Žaloba podaná 23. apríla 2024 – YU/Komisia

(vec T-217/24)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: YU (v zastúpení: L. Frölich, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

uložil EÚ (Európskej komisii) povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 87 000 000 eur (úzkosť, strach, bolesť, utrpenie a zhoršenie zdravotného stavu),

uložil EÚ (Európskej komisii) povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné úroky zo sumy 10 038 973 802,36 eura od 25. augusta 2023 do dňa prijatia riadnych rozhodnutí Európskej komisie vo veciach SA.46963 a SA.52275. Uplatniteľná zákonná úroková sadzba vychádza z hraničnej referenčnej sadzby uverejnenej luxemburským súdnym orgánom oddelene od Mémorial B na začiatku každého polroka, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. V prípade rozhodnutí, v ktorých sa konštatuje, že žaloba o vrátenie predmetnej pomoci je premlčaná, sa EÚ (Európskej komisii) ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi jeho profesionálny príjem v konečnej hodnote istiny 45 000 000,00 eura v prípade SA.46966 a 20 032 947 604,71 eura v prípade SA.52275 bez toho, aby boli dotknuté splatné úroky a iné príslušenstvo,

uložil EÚ (Európskej komisii) povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 14 000 eur. V prípade premlčania žaloby o vrátenie predmetnej pomoci sa táto náhrada zvýši na 72 000,00 eura,

uložil Európskej únii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení právnych predpisov, ktoré majú žalobcovi priznať práva. Žalobca tvrdí, že Európska komisia sa po odpovediach z 25. júla 2023 dopustila nečinnosti spočívajúcej v tom, že odmietla opraviť chyby vo svojich listoch zo 14. a 20. júla 2023. Tieto chyby sú v rozpore s európskymi Zmluvami a smernicou 2019/1937 a zakladajú protiprávne konanie Európskej komisie, ktoré má najmä formu nečinnosti, čo zakladá zodpovednosť Únie v zmysle článku 41 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie a článku 340 druhého odseku ZFEÚ.

Druhý žalobný dôvod založený na skutočnej škode. Podľa žalobcu nesprávny postup Európskej komisie, najmä jej nečinnosť, znemožnil žalobcovi dosiahnuť prostredníctvom vnútroštátnych súdov vyplatenie jeho služobného príjmu, čím mu vznikla škoda.

Tretí dôvod založený na príčinnej súvislosti. Žalobca tvrdí, že protiprávne konanie Európskej komisie, najmä jej nečinnosť, je priamou príčinou škody, ktorej náhrada sa požaduje v žalobe.

____________