ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata komora)
z 29. októbra 2009 (*)
„Žaloba o náhradu škody – Nariadenie (ES) č. 178/2002 – Systém rýchleho varovania – Doplňujúce oznámenie – Právomoc vnútroštátnych orgánov – Názor Komisie bez právneho účinku – Zmena predmetu konania – Neprípustnosť“
Vo veci T‑212/06,
Bowland Dairy Products Ltd, so sídlom v Barrowforde, Lancashire (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: J. Milligan, solicitor, D. Anderson, QC, a A. Robertson, barrister,
žalobkyňa,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: P. Oliver, J.‑P. Keppenne a L. Parpala, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je jednak návrh na zrušenie rozhodnutia, ktorým Komisia v rámci systému rýchleho varovania upraveného článkom 50 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463) údajne odmietla rozoslať doplňujúce oznámenie vyjadrujúce súhlas Food Standards Agency Spojeného kráľovstva s uvádzaním tvarohu vyrábaného žalobkyňou na trh, a jednak návrh na náhradu škody, ktorá údajne vznikla žalobkyni v dôsledku tohto odmietnutia,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (piata komora),
v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek (spravodajca) a V. M. Ciucă,
tajomník: C. Kantza, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 5. marca 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463) zavádza postupy v oblasti bezpečnosti potravín.
2 Kapitola IV nariadenia č. 178/2002 nazvaná „Systém rýchleho varovania, riadenie krízy a naliehavé situácie“ zavádza systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (ďalej len „SRV“).
3 Článok 50 nariadenia č. 178/2002 stanovuje:
„Systém rýchleho varovania
1. Systém rýchleho varovania na oznamovanie priameho alebo nepriameho rizika pre ľudské zdravie pochádzajúceho z potravín alebo krmív sa týmto ustanovuje ako spolupráca. Bude zahŕňať členské štáty, Komisiu a úrad [Európsky úrad pre bezpečnosť potravín]. Členské štáty, Komisia a úrad určia kontaktné miesta, ktoré budú členmi spolupráce. Za riadenie spolupráce bude zodpovedná Komisia.
2. Ak člen spolupráce má nejaké informácie týkajúce sa existencie závažného priameho alebo nepriameho rizika pre ľudské zdravie pochádzajúceho z potravín alebo krmív, neodkladne oznámi túto informáciu Komisii podľa systému rýchleho varovania. Komisia okamžite postúpi túto informáciu členom spolupráce.
Úrad [Európsky úrad pre bezpečnosť potravín] môže doplniť oznámenie akýmikoľvek vedeckými alebo technickými informáciami, ktoré umožnia členským štátom podniknúť zodpovedajúce opatrenia pri riadení rizika.
3. Bez toho, aby boli dotknuté iné právne predpisy Spoločenstva, členské štáty neodkladne oznámia Komisii systémom rýchleho varovania:
a) akékoľvek opatrenie, ktoré prijmú, ktoré je zamerané na to, aby sa obmedzilo umiestňovanie potravín alebo krmív na trh alebo aby sa presadilo ich stiahnutie z trhu s cieľom ochrany ľudského zdravia a ktoré vyžaduje rýchly zásah;
b) akékoľvek odporúčanie alebo dohodu s odbornými pracovníkmi, ktoré sú zamerané, na základe dobrovoľnosti alebo povinne, na predchádzanie, obmedzovanie alebo uplatňovanie špecifických podmienok na umiestňovanie na trhu alebo na prípadné použitie potravín alebo krmív kvôli závažnému riziku pre ľudské zdravie, ktoré vyžaduje rýchly zásah;
c) akékoľvek zamietnutie dávky, kontajnera alebo nákladu potravín alebo krmív súvisiace s priamym alebo nepriamym rizikom pre ľudské zdravie príslušným orgánom na hraničnom prechode v Európskej únii.
Oznámenie bude sprevádzať podrobné vysvetlenie dôvodov pre opatrenia uskutočnené príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom bolo oznámenie vydané. Po ňom budú vo vhodnom čase nasledovať doplňujúce informácie, najmä ak boli opatrenia, na ktorých sa oznámenie zakladá, pozmenené alebo zrušené.
Komisia neodkladne postúpi členom spolupráce oznámenie a doplnkové informácie, ktoré prijala podľa prvého a druhého pododseku.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
4 Žalobkyňa, spoločnosť Bowland Dairy Products Ltd, je spoločnosťou založenou podľa anglického práva, ktorej predmetom činnosti je výroba čerstvého syra, a konkrétne výroba tvarohu. Od roku 1999 má povolenie vydané Pendle Environmental Health Office, miestnym potravinovým úradom, ktorého činnosť podlieha dohľadu zo strany Food Standards Agency (ďalej len „FSA“), na výrobu tvarohu z rôznych zdrojov mlieka.
5 Dňa 9. júna 2006 Potravinový a veterinárny úrad (PVÚ), riaditeľstvo, ktoré je súčasťou generálneho riaditeľstva (GR) „Zdravie a ochrana spotrebiteľov“ Komisie Európskych spoločenstiev vykonal v prítomnosti zástupcu FSA kontrolu kancelárií žalobkyne a jej laboratória na kontrolu kvality. Závery kontroly PVÚ boli obsiahnuté v internom dokumente GR „Zdravie a ochrana spotrebiteľov“ z 12. júna 2006 a prevzaté do návrhu konečnej správy z misie, ktorú PVÚ vykonal v Spojenom kráľovstve v období od 31. mája do 26. júna 2006.
6 Dňa 14. júna 2006 FSA vydala v rámci SRV oznámenie o rýchlom varovaní upozorňujúce na nasledujúce riziko: „Chybná výroba mliečnych výrobkov. Režim kontroly nevhodný na zistenie prítomnosti antibiotík“. FSA do tohto oznámenia zahrnula „všetky tvarohy s označením zdravotnej nezávadnosti UK PE 023.EEC“ a teda všetky tvarohy vyrábané žalobkyňou. Doplňujúce informácie boli poskytnuté v rámci SRV 16. júna 2006.
7 V období medzi 15. júnom až 26. júnom 2006 žalobkyňa zatvorila svoje priestory.
8 Dňa 20. júna 2006 FSA vykonala audit priestorov žalobkyne. V liste zaslanom GR „Zdravie a ochrana spotrebiteľov“ 23. júna 2006 FSA vyjadrila svoje znepokojenie v súvislosti s praktikami zistenými v priestoroch žalobkyne a opatreniami, ktoré boli v tomto smere prijaté. FSA dospela k záveru, že obnovenie činnosti žalobkyne s ohľadom na odporúčané opatrenia nepredstavuje problém pre verejné zdravie a ani neporušuje právne predpisy Spoločenstva.
9 Dňa 26. júna 2006 FSA povolila žalobkyni obnoviť výrobu tvarohu, s ktorou žalobkyňa začala v ten istý deň.
10 Závery PVÚ z 9. júna 2006 a audit FSA boli predmetom nových diskusií medzi GR „Zdravie a ochrana spotrebiteľov“ a FSA a 4. júla 2006 sa uskutočnila schôdza.
11 Prostredníctvom e-mailu z 19. júla 2006 pán F. z FSA predložil Komisii nasledujúci návrh doplňujúceho oznámenia so spresnením, že má záujem získať od Komisie jej komentár alebo návrhy:
„Britské úrady vykonali 20. júna 2006 celkový audit spoločnosti Bowland Dairy Products Ltd. V nadväznosti na tento audit boli dve dodávky tvarohu vyrobeného z mlieka, ktoré je považované za nevhodné na ľudskú konzumáciu, vrátené cez Nemecko do Spojeného kráľovstva a 27. júna kontrolovane zničené.
Okrem toho bolo konštatované, že s určitosťou boli realizované opravné opatrenia, keďže boli vylepšené postupy týkajúce sa analýzy rizík a zvládnutia kritických otázok, kontrola kvality a špecifikácia prijímaného mlieka.
Preto britské úrady súhlasia s tým, aby tvaroh vyrábaný spoločnosťou Bowland bol uvádzaný na trh.“
12 V e-maile z 20. júla 2006 Komisia odpovedala FSA takto:
„Vážený pán [F.],
s rovnakým potešením sme včera mali možnosť znovu vysvetliť postoj [GR ‚Zdravie a ochrana spotrebiteľov‘] k otázke mlieka obsahujúceho antibiotiká a riedeného mlieka. Plánujeme členským štátom po letnej prestávke navrhnúť právny nástroj zameraný na spresnenie, ako je potrebné zaobchádzať s týmito dvoma prísadami a spôsob ich kontroly, ak sa používajú pri výrobe syra.
Pokiaľ ide o Váš návrh správy určenej pre systém rýchleho varovania, ďakujem Vám, že ste sa na nás obrátili. Pokiaľ ide o poslednú vetu ‚Preto britské úrady súhlasia s tým, aby tvaroh vyrábaný spoločnosťou Bowland bol uvádzaný na trh‘, domnievame sa, že ide iba o Váš názor, nie však o názor riaditeľstva [GR ‚Zdravie a ochrana spotrebiteľov‘]. Z nášho včerajšieho rozhovoru sme vyvodili, že od 26. júna (dátum, kedy Bowland obnovila svoju výrobu) Bowland znovu používa mlieko, pri ktorom nebolo potvrdené, že jeho obsah antibiotík je nižší ako maximálna hranica rezíduí a riedené mlieko, hoci absencia chemických látok nebola potvrdená vhodnými nástrojmi.
Z toho dôvodu [GR ‚Zdravie a ochrana spotrebiteľa‘] sa nemôže stotožniť s vyhlásením obsiahnutým vo Vašej správe.
Váš návrh znenia môžeme schváliť len vtedy, ak potvrdíte, že tieto dve zložky mlieka nie sú používané na výrobu tvarohu.
Vašu správu môžeme prípadne rozoslať v rámci SRV, avšak k správe bude v tomto prípade pripojená správa [GR ‚Zdravie a ochrana spotrebiteľov‘] spresňujúca, že ‚služby Komisie sa domnievajú, že tvaroh vyrábaný spoločnosťou Bowland nemôže byť uvádzaný na trh‘.
S úctou
[E. P.]“
13 E-mailom z 23. augusta 2006 zaslaným pánovi P., pán Y. z FSA požiadal GR „Zdravie a ochrana spotrebiteľa“, aby prostredníctvom SRV dalo do obehu oznámenie obsahovo zhodné s návrhom z 19. júla 2006. Ten istý deň úrady Spojeného kráľovstva oznámili Komisii tú istú správu na kontaktnom mieste SRV.
14 Dňa 24. augusta 2006 Komisia rozoslala toto oznámenie prostredníctvom SRV. Takisto rozoslala oznámenie svojich služieb obsahujúce návrh správy zo schôdze zo 4. júla 2006, z ktorej vyplýva nesúhlas GR „Zdravie a ochrana spotrebiteľov“ s tým, aby bolo žalobkyni vydané povolenie zo strany FSA (ďalej len „oznámenie z 24. augusta 2006“).
Konanie a návrhy účastníkov konania
15 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 11. júla 2006 žalobkyňa podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
16 Samostatným návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa v ten istý deň žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežných opatrení, ktorým najmä požadovala, aby Súd prvého stupňa jednak nariadil odklad výkonu napadnutého rozhodnutia obsiahnutého v e-maile z 20. júla 2006, a jednak uložil povinnosť rozoslať doplňujúce oznámenie FSA v rámci SRV.
17 Dňa 25. augusta 2006 žalobkyňa predložila Súdu prvého stupňa kópiu listu, ktorý v ten istý deň zaslala GR „Zdravie a ochrana spotrebiteľov“, a v ktorom uviedla, že žiada Súd prvého stupňa, aby bral do úvahy, že jej návrh na nariadenie predbežných opatrení a jej žaloba vo veci samej smerujú nielen proti e-mailu z 20. júla 2006, ale rovnako aj proti oznámeniu z 24. augusta 2006.
18 Uznesením z 12. decembra 2006, Bowland Dairy Products/Komisia (T‑212/06 R, neuverejnené v Zbierke) predseda Súdu prvého stupňa nariadil Komisii, aby vzala späť oznámenie z 24. augusta 2006 až dovtedy, kým nebude vydané uznesenie ukončujúce konanie o nariadení predbežného opatrenia. Dňa 13. septembra 2006 Komisia tomuto uzneseniu vyhovela.
19 Listom z 24. októbra 2006 žalobkyňa vzala späť svoje návrhy na nariadenie predbežných opatrení a návrhy na zrušenie. Uviedla však, že naďalej trvá na podanej žalobe, pokiaľ ide o náhradu škody, ktorá jej údajne vznikla.
20 Uznesením z 29. novembra 2006 predseda Súdu prvého stupňa nariadil výmaz veci T‑212/06 R.
21 Na základe návrhu, ktorý Komisia podala samostatným podaním z 28. marca 2007, a ktorý nebol namietaný žalobkyňou v jej písomných pripomienkach z 30. apríla 2007, Súd prvého stupňa 19. júna 2007 opatrením na zabezpečenie priebehu konania rozhodol, že otázku výšky náhrady škody nie je možné prejednávať, pokiaľ nebolo určené, či Európske spoločenstvo je zodpovedné za škodu, ktorá podľa žalobkyne jej mala vzniknúť.
22 Vec bola pridelená tretej komore. Keďže sa zmenilo zloženie komôr Súdu prvého stupňa, sudca spravodajca bol pridelený do šiestej komory, ktorej bola vec následne pridelená. Vzhľadom na prekážku na strane sudcu spravodajcu predseda Súdu prvého stupňa rozhodnutím zo 7. januára 2008 pridelil vec piatej komore.
23 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (piata komora) rozhodol otvoriť ústnu časť konania. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní konanom 5. marca 2009.
24 Žalobkyňa vo svojej žalobe navrhla, aby Súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie, ktoré bolo obsahom e-mailu z 20. júla 2006. Neskôr v liste z 25. augusta 2006 žalobkyňa uviedla, že rozširuje predmet svojho návrhu na zrušenie o oznámenie z 24. augusta 2006. Žalobkyňa napokon listom z 24. októbra 2006 vzala späť svoje návrhy na zrušenie.
25 Žalobkyňa vo svojej replike navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zaviazal Komisiu na náhradu škody vo výške strát spôsobených žalobkyni v dôsledku rozhodnutia, ktoré bolo obsahom e-mailu z 20. júla 2006, a oznámenia z 24. augusta 2006 vrátane úrokov,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
26 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu ako čiastočne neprípustnú a v každom prípade ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
27 Na úvod je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa v písomnej časti konania vzala späť svoj návrh na zrušenie rozhodnutia, ktoré bolo obsahom e-mailu z 20. júla 2006 a oznámenia z 24. augusta 2006. Toto späťvzatie bolo potvrdené na pojednávaní. Súd prvého stupňa bude preto skúmať iba návrhy na náhradu škody.
Tvrdenia účastníkov konania
28 Žalobkyňa Komisii vytýka, že rozosielanie doplňujúceho oznámenia FSA podmienila tým, že od FSA vyžadovala potvrdiť, že žalobkyňa pri výrobe tvarohu nepožíva mlieko obsahujúce antibiotiká ako ani riedené mlieko, alebo prípadne tým, že toto rozosielanie bude sprevádzané správou GR „Zdravie a ochrana spotrebiteľov“ spresňujúcou, že služby Komisie sa domnievajú, že tvaroh vyrábaný žalobkyňou nemôže byť uvádzaný na trh.
29 Žalobkyňa sa predovšetkým domnieva, že rozhodnutie, ktoré je obsahom e‑mailu z 20. júla 2006 je konečným odmietnutím Komisie rozoslať doplňujúce oznámenie FSA, ak k tomuto oznámeniu nebolo pripojené protioznámenie, z ktorého vyplýva nesúhlas Komisie. Konečnú povaha tohto odmietnutia preukazuje skutočnosť, že e-mail z 20. júla 2006 je odpoveďou na e-mail FSA z 19. júla 2006, ktorý podľa žalobkyne nemožno chápať inak ako žiadosť o rozoslanie. Žalobkyňa navyše tvrdí, že Súd prvého stupňa mal predmetnú žalobu chápať ako žalobu smerujúcu k vymoženiu náhrady škody, ktorá bola spôsobená nielen v dôsledku e-mailu z 20. júla 2006, ale aj v dôsledku oznámenia z 24. augusta 2006 napriek tomu, že toto oznámenie bolo rozoslané v rámci SRV až po podaní žaloby.
30 Žalobkyňa v tejto súvislosti na jednej strane poznamenáva, že účinok oznámenia z 24. augusta 2006 je totožný s účinkom e-mailu z 20. júla 2006 a že tvrdenia a návrhy vznesené proti týmto dvom aktom sa tiež zhodujú.
31 Na druhej strane sa žalobkyňa odvoláva na uznesenie Bowland Dairy Products/Komisia, už citované v bode 18 vyššie, ktoré ako predbežné opatrenie nariaďuje Komisii vziať späť oznámenie z 24. augusta 2006 až dovtedy, kým nebude vyhlásené uznesenie ukončujúce konanie o nariadení predbežného opatrenia. Žalobkyňa sa domnieva, že vzhľadom na ustanovenia článku 242 ES a článku 104 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa by predseda Súdu prvého stupňa nebol oprávnený nariadiť Komisii späťvzatie oznámenia z 24. augusta 2006, ak by toto oznámenie nebolo považované za súčasť predmetu žaloby.
32 Komisia zastáva názor, že e-mail z 20. júla 2006 nepredstavuje odmietnutie rozoslať doplňujúce oznámenie FSA, keďže k tomuto dátumu jej v tomto smere nebola predložená konečná žiadosť. E-mail FSA z 19. júla 2006 totiž predstavuje iba obyčajné vyjadrenie k návrhu doplňujúceho oznámenia.
33 Komisia navyše tvrdí, že predmet žaloby sa nevzťahuje na oznámenie z 24. augusta 2006, keďže toto oznámenie bolo zaslané neskôr, ako bola podaná žaloba. Uvádza, že rozšírenie pôvodného predmetu žaloby listom zaslaným Komisii je neobvyklým postupom, ktorý je zjavne v rozpore so Štatútom Súdneho dvora a s rokovacím poriadkom.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
34 Po prvé je potrebné pripomenúť, že článok 21 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora uplatniteľného na konanie pred Súdom prvého stupňa v súlade s článkom 53 prvým odsekom toho istého štatútu stanovuje, že „vec sa predkladá Súdnemu dvoru podaním písomného návrhu adresovaného tajomníkovi“ a že „návrh musí obsahovať... predmet sporu, ako aj návrhy rozhodnutia a stručné vysvetlenie dôvodov návrhu“.
35 Rovnako článok 44 ods. 1 písm. c) a d) rokovacieho poriadku stanovuje, že návrh uvedený v článku 21 Štatútu Súdneho dvora musí obsahovať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený, a návrhy rozhodnutia.
36 Hoci článok 48 ods. 2 rokovacieho poriadku umožňuje, aby za určitých okolností boli počas konania uvádzané nové žalobné dôvody, toto ustanovenie nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, že oprávňuje žalobkyňu predložiť Súdu prvého stupňa nové návrhy a zmeniť tak predmet konania (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. júla 2001, Banatrading/Rada, T‑3/99, Zb. s. II‑2123, bod 28 a tam citovanú judikatúru).
37 Po druhé je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva podlieha splneniu súboru podmienok, a to podmienke protiprávnosti konania vytýkaného inštitúciám, existencie škody a existencie príčinnej súvislosti medzi údajným konaním a uplatňovanou škodou. Ak jedna z týchto podmienok nie je splnená, musí byť žaloba ako celok zamietnutá bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné podmienky (pozri rozsudky Súdneho dvora z 29. septembra 1982, Oleifici Mediterranei/EHS, 26/81, Zb. s. 3057, bod 16; Súdu prvého stupňa z 13. decembra 1995, Exporteurs in Levende Varkens a i./Komisia, T‑481/93 a T‑484/93, Zb. s. II‑2941, bod 80, a z 19. júla 2007, Bouychou/Komisia, T‑344/04, neuverejnený v Zbierke, bod 33 a tam citovanú judikatúru).
38 Z tejto judikatúry vyplýva, že akt alebo konanie žalovanej inštitúcie, ktoré malo spôsobiť údajnú škodu, je súčasťou predmetu žaloby o náhradu škody a musí byť vymedzené v tejto žalobe. Z toho istého dôvodu musia byť žalobné návrhy formulované tak, aby odkazovali na náhradu údajnej škody spôsobenej aktom alebo konaním uvedeným v žalobe.
39 Po tretie je potrebné pripomenúť, že článok 50 ods. 1 nariadenia č. 178/2002 zavádza SRV, ktorého členmi sú členské štáty, Komisia a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), pričom za riadenie spolupráce zodpovedá Komisia. V rámci tejto spolupráce členské štáty oznámia Komisii opatrenia vymenované v odseku 3 prvom pododseku písm. a) až c) uvedeného článku a podľa druhého pododseku tohto odseku oznámia tiež doplňujúce informácie, najmä ak boli opatrenia, na ktorých sa oznámenie zakladá, zmenené alebo zrušené. Komisia samotná je povinná neodkladne poskytnúť členom spolupráce oznámenie a doplňujúce informácie, ktoré prijala podľa prvého a druhého pododseku tohto odseku. Ako člen spolupráce však Komisia môže takisto podľa článku 50 ods. 2 nariadenia č. 178/2002 oznámiť ostatným členom spolupráce akékoľvek informácie, ktoré má k dispozícii, týkajúce sa existencie závažného priameho alebo nepriameho rizika pre ľudské zdravie pochádzajúceho z potravín alebo krmív.
40 Z týchto ustanovení vyplýva, že vyhotovenie oznámení podľa článku 50 ods. 3 nariadenia č. 178/2002, ako aj ich zasielanie Komisii, ktorá ich ďalej rozošle ostatným členom spolupráce, spadá do výlučnej právomoci príslušného orgánu dotknutého členského štátu.
41 Pochopiteľne nemožno vylúčiť, že aj v prípade spadajúcom do právomoci vnútroštátnych orgánov môže Komisia vyjadriť svoj názor, ktorý však nemá nijaký právny účinok a nie je pre tieto orgány záväzný (rozsudok Súdneho dvora z 27. marca 1980, Sucrimex a Westzucker/Komisia, 133/79, Zb. s. 1299, bod 16, a uznesenie Súdneho dvora zo 17. mája 1989, Taliansko/Komisia, 151/88, Zb. s. 1255, bod 22; rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. januára 2002, Van Parys a Pacific Fruit Company/Komisia, T‑160/98, Zb. s. II‑233, bod 65). V dôsledku toho sú návrhy na náhradu škody založené na skutočnosti, že Komisia vyjadrila taký názor, neprípustné (uznesenie Súdu prvého stupňa z 8. septembra 2006, Lademporiki a Parousis & Sia/Komisia, T‑92/06, neuverejnené v Zbierke, bod 26; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok Sucrimex a Westzucker/Komisia, už citovaný, body 22 a 25).
42 V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že e-mail z 20. júla bol zaslaný FSA ako odpoveď na jej email z 19. júla 2006. Z tohto emailu pritom vyplýva, že FSA má záujem získať od Komisie jej komentáre a návrhy, vrátane návrhov alternatívneho znenia oznámenia. Okrem toho FSA zdôraznila, že zamýšľa rozoslať oznámenie v rámci SRV v primeranom čase, a že preto žiada Komisiu o rýchlu odpoveď.
43 Z toho vyplýva, že v e-maile z 20. júla 2006 je iba vyjadrený názor Komisie v odpovedi na žiadosť FSA v tomto zmysle. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 41 tohto rozsudku sú preto návrhy na náhradu škody založené na skutočnosti, že Komisia v odpovedi na žiadosť FSA vyjadrila svoj názor na znenie oznámenia doplňujúcich informácií v zmysle článku 50 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 178/2002, ktoré FSA zamýšľala zaslať Komisii, aby ich táto ďalej rozoslala ostatným členom spolupráce, neprípustné a musia byť zamietnuté.
44 Pokiaľ ide o návrh, v ktorom žalobkyňa žiada, aby na podporu jej návrhu na náhradu škody bolo rovnako zohľadnené oznámenie z 24. augusta 2006, z úvah a z judikatúry uvedených v bodoch 34 až 36 tohto rozsudku vyplýva, že aj tento návrh musí byť zamietnutý ako neprípustný, keďže smeruje k zmene predmetu konania, ako aj pôvodných žalobných návrhov (pozri v tomto zmysle tiež rozsudok Banatrading/Rada, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 29).
45 Skutočnosť, že predseda Súdu prvého stupňa uznesením Bowland Dairy Products/Komisia, už citovaným v bode 18 vyššie, nariadil späťvzatie oznámenia z 24. augusta 2006, nemôže napriek opačnému názoru žalobkyne tento záver spochybniť. V tejto súvislosti stačí uviesť, že ide o uznesenie prijaté v konaní o nariadení predbežného opatrenia, ktoré nijako neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.
46 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že predmetná žaloba o náhradu škody musí byť zamietnutá ako neprípustná.
O trovách
47 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia, v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta ako neprípustná.
2. Bowland Dairy Products Ltd je povinná nahradiť trovy konania, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. októbra 2009.
Podpisy