ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 12. mája 2010
Vec T‑560/08 P
Európska komisia
proti
Stefanovi Meierhoferovi
„Odvolanie – Verejná služba – Prijímanie – Verejné výberové konanie – Rozhodnutie konštatujúce neúspech uchádzača na ústnej skúške – Odmietnutie Komisie vyhovieť opatreniu na zabezpečenie priebehu konania“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) zo 14. októbra 2008, Meierhofer/Komisia (F‑74/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑319 a II‑A‑1‑1745), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) zo 14. októbra 2008, Meierhofer/Komisia (F‑74/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑319 a II‑A‑1‑1745), sa zrušuje. Vec sa vracia Súdu pre verejnú službu. O trovách konania sa rozhodne neskôr.
Abstrakt
1. Odvolanie – Záujem na konaní – Podmienka – Prospech odvolateľa
(Štatút Súdneho dvora, článok 56 ods. 3)
2. Konanie – Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania – Vykonanie dokazovania – Voľná úvaha sudu Únie – Rozsah
3. Konanie – Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania – Žiadosť o predloženie dokumentu – Zohľadnenie dôverného charakteru
(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 44 ods. 2)
1. V rámci odvolaní podaných inštitúciou, ktorá bola žalovanou na prvom stupni, proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo v prospech úradníka, prípustnosť odvolania je podmienená existenciou záujmu na konaní, ktorá predpokladá, že výsledok odvolania môže byť priaznivý pre účastníka konania, ktorý toto odvolanie podal.
V tejto súvislosti pokiaľ Súd pre verejnú službu zrušil, z dôvodu porušenia povinnosti odôvodnenia, rozhodnutie konštatujúce, že uchádzač neuspel na ústnej skúške, príslušná inštitúcia bola na to, aby sa dosiahol súlad s týmto rozsudkom, povinná prijať nové rozhodnutie o zapísaní alebo nezapísaní mena dotknutej osoby na zoznam úspešných uchádzačov výberového konania. Toto nové rozhodnutie malo nahradiť rozhodnutie zrušené napadnutým rozsudkom. Naopak v prípade, že napadnutý rozsudok sa zruší, zrušené rozhodnutie znovu nadobudne všetky svoje účinky a bude musieť byť znovu preskúmané so zreteľom na ostatné žalobné dôvody.
Okrem toho zo zrušenia napadnutého rozsudku by v každom prípade mala žalovaná inštitúcia určitý prospech, keďže v prípade, že žaloba na prvom stupni by bola napokon zamietnutá, táto inštitúcia by bola chránená pred návrhmi o náhradu škody, ktorú by žalobca podal z dôvodu ujmy, ktorá mu údajne vznikla z dôvodu sporného rozhodnutia.
(pozri body 41, 44, 45 a 47)
Odkaz: Súdny dvor, 13. júla 2000, Parlament/Richard, C‑174/99 P, Zb. s. I‑6189, body 33 a 34; Súdny dvor, 3. apríla 2003, Parlament/Samper, C‑277/01 P, Zb. s. I‑3019, body 28 a 31
2. Posúdenie možnosti prijať opatrenie na zabezpečenie priebehu konania alebo nariadiť dokazovanie patrí súdu, a nie účastníkom konania, pričom títo môžu prípadne v rámci odvolania spochybniť výber uskutočnený v prvostupňovom konaní. Je úlohou súdu, a nie účastníkov konania posúdiť, či vykonanie dôkazov je nevyhnutné na účely rozhodnutia, ktoré má súd prijať.
V každom prípade, hoci je pravda, že účastník konania nemá právo vyžadovať, aby súd Únie vykonal dôkazy, stále platí, že súd nemôže vyvodiť dôsledky z nedostatku určitých dôkazov v spise, pokiaľ nevyčerpá všetky prostriedky stanovené vo svojom rokovacom poriadku na to, aby získal ich vydanie od uvedeného účastníka konania.
(pozri body 61 a 62)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 27. októbra 1994, Fiatagri a New Holland Ford/Komisia, T‑34/92, Zb. s. II‑905
3. Napriek rozdielom medzi Rokovacím poriadkom Všeobecného súdu a Rokovacím poriadkom Súdu pre verejnú službu, posledný uvedený súd má možnosť ísť podľa rovnakého postupu, ako je postup stanovený pre Všeobecný súd, podľa ktorého ak jeden z účastníkov konania oznámi súdu, že sa domnieva, že nemôže vyhovieť opatreniam na zabezpečenie priebehu konania, lebo niektoré z požadovaných dokumentov sú dôverné, tento súd môže prijať uznesenie, ktorým tomuto účastníkovi konania nariadi poskytnúť predmetné dokumenty, pričom stanoví, že tieto dokumenty nebudú v tomto štádiu sprístupnené druhému účastníkovi konania.
Ani Štatút Súdneho dvora, ani Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, ktorý vychádza okrem iného z rokovacích poriadkov Súdneho dvora a Všeobecného súdu, nestanovujú možnosť uložiť sankciu v prípade, že adresát uznesenia mu nevyhovie, pričom jediná možná reakcia na odmietnutie je, že súd z neho môže vyvodiť dôsledky v konečnom rozhodnutí.
Stále však platí, že Súd pre verejnú službu predtým, ako mohol takto postupovať, musel vyčerpať všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii na získanie predmetných dokumentov. Pokiaľ inštitúcia trvá na tom, že dokumenty, ktoré od nej boli požadované, majú dôverný charakter, Súd pre verejnú službu má, aj bez návrhu, využiť ustanovenie svojho rokovacieho poriadku, ktoré mu umožňuje, aby zohľadnil uvedený dôverný charakter, a pokiaľ je to potrebné, prijal vhodné opatrenia na zabezpečenie jeho ochrany. Článok 44 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu umožňuje prijatie uznesenia, ktorým sa nariaďuje poskytnutie údajne dôverného dokumentu.
(pozri body 72 – 74, 76 a 77)
Odkaz: Súdny dvor, 10. júna 1980, M./Komisia, 155/78, Zb. s. 1797, body 20 a 21; Súd prvého stupňa, 8. júla 2008, Franchet a Byk/Komisia, T‑48/05, Zb. s. II‑1585, body 54 a 55; Súd prvého stupňa, 18. marca 2009, Shanghai Excell M & E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, T‑299/05, Zb. s. II‑573, body 24 až 26