ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)
z 5. októbra 2023 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Zachovanie účinkov vnútroštátnej právnej úpravy nezlučiteľnej s právom Únie“
Vo veci C‑355/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Rechtbank van eerste aanleg Oost‑Vlaanderen, afdeling Gent (Súd prvého stupňa Východné Flámsko, oddelenie Gent, Belgicko) z 30. mája 2022 a doručený Súdnemu dvoru 1. júna 2022, ktorý súvisí s konaním:
Osteopathie Van Hauwermeiren BV
proti
Belgische Staat,
SÚDNY DVOR (šiesta komora),
v zložení: predseda šiestej komory P. G. Xuereb, podpredseda Súdneho dvora L. Bay Larsen (spravodajca) a sudkyňa I. Ziemele,
generálna advokátka: T. Ćapeta,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Osteopathie Van Hauwermeiren BV, v zastúpení: B. Hermans, S. Lippens a L. Van Lembergen, advocaten,
– belgická vláda, v zastúpení: P. Cottin, J.‑C. Halleux a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia,
– španielska vláda, v zastúpení: I. Herranz Elizalde, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: J. Jokubauskaitė a W. Roels, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 267 ZFEÚ.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Osteopathie Van Hauwermeiren BV a Belgische Staat (Belgicko), týkajúceho sa zápisnice, ako aj platobného výmeru a vymáhania súvisiacich s daňou z pridanej hodnoty (DPH) splatnou za obdobie od roku 2013 do roku 2019, pokuty a úrokov.
Právny rámec
Právo Únie
3 Článok 132 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) stanovuje:
„Členské štáty oslobodia od dane tieto transakcie:
…
c) poskytovanie zdravotnej starostlivosti pri vykonávaní lekárskych a zdravotníckych povolaní definovaných príslušným členským štátom.“
Belgické právo
4 Článok 44 code de la taxe sur la valeur ajoutée (zákonník o dani z pridanej hodnoty, Belgisch Staatsblad, 17. júl 1969, s. 7046, ďalej len „Zákonník o DPH“) stanovuje, že určité poskytovania služieb sú oslobodené od DPH.
5 Článok 8 loi spéciale du 6 janvier 1989 sur la Cour constitutionnelle (osobitný zákon zo 6. januára 1989 o Ústavnom súde, Belgisch Staatsblad, 7. január 1989, s. 315) oprávňuje Cour constitutionnelle (Ústavný súd, Belgicko) zachovať určité účinky ustanovenia, ktoré zrušuje.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
6 Osteopathie Van Hauwermeiren je spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bola zdaniteľnou osobou na účely DPH od 1. januára 2006 do 30. septembra 2020 v súvislosti s hospodárskou činnosťou „iné činnosti v zdravotníctve“.
7 Rozhodnutím z 28. septembra 2017 Grondwettelijk Hof (Ústavný súd, Belgicko) položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky najmä v súvislosti s vnútroštátnym daňovým režimom uplatniteľným na činnosti osteopatov, týkajúce sa okrem iného výkladu článku 132 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112, ako aj možnosti vnútroštátneho súdu využiť vnútroštátne ustanovenie, ktoré ho oprávňuje zachovať určité účinky zrušeného aktu s cieľom dočasne zachovať účinok vnútroštátnych ustanovení, ktoré posúdil ako nezlučiteľné s touto smernicou, a to až do ich zosúladenia s uvedenou smernicou.
8 Súdny dvor odpovedal na tieto otázky vo svojom rozsudku z 27. júna 2019, Belgisch Syndicaat van Chiropraxie a i. (C‑597/17, EU:C:2019:544).
9 V nadväznosti na tento rozsudok Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) vo svojom rozsudku z 5. decembra 2019 zrušil článok 44 ods. 1 Zákonníka o DPH vzhľadom na to, že toto ustanovenie neumožňovalo priznať oslobodenie poskytovania služieb chiropraxie a osteopatie od DPH vo vzťahu k iným osobám vykonávajúcim lekárske a zdravotnícke povolania ako tým, ktoré boli uvedené v tomto ustanovení, pokiaľ mali tieto osoby potrebnú kvalifikáciu na poskytovanie osobnej zdravotnej starostlivosti, ktorej kvalita bola dostatočne vysoká na to, aby sa považovala za podobnú starostlivosti, ktorú ponúkali príslušníci regulovaného lekárskeho alebo zdravotníckeho povolania.
10 V tomto rozsudku sa tento súd tiež rozhodol využiť možnosť, ktorú mu priznáva článok 8 loi spéciale du 6 janvier 1989 sur la Cour constitutionnelle (osobitný zákon zo 6. januára 1989 o Ústavnom súde), a zachovať účinky uvedeného ustanovenia vo vzťahu k zdaniteľným udalostiam, ktoré nastali pred 1. októbrom 2019. V tejto súvislosti spresnil, že naliehavé dôvody právnej istoty týkajúce sa všetkých dotknutých záujmov, o ktoré ide, tak verejných, ako aj súkromných, najmä konkrétna nemožnosť dodatočne vrátiť zákazníkom neoprávnene vybratú DPH z dodávok tovarov alebo poskytnutí služieb uskutočnených zdaniteľnou osobou alebo od nich požadovať platbu v prípade nesprávneho uplatnenia nezdanenia, najmä ak ide o veľký počet neidentifikovaných osôb alebo ak osoby povinné platiť daň nemajú účtovný systém, ktorý by im ešte umožňoval identifikovať uvedené dodania tovaru alebo poskytnutia služieb a ich hodnotu, bránia retroaktívnemu uplatneniu zrušujúceho rozsudku.
11 Dňa 19. júla 2020 Osteopathie Van Hauwermeiren podala daňové priznanie k DPH za druhý štvrťrok 2020, v ktorom v časti týkajúcej sa úpravy DPH v jej prospech uviedla sumu 45 355,81 eura a požiadala o vrátenie tejto sumy.
12 Dňa 2. septembra 2020 belgická daňová správa vyhotovila zápisnicu, v ktorej uviedla, že Osteopathie Van Hauwermeiren je povinná zaplatiť túto sumu DPH, pokutu a úroky.
13 Podľa tejto daňovej správy vzhľadom na to, že Cour constitutionnelle (Ústavný súd) rozhodol zachovať účinky článku 44 ods. 1 Zákonníka o DPH vo vzťahu k zdaniteľným udalostiam, ktoré nastali pred 1. októbrom 2019, sa na transakcie spoločnosti Osteopathie Van Hauwermeiren, za ktoré bola pred 1. októbrom 2019 splatná DPH, nevzťahuje oslobodenie od dane stanovené v tomto ustanovení. Osteopathie Van Hauwermeiren teda nemá nárok na vrátenie DPH zaplatenej vo vzťahu k týmto transakciám.
14 Dňa 12. januára 2021 Osteopathie Van Hauwermeiren podala na Rechtbank van eerste aanleg Oost‑Vlaanderen, afdeling Gent (Súd prvého stupňa Východné Flámsko, oddelenie Gent, Belgicko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou navrhovala určenie jednak protiprávnosti a nedôvodnosti okrem iného zápisnice z 2. septembra 2020 a jednak toho, že nedlhuje sumy, ktoré sú v nej uvedené, a to sumu DPH vo výške 45 355,81 eura, pokutu vo výške 4 530 eur a úroky vo výške 382,63 eura.
15 V tejto súvislosti Osteopathie Van Hauwermeiren tvrdila, že rozsudok Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) z 5. decembra 2019 treba vylúčiť z dôvodu jeho rozporu s právom Únie. Z toho vyplýva, že má právo na vrátenie DPH, ktorú zaplatila za obdobie pred 1. októbrom 2019.
16 Za týchto podmienok Rechtbank van eerste aanleg Oost‑Vlaanderen, afdeling Gent (Súd prvého stupňa Východné Flámsko, oddelenie Gent) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa rozsudok z 8. apríla 1976, [Defrenne (43/75, EU:C:1976:56)], vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu poskytuje autonómnu právomoc z vlastnej iniciatívy a bez podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, aby na základe čisto vnútroštátneho ustanovenia zachoval do minulosti účinky vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa oslobodenia lekárskych a zdravotníckych služieb od DPH, pokiaľ tento súd po tom, čo v tej istej veci podal na Súdny dvor tri návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, na ktoré Súdny dvor odpovedal svojím rozsudkom z 27. júna 2019 [Belgish Syndicaat van Chiropraxie a i. (C‑597/17, EU:C:2019:544)], konštatoval rozpor napadnutého ustanovenia s právom Únie a toto ustanovenie čiastočne zrušil, pričom účinky ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré bolo v rozpore s právom Únie, do minulosti zachoval a týmto spôsobom v plnom rozsahu zbavil zdaniteľné osoby podliehajúce DPH práva na vrátenie DPH vybranej v rozpore s právom Únie?
2. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby – autonómne a bez podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ – zachoval do minulosti účinok vnútroštátneho ustanovenia, o ktorom sa rozhodlo, že je v rozpore so smernicou [2006/112], a to na základe všeobecného poukázania na ,naliehavé dôvody právnej istoty týkajúce sa všetkých záujmov, o ktoré ide, tak verejných, ako aj súkromných‘ a na údajnú ,konkrétnu nemožnosť vrátiť zákazníkom neoprávnene vybratú DPH z dodávok tovarov alebo poskytnutí služieb uskutočnených zdaniteľnou osobou alebo od nich požadovať platbu v prípade nesprávneho uplatnenia nezdanenia, najmä ak ide o veľký počet neidentifikovaných osôb alebo ak osoby povinné platiť daň nemajú účtovný systém, ktorý by im ešte umožňoval identifikovať uvedené dodania tovaru alebo poskytnutia služieb a ich hodnotu‘, pokiaľ zdaniteľnej osobe nebola poskytnutá ani len možnosť preukázať, že nejde o takúto ,konkrétnu nemožnosť‘?“
O prejudiciálnych otázkach
O druhej otázke
17 Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnym súdom a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, Súdnemu dvoru prináleží poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť vo veci, ktorú prejednáva. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené (rozsudok z 25. mája 2023, Danish Fluid System Technologies, C‑368/22, EU:C:2023:427, bod 31 a citovaná judikatúra).
18 Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, druhá otázka položená vnútroštátnym súdom sa týka najmä predpokladu nesprávne uplatneného oslobodenia od DPH.
19 Treba však uviesť, že takáto okolnosť nesúvisí s vecou samou. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že táto vec sa týka opačnej situácie, a to situácie zdanenia, ktoré bolo podľa žalobkyne vo veci samej uplatnené nesprávne.
20 Za týchto podmienok treba usúdiť, že svojou druhou otázkou, ktorú treba skúmať v prvom rade, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či môže vnútroštátny súd použiť vnútroštátne ustanovenie, ktoré ho oprávňuje zachovať určité účinky ustanovenia vnútroštátneho práva, o ktorom rozhodol, že je nezlučiteľné so smernicou 2006/112, a to na základe údajnej nemožnosti vrátiť DPH neoprávnene vybratú od zákazníkov, pre ktorých zdaniteľná osoba uskutočnila plnenia, najmä z dôvodu veľkého počtu dotknutých osôb alebo ak tieto osoby nemajú účtovný systém, ktorý by im umožňoval identifikovať tieto plnenia a ich hodnotu.
O prípustnosti
21 Belgická vláda tvrdí, že druhá otázka je neprípustná.
22 Na jednej strane sa vnútroštátny súd touto otázkou vyjadruje k dôvodom, ktoré Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) uviedol vo svojom rozsudku z 5. decembra 2019, hoci podľa vnútroštátnych procesných pravidiel nie je oprávnený opätovne preskúmať tieto dôvody. Na druhej strane odpoveď na uvedenú otázku predpokladá posúdenie skutkového stavu, a teda prekračuje právomoc, ktorú Súdnemu dvoru priznáva článok 267 ZFEÚ.
23 Treba však pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, má výlučne vnútroštátny súd právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav sporu vo veci samej, ako aj vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo (rozsudok z 31. januára 2023, Puig Gordi a i., C‑158/21, EU:C:2023:57, bod 61 a citovaná judikatúra).
24 Súdnemu dvoru preto neprináleží, aby v rámci prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ preveroval, či bolo rozhodnutie vnútroštátneho súdu prijaté v súlade s vnútroštátnymi pravidlami organizácie súdov a súdnych konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2022, Getin Noble Bank, C‑132/20, EU:C:2022:235, bod 70).
25 Okrem toho, hoci je pravda, že v rámci tohto konania má výlučne vnútroštátny súd právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav sporu vo veci samej (rozsudok z 31. januára 2023, Puig Gordi a i., C‑158/21, EU:C:2023:57, bod 61, ako aj citovaná judikatúra), zo znenia druhej otázky vyplýva, že vnútroštátny súd touto otázkou žiada Súdny dvor o výklad práva Únie bez toho, aby od neho požadoval uplatnenie tohto práva na skutkové okolnosti vo veci samej.
26 Z uvedeného vyplýva, že druhá otázka je prípustná.
O veci samej
27 Na úvod treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na základe zásady lojálnej spolupráce upravenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ sú členské štáty povinné odstrániť protiprávne následky porušenia práva Únie a že touto povinnosťou sú viazané všetky orgány dotknutého členského štátu v rámci svojich právomocí (rozsudok z 27. júna 2019, Belgisch Syndicaat van Chiropraxie a i., C‑597/17, EU:C:2019:544, bod 54, ako aj citovaná judikatúra).
28 Preto ak konštatujú, že vnútroštátna právna úprava je nezlučiteľná s právom Únie, orgány dotknutého členského štátu musia zabezpečiť, aby sa vnútroštátne právo čo najskôr zosúladilo s právom Únie a aby sa zaručil plný účinok práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, pričom im je ponechaný výber opatrení, ktoré sa majú prijať (rozsudok z 27. júna 2019, Belgisch Syndicaat van Chiropraxie a i., C‑597/17, EU:C:2019:544, bod 55, ako aj citovaná judikatúra).
29 V tomto kontexte prináleží vnútroštátnym súdom, na ktoré bola platne podaná žaloba proti vnútroštátnej právnej úprave nezlučiteľnej so smernicou 2006/112, aby na základe vnútroštátneho práva prijali opatrenia na to, aby sa vylúčilo uplatňovanie tejto právnej úpravy (rozsudok z 27. júna 2019, Belgisch Syndicaat van Chiropraxie a i., C‑597/17, EU:C:2019:544, bod 56).
30 Iba Súdny dvor môže výnimočne a z naliehavých dôvodov právnej istoty priznať dočasné pozastavenie účinku vylúčenia vyplývajúceho z právneho predpisu Únie vo vzťahu k vnútroštátnemu právu, ktoré je v rozpore s týmto predpisom. Takéto obmedzenie časových účinkov výkladu tohto práva poskytnutého Súdnym dvorom možno priznať len v samotnom rozsudku, ktorým sa rozhoduje o požadovanom výklade (rozsudok zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i., C‑511/18, C‑512/18 a C‑520/18, EU:C:2020:791, bod 216, ako aj citovaná judikatúra).
31 Ak by vnútroštátne súdy mali právomoc priznať vnútroštátnym ustanoveniam prednosť pred právom Únie, ktorému tieto ustanovenia odporujú, hoci len dočasne, došlo by k narušeniu prednosti a jednotného uplatňovania práva Únie (rozsudok zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i., C‑511/18, C‑512/18 a C‑520/18, EU:C:2020:791, bod 217, ako aj citovaná judikatúra).
32 Treba tiež pripomenúť, že rozsudok vydaný v rámci prejudiciálneho konania upraveného v článku 267 ZFEÚ je pre vnútroštátny súd na účely vyriešenia sporu, o ktorom rozhoduje, záväzný, pokiaľ ide o výklad práva Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 74].
33 Okrem toho, keďže výklad pravidla práva Únie, ktorý podáva Súdny dvor v rámci výkonu svojej právomoci podľa článku 267 ZFEÚ, objasňuje a v prípade potreby spresňuje význam a dosah tohto pravidla tak, ako sa má alebo sa malo chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudlo účinnosť, treba usúdiť, že všeobecný súd je na účely zabezpečenia plnej účinnosti pravidiel práva Únie povinný vylúčiť v spore, o ktorom rozhoduje, posúdenia vnútroštátneho ústavného súdu, ktorý odmieta vyhovieť rozsudku vydanému Súdnym dvorom v prejudiciálnom konaní, a to aj vtedy, ak tento rozsudok nevychádza z návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného týmto všeobecným súdom v súvislosti s týmto sporom [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 77].
34 V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor v bode 63 rozsudku z 27. júna 2019, Belgisch Syndicaat van Chiropraxie a i. (C‑597/17, EU:C:2019:544), rozhodol, že za okolností, o aké išlo vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, nemôže vnútroštátny súd použiť vnútroštátne ustanovenie, ktoré ho oprávňuje zachovať niektoré účinky zrušeného aktu, aby bol prechodne zachovaný účinok vnútroštátnych ustanovení, o ktorých sa rozhodlo, že sú nezlučiteľné so smernicou 2006/112, až kým sa neuvedú do súladu s touto smernicou, s cieľom okrem iného obmedziť riziká právnej neistoty vyplývajúce z retroaktívneho účinku tohto zrušenia.
35 Skutočnosti uvedené vnútroštátnym súdom v tejto veci nemôžu odôvodniť odlišný záver.
36 Vnútroštátny súd uvádza, že nie je možné vrátiť DPH neoprávnene vybratú od zákazníkov, pre ktorých zdaniteľná osoba uskutočnila plnenia, najmä ak ide o veľký počet dotknutých osôb alebo ak tieto osoby nemajú účtovný systém, ktorý by im umožňoval identifikovať tieto plnenia a ich hodnotu. Takáto úvaha pritom vyplýva z administratívnych a praktických ťažkostí, s ktorými sa môžu stretnúť príslušné vnútroštátne orgány a hospodárske subjekty v rámci vrátenia nesprávne zaplatenej DPH zákazníkom služieb.
37 Súdny dvor pritom spresnil, že aj za predpokladu, že naliehavé dôvody právnej istoty môžu výnimočne viesť k dočasnému pozastaveniu účinku vylúčenia uplatňovaného pravidlom práva Únie, ktorý priamo pôsobí voči vnútroštátnemu právu, ktoré je s týmto pravidlom Únie v rozpore, obyčajné uvedenie rozpočtových a administratívnych ťažkostí, ktoré by mohli vyplývať zo zrušenia napadnutých ustanovení, nemôže postačovať na konštatovanie prítomnosti naliehavých dôvodov právnej istoty (rozsudok z 27. júna 2019, Belgisch Syndicaat van Chiropraxie a i., C‑597/17, EU:C:2019:544, body 59 a 60, ako aj citovaná judikatúra).
38 Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že administratívne a praktické ťažkosti, s ktorými sa môžu stretnúť príslušné vnútroštátne orgány alebo hospodárske subjekty okrem iného v rámci identifikácie osôb, na ktoré by sa mohlo vzťahovať vrátenie, nemôžu samy osebe preukázať riziko vážnych ťažkostí, a teda existenciu naliehavých dôvodov právnej istoty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. októbra 2006, Nádasdi a Németh, C‑290/05 a C‑333/05, EU:C:2006:652, body 65 a 70, ako aj z 22. septembra 2016, Microsoft Mobile Sales International a i., C‑110/15, EU:C:2016:717, body 63 a 64).
39 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že vnútroštátny súd nemôže použiť vnútroštátne ustanovenie, ktoré ho oprávňuje zachovať určité účinky ustanovenia vnútroštátneho práva, o ktorom rozhodol, že je nezlučiteľné so smernicou 2006/112, a to na základe údajnej nemožnosti vrátiť DPH neoprávnene vybratú od zákazníkov, pre ktorých zdaniteľná osoba uskutočnila plnenia, najmä z dôvodu veľkého počtu dotknutých osôb alebo ak tieto osoby nemajú účtovný systém, ktorý by im umožňoval identifikovať tieto plnenia a ich hodnotu.
O prvej prejudiciálnej otázke
40 Vzhľadom na odpoveď na druhú otázku nie je potrebné odpovedať na prvú otázku, ktorá smeruje k určeniu procesných podmienok, za ktorých by vnútroštátny súd prípadne mohol použiť ustanovenie svojho vnútroštátneho práva, ktoré mu umožňuje dočasne zachovať účinky ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré zruší z dôvodu jeho nezlučiteľnosti s právom Únie.
O trovách
41 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:
Vnútroštátny súd nemôže použiť vnútroštátne ustanovenie, ktoré ho oprávňuje zachovať určité účinky ustanovenia vnútroštátneho práva, o ktorom rozhodol, že je nezlučiteľné so smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, a to na základe údajnej nemožnosti vrátiť daň z pridanej hodnoty (DPH) neoprávnene vybratú od zákazníkov, pre ktorých zdaniteľná osoba uskutočnila plnenia, najmä z dôvodu veľkého počtu dotknutých osôb alebo ak tieto osoby nemajú účtovný systém, ktorý by im umožňoval identifikovať tieto plnenia a ich hodnotu.
Podpisy