Vec C‑575/17

Sofina SA a i.

proti

Ministre de l’Action a des Comptes publics

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb kapitálu – Zrážková daň z hrubej sumy dividend vnútroštátneho pôvodu vyplácaných spoločnostiam nerezidentom – Odklad zdanenia dividend vyplácaných spoločnosti rezidentovi v stratovom roku – Rozdielne zaobchádzanie – Odôvodnenie – Porovnateľnosť – Vyvážené rozdelenie daňovej právomoci medzi členskými štátmi – Účinnosť vymáhania dane – Proporcionalita – Diskriminácia“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 22. novembra 2018

Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava – Zdanenie dividend – Zdanenie dividend poberaných spoločnosťami rezidentmi podľa všeobecného režimu zdaňovania, ktorý umožňuje odklad zdanenia alebo úplné oslobodenie od dane – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca zrážkovú daň vyberanú z dividend vyplatených spoločnostiam nerezidentom – Neprípustnosť – Odôvodnenia – Neexistencia

(Články 63 a 65 ZFEÚ)

Články 63 a 65 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej je z dividend vyplácaných spoločnosťou rezidentom odvedená zrážková daň, ak sú vyplácané spoločnosti nerezidentovi, zatiaľ čo ak sú vyplácané spoločnosti rezidentovi, sú zdanené podľa všeobecného režimu zdaňovania právnických osôb na konci roka, v priebehu ktorého boli vyplatené, pod podmienkou, že hospodársky výsledok tejto spoločnosti bol počas daného roka ziskový, takže k takémuto zdaneniu prípadne nemusí nikdy dôjsť, ak táto spoločnosť ukončí svoju činnosť predtým, ako sa po prijatí týchto dividend opäť stane ziskovou.

V tejto súvislosti Súdny dvor uznal, že zachovanie rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi predstavuje legitímny cieľ a že pri neexistencii zjednocujúcich alebo harmonizačných opatrení prijatých Európskou úniou si členské štáty ponechávajú právomoc, aby dohovormi alebo jednostranne vymedzili kritériá rozdelenia svojej daňovej právomoci (rozsudok z 13. júla 2016, Brisal a KBC Finance Ireland, C‑18/15, EU:C:2016:549, bod 35).

Takéto odôvodnenie možno pripustiť najmä vtedy, ak predmetný daňový režim sleduje predchádzanie konaniu, ktoré je spôsobilé ohroziť právo členského štátu vykonávať svoju daňovú právomoc v súvislosti s činnosťami vykonávanými na jeho území (rozsudok z 12. júla 2012, Komisia/Španielsko, C‑269/09, EU:C:2012:439, bod 77).

Je pravda, že ak by sa spoločnosť nerezident nestala pred skončením svojej činnosti opäť ziskovou, viedlo by to k skutočnému oslobodeniu od dane príjmy pochádzajúce z dividend, čo by znamenalo daňové straty v členskom štáte zdanenia.

Na jednej strane však z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že zníženie daňových príjmov nemožno považovať za naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorého by sa bolo možné dovolávať pri odôvodnení opatrenia, ktoré je v zásade v rozpore so základnou slobodou (rozsudok z 20. októbra 2011, Komisia/Nemecko, C‑284/09, EU:C:2011:670, bod 83).

Na druhej strane, ak členské štáty využijú právo zdaňovať príjmy, ktoré vznikli na ich území, sú povinné dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania a slobody pohybu zaručené primárnym právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2016, Brisal a KBC Finance Ireland, C‑18/15, EU:C:2016:549, bod 36).

Zrážková daň, ktorej podliehajú dividendy vyplácané spoločnostiam nerezidentom, umožňuje zjednodušenie administratívnych formalít, ktoré by pre tieto spoločnosti znamenala povinnosť podať na konci daňového roku francúzskej daňovej správe daňové priznanie.

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že nevyhnutnosť zabezpečiť účinné vymáhanie dane predstavuje legitímny cieľ, ktorý môže odôvodniť obmedzenie základných slobôd, za podmienky, že uplatnenie tohto obmedzenia je spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa a nejde nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2016, Brisal a KBC Finance Ireland, C‑18/15, EU:C:2016:549, bod 39).

Okrem toho bolo rozhodnuté, že postup odvedenia zrážkovej dane je legitímnym a vhodným prostriedkom na zabezpečenie daňového zaobchádzania s príjmami zdaniteľnej osoby usadenej mimo členského štátu zdanenia (rozsudok z 18. októbra 2012, X, C‑498/10, EU:C:2012:635, bod 39).

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré vyplýva z vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, spočíva, ako vyplýva z bodu 34 tohto rozsudku, v tom, že spoločnosti nerezidenti v stratovej situácii nemajú, na rozdiel od spoločností rezidentov v stratovej situácii, nárok na odklad zdanenia dividend, ktoré dostali.

Priznanie výhody tohto odkladu spoločnostiam nerezidentom, ktoré by nevyhnutne toto obmedzenie odstránilo, by nespochybnilo cieľ spojený s účinným vymáhaním dane, ktorú majú tieto spoločnosti zaplatiť, ak poberajú dividendy od spoločnosti rezidenta.

V dôsledku toho priznanie výhody tohto odkladu zdanenia dividend vyplatených spoločnostiam nerezidentom, ktoré sú v stratovej situácii, by viedlo k odstráneniu všetkých obmedzení voľného pohybu kapitálu bez toho, aby bránilo dosiahnutiu cieľa sledovaného vnútroštátnou právnou úpravou vo veci samej.

(pozri body 56, 57, 60 – 62, 66 – 70, 77, 79 a výrok)