ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)
z 27. júna 2019 (*)
„Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie Luciano Sandrone – Staršia slovná ochranná známka Európskej únie DON LUCIANO – Riadne používanie staršej ochrannej známky – Článok 47 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) 2017/1001 – Relatívny dôvod zamietnutia – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 – Prihláška slovnej ochrannej známky zložená z mena a priezviska – Staršia ochranná známka zložená z titulu a mena – Neutralita koncepčného porovnania – Neexistencia pravdepodobnosti zámeny“
Vo veci T‑268/18,
Luciano Sandrone, bydliskom v Barole (Taliansko), v zastúpení: A. Borra, advokát,
žalobca,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: K. Kompari a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO
J. García Carrión, SA, so sídlom v Jumille (Španielsko),
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 26. februára 2018 (vec R 1207/2017‑2) tykajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťou J. García Carrión a pánom Lucianom Sandronem,
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),
v zložení: predsedníčka komory V. Tomljenović, sudcovia E. Bieliūnas a A. Kornezov (spravodajca),
tajomník: R. Ūkelytė, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 27. apríla 2018,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané 1. augusta 2018,
po pojednávaní z 28. februára 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
[omissis]
Návrhy účastníkov konania
13 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.
14 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
15 Žalobca na podporu svojej žaloby v podstate uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na skutočnosti, že odvolací senát sa dopustil porušenia článku 47 ods. 2 a 3 nariadenia 2017/1001, a druhý na skutočnosti, že porušil článok 8 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.
[omissis]
O údajnom porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001
[omissis]
O porovnaní označení
[omissis]
62 V prejednávanej veci sú slovnej povahy tak staršia ochranná známka, ako aj označenie, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky. Odvolací senát sa pred vizuálnym, fonetickým a koncepčným porovnaním kolidujúcich označení nedomnieval, že tieto označenia obsahovali dominantný prvok. Odvolací senát spresnil v priebehu uvedeného porovnania, že po prvé, pokiaľ ide o staršiu ochrannú známku, slovo „luciano“ má vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť ako slovo „don“ (bod 51 napadnutého rozhodnutia). Po druhé, pokiaľ ide o označenie, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky, rozlišovacia spôsobilosť prvku „luciano“ je podľa odvolacieho senátu nižšia ako rozlišovacia spôsobilosť prvku „sandrone“, ktorý má vyššiu vnútornú hodnotu pre španielsku, francúzsku, taliansku a portugalskú verejnosť z dôvodu, že ide o neobvyklé priezvisko. Tento záver však neplatí na celom území Únie, najmä v Nemecku a vo Fínsku, kde má prvok „luciano“ rovnakú rozlišovaciu spôsobilosť ako prvok „sandrone“ (body 48 a 50 napadnutého rozhodnutia).
63 Žalobca spochybňuje tento posledný uvedený záver.
64 Treba teda overiť, či posúdenie rozlišujúcich a dominantných prvkov kolidujúcich označení odvolacím senátom obsahovalo nesprávne posúdenia.
– O rozlišujúcich a dominantných prvkoch kolidujúcich označení
65 Označenie, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky, pozostáva z dvoch slov, z ktorých prvé tvorí sedem písmen, „luciano“, a druhé osem písmen, „sandrone“. Staršia ochranná známka je taktiež zložená z dvoch slov, z ktorých prvé tvoria tri písmená „don“ a druhé sedem písmen „luciano“.
66 Pokiaľ ide o staršiu ochrannú známku, treba uviesť, že prvok „luciano“ prevažuje nad prvkom „don“ nielen preto, že tento posledný uvedený prvok je krátky, ale aj preto, ako zdôraznil odvolací senát v bode 51 napadnutého rozhodnutia, že bude chápaný ako španielske oslovenie, ktoré znamená „pán“ alebo ako taliansky titul kňazov, ktorý tak navyše bude chápať podstatná časť verejnosti Únie, vrátane nemeckej a fínskej verejnosti, pričom odvolací senát v tomto bode odkázal na nemecký slovník Duden. Odvolací senát teda správne dospel k záveru, že pre príslušnú skupinu verejnosti mal prvok „luciano“ vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť ako prvok „don“, čo navyše žalobca nespochybňuje. Toto konštatovanie však nemá vplyv na určenie stupňa rozlišovacej spôsobilosti prvku „luciano“ ako takého (pozri bod 102 ďalej).
67 V dôsledku toho, aj keď má prvok „luciano“ vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť ako slovo „don“, neplatí to až v takej miere, aby mohol byť tento posledný prvok zanedbateľný.
68 Pokiaľ ide o označenie, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky, ako odvolací senát správne uviedol v bode 46 napadnutého rozhodnutia, slová, ktoré ho tvoria, budú príslušnou skupinou verejnosti na celom území Únie pravdepodobne vnímané ako kombinácia mena a priezviska. Odvolací senát ďalej uviedol, že meno Sandrone nemožno vnímať ako bežné priezvisko, dokonca ani v Taliansku, a že meno Luciano je v Španielsku, Taliansku a Portugalsku, ako aj vo Francúzsku naopak vnímané ako veľmi rozšírené z dôvodu podobného mena Lucien (bod 47 napadnutého rozhodnutia). Odvolací súd teda uznal, že rozlišovacia spôsobilosť prvku „luciano“ bude pre verejnosť na týchto územiach nižšia ako v prípade prvku „sandrone“, ktorý má ako nezvyčajné priezvisko „vyššiu vnútornú hodnotu“ (bod 48 napadnutého rozhodnutia).
69 Účastníci konania toto posúdenie odvolacieho senátu nespochybňujú.
70 Naopak, podľa odvolacieho senátu je v Nemecku alebo vo Fínsku prvok „luciano“ vnímaný ako neobvyklé meno. Odvolací senát taktiež odmietol tvrdenie námietkového oddelenia, podľa ktorého bolo talianske meno Luciano pre verejnosť v celej Únii známe vďaka všeobecnej známosti talianskeho tenora Luciana Pavarottiho. Podľa odvolacieho senátu je „podľa jeho znalosti“ skôr známe priezvisko Pavarotti než celé meno Luciano Pavarotti a podstatná časť verejnosti Únie by si na jeho meno nespomenula (bod 48 napadnutého rozhodnutia). Odvolací senát na základe uvedeného dospel k záveru, že tak meno Luciano, ako aj priezvisko Sandrone boli pre nemeckú a fínsku verejnosť neobvyklé, a že mal teda pre túto verejnosť prvý prvok rovnakú rozlišovaciu spôsobilosť ako druhý prvok (bod 50 napadnutého rozhodnutia).
71 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa judikatúry je možné, že v časti Únie má priezvisko vo všeobecnosti vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť ako meno. Treba však zohľadniť osobitné okolnosti prejednávanej veci a najmä skutočnosť, že predmetné priezvisko je málo známe alebo naopak veľmi rozšírené, čo môže mať vplyv na túto rozlišovaciu spôsobilosť [rozsudky z 5. októbra 2011, Cooperativa Vitivinícola Arousana/ÚHVT – Sotelo Ares (ROSALIA DE CASTRO) (T‑421/10, neuverejnený, EU:T:2011:565), bod 50, a z 11. júla 2018, Enoitalia/EUIPO – La Rural Viñedos y Bodegas (ANTONIO RUBINI), T‑707/16, neuverejnený, EU:T:2018:424, bod 38], ako aj prípadnú všeobecnú známosť osoby, ktorá žiada aby bolo jej meno spolu s priezviskom zapísané ako ochranná známka (rozsudok z 24. júna 2010, Becker/Harman International Industries, C‑51/09, EU:C:2010:368, body 36 a 37).
72 V prejednávanej veci treba konštatovať, rovnako ako žalobca, že tvrdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého je meno Luciano vnímané v Nemecku alebo Fínsku ako neobvyklé meno, nie je založené na žiadnej konkrétnej skutočnosti.
73 V tejto súvislosti treba uviesť, že samotná skutočnosť, že dané meno nie je medzi obyvateľmi určitých členských štátov známe, nevyhnutne neznamená, že je toto meno vnímané príslušnou skupinou verejnosti v tomto členskom štáte ako neobvyklé. Meno, ktoré je relatívne známe v Únii alebo medzinárodne, nemôže byť totiž vnímané ako neobvyklé príslušnou skupinou verejnosti, dokonca ani v členských štátoch, v ktorých toto meno nie je veľmi rozšírené.
74 V prejednávanej veci, keďže odvolací senát v bode 47 napadnutého rozhodnutia správne uviedol, že meno Luciano bude vnímané ako bežné meno v Španielsku, Taliansku a Portugalsku, ako aj vo Francúzsku, to znamená v značnej časti Únie, nemožno vzhľadom na obchodný tok v Únii a súčasné elektronické komunikačné prostriedky dôvodne tvrdiť, že toto meno bude vnímané príslušnou skupinou verejnosti v Nemecku a vo Fínsku ako neobvyklé. Inými slovami, aj keď je všeobecne známe, že meno Luciano nie je medzi obyvateľmi Nemecka a Fínska veľmi rozšírené, táto samotná skutočnosť rozhodne neznamená, že toto meno bude v týchto členských štátoch vnímané ako neobvyklé meno, ako uviedol odvolací senát v bode 48 napadnutého rozhodnutia.
75 Treba preto dospieť k záveru, že pre verejnosť Únie ako celok je prvok s najvyššou rozlišovacou spôsobilosťou označenia, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky, „sandrone“, t. j. priezvisko, ktoré nie je vnímané ako bežné, čo však nevedie k tomu, že prvok „luciano“ je zanedbateľný.
76 Po preskúmaní vnútorných vlastností každej zo zložiek kolidujúcich označení a po ich porovnaní s vlastnosťami iných zložiek treba teda konštatovať, že odvolací senát mal predtým, než porovnal kolidujúce označenia z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska, určiť prvok, ktorý má najvyššiu rozlišovaciu spôsobilosť v každom z kolidujúcich označení, konkrétne prvku „luciano“ v staršej ochrannej známke, čo správne urobil, a prvku „sandrone“ v označení, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky, čo neurobil, pre časť príslušnej skupiny verejnosti. Dôsledky tohto nesprávneho posúdenia sa určia nižšie.
[omissis]
– O koncepčnom porovnaní
81 Odvolací senát v bodoch 52 a 53 napadnutého rozhodnutia uvádza, že príslušná skupina verejnosti si bude spájať označenie, ktorého zápis sa žiada s menom a priezviskom, to znamená s konkrétnou osobou (virtuálnou alebo skutočnou), s menom Luciano z rodiny Sandrone a bude považovať staršiu ochrannú známku za označujúcu osobu s menom Luciano. Odvolací senát z toho vyvodil, že „spotrebitelia, najmä v Nemecku alebo vo Fínsku by preto mohli predmetné ochranné známky vykladať tak, že odkazujú na tú istú (virtuálnu alebo skutočnú) osobu, ktorá má neobvyklé meno ‚Luciano‘“. Kolidujúce označenia vykazujú podľa odvolacieho senátu z koncepčného hľadiska priemerný stupeň podobnosti (bod 53 napadnutého rozhodnutia).
82 Tak žalobca, ako aj EUIPO vznášajú v tejto súvislosti námietky. Žalobca tvrdí, že kolidujúce označenia sa odlišujú z koncepčného hľadiska, kým podľa EUIPO je porovnanie týchto ochranných známok z uvedeného hľadiska neutrálne. Okrem toho podľa EUIPO je judikatúra v tejto súvislosti neustálená, keďže súd Únie sa v niektorých rozsudkoch domnieval, že sa mohlo vykonať koncepčné porovnanie medzi označeniami obsahujúcimi priezvisko alebo meno, kým v iných rozsudkoch sa rozhodlo, že koncepčné porovnanie tohto druhu označení nebolo možné.
83 Všeobecný súd sa domnieva, že je teda potrebné spresniť judikatúru, pokiaľ ide o túto otázku. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že účelom koncepčného porovnania je porovnať „pojmy“, ktoré obsahujú kolidujúce označenia. Výraz „pojem“ znamená podľa definície uvedenej napríklad v slovníku Larousse „všeobecnú a abstraktnú predstavu, ktorú ľudská myseľ vytvorí o predmete konkrétnej alebo abstraktnej myšlienky a ktorá mysli umožní spájať si s týmto istým predmetom rôzne vnemy, ktoré k nemu má, a triediť znalosti o tomto predmete“.
84 Taktiež podľa judikatúry znamená koncepčná podobnosť, že kolidujúce označenia sa zhodujú vo svojom sémantickom obsahu (rozsudok z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, EU:C:1997:528, bod 24).
85 V dôsledku toho, ak meno alebo priezvisko nevyjadruje „všeobecnú alebo abstraktnú predstavu“ a nemá sémantický obsah, nie je nositeľom žiadneho „pojmu“, takže konceptuálne porovnanie dvoch označení tvorených len z takýchto mien alebo priezvisk nie je možné.
86 Naopak, konceptuálne porovnanie je možné, ak sa predmetné meno alebo priezvisko stalo symbolom konceptu, napríklad z dôvodu známosti osoby, ktorá je nositeľom tohto mena alebo tohto priezviska, alebo ak toto meno alebo toto priezvisko má jasný a ihneď rozpoznateľný sémantický obsah.
87 Všeobecný súd tak už mal možnosť rozhodnúť, že príslušná skupina verejnosti vníma ochranné známky zložené z priezvisk alebo mien osôb tak, že nemajú osobitný koncepčný význam, pokiaľ meno alebo priezvisko nie je obzvlášť známe ako meno alebo priezvisko známej osoby [pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. mája 2011, IIC/ÚHVT – McKenzie (McKENZIE), T‑502/07, neuverejnený, EU:T:2011:223, bod 40; z 8. mája 2014, Pedro Group/ÚHVT – Cortefiel (PEDRO), T‑38/13, neuverejnený, EU:T:2014:241, body 71 až 73, a z 11. júla 2018, ANTONIO RUBINI, T‑707/16, neuverejnený, EU:T:2018:424, bod 65].
88 V prejednávanej veci odvolací senát neidentifikoval pojem, ktorý by mohol byť spojený s predmetným menom a priezviskom. Účastníci konania taktiež neuvádzajú takéto tvrdenia.
89 V dôsledku toho samotná skutočnosť, že príslušná skupina verejnosti si bude spájať označenie, ktorého zápis sa požaduje, s menom a priezviskom, a teda s konkrétnou virtuálnou alebo skutočnou osobou, a že staršia ochranná známka bude vnímaná tak, že označuje osobu s menom Luciano, nie je na účely porovnania kolidujúcich označení z koncepčného hľadiska relevantná.
90 V dôsledku toho treba odmietnuť posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého kolidujúce označenia vykazujú priemernú podobnosť z koncepčného hľadiska. Rovnako ako EUIPO je potrebné dospieť k záveru, že v prejednávanej veci nie je koncepčné porovnanie možné, keďže mená a priezviská obsiahnuté v kolidujúcich označeniach neobsahujú žiadny pojem.
91 Z hľadiska všetkých predchádzajúcich úvah treba potvrdiť závery odvolacieho senátu týkajúce sa nižšieho stupňa podobnosti kolidujúcich označení z vizuálneho a fonetického hľadiska a odmietnuť závery týkajúce sa priemernej podobnosti týchto označení z koncepčného hľadiska, keďže koncepčné porovnanie uvedených označení nie je v prejednávanej veci možné.
O celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny
92 Je potrebné predovšetkým odmietnuť tvrdenie žalobcu uvedené v bode 63 žaloby, podľa ktorého má byť pravdepodobnosť zámeny posúdená z hľadiska vnímania spotrebiteľa Únie, a nie z hľadiska vnímania spotrebiteľov v jednej alebo v dvoch krajinách Únie (v prejednávanej veci v Nemecku a vo Fínsku). Je totiž potrebné pripomenúť, že na zamietnutie zápisu ochrannej známky Európskej únie postačuje, že relatívny dôvod zamietnutia v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 existuje v časti Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2006, Mast‑Jägermeister/ÚHVT – Licorera Zacapaneca (VENADO s rámcom a i.), T‑81/03, T‑82/03 a T‑103/03, EU:T:2006:397, bod 76 a citovaná judikatúra]. V dôsledku toho žalobca nemôže dôvodne tvrdiť, že odvolací senát nesprávne založil svoje tvrdenie na existencii pravdepodobnosti zámeny v dvoch krajinách Únie len na účely zamietnutia požadovaného zápisu a bez ohľadu na otázku, či je v prejednávanej veci tvrdená pravdepodobnosť zámeny vo vzťahu k nemeckým alebo fínskym spotrebiteľom preukázaná alebo nie.
93 Pokiaľ ide o posúdenie pravdepodobnosti zámeny, z judikatúry vyplýva, že toto posúdenie predpokladá určitú vzájomnú závislosť medzi zohľadnenými faktormi, a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahuje. Nízky stupeň podobnosti medzi výrobkami alebo službami, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, tak môže byť vyvážený vysokým stupňom podobnosti medzi ochrannými známkami a naopak (rozsudky z 28. marca 2017, REGENT UNIVERSITY, T‑538/15, neuverejnený, EU:T:2017:226, bod 71, a z 8. novembra 2017, IST, T‑80/17, neuverejnený, EU:T:2017:784, bod 64).
94 Uplatnením zásady vzájomnej závislosti pripomenutej v bode 93 vyššie odvolací senát dospel k záveru, že existuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi označeniami prinajmenšom pre príslušnú skupinu nemeckej a fínskej verejnosti, keďže uvedené označenia mali aspoň nízky stupeň vizuálnej a fonetickej podobnosti, priemerný stupeň koncepčnej podobnosti a predmetné výrobky vykazovali priemerný stupeň totožnosti alebo podobnosti.
95 Tým, že odvolací senát uplatnil zásadu vzájomnej závislosti mechanicky bez zohľadnenia všetkých relevantných faktorov, však nevykonal správne celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny.
96 Treba totiž pripomenúť, že podľa judikatúry, aj keď je pravda, že podľa zásady vzájomnej závislosti môže byť nízky stupeň podobnosti medzi výrobkami a službami, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka, vyvážený vysokým stupňom podobnosti medzi ochrannými známkami, naopak nič nebráni tomu, aby sa konštatovalo, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci neexistuje pravdepodobnosť zámeny, a to ani v prípade rovnakých výrobkov a pri nízkom stupni podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami [rozsudok z 3. júna 2015, Giovanni Cosmetics/ÚHVT – Vasconcelos & Gonçalves (GIOVANNI GALLI), T‑559/13, EU:T:2015:353, bod 132 (neuverejnený); pozri v tomto zmysle aj rozsudky z 12. júla 2006, Vitakraft‑Werke Wührmann/ÚHVT – Johnson’s Veterinary Products (VITACOAT), T‑277/04, EU:T:2006:202, body 67 a 68, a zo 17. februára 2011, Annco/ÚHVT – Freche et fils (ANN TAYLOR LOFT), T‑385/09, EU:T:2011:49, body 44 a 48).
97 V prejednávanej veci po prvé odvolací senát nesprávne určil podobnosť medzi kolidujúcimi označeniami tým, že dospel k záveru, že prvok „luciano“ mal v označení, ktorého zápis sa požadoval, takú rozlišovaciu spôsobilosť ako prvok „sandrone“ a tým, že nesprávne uviedol, že existuje priemerná koncepčná podobnosť medzi kolidujúcimi označeniami (pozri body 75 a 90 vyššie).
98 Po druhé odvolací senát nezohľadnil osobitosti predmetných výrobkov. Podľa judikatúry pritom vnímanie ochranných známok priemerným spotrebiteľom, pokiaľ ide o druh dotknutého výrobku alebo služby, má rozhodujúcu úlohu pri celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny [rozsudok z 18. septembra 2012, Scandic Distilleries/ÚHVT – Bürgerbräu, Röhm & Söhne (BÜRGER), T‑460/11, neuverejnený, EU:T:2012:432, bod 27].
99 V prejednávanej veci majú v oblasti vinohradníctva mená veľký význam, či už ide o priezviská alebo názvy vinohradu, keďže sa používajú ako odkazy na vína a na označenie vín. Vo všeobecnosti treba pripomenúť, že spotrebitelia sú zvyknutí označovať a rozoznávať vína podľa slovného prvku, ktorý slúži na ich identifikovanie, a že tento prvok označuje najmä zberača alebo majetok, na ktorom sa víno vyrába [rozsudky z 27. februára 2014, Pêra‑Grave/ÚHVT – Fundação Eugénio de Almeida (QTA S. JOSÉ DE PERAMANCA), T‑602/11, neuverejnený, EU:T:2014:97, bod 35, a z 11. júla 2018, ANTONIO RUBINI, T‑707/16, neuverejnený, EU:T:2018:424, bod 49; pozri v tomto zmysle aj rozsudok z 13. júla 2005, Julián Murúa Entrena, T‑40/03, EU:T:2005:285, bod 56]. Na identifikovanie vína žalobcu sa tak použije rozlišovací prvok „sandrone“ alebo názov ako celok, to znamená „luciano sandrone“, ale nielen prvok „luciano“.
100 Po tretie odvolací senát nezohľadnil ani frekvenciu používania skutočných alebo fiktívnych španielskych alebo talianskych mien a priezvisk v oblasti vinárstva a skutočnosť, že spotrebitelia nie sú zvyknutí na ochranné známky, ktoré obsahujú tieto prvky, takže si nebudú vždy myslieť, že vždy keď sa meno alebo priezvisko tohto druhu objaví na ochrannej známke vo vzťahu k iným prvkom, znamená to, že výrobky, pre ktoré sa používa, pochádzajú z toho istého zdroja [pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júna 2015, GIOVANNI GALLI, T‑559/13, EU:T:2015:353, bod 116 (neuverejnený) a citovaná judikatúra].
101 V sektore vína, kde je používanie označení tvorených priezviskami alebo menami veľmi bežné, je preto nepravdepodobné, že by priemerný spotrebiteľ mohol veriť, že existuje ekonomické prepojenie medzi majiteľmi kolidujúcich označení len z dôvodu, že majú spoločné talianske meno Luciano, ktoré je podľa bodu 47 napadnutého rozhodnutia v Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Portugalsku veľmi rozšírené a o ktorom nebolo preukázané, že v iných štátoch Únie by mohlo byť vnímané ako neobvyklé. Táto samotná skutočnosť teda neumožňuje dospieť k záveru, pokiaľ ide o ochranné známky týkajúce sa vín, že existuje pravdepodobnosť zámeny, keďže príslušná skupina verejnosti neočakáva, že uvedené bežné meno sa používa ako prvok ochrannej známky jediným výrobcom [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. februára 2019, Serendipity a i./EUIPO – CKL Holdings (CHIARA FERRAGNI), T‑647/17, neuverejnený, EU:T:2019:73, bod 71; pozri analogicky aj rozsudok z 3. júna 2015, GIOVANNI GALLI, T‑559/13, EU:T:2015:353, bod 117 (neuverejnený)].
102 Po štvrté odvolací senát nezohľadnil ani nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti spoločného prvku oboch ochranných známok, a to prvku „luciano“, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že toto meno môže označovať potenciálne neurčitý počet osôb a že v dôsledku toho celá príslušná skupina verejnosti bude schopná odlíšiť staršiu ochrannú známku, ktorej zápis sa žiada, keďže táto posledná uvedená ochranná známka obsahuje okrem iného prvok „sandrone“, t. j. priezvisko, ktoré má vyššiu vnútornú hodnotu (pozri body 68 a 69 vyššie).
103 Tento záver podporuje judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej nemožno pripustiť, že každé priezvisko, ktoré tvorí staršiu ochrannú známku, by mohlo byť platne namietané proti zápisu ochrannej známky zloženej z mena a tohto priezviska (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2010, Becker/Harman International Industries, C‑51/09 P, EU:C:2010:368, bod 39). Nič neumožňuje automaticky dospieť k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny, ak staršia ochranná známka tvorená z priezviska je prevzatá do inej ochrannej známky s doplnením mena. Toto konštatovanie taktiež platí, keď je staršia ochranná známka zložená najmä z mena a označenia, ktorého zápis sa požaduje, v kombinácii s týmto menom a priezviskom [rozsudok z 3. júna 2015, GIOVANNI GALLI, T‑559/13, EU:T:2015:353, bod 125 (neuverejnený)].
104 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy a na nízky stupeň podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami z vizuálneho a fonetického hľadiska, ako aj nemožnosti vykonať koncepčné porovnanie medzi týmito označeniami treba dospieť k záveru, že odvolací senát sa nesprávne domnieval, že existovala pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi označeniami.
105 Z týchto dôvodov teda treba vyhovieť druhému žalobnému dôvodu a zrušiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o iných tvrdeniach žalobcu, z ktorých prvé je založené na všeobecnej známosti označenia, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky, a druhé na rozhodovacej praxi EUIPO.
[omissis]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 26. februára 2018 (vec R 1207/2017‑2) sa zrušuje.
2. EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pánovi Lucianovi Sandronovi.
Tomljenović | Bieliūnas | Kornezov |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. júna 2019.
Podpisy