ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 23. novembra 2023 (*)
„Odvolanie – Štátna pomoc – Článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ – Švédsky trh s leteckou dopravou – Schéma pomoci oznámená Švédskym kráľovstvom – Záruky za úvery určené na podporu leteckých spoločností v rámci pandémie COVID 19 – Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci – Rozhodnutie Európskej komisie o nevznesení námietok – Pomoc určená na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve – Zásady proporcionality a zákazu diskriminácie – Slobodné poskytovanie služieb“
Vo veci C‑209/21 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 1. apríla 2021,
Ryanair DAC, so sídlom vo Swords (Írsko), v zastúpení: V. Blanc, F.‑C. Laprévote a E. Vahida, avocats, I.‑G. Metaxas‑Maranghidis, dikigoros, a D. Pérez de Lamo a S. Rating, abogados,
odvolateľka,
ďalší účastníci konania:
Európska komisia, v zastúpení: L. Flynn, S. Noë a F. Tomat, splnomocnení zástupcovia,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne A.‑L. Desjonquères, P. Dodeller, T. Stéhelin a N. Vincent, neskôr A.‑L. Desjonquères, T. Stéhelin a N. Vincent, a napokon v zastúpení: A.‑L. Desjonquères a T. Stéhelin, splnomocnení zástupcovia,
Švédske kráľovstvo, v zastúpení: pôvodne O. Simonsson, H. Eklinder, J. Lundberg, C. Meyer‑Seitz, A. M. Runeskjöld, M. Salborn Hodgson, R. Shahsavan Eriksson a H. Shev, neskôr O. Simonsson, H. Eklinder, C. Meyer‑Seitz, A. M. Runeskjöld, M. Salborn Hodgson, R. Shahsavan Eriksson a H. Shev, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei, J.‑C. Bonichot, S. Rodin (spravodajca) a L. S. Rossi,
generálny advokát: G. Pitruzzella,
tajomník: M. Longar, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 19. októbra 2022,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní zo 16. marca 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Spoločnosť Ryanair DAC sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 17. februára 2021, Ryanair/Komisia (T‑238/20, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2021:91), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie C(2020) 2366 final z 11. apríla 2020 o štátnej pomoci SA.56812 (2020/N) – Švédsko – COVID‑19: schéma záruk za úvery v prospech leteckých spoločností (Ú. v. EÚ C 269, 2020, s. 2, ďalej len „sporné rozhodnutie“).
Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie
2 Okolnosti predchádzajúce sporu, ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, možno zhrnúť takto.
3 Dňa 3. apríla 2020 Švédske kráľovstvo oznámilo Európskej komisii opatrenie pomoci vo forme schémy záruk za úvery niektorým leteckým spoločnostiam (ďalej len „predmetná schéma pomoci“). Dotknutá schéma pomoci mala leteckým spoločnostiam, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie vydanej týmto členským štátom (ďalej len „švédska licencia“), ktoré prispievajú k „prepojenosti“ švédskeho územia, umožniť, aby disponovali dostatočnou likviditou na to, aby zabránili tomu, že narušenia spôsobené pandémiou COVID‑19 ohrozia ich životaschopnosť a zachovanie kontinuity hospodárskej činnosti počas sanitárnej krízy a po nej. Predmetný systém pomoci mal byť v prospech všetkých leteckých spoločností, ktoré boli k 1. januáru 2020 držiteľmi švédskej licencie na vykonávanie obchodných činností v oblasti letectva podľa článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 2008, s. 3), s výnimkou leteckých spoločností, ktorých hlavná činnosť spočíva v nepravidelnej leteckej doprave cestujúcich. Maximálna výška úverov zabezpečených na základe tejto schémy dosahuje 5 miliárd švédskych korún (SEK) (približne 455 miliónov eur). Záruky týkajúce sa investičných úverov a prevádzkových úverov sa mohli poskytnúť najneskôr do 31. decembra 2020 na obdobie najviac šiestich rokov.
4 Dňa 11. apríla 2020 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorým po tom, ako dospela k záveru, že predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyhodnotila zlučiteľnosť tejto pomoci s vnútorným trhom vzhľadom na jej oznámenie z 19. marca 2020 s názvom „Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID 19“ [C(2020) 1863, Ú. v. EÚ C 91 I, 2020, s. 1], zmenené jej oznámením z 3. apríla 2020 [C(2020) 2215, Ú. v. EÚ C 112 I, 2020, s. 1] (ďalej len „dočasný rámec“).
5 V tejto súvislosti Komisia po prvé uviedla, že v súlade s nariadením č. 1008/2008 mali letecké spoločnosti oprávnené na predmetnú schému pomoci „hlavné miesto podnikania“ vo Švédsku a že ich finančná situácia bola pravidelne kontrolovaná vnútroštátnym orgánom povereným udeľovaním licencií. Okrem toho sa domnievala, že prevádzkovanie pravidelných služieb prepravy cestujúcich príjemcami predmetného opatrenia môže zohrávať významnú úlohu pri „prepojení“ krajiny a že v dôsledku toho kritériá oprávnenosti na využitie tejto schémy boli relevantné na určenie leteckých spoločností, ktoré majú vzťah so Švédskom a ktoré prispievajú k jeho „prepojenosti“ v súlade s cieľom uvedenej schémy. Po druhé sa domnievala, že uvedená schéma pomoci je nevyhnutná, vhodná a primeraná na nápravu vážnej poruchy švédskeho hospodárstva a spĺňa všetky relevantné podmienky stanovené v bode 3.2 dočasného rámca s názvom „Pomoc vo forme záruk za úvery“.
6 Dospela tak k záveru, že dotknutá schéma pomoci je podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ zlučiteľná s vnútorným trhom, a preto voči nej nevzniesla námietky.
Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
7 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 1. mája 2020 Ryanair podala žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia.
8 Na podporu svojej žaloby Ryanair uviedla štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý bol založený na porušení zásad zákazu diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti a slobodného poskytovania služieb, druhý na porušení povinnosti vyvážiť priaznivé účinky pomoci s jej negatívnymi účinkami na podmienky obchodu a na zachovanie nenarušenej hospodárskej súťaže, tretí na tom, že Komisia porušila jej procesné práva tým, že odmietla začať konanie vo veci formálneho zisťovania napriek existencii vážnych pochybností o zlučiteľnosti oznámeného opatrenia s vnútorným trhom, a štvrtý na porušení článku 296 druhého odseku ZFEÚ.
9 Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol prvý, druhý a štvrtý žalobný dôvod uvádzaný spoločnosťou Ryanair ako nedôvodné. Pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod, najmä vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu prvých dvoch žalobných dôvodov, konštatoval, že nebolo potrebné preskúmať jeho dôvodnosť. V dôsledku toho Všeobecný súd zamietol žalobu v celom rozsahu bez toho, aby rozhodol o prípustnosti tejto žaloby.
Návrhy účastníkov v konaní na Súdnom dvore
10 Ryanair vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– zrušil sporné rozhodnutie,
– uložil Komisii, Francúzskej republike a Švédskemu kráľovstvu povinnosť znášať a nahradiť trovy konania, alebo subsidiárne,
– zrušil napadnutý rozsudok a
– vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.
11 Komisia a Švédske kráľovstvo navrhujú, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.
12 Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol.
O odvolaní
13 Na podporu svojho odvolania Ryanair uvádza päť odvolacích dôvodov. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd nesprávne zamietol žalobný dôvod na prvom stupni založený na porušení zásady zákazu diskriminácie. Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavnom skreslení skutkových okolností pri preskúmaní žalobného dôvodu založeného na porušení slobodného poskytovania služieb. Tretí odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vylúčil uplatnenie kritéria vyváženia priaznivých a negatívnych účinkov schémy pomoci. Štvrtý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavnom skreslení skutkových okolností spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd rozhodol, že Komisia neporušila povinnosť odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z článku 296 druhého odseku ZFEÚ. Piaty odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavnom skreslení skutkových okolností, ktorých sa dopustil Všeobecný súd tým, že sa rozhodol nepreskúmať dôvodnosť tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní založeného na porušení procesných práv odvolateľky.
O prvom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
14 Svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý sa skladá zo štyroch častí a týka sa bodov 25 až 57 napadnutého rozsudku, Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že dotknutá schéma pomoci neporušuje zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti.
15 V prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd neprávne uplatnil zásadu zákazu akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, ktorá je základnou zásadou právneho poriadku Európskej únie. Hoci Všeobecný súd v bode 30 napadnutého rozsudku uznal, že rozdielne zaobchádzanie zavedené dotknutou schémou pomoci možno považovať za diskrimináciu z hľadiska jedného z kritérií oprávnenosti, a to držby švédskej licencie, nesprávne konštatoval, že takúto diskrimináciu treba posudzovať len z hľadiska článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ z dôvodu, že toto ustanovenie predstavuje osobitné ustanovenie v zmysle článku 18 ZFEÚ. Obmedzenie využívania predmetnej schémy pomoci na letecké dopravné podniky, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, sa totiž rovná priamej diskriminácii založenej na štátnej príslušnosti, keďže na získanie takejto licencie musí mať letecká spoločnosť nevyhnutne svoje hlavné miesto podnikania vo Švédsku.
16 Okrem toho odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd mal preskúmať, či bola takáto diskriminácia odôvodnená dôvodmi verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia v zmysle článku 52 ZFEÚ, alebo v každom prípade, či bola založená na objektívnych dôvodoch nezávislých od štátnej príslušnosti dotknutých osôb.
17 V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 32 až 33 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností, pokiaľ ide o určenie cieľa predmetnej schémy pomoci. Konkrétne sa nesprávne domnieval, že cieľ tejto schémy sa obmedzoval na zabezpečenie „prepojenia“ Švédska alebo že bol v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, hoci zo sporného rozhodnutia jasne vyplýva, že týmto cieľom bolo zabezpečiť dostatočnú likviditu leteckých spoločností „ktoré sú držiteľmi švédskej licencie“.
18 V tretej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že napadnutý rozsudok je poznačený nesprávnym právnym posúdením a zjavným skreslením skutkových okolností, keďže Všeobecný súd v bodoch 38 až 44 napadnutého rozsudku konštatoval, že dotknutá schéma pomoci, z ktorej majú prospech len letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, bola vhodná na dosiahnutie jej cieľa. V tejto súvislosti sa Všeobecný súd tým, že nesprávne vyložil nariadenie č. 1008/2008 a protiprávne doplnil odôvodnenie sporného rozhodnutia, nesprávne domnieval po prvé, že členský štát, ktorý udelil licenciu leteckej spoločnosti, môže kontrolovať spôsob, akým príjemcovia využívajú pomoc, po druhé, že tento členský štát sa môže ubezpečiť, že letecká spoločnosť, ktorá je držiteľkou licencie, zaplatí poskytnuté pôžičky tak, aby sa znížilo riziko uplatnenia záruky, a po tretie, že letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie, majú užšiu väzbu s hospodárstvom členského štátu, ktorý túto licenciu udelil. Neexistuje totiž žiadny rozdiel, pokiaľ ide o kontroly vykonávané členským štátom, ktorý poskytol pomoc, pokiaľ ide o riziko nesplácania úverov a väzby na hospodárstvo tohto členského štátu, medzi leteckými spoločnosťami, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie vydanej uvedeným členským štátom, a leteckými spoločnosťami, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie vydanej iným členským štátom.
19 Vo štvrtej časti tohto odvolacieho dôvodu sa Ryanair v podstate dovoláva nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností v rozsahu, v akom Všeobecný súd v bodoch 45 až 54 napadnutého rozsudku konštatoval, že dotknutá schéma pomoci bola primeraná.
20 Po prvé Všeobecný súd v bodoch 45 a 51 napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že požiadavka švédskej licencie bola „najlepšia na zabezpečenie trvalej povahy prítomnosti leteckej spoločnosti na [švédskom] území“ a že „hlavné miesto podnikania“, miesto, kde sa prijímajú administratívne a finančné rozhodnutia, bolo „v prejednávanej veci osobitne dôležité, aby sa zabezpečilo, že prepojenosť Švédska nebude prerušená z jedného dňa na druhý“. Táto príčinná súvislosť medzi povinnosťou mať švédsku licenciu a zárukou obsluhovania švédskeho územia je úplne hypotetická a odporuje údajom, ktoré Ryanair poskytla Všeobecnému súdu.
21 Po druhé Všeobecný súd v bode 45 napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že oprávnené letecké spoločnosti „v súhrne majoritne prispievajú k pravidelnému obsluhovaniu Švédska“. Ide o zjavné skreslenie skutkových okolností, keďže na základe číselných údajov, ktoré poskytol samotný Všeobecný súd v bode 46 napadnutého rozsudku, letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, predstavovali menšinu pravidelných leteckých služieb vo Švédsku v dvoch z troch segmentov týchto služieb, a to letov v rámci Únie s kombinovaným podielom na trhu 49 % a letov mimo Únie s kombinovaným podielom na trhu 35 %. Navyše tento dôvod je tiež poznačený nesprávnym právnym posúdením a presnejšie nesprávnym uplatnením zásady proporcionality, ako aj dôvodom uvedeným v bode 46 napadnutého rozsudku, podľa ktorého letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, predstavovali 98 % vnútornej dopravy cestujúcich a 84 % vnútornej dopravy nákladu a že išlo o „prvoradý údaj vzhľadom na rozsah a geografickú situáciu“ Švédska. V súlade s touto zásadou mal Všeobecný súd posúdiť podiel vnútornej dopravy na celkovej doprave Švédska.
22 Po tretie Všeobecný súd v napadnutom rozsudku neposúdil konkurenčný účinok dotknutej schémy pomoci na účely kritéria proporcionality. Takéto posúdenie je však podľa vlastných slov Všeobecného súdu podstatné na určenie, či dotknutá schéma pomoci nejde „nad rámec toho, čo je nevyhnutné“ na dosiahnutie jej deklarovaného cieľa.
23 Po štvrté v bodoch 50 a 51 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nesprávne odôvodnil diskriminačné kritériá oprávnenosti a z nich vyplývajúcu nekoherentnosť údajným cieľom predmetnej schémy pomoci, pričom uviedol, že malé spoločnosti vykonávali „najmä“ lety so špecifickým cieľom, že odvolateľka obmedzila svoju prítomnosť vo Švédsku na jedinú základňu s jediným lietadlom a že jej podiel na trhu klesol pred začiatkom pandémie COVID‑19. Nezohľadnil tak význam 5 % podielu spoločnosti Ryanair na trhu. Odvolateľka tiež spochybňuje tvrdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého „zdroje, ktoré môžu byť poskytnuté dotknutým členským štátom, nie sú neobmedzené a musia teda zodpovedať prioritám“.
24 Po piate Všeobecný súd v bode 53 napadnutého rozsudku nesprávne odmietol preskúmať iný scenár pomoci z dôvodu, že Komisia nemohla byť poverená „preskúmať akékoľvek alternatívne opatrenie, ktoré by prichádzalo do úvahy“. Všeobecný súd v tejto súvislosti nesprávne vychádzal zo svojho rozsudku zo 6. mája 2019, Scor/Komisia (T‑135/17, EU:T:2019:287), z ktorého vyplýva len to, že Komisia nemala povinnosť preskúmať všetky alternatívne opatrenia vo svojom odôvodnení.
25 Okrem toho dôvod uvedený Všeobecným súdom v bode 54 napadnutého rozsudku, podľa ktorého hypotetické alternatívne opatrenie spočívajúce v rozšírení dotknutej schémy pomoci na spoločnosti, ktoré nie sú usadené vo Švédsku, by neumožnilo dosiahnuť cieľ „prepojenosti“ v rovnakom rozsahu, sa zakladá odkazom na body 40 až 44 tohto rozsudku na nesprávnom právnom predpoklade, podľa ktorého podľa nariadenia č. 1008/2008 môžu letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie vydanej iným členským štátom, ľahšie prerušiť svoje letecké spojenia s príletom a odletom zo Švédska.
26 Komisia, Francúzska republika a Švédske kráľovstvo uvádzajú, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
27 Na úvod treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak sa má vnútroštátne opatrenie kvalifikovať ako „štátna pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyžaduje sa, aby boli splnené všetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí ísť o zásah štátu alebo o zásah zo štátnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byť spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovať selektívnu výhodu. Po štvrté musí narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže (rozsudok z 28. júna 2018, Nemecko/Komisia, C‑208/16 P, EU:C:2018:506, bod 79 a citovaná judikatúra).
28 Článok 107 ods. 1 ZFEÚ preto práve v súvislosti s opatreniami s takýmito charakteristikami, ktoré môžu narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, stanovuje zásadu ich nezlučiteľnosti s vnútorným trhom.
29 Konkrétne požiadavka selektivity vyplývajúca z článku 107 ods. 1 ZFEÚ predpokladá, že Komisia preukáže, že z hospodárskej výhody v širšom zmysle, ktorá priamo alebo nepriamo vyplýva z daného opatrenia, má prospech osobitne jeden alebo viacero podnikov. Komisia musí najmä preukázať, že dotknuté opatrenie zavádza rozdiely medzi podnikmi, ktoré sa vzhľadom na sledovaný cieľ nachádzajú v porovnateľnej situácii. Je teda potrebné, aby bola výhoda poskytnutá selektívne a aby mohla viesť k tomu, že určité podniky sa budú nachádzať vo výhodnejšej situácii ako iné podniky (rozsudok z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 103 a citovaná judikatúra).
30 Článok 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ však stanovuje určité výnimky zo zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom uvedené v bode 28 tohto rozsudku, ako je výnimka uvedená v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, pokiaľ ide o pomoc „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“. Štátna pomoc poskytnutá na účely a v súlade s požiadavkami stanovenými v týchto ustanoveniach o výnimkách je teda zlučiteľná alebo môže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom bez ohľadu na skutočnosť, že vykazuje vlastnosti a vyvoláva účinky uvedené v bode 27 tohto rozsudku.
31 Z toho vyplýva, že štátnu pomoc, ktorá sa poskytuje v súlade s týmito požiadavkami, teda s cieľom, ktorý je v nich uznaný, a v medziach toho, čo je nevyhnutné a primerané na dosiahnutie tohto cieľa, nemožno považovať za nezlučiteľnú s vnútorným trhom len na základe vlastností alebo účinkov uvedených v bode 27 tohto rozsudku, ktoré sú vlastné každej štátnej pomoci, a to najmä z dôvodov spojených s tým, že pomoc je selektívna alebo narúša hospodársku súťaž, inak by uvedené ustanovenia o výnimkách stratili akýkoľvek potrebný účinok (rozsudok z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 107 a citovaná judikatúra).
32 Pomoc preto nemožno považovať za nezlučiteľnú s vnútorným trhom z dôvodov, ktoré výlučne súvisia s tým, že pomoc je selektívna alebo že narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže (rozsudok z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 108).
33 Pokiaľ ide o prvú časť prvého odvolacieho dôvodu, ktorou sa Ryanair dovoláva nesprávneho právneho posúdenia, keď Všeobecný súd v bode 31 napadnutého rozsudku neuplatnil zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti zakotvenú v článku 18 ZFEÚ, ale predmetné opatrenie preskúmal z hľadiska článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, treba pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že konanie podľa článku 108 ZFEÚ nesmie nikdy viesť k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy o FEÚ. Pomoc, ktorá ako taká alebo z hľadiska niektorých jej podmienok porušuje ustanovenia alebo všeobecné zásady práva Únie, tak nemôže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom (rozsudok z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P, EU:C:2023:58, bod 96, ako aj z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 109).
34 Pokiaľ však ide konkrétne o článok 18 ZFEÚ, z ustálenej judikatúry vyplýva, že tento článok sa môže samostatne uplatniť len v situáciách upravených právom Únie, pre ktoré Zmluva o FEÚ nestanovuje osobitné pravidlá zákazu diskriminácie (rozsudok z 18. júla 2017, Erzberger, C‑566/15, EU:C:2017:562, bod 25, a z 28. septembra 2023 Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 110).
35 Keďže, ako bolo pripomenuté v bode 30 tohto rozsudku, článok 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ stanovuje výnimky zo zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom uvedenej v odseku 1 tohto článku, a pripúšťa tak najmä rozdiely v zaobchádzaní medzi podnikmi, pokiaľ spĺňajú požiadavky stanovené v týchto výnimkách, tieto výnimky treba považovať za „osobitné ustanovenia“ Zmlúv v zmysle článku 18 prvého odseku ZFEÚ (rozsudok z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 111).
36 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 31 napadnutého rozsudku konštatoval, že článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ predstavuje takéto osobitné ustanovenie a že je potrebné preskúmať len to, či rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z predmetného opatrenia je prípustné na základe tohto ustanovenia.
37 Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Ryanair, rozdielne zaobchádzanie, ktoré spôsobuje predmetná schéma pomoci, nemožno odôvodniť ani dôvodmi uvedenými v článku 52 ZFEÚ.
38 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba zamietnuť prvú časť prvého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú.
39 V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair v podstate tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 32 a 33 napadnutého rozsudku nesprávne identifikoval cieľ predmetnej schémy pomoci, ako vyplýva zo sporného rozhodnutia, a že sa nesprávne domnieval, že tento cieľ spočíva v zachovaní „prepojenia“ Švédska.
40 V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 32 napadnutého rozsudku uviedol, že cieľ dotknutej schémy pomoci spočíval v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ v náprave vážnej poruchy fungovania švédskeho hospodárstva spôsobenej pandémiou COVID‑19, a to zabezpečením „prepojenia“ Švédska.
41 Tento opis cieľa sledovaného touto schémou je v súlade s opisom uvedeným v spornom rozhodnutí, najmä v jeho odôvodneniach 8 a 43 citovaných v napadnutom rozsudku, v ktorých Komisia jednak uviedla cieľ spočívajúci v zabezpečení „prepojenia“ švédskeho územia a jednak posúdila relevantnosť tohto cieľa na účely uplatnenia článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Naopak, na rozdiel od toho, čo tvrdí Ryanair, z tohto rozhodnutia nevyplýva, že držba švédskej licencie je sama osebe cieľom dotknutej schémy pomoci, ale že takáto držba predstavuje skôr, ako Všeobecný súd v podstate konštatoval v bode 32 napadnutého rozsudku, kritérium oprávnenosti tejto schémy.
42 V rozsahu, v akom v tejto druhej časti Ryanair ešte vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil skutkové okolnosti, ktoré mu boli predložené, treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že len Všeobecný súd má ako jediný právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak tento skutkový stav posúdiť (rozsudok z 25. júna 2020, SATCEN/KF, C‑14/19 P, EU:C:2020:492, bod 103 a citovaná judikatúra).
43 Preto posúdenie skutkového stavu, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predložených v konaní pred Všeobecným súdom, nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudok z 25. júna 2020, SATCEN/KF, C‑14/19 P, EU:C:2020:492, bod 104 a citovaná judikatúra).
44 Ak odvolateľ tvrdí, že ide o skreslenie dôkazov Všeobecným súdom, musí podľa článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) rokovacieho poriadku presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať pochybenia v rámci posudzovania, ktoré podľa jeho názoru viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu. Navyše z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov (rozsudok z 25. júna 2020, SATCEN/KF, C‑14/19 P, EU:C:2020:492, bod 105 a citovaná judikatúra).
45 V prejednávanej veci treba konštatovať, že Ryanair na podporu uvedenej časti odvolacieho dôvodu nespresňuje dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil pri určení cieľa dotknutej schémy pomoci, a o to viac nepreukazuje, v čom boli tieto dôkazy skreslené.
46 Za týchto okolností treba druhú časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.
47 V tretej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslenia skutkových okolností, keď v bodoch 38 až 44 napadnutého rozsudku rozhodol, že dotknutá schéma pomoci tým, že z nej mali prospech len letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, s vylúčením tých, ktoré vykonávajú nepravidelnú osobnú leteckú dopravu, bola vhodná na dosiahnutie svojho cieľa.
48 V tejto súvislosti Ryanair v prvej výhrade v podstate tvrdí, že Všeobecný súd tým, že najmä v bode 40 napadnutého rozsudku uviedol, že kritérium držby licencie vydanej členským štátom poskytujúcim pomoc umožňuje kontrolovať spôsob, akým ju príjemcovia využívajú, sa uchýlil k odôvodneniu, ktoré nebolo uvedené v spornom rozhodnutí, a tak nahradil odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla na podporu tohto rozhodnutia, svojím vlastným odôvodnením.
49 Z judikatúry Súdneho dvora samozrejme vyplýva, že v rámci preskúmania zákonnosti podľa článku 263 ZFEÚ Súdny dvor a Všeobecný súd v žiadnom prípade nemôžu nahradiť svojím vlastným odôvodnením odôvodnenie autora napadnutého aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, World Duty Free Group a Španielsko/Komisia, C‑51/19 P a C‑64/19 P, EU:C:2021:793, bod 70 ako aj citovanú judikatúru). Treba však konštatovať, že v odôvodnení 43 sporného rozhodnutia Komisia uvádza skutočnosť, že letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, majú hlavné miesto podnikania vo Švédsku a podliehajú tam pravidelnému monitorovaniu ich finančnej situácie. V bode 40 napadnutého rozsudku tak Všeobecný súd obmedzil odpoveď na argumentáciu odvolateľky uvedenú v bode 38 tohto rozsudku, na vysvetlenie odôvodnenia sporného rozhodnutia a konkrétnejšie na vyvodenie určitých údajov zo skutočností, ktoré sú v ňom uvedené, bez toho, aby nahradil odôvodnenie tohto rozhodnutia.
50 Pokiaľ ide o druhú výhradu uvedenú v rámci tretej časti prvého odvolacieho dôvodu, treba konštatovať, že Všeobecný súd sa na základe tvrdení uvedených v bodoch 40 až 42 napadnutého rozsudku domnieval v bode 43 tohto rozsudku, že obmedzením výhody predmetnej schémy pomoci len na letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, a teda majú svoje hlavné miesto podnikania vo Švédsku, Švédske kráľovstvo sa v podstate legitímne snažilo ubezpečiť sa o existencii trvalého vzťahu medzi ním a leteckými spoločnosťami, ktoré sú príjemcami jeho záruky, a v bode 44 uvedeného rozsudku, že kritérium oprávnenosti súvisiace s držbou takejto licencie bolo teda primerané na dosiahnutie cieľa nápravy vážnej poruchy fungovania v hospodárstve tohto členského štátu.
51 V tejto súvislosti po prvé Všeobecný súd v bodoch 43 a 44 napadnutého rozsudku vychádzal z nariadenia č. 1008/2008 len na účely preukázania špecifickosti a stability vzťahu, ktorý spája letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie, s členským štátom, ktorý túto licenciu udelil, vzhľadom na ustanovenia tohto nariadenia, ktoré upravujú ich vzťahy, a najmä finančné kontroly, ktoré vykonávajú orgány tohto členského štátu nad týmito leteckými spoločnosťami. Skutočnosť, že tieto kontroly sa netýkajú špecificky využívania pomoci poskytnutej leteckým spoločnostiam, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, alebo že kontrola používania tejto pomoci sa môže vykonávať aj u leteckých spoločností, ktoré nie sú držiteľmi švédskej licencie, ako tvrdí Ryanair, však sama osebe nemá žiadny vplyv na posúdenie tejto súvislosti na účely určenia, či sú kritériá oprávnenosti vhodné na dosiahnutie cieľa sledovaného predmetnou schémou pomoci.
52 Hoci po druhé Ryanair tvrdí, že došlo ku skresleniu skutkových okolností, pokiaľ ide o úvahy uvedené v bode 50 tohto rozsudku, stačí konštatovať, že nepredložila žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že Všeobecný súd sa dopustil takéhoto skreslenia v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 44 tohto rozsudku.
53 Vzhľadom na vyššie uvedené treba tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.
54 Vo štvrtej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslenia skutkových okolností, keď v bodoch 45 až 54 napadnutého rozsudku konštatoval, že dotknutá schéma pomoci bola primeraná.
55 V tejto súvislosti v rozsahu, v akom odvolateľka v prvej, druhej a vo štvrtej výhrade tejto časti spochybňuje niektoré tvrdenia Všeobecného súdu uvedené najmä v bodoch 45 a 46, ako aj v bodoch 50 a 51 napadnutého rozsudku a zhrnuté v bodoch 20 a 21 tohto rozsudku, treba na jednej strane konštatovať, že odvolateľka sa tak v skutočnosti snaží spochybniť nezávislé posúdenie skutkových okolností a dôkazov, ktoré Všeobecný súd vykonal, keď najmä v bode 55 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o primeranosť spornej schémy pomoci.
56 Na druhej strane, hoci v rámci druhej výhrady odvolateľka poukázala na skreslenie skutkových okolností, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd v bode 45 napadnutého rozsudku, keďže jeho tvrdenie, podľa ktorého letecké spoločnosti oprávnené na predmetnú schému pomoci „v súhrne majoritne prispievajú k pravidelnému obsluhovaniu Švédska“, nevyplýva z údajov, ktoré sám Všeobecný súd použil, treba uviesť, že posúdenie týchto údajov nepreukazuje žiadne zjavne nesprávne posúdenie, ktoré by predstavovalo skreslenie skutkových okolností.
57 Vzhľadom na taký vysoký podiel vnútornej dopravy cestujúcich (98 %) a nákladu (84 %) zabezpečovaný leteckými spoločnosťami, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, majú totiž tieto údaje prvoradú povahu na účely zabezpečenia cieľa sledovaného predmetnou schémou pomoci, čo ako také odvolateľka nespochybnila, ako aj vzhľadom na významné percentuálne podiely, pokiaľ ide o podiel týchto spoločností na leteckej doprave cestujúcich, tak vnútornej (49 %), ako aj vonkajšej (35 %), vo vzťahu k Únii, Všeobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil skreslenia týchto skutkových okolností, tvrdiť, že oprávnené letecké spoločnosti v súhrne majoritne prispievajú k pravidelnému obsluhovaniu Švédska prepravou nákladu, ako aj cestujúcich, čo zodpovedá cieľu zabezpečiť „prepojenie“ Švédska, či už ide o letecké spojenia vo Švédsku, zo Švédska, alebo do Švédska.
58 V dôsledku toho treba prvú, druhú a štvrtú výhradu štvrtej časti prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako neprípustné a v každom prípade ako nedôvodné.
59 Pokiaľ ide o piatu výhradu tejto časti prvého odvolacieho dôvodu, ktorá smeruje proti bodu 53 napadnutého rozsudku, treba konštatovať, že Všeobecný súd v tomto bode 53 len pre úplnosť konštatoval, že Komisia nemusela rozhodnúť o všetkých alternatívnych opatreniach k predmetnej schéme pomoci. Ako totiž uviedol generálny advokát v bodoch 65 a 66 svojich návrhov, Všeobecný súd v bode 54 tohto rozsudku rozhodol, že alternatívne opatrenia navrhované odvolateľkou by v každom prípade neumožnili dosiahnuť cieľ sledovaný touto schémou. Všeobecný súd v tejto súvislosti vychádzal z bodov 40 až 44 uvedeného rozsudku, v ktorých, ako vyplýva z bodov 48 až 53 tohto rozsudku, nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu.
60 Túto výhradu treba preto zamietnuť ako neúčinnú.
61 Vzhľadom na už vyššie uvedené treba zamietnuť štvrtú časť prvého odvolacieho dôvodu a v dôsledku toho tento odvolací dôvod v celom rozsahu, s výhradou preskúmania tretej výhrady štvrtej časti tohto odvolacieho dôvodu uvedenej v bode 22 tohto rozsudku, ktorá sa pripája k argumentácii uvedenej v rámci tretieho odvolacieho dôvodu a je s ním spoločne preskúmaná v bodoch 84 až 90 tohto rozsudku.
O druhom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
62 Svojím druhým odvolacím dôvodom Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 62 až 64 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností, keď zamietol tretiu časť prvého žalobného dôvodu jej žaloby v prvostupňovom konaní, ktorou namietala porušenie zásady slobodného poskytovania služieb.
63 V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že na rozdiel od toho, čo je uvedené v bode 63 napadnutého rozsudku, pred Všeobecným súdom sa dovolávala porušenia nariadenia č. 1008/2008, keď tvrdila, že bola porušená zásada slobodného poskytovania služieb v odvetví leteckej dopravy. Všeobecný súd tým, že zamietol jej tvrdenia z nesprávneho dôvodu, že „žalobkyňa neuvádza žiadne porušenie tohto nariadenia“, zjavne skreslil jej písomné podania a z právneho hľadiska dostatočne neodôvodnil svoj rozsudok.
64 V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd v bode 64 napadnutého rozsudku kontradiktórne a nesprávne rozhodol, že nepreukázala, v čom ju jej vylúčenie z predmetnej schémy pomoci mohlo odradiť od poskytovania služieb zo Švédska a do Švédska. Skutočnosť, že letecké spoločnosti sú vylúčené z výhody vyhradenej pre to, čo nazýva „švédske letecké spoločnosti“, totiž stačí na preukázanie, že dochádza k odrádzaniu od slobodného poskytovania služieb bez toho, aby bolo potrebné akékoľvek ďalšie preukázanie. Okrem toho okolnosť, že odvolateľka postupne zúžila svoju činnosť na švédskom trhu, nie je relevantná na určenie, či predmetná schéma obmedzuje slobodné poskytovanie služieb.
65 Všeobecný súd teda skreslil dôkazy tým, že nepreskúmal dôležité dôkazy predložené odvolateľkou, pokiaľ ide o obmedzujúci účinok predmetnej schémy pomoci na slobodné poskytovanie služieb, a tým, že sa zameral na irelevantné úvahy týkajúce sa minulého vývoja trhového podielu odvolateľky.
66 V tretej časti druhého odvolacieho dôvodu Ryanair tvrdí, že v rámci svojej žaloby na prvom stupni z právneho hľadiska dostatočne preukázala, na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v bode 64 napadnutého rozsudku, že obmedzujúce účinky predmetnej schémy pomoci na slobodné poskytovanie služieb neboli odôvodnené.
67 Všeobecný súd nesprávne preskúmal toto obmedzenie z hľadiska relevantných kritérií primeranosti a proporcionality. Odvolateľka okrem toho predložila viacero dôkazov preukazujúcich, že dotknutá schéma pomoci mala obmedzujúce účinky na slobodné poskytovanie služieb, ktoré boli zbytočné, nevhodné a neprimerané vzhľadom na cieľ uvedenej schémy, ktorým je zabezpečenie „prepojenia“ Švédska. Navyše v tomto kontexte spomenula alternatívne kritérium oprávnenosti na pomoc založené na trhových podieloch, ktoré by menej poškodzovalo slobodné poskytovanie služieb. Okrem toho toto kritérium výslovne spomenula v korešpondencii zaslanej pred prijatím sporného rozhodnutia švédskemu predsedovi vlády a európskemu komisárovi pre hospodársku súťaž, ktorú pripojila k žalobe na prvom stupni.
68 Podľa spoločnosti Ryanair sa však Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uviedol, že nebolo potrebné preskúmať toto alternatívne opatrenie v rámci posúdenia vhodnosti a primeranosti predmetného obmedzenia slobodného poskytovania služieb.
69 Komisia, Francúzska republika a Švédske kráľovstvo tvrdia, že druhý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
70 Druhou a treťou časťou druhého odvolacieho dôvodu, ktoré treba preskúmať spoločne a v prvom rade, Ryanair v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bode 64 v rozsahu, v akom preskúmal skutočnosť, že dotknutá schéma pomoci prinášala prospech len tým subjektom, ktoré označuje ako „švédske letecké spoločnosti“, teda letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, výlučne z hľadiska kritérií článku 107 ZFEÚ, namiesto toho, aby overil, či toto opatrenie bolo odôvodnené vzhľadom na dôvody uvedené v ustanoveniach Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb. Ryanair pritom predložila Všeobecnému súdu skutkové a právne okolnosti preukazujúce porušenie týchto ustanovení.
71 Ako bolo v tejto súvislosti pripomenuté v bode 33 tohto rozsudku, konanie podľa článku 108 ZFEÚ nesmie nikdy viesť k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy. Pomoc, ktorá ako taká alebo z hľadiska niektorých svojich podmienok porušuje ustanovenia alebo všeobecné zásady práva Únie, tak nemôže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom.
72 Na jednej strane obmedzujúce účinky, ktoré by opatrenie pomoci malo na slobodné poskytovanie služieb, však nepredstavujú obmedzenie zakázané Zmluvou, pokiaľ môže ísť o účinok vlastný samotnej povahe štátnej pomoci, ako je jej selektívna povaha (rozsudok z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 132).
73 Na druhej strane z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak sú podmienky pomoci natoľko nerozlučne spojené s predmetom pomoci, že ich nemožno posúdiť samostatne, ich vplyv na zlučiteľnosť alebo nezlučiteľnosť pomoci ako celku s vnútorným trhom sa musí nevyhnutne posúdiť v rámci konania podľa článku 108 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 1977, Iannelli & Volpi, 74/76, EU:C:1977:51, bod 14; z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P, EU:C:2023:58, bod 97, ako aj z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 133).
74 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 40 a 41 tohto rozsudku, hoci držba švédskej licencie sama osebe nepredstavovala cieľ dotknutej schémy pomoci, ale kritérium oprávnenosti na pomoc podľa tejto schémy, toto kritérium ako také neoddeliteľne súviselo s cieľom uvedenej schémy, ktorý spočíval v náprave vážnej poruchy fungovania vo švédskom hospodárstve spôsobenej pandémiou COVID‑19, a to zabezpečením „prepojenia“ Švédska. Z toho vyplýva, že účinok vyplývajúci z tohto kritéria oprávnenosti predmetnej schémy pomoci na vnútorný trh nemožno skúmať oddelene od zlučiteľnosti opatrenia pomoci ako celku s vnútorným trhom prostredníctvom konania podľa článku 108 ZFEÚ.
75 Z vyššie uvedených dôvodov a judikatúry pripomenutej v bode 31 tohto rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 64 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že na preukázanie, že dotknutá schéma pomoci predstavovala z dôvodu, že z predmetnej pomoci mali prospech len letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, a nie najmä Ryanair, prekážku slobodného poskytovania služieb, táto spoločnosť mala v prejednávanej veci preukázať, že toto opatrenie má obmedzujúce účinky, ktoré idú nad rámec tých, ktoré sú vlastné štátnej pomoci poskytnutej v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ (pozri analogicky rozsudok z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 135).
76 Argumentácia, ktorú Ryanair uvádza na podporu druhej a tretej časti druhého odvolacieho dôvodu, má ako celok za cieľ kritizovať dotknutú schému pomoci v tom zmysle, že iba letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi švédskej licencie, boli oprávnené na využitie tejto schémy, a obmedzujúce účinky tohto kritéria oprávnenosti na slobodné poskytovanie služieb, hoci takéto účinky sú vlastné selektívnej povahe uvedenej schémy.
77 Okrem toho, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré Ryanair predložila Všeobecnému súdu, treba konštatovať, že neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že Všeobecný súd tieto dôkazy skreslil.
78 Z toho vyplýva, že druhú a tretiu časť druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodné.
79 Napokon prvú časť tohto odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako neúčinnú v rozsahu, v akom smeruje k spochybneniu bodu 63 napadnutého rozsudku, ktorého odôvodnenie je nadbytočné vo vzťahu k dôvodom uvedeným v bode 64 tohto rozsudku. Vzhľadom na už uvedené musí byť druhý odvolací dôvod zamietnutý v celom rozsahu.
O treťom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
80 Svojím tretím odvolacím dôvodom Ryanair v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 68 a 69 napadnutého rozsudku konštatoval, že článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ nevyžaduje, aby Komisia prikročila k vyváženiu priaznivých účinkov tejto pomoci s jej negatívnymi účinkami na podmienky obchodu a na zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže. Tento odvolací dôvod treba prirovnať k tretej výhrade štvrtej časti prvého odvolacieho dôvodu uvedenej v bode 22 tohto rozsudku, ktorou odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že neposúdil protisúťažný účinok dotknutej schémy pomoci.
81 V prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd použil príliš široký výklad rozsudku z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia (C‑594/18 P, EU:C:2020:742, body 20 a 39), aby rozhodol, že podmienka týkajúca sa toho, aby pomoc neprimerane neovplyvnila podmienky obchodu, sa uplatňuje na pomoc uvedenú v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ale nie na pomoc uvedenú v odseku 3 písm. b) tohto článku. Po prvé článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ktorý tento rozsudok uplatnil, odkazuje len na účinok pomoci na podmienky obchodu, a nie na ochranu nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorá, ako Všeobecný súd pripustil, musí byť tiež zohľadnená pri vyvažovaní priaznivých a negatívnych účinkov pomoci. Po druhé Súdny dvor v tejto veci podrobne nepreskúmal článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Po tretie povinnosť zvážiť priaznivé účinky pomoci a jej negatívne účinky na podmienky obchodu a zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže vyplýva tiež zo zásad, ktoré sa všeobecne uplatňujú na každú pomoc, na ktorú sa vzťahuje článok 107 ods. 3 ZFEÚ.
82 V druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že na rozdiel od toho, k čomu dospel Všeobecný súd v bode 68 napadnutého rozsudku, existencia vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu by nemala umožňovať predpokladať, že priaznivé účinky pomoci prevažujú nad jej negatívnymi účinkami, ale naopak by mala viesť k osobitnej obozretnosti pri zvažovaní týchto účinkov na účely posúdenia zlučiteľnosti tejto pomoci.
83 Komisia, Francúzska republika a Švédske kráľovstvo tvrdia, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
84 Treba uviesť, že v bode 20 rozsudku z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia (C‑594/18 P, EU:C:2020:742), Súdny dvor zdôraznil rozdiely medzi znením článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a uviedol najmä, že iba prvé z týchto ustanovení uvádza podmienku, podľa ktorej má dotknutá pomoc sledovať cieľ spoločného záujmu. Súdny dvor z toho vyvodil, že článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ nepodmieňuje zlučiteľnosť pomoci takouto podmienkou.
85 Z podobného dôvodu založeného na porovnaní znenia dotknutých ustanovení, ako v podstate rozhodol Všeobecný súd v bode 67 napadnutého rozsudku, v prípade neexistencie odkazu v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ na preukázanie neexistencie ovplyvnenia podmienok obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, a teda na potrebu zvážiť priaznivé a negatívne účinky pomoci, toto ustanovenie nemožno vykladať na rozdiel od článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ tak, že vyžaduje, aby Komisia vykonala takéto vyváženie na účely posúdenia zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom.
86 Ako správne uviedla Francúzska republika vo svojom vyjadrení k odvolaniu, tento rozdiel v posúdení zlučiteľnosti pomoci uvedenej v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a pomoci uvedenej v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ možno vysvetliť osobitnou povahou pomoci uvedenej v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ktorou sa sledujú ciele výnimočnej povahy a osobitného významu spočívajúce buď v podpore vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, alebo v náprave vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu. Opatrenia pomoci, ktoré prispievajú k jednému z týchto cieľov, za predpokladu, že sú potrebné a primerané, možno preto považovať za opatrenia, ktoré zabezpečujú spravodlivú rovnováhu medzi ich priaznivými a negatívnymi účinkami na vnútorný trh, a preto zodpovedajú spoločnému záujmu Únie.
87 Keďže teda článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ odráža vyváženie účinkov štátnej pomoci uvedených v tomto ustanovení, ktoré vykonali autori Zmluvy, Komisia nie je povinná vykonať nové vyváženie týchto účinkov, keď skúma zlučiteľnosť pomoci, ktorej poskytnutie sa zamýšľa na základe uvedeného ustanovenia.
88 Okrem toho, hoci sa má výnimka zo zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci stanovená v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ vykladať reštriktívne, pojmy použité na definovanie tejto výnimky sa nemajú vykladať spôsobom, ktorý by neoprávnene obmedzil jej pôsobnosť alebo by ju zbavoval jej účinkov. Výnimka sa totiž musí vykladať v súlade s cieľmi, ktoré sleduje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2014, Fastweb, C‑19/13, EU:C:2014:2194, bod 40).
89 Vzhľadom na už vyššie uvedené sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia nebola povinná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ pristúpiť k zváženiu priaznivých účinkov dotknutej schémy pomoci s jej negatívnymi účinkami na podmienky obchodu a na zachovanie nenarušenej hospodárskej súťaže.
90 Z toho vyplýva, že tretí odvolací dôvod sa musí zamietnuť ako nedôvodný.
O štvrtom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
91 Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode Ryanair uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností, keď v bodoch 77 až 81 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že Komisia neporušila povinnosť odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z článku 296 druhého odseku ZFEÚ.
92 Podľa odvolateľky Všeobecný súd pripustil, že kontext, v ktorom bolo prijaté sporné rozhodnutie, ktorý sa vyznačoval vznikom pandémie COVID‑19, a ťažkosti, ktoré táto pandémia mohla vyvolať pri vypracovaní rozhodnutí Komisie, mohli odôvodniť vynechanie niektorých rozhodujúcich prvkov z odôvodnenia tohto rozhodnutia, hoci tieto prvky boli potrebné na to, aby odvolateľka pochopila odôvodnenie záverov Komisie. Výklad článku 296 druhého odseku ZFEÚ, ktorý podal Všeobecný súd, je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora a zbavuje povinnosť odôvodnenia akéhokoľvek potrebného účinku.
93 Komisia, Francúzska republika a Švédske kráľovstvo tvrdia, že štvrtý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
94 Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má byť odôvodnenie, ktoré sa vyžaduje podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ, prispôsobené povahe dotknutého aktu, pričom má jasným a jednoznačným spôsobom uvádzať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám spoznať odôvodnenia prijatého opatrenia a príslušnému súdu vykonávať svoje preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa však, aby odôvodnenie uvádzalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 druhého odseku ZFEÚ, sa musí posudzovať nielen vzhľadom na znenie tohto aktu, ale aj vzhľadom na jeho kontext a všetky právne normy, ktoré upravujú dotknutú oblasť (rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 198, ako aj citovaná judikatúra).
95 Pokiaľ ide konkrétne, ako je to v prejednávanej veci, o rozhodnutie o nevznesení námietok voči opatreniu pomoci podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že takéto rozhodnutie, ktoré sa má prijať v krátkych lehotách, musí obsahovať iba dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že nemá vážne ťažkosti s posúdením zlučiteľnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom a že aj stručné odôvodnenie tohto rozhodnutia treba považovať za dostatočné vzhľadom na požiadavku odôvodnenia, ktorú stanovuje článok 296 druhý odsek ZFEÚ, ak z neho jasne a jednoznačne vyplývajú dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že sa s takýmito ťažkosťami nestretla, pričom otázka dôvodnosti tohto odôvodnenia s touto požiadavkou vôbec nesúvisí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 199, ako aj citovanú judikatúru).
96 Práve vzhľadom na tieto požiadavky treba preskúmať, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že sporné rozhodnutie bolo z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené.
97 V tejto súvislosti na jednej strane v rozsahu, v akom Ryanair Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že zmiernil požiadavky týkajúce sa povinnosti odôvodnenia vzhľadom na kontext pandémie COVID‑19, v ktorom bolo sporné rozhodnutie prijaté, treba konštatovať, že s odkazom v bode 77 napadnutého rozsudku na kontext, v ktorom bolo sporné rozhodnutie prijaté, teda kontext pandémie a extrémnu naliehavosť, v ktorej Komisia prijala dočasný rámec, preskúmala opatrenia, ktoré jej oznámili členské štáty, najmä za uplatnenia tohto rámca, a prijala rozhodnutia týkajúce sa týchto opatrení vrátane tohto rozhodnutia, Všeobecný sú správne, tak ako to vyžaduje judikatúra uvedená v bodoch 94 a 95 tohto rozsudku, zohľadnil relevantné skutočnosti na účely určenia, či si Komisia prijatím uvedeného rozhodnutia splnila svoju povinnosť odôvodnenia.
98 Na druhej strane v rozsahu, v akom Ryanair uvádza osobitné skutočnosti, ku ktorým sa Komisia v rozpore s povinnosťou odôvodnenia, ktorá jej prináleží, nevyjadrila alebo ktoré v spornom rozhodnutí neposúdila, akými sú súlad dotknutej schémy pomoci so zásadou rovnosti zaobchádzania a so slobodným poskytovaním služieb, jej účinok na obchod a hospodársku súťaž, ako aj vyváženie priaznivých účinkov pomoci s jej negatívnymi účinkami, z bodov 79 a 80 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd usúdil, že tieto skutočnosti buď neboli relevantné na účely tohto rozhodnutia, alebo že odkaz na ne v uvedenom rozhodnutí je z právneho hľadiska dostatočný na to, aby odôvodnenie Komisie v tomto ohľade bolo pochopené.
99 Nezdá sa však, že by Všeobecný súd pri týchto posúdeniach nedodržal požiadavky odôvodnenia rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ako vyplývajú z judikatúry pripomenutej v bodoch 94 a 95 tohto rozsudku, keďže toto odôvodnenie v prejednávanej veci umožnilo spoločnosti Ryanair oboznámiť sa s dôvodmi tohto rozhodnutia a súdu Únie vykonať svoje preskúmanie, ako to navyše vyplýva z napadnutého rozsudku.
100 Okrem toho v rozsahu, v akom má argumentácia uvedená v rámci štvrtého odvolacieho dôvodu v skutočnosti za cieľ preukázať, že sporné rozhodnutie bolo prijaté na základe nedostatočného alebo právne nesprávneho posúdenia Komisie, treba túto argumentáciu, ktorá sa týka dôvodnosti tohto rozhodnutia, a nie požiadavky odôvodnenia ako podstatnej formálnej náležitosti, vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 95 tohto rozsudku zamietnuť.
101 Vzhľadom na už vyššie uvedené vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 77 až 81 napadnutého rozsudku rozhodol, že sporné rozhodnutie bolo z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené.
102 Napokon treba konštatovať, že Ryanair neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že Všeobecný súd v rámci preskúmania štvrtého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní skreslil skutkové okolnosti v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 44 tohto rozsudku.
103 Štvrtý odvolací dôvod treba preto zamietnuť ako nedôvodný.
O piatom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
104 Vo svojom piatom odvolacom dôvode Ryanair tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavného skreslenia skutkových okolností, keď v bodoch 82 a 83 napadnutého rozsudku konštatoval, že tretí dôvod jej žaloby v prvostupňovom konaní, ktorý sa týkal odmietnutia Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, bol pozbavený svojho uvádzaného účelu z dôvodu zamietnutia prvých dvoch žalobných dôvodov tejto žaloby a nemal samostatný obsah vo vzťahu k týmto dvom žalobným dôvodom.
105 Na rozdiel od toho, čo sa domnieval Všeobecný súd, totiž tento tretí žalobný dôvod mal vo vzťahu k prvým dvom žalobným dôvodom v prvostupňovom konaní samostatný obsah. Súdne preskúmanie existencie vážnych ťažkostí, ktoré mali viesť k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania, sa líši od súdneho preskúmania týkajúceho sa nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustila Komisia pri vecnom preskúmaní opatrenia pomoci. Existencia vážnych ťažkostí by tak mohla byť konštatovaná, hoci na rozdiel od toho, čo odvolateľka tvrdila v prvých dvoch žalobných dôvodoch v prvostupňovom konaní, pri skúmaní predmetnej schémy pomoci Komisiou nedošlo ani k zjavne nesprávnemu posúdeniu, ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu.
106 Rovnako tretí žalobný dôvod v prvostupňovom konaní nebol zbavený svojho uvádzaného účelu, keďže preukázanie existencie zjavne nesprávneho posúdenia zo strany Komisie je úplne odlišné od preukázania existencie vážnych ťažkostí, ktoré mali viesť k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania. Ryanair navyše v tejto súvislosti uviedla samostatné tvrdenia, ktoré preukazujú najmä to, že Komisia nemala k dispozícii údaje o trhu týkajúce sa leteckého „prepojenia“ Švédska, ktoré mali rozhodujúci význam pre preskúmanie zlučiteľnosti predmetnej schémy pomoci z hľadiska jej uvádzaného cieľa. Ryanair pred Všeobecným súdom označila medzery v informáciách Komisie a poukázala na vážne ťažkosti, ktoré jej žalobnému dôvodu udeľovali samostatný obsah vo vzťahu k prvým dvom žalobným dôvodom.
107 Komisia, Francúzska republika a Švédske kráľovstvo tvrdia, že piaty odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
108 Pokiaľ žalobca navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok voči štátnej pomoci, v podstate napáda skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo prijaté bez toho, aby táto inštitúcia začala konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, čím porušila jeho procesné práva. Na to, aby žalobca uspel so svojím návrhom na zrušenie, môže uviesť akékoľvek žalobné dôvody, ktoré môžu preukázať, že posúdenie informácií a skutočností, ktoré mala Komisia k dispozícii počas fázy predbežného preskúmania oznámeného opatrenia, muselo vyvolať pochybnosti o zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom. Použitie takýchto tvrdení preto nemôže mať za následok zmenu predmetu žaloby, ani podmienok jej prípustnosti. Naopak, existencia pochybností o tejto zlučiteľnosti je práve dôkazom, ktorý sa musí predložiť na preukázanie toho, že Komisia bola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj v článku 6 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 59, ako aj citovaná judikatúra).
109 Prináleží teda autorovi návrhu na zrušenie rozhodnutia o nevznesení námietok, aby preukázal, že existovali pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom, a tak Komisia bola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Takýto dôkaz treba hľadať tak v okolnostiach prijatia tohto rozhodnutia, ako aj v jeho obsahu, a to prostredníctvom súboru súhlasných nepriamych dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 40, ako aj citovanú judikatúru).
110 Konkrétne nedostatočnosť alebo neúplnosť preskúmania vykonaného Komisiou v rámci konania o predbežnom preskúmaní predstavuje indíciu o tom, že táto inštitúcia čelila vážnym ťažkostiam pri posudzovaní zlučiteľnosti oznámeného opatrenia s vnútorným trhom, v dôsledku čoho mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 41, ako aj citovanú judikatúru).
111 Pokiaľ ide v tejto súvislosti najprv o výhradu založenú na tom, že Všeobecný súd v bode 83 napadnutého rozsudku rozhodol, že tretí žalobný dôvod v prvostupňovom konaní nemá samostatný obsah, treba uviesť, že je pravda, ako tvrdila Ryanair vo svojom odvolaní, že ak by sa preukázala existencia vážnych ťažkostí v zmysle judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 110 tohto rozsudku, sporné rozhodnutie by mohlo byť zrušené len z tohto jediného dôvodu, aj keby sa okrem iného nepreukázalo, že posúdenia, ktoré Komisia vykonala vo veci samej, boli z právneho alebo skutkového hľadiska nesprávne (pozri analogicky rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C‑431/07 P, EU:C:2009:223, bod 66).
112 Okrem toho existenciu takýchto ťažkostí možno hľadať najmä v týchto posúdeniach a v zásade ju možno preukázať žalobnými dôvodmi alebo tvrdeniami predloženými žalobcom s cieľom spochybniť dôvodnosť rozhodnutia o nevznesení námietok, aj keď preskúmanie týchto dôvodov alebo týchto tvrdení nevedie k záveru, že posúdenia Komisie vo veci samej sú zo skutkového alebo právneho hľadiska nesprávne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C‑431/07 P, EU:C:2009:223, body 63 a 66, ako aj citovanú judikatúru).
113 V prejednávanej veci treba konštatovať, že tretí žalobný dôvod spoločnosti Ryanair v prvostupňovom konaní bol v podstate založený na neúplnosti a nedostatočnosti preskúmania vykonaného Komisiou v rámci konania o predbežnom preskúmaní a na odlišnom posúdení zlučiteľnosti predmetnej schémy pomoci, ku ktorému by Komisia dospela, ak by sa rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Z tejto žaloby pritom tiež vyplýva, že odvolateľka na podporu tohto žalobného dôvodu v podstate buď skrátene zopakovala tvrdenia uvedené v rámci prvého a druhého žalobného dôvodu uvedenej žaloby, ktoré sa týkali dôvodnosti sporného rozhodnutia, alebo na tieto tvrdenia priamo odkázala.
114 Za týchto podmienok mohol Všeobecný súd v bode 83 napadnutého rozsudku oprávnene konštatovať, že tretí žalobný dôvod v prvostupňovom konaní „nemá samostatný obsah“ vo vzťahu k prvým dvom žalobným dôvodom v tom zmysle, že po meritórnom preskúmaní týchto posledných uvedených žalobných dôvodov, vrátane tvrdení založených na neúplnosti a nedostatočnosti preskúmania vykonaného Komisiou, nie je povinný posúdiť dôvodnosť tretieho žalobného dôvodu tejto žaloby samostatne, a to o to viac, že – ako Všeobecný súd tiež správne uviedol v tomto bode 83 – Ryanair v tomto poslednom uvedenom žalobnom dôvode nevyzdvihla konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli preukázať existenciu prípadných vážnych ťažkostí, s ktorými sa Komisia stretla pri posudzovaní zlučiteľnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom.
115 Vzhľadom na už vyššie uvedené vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 84 napadnutého rozsudku konštatoval, že nie je potrebné rozhodnúť o dôvodnosti tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní. V tejto súvislosti okrem toho nie je potrebné skúmať, či Všeobecný súd v bode 82 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že tento žalobný dôvod má subsidiárnu povahu a že je pozbavený svojho uvádzaného účelu.
116 Nakoniec treba konštatovať, že Ryanair neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že Všeobecný súd v rámci svojho preskúmania tretieho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní skreslil dôkazy v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 44 tohto rozsudku.
117 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že piaty odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.
118 Keďže ani jednému z odvolacích dôvodov, ktoré uviedla odvolateľka, sa nevyhovelo, odvolanie treba v celom rozsahu zamietnuť.
O trovách
119 Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.
120 Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania a tá nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.
121 V súlade s článkom 184 ods. 4 rokovacieho poriadku možno vedľajšiemu účastníkovi prvostupňového konania, ktorý sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania pred Súdnym dvorom, uložiť povinnosť nahradiť trovy konania. Súdny dvor môže rozhodnúť, že tento účastník konania bude znášať vlastné trovy konania. V dôsledku toho Francúzska republika a Švédske kráľovstvo ako vedľajší účastníci prvostupňového konania, ktorí sa zúčastnili na konaní pred Súdnym dvorom, znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Ryanair DAC znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.
3. Francúzska republika a Švédske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.
Podpisy