Vec C‑222/08

Európska komisia

proti

Belgickému kráľovstvu

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 2002/22/ES (smernica univerzálnej služby) – Elektronické komunikácie – Siete a služby – Článok 12 – Kalkulácia nákladov záväzkov univerzálnej služby – Sociálna zložka univerzálnej služby – Článok 13 – Financovanie záväzkov univerzálnej služby – Určenie nespravodlivého zaťaženia“

Abstrakt rozsudku

1.        Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Univerzálna služba a práva užívateľov – Smernica 2002/22 – Záväzky univerzálnej služby vrátane sociálnych záväzkov – Výpočet nákladov – Nespravodlivé zaťaženie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22, článok 12 ods. 1 a príloha IV)

2.        Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Univerzálna služba a práva užívateľov – Smernica 2002/22 – Záväzky univerzálnej služby vrátane sociálnych záväzkov – Výpočet nákladov – Nespravodlivé zaťaženie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22, odôvodnenie č. 21)

3.        Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Univerzálna služba a práva užívateľov – Smernica 2002/22 – Záväzky univerzálnej služby vrátane sociálnych záväzkov – Výpočet nákladov – Nespravodlivé zaťaženie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22, článok 13 ods. 1)

4.        Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Univerzálna služba a práva užívateľov – Smernica 2002/22 – Záväzky univerzálnej služby vrátane sociálnych záväzkov – Výpočet nákladov – Nespravodlivé zaťaženie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22, článok 12 ods. 1 a príloha IV)

1.        Ustanovenia článku 12 ods. 1 druhého pododseku a prílohy IV smernice 2002/22 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb upravujú, ako majú byť vypočítané čisté náklady za poskytovanie univerzálnej služby v prípade, že národné regulačné orgány usúdia, že jej poskytovanie môže predstavovať nespravodlivé zaťaženie. Z uvedeného článku 12 ods. 1 a ani z iného ustanovenia tejto smernice však nevyplýva, že by zákonodarca Spoločenstva mal v úmysle sám stanoviť podmienky, za ktorých majú uvedené orgány už vopred rozhodnúť, že toto poskytovanie môže byť takýmto nespravodlivým zaťažením. Za týchto podmienok členský štát neporušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 12 tejto smernice tým, že stanovil podmienky, na základe ktorých sa má určiť, či toto zaťaženie je spravodlivé alebo nespravodlivé.

(pozri body 44, 45)

2.        Z odôvodnenia č. 21 smernice 2002/22 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb vyplýva, že zákonodarca Spoločenstva mechanizmy úhrady čistých nákladov, ktoré môžu vzniknúť podniku pri poskytovaní univerzálnej služby, spája s existenciou nadmerného zaťaženia tohto podniku. V tejto súvislosti tvrdiac, že čisté náklady univerzálnej služby nie sú nutne nadmerným zaťažením pre všetky dotknuté podniky, bolo zámerom zákonodarcu vylúčiť, aby sa všetky čisté náklady za poskytovanie univerzálnej služby automaticky uhrádzali formou nároku na odškodnenie. Za týchto podmienok nespravodlivým zaťažením, ktoré národný regulačný orgán musí konštatovať ešte pred akýmkoľvek odškodnením, je zaťaženie, ktoré je pre každý dotknutý podnik nadmerné z hľadiska jeho schopnosti znášať zaťaženie v závislosti od druhu podniku, najmä od jeho zariadení, ekonomickej a finančnej situácie, ako aj jeho podielu na trhu.

(pozri bod 49)

3.        Ak národný regulačný úrad konštatuje, že jeden určený podnik alebo viac určených podnikov, ktorí sú poskytovateľmi univerzálnej služby, znášajú nespravodlivé zaťaženie, a ak tento podnik alebo tieto podniky požiadajú o odškodnenie, je úlohou členského štátu zaviesť potrebné mechanizmy v zmysle článku 13 ods. 1 písm. a) smernice 2002/22 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, z ktorej okrem toho vyplýva, že toto odškodnenie je vo výške čistých nákladov vypočítaných podľa článku 12 tejto smernice.

V dôsledku toho členský štát, ktorý konštatuje všeobecne a na základe výpočtu čistých nákladov poskytovateľa univerzálnej služby, ktorý bol predtým jediným poskytovateľom tejto služby, že všetky podniky, ktoré sú povinné poskytovať túto službu, skutočne z tohto dôvodu znášajú nespravodlivé zaťaženie, pričom konkrétne nepreskúmal čisté náklady, ktoré predstavuje poskytovanie univerzálnej služby pre každého dotknutého operátora, a ani neskúmal všetky vlastnosti operátora ako napr. úroveň jeho zariadení alebo jeho ekonomickú a finančnú situáciu, si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 ods. 1 smernice 2002/22.

(pozri body 51, 86, bod 1 výroku)

4.        Členský štát, ktorý do výpočtu čistých nákladov na poskytovanie sociálnej zložky univerzálnej služby nezahrnul ekonomické výhody, vrátane nehmotných výhod, ktoré získavajú podniky poverené jej poskytovaním, si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 12 ods. 1 smernice 2002/22 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb.

Z ustanovení článku 12 ods. 1 druhého pododseku písm. a) v spojení s prílohou IV smernice 2002/22 totiž vyplýva, že výpočet čistých nákladov na poskytovanie univerzálnej služby musí zahŕňať posúdenie výhod, vrátane nehmotných výhod, ktoré z nej vyplývajú dotknutému operátorovi. Vzhľadom na to, že tieto ustanovenia sú súčasťou harmonizovaného regulačného rámca, ktorý chce vytvoriť uvedená smernica, je úlohou členských štátov zohľadniť tieto výhody pri zavádzaní pravidiel, podľa ktorých majú byť vypočítané čisté náklady na poskytovanie univerzálnej služby.

(pozri body 84, 86, bod 1 výroku)