Vec T‑146/09

Parker ITR Srl

a

Parker‑Hannifin Corp.

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh s morskými palivovými hadicami – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP – Určenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 – Legitímna dôvera – Horná hranica 10 % – Poľahčujúce okolnosti – Spolupráca“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) zo 17. mája 2013

1.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Kritérium „hospodárskej kontinuity“ podniku – Podmienky

(Články 81 ES a 82 ES)

2.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti – Dôkazná povinnosť spoločnosti, ktorá chce vyvrátiť túto domnienku

(Články 81 ES a 82 ES)

3.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Metóda stanovovania, ktorú definujú usmernenia vydané Komisiou – Výpočet základnej sumy pokuty – Určenie hodnoty predajov – Kritériá

(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 13 a 18)

4.      Právo Európskej únie – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky – Presné uistenia poskytnuté administratívou

5.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Maximálna výška – Výpočet – Obrat, ktorý sa má zohľadniť – Celkový obrat všetkých spoločností tvoriacich hospodársky subjekt, ktorý koná ako podnik – Hranice

(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)

6.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Závažnosť a dĺžka trvania porušenia – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc – Účinok

(Článok 81 ods. 1 ES a článok 229 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3 a článok 31)

1.      Podľa zásad osobnej zodpovednosti a osobnosti trestov, ktoré sa uplatňujú na právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže, za porušenie zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v čase, keď došlo k porušeniu, aj keď ku dňu prijatia rozhodnutia konštatujúceho porušenie už nezodpovedá za prevádzku podniku. Zodpovednosť za protiprávne správanie podniku – alebo subjektov, z ktorých sa skladá – nesie fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v čase spáchania porušenia, hoci hmotné a personálne zložky, ktoré prispeli k dopusteniu sa porušenia, prevzala po období, v ktorom došlo k porušeniu, tretia osoba.

Fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá sa nedopustila porušenia, však za porušenie možno sankcionovať, ak fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa porušenia dopustila, prestala právne alebo hospodársky existovať, aby sa zamedzilo podnikom vyhýbať sa sankciám jednoduchou zmenou svojej totožnosti v dôsledku reštrukturalizácií, prevodov alebo iných právnych či organizačných zmien. Ide o kritérium hospodárskej kontinuity. Zmena právnej formy a mena podniku teda nemá za následok vznik nového podniku zbaveného zodpovednosti za protisúťažné správanie jeho predchodcu, keď sú z hospodárskeho hľadiska oba podniky totožné.

Navyše skutočnosť, že právnická osoba neprestala existovať ako právny subjekt, podľa práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže nevylučuje, že môže dôjsť k prenosu časti činností tejto právnickej osoby na inú, ktorá sa stáva zodpovednou za konanie, ktorého sa dopustila prvá osoba. Takéto uplatnenie sankcie je totiž prípustné v prípade, ak tieto právnické osoby boli pod kontrolou tej istej osoby a vzhľadom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizačného hľadiska, uplatňovali v podstate rovnaké obchodné praktiky.

Naopak v prípade dvoch existujúcich a funkčných podnikov, z ktorých jeden previedol určitú časť svojich činností na druhý, ktorý s ním nemal nijaké štrukturálne väzby, môže ísť o hospodársku kontinuitu len vtedy, ak právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku prestala po porušení právne existovať.

Kritérium hospodárskej kontinuity teda za výnimočných, presne vymedzených okolností umožňuje zabezpečiť účinnosť zásady osobnej zodpovednosti pôvodcu porušenia a sankcionovať právnickú osobu, aj keď ide o inú osobu než tú, ktorá sa tohto porušenia dopustila, ale s ktorou má štrukturálne väzby. Podľa kritéria hospodárskej kontinuity Komisia teda môže sankcionovať inú právnickú osobu než tú, ktorá sa porušenia dopustila, bez ohľadu na akúkoľvek právnu konštrukciu, ktorá má za cieľ umelo vytvoriť v rámci v toho istého podniku prekážky sankcionovania porušení práva hospodárskej súťaže, ktorých sa dopustila jedna alebo viaceré právnické osoby, ktoré ho tvoria.

Inými slovami, cieľom kritéria hospodárskej kontinuity v prípade, ak právne predpisy, ako sú tie, ktorými sa upravuje premlčanie, bránia tomu, aby bol podnik sankcionovaný za porušenie práva hospodárskej súťaže, alebo ak zanikol podnik, ktorý previedol právnickú osobu, ktorá sa porušenia dopustila, na nezávislú tretiu osobu, nie je umožniť, aby sa hľadala a so spätnou účinnosťou dosiahla zodpovednosť iného podniku za činy, ktorých sa dopustil predchádzajúci podnik, pokiaľ tieto dva podniky nemajú štrukturálne väzby, ktoré ich hospodársky a organizačne spájajú, alebo pokiaľ k prevodu právnickej osoby, ktorá sa dopustila porušenia, nedošlo za zneužívajúcich podmienok.

(pozri body 85 – 95, 98)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 173 – 178, 181, 184, 193)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 205 – 212)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 217)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 227)

6.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 246 – 250)