Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 27. júna 2024(1)
Vec C‑579/23 P
Cunsorziu di i Salamaghji Corsi – Consortium des Charcutiers Corses,
Charcuterie Fontana,
Costa et fils,
L’Aziana,
Charcuterie Passoni,
Orezza – Charcuterie la Castagniccia,
Salaisons réunies,
Salaisons Joseph Pantaloni,
Antoine Semidei,
L’Atelu Corsu
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Poľnohospodárstvo – Nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 – Ochrana označení pôvodu (CHOP) a zemepisných označení (CHZO) – Zamietnutie žiadostí ‚Jambon sec de l’Île de Beauté‘, ‚Lonzo de l’Île de Beauté‘ a ‚Coppa de l’Île de Beauté‘ – Prípustnosť označení – Vyvolávanie mylnej predstavy skorších CHOP ‚Jambon sec de Corse/Prisuttu‘, ‚Lonzo de Corse/Lonzu‘ a ‚Coppa de Corse/Coppa di Corsica‘ – Rozsah kontroly žiadosti o zápis do registra zo strany Európskej komisie“
1. Toto odvolanie smeruje proti rozsudku Všeobecného súdu z 12. júla 2023(2), ktorým bola zamietnutá žaloba na zrušenie podaná proti vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2021/1879(3), ktorým sa zamietol zápis troch chránených zemepisných označení (ďalej len „CHZO“).
2. Európska únia má vysoko rozvinutý systém ochrany názvov poľnohospodárskych výrobkov a potravín zapísaných v registri.(4) Tento systém bol od 13. mája 2024 posilnený, zmenený a zjednotený nariadením (EÚ) č. 2024/1143(5), ktoré zavádza jednotnejší režim pre zemepisné označenia pre víno, liehoviny a poľnohospodárske výrobky, a zrušuje nariadenie č. 1151/2012. Toto nové nariadenie nie je použiteľné na prejednávaný spor, ale jeho ustanovenia sú takmer totožné s ustanoveniami nariadenia č. 1151/2012, pokiaľ ide o otázky položené v prejednávanej veci.
3. Nariadenie č. 1151/2012 zavádza spoločný a centralizovaný systém ochrany pre celú Úniu, či už ide o chránené označenia pôvodu (ďalej len „CHOP“) alebo CHZO.
4. Žiadosti o ochranu CHZO sa prejednávajú prostredníctvom zloženého správneho konania, do ktorého sú zapojené vnútroštátne orgány a Európska komisia.
5. Súdny dvor sa doteraz zaoberal najmä spormi týkajúcimi sa „vnútroštátnej“ etapy tohto konania. Toto odvolanie umožní Súdnemu dvoru analyzovať, do akej miery môže Komisia v „európskej“ etape konania odmietnuť zápis do registra(6) viacerých CHZO, ktoré predtým schválili francúzske orgány.
I. Právny rámec: nariadenie č. 1151/2012
6. Odôvodnenie 58 stanovuje:
„S cieľom zabezpečiť, aby názvy označení pôvodu, zemepisných označení a zaručených tradičných špecialít zapísané do registra spĺňali podmienky stanovené v tomto nariadení, by žiadosti mali preskúmať vnútroštátne orgány príslušného členského štátu, a to v súlade s minimálnymi spoločnými ustanoveniami vrátane vnútroštátneho námietkového konania. Komisia by mala následne žiadosti skontrolovať, aby sa uistila, že neobsahujú žiadne evidentné chyby a že sa zohľadnilo právo Únie a záujmy zainteresovaných strán mimo členského štátu žiadosti“.
7. Článok 13 (Ochrana) uvádza:
„1. Názvy zapísané v registri sú chránené pred:
…
b) akýmkoľvek zneužívaním, napodobňovaním alebo vyvolávaním mylnej predstavy, a to aj vtedy, ak je uvedený skutočný pôvod výrobkov alebo služieb alebo ak je chránený názov preložený alebo uvedený v spojení s výrazmi ako ‚štýl‘, ‚typ‘, ‚spôsob‘, ‚tak ako sa vyrába v‘, ‚napodobnenina‘ alebo s podobnými výrazmi, a to aj v prípade, keď sa tieto výrobky používajú ako zložka;
…
3. Členské štáty prijmú vhodné administratívne a súdne opatrenia na zabránenie nezákonnému používaniu chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení, ktoré sa vyrábajú alebo uvádzajú na trh v danom členskom štáte, alebo na jeho zastavenie, ako sa uvádza v odseku 1.
…“
8. Článok 49 (Žiadosť o zápis názvov do registra) stanovuje:
„1. Žiadosti o zápis názvov do registra podľa systémov kvality uvedených v článku 48 môžu podávať iba skupiny, ktoré pracujú s výrobkami, ktorých názov sa má zapísať do registra.
…
2. Ak sa žiadosť podľa systému stanoveného v hlave II týka zemepisnej oblasti v určitom členskom štáte alebo ak žiadosť podľa systému stanoveného v hlave III vypracuje skupina usadená v určitom členskom štáte, táto žiadosť sa adresuje orgánom tohto členského štátu.
Členský štát vhodnými prostriedkami žiadosť preskúma, aby overil, či je odôvodnená a či spĺňa podmienky príslušného systému.
3. Ako súčasť prieskumu uvedeného v druhom pododseku odseku 2 tohto článku členský štát iniciuje vnútroštátne námietkové konanie, v rámci ktorého sa zabezpečí náležité zverejnenie žiadosti a poskytne primeraná lehota, počas ktorej akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem a má sídlo alebo bydlisko na jeho území, môže vzniesť námietku voči žiadosti.
Členský štát preskúma prípustnosť námietok prijatých v rámci systému stanoveného v hlave II so zreteľom na kritériá uvedené v článku 10 ods. 1 alebo prípustnosť námietok prijatých v rámci systému stanoveného v hlave III so zreteľom na kritériá uvedené v článku 21 ods. 1.
4. Ak sa členský štát po posúdení prijatej námietky domnieva, že požiadavky tohto nariadenia sú splnené, môže prijať kladné rozhodnutie a Komisii predložiť dokumentáciu k žiadosti. V takomto prípade informuje Komisiu o prípustných námietkach, ktoré dostal od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá v súlade s právnymi predpismi uvádzala na trh dané výrobky s dotknutými názvami, a to nepretržite aspoň počas piatich rokov pred dátumom zverejnenia žiadosti uvedeným v odseku 3.
Členský štát zabezpečí, aby bolo jeho kladné rozhodnutie zverejnené a aby každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem, mala možnosť podať opravné prostriedky.
Členský štát zabezpečí, aby sa verzia špecifikácie výrobku, na základe ktorej prijal svoje kladné rozhodnutie, zverejnila, a poskytne k nej elektronický prístup.
Pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia, členský štát zabezpečí aj náležité zverejnenie verzie špecifikácie výrobku, na základe ktorej Komisia prijala svoje rozhodnutie podľa článku 50 ods. 2.
5. Ak sa žiadosť v rámci systému stanoveného v hlave II týka zemepisnej oblasti v určitej tretej krajine alebo ak žiadosť v rámci systému stanoveného v hlave III pripraví skupina usadená v určitej tretej krajine, žiadosť sa podá Komisii, a to buď priamo, alebo prostredníctvom orgánov príslušnej tretej krajiny.
…“
9. Článok 50 (Preskúmanie Komisiou a uverejnenie na účely námietkového konania) znie:
„1. Komisia vhodnými prostriedkami preskúma akúkoľvek žiadosť, ktorú dostane podľa článku 49, aby skontrolovala, či je odôvodnená a či spĺňa podmienky príslušného systému. Toto preskúmanie by nemalo trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Ak sa táto lehota prekročí, Komisia žiadateľovi písomne oznámi dôvody tohto zdržania.
Komisia aspoň raz za mesiac zverejní zoznam názvov, na ktoré jej boli podané žiadosti o zápis do registra, ako aj dátumy ich podania.
…“
10. Článok 52 (Rozhodnutie o zápise do registra) stanovuje:
„1. Ak sa Komisia na základe jej dostupných informácií získaných pri preskúmaní vykonanom podľa článku 50 ods. 1 prvého pododseku domnieva, že podmienky na zápis do registra nie sú splnené, prijme vykonávacie akty, ktorými sa žiadosť zamietne. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 57 ods. 2.
2. Ak Komisia nedostane žiadne oznámenie o námietke ani žiadnu prípustnú odôvodnenú námietku podľa článku 51, bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 57 ods. 2 prijme vykonávacie akty, ktorými sa názov zapíše do registra.
3. Ak Komisia dostane prípustnú odôvodnenú námietku, po príslušných konzultáciách uvedených v článku 51 ods. 3 a po zohľadnení ich výsledkov buď:
a) ak sa dosiahla dohoda, zapíše názov do registra prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 57 ods. 2 a v prípade potreby zmení a doplní informácie uverejnené podľa článku 50 ods. 2 za predpokladu, že takéto zmeny a doplnenia nie sú podstatné, alebo
b) ak sa nedosiahla dohoda, prijme vykonávacie akty, ktorými rozhodne o zápise do registra. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 57 ods. 2.
4. Akty zápisu do registra a rozhodnutia o zamietnutí sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie“.
II. Okolnosti predchádzajúce sporu
11. Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 4 až 9 napadnutého rozsudku, ktoré zhrniem nižšie.
12. Názvy „Jambon sec de Corse“/„Jambon sec de Corse Prisuttu“, „Lonzo de Corse“/„Lonzo de Corse Lonzu“ a „Coppa de Corse“/„Coppa de Corse Coppa di Corsica“ boli 28. mája 2014 zapísané ako CHOP prostredníctvom troch vykonávacích nariadení.(7)
13. V decembri 2015 Consortium des Charcutiers Corses podalo francúzskym vnútroštátnym orgánom sedem žiadostí o zápis CHZO do registra podľa nariadenia č. 1151/2012. Sedem žiadostí sa týkalo nasledujúcich označení: „Jambon sec de l’Île de Beauté“, „Coppa de l’Île de Beauté“, „Lonzo de l’Île de Beauté“, „Saucisson sec de l’Île de Beauté“, „Pancetta de l’Île de Beauté“, „Figatelli de l’Île de Beauté“ a „Bulagna de l’Île de Beauté“.
14. Dňa 20. apríla 2018 ministre de l’Agriculture et de l’Alimentation (minister poľnohospodárstva a potravinárstva, Francúzsko) a ministre de l’Économie et des Finances (minister hospodárstva a financií, Francúzsko) prijali sedem výnosov, ktorými schválili sedem príslušných špecifikácií na účely ich predloženia Európskej komisii na schválenie.
15. Žalobami podanými 27. júna 2018 na Conseil d’État (Štátna rada, ktorá plní funkciu Najvyššieho správneho súdu, Francúzsko) syndikát, ktorý je držiteľom(8) špecifikácií CHOP „Jambon sec de Corse – Prisuttu“, „Coppa de Corse – Coppa di Corsica“ a „Lonzo de Corse – Lonzu“, požiadal o zrušenie výnosov z 20. apríla 2018, týkajúcich sa homologácie špecifikácií „Jambon sec de l’Île de Beauté“, „Coppa de l’Île de Beauté“ a „Lonzo de l’Île de Beauté“. Podľa názoru tohto syndikátu najmä pojem „Île de Beauté“ [ostrov krásy] imituje alebo evokuje pojem „Korzika“, a teda vyvoláva zámenu s označeniami už zapísanými ako CHOP.
16. Dňa 17. augusta 2018 francúzske orgány doručili Komisii sedem žiadostí o zápis názvov korzických údenín do registra ako CHZO.
17. Pokiaľ ide o žiadosti o zápis názvov „Jambon sec de l’Île de Beauté“, „Lonzo de l’Île de Beauté“ a „Coppa de l’Île de Beauté“ do registra ako CHZO, Komisia 12. februára 2019 a 24. novembra 2020 zaslala francúzskym orgánom dva listy, v ktorých žiadala o objasnenie, najmä pokiaľ ide o otázku ich prípadnej neoprávnenosti.
18. Vnútroštátne orgány odpovedali, že sa domnievajú, že obe skupiny výrobkov (t. j. zapísané CHOP a žiadosti o ochranu ako CHZO) sú jasne odlišné, pokiaľ ide o výrobky, a že označenia sa im zdajú byť dostatočne odlišné.
19. Rozsudkom z 19. decembra 2019 [týkajúcim sa označenia „Jambon sec de l’Île de Beauté“ (CHZO)] a dvoma rozsudkami z 13. februára 2020 [týkajúcimi sa v uvedenom poradí označení „Coppa de l’Île de Beauté“ (CHZO) a „Lonzo de l’Île de Beauté“ (CHZO)] Conseil d’État (Štátna rada) zamietla tri žaloby podané syndikátom spravujúcim CHOP.
20. Conseil d’État (Štátna rada) sa konkrétne domnievala, že „… žalobcovia nemajú dôvod tvrdiť, že napadnutý výnos porušuje ustanovenia článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia [č. 1151/2012]“ [bod 5 všetkých troch rozsudkov vydaných Conseil d’État (Štátna rada)].
21. Po preskúmaní žiadostí o zápis do registra siedmich CHZO korzických údenín Komisia zamietla zápis troch z nich vykonávacím rozhodnutím 2021/1879. Na druhej strane schválila ostatné štyri ďalšie žiadosti predložené francúzskymi orgánmi.(9)
III. Konanie na Všeobecnom súde
22. Dňa 20. januára 2022 Consortium des Charcutiers Corses a niekoľko pridružených výrobcov podali na Všeobecný súd žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia.
23. Dňa 12. júla 2023 Všeobecný súd zamietol žalobu na zrušenie a uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.
24. Žalobcovia uviedli dva žalobné dôvody na zrušenie: a) Komisia prekročila svoje právomoci a b) vnútroštátne orgány a Conseil d’État (Štátna rada) dostatočne preukázali súlad troch žiadostí o zápis do registra s článkami 7 a 13 nariadenia č. 1151/2012.
25. Dôvody, ktoré podľa Všeobecného súdu viedli k zamietnutiu žaloby, boli v súhrne tieto:
– Komisia, ktorej v súlade s článkom 52 ods. 1 nariadenia č. 1151/2012 prináleží zamietnuť požadovaný zápis do registra, ak sa domnieva, že nie sú splnené požadované podmienky, nemôže byť povinná povoliť zápis názvu do registra, ak považuje jeho používanie v obchode za protiprávne.
– Otázka vyvolania mylnej predstavy je základom oprávnenosti na zápis do registra podľa článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1151/2012. Toto ustanovenie v spojení s článkom 13 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia predstavuje platný právny základ pre zamietnutie zápisu názvu do registra.(10)
– Aj keď sa vnútroštátne orgány po tom, čo zaslali Komisii žiadosť o zápis do registra, domnievajú, že žiadosť o zápis do registra spĺňa podmienky stanovené nariadením č. 1151/2012, Komisia nie je viazaná posúdením týchto orgánov.
– Pri zápise názvu ako CHOP alebo CHZO Komisia disponuje autonómnou mierou voľnej úvahy, keďže je povinná v súlade s článkom 50 nariadenia č. 1151/2012 overiť, či sú splnené podmienky zápisu do registra.
– V prípade korzických CHZO Komisia dôkladne preskúmala žiadosti odvolateľov.
– Komisia neprekročila svoje právomoci, keď zamietla žiadosti o CHZO predložené francúzskymi orgánmi.(11) Komisia disponuje rôznou mierou voľnej úvahy v závislosti od toho, či ide o prvú etapu konania (v ktorej sú zhromaždené dokumenty zo spisu k žiadosti o zápis do registra, ktoré vnútroštátne orgány prípadne postúpia Komisii) alebo o druhú etapu tohto konania (ktorá sa týka samotného preskúmania tejto žiadosti).
– Zatiaľ čo v prvej z týchto dvoch etáp má Komisia len „obmedzenú alebo žiadnu“ mieru voľnej úvahy, nie je to tak, pokiaľ ide o jej rozhodnutie zapísať názov do registra ako CHOP alebo CHZO vzhľadom na podmienky oprávnenosti stanovené v článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1151/2012 v spojení s jeho článkom 13 ods. 1 písm. b). V tomto druhom prípade má Komisia autonómnu mieru voľnej úvahy.
– Komisia sa nedopustila žiadneho nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že tri zamietnuté CHZO vyvolávajú mylnú predstavu o názvoch chránených skoršími CHOP, po tom, čo uznala, že pojmy „Corse“ a „Île de Beauté“ sú synonymá a označujú tú istú zemepisnú oblasť. Pojmová blízkosť oboch pojmov je skutočne preukázaná.
IV. Konanie na Súdnom dvore
26. Dňa 19. septembra 2023 Consortium des Charcutiers Corses a pridružení výrobcovia podali toto odvolanie.
27. Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– zrušil napadnuté rozhodnutie a
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania.
28. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– uložil odvolateľom povinnosť nahradiť trovy konania.
29. Na podporu svojho odvolania odvolatelia uvádzajú štyri odvolacie dôvody:
– porušenie článkov 7 a 13 nariadenia č. 1151/2012,
– porušenie článkov 49, 50 a 52 nariadenia č. 1151/2012,
– porušenie článku 50 nariadenia č. 1151/2012 a všeobecnej zásady dobrej správy vecí verejných,
– porušenie článkov 7 a 13 nariadenia č. 1151/2012 a povinnosti odôvodnenia v rámci posúdenia, ktoré vykonal Všeobecný súd.
30. Z týchto štyroch dôvodov Súdny dvor považoval za potrebné predložiť návrhy týkajúce sa prvých dvoch dôvodov. Preskúmam ich, pričom začnem druhým dôvodom, ktorý je podľa môjho názoru z logického hľadiska prioritný, keďže sa týka skôr právomocí Komisie než podstaty jej rozhodnutia.
V. Druhý odvolací dôvod
A. Argumentácia účastníkov konania
31. Odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že porušil rozdelenie právomocí medzi vnútroštátne orgány a Komisiu, ako je stanovené v článkoch 49 a 50 nariadenia č. 1151/2012, pokiaľ ide o konanie o zápise CHZO do registra.(12)
32. Podľa názoru odvolateľov Komisia má v rámci konania o zápise do registra obmedzenú mieru voľnej úvahy a má možnosť overiť len formálnu správnosť žiadosti o CHZO predloženej vnútroštátnymi orgánmi a preskúmať, či sa tieto orgány vo vnútroštátnej etape konania nedopustili zjavne nesprávneho posúdenia.
33. Komisia spochybňuje toto odôvodnenie a potvrdzuje relevantnosť odôvodnenia a riešenia prijatého Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku.
B. Posúdenie
34. Zápis CHZO do registra sa vykonáva prostredníctvom zloženého správneho konania, na ktorom sa zúčastňujú príslušné orgány členského štátu a Komisia. Zdôrazňuje to odôvodnenie 58 nariadenia č. 1151/2012.(13)
35. Konanie o zápise CHZO do registra(14) pozostáva z prvej vnútroštátnej etapy, ktorú upravuje článok 49 nariadenia č. 1151/2012. Začína sa žiadosťou o zápis CHZO do registra, ktorú dotknutá skupina výrobcov podáva orgánom členského štátu, v ktorom sa zemepisne nachádza oblasť výroby.
36. Vnútroštátny orgán musí žiadosť preskúmať vhodnými prostriedkami, aby overil, či je odôvodnená a spĺňa hmotnoprávne podmienky nariadenia č. 1151/2012.(15) Členský štát zabezpečuje náležité zverejnenie žiadosti spolu s primeranou lehotou, počas ktorej akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem a má sídlo alebo bydlisko na jeho území, môže vzniesť námietku.(16)
37. Vnútroštátne orgány posúdia prijaté námietky a rozhodnú, či žiadosť spĺňa požiadavky nariadenia č. 1151/2012. Ak je ich posúdenie kladné, prijmú kladné rozhodnutie. Musia tiež zabezpečiť zverejnenie špecifikácie, na základe ktorej prijali kladné rozhodnutie, a prístup k nej elektronickými prostriedkami.(17) Okrem toho členský štát zabezpečí, aby bolo jeho kladné rozhodnutie zverejnené a aby každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem, mala možnosť podať opravné prostriedky.(18)
38. Ak je rozhodnutie vnútroštátneho orgánu kladné, vnútroštátna etapa sa končí zaslaním spisu žiadosti o zápis CHZO do registra Komisii spolu s prijatými prípustnými námietkami.(19)
39. V prípade žiadostí o zápis CHZO do registra z tretích krajín neexistuje, logicky, žiadna vnútroštátna etapa. Konanie sa vedie pred Komisiou, ktorá má všetky rozhodovacie právomoci.(20)
40. Európska etapa konania o zápise CHZO do registra, ktorá je upravená v článku 50 nariadenia č. 1151/2012, sa začína preskúmaním, ktoré vykoná Komisia po doručení vnútroštátneho rozhodnutia s cieľom overiť, či je žiadosť odôvodnená a spĺňa podmienky stanovené pre CHZO.
41. Ak sa na základe tohto preskúmania (ktoré nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov) Komisia domnieva, že „podmienky na zápis do registra nie sú splnené“, žiadosť o zápis CHZO do registra zamietne.(21) Na druhej strane, ak žiadosť prijme, uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie jednotný dokument a odkaz na uverejnenie špecifikácie výrobku.(22)
42. Po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie môžu orgány členského štátu alebo tretej krajiny, ako aj akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem a je usadená v tretej krajine, oznámiť svoju námietku. Komisia zašle toto oznámenie orgánu členského štátu, ktorý podal žiadosť,(23) a ak sa námietka potvrdí, začne sa konanie.(24)
43. Ak Komisia nedostane žiadne oznámenie o námietke (alebo žiadnu prípustnú odôvodnenú námietku), prijme rozhodnutie o zápise CHZO do registra. Komisia postupuje rovnakým spôsobom, ak sa po prijatí prípustnej odôvodnenej námietky dosiahla dohoda na základe konzultácie uvedenej v článku 51 ods. 3 nariadenia č. 1151/2012. Ak sa dohoda nedosiahne, Komisia v prípade potreby prijme vykonávacie akty na zápis CHZO do registra.(25)
44. V každom prípade sa akty zápisu do registra a rozhodnutia o zamietnutí zápisu CHZO do registra uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie.(26)
45. Judikatúra Súdneho dvora poskytla príležitosť spresniť charakteristiky tohto zloženého správneho konania. Na rozdiel od zložených konaní existujúcich v rámci bankovej únie(27) (kde je vnútroštátna etapa len prípravnou etapou európskej etapy, v ktorej inštitúcia alebo orgán Únie sústreďuje rozhodovaciu právomoc) má vnútroštátna etapa konania o zápise CHZO do registra vlastnú podstatu, keďže vnútroštátne orgány prijímajú rozhodnutia s účinkami na tretie osoby (a nie len prípravné), ktoré podliehajú preskúmaniu vnútroštátnymi súdmi.
46. V rozsudku GAEC Jeanningros(28) Súdny dvor zjednotil svoju judikatúru týkajúcu sa vnútroštátnej etapy konaní o zápise CHZO do registra. Zdôraznil najmä, že orgány dotknutého členského štátu majú v tejto vnútroštátnej etape osobitnú a autonómnu rozhodovaciu právomoc.
47. Podľa Súdneho dvora „nariadenie č. 1151/2012 zavádza systém rozdelenia právomocí najmä v tom zmysle, že Komisia môže prijať rozhodnutie zapísať názov do registra ako chránené zemepisné označenie iba vtedy, ak jej dotknutý členský štát predloží takúto žiadosť, a že takúto žiadosť možno podať len vtedy, ak tento členský štát overil, že je oprávnená. Tento systém rozdelenia právomocí je odôvodnený predovšetkým skutočnosťou, že zápis predpokladá overenie splnenia určitého počtu podmienok, čo vo veľkej miere vyžaduje detailnú znalosť okolností osobitných pre dotknutý členský štát, ktoré môžu najlepšie skontrolovať príslušné orgány tohto štátu“.(29)
48. Podľa tejto judikatúry má vnútroštátny orgán kontrolu nad konaním o zápise CHZO do registra, čo je odôvodnené okrem iného(30) týmito dôvodmi:
– skupiny výrobcov sú povinné začať toto konanie pred príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu, na ktorého území sa CHZO nachádza. Tieto skupiny nemôžu predložiť svoju žiadosť priamo Komisii,
– vnútroštátny orgán overuje súlad návrhu s hmotnoprávnymi požiadavkami nariadenia č. 1151/2012, keďže má najlepšie vedomosti na overenie špecifík výrobkov, ktoré sa uchádzajú o ochranu CHZO,
– orgán členského štátu má právomoc schváliť alebo zamietnuť žiadosť o zápis CHZO do registra vo vnútroštátnej etape. Má preto kľúč k začatiu ďalšej etapy konania prostredníctvom zaslania žiadosti Komisii. Bez kladného rozhodnutia vnútroštátneho orgánu Komisia nemôže zapísať CHZO,
– vnútroštátny orgán môže vziať späť žiadosť o zápis CHZO do registra predloženú Komisii pred tým, ako ho Komisia zaregistruje.
49. Keďže preskúmanie vnútroštátnej etapy tohto zloženého konania vykonáva vnútroštátny orgán, jeho rozhodnutia nie sú len prípravnými aktmi pre následné rozhodnutie Komisie, ale majú vlastnú podstatu a vyvolávajú právne účinky pre žiadateľov o CHZO. Súdny dvor preto pripúšťa preskúmanie rozhodnutí vnútroštátnych orgánov o zápise CHZO do registra vnútroštátnymi súdmi.(31)
50. Podľa odvolateľov vecná povaha vnútroštátnej etapy konania oslabuje európsku etapu konania do tej miery, že Komisia sa musí obmedziť na overenie toho, či je spis predložený vnútroštátnym orgánom úplný, a na preverenie, či sa tento vnútroštátny orgán nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia.
51. Na základe tohto predpokladu, keďže Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku nedomnieval, že európska etapa konania poskytuje Komisii takú obmedzenú mieru voľnej úvahy, odvolatelia tvrdia, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článkov 49 a 50 nariadenia č. 1151/2012.
52. Naopak, domnievam sa, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia.
53. Komisia skúma žiadosti predložené vnútroštátnymi orgánmi, „aby sa uistila, že neobsahujú žiadne evidentné chyby a že sa zohľadnilo právo Únie a záujmy zainteresovaných strán mimo členského štátu žiadosti“.(32)
54. Článok 50 ods. 1 nariadenia č. 1151/2012 potvrdzuje, že Komisia „vhodnými prostriedkami preskúma akúkoľvek žiadosť, ktorú dostane podľa článku 49, aby skontrolovala, či je odôvodnená a či spĺňa podmienky príslušného systému“. Na základe tohto preskúmania môže Komisia žiadosť zamietnuť, ak sa „domnieva, že podmienky na zápis do registra nie sú splnené“ (článok 52 ods. 1 nariadenia).
55. Hoci nariadenie č. 1151/2012 nedefinuje pojem „vhodné prostriedky“, zo znenia ustanovení, ktoré boli doteraz uvedené z tohto nariadenia, vyplýva, že Komisia pri vykonávaní tohto preskúmania nie je viazaná posúdením vnútroštátnych orgánov a že disponuje autonómnou mierou voľnej úvahy. Všeobecný súd to správne uviedol v napadnutom rozsudku (bod 44).
56. V európskej etape konania musí Komisia overiť tri prvky, z ktorých každý má svoju vlastnú logiku:
– neexistencia zjavných chýb pri spracovaní žiadosti o zápis CHZO do registra orgánmi členského štátu,
– rešpektovanie záujmov zainteresovaných a dotknutých strán mimo členského štátu žiadosti,(33)
– dodržiavanie uplatniteľných ustanovení práva Únie v žiadosti o zápis CHZO do registra predloženej vnútroštátnymi orgánmi.
57. Komisia má preto predovšetkým právomoc preskúmať všetky zjavné chyby, ktorých sa vnútroštátne orgány mohli dopustiť vo vnútroštátnej etape konania o zápise CHZO do registra. Je to logické, pretože tieto orgány majú v tejto etape vecnú rozhodovaciu právomoc, ktorá podlieha preskúmaniu vnútroštátnymi súdmi.
58. Odkaz Súdneho dvora (rozsudok GAEC Jeanningros, bod 25) na „obmedzenú alebo žiadnu mieru voľnej úvahy“ Komisie v konaniach o zmenách špecifikácie a zápise CHZO do registra sa týka, ako správne uviedol Všeobecný súd, vnútroštátnej etapy konania.(34) V rovnakom zmysle treba chápať odôvodnenia uvedené v iných rozsudkoch Súdneho dvora.(35)
59. V európskej etape týchto konaní však Komisia disponuje, ako uviedol Všeobecný súd,(36) autonómnou mierou voľnej úvahy a nie je viazaná posúdením vnútroštátnych orgánov. Môže udeliť alebo zamietnuť zápis CHZO do registra na základe posúdenia, či sú alebo nie sú splnené požadované podmienky.
60. Autonómna rozhodovacia právomoc Komisie v európskej etape tohto konania ide nad rámec jednoduchého overenia formálnych a zjavných chýb pri vnútroštátnom spracovaní žiadosti. Komisia musí vykonať komplexnú analýzu žiadosti o zápis do registra schválenej vnútroštátnymi orgánmi, aby overila, či je v súlade s požiadavkami nariadenia č. 1151/2012.
61. Táto komplexná analýza môže viesť Komisiu k prijatiu iného rozhodnutia, než aké prijali vnútroštátne orgány. To sa čiastočne stalo v prejednávanej veci.(37)
62. Právomoc Komisie prekonzultovať a rozhodnúť národné námietky vznesené zainteresovanými stranami z iných členských štátov proti zápisu CHZO do registra (článok 51 nariadenia č. 1151/2012) potvrdzuje jej autonómnu právomoc rozhodovať o žiadostiach o zápis do registra.(38)
63. Jednotné uplatňovanie podmienok zápisu CHZO do registra stanovených v nariadení č. 1151/2012 si takisto vyžaduje, aby Komisia mala v európskej etape konania autonómnu právomoc stanoviť jednotný postup, ktorý majú dodržiavať orgány členských štátov. Ak by nemala takúto autonómnu rozhodovaciu právomoc, existovalo by značné riziko rozdielneho uplatňovania podmienok zápisu CHZO do registra v členských štátoch.
64. Európska etapa konania by nemala žiadnu vlastnú podstatu, ak by Komisia bola povinná riadiť sa posúdeniami vnútroštátnych orgánov a nemohla by zamietnuť žiadosti o zápis do registra, ktoré tieto orgány schválili. Konanie o zápise CHZO do registra stanovené nariadením č. 1151/2012 by už nebolo skutočným zloženým konaním, ak by sa jeho európska etapa narušila podstatným obmedzením právomocí Komisie.
65. Rovnako ako Všeobecný súd sa preto domnievam, že Komisia má právomoc overiť, či žiadosť o zápis CHZO do registra predložená vnútroštátnymi orgánmi je v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami práva Únie. V dôsledku toho treba druhý odvolací dôvod zamietnuť.
VI. Prvý odvolací dôvod
A. Argumentácia účastníkov konania
66. Odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že k podmienkam zápisu CHZO do registra, ako sú vymedzené v článkoch 5, 6 a 7 nariadenia č. 1151/2012, nezákonne pridal požiadavku, aby názov, o ktorého zápis ako CHZO sa žiada, neporušil ochranu pred vyvolaním mylnej predstavy stanovenú v článku 13 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.
67. Podľa ich názoru napadnutý rozsudok správne uvádza (body 29 a 30), že článok 13 nariadenia č. 1151/2012 sa netýka zápisu, ale rozsahu ochrany zapísaných názvov, a preto toto ustanovenie „nemôže samo osebe predstavovať právny základ na zamietnutie prihlášky“.
68. Všeobecný súd sa však od tohto záveru odchýlil a v bodoch 32 až 40 napadnutého rozsudku sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení:
– v prvom rade pripúšťa, že Komisia má právomoc uplatniť článok 13 nariadenia č. 1151/2012, zatiaľ čo článok 13 ods. 3 tohto nariadenia vyhradzuje túto právomoc členským štátom,
– v druhom rade článok 7 nariadenia č. 1151/2012 vyžaduje len to, aby sa názov používal v obchodnom styku alebo v bežnom jazyku, čo je objektívny skutkový prvok, ktorého zákonnosť nepodlieha subjektívnemu posúdeniu Komisie. Článok 13 tohto nariadenia nie je súčasťou konania o zápise do registra,
– v treťom rade, na rozdiel od toho, čo pripúšťa Všeobecný súd (body 38 a 39 napadnutého rozsudku), Komisia nemá prostriedky ani dôkladné znalosti miestnych tradícií, spotrebiteľských zvyklostí, histórie a kultúry, ako aj skutočností uvedených v spise, ktorými disponujú vnútroštátne orgány. Práve vnútroštátne orgány vylúčili riziko vyvolania mylnej predstavy v prejednávanej veci.
69. Komisia spochybňuje tieto tvrdenia a obhajuje uplatnenie článku 7 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1151/2012, ktoré Všeobecný súd potvrdil. K tomuto uplatneniu dochádza po prvýkrát z dôvodu osobitnej situácie, ktorá nastala v súvislosti so žiadosťami o zápis sporných CHZO do registra.
B. Posúdenie
70. Osobitosť situácie, na ktorú sa Komisia odvoláva, vyplýva zo sledu udalostí, ktoré treba pripomenúť:
– od 28. mája 2014 boli názvy „Jambon sec de Corse“/„Jambon sec de Corse Prisuttu“, „Lonzo de Corse“/„Lonzo de Corse Lonzu“, „Coppa de Corse“/„Coppa de Corse Coppa di Corsica“ zapísané ako CHOP prostredníctvom súvisiacich nariadení,
– v týchto nariadeniach sa niektorým spoločnostiam so sídlom na Korzike, ktoré používali tieto názvy, poskytlo prechodné obdobie, ktoré uplynulo 27. apríla 2017, aby mohli naďalej vyrábať výrobky s inými vlastnosťami, než sú vlastnosti stanovené v špecifikácii,
– dotknutým výrobcom sa tak umožnilo prispôsobiť sa požiadavkám špecifikácií prijatých na úrovni Únie, alebo v opačnom prípade zmeniť používaný obchodný názov,
– počas prechodného obdobia tieto spoločnosti v roku 2014 vytvorili a od roku 2015 uvádzali na trh výrobky pod názvami „Jambon sec de l’Île de Beauté“, „Lonzo de l’Île de Beauté“ a „Coppa de l’Île de Beauté“,
– francúzske orgány v období od roku 2015 do apríla 2017 tolerovali koexistenciu troch CHOP zapísaných v roku 2014 s tromi názvami, ktoré sa vzťahovali na rovnaké druhy korzických údenín,
– spoločnosti, ktoré využívali prechodné obdobie, predložili francúzskym orgánom žiadosti o zápis do registra názvov „Jambon sec de l’Île de Beauté“, „Lonzo de l’Île de Beauté“ a „Coppa de l’Île de Beauté“ ako CHZO, ktoré boli zaslané Komisii 17. augusta 2018, teda v deň, keď sa tieto názvy už nemohli legálne používať po skončení prechodného obdobia,
– francúzske orgány schválili tieto tri žiadosti o zápis do registra s odôvodnením, že nepredstavujú vyvolanie mylnej predstavy o zapísaných CHOP.(39) V tejto súvislosti tvrdili, že: (i) tieto dve skupiny výrobkov (t. j. zapísané CHOP a uchádzači o CHZO) by sa zjavne líšili, pokiaľ ide o suroviny (plemená, hmotnosť jatočných tiel), opisy, špecifikácie, objemy výroby a predajné ceny; (ii) názvy by boli dostatočne odlišné, rovnako ako zodpovedajúca výslovnosť, bez toho, aby existovala homonymia, keďže ide o rôzne označenia (CHOP a CHZO);(40) (iii) vzhľadom na rozdiely medzi výrobkami a názvami a v súlade s doterajšími skúsenosťami by si spotrebitelia boli dobre vedomí rozdielu v kvalite medzi výrobkom zapísaným ako CHOP a výrobkom predávaným pod názvom „Île de Beauté“; (iv) medzi tromi názvami obsahujúcimi pojem „Île de Beauté“ a tromi zodpovedajúcimi zapísanými názvami obsahujúcimi pojem „Corse“, ktoré sa vzťahujú na tú istú zemepisnú oblasť, by existovala „dostatočná odlišnosť“,
– Komisia však v napadnutom rozhodnutí zamietla argumenty francúzskych orgánov a zamietla zápis troch CHZO do registra, keďže sa domnievala, že ide o názvy, ktoré môžu potenciálne evokovať názvy, ktoré už sú zapísané pre podobný výrobok, z čoho vyplýva, že podmienky oprávnenosti na zápis do registra stanovené v článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1151/2012 nemôžu byť splnené,
– Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, že názvy troch žiadostí o CHZO boli použité v obchodnom alebo bežnom jazyku v rozpore s článkom 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1151/2012. Žiadosti preto nespĺňajú podmienky oprávnenosti stanovené v článku 7 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia.
71. Odôvodnenie Komisie, ktoré potvrdil Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, považujem za správne a nesúhlasím s tvrdeniami odvolateľov na podporu ich prvého odvolacieho dôvodu.
72. Článok 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1151/2012 stanovuje, že CHZO musia spĺňať špecifikáciu, ktorá pozostáva aspoň z „náz[vu], ktorému sa má poskytnúť ochrana ako označeniu pôvodu alebo zemepisnému označeniu, tak ako sa používa, či už v obchodnom, alebo bežnom jazyku, a iba v jazykoch, ktoré sa používajú alebo sa historicky používali na opis špecifického výrobku vo vymedzenej zemepisnej oblasti“.
73. Už som uviedol, že v európskej etape konania o zápise CHZO do registra je úlohou Komisie žiadosť zamietnuť, ak nie sú splnené požadované podmienky. Jednou z týchto podmienok je, že špecifikácia výrobku musí obsahovať názov výrobku, ktorého používanie v obchode je v súlade so zákonom.
74. Používanie názvu je protiprávne, ak porušuje ochranu pred vyvolaním mylnej predstavy stanovenú v článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1151/2012. Podľa tohto ustanovenia „názvy zapísané v registri sú chránené pred… akýmkoľvek zneužívaním, napodobňovaním alebo vyvolávaním mylnej predstavy, a to aj vtedy, ak je uvedený skutočný pôvod výrobkov alebo služieb…“.
75. Ako sa správne uvádza v napadnutom rozsudku (body 36 a 37), pripustenie zápisu CHZO, ktoré vyvoláva mylnú predstavu už zapísaného CHOP, by zbavilo ochranu stanovenú v článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1151/2012 potrebného účinku. Po zápise tohto názvu ako CHZO sa na názov, ktorý bol predtým zapísaný ako CHOP, už nemôže vzťahovať ochrana stanovená v tomto ustanovení v súvislosti s týmto CHZO. Špecifikácia žiadosti o zápis CHZO preto nemôže obsahovať názov, ktorý vyvoláva mylnú predstavu o názve CHOP, ktorý bol predtým zapísaný.
76. Odvolatelia tvrdia, že overenie porušenia článku 13 nariadenia č. 1151/2012 prináleží vnútroštátnym orgánom, a nie Komisii. S týmto tvrdením nesúhlasím, pretože podľa môjho názoru:
– článok 13 ods. 3 nariadenia č. 1151/2012 uvádza len to, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabránenie alebo zastavenie nezákonného používania CHOP alebo CHZO, čo zahŕňa zákaz názvov, ktoré o nich vyvolávajú mylnú predstavu,(41)
– toto ustanovenie však nijako nebráni Komisii, aby zabránila používaniu názvov, ktoré vyvolávajú mylnú predstavu o názvoch, ktoré boli predtým zapísané,
– Komisia musí zakročiť proti vyvolávaniu mylnej predstavy, aby zabránila zneužívaniu CHOP a CHZO, a to nielen v záujme kupujúcich, ale tiež v záujme výrobcov, ktorí vyvinuli úsilie na zabezpečenie kvality výrobkov, ktoré oprávnene nesú také označenia,(42)
– tento výklad je v súlade s odôvodnením 19 nariadenia č. 1151/2012: je prioritou, aby sa práva duševného vlastníctva k názvom, ktoré sú chránené, jednotne dodržiavali na celom území Únie.
77. Podľa Súdneho dvora „cieľom systému ochrany CHOP a CHZO je hlavne zabezpečiť spotrebiteľom, aby poľnohospodárske výrobky, ktoré majú názov zapísaný v registri, sa z dôvodu ich pôvodu v určitej zemepisnej oblasti vyznačovali určitými osobitnými vlastnosťami, a preto ponúkali záruku kvality spojenú s ich zemepisným pôvodom, s cieľom umožniť poľnohospodárskym podnikom, ktoré vynaložili úsilie na dosiahnutie skutočnej kvality, aby dosahovali vyššie príjmy, a zabrániť protiprávnemu používaniu uvedených označení tretími osobami s úmyslom získať prospech z dobrej povesti vyplývajúcej z kvality týchto výrobkov“.(43)
78. Cieľom zákazu vyvolania mylnej predstavy, ktorý je uvedený v článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1151/2012, je zabrániť tomu, aby iní výrobcovia neoprávnene využívali dobré meno už zapísaných CHOP a CHZO.
79. Podľa Súdneho dvora „pojem ‚vyvolanie mylnej predstavy‘ pokrýva prípad, keď pojem použitý na označenie výrobku zahŕňa časť chráneného zemepisného označenia alebo CHOP, takže keď spotrebiteľ vidí názov predmetného výrobku, vybaví sa mu v mysli obraz výrobku, ktorého označenie je chránené“.(44) Podstatné je, aby si spotrebiteľ vytvoril dostatočne priamu a jednoznačnú súvislosť medzi pojmom používaným na označenie predmetného výrobku a CHZO.
80. Judikatúra týkajúca sa pojmu „vyvolávania“ mylnej predstavy(45) bola konsolidovaná najmä v súvislosti s návrhmi na začatie prejudiciálneho konania v oblasti ochranných známok alebo názvov chránených CHOP a CHZO. Menej časté sú rozhodnutia o odvolaniach proti rozsudkom Všeobecného súdu, ktoré naopak vykladajú (a uplatňujú) tento pojem.
81. Súdny dvor konštatoval, že posúdenia Všeobecného súdu, ktorými sa akceptuje alebo zamieta, že nové rozlišovacie označenie (prípadne žiadosť o CHOP alebo CHZO) vyvoláva mylnú predstavu o názve, ktorý už je zapísaný, majú „faktickú povahu“ a v zásade ich nemožno napadnúť v štádiu odvolania.(46)
82. Na základe toho nemožno prijať kritiku, ktorú odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že potvrdil tézu Komisie, pokiaľ ide o existenciu vyvolania mylnej predstavy v prejednávanej veci. Ide o skutkovú otázku, o ktorej rozhoduje Všeobecný súd a ktorú nemožno preskúmať v odvolacom konaní.
83. Ak by Súdny dvor pripustil, že odôvodnenie v tomto ohľade je preskúmateľné v odvolacom konaní, súhlasím so Všeobecným súdom, keď konštatoval existenciu vyvolania mylnej predstavy, na ktorej bolo založené napadnuté rozhodnutie.
84. Sporné názvy používané v obchode od roku 2015 sa týkajú tej istej geografickej oblasti (ostrov Korzika) ako CHOP. Slovné spojenie „Île de Beauté“ je bežný výraz, ktorý pre francúzskeho spotrebiteľa znamená ostrov Korzika.(47) Hoci názvy nie sú úplne alebo čiastočne homonymné,(48) existuje synonymia a nemožno vylúčiť vyvolávanie mylnej predstavy, ktoré si nevyžaduje fonetickú podobnosť.
85. Kvalitatívne rozdiely medzi výrobkami, ktorých názov sa požaduje ako CHZO, a výrobkami, na ktoré sa už vzťahuje CHOP, nie sú uvedené na etikete a sú známe najmä dobre informovanej verejnosti. Tieto rozdiely poukazujú na nižšiu kvalitu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje CHZO, a na menej intenzívne prepojenie s oblasťou výroby.(49) Vnímanie spotrebiteľov nie je dostatočné na potvrdenie osobitnej autonómie požadovaných CHZO vo vzťahu k zapísaným CHOP bez podpory objektívnych štúdií a prieskumov.(50)
86. Odvolatelia napokon tvrdia, že napadnutý rozsudok bráni koexistencii rôznych druhov názvov pre podobné výrobky z toho istého územia.
87. Hoci sa Všeobecný súd v napadnutom rozsudku výslovne nevyjadril k tomuto tvrdeniu, analyzoval prípady koexistencie CHOP a CHZO(51) a nezistil žiadne nesprávne právne posúdenie v odôvodnení tejto otázky. Príklady koexistencie CHOP a CHZO, ktoré uvádzajú odvolatelia, boli buď prijaté na základe už zrušených predpisov (CHOP „Corse/Vin de Corse“ a CHZO „Île de Beauté“) alebo pred nadobudnutím účinnosti systému ochrany zemepisných označení Únie (CHOP „Aceto balsamico tradizionale di Modena“ a CHZO „Aceto Balsamico di Modena“).
88. V režime nariadenia č. 1151/2012 musí byť v zásade vylúčená koexistencia dvoch podobných názvov pre tie isté výrobky a na tom istom území, pretože následné CHZO by oslabilo ochranu, ktorú toto nariadenie poskytuje skoršiemu CHOP, čím by sa narušilo jeho dobré meno.
89. V súhrne treba zamietnuť aj prvý odvolací dôvod.
VII. O trovách
90. Keďže tieto návrhy sa týkajú len dvoch odvolacích dôvodov bez toho, aby sa zaoberali ostatnými dôvodmi, nemôžem sa vyjadriť k tomu, či by odvolateľom mala byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania.
VIII. Návrh
91. Navrhujem preto, aby Súdny dvor zamietol prvý a druhý odvolací dôvod podaný proti rozsudku Všeobecného súdu z 12. júla 2023, Cunsorziu di i Salamaghji Corsi Consortium des Charcutiers Corses a i./Komisia (T‑34/22, EU:T:2023:386).