Vec T‑139/15
Maďarsko
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 12. marca 2019
„EPUZF – Záručná sekcia – EPZF – Cukor – Dočasný režim na reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Európskom spoločenstve – Nariadenie (ES) č. 320/2006 – Nariadenie (ES) č. 968/2006 – Výdavky vylúčené z financovania – Výdavky vynaložené Maďarskom – Podmienky na poskytnutie pomoci na účely úplnej demontáže a pomoci na účely čiastočnej demontáže – Pojem ‚výrobné zariadenia‘ – Posúdenie využívania síl ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci – Pojem ‚úplná demontáž‘ – Príloha 2 dokumentu VI/5330/97 – Ťažkosti s výkladom právnej úpravy Únie – Lojálna spolupráca“
1. Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Cukor – Dočasný režim na reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu – Pomoc na reštrukturalizáciu – Podmienky poskytnutia – Demontáž výrobných zariadení – Úplná alebo čiastočná demontáž – Pojmy – Voľba, ktorá sa musí vykonať pri podaní žiadosti o poskytnutie pomoci – Povinnosť identifikovať k tomuto dňu všetky výrobné zariadenia, ktoré sa majú demontovať
(Nariadenie Rady č. 320/2006, články 3 a 4; nariadenie Komisie č. 968/2006, články 4 a 9)
(pozri body 56 – 70, 73, 74, 77 – 80, 83 – 86, 101, 102, 106, 107, 110, 111)
2. Poľnohospodárstvo – Financovanie z EPZF – Zúčtovanie výdavkov – Odmietnutie hradenia výdavkov vyplývajúcich z nezrovnalostí pri uplatnení právnej úpravy Únie – Finančná oprava zodpovedajúca rozdielu medzi sumou pomoci poskytnutej v prípade úplnej demontáže a sumou poskytnutou v prípade čiastočnej demontáže – Hraničné prípady – Uplatnenie najnižšej alebo nulovej sadzby opravy – Podmienky uplatnenia – Neexistencia automatického uplatnenia v prípade splnenia podmienok
(Nariadenie Rady č. 1290/2005, článok 31)
(pozri body 124, 126 – 134)
3. Akty inštitúcií – Všeobecne záväzné pravidlá administratívneho postupu – Akty, ktoré majú pôsobiť smerom navonok – Dosah
(pozri bod 125)
4. Členské štáty – Povinnosti – Povinnosť lojálnej spolupráce s inštitúciami Únie – Reciprocita
(Článok 4 ods. 3 ZEÚ)
(pozri body 138 – 140)
Zhrnutie
V rozsudku Maďarsko/Komisia (T‑139/15), vyhlásenom 12. marca 2019, Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť podanú Maďarskom na základe článku 263 ZFEÚ proti vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2015/103(1), ktorým mu bola uložená finančná oprava vo výške 25 % z celkovej sumy pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže areálov na výrobu cukru, ktorá bola poskytnutá maďarským výrobcom cukru v rámci dočasného režimu na reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu.
Všeobecný súd v prvom rade rozhodol o otázke, ku ktorému okamihu bolo potrebné posúdiť, či sú silá výrobnými zariadeniami, na ktoré sa vzťahuje povinnosť demontáže, s cieľom poskytnúť pomoc na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže alebo či patria medzi výnimky uložené Súdnym dvorom v rozsudku zo 14. novembra 2013, SFIR a i. (C‑187/12 až C‑189/12, EU:C:2013:737).
Podľa Všeobecného súdu malo byť určenie síl stanovené ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci, a nie na konci reštrukturalizácie. Na dosiahnutie cieľa znížiť nerentabilnú kapacitu výroby cukru v Únii, ktorý sleduje predmetná právna úprava, totiž normotvorca Únie stanovil dva odlišné režimy reštrukturalizácie v závislosti od druhu vykonanej demontáže – t. j. úplnej či čiastočnej demontáže –, ktoré vedú k poskytnutiu odlišnej výšky pomoci na reštrukturalizáciu. V prípade úplnej demontáže možno výnimočne zachovať všetky iné zariadenia, než tie, ktoré sú potrebné na výrobu cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu alebo ktoré priamo súvisia s výrobou týchto produktov, ako sú napríklad baliace zariadenia. V prípade čiastočnej demontáže naopak môžu byť zachované zariadenia, ktoré sú potrebné na výrobu cukru, izoglukózy alebo inulínového sirupu alebo ktoré priamo súvisia s výrobou týchto výrobkov, pod podmienkou, okrem iného, že sa už nepoužili na výrobu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje SOT s cukrom.
Pritom po prvé, ak by sa kvalifikácia síl posudzovala na konci procesu reštrukturalizácie, umožnilo by to v prípade úplnej demontáže, ako aj v prípade čiastočnej demontáže zachovať silá, ktoré ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci boli výrobnými zariadeniami. Možnosť zachovať časť výrobných zariadení by teda už nebola typická pre čiastočnú demontáž, ale vzťahovala by sa aj na úplnú demontáž, aj keď s ohľadom na vysoké vynaložené náklady na tento typ demontáže získajú hospodárske subjekty výšku pomoci na reštrukturalizáciu o 25 % vyššiu, než je výška pomoci poskytnutá v prípade čiastočnej demontáže. Po druhé silá, ktoré sú zo svojej podstaty výrobné zariadenia, by neboli ku dňu podania žiadosti o poskytnutie pomoci uvedené v pláne reštrukturalizácie ako výrobné zariadenia, ktoré sa musia demontovať, v rozpore s článkom 4 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 320/2006(2). Po tretie záväzok demontovať všetky výrobné zariadenia, ktorý musí byť pripojený k žiadosti o poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu na účely úplnej demontáže, by mal vadu, pretože by sa nevzťahoval na všetky výrobné zariadenia existujúce ku dňu, keď bol tento záväzok prijatý.
V druhom rade Všeobecný súd preskúmal otázku, či vzhľadom na objektívne ťažkosti pri výklade dotknutej právnej úpravy, pokiaľ ide o otázku zachovania síl v prípade úplnej demontáže, by Komisia mala znížiť sumu finančnej opravy, prípadne upustiť od akejkoľvek opravy, v súlade s usmerneniami stanovenými v dokumente č. VI/5330/97(3) a osobitne v druhom odseku pod názvom „Hraničné prípady“ [neoficiálny preklad] prílohy 2 uvedeného dokumentu (ďalej len „hraničné prípady“).
Podľa Všeobecného súdu hraničný prípad je váhovým faktorom, ktorý automaticky nezakladá nárok na to, aby sa uplatňoval. Uplatnenie hraničného prípadu totiž podlieha podmienkam, a to jednak, že nedostatok zistený Komisiou v rámci postupu schvaľovania účtovnej závierky vyplýva z ťažkostí s výkladom právnej úpravy Únie a jednak, že vnútroštátne orgány prijali nevyhnutné kroky k odstráneniu nedostatku hneď potom, ako ho Komisia zistila.