Žaloba podaná 9. apríla 2009 - Parker ITR a Parker-Hannifin/Komisia

(vec T-146/09)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Parker ITR Srl (Veniano, Taliansko) a Parker-Hannifin Corp. (Mayfield Heights, Spojené štáty) (v zastúpení: B. Amory, F. Marchini Càmia a F. Amato, právnici)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkýň

zrušiť rozhodnutie v rozsahu, v akom je spoločnosť Parker ITR za obdobie od 1. apríla 1986 až do 9. júna 2006 a spoločnosť Parker Hannifin za obdobie od 31. januára 2002 až do 9. júna 2006 považovaná za zodpovednú,

výrazne znížiť im uložené pokuty,

zaviazať Komisiu, aby znášala vlastné trovy konania a nahradila trovy konania, ktoré vznikli žalobkyniam.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne navrhujú zrušenie rozhodnutia Komisie K(2009) 428 v konečnom znení z 28. januára 2009 týkajúceho sa konania podľa článku 81 Zmluvy ES a článku 53 Dohody o EHP vo veci COMP/39406 - morské potrubie v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že sa zúčastnili na jedinom a pokračujúcom protiprávnom konaní v oblasti morského potrubia v EHP, ktoré spočívalo v rozdelení zákaziek, stanovení cien, stanovení kvót, stanovení predajných podmienok, geografickom rozdelení trhu a výmene obchodných citlivých informácií týkajúcich sa cien, objemov predaja a verejných zákaziek. Ďalej žiadajú o zníženie im uložených pokút.

Žalobkyne svoju žalobu opierajú o deväť žalobných dôvodov.

V rámci prvých troch žalobných dôvodov, ktoré sa týkajú otázok pripísania zodpovednosti, tvrdia nasledujúce:

Po prvé napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu osobnej zodpovednosti tým, že spoločnosť Parker ITR je považovaná za zodpovednú za protiprávne konanie, ktoré pred 1. januárom 2002 spáchali právnické osoby, ktoré naďalej existujú, vykonávajú hospodársku činnosť a patria k inému podniku; ďalej sa tým zneužili oprávnenia, aby sa obišli ustanovenia týkajúce sa premlčania a porušil sa zákaz diskriminácie; naviac v tomto ohľade nie je uvedené odôvodnenie.

Po druhé napadnuté rozhodnutie tým, že sa v ňom považujú žalobkyne za zodpovedné za protiprávne konanie zamestnanca spoločnosti Parker ITR, porušuje zásadu osobnej zodpovednosti, keďže i) sa zamestnanec na karteli podieľal, aby z neho pre seba získal osobnú výhodu; ii) nezávisle od žalobkýň viedol obchodné oddelenie s ropou a plynom na dosiahnutie protiprávnych ziskov; iii) spoločnosti Parker ITR na základe protiprávneho konania jej zamestnanca vznikla škoda.

Po tretie je napadnuté rozhodnutie nesprávne v tom rozsahu, v akom je považovaná spoločnosť Parker Hannifin za zodpovednú za obdobie od 31. januára 2002 do 9. júna 2006, keďže žalobkyne v plnom rozsahu vyvrátili domnienku, podľa ktorej Parker Hannifin vykonával rozhodujúci vplyv na činnosť svojej stopercentnej dcérskej spoločnosti Parker ITR v oblasti morského ropného a plynového potrubia, a žiadny argument alebo dokument uvedený v rozhodnutí túto skutočnosť nevyvracia alebo neobsahuje dôkaz pre rozhodujúci vplyv spoločnosti Parker Hannifin na spoločnosť Parker ITR v tomto období.

V rámci ostatných šiestich žalobných dôvodov, ktoré sa týkajú výšky pokuty, žalobkyne tvrdia nasledujúce:

Po štvrté tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je zjavne nesprávne do tej miery, do akej sa protiprávne konanie od 1. apríla 1986 do 13. mája 1997 a protiprávne konanie od 11. júna 1999 do 2. mája 2007 kvalifikuje buď ako jediné a trvajúce porušenie alebo ako opakujúce porušenie v zmysle článku 25 ods. 2 druhej vety smernice č. 1/2003¹. Z toho podľa názoru žalobkýň vyplýva, že je právo Komisie uložiť pokuty za porušenie od 1. apríla 1986 do 13. mája 1997 premlčané.

Po piate žalobkyne tvrdia, že spoločnosť Parker ITR bola v rozhodnutí neprávom považovaná za vedúcu kartelu v dobe od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001.

Po šieste tvrdia, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu osobnej zodpovednosti a neobsahuje odôvodnenie, pokiaľ ide o zvýšenie pokuty uloženej spoločnosti Parker Hannifin z dôvodu údajného vedúceho postavenia spoločnosti Parker ITR.

Po siedme tvrdia, že rozhodnutie porušuje zásadu legitímneho očakávania tým, že na účely výpočtu "agregovaných predajov v EHP" v zmysle bodu 18 pokynov Komisie o ukladaní pokút² bol zohľadnený predaj tovaru fakturovaného spoločnostiam usadeným v EHP, pričom však tovar dodaný v rámci EHP nebol.

Po ôsme tvrdia, že v rozhodnutí bol tým, že sa toto rozhodnutie zakladalo na konsolidovanom obrate spoločnosti Parker Hannifin na účely výpočtu 10% stropu pre podiel na pokute, za ktorý je zodpovedná výlučne spoločnosť Parker ITR, nesprávne vyložený článok 23 nariadenia č. 1/2003 a bola porušená zásada osobnej zodpovednosti a ďalej v tejto súvislosti nebolo uvedené odôvodnenie.

Po deviate tvrdia, že rozhodnutie porušilo zásadu legitímneho očakávania a povinnosť uviesť odôvodnenie tým, že odmietlo zníženie pokút uložených žalobkyniam za ich spoluprácu.

____________

¹ - Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

² - Pokyny pre výpočet pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003, Ú. v. EÚ C 210, s. 2.