Spojené veci C‑105/15 P až C‑109/15 P

Konstantinos Mallis a i.

proti

Európskej komisii

a

Európskej centrálnej banke (ECB)

„Odvolanie – Program podpory pre stabilitu Cyperskej republiky – Vyhlásenie euroskupiny týkajúce sa najmä reštrukturalizácie bankového sektora na Cypre – Žaloba o neplatnosť“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 20. septembra 2016

1.        Odvolanie – Dôvody – Zopakovanie dôvodov a tvrdení predložených Všeobecnému súdu – Neidentifikovanie uvádzaného nesprávneho právneho posúdenia – Neprípustnosť – Spochybnenie výkladu alebo uplatnenia práva Únie Všeobecným súdom – Prípustnosť

[Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 168 ods. 1 písm. d) a článok 169 ods. 2]

2.        Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Uplatnenie implicitného odôvodnenia Všeobecným súdom – Prípustnosť – Podmienky

(Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 36 a článok 53 prvý odsek)

3.        Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Vyhlásenie euroskupiny, ktorým sa Komisia a Európska centrálna banka poverujú, aby začali rokovania s členským štátom týkajúce sa programu makroekonomickej úpravy – Vylúčenie

(Článok 137 ZFEÚ a článok 263 ods. 1 ZFEÚ; Protokol č. 14, ktorý je prílohou Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ, článok 1; zmluva, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu)

4.        Žaloba o neplatnosť – Postavenie žalovaného – Euroskupina – Neexistencia postavenia orgánu, úradu alebo agentúry Únie

(Článok 16 ods. 6 ZFEÚ; článok 137 ZFEÚ a článok 263 ods. 1 ZFEÚ; Protokol č. 14, ktorý je prílohou Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ; rozhodnutie Rady 2009/937, príloha)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 32 – 36)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 45)

3.      Žalobou o neplatnosť možno napadnúť všetky akty prijaté inštitúciami Únie, nech majú akúkoľvek povahu alebo formu, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky takej povahy, že ovplyvňujú záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie.

Nie je to tak v prípade vyhlásenia euroskupiny z 25. marca 2013 týkajúceho sa najmä reštrukturalizácie bankového sektora na Cypre. Komisia a ECB boli totiž v súlade s článkom 13 ods. 3 zmluvy, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS), poverené radou guvernérov EMS rokovať s orgánmi členského štátu o programe makroekonomickej úpravy, ktorý sa mal konkretizovať v memorande o porozumení. V tejto súvislosti úloha Komisie a ECB, ako bola vymedzená článkom 1 Protokolu č. 14 o euroskupine, nemala byť širšia než úloha, ktorú týmto inštitúciám priznáva zmluva o EMS. Hoci zmluva o EMS ukladá Komisii a ECB určité úlohy spojené s realizáciou cieľov tejto zmluvy, na jednej strane funkcie zverené Komisii a ECB zmluvou o EMS nezahŕňajú výkon nijakej vlastnej rozhodovacej právomoci a na druhej strane činnosti vykonávané týmito dvomi inštitúciami v rámci tejto zmluvy zaväzujú len EMS.

Okrem toho okolnosť, že Komisia a ECB sa zúčastňujú na stretnutiach euroskupiny, nemení povahu vyhlásení euroskupiny a nemôže viesť k vyvodeniu záveru, že sporné vyhlásenie je výrazom rozhodovacej právomoci týchto dvoch inštitúcií Únie. Okrem iného je potrebné uviesť, že sporné vyhlásenie neobsahuje nič, čo by bolo vyjadrením rozhodnutia Komisie a ECB vytvoriť na strane dotknutého členského štátu právne záväznú povinnosť uplatňovania opatrení, ktoré obsahuje. Cieľom tohto vyhlásenia, ktoré má čisto informačnú povahu, je informovanie verejnosti o existencii politickej dohody medzi euroskupinou a orgánmi dotknutého členského štátu vyjadrujúcej spoločnú vôľu pokračovať v rokovaniach v súlade s obsahom uvedeného vyhlásenia.

(pozri body 51 – 53, 57 – 59)

4.      Vzhľadom na to, že v znení Protokolu č. 14 o euroskupine, ktorý je prílohou Zmluvy o FEÚ, je uvedený prívlastok „neformálne“, ale aj na to, že euroskupina nie je uvedená medzi rôznymi spôsobmi zloženia Rady vymenovanými v prílohe I k jej rokovaciemu poriadku prijatému rozhodnutím 2009/937, ktorých zoznam je uvedený v článku 16 ods. 6 ZEÚ, euroskupinu nemožno dať na jednu úroveň so spôsobom zloženia Rady, ani ju považovať za orgán, úrad alebo agentúru Únie v zmysle článku 263 ZFEÚ

(pozri bod 61)