnateľne menšie percento, než to bolo v prípade H&R. Žalobkyňa však nemôže platne tvrdiť, že výška pokuty je neprimeraná alebo diskriminačná, keď svojvoľne vyberie jeden údaj, ktorý má byť zohľadnený pri výpočte pokuty, a jednu čiastkovú sumu uvedeného výpočtu, ktoré nie sú vo vzájomnom priamom vzťahu ani podľa usmernení z roku 2006, ani podľa judikatúry.

334    Táto výhrada, založená na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a na neprimeranosti výšky pokuty uloženej žalobkyni, preto musí byť zamietnutá.

335    Napokon Všeobecný súd v rozsahu, v akom mu bol tiež subsidiárne predložený návrh na zníženie výšky pokuty uloženej žalobkyni, v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci súdneho preskúmania zastáva názor, že výška pokuty uložená žalobkyniam je primeraná vzhľadom na závažnosť a dĺžku trvania spáchaného porušenia.

336    Z tohto dôvodu je potrebné štvrtý žalobný dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

 O výhrade vznesenej žalobkyňou na pojednávaní týkajúcej toho, že žalobkyňa a ďalšie spoločnosti skupiny H&R tvoria hospodársku jednotku

337    Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že Komisia nepreukázala existenciu hospodárskej jednotky tvorenej ňou a spoločnosťou H&R Wax Company Vertrieb. Napadnuté rozhodnutie je podľa nich v tomto zmysle nedostatočne odôvodnené. Navyše žalobkyňa ďalej tvrdila, že samotný Všeobecný súd nevymedzil skupinu H&R vo svojich písomných a ústnych otázkach.

338    V prvom rade je potrebné poznamenať, že Komisia v bodoch 26 a 28 oznámenia o výhradách jasne vymedzila rozsah skupiny H&R, ktorý zodpovedá podniku H&R. Vzhľadom na to, že toto vymedzenie žalobkyňa nespochybnila, bolo prevzaté do odôvodnení 22 a 24 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 13 vyššie). V žalobe a replike žalobkyne túto definíciu skupiny H&R nekritizovali. Navyše v bode 14 žaloby samotná žalobkyňa uviedla, že bola „časťou hospodárskeho subjektu [Hansen & Rosenthal]“ a v tomto zmysle rozvinula svoju argumentáciu týkajúcu sa prvého žalobného dôvodu. Podľa odôvodnenia 24 napadnutého rozhodnutia je však Hansen & Rosenthal hlavnou materskou spoločnosťou.

339    Po prvé je potrebné pripomenúť, že z ustanovení článku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, že žaloba, ktorou sa začína konanie, musí obsahovať predmet konania a zhrnutie žalobných dôvodov a že nové dôvody možno počas konania uviesť len vtedy, ak sú založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

340    Nová výhrada vznesená žalobkyňou a založená na opodstatnenosti konštatovania hospodárskej jednotky tvorenej ňou a Hansen & Rosenthal, ktorá bola predložená na pojednávaní, je preto neprípustná.

341    Po druhé je potrebné pripomenúť, že požiadavka odôvodnenia stanovená článkom 253 ES je zásadnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlíšiť od otázky dôvodnosti odôvodnenia patriacej pod otázku samotnej zákonnosti sporného aktu. Porušenie článku 253 ES, ktoré sa týka chýbajúceho alebo nedostatočného odôvodnenia, sa vzťahuje na porušenie podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 230 ES a je dôvodom vo verejnom záujme, ktorý musí súd Únie preskúmať aj bez návrhu (pozri judikatúru citovanú v bode 42 vyššie).

342    Je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry musí odôvodnenie individuálneho rozhodnutia jasným a jednoznačným spôsobom uvádzať úvahy inštitúcie, autora aktu, spôsobom umožňujúcim dotknutým osobám spoznať odôvodnenia prijatých opatrení a príslušnému súdu vykonať preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia sa musí posúdiť vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, má byť posudzovaná s ohľadom nielen na jeho znenie, ale aj na kontext, v ktorom bol uvedený akt prijatý (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink’s France, už citovaný v bode 42 vyššie, bod 63).

343    V prejednávanej veci zastáva Všeobecný súd názor, že dôvody, na základe ktorých Komisia zahrnula žalobkyňu do skupiny H&R, jasne vyplývajú z odôvodnení 22 a 24 napadnutého rozhodnutia. Navyše je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci nešlo o pripísanie zodpovednosti žalobkyni z dôvodu porušenia vyplývajúceho z účasti inej spoločnosti patriacej do skupiny H&R na dotknutom karteli, ale priamej účasti žalobkyne z dôvodu prítomnosti jedného z jej zamestnancov na technických stretnutiach.

344    Napokon, pokiaľ ide o výpočet hodnoty predaja skupiny H&R, je potrebné zdôrazniť, že Komisia zohľadnila vonkajší obrat skupiny na základe výslovnej žiadosti žalobkyne, tak ako to vyplýva z korešpondencie medzi ňou a Komisiou počas správneho konania. Podľa údajov žalobkyne tento vonkajší obrat zahŕňal tiež obrat spoločnosti Hansen & Rosenthal a obrat jej dcérskej spoločnosti H&R Wax Company Vertrieb, ktoré vlastnia nepriamy podiel na imaní žalobkyne a boli zahrnuté do skupiny H&R bez toho, aby to žalobkyňa spochybnila vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a v písomnostiach pred Všeobecným súdom.

345    Všeobecný súd je teda schopný v plnom rozsahu pochopiť dôvody postupu Komisie na základe znenia napadnutého rozhodnutia a kontextu jeho prijatia, takže nie je potrebné ex offo namietať porušenie povinnosti uviesť odôvodnenie.

346    Po tretie, pokiaľ ide o údajné nevymedzenie skupiny H&R v rámci konania pred Všeobecným súdom, je potrebné pripomenúť, že napadnuté rozhodnutie tento výraz definuje v odôvodneniach 22 a 24 a že samotná žalobkyňa používa výraz „skupina H&R“, najmä v bode 68 žaloby, v tom istom zmysle. Vzhľadom na to, že táto definícia skupiny H&R nebola spochybnená, a z dôvodu jednotného používania pojmu „skupina H&R“ účastníkmi konania v písomnej časti konania Všeobecný súd túto definíciu prevzal do zápisnice z pojednávania. Navyše, hoci je pravda, že žalobkyňa často používa „H&R“ v zmysle, ktorý zodpovedá „Hansen & Rosenthal KG“, nič to nemení na tom, že Všeobecný súd definoval „H&R“ v zápisnici z pojednávania zhodne s tým, ako je „H&R“ vymedzená v bode 2 vyššie.

347    Výhrada vznesená na pojednávaní preto musí byť zamietnutá.

348    V zmysle predchádzajúcich úvah musí byť žaloba v rozsahu, v akom sa týka zrušenia napadnutého rozhodnutia, zamietnutá.

349    Pokiaľ ide o výkon neobmedzenej právomoci súdneho preskúmania, Všeobecný súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala žiadne pochybenie ani nezrovnalosti v napadnutom rozhodnutí, ktoré by odôvodnili zníženie výšky pokuty. Všeobecný súd sa tiež domnieva, že vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci, najmä na závažnosť a dĺžku trvania porušenia, ktorého sa dopustila žalobkyňa, je výška pokuty uložená žalobkyni primeraná.

350    Vzhľadom na uvedené úvahy musí byť žaloba zamietnutá v celom rozsahu.

 O trovách

351    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa vo veci nemala úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie.

352    Navyše podľa článku 90 písm. a) rokovacieho poriadku, ak Všeobecný súd vynaložil trovy, ktorým bolo možné predísť, môže zaviazať účastníka konania, ktorý ich spôsobil, na ich náhradu. V prejednávanej veci, ako bolo osobitne uvedené najmä v bode 262 vyššie, žalobkyňa poskytla nesprávne a nepresné odpovede na písomné otázky Všeobecného súdu. Správanie žalobkyne skomplikovalo preskúmanie prejednávanej veci, čo zbytočne sťažilo úlohu Všeobecného súdu tým, že musel vykonať úkoly, ktoré neboli nutné. Je preto opodstatnené zaviazať žalobkyňu na zaplatenie sumy 10 000 eur do pokladne Všeobecného súdu.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      H&R ChemPharm GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

3.      H&R ChemPharm je povinná zaplatiť Všeobecnému súdu sumu 10 000 eur na základe článku 90 písm. a) jeho rokovacieho poriadku.

Czúcz Labucka Gratsias

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. decembra 2014.

Podpisy

Obsah

Skutkové okolnosti

1.  Správne konanie a prijatie napadnutého rozhodnutia

2.  Väzby medzi skupinou H&R a spoločnosťou Tudapetrol

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

1.  O návrhu na vyňatie dokumentu zo spisu

2.  O veci samej

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 81 ES a 253 ES, ako aj práva na obhajobu z dôvodu údajne nediferencovaného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

O prvej časti, založenej na porušení článkov 81 ES a 253 ES

O druhej časti, založenej na porušení práva na obhajobu

O druhom žalobnom dôvode, založenom na porušení článku 81 ES z dôvodu neexistencie dôkazu o porušení, ktorého sa dopustila žalobkyňa

O prvej časti, týkajúcej sa neexistencie dôkazov preukazujúcich priamu zodpovednosť žalobkyne

–  O pojmoch dohoda a zosúladený postup

–  O zásadách hodnotenia dôkazov

–  O napadnutom rozhodnutí

–  O pripísaní prítomnosti pána G. na technických stretnutiach na ťarchu spoločnosti H&R ChemPharm

–  O dôkazoch navrhnutých žalobkyňou

–  Celkové posúdenie dôkazov na podporu existencie porušenia, ktorého sa dopustila žalobkyňa

–  O dni začatia účasti žalobkyne na porušení

–  O tvrdeniach žalobkyne týkajúcich sa niektorých konkrétnych technických stretnutí

O druhej časti druhého žalobného dôvodu

O treťom žalobnom dôvode, založenom na nesprávnom výpočte, pokiaľ ide o určenie hodnoty predajov

Úvodné poznámky

O obrate použitom v súvislosti s rokmi 2002 a 2003

O výpočte obratu za rok 2004 a zohľadnení „spoločností v zahraničí“ a spoločnosti H&R ESP International

–  O zahrnutí obratov „spoločností v zahraničí“ a spoločnosti H&R Sales získaných v roku 2004 do výpočtu hodnoty predajov

–  O zvýšení priemeru hodnoty predajov počas referenčného obdobia zohľadnením obratu spoločností získaných v roku 2004

–  O údajnom dvojitom zohľadnení obratu „spoločností v zahraničí“

O štvrtom žalobnom dôvode, založenom na porušení článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 z dôvodu nesprávnych posúdení týkajúcich sa stanovenia výšky pokuty

O uplatnení usmernení z roku 2006

O porušení zásady proporcionality a nesprávnom posúdení z dôvodu stanovenia koeficientu 17 % na základe závažnosti porušenia, ako aj na účely odstrašujúceho účinku

O údajne neprimeranej a diskriminačnej povahe základnej sumy vzhľadom na veľkosť skupiny H&R

O výhrade vznesenej žalobkyňou na pojednávaní týkajúcej toho, že žalobkyňa a ďalšie spoločnosti skupiny H&R tvoria hospodársku jednotku

O trovách

* Jazyk konania: nemčina.