Vec T‑383/03

Hynix Semiconductor Inc.

proti

Rade Európskej únie

„Dôverné zaobchádzanie – Namietanie“

Abstrakt uznesenia

1.      Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Oboznámenie vedľajších účastníkov konania s procesnými aktmi – Výnimka – Dôverné zaobchádzanie – Žiadosť o dôverné zaobchádzanie – Podmienky – Presnosť – Odôvodnenie

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 116 ods. 2)

2.      Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Oboznámenie vedľajších účastníkov konania s procesnými aktmi – Výnimka – Dôverné zaobchádzanie – Žiadosť o dôverné zaobchádzanie – Preskúmanie predsedom v prípade namietania – Overenie tajnej alebo dôvernej povahy – Zváženie záujmov

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 116 ods. 2; nariadenie Rady č. 2026/97, článok 29)

3.      Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Oboznámenie vedľajších účastníkov konania s procesnými aktmi – Výnimka – Dôverné zaobchádzanie – Informácia vyskytujúca sa niekoľkokrát v procesných aktoch – Nevyhnutnosť, aby žiadosť o dôverné zaobchádzanie uvádzala všetky relevantné časti

4.      Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Oboznámenie vedľajších účastníkov konania s procesnými aktmi – Výnimka – Dôverné zaobchádzanie – Informácie, ktoré nemôžu byť považované za tajné alebo dôverné

5.      Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Oboznámenie vedľajších účastníkov konania s procesnými aktmi – Výnimka – Dôverné zaobchádzanie – Informácie, ktoré môžu byť považované za tajné alebo dôverné

6.      Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Oboznámenie vedľajších účastníkov konania s procesnými aktmi – Výnimka – Dôverné zaobchádzanie – Žiadosť o dôverné zaobchádzanie s informáciami, ktoré skutočne sú tajné alebo dôverné, ale sú potrebné na výkon procesných práv vedľajších účastníkov konania – Zamietnutie

1.      V článku 116 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa je zakotvená zásada, že všetky procesné akty doručené účastníkom konania je potrebné doručiť aj vedľajším účastníkom konania a len výnimočne je povolené, aby neobdržali určité tajné alebo dôverné písomnosti.

Je povinnosťou účastníka konania, ktorý predloží žiadosť o dôverné zaobchádzanie, aby upresnil písomnosti alebo informácie, ktorých sa táto žiadosť týka a riadne odôvodnil ich dôvernú povahu.

Požiadavka presnosti nie je splnená, pokiaľ žiadosť o dôverné zaobchádzanie nikdy neupresnila informácie, ktoré žiada vyňať z obsahu procesných aktov poskytnutých vedľajším účastníkom konania, hoci vedľajší účastníci konania musia mať možnosť tieto informácie identifikovať, aby mohli byť schopní sa vyjadriť k ich dôvernosti a zaujať stanovisko k tomu, či je nevyhnutné, aby im boli tieto informácie poskytnuté.

Pokiaľ ide o požiadavku odôvodnenia, je potrebné ju posúdiť s ohľadom na samotnú povahu každej z uvedených písomností a informácií. Môže byť vymedzený rozdiel medzi, na jednej strane, informáciami, ktoré sú svojou povahou tajné, ako je tajomstvo obchodnej, súťažnej, finančnej alebo účtovnej povahy, alebo dôverné, akými sú informácie výlučne interné, a na druhej strane, ostatnými písomnosťami alebo informáciami, ktoré môžu mať tajnú alebo dôvernú povahu z dôvodu, ktorý je povinný preukázať žiadateľ.

Čo sa týka informácií, ktoré pozostávajú z čísel a z presných údajov obchodnej, súťažnej a finančnej povahy, postačuje pre splnenie požiadavky odôvodnenia ich krátko opísať s odkazom na to, či majú v tomto prípade tajnú alebo dôvernú povahu.

(pozri body 17, 18, 31, 32, 34, 35)

2.      Pokiaľ účastník konania predloží žiadosť podľa článku 116 ods. 2 druhej vety Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, predseda rozhoduje len o písomnostiach a informáciách, ktorých dôvernosť bola spochybnená iným účastníkom konania alebo vedľajším účastníkom konania. Ak totiž žiadosť nie je spochybnená, nie je potrebné o nej rozhodnúť.

Ak bol predseda požiadaný o to, aby rozhodol, je jeho úlohou najprv preskúmať, či sú písomnosti a informácie, ktorých dôvernosť je spochybňovaná, tajné alebo dôverné. Pri tomto preskúmaní nemôže byť predseda viazaný dohodou o dôvernosti, ktorú mohol žiadateľ uzatvoriť s treťou osobou nezúčastnenou v spore, s ohľadom na písomnosti alebo informácie vzťahujúce sa na túto tretiu osobu a obsiahnuté vo vyjadreniach. Predseda nie je viazaný skutočnosťou, že v priebehu správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého aktu, Komisia s niektorými písomnosťami a informáciami zaobchádzala dôverne. Naopak, je oprávnený preskúmať, či predmetná písomnosť alebo informácia je naozaj tajná alebo dôverná.

V rozsahu, v akom je predmetom sporu akt prijatý na základe nariadenia č. 2026/97 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, sa však môže zdať napriek tomu vhodné vziať do úvahy, že inštitúcie, ktorým bola predložená riadne odôvodnená žiadosť o dôverné zaobchádzanie, v rámci správneho konania, ktoré smerovalo k prijatiu tohto aktu, súhlasili s tým, že s písomnosťami alebo informáciami, ktoré poskytol účastník konania je potrebné zaobchádzať ako s dôvernými alebo ako s dôverne poskytnutými na základe článku 29 tohto nariadenia.

Pokiaľ ho jeho prieskum privedie k záveru, že niektoré z písomností a informácií, ktorých dôvernosť je namietaná, sú tajné alebo dôverné, je oprávnený následne uskutočniť posúdenie a zváženie dotknutých záujmov pre každú z týchto informácií alebo písomností. V tomto ohľade posúdenie podmienok, za ktorých je možné použiť výnimku, ktorá je upravená v článku 116 ods. 2 druhej vete Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa sa líši podľa toho, či je dôverné zaobchádzanie požadované v záujme žiadateľa alebo v záujme tretej osoby nezúčastnenej v spore.

Pokiaľ je dôverné zaobchádzanie požadované v záujme žiadateľa, pri posúdení každej písomnosti alebo informácie predseda musí zvážiť oprávnené záujmy tejto osoby na tom, aby jej záujmy neboli vážne poškodené v porovnaní s rovnako oprávnenými záujmami vedľajších účastníkov konania na tom, aby disponovali informáciami nevyhnutnými pre výkon ich procesných práv.

Pokiaľ je dôverné zaobchádzanie požadované v záujme tretej osoby nezúčastnenej v spore, predseda pri každej písomnosti alebo informácii, ktorej sa žiadosť týka, musí zvážiť záujem tejto tretej osoby na tom, aby tajné alebo dôverné písomnosti alebo informácie, ktoré sa jej týkajú, boli chránené v porovnaní s rovnako oprávneným záujmom vedľajších účastníkov konania na tom, aby disponovali s informáciami, ktoré sú nevyhnutné pre výkon ich procesných práv.

V každom prípade musí žiadateľ v súvislosti s kontradiktórnym a verejným charakterom súdneho konania vziať do úvahy možnosť, že niektoré z tajných alebo dôverných písomností alebo informácií, ktoré zamýšľal vložiť do spisu, sú nevyhnutné na výkon procesných práv vedľajších účastníkov konania, a preto im musia byť poskytnuté.

Napokon nie je rozhodujúce, že vedľajší účastník konania je ochotný prijať záväzok, že neposkytne a nesprístupní písomnosti alebo informácie, ktorých sa týka žiadosť o vylúčenie z poskytnutia a použije ich len na účely vedľajšieho účastníctva. Nakoniec v každom prípade je vecou účastníkov konania a vedľajších účastníkov konania používať procesné akty, ktoré im sú poskytnuté, výhradne na účely výkonu im prináležiacich procesných práv.

(pozri body 36, 38 – 47, 83)

3.      Pokiaľ sa určitá informácia vyskytuje niekoľkokrát v procesných aktoch a účastník konania nepožiada o dôverné zaobchádzanie pre každú z častí, v ktorej sa nachádza, následkom čoho je táto informácia v každom prípade poskytnutá vedľajším účastníkom konania, musí byť žiadosť, ktorá sa jej týka, zamietnutá, vzhľadom na jej nepotrebnosť.

Ak vyjadrenia a písomnosti k nim pripojené zahŕňajú veľmi vysoký počet strán a ak žiadosť o dôverné zaobchádzanie sa týka veľmi vysokého počtu informácií, nie je možné systematicky zisťovať, či každá z týchto informácií, ktorých sa žiadosť týka, nie je uvedená aj na iných miestach procesných aktov než na miestach uvedených žiadateľom. V dôsledku toho je zrejmé, že dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami bude účinné len v rozsahu, v akom sa následne nepreukáže, že niektoré z týchto informácií sa nachádzajú v častiach procesných aktov poskytnutých vedľajším účastníkom konania.

(pozri body 49 – 53)

4.      Nie sú ani tajné, ani dôverné informácie, ktoré sa buď týkajú vedľajších účastníkov a tieto subjekty ich nutne poznajú, alebo sú prístupné verejnosti alebo odborným kruhom, alebo vyplývajú alebo sa dajú odvodiť z informácií, ktoré už vedľajší účastníci legálne poznajú alebo ktoré im budú poskytnuté, alebo nevykazujú dostatočný stupeň osobitosti alebo presnosti, alebo sú už minimálne päť rokov staré a môžu byť považované za neaktuálne, okrem prípadu, že by žiadateľ preukázal, že aj napriek ich neaktuálnosti predstavujú ešte stále podstatné prvky jeho hospodárskej pozície alebo hospodárskej pozície tretej dotknutej osoby, sú spôsobilé udržiavať vedľajších účastníkov v pochybnosti, pokiaľ ide o strategické rozhodnutia, ktoré boli alebo majú byť prijaté žiadateľom, a neoznamujú im obsah týchto rozhodnutí. Naopak, nie je možné si myslieť, že informácie boli vedľajším účastníkom konania legálne oznámené, pretože žiadateľ, ktorý jej dôverné zaobchádzanie vyžadoval od začiatku, včas uplatnil, že k ich poskytnutiu vedľajším účastníkom konania došlo na základe vecného omylu z jeho strany a požadoval, aby im bolo nariadené písomnosť obsahujúcu tieto informácie Súdu prvého stupňa vrátiť.

(pozri body 54 – 60, 75, 88, 90)

5.      Číselné alebo technické informácie, ktoré sa týkajú obchodnej politiky a súťažného postavenia žiadateľa alebo tretej osoby, ktorej sa týkajú, ako aj číselné alebo technické informácie, ktoré sa týkajú finančnej situácie žiadateľa alebo zmlúv, ktoré uzatvoril žiadateľ v tejto oblasti s tretími osobami, ktoré ale nie sú účastníkom sporu, sú tajné, ak sú tieto informácie osobitné, presné a aktuálne.

Ostatné písomnosti alebo informácie môžu mať dôvernú povahu, ak žiadateľ riadne vysvetlil dôvody, pre ktoré tomu je tak v danom prípade. Takéto dôvody môžu vyplývať najmä zo skutočnosti, že písomnosť predstavuje najmä nerozdeliteľný súbor osobitných, presných a aktuálnych obchodných informácií, ktoré svojou povahou predstavujú obchodné tajomstvo žiadateľa, ako aj dôverné posúdenia, ktoré sa týkajú tohto obchodného tajomstva. Súčasne môže odôvodňovať, že určité písomnosti musia byť výnimočne považované za dôverné v plnom rozsahu preto, že sa týkajú najmä vysoko dôverného strategického a finančného plánu, ktorý sa vzťahuje na nasledujúce obdobie.

(pozri body 62 – 67, 86)

6.      Žiadosť týkajúca sa tajných alebo dôverných informácií, ktoré sa zdajú byť nevyhnutné pre výkon procesných práv vedľajších účastníkov konania, musí byť zamietnutá. Keby sa s nimi totiž neoboznámili, zbytočne by sa zaoberali žalobnými dôvodmi, na ktoré sa vzťahujú.

Naopak, tajné alebo dôverné informácie nemožno považovať za nevyhnutné pre výkon procesných práv vedľajších účastníkov konania, ak sú zhrnuté vo vyjadreniach účastníkov konania a iné informácie v spise umožňujú dostatočný prehľad o nich.

(pozri body 70 – 73)