Vec T‑306/11
Schwenk Zement KG
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie o žiadosti o informácie – Nevyhnutnosť požadovaných informácií – Povinnosť odôvodnenia – Proporcionalita“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (siedma komora) zo 14. marca 2014
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Uvedenie právnych základov a účelu žiadosti – Rozsah – Porušenie povinnosti odôvodnenia – Neexistencia
(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 3)
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Možnosť dotknutého podniku naplno uplatniť uvedené práva až po zaslaní oznámenia o výhradách
(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Uvedenie právnych základov a účelu žiadosti – Požiadavka nevyhnutnej súvislosti medzi požadovanými informáciami a vyšetrovaným porušením – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Rozsah
(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 3)
4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Postupy – Výber medzi jednoduchou žiadosťou o informácie rozhodnutím – Dodržiavanie zásady proporcionality – Súdne preskúmanie
(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 1 až 3)
5. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Právo na obhajobu – Dodržiavanie všeobecnej zásady práva Únie poskytujúcej ochranu proti svojvoľným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci – Rozsah
(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 3)
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Právomoci Komisie – Obmedzenie – Dodržiavanie zásady proporcionality – Lehota na odpoveď stanovená podniku – Posúdenie primeranosti
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 3)
7. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Rozhodnutie nariaďujúce poskytnúť informácie podľa článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 – Záujem na konaní – Skutočnosť, že napadnutému rozhodnutiu sa už vyhovelo – Neexistencia vplyvu
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 3)
1. Nevyhnutné prvky odôvodnenia rozhodnutia o žiadosti o informácie sú definované samotným článkom 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003. V tomto ustanovení sa uvádza, že Komisia stanoví právny základ a účel žiadosti, špecifikuje, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu, v ktorej majú byť informácie poskytnuté. Článok 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 navyše spresňuje, že Komisia uvedie tiež pokuty podľa článku 23, upozorní alebo uloží pokuty podľa článku 24 a upozorní na právo vzniesť námietky proti rozhodnutiu pred Súdnym dvorom. V tejto súvislosti Komisia nie je povinná oznámiť adresátovi takého rozhodnutia všetky informácie, ktoré v súvislosti s predpokladanými porušeniami má, ani vykonať presnú právnu kvalifikáciu týchto porušení, ale musí jasne uviesť domnienky, ktoré chce overiť.
Hoci je odôvodnenie rozhodnutia formulované veľmi všeobecne a malo by byť spresnené, čo ho vystavuje kritike v tomto ohľade, možno sa domnievať, že odkaz na údajné porušenia v spojení s rozhodnutím o začatí konania v zmysle článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 zodpovedá minimálnemu stupňu jasnosti, ktorý umožňuje dospieť k záveru, že požiadavky článku 18 ods. 3 uvedeného nariadenia boli dodržané.
(pozri body 21, 24, 31, 37)
2. V rámci správneho konania v zmysle nariadenia č. 1/2003 môže dotknutý podnik naplno uplatniť svoje právo na obhajobu až po zaslaní oznámenia o výhradách. Ak by sa totiž tieto práva vzťahovali aj na fázu predchádzajúcu zaslaniu oznámenia o výhradách, účinnosť vyšetrovania Komisie by bola ohrozená, lebo dotknutý podnik by bol už vo fáze predbežného vyšetrovania schopný identifikovať informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré pred ňou môže naďalej tajiť.
Z povahy vyšetrovacích opatrení, ktoré prijme Komisia počas fázy predbežného vyšetrovania, najmä z opatrení týkajúcich sa vyšetrovania a zo žiadostí o informácie, však vyplýva obvinenie z porušenia a môžu mať vážne dôsledky pre situáciu dotknutých podnikov. Preto treba zabrániť tomu, aby mohlo byť právo na obhajobu v tomto štádiu správneho konania nenapraviteľne ohrozené, pretože prijaté vyšetrovacie opatrenia môžu byť rozhodujúce na zaistenie dôkazov o protiprávnej povahe správania podnikov, ktoré môžu zakladať ich zodpovednosť.
Od Komisie však nemožno požadovať, aby vo fáze predbežného vyšetrovania okrem domnienok týkajúcich sa porušenia, ktoré chce overiť, uviedla nepriame dôkazy, teda údaje, ktoré ju viedli k záveru o možnom porušení článku 101 ZFEÚ. Takáto povinnosť by totiž spochybnila rovnováhu, ktorú stanovuje judikatúra medzi zachovaním účinnosti vyšetrovania a zachovaním práva na obhajobu dotknutého podniku.
(pozri body 27, 28, 32)
3. Povinnosť Komisie podľa článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 uviesť právny základ a účel žiadosti o informácie predstavuje základnú požiadavku na to, aby sa preukázala dôvodnosť informácií požadovaných od dotknutých podnikov, ale aj na to, aby sa týmto podnikom umožnilo pochopiť rozsah ich povinnosti spolupracovať, pričom sa však v plnej miere zachová ich právo na obhajobu. Z toho vyplýva, že Komisia môže požadovať len oznámenie informácií, ktoré jej umožnia overiť údajné porušenia, ktoré odôvodňujú vedenie vyšetrovania a sú uvedené v žiadosti o informácie.
Vzhľadom na širokú vyšetrovaciu a kontrolnú právomoc Komisie práve tejto inštitúcii prináleží, aby posúdila nevyhnutnosť informácií, ktoré požaduje od dotknutých podnikov. Pokiaľ ide o preskúmanie tohto posúdenia Komisie, ktoré vykonáva Všeobecný súd, treba pripomenúť, že podľa judikatúry sa má pojem „nevyhnutné informácie“ vykladať v súlade s účelmi, na ktoré boli Komisii dotknuté vyšetrovacie právomoci zverené. Podmienka existencie súvislosti medzi žiadosťou o informácie a údajným porušením je splnená, ak sa možno v tomto štádiu konania legitímne domnievať, že uvedená žiadosť súvisí s údajným protiprávnym konaním v tom zmysle, že Komisia môže dôvodne predpokladať, že jej tento dokument pomôže pri zistení údajného porušenia.
(pozri body 29, 59, 60)
4. Zásada proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby akty inštitúcií neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom pokiaľ sa ponúka možnosť výberu medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom.
Podľa článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 môže Komisia požiadať o poskytnutie informácií jednoduchou žiadosťou alebo rozhodnutím bez toho, aby toto ustanovenie podmieňovalo prijatie rozhodnutia predchádzajúcou jednoduchou žiadosťou. Výber, ktorý musí urobiť medzi jednoduchou žiadosťou o informácie podľa článku 18 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 a rozhodnutím o žiadosti o informácie podľa článku 18 ods. 3 toho istého nariadenia, podlieha preskúmaniu súdu Únie z hľadiska zásady proporcionality. Takéto preskúmanie musí závisieť od potrieb primeranej inšpekcie s ohľadom na osobitosti daného prípadu.
(pozri body 47 – 50)
5. Požiadavka ochrany proti svojvoľným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do oblasti súkromnej činnosti, či už právnickej alebo fyzickej osoby, predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie. Na účely dodržiavania tejto všeobecnej zásady sa rozhodnutie o žiadosti o informácie musí zameriavať na zhromaždenie dokumentácie potrebnej na overenie skutkového a právneho stavu a jeho dosahu, o ktorých Komisia už má informácie.
Prípadnú svojvoľnú povahu rozhodnutia o žiadosti o informácie však nemožno preukázať na základe rozsahu žiadosti, pretože Komisia môže legitímne viesť rozsiahle vyšetrovanie, pokiaľ má k dispozícii dostatočne závažné nepriame dôkazy o účasti podniku na rôznych údajných porušeniach, ktoré zamýšľa overiť.
(pozri body 64 – 66)
6. Žiadosti o informácie, ktoré Komisia adresuje podniku, musia byť v súlade so zásadou proporcionality a povinnosť uložená podniku poskytnúť informácie nesmie pre tento podnik predstavovať neprimeranú záťaž v porovnaní s potrebami vyšetrovania.
Na účely posúdenia prípadnej neprimeranosti záťaže vyplývajúcej z povinnosti odpovedať na otázky v lehote stanovenej Komisiou treba vziať do úvahy okolnosť, že podnik ako adresát rozhodnutia o žiadosti o informácie podľa článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 podstupoval nielen riziko, že mu bude uložená pokuta či penále za poskytnutie neúplných informácií alebo za informácie poskytnuté oneskorene, resp. za neposkytnutie informácií podľa článku 23 ods. 1 písm. b) a článku 24 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1/2003, ale aj pokuta podľa článku 23 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia v prípade poskytnutia informácií, ktoré Komisia označí za nepresné alebo „zavádzajúce“.
Z toho vyplýva, že preskúmanie primeranosti lehoty uloženej rozhodnutím o žiadosti o informácie má mimoriadnu dôležitosť. Je totiž potrebné, aby uvedená lehota mohla adresátovi umožniť nielen fakticky poskytnúť odpoveď, ale tiež sa uistiť o úplnosti, presnosti a nezavádzajúcej povahe poskytnutých informácií.
(pozri body 71 – 73)
7. Záujem napadnúť rozhodnutie nariaďujúce poskytnúť informácie pretrváva, aj keď osoba, ktorej je toto rozhodnutie určené, tomuto rozhodnutiu už vyhovela. Zrušenie takého rozhodnutia je totiž samo osebe spôsobilé vyvolať právne dôsledky, najmä tým, že zaväzuje Komisiu prijať opatrenia vyplývajúce z rozsudku Všeobecného súdu, a tým, že Komisii bráni opakovať takéto praktiky.
Treba teda dospieť k záveru, že podnik má záujem na podaní žaloby proti rozhodnutiu o žiadosti o informácie a je oprávnený uviesť žalobné dôvody, ktoré považuje za spôsobilé presvedčiť Všeobecný súd o tom, aby jeho návrhom vyhovel.
(pozri body 75, 76)