ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

zo 14. marca 2013 (*)

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s banánmi – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Pojem zosúladeného postupu s protisúťažným cieľom – Systém výmeny informácií – Povinnosť odôvodnenia – Právo na obhajobu – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút – Závažnosť porušenia“

Vo veci T‑588/08,

Dole Food Company, Inc., so sídlom vo Westlake Village, Kalifornia (Spojené štáty),

Dole Germany OHG, so sídlom v Hamburgu (Nemecko),

v zastúpení: J.‑F. Bellis, advokát,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne X. Lewis a M. Kellerbauer, neskôr M. Kellerbauer a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2008) 5955 v konečnom znení z 15. októbra 2008 týkajúceho sa konania podľa článku 81 ES (vec COMP/39188 – Banány)

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: predseda komory L. Truchot, sudcovia M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyňa) a H. Kanninen,

tajomník: N. Rosner, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. januára 2012,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Skutkové okolnosti

1        Dole Food Company, Inc. (ďalej len „Dole“) je americkou spoločnosťou, ktorá produkuje čerstvé ovocie a zeleninu, ako aj balené a mrazené ovocie. Dole Germany OHG je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Dole (ďalej spoločne len „žalobkyne“) usadenou v Hamburgu (Nemecko), predtým nazvanou Dole Fresh Fruit Europe OHG (ďalej len „DFFE“).

2        Dňa 8. apríla 2005 spoločnosť Chiquita Brands International Inc. (ďalej len „Chiquita“) podala žiadosť o oslobodenie na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o spolupráci“).

3        Po predložení nových vyhlásení a doplňujúcich dokumentov spoločnosťou Chiquita 3. mája 2005 jej Komisia Európskych spoločenstiev udelila podmienečné oslobodenie od pokuty na základe odseku 8 písm. a) oznámenia o spolupráci.

4        Po vykonaní inšpekcií v priestoroch jednotlivých podnikov, a najmä spoločnosti DFEE, 2. a 3. júna 2005 na základe článku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a zaslaní viacerých žiadostí o informácie od februára 2006 do mája 2007 na základe článku 18 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, Komisia 20. júla 2007 poslala spoločnostiam Chiquita, Chiquita International Ltd, Chiquita International Services Group NV, Chiquita Banana Company BV, Dole, DFFE, Fresh Del Monte Produce, Inc. (ďalej len „Del Monte“), Del Monte Fresh Produce International, Inc., Del Monte (Germany) GmbH, Del Monte (Holland) BV, Fyffes plc (ďalej len „Fyffes“), Fyffes International, Fyffes Group Ltd, Fyffes BV, FSL Holdings NV, Firma Leon Van Parys NV (ďalej len „Van Parys“) a Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert & Co. KG (ďalej len „Weichert“) oznámenie o výhradách.

5        Spoločnosti uvedené v bode 4 vyššie získali prístup k vyšetrovaciemu spisu Komisie vo forme kópie na DVD, s výnimkou záznamov a prepisov vyhlásení podniku, ktoré žiadateľ o oslobodenie urobil ústne, a súvisiacich dokumentov, ktoré boli sprístupnené v priestoroch Komisie (odôvodnenie 49 napadnutého rozhodnutia).

6        Po vypočutí dotknutých podnikov, ktoré sa konalo od 4. do 6. februára 2008, spoločnosť Weichert 28. februára 2008 odovzdala Komisii list obsahujúci poznámky a prílohy.

7        Dňa 15. októbra 2008 prijala Komisia rozhodnutie K(2008) 5955 v konečnom znení týkajúce sa konania podľa článku 81 [ES] (vec COMP/39188 – Banány) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktoré bolo oznámené spoločnostiam DFEE a Dole 21. a 22. októbra 2008.

 Napadnuté rozhodnutie

8        Komisia uvádza, že podniky, ktorým je napadnuté rozhodnutie určené, sa zúčastnili na zosúladenom postupe, ktorý spočíval v koordinácii ich referenčných cien banánov predávaných v severnej Európe, teda v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, vo Fínsku, v Nemecku, Luxembursku, Holandsku, ako aj vo Švédsku, a to od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002 (1. decembra 2002 v prípade spoločnosti Chiquita) (odôvodnenia 1 až 3 napadnutého rozhodnutia).

9        V čase skutkových okolností bol dovoz banánov do Európskeho spoločenstva upravený nariadením Rady (EHS) č. 404/93 z 13. februára 1993 o spoločnej organizácii trhu s banánmi (Ú. v. ES L 47, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 388), ktoré stanovilo režim založený na dovozných kvótach a clách. Komisia poukazuje na to, že hoci boli dovozné kvóty na banány stanovené ročne a pridelené na štvrťročnom základe s určitou obmedzenou flexibilitou medzi štvrťrokmi kalendárneho roka, dodávky banánov do prístavov severnej Európy a množstvá predané v tejto oblasti boli každý týždeň určované na základe rozhodnutí o výrobe, dodávkach a predaji, ktoré prijímali výrobcovia, dovozcovia a obchodníci (odôvodnenia 36, 131, 135 a 137 napadnutého rozhodnutia).

10      Pri produkcii banánov sa rozlišovali tri úrovne značiek banánov nazývané „triedy“: banány prvej triedy značky Chiquita, banány druhej triedy (značky Dole a Del Monte) a banány tretej triedy (rovnako nazvané „treťotriedne“), ktoré zahŕňali viaceré ďalšie značky banánov. Toto rozdelenie podľa značiek sa odrážalo v stanovení cien banánov (odôvodnenie 32 napadnutého rozhodnutia).

11      V priebehu dotknutého obdobia bolo odvetvie banánov v severnej Európe organizované v týždenných cykloch. Lodná preprava banánov z prístavov Latinskej Ameriky do Európy trvala približne dva týždne. Dovozy banánov do severoeurópskych prístavov boli spravidla týždenné a uskutočňovali sa v súlade s pravidelným harmonogramom dodávok (odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia).

12      Banány boli zasielané zelené a prichádzali do prístavov zelené. Následne boli buď dodávané priamo odberateľom (zelené banány), alebo sa nechali dozrieť a potom sa dodávali približne o týždeň neskôr (žlté banány). Dozrievanie mohol vykonať buď dovozca alebo iný subjekt v jeho mene, alebo ho mohol zabezpečiť odberateľ. Zákazníkmi dovozcov boli obvykle subjekty zaoberajúce sa dozrievaním alebo obchodné reťazce (odôvodnenie 34 napadnutého rozhodnutia).

13      Spoločnosti Chiquita, Dole a Weichert stanovovali svoje referenčné ceny pre svoje značky každý týždeň, v tomto prípade vo štvrtok ráno, a oznámili ich svojim zákazníkom. Pojem „referenčné ceny“ zodpovedal vo všeobecnosti referenčným cenám zelených banánov, pričom referenčné ceny žltých banánov sa spravidla skladali zo zelenej ponuky navýšenej o poplatok za dozretie (odôvodnenia 104 a 107 napadnutého rozhodnutia).

14      Ceny, ktoré maloobchodníci a predajcovia platili za banány (nazývané „skutočné ceny“ alebo „transakčné ceny“), mohli vyplynúť buď z rokovaní, ktoré sa konali na týždennom základe, v tomto prípade vo štvrtok poobede a v piatok (alebo neskôr v danom týždni alebo na začiatku nasledujúceho týždňa), alebo z vykonávania zmlúv o dodávkach s vopred stanovenými cenovými vzorcami, ktoré uvádzali pevnú cenu alebo viazali cenu na referenčnú cenu predajcu alebo konkurenta alebo na inú referenčnú cenu, akou je „cena Aldi“. Komisia uvádza, že maloobchodný reťazec Aldi dostával každý štvrtok od 11:00 do 11:30 hod. ponuky od svojich dodávateľov a následne vyjadril svoj protinávrh, pričom „cena Aldi“, ktorá bola zaplatená dodávateľom, bola stanovená spravidla okolo 14:00 hod. Od druhého polroka roku 2002 sa „cena Aldi“ začala čoraz viac používať ako ukazovateľ pre výpočet ceny banánov pre určitý počet ďalších transakcií, najmä transakcií týkajúcich sa značkových banánov (odôvodnenia 34 a 104 napadnutého rozhodnutia).

15      Komisia vysvetľuje, že podniky, ktorým je napadnuté rozhodnutie určené, nadviazali pred stanovením cien dvojstranné kontakty, v priebehu ktorých diskutovali o faktoroch stanovenia cien banánov, teda o faktoroch týkajúcich sa referenčných cien pre nasledujúci týždeň, alebo prerokúvali či prezrádzali si vývoj cien, alebo si poskytovali údaje o referenčných cenách pre nasledujúci týždeň. Tieto kontakty sa uskutočňovali obvykle v stredu pred tým, ako dotknuté podniky stanovili svoje referenčné ceny, a všetky sa týkali budúcich referenčných cien (odôvodnenie 51 a nasl. napadnutého rozhodnutia).

16      Spoločnosť Dole teda dvojstranne komunikovala so spoločnosťou Chiquita, ako aj so spoločnosťou Weichert. Spoločnosť Chiquita vedela o kontaktoch pred stanovením cien alebo prinajmenšom predpokladala existenciu takých kontaktov medzi spoločnosťami Dole a Weichert (odôvodnenie 57 napadnutého rozhodnutia).

17      Tieto dvojstranné kontakty pred stanovením cien mali za cieľ znížiť neistotu spojenú so správaním podnikov, pokiaľ ide o referenčné ceny, ktoré mali stanoviť vo štvrtok dopoludnia (odôvodnenie 54 napadnutého rozhodnutia).

18      Komisia uvádza, že po stanovení svojich referenčných cien vo štvrtok ráno si dotknuté podniky obojstranne vymenili svoje referenčné ceny. Táto neskoršia výmena im umožnila kontrolovať individuálne rozhodnutia o stanovení cien vzhľadom na kontakty pred stanovením cien, ku ktorým došlo predtým, a posilnila ich vzájomnú spoluprácu (odôvodnenia 198 až 208, 227, 247, 273 a nasl. napadnutého rozhodnutia).

19      Podľa Komisie referenčné ceny slúžili prinajmenšom ako signály, trendy alebo údaje pre trh, pokiaľ ide o plánovaný vývoj cien banánov, a boli dôležité pre obchod s banánmi a výsledné ceny. Okrem toho pri niektorých transakciách bola cena priamo naviazaná na referenčné ceny na základe vzorcov založených na referenčných cenách (odôvodnenie 115 napadnutého rozhodnutia).

20      Komisia konštatuje, že dotknuté podniky, ktoré sa zúčastnili na zosúladení a ktoré ďalej obchodovali s banánmi, museli pri určovaní svojho správania na trhu nevyhnutne zohľadniť informácie, ktoré dostali od konkurentov, pričom spoločnosti Chiquita a Dole to dokonca výslovne pripustili (odôvodnenia 228 a 229 napadnutého rozhodnutia).

21      Komisia dospela k záveru, že kontakty pred stanovením cien, ku ktorým došlo medzi spoločnosťami Dole a Chiquita a medzi spoločnosťami Dole a Weichert, boli spôsobilé ovplyvniť ceny používané subjektmi a týkali sa stanovenia cien, a že viedli k zosúladenému postupu, ktorého cieľom bolo obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ES (odôvodnenia 54 a 271 napadnutého rozhodnutia).

22      Komisia sa domnieva, že všetky tajné dohody opísané v napadnutom rozhodnutí predstavujú jediné a pokračujúce porušenie, ktorého cieľom je obmedziť hospodársku súťaž v Spoločenstve v zmysle článku 81 ES. Spoločnosti Chiquita a Dole boli uznané za zodpovedné za jediné a pokračujúce porušenie ako celok, kým spoločnosť Weichert bola uznaná za zodpovednú iba za časť porušenia, na ktorej sa podieľala, teda časť porušenia, ktorá sa týka tajných dohôd so spoločnosťou Dole (odôvodnenie 258 napadnutého rozhodnutia).

23      Vzhľadom na skutočnosť, že trh s banánmi v severnej Európe sa vyznačoval podstatným objemom obchodov medzi členskými štátmi a že tajné postupy sa týkali významnej časti Spoločenstva, Komisia konštatuje, že uvedené dohody mali značný vplyv na obchod medzi členskými štátmi (odôvodnenie 333 a nasl. napadnutého rozhodnutia).

24      Komisia uvádza, že nebolo možné udeliť žiadnu výnimku podľa článku 81 ods. 3 ES, keďže podniky nijako neoznámili dohody alebo postupy, čo je predpokladom uplatnenia citovaného článku podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), a neexistujú ani skutočnosti, ktoré by umožnili konštatovať, že podmienky na udelenie výnimky boli v prejednávanej veci splnené (odôvodnenie 339 a nasl. napadnutého rozhodnutia).

25      Komisia konkrétne uvádza, že nariadenie Rady č. 26 zo 4. apríla 1962 uplatňujúce určité pravidlá hospodárskej súťaže vo výrobe a obchode s poľnohospodárskymi produktmi (Ú. v. ES 30, s. 993; Mim. vyd. 03/001, s. 6) účinné v čase skutkových okolností, ktoré stanovovalo, že článok 81 ES sa uplatňuje na všetky dohody, rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú výroby alebo obchodu s rôznymi výrobkami zahŕňajúcimi banány, uvádzalo v článku 2 výnimky z uplatnenia článku 81 ES. Keďže podmienky uplatnenia týchto výnimiek neboli v prejednávanej veci splnené, Komisia dospela k záveru, že zosúladený postup opísaný v napadnutom rozhodnutí nemohol byť vyňatý podľa článku 2 nariadenia č. 26 (odôvodnenie 344 a nasl. napadnutého rozhodnutia).

26      Pokiaľ ide o výpočet sumy pokút, Komisia v napadnutom rozhodnutí uplatnila ustanovenia usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia“) a oznámenia o spolupráci.

27      Komisia stanovila základnú sumu pokuty, ktorá sa mala uložiť a ktorá zodpovedá sume od 0 do 30 % dotknutého predaja podniku v závislosti od stupňa závažnosti porušenia vynásobenej počtom rokov účasti podniku na porušení, a dodatočnú sumu od 15 do 25 % hodnoty predaja s cieľom odradiť podniky od účasti na protiprávnych konaniach (odôvodnenie 448 napadnutého rozhodnutia).

28      Výsledkom týchto výpočtov bola základná suma pokuty, ktorá sa mala uložiť, vo výške:

–        208 000 000 eur pre spoločnosť Chiquita,

–        114 000 000 eur v prípade spoločnosti Dole,

–        49 000 000 eur v prípade spoločností Del Monte a Weichert.

29      Základná suma pokuty, ktorá sa mala uložiť, bola v prípade všetkých subjektov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené, znížená o 60 % vzhľadom na osobitný režim právnej úpravy odvetvia banánov a z dôvodu, že koordinácia sa týkala referenčných cien (odôvodnenie 467 napadnutého rozhodnutia). Spoločnosti Weichert, ktorá nebola informovaná o kontaktoch spoločností Dole a Chiquita pred stanovením cien, bolo priznané zníženie o 10 % (odôvodnenie 476 napadnutého rozhodnutia).

30      Základné sumy pokút, ktoré sa mali uložiť, boli po úprave stanovené takto:

–        83 200 000 eur pre spoločnosť Chiquita,

–        45 600 000 eur v prípade spoločnosti Dole,

–        14 700 000 eur v prípade spoločností Del Monte a Weichert.

31      Spoločnosť Chiquita získala oslobodenie od pokút na základe oznámenia o spolupráci (odôvodnenia 483 až 488 napadnutého rozhodnutia). V prípade spoločnosti Dole, ani spoločností Del Monte a Weichert nedošlo k žiadnej ďalšej úprave a konečná suma pokuty zodpovedá v ich prípade základným sumám pokút uvedeným v bode 30 vyššie, ktoré sa mali uložiť.

32      Napadnuté rozhodnutie okrem iného stanovuje:

„Článok 1

Nasledujúce podniky porušili ustanovenia článku 81 [ES] tým, že sa zúčastnili na zosúladenom postupe, ktorý spočíval v koordinovaní referenčných cien banánov:

–        [Chiquita] od 1. januára 2000 do 1. decembra 2002,

–        Chiquita International Ltd od 1. januára 2000 do 1. decembra 2002,

–        Chiquita International Services Group N.V. od 1. januára 2000 do 1. decembra 2002,

–        Chiquita Banana Company B.V. od 1. januára 2000 do 1. decembra 2002,

–        [Dole] od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002,

–        [DFFE] od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002,

–        [Weichert] od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002,

–        [Del Monte] od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002.

Porušenie sa týkalo nasledujúcich členských štátov: Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko a Švédsko.

Článok 2

Za porušenie uvedené v článku 1 sa ukladajú nasledujúce pokuty:

–        spoločnostiam [Chiquita], Chiquita International Ltd, Chiquita International Services Group N.V. a Chiquita Banana Company B.V. spoločne a nerozdielne: 0 eur,

–        spoločnostiam [Dole] a [DFFE] spoločne a nerozdielne: 45 600 000 eur,

–        spoločnostiam [Weichert] a [Del Monte] spoločne a nerozdielne: 14 700 000 eur,

…“

 Konanie a návrhy účastníkov konania

33      Žalobkyne návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 24. decembra 2008 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

34      Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyzval Komisiu, aby predložila určité dokumenty.

35      Komisia 10. novembra 2011 predložila požadované dokumenty, ktoré boli žalobkyniam oznámené 18. novembra toho istého roku. Žalobkyne neuviedli písomne ani ústne žiadne pripomienky.

36      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 25. januára 2012.

37      Žalobkyne na pojednávaní predložili dokument a požiadali, aby bol vložený do súdneho spisu, s čím Komisia nesúhlasila.

38      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        zrušil alebo znížil uloženú pokutu,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

39      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

I –  O prípustnosti dokumentu, ktorý žalobkyne predložili na pojednávaní

40      Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku môžu účastníci konania tak v replike, ako aj v duplike navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov na podporu svojich tvrdení, pričom sa však v tomto ustanovení konkrétne uvádza, že musia odôvodniť svoje omeškanie s takýmto návrhom.

41      Z judikatúry vyplýva, že podanie návrhu na dokazovanie neskôr než v duplike je možné v prípade, že autor návrhu nemohol pred ukončením písomnej časti konania disponovať predmetnými dôkazmi, alebo ak oneskorené vyjadrenia protistrany odôvodňujú, aby bol spis doplnený s cieľom zabezpečiť zásadu kontradiktórnosti (rozsudky Súdu prvého stupňa z 21. apríla 2004, M/Súdny dvor, T‑172/01, Zb. s. II‑1075, bod 44, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo 14. apríla 2005, Gaki‑Kakouri/Súdny dvor, C‑243/04 P, neuverejneným v Zbierke, a z 8. októbra 2008, Agrar‑Invest‑Tatschl/Komisia, T‑51/07, Zb. s. II‑2825, bod 57).

42      Ako už Súdny dvor rozhodol, pokiaľ ide o výnimku z pravidiel upravujúcich podávanie návrhov na dokazovanie, článok 48 ods. 1 rokovacieho poriadku ukladá účastníkom konania povinnosť odôvodniť oneskorené predloženie ich návrhu na dokazovanie. Taká povinnosť znamená, že súdu je priznaná právomoc preskúmať dôvodnosť odôvodnenia oneskoreného predloženia tohto návrhu na dokazovanie a prípadne obsah tohto návrhu, ako aj zamietnuť tento návrh v prípade, že nie je z právneho hľadiska dostatočne odôvodnený. Platí to tým skôr, pokiaľ ide o návrh na dokazovanie predložený po podaní dupliky (rozsudok Gaki‑Kakouri/Súdny dvor, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 33).

43      V prejednávanej veci žalobkyne na pojednávaní požiadali, aby bol do spisu vložený dokument zodpovedajúci vyhláseniam spoločnosti Chiquita o zásobovaní spoločnosti Aldi spoločnosťou Atlanta, ktorá sa zaoberá dozrievaním a distribúciou, a o podmienkach, vrátane časových, za ktorých tento maloobchodník vytváral svoju ponuku na trhu s banánmi.

44      Po prvé je nesporné, že tieto vyhlásenia spoločnosti Chiquita boli získané v priebehu správneho konania a sú súčasťou vyšetrovacieho spisu Komisie.

45      Po druhé žalobkyne iba potvrdili, že predloženie predmetného dokumentu vyplývalo z potreby reagovať na bod 49 dupliky Komisie, ktorý sa týkal diskusie o rozlišovaní medzi zelenými banánmi a žltými banánmi.

46      V tomto ohľade stačí konštatovať, že v tomto bode dupliky Komisia iba preberá znenie napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého odkaz dovozcu na žltú alebo zelenú cenu závisí od spôsobu, akým organizuje predaj banánov, a zdôrazňuje vlastné tvrdenia žalobkýň obsiahnuté v žalobe, pokiaľ ide o skutočnosť, že „cena Aldi“ vzťahujúca sa na nákup žltých banánov predstavovala veľmi významný faktor pri predaji zelených banánov.

47      Návrh na dokazovanie podaný žalobkyňami sa teda netýka žiadnej novej skutočnosti, ale súvisí s otázkou – ktorú žalobkyne kládli od začiatku konania –údajného rozlišovania, ktoré treba robiť medzi zelenými banánmi a žltými banánmi, a vplyvu „ponuky Aldi“ na transakčné ceny.

48      Za týchto okolností je potrebné dokument, ktorý žalobkyne predložili oneskorene na pojednávaní, vyhlásiť za neprípustný.

II –  O návrhoch na zrušenie napadnutého rozhodnutia

49      Žalobkyne uvideli jediný žalobný dôvod založený na nesprávnom závere Komisie, pokiaľ ide o existenciu zosúladeného postupu s protisúťažným cieľom.

50      Z písomných vyjadrení žalobkýň vyplýva, že v rámci tohto žalobného dôvodu sa žalobkyne odvolávajú jednak na porušenie článkov 81 ES a 253 ES, ako aj na porušenie práva na obhajobu a článku 253 ES.

A –  O porušení článkov 81 ES a 253 ES

1.     O možnosti kvalifikovať výmenu informácií ako zosúladený postup s protisúťažným cieľom

51      Žalobkyne v prvom rade tvrdia, že predmetné správanie spočívalo iba vo výmene informácií, ktorá nebola súčasťou širšieho kartelu, a nepredstavovalo teda obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa. Tvrdia, že podľa judikatúry samotná skutočnosť, že by výmena informácií mohla potenciálne znížiť neistotu s ohľadom na budúce politiky stanovovania cien, nepredstavuje dostatočný základ na to, aby bola kvalifikovaná ako obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa.

52      Žalobkyne uvádzajú, že Komisia nesprávne vychádza z viacerých vecí, v ktorých boli výmeny informácií súčasťou širších tajných dohôd, pričom však netvrdí, – o čom svedčia jednotlivé časti napadnutého rozhodnutia –, že dotknuté podniky sa v prejednávanej veci zúčastnili na dohode alebo zosúladenom postupe s cieľom stanoviť skutočné ceny, alebo na dohode týkajúcej sa referenčných cien, alebo dokonca na dohode alebo zosúladenom postupe s cieľom stanoviť konkrétne zvýšenie alebo zníženie týchto cien.

53      Pokiaľ ide po prvé o porušenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, zo znenia tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že Komisia vytýka žalobkyniam, že koordinovali referenčné ceny banánov prostredníctvom dvojstranných kontaktov pred stanovením cien, čo je situácia, ktorá má znaky zosúladeného postupu týkajúceho sa stanovenia cien, ktorého cieľom je teda obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ES (pozri najmä odôvodnenia 1, 54, 261, 263 a 271 napadnutého rozhodnutia), čo nie je nezlučiteľné s tým, že Komisia v danom prípade nedospela k záveru, že došlo k dohode alebo zosúladenému postupu s cieľom stanoviť skutočné ceny, alebo k dohode týkajúcej sa referenčných cien, alebo dokonca k dohode alebo zosúladenému postupu s cieľom stanoviť konkrétne zvýšenie alebo zníženie cien.

54      Je teda zrejmé, že predmetná výmena informácií zakladá podľa Komisie kartel, ktorý je konkrétne právne kvalifikovaný ako zosúladený postup.

55      Po prvé je potrebné pripomenúť, že pojmy „dohoda“, „rozhodnutia združení podnikov“ a „zosúladený postup“ zahŕňajú, zo subjektívneho hľadiska, podoby zosúladeného konania, ktoré majú rovnakú podstatu a odlišujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, Zb. s. I‑4125, bod 131).

56      Pokiaľ ide o definíciu zosúladeného postupu, Súdny dvor uviedol, že tento postup znamená formu koordinácie medzi podnikmi, ktorá hoci nedospela až k realizácii dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziko hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi týmito podnikmi (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 26, z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C‑89/85, C‑104/85, C‑114/85, C‑116/85, C‑117/85 a C‑125/85 až C‑129/85, Zb. s. I‑1307, bod 63, a zo 4. júna 2009, T‑Mobile Netherlands a i., C‑8/08, Zb. s. I‑4529, bod 26).

57      Pojem zosúladený postup zahŕňa okrem zosúlaďovania postupu medzi dotknutými podnikmi správanie na trhu vyplývajúce z tohto zosúlaďovania a vzťah príčiny a následku medzi týmito dvoma skutočnosťami. Ak v tejto súvislosti neexistuje dôkaz o opaku, ktorý sú povinní predložiť dotknuté subjekty, treba predpokladať, že podniky zúčastňujúce sa na zosúlaďovaní, ktoré ďalej pôsobia na trhu, zohľadňujú pri určovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí tým viac, ak k zosúladenému postupu dochádza pravidelne počas dlhého obdobia (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C‑199/92 P, Zb. s. I‑4287, body 161 až 163, a T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, bod 51).

58      V prejednávanej veci sa žalobkyne nemôžu odvolávať na určité časti napadnutého rozhodnutia, ktoré rozlišujú medzi pojmami zosúladené postupy a dohody, aby odôvodnili svoje tvrdenia, že v uvedenom rozhodnutí sa neuvádza výhrada týkajúca sa stanovenia cien.

59      Po druhé treba poukázať na to, že tvrdenie, že výmena informácií môže zakladať obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa iba vtedy, ak je „súčasťou širších tajných dohôd, akými sú kartely týkajúce sa stanovenia skutočných cien alebo podielov na trhu“ je právne úplne nepodložené.

60      Pokiaľ ide o výmenu informácií medzi konkurentmi, je potrebné pripomenúť, že kritériá koordinácie a spolupráce, ktoré zakladajú zosúladený postup, treba ponímať vo vzťahu ku koncepcii ustanovení zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže, podľa ktorej si musí každý hospodársky subjekt samostatne stanoviť politiku, ktorú chce viesť na spoločnom trhu (rozsudky Súdneho dvora Suiker Unie a i./Komisia, už citovaný v bode 56 vyššie, bod 173; zo 14. júla 1981, Züchner, 172/80, Zb. s. 2021, bod 13; Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, už citovaný v bode 56 vyššie, bod 63; z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C‑7/95 P, Zb. s. I‑3111, bod 86, a T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, bod 32).

61      Hoci táto požiadavka samostatnosti nevylučuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobiť zistenému alebo očakávanému správaniu svojich konkurentov, prísne však bráni akémukoľvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi takými subjektmi, ktorý by mohol buď ovplyvniť správanie aktuálneho alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol odhaliť správanie takého konkurenta, ktoré sa tento konkurent rozhodol dodržiavať na tomto trhu alebo ktoré si zamýšľa osvojiť na tomto trhu, pokiaľ majú tieto kontakty za cieľ alebo za následok dosiahnutie podmienok hospodárskej súťaže, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam predmetného trhu vzhľadom na povahu dodávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb, veľkosť a počet podnikov a objem uvedeného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, už citovaný v bode 56 vyššie, bod 174; Züchner, už citovaný v bode 60 vyššie, bod 14; Deere/Komisia, už citovaný v bode 60 vyššie, bod 87, a T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, bod 33).

62      Z toho vyplýva, že výmena informácií medzi konkurentmi môže byť v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, pokiaľ zmierňuje alebo odstraňuje stupeň neistoty vo fungovaní dotknutého trhu, čo vedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže medzi podnikmi (rozsudky Súdneho dvora Deere/Komisia, už citovaný v bode 60 vyššie, bod 90; z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C‑194/99 P, Zb. s. I‑10821, bod 81, a T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, bod 35).

63      Komisia sa domnieva, že dvojstranné kontakty pred stanovením cien znížili neistotu v súvislosti s budúcimi rozhodnutiami dotknutých podnikov, pokiaľ ide o referenčné ceny, ktoré sú oznámenými cenami, a správne dodáva, že zosúladenie takých cien môže predstavovať aj porušenie na základe cieľa (odôvodnenie 284 napadnutého rozhodnutia).

64      Pokiaľ ide totiž o možnosť považovať zosúladený postup za postup s protisúťažným cieľom, hoci daný postup nemá priamu súvislosť so spotrebiteľskými cenami, je potrebné uviesť, že zo znenia článku 81 ods. 1 ES nevyplýva, že zakázané sú len zosúladené postupy, ktoré majú priamy vplyv na ceny zaplatené konečnými spotrebiteľmi. Z uvedeného článku 81 ods. 1 písm. a) ES naopak vyplýva, že zosúladený postup môže mať protisúťažný cieľ, pokiaľ „priamo alebo nepriamo určuje nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky“ (rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, body 36 a 37).

65      V každom prípade článok 81 ES smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v Zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov konkurentov alebo spotrebiteľov, ale aj k ochrane štruktúry trhu a tým hospodárskej súťaže ako takej. Preto nemožno konštatovanie existencie protisúťažného cieľa zosúladeného postupu podmieňovať existenciou priamej súvislosti tohto postupu so spotrebiteľskými cenami (rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, body 38 a 39).

66      Bez ohľadu na relevantnosť odkazu na niektoré súdne rozhodnutia v napadnutom rozhodnutí musí Všeobecný súd overiť, či za okolností daného prípadu mohla Komisia správne konštatovať, že výmeny informácií jednak medzi spoločnosťami Dole a Chiquita, ako aj medzi spoločnosťami Dole a Weichert boli zosúladeným postupom, ktorého cieľom bolo obmedziť hospodársku súťaž.

67      V druhom rade žalobkyne tvrdia, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že predmetné výmeny informácií predstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa, a že sa tým vyhla povinnosti preskúmať, či mali akýkoľvek protisúťažný následok.

68      Pokiaľ ide o rozlišovanie medzi zosúladenými postupmi, ktoré majú protisúťažný cieľ, a tými, ktoré majú protisúťažný následok, je potrebné pripomenúť, že protisúťažný cieľ a protisúťažný následok nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na účely posúdenia, či sa na zosúladený postup vzťahuje zákaz uvedený v článku 81 ods. 1 ES. Podľa ustálenej judikatúry od vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora z 30. júna 1966, LTM (56/65, Zb. s. 337, 359), alternatívna povaha tejto podmienky vyjadrená použitím spojky „alebo“ vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmať samotný cieľ tohto zosúladeného postupu vzhľadom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatňuje. V prípade, že analýza obsahu tohto zosúladeného postupu však neodhalí dostatočný stupeň škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži, je potrebné preskúmať jeho následky, a aby sa mohol zakázať, požadovať zhromaždenie dôkazov preukazujúcich, že hospodárska súťaž bola skutočne citeľným spôsobom vylúčená, obmedzená alebo skreslená (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers, C‑209/07, Zb. s. I‑8637, bod 15, a T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, bod 28).

69      Na účely posúdenia, či je zosúladený postup zakázaný článkom 81 ods. 1 ES, je teda zbytočné zohľadňovať jeho konkrétne následky, pokiaľ sa preukáže, že cieľom tohto postupu je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 496; z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C‑105/04 P, Zb. s. I‑8725, bod 125, a Beef Industry Development Society a Barry Brothers, už citovaný v bode 68, bod 16). Rozlišovanie medzi „porušeniami na základe cieľa“ a „porušeniami na základe následku“ spočíva v tom, že určité formy zosúladeného postupu medzi podnikmi možno z dôvodu ich samotnej povahy považovať za škodlivé pre dobré fungovanie hospodárskej súťaže (rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers, už citovaný v bode 68 vyššie, bod 17, a T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, bod 29).

70      Na to, aby mal zosúladený postup protisúťažný cieľ, stačí, že je spôsobilý vyvolať negatívne následky pre hospodársku súťaž. Inak povedané, uvedený postup musí byť konkrétne spôsobilý, vzhľadom na právny a hospodársky kontext, v ktorom sa nachádza, vylučovať, obmedzovať, alebo skresľovať hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu. Skutočnosť, či a v akom rozsahu tento následok skutočne vznikne, môže byť významná len pre výpočet výšky pokút a posúdenie práva na náhradu škody (rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, bod 31).

71      Komisia v prejednávanej veci dospela k záveru, že kontakty dotknutých podnikov pred stanovením cien viedli k zosúladenému postupu s protisúťažným cieľom, pričom v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou nie je povinná skúmať následky vytýkaného správania, aby mohla konštatovať porušenie článku 81 ES.

72      V treťom rade žalobkyne tvrdia, že, aby sa Komisia odchýlila od judikatúry, podľa ktorej výmeny informácií nie sú vo všeobecnosti „dostatočne škodlivé“ na to, aby mohli byť kvalifikované ako obmedzenia hospodárskej súťaže na základe cieľa, a to ani v prípade, ak sú vymenené informácie určené na skutočné ovplyvňovanie stanovovania cien, v odôvodnení 315 napadnutého rozhodnutia vytvorila umelé rozlíšenie medzi kontaktmi „pred stanovením cien“ a výmenami informácií „ex post“ a tvrdila, že prejednávaná vec sa týka prvých uvedených, ktoré sa považujú za závažnejšie. Toto rozlíšenie nie je potvrdené žiadnym súdnym rozhodnutím a je tiež v rozpore s judikatúrou, ktorá ukladá povinnosť zohľadniť štruktúru trhu, ako aj povahu kontaktov.

73      Ako správne uvádza Komisia, toto tvrdenie žalobkýň vychádza z čiastkového výkladu napadnutého rozhodnutia, keďže odôvodnenie 315 je potrebné vykladať vzhľadom na celkovú analýzu, ktorú Komisia vykonala v uvedenom rozhodnutí.

74      V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že Komisia používa všeobecný výraz „kontakty pred stanovením cien“ na označenie zosúladeného postupu týkajúceho sa koordinácie referenčných cien, ktorého cieľom je obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ES na základe analýzy vykonanej v odôvodneniach 259 až 272 napadnutého rozhodnutia. Kontakty pred stanovením cien sú definované v odôvodneniach 51, 148 a 182 napadnutého rozhodnutia ako výmeny, v priebehu ktorých dotknuté podniky diskutovali o faktoroch stanovenia cien banánov, teda o faktoroch týkajúcich sa referenčných cien pre nasledujúci týždeň, alebo prerokúvali či prezrádzali si vývoj cien, alebo si poskytovali údaje o referenčných cenách pre nasledujúci týždeň. Tieto kontakty sa uskutočňovali pred tým, ako účastníci konania stanovili svoje referenčné ceny, a všetky sa týkali budúcich referenčných cien.

75      Komisia poukazuje aj na „výmeny referenčných cien“, ktorých obsah je uvedený v tom istom odôvodnení 51 napadnutého rozhodnutia takto:

„…Len čo boli vo štvrtok ráno stanovené ich referenčné ceny, účastníci si svoje ceny dvojstranne vymenili alebo prinajmenšom použili mechanizmus, ktorý im umožnil dvojstranne si vymieňať informácie o stanovených referenčných cenách…“

76      Z odôvodnení 51, 198, 227, 248, 250 a 257 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pre Komisiu boli tieto výmeny referenčných cien súčasťou tajných dohôd podnikov, keďže slúžili na kontrolovanie individuálnych rozhodnutí v oblasti stanovenia cien, ktoré boli prijímané na základe informácií vymenených v rámci kontaktov pred stanovením cien, a nepredstavovali teda odlišné porušenia, ale mechanizmus dohľadu nad výsledkom, ktorý sledoval rovnaký cieľ.

77      Pokiaľ ide o odôvodnenie 315 napadnutého rozhodnutia, jeho cieľom je iba reagovať na tvrdenie podnikov, ktorým bolo oznámenie o výhradách určené, že kontakty pred stanovením cien sú iba výmenami informácií, ktoré môžu byť v rozpore s článkom 81 ES iba vtedy, ak sú preukázané protisúťažné následky. Komisia v tomto rozlišuje medzi prejednávanou vecou a vecou, na ktorú sa odvolávajú tieto podniky, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Komisie 92/157/EHS zo 17. februára 1992 týkajúce sa konania podľa článku [81 ES] (IV/31.370 a 31.446 – UK Agricultural Tractor Registration Exchange) (Ú. v. ES L 68, s. 19), ktoré sa týkalo systému výmeny informácií, ktorý bol v rozpore s článkom 81 ES z dôvodu jeho protisúťažných následkov na trh.

78      Komisia iba zdôrazňuje, že kontakty pred stanovením cien neboli výmenami informácií ex post, teda netýkali sa už uskutočnených transakcií ako vo veci UK Agricultural Tractor Registration Exchange, ale viedli k prezradeniu správania, ktoré konkurenti plánovali na trhu, pokiaľ ide o budúce stanovenie ich referenčných cien.

79      Komisia na rozdiel od tvrdení žalobkýň nevykonáva pri tejto príležitosti žiadne porovnanie ani klasifikáciu druhov výmen informácií z hľadiska škodlivosti pre hospodársku súťaž podľa toho, či k ním došlo pred alebo po stanovení transakčných cien, a netvrdí, že prvé uvedené sú závažnejšie a umožňujú bez ďalšieho posúdenia konštatovať obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa.

80      Jediným rozlíšením, z ktorého Komisia v odôvodnení 315 napadnutého rozhodnutia vychádza, je rozlišovanie, ktoré pripúšťa judikatúra, medzi kartelmi s protisúťažným cieľom a kartelmi s protisúťažným následkom.

81      Komisia odkazuje na odôvodnenia 263 až 271 napadnutého rozhodnutia a uvádza, že zosúladený postup, na ktorom sa zúčastnila spoločnosť Dole, má za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 81 ES, a že „preto nie je potrebné, [aby] analyzovala štruktúru trhu“ alebo „povahu kontaktov alebo oznámených informácií podľa kritérií definovaných vo veci UK Agricultural Tractor Registration Exchange“.

82      Túto poslednú poznámku nemožno vykladať – ako to robia žalobkyne – ako dôkaz o tom, že Komisia v prejednávanej veci nedodržala požiadavky judikatúry v oblasti posúdenia súladu výmeny informácií medzi konkurentmi s pravidlami hospodárskej súťaže. V skutočnosti táto poznámka nemá iný význam ako ten, že je potrebné odlíšiť situáciu, keď konštatovanie porušenia článku 81 ES vyplýva zo zohľadnenia účinkov systému výmeny informácií spočívajúcich v obmedzení hospodárskej súťaže.

83      Výslovný odkaz na odôvodnenia 263 až 271 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia pripomína určité charakteristické znaky systému výmeny informácií medzi dotknutými podnikmi, a skutočnosť, že zohľadnila kontext, ktorého je tento systém súčasťou, dostatočne odporuje výkladu žalobkýň.

84      Ako bude uvedené ďalej, Komisia v každom prípade predmetný postup posúdila vzhľadom na obsah, frekvenciu a dĺžku trvania dvojstranných kontaktov, ako aj právny a ekonomický kontext, ktorého boli tieto rokovania súčasťou.

85      Z toho vyplýva, že tvrdenie žalobkýň uvedené v bode 72 vyššie treba zamietnuť.

2.     O existencii zosúladeného postupu s protisúťažným cieľom

a)     O nedôveryhodnosti spoločnosti Chiquita

86      Žalobkyne tvrdia, že záver Komisie, podľa ktorého je predmetná výmena informácií zosúladeným postupom, ktorý sa týka stanovenia cien, a v dôsledku toho predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa, je založený prakticky výlučne na spôsobe, akým spoločnosť Chiquita opísala toto správanie v priebehu správneho konania, hoci je uvedený podnik úplne nedôveryhodný.

87      Žalobkyne sa v tomto ohľade odvolávajú na osobný záujem, ktorý mala spoločnosť Chiquita na kvalifikovaní predmetného správania ako porušenia, na veľmi významný priebeh správneho konania a na existenciu zjavných rozporov.

88      Úvodom je potrebné zdôrazniť, že argumentácia žalobkýň, ktorej cieľom je všeobecne vylúčiť svedeckú výpoveď spoločnosti Chiquita, spočíva na neprávnom predpoklade v tom zmysle, že vyhlásenia spoločnosti Chiquita sú iba jednou zo skutočností, ktoré Komisia zohľadnila pri odôvodňovaní svojich záverov, spolu s vlastnými vyhláseniami spoločností Dole a Weichert a listinnými dôkazmi, akými sú telefonické záznamy a elektronické správy, pričom všetky tieto skutočnosti boli preskúmané a porovnané tak, aby vyšli najavo protichodné skutočnosti, ako aj zhodné skutočnosti preukazujúce existenciu zosúladeného postupu.

89      Špecifický charakter predmetného postupu, teda skutočnosť, že predmetné dvojstranné kontakty sa uskutočňovali ústne a že účastníci konania informovali Komisiu, že z týchto kontaktov nemajú poznámky ani zápisnice, však vysvetľuje význam vyhlásení, ktoré podniky urobili v priebehu správania.

90      Pokiaľ ide v prvom rade o osobný záujem, ktorý mala spoločnosť Chiquita na kvalifikovaní predmetného správania ako porušenia, žalobkyne uvádzajú, že skutočnosť, že tento podnik podal 8. apríla 2005 žiadosť o oslobodenie na základe oznámenia o spolupráci, súvisela s nadobudnutím podniku „Fresh Express“ od spoločnosti Performance Food Group, ktoré bolo oznámené šesť týždňov predtým. Podľa žalobkýň nemohla spoločnosť Chiquita dokončiť nadobudnutie podniku „Fresh Express“, ktorý mal pre ňu značný strategický význam, bez zmiernenia obáv, ktoré vyjadrili banky financujúce operáciu po predbežnej kontrole jej činností, a Chiquita oznámila zavŕšenie procesu nadobudnutia až 28. júna 2005 po získaní podmienečného oslobodenia 3. mája 2005.

91      Treba poukázať na to, že tvrdenie žalobkýň nezodpovedá logike, ktorá je vlastná konaniu podľa oznámenia o spolupráci. Požadovanie výhod z uplatnenia tohto oznámenia s cieľom znížiť pokutu nevytvára totiž nevyhnutne podnet na predloženie skreslených dôkazov, pokiaľ ide o ostatných účastníkov obvineného kartelu. Každý pokus uviesť Komisiu do omylu totiž môže viesť k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce žiadateľa, a tým ohroziť jeho možnosť mať úplný prospech z oznámenia o spolupráci (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T‑120/04, Zb. s. II‑4441, bod 70).

92      Aj keby tvrdenia žalobkýň, ktoré sa týkajú odôvodnenia žiadosti spoločnosti Chiquita o oslobodenie, boli správne, nie sú spôsobilé zbaviť vyhlásenia tohto podniku akejkoľvek dôveryhodnosti. Existencia osobného záujmu na oznámení zosúladeného postupu neznamená nevyhnutne nedôveryhodnosť oznamovateľa.

93      Obavy subjektov, ktoré museli financovať nadobudnutie spoločnosti Chiquita, a ich súvisiace znepokojenie s ohľadom na lepšie vymedzenie rizika spojeného so situáciou dlžníka možno považovať aj za konkrétny nepriamy dôkaz podporujúci dôkaznú silu vyhlásení spoločnosti Chiquita týkajúcich sa existencie kartelu.

94      Okrem toho je chybné najmä výlučne pozitívne prezentovanie konania spoločnosti Chiquita 8. apríla 2005, keďže nezohľadňuje určitý a potenciálne negatívny dôsledok spojený s tým, že spoločnosť Chiquita priznala svoju účasť na karteli. Aj keď spoločnosť Chiquita mohla na základe žiadosti o oslobodenie dúfať, že unikne akejkoľvek sankcii Komisie, citované priznanie a následné rozhodnutie Komisie, v ktorom sa konštatuje porušenie článku 81 ES, vystavuje tento podnik žalobám tretích osôb o náhradu škody, ktorú utrpeli z dôvodu predmetného protisúťažného správania, čo môže mať, zdá sa, ťažké finančné dôsledky.

95      Tento záver môže tiež relativizovať tvrdenie žalobkýň o predpokladanom očakávaní spoločnosti Chiquita, že konkurenčné podniky budú na záver správneho konania finančne znevýhodnené.

96      Žalobkyne v druhom rade odkazujú na priebeh správneho konania, pričom tvrdia, že sama Komisia konštatovala, že spoločnosti Chiquita chýbala dôveryhodnosť, keďže zamietla prakticky všetky tvrdenia tejto spoločnosti z dôvodu, že boli nepodložené, vrátane pokiaľ ide o účasť spoločností Fyffes a Van Parys na údajnom karteli, a bola nútená zorganizovať so spoločnosťou Chiquita stretnutie o „stave spisu“. Táto posledná uvedená spoločnosť až po tomto stretnutí uviedla predmetné dvojstranné kontakty a odvolala sa na ich protisúťažný cieľ.

97      Žalobkyne pripomínajú žiadosť spoločnosti Chiquita o zhovievavosť z 8. apríla 2005, ktorá obsahovala nasledujúci text:

„Táto žiadosť sa týka distribúcie a predaja banánov, ako aj ananásov a iného dovážaného čerstvého ovocia. Najväčšími dodávateľmi banánov Európe, vrátane Švajčiarska a Nórska, sú spoločnosti [Chiquita], [Dole], Del Monte, [Fyffes], Ireland a Grupo Noboa SA Ecuador, ďalej nazývaný len Noboa.

Zosúladené konania dovozcov banánov v rozpore s článkom 81 [ES] sa uskutočňovali približne od začiatku 90‑tych rokov (alebo skôr) do apríla 2005. V priebehu posledných štyroch alebo piatich rokov sa spoločnosti Chiquita, Dole, Del Monte, Fyffes a Noboa zúčastnili na týchto zosúladených konaniach a je možné, že ešte dnes združujú alebo predtým medzi nich patrili ďalší menší dodávatelia banánov, akým je spoločnosť Durbeck. Vyššie uvedené spoločnosti si v odvetví banánov začali pravidelne vymieňať informácie o množstvách a cenách budúcich dodávok do Európy, ako aj o ich osobných európskych zákazníkoch.

Spoločnosti tiež začali zosúladené konania týkajúce sa priamo cien, a to všeobecných referenčných cien pre Európu, ktoré sa uplatňovali na niektorých európskych zákazníkov.“

98      Je teda zrejmé, že žiadosť o zhovievavosť sa konkrétne týkala „dovozcov banánov“ a ich účasti na zosúladených konaniach „v priebehu posledných piatich rokov“.

99      Obsah napadnutého rozhodnutia dokazuje, že Komisia na rozdiel od tvrdení žalobkýň v širokej miere zohľadnila vyhlásenia spoločnosti Chiquita. Po prvé je nesporné, že napadnuté rozhodnutie bolo určené trom z piatich uvedených dovozcov. Po druhé sa v ňom skutočne konštatuje výmena informácií o množstvách bez toho, aby bola napokon zohľadnená ako skutočnosť zakladajúca porušenie (pozri odôvodnenia 136 a 272 napadnutého rozhodnutia). Po tretie, výmena informácií, vo forme kontaktov pred stanovením cien, týkajúca sa referenčných cien dovozcov a dodávateľov bola v napadnutom rozhodnutí zohľadnená na účely konštatovania zosúladeného postupu s protisúťažným cieľom a dĺžkou trvania tri roky, ktorá je zahrnutá do obmedzeného obdobia konkrétne uvedeného v žiadosti o zhovievavosť.

100    V každom prípade konštatovanie, že zistené porušenie napokon v napadnutom rozhodnutí nezodpovedá vo všetkých častiach údajom uvedeným v žiadosti o zhovievavosť, pokiaľ ide o predmet protiprávneho správania, dĺžku jeho trvania a počet dotknutých a sankcionovaných podnikov, nie je spôsobilé preukázať, že žiadateľ a jeho vyhlásenia, na ktorých sa čiastočne zakladajú závery Komisie o porušení článku 81 ES, sú nedôveryhodné.

101    Žalobkyňami uvádzaný výsledok správneho konania vedeného Komisiou je tiež v rozpore s ich tvrdením, že „Komisia príliš ľahko prijala tvrdenie spoločnosti Chiquita, že medzi dovozcami banánov v severnej Európe existovala forma kartelu“ a nevykonala „kritické preskúmanie“ vyhlásení tejto spoločnosti.

102    Snaha žalobkýň zdiskreditovať svedeckú výpoveď spoločnosti Chiquita ich viedla k predloženiu protichodného odôvodnenia s cieľom vytknúť Komisii, že vychádzala takmer výlučne z vyhlásení spoločnosti Chiquita, a to neobozretne a bez kritickej analýzy, a zároveň zdôrazniť rozdiely medzi týmito vyhláseniami a obsahom napadnutého rozhodnutia.

103    Navyše z listu, v ktorom Komisia vyzvala spoločnosť Chiquita, aby predložila svoje pripomienky k „možným“ rozporom medzi pôvodnou žiadosťou o zhovievavosť a neskoršími vyhláseniami, ani z konania stretnutia 20. októbra 2006, v priebehu ktorého si Komisia a Chiquita vymenili názory na porovnanie skutočností uvedených v žiadosti o zhovievavosť so skutočnosťami, ktoré vyplývajú z inšpekcií a žiadostí o informácie, nemožno vyvodiť celkové vylúčenie svedeckej výpovede spoločnosti Chiquita.

104    Je potrebné uviesť, že žalobkyne, ktoré mali prístup k vyšetrovaciemu spisu, sa uspokojujú iba s tvrdením, že spoločnosť Chiquita poukázala na kontakty pred stanovením cien po hodnotiacom stretnutí z 20. októbra 2006, a neposkytujú žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil pripomienku Komisie, že spoločnosť Chiquita odkázala na tieto kontakty pred stanovením cien po prvýkrát v období júl – august 2005 (vyhlásenia č. 11 a 12), teda viac ako rok pred konaním tohto stretnutia.

105    Odôvodnenie 149 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že „keď spoločnosť Chiquita informovala Komisiu o kontaktoch pred stanovením cien, ktoré udržiavala so spoločnosťou Dole, uviedla, že ich témami boli podmienky predaja a trhu a cenové faktory, ako aj oficiálne cenové ponuky týkajúce sa banánov“, odkazuje na strany 9 227 a nasl. spisu Komisie, ktoré zodpovedajú vyhláseniu podniku Chiquita č. 12 z 25. augusta 2005. Okrem toho príloha A 6 žaloby zodpovedá vyhláseniu č. 28 spoločnosti Chiquita, v ktorom táto spoločnosť vysvetľuje správanie svojho bývalého zamestnanca, pána B., zapojeného do kontaktov s konkurenčnými podnikmi, a pripomína, že to, čo vedela o týchto kontaktoch, opísala v predchádzajúcich vyhláseniach č. 11 z 4. júla 2005, č. 12 z 25. augusta 2005 a č. 13 z 20 januára 2006.

106    Spoločnosť Dole v treťom rade poukazuje na to, že svedecká výpoveď zamestnanca spoločnosti Chiquita, pána B., týkajúca sa dvojstranných kontaktov nadviazaných s jedným z jej zamestnancov, pánom H., vykazuje viacero vnútorných rozporov, ktoré vyvolávajú vážne pochybnosti o jej presnosti a dôveryhodnosti, a je tiež v rozpore so svedeckou výpoveďou jej zamestnanca.

107    Žalobkyne po prvé uvádzajú odlišnosti vo vyhláseniach spoločnosti Chiquita, pokiaľ ide o harmonogram kontaktov s tvrdením, že výmeny sa konali v pondelok a utorok, ďalej v stredu a štvrtok.

108    Táto situácia je jasne vysvetlená v odôvodneniach 71 až 74 a 156 napadnutého rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že po tom, ako sa spoločnosť Chiquita dodatočne stretla s bývalými zamestnancami a svojimi súčasnými zamestnancami a preverila telefonické záznamy svojho bývalého zamestnanca, pána B., spresnila svoje pôvodné vyhlásenie a uviedla, že hovory obvykle prebiehali v stredu neskoro popoludní a po nich nasledoval druhý hovor vo štvrtok začiatkom dopoludnia pred, niekedy dokonca bezprostredne pred, interným konferenčným hovorom, ktorý predchádzal rozhodnutiu vo veci stanovenia cien.

109    Treba zdôrazniť, že spoločnosť Dole vo svojich odpovediach na žiadosti o informácie koherentne pripustila, že telefonické hovory sa uskutočňovali v stredu poobede a – hoci podľa nej veľmi ojedinele – vo štvrtok ráno (odôvodnenie 73 napadnutého rozhodnutia), a že vyhlásenia podnikov podporujú dostupné telefonické záznamy pána B., ktoré preukazujú telefonické hovory pána B. pánovi H. a vo vzťahu ku ktorým žalobkyne neuviedli žiadnu pripomienku.

110    Pokiaľ ide po druhé o pôvod hovorov, žalobkyne poukazujú na prvé vyhlásenie spoločnosti Chiquita, podľa ktorého „pán H. zo spoločnosti Dole občas volal pánovi B. ako prvý a spoločnosť Chiquita občas volala ako prvá spoločnosti Dole“, ďalej na druhé vyhlásenie, podľa ktorého „pán H. väčšinou volal pánovi B.“, pričom toto posledné tvrdenie okrem iného spochybňuje pán H.

111    Vyššie uvedené vyhlásenia spoločnosti Chiquita nevykazujú skutočný rozpor, ale spresňujú pôvod väčšiny hovorov, a spochybnenie spoločnosti Dole v tomto ohľade neumožňuje platne sa odvolávať na úplnú nedôveryhodnosť svedeckej výpovede spoločnosti Chiquita, keďže túto svedeckú výpoveď podporuje spoločnosť Dole, ktorá vyhlásila, že jej zamestnanci, páni H. a G., komunikovali s pánom B., zamestnancom spoločnosti Chiquita, a že „je možné, že v ojedinelých prípadoch pán H. kontaktoval pána B. v stredu poobede, pokiaľ spoločnosť Dole nemala od neho správy v stredu poobede a najmä pokiaľ nenastala žiadna neobvyklá okolnosť vo vývoji trhu“ (odôvodnenia 60 a 61 napadnutého rozhodnutia).

112    Bez toho, aby to žalobkyne spochybnili, mohla Komisia na základe týchto skutočností správne dospieť k záveru, že spoločnosti Chiquita a Dole komunikovali, aj keď si účastníci spomínajú odlišne na osobu, ktorá bola „väčšinou“ pôvodcom kontaktov, a že obaja účastníci okrem toho pripúšťajú, že ich vlastní zamestnanci pri určitej príležitosti tiež nadviazali kontakt s druhým účastníkom (odôvodnenie 62 napadnutého rozhodnutia).

113    Žalobkyne po tretie poznamenávajú, že pán B. tvrdil, že spoločnosť Dole oznamovala „svoj pravdepodobný zámer… v súvislosti so spôsobom, akým stanoví ceny nasledujúci týždeň“, ďalej stále v tom istom vyhlásení, že cieľom hovorov bolo získať „konečný údaj od spoločnosti Dole o jej zámere v súvislosti s plánovaným stanovením ceny“.

114    Túto istú výhradu uviedla spoločnosť Dole vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, na čo Komisia reagovala v odôvodnení 169 napadnutého rozhodnutia takto:

„Komisia vo všeobecnosti poznamenáva, že vzhľadom na to, že tieto kontakty boli kontaktmi pred stanovením cien, je jasné, že cenové údaje alebo zámery oznámené konkurentom nemohli byť konečnou referenčnou cenou, keďže táto bola stanovená až nasledujúci deň. Okrem toho spoločnosť Chiquita vo svojom vyhlásení uvádza, že podľa nej bolo cieľom kontaktov získať od spoločnosti Dole ,konečný údaj‘ v súvislosti s ,jej zámerom o očakávanej cene‘. To jasne dokazuje, že spoločnosť Chiquita netvrdila, že to, čo spoločnosť Dole oznamovala, bola konečná cena. Spoločnosť Chiquita okrem toho uvádza, že odporúčanie pre stanovenie cien od pána B. sa zakladalo na ,pravdepodobnom zámere spoločnosti Dole‘, o ktorom sa dozvedela počas kontaktov pred stanovením cien so spoločnosťou Dole. Komisia sa domnieva, že tieto vyhlásenia nie sú nekoherentné a že jasne preukazujú cieľ týchto kontaktov v prípade spoločnosti Chiquita.“

115    Samotná pripomienka v žalobe, že pán H. si spomenul iba na rokovania týkajúce sa „orientačných trendov referenčných cien“ nie je spôsobilá spochybniť vyššie uvedený záver Komisie a odôvodniť tvrdenia o nekoherentnosti a následnej nedôveryhodnosti svedeckej výpovede spoločnosti Chiquita.

116    Pokiaľ ide po štvrté o nesúlad medzi spoločnosťami Chiquita a Dole v súvislosti so stanovením presnej frekvencie výmen, tento nesúlad neznamená nevyhnutne nedôveryhodnosť svedeckej výpovede spoločnosti Chiquita, ako uvádzajú žalobkyne.

117    Otázka frekvencie dvojstranných kontaktov medzi spoločnosťami Dole a Chiquita je skúmaná v odôvodneniach 76 až 86 napadnutého rozhodnutia a Komisia zohľadnila odpovede spoločnosti Dole, ktorá pripustila, že tieto dvojstranné kontakty sa uskutočňovali približne dvadsaťkrát za rok (odôvodnenie 83 napadnutého rozhodnutia).

118    Zo všetkých úvah, ktoré boli uvedené vyššie, vyplýva, že argumentáciu žalobkýň smerujúcu k všeobecnému vylúčeniu svedeckej výpovede spoločnosti Chiquita z dôvodu údajnej nedôveryhodnosti tejto spoločnosti treba zamietnuť.

b)     O nezlučiteľnosti prevádzkových režimov spoločností Dole a Chiquita s vytýkaním zosúladením

119    Žalobkyne tvrdia, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého dvojstranné kontakty, ktoré účastníci nadviazali, mali za cieľ koordinovať ich referenčné ceny, je nezlučiteľné so skutočnosťou, že spoločnosti Chiquita a Dole stanovovali referenčné ceny pre odlišné výrobky, odlišných zákazníkov a odlišné týždne trojtýždňového cyklu trhu s banánmi. Nie je teda ani teoreticky možné koordinovať referenčné ceny na základe vymenených informácií, keďže výrobkami, ktoré predávajú spoločnosti Chiquita a Dole, sú dva úplne odlišné výrobky, ktoré si na tom istom trhu nekonkurujú.

120    Referenčná cena stanovená spoločnosťou Chiquita sa týkala dozretých banánov, ktoré boli dodávané maloobchodníkom, zatiaľ čo referenčná cena stanovená spoločnosťou Dole sa týkala nedozretých banánov, ktoré boli dodávané subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním. Podľa žalobkýň spoločnosť Chiquita stanovovala svoju žltú referenčnú cenu pre banány, ktoré prichádzali do severnej Európy predchádzajúci týždeň a boli dodávané maloobchodníkom nasledujúci týždeň, kým spoločnosť Dole stanovovala svoju zelenú referenčnú cenu pre banány, ktoré prichádzali do severnej Európy nasledujúci týždeň a boli dodávané maloobchodníkom až o dva týždne.

121    Táto situácia sa nevzťahuje na Nemecko, kde spoločnosť Chiquita oznamovala žltú referenčnú cenu výlučne svojim zákazníkom na externé účely z dôvodu, že jej dcérska spoločnosť Atlanta vykonávala činnosti subjektu zaoberajúceho sa dozrievaním. Spoločnosť Chiquita totiž Komisii uviedla, že rozhodnutia o stanovení cien prijaté v stredu v súvislosti so severskými krajinami, sa týkali aj banánov, ktoré dozrievali.

122    Žalobkyne napokon vytýkajú Komisii, že svoje stanovisko nevysvetlila jasne a jednoznačne, čím porušila článok 253 ES, a to najmä tým, že platne nevysvetlila „ako môže byť výmena informácií o skutočnostiach, ktoré sú údajne relevantné pre stanovenie referenčných cien zelených banánov, akokoľvek relevantná pre stanovenie ceny žltých banánov“.

 O údajnom porušení článku 253 ES

123    Z formulácie výhrady uvedenej v predchádzajúcom bode a konkrétne z použitia príslovky „platne“, ako aj z obsahu argumentácie uvádzanej žalobkyňami vyplýva, že táto výhrada sa v pravom zmysle slova netýka porušenia podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 230 ES. Predmetná výhrada sa v skutočnosti zhoduje s kritikou dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, a teda materiálnou zákonnosťou tohto aktu, ktorý má byť protiprávny vzhľadom na to, že Komisia nepreukázala, že došlo, ba ani že mohlo dôjsť k protiprávnej koordinácii medzi spoločnosťami Dole a Chiquita.

124    Okrem toho aj keby tvrdenie o porušení článku 253 ES bolo uznané, bolo by nedôvodné.

125    Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám poznať dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Požiadavka odôvodnenia musí byť posúdená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktoré sú aktom priamo a osobne dotknuté. Nevyžaduje sa, aby boli v odôvodnení presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext a na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru).

126    Okrem toho hoci Komisia nie je v odôvodnení rozhodnutí, ktoré musí prijať na zabezpečenie uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže, povinná vyjadriť sa ku všetkým skutkovým a právnym okolnostiam, ani k úvahám, ktoré ju viedli k prijatiu takého rozhodnutia, nič to nemení na tom, že na základe článku 253 ES je povinná uviesť prinajmenšom skutočnosti a úvahy, ktoré majú v štruktúre jej rozhodnutia zásadný význam, čím umožní súdu Únie a dotknutým osobám oboznámiť sa s podmienkami, za ktorých uplatnila zmluvu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T‑374/94, T‑375/94, T‑384/94 a T‑388/94, Zb. s. II‑3141, bod 95 a tam citovanú judikatúru).

127    V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 4, 5, 32, 34, 104, 141 až 143, 182, 196 a 287 napadnutého rozhodnutia dostatočne presne a jasne vysvetlila svoje stanovisko, pokiaľ ide o jedinečnú povahu predmetného výrobku, teda čerstvého banánu, špecifický charakter uvedeného výrobku, teda ovocia, ktoré sa dováža zelené a ponúka verejnosti na spotrebu, keď po dozretí zožltne, spôsoby organizácie dozrievania a následného predaja banánov, postup obchodného rokovania s referenčnými cenami a vzťah, ktorý existuje medzi referenčnou cenou zelených a žltých banánov.

128    Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že žalobkyne v priebehu správneho konania neuviedli argumentáciu, ktorou sa v podstate domáhajú určenia, že delenie a nesúlad činností spoločností Dole a Chiquita znemožnili zosúladenie referenčných cien prostredníctvom dvojstranných kontaktov.

129    Je však nesporné, že v oznámení o výhradách bolo výslovne uvedené, že predmetným výrobkom je banán (čerstvé ovocie), a uvádzali sa tri tajné postupy, a to:

–        výmena informácií týkajúcich množstiev banánov dovážaných do severnej Európy (výmena informácií o množstvách),

–        dvojstranné kontakty týkajúce sa podmienok na trhu s banánmi, cenových trendov alebo údajov o referenčných cenách pred stanovením týchto cien,

–        výmena informácií o referenčných cenách banánov (výmena referenčných cien).

130    V bode 429 oznámenia o výhradách Komisia jednoznačne konštatovala, že „každý súbor dvojstranných dohôd“ a súhrn týchto dohôd predstavuje porušenie, ktorého cieľom je obmedzovanie hospodárskej súťaže v Spoločenstve a v Európskom hospodárskom priestore (EHP) v zmysle článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP.

131    Spoločnosť Dole vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách spochybnila, že došlo k akémukoľvek porušeniu, avšak vôbec na tento účel neuviedla podstatný rozdiel spôsobu predaja banánov v porovnaní so spoločnosťou Chiquita. Aj keď sa uvádza, že spoločnosť Chiquita na rozdiel od spoločnosti Dole a zvyšku odvetvia využívala referenčné ceny veľmi obmedzene a zdržanlivo z dôvodu osobitosti svojej činnosti, táto poznámka sa týka iba zmlúv „Dole plus“, kde transakčná cena banánov značky Chiquita závisela v skutočnosti od týždennej referenčnej ceny stanovenej spoločnosťou Dole.

132    Vo vyššie uvedenej odpovedi na oznámenie o výhradách je tiež jasne zdôraznená neustála rivalita, ktorá existovala medzi dovozcami banánov a „najmä medzi spoločnosťami Dole a Chiquita“, pričom tento posledný uvedený subjekt bol označený za „najväčšieho súpera“ spoločnosti Dole.

133    V tomto štádiu treba pripomenúť, že vysvetlenia alebo spresnenia objasňujúce znenie napadnutého aktu možno predkladať v priebehu konania (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1960, Präsident a i./Haute Autorité, 36/59 až 38/59 a 40/59, Zb. s. 857, 892, zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, C‑310/93 P, Zb. s. I‑865, bod 11, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát M. Léger k tomuto rozsudku, Zb. s. I‑867, bod 24). Súd rozhodol, že na spresnenia uvedené inštitúciou, ktorá prijala napadnuté rozhodnutie, a ktoré dopĺňajú odôvodnenie, ktoré je už samé osebe dostatočné, sa nevzťahuje v pravom zmysle slova dodržiavanie povinnosti odôvodnenia, hoci môžu byť užitočné na účely vnútorného preskúmania dôvodov rozhodnutia vykonaného súdom Únie v rozsahu, v akom umožňujú inštitúcii vysvetliť dôvody, na ktorých sa jej rozhodnutie zakladá (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C‑286/98 P, Zb. s. I‑9925, bod 61).

134    Spresnenia, ktoré v prejednávanej veci uviedla Komisia v priebehu konania v nadväznosti na osobitnú výhradu, ktorú uviedli žalobkyne po prvýkrát počas sporového konania, iba vysvetlili odôvodnenie už obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, ktoré zahŕňa jednotlivé spôsoby distribúcie banánov, ktoré do severnej Európy dovážajú najmä spoločnosti Dole a Chiquita.

135    Z toho vyplýva, že Komisii nemožno v každom prípade vytknúť nijaké porušenie článku 253 ES.

 O veci samej

136    Je potrebné konštatovať, že výhradu, ktorú uvádzajú žalobkyne nemožno prijať v rozsahu, v akom vychádza z nepotvrdenej a nesprávnej domnienky, že zelené a žlté banány sú úplne odlišnými výrobkami, ktoré patria na dva odlišné trhy, na ktorých pôsobí výlučne jednak spoločnosť Dole a jednak spoločnosť Chiquita.

137    Tvrdenie žalobkýň nezodpovedá skutočnosti na dotknutom trhu, aká vyplýva zo zistení, ktoré uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, z vyhlásení, ktoré uviedli spoločnosti Dole a Chiquita v priebehu správneho konania, a z vlastných písomných vyjadrení žalobkýň.

138    Ako vyplýva z nižšie uvedených dôvodov, tieto zistenia a vyhlásenia, podporené listinnými dôkazmi, svedčia o tom, že existuje trh s banánmi (čerstvým ovocím), ktorý sa vyznačuje tým, že spoločnosti Dole a Chiquita súčasne a súbežne predávajú zelené a žlté banány, že tieto dva podniky za dokonalého vzájomného porozumenia komunikujú o cenách zelených banánov pre severnú Európu, a o tom, že cena zelených banánov bola cenou, na základe ktorej bola stanovovaná cena žltých banánov.

139    V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí jasne definuje predmetné odvetvie a najmä predmetný výrobok ako čerstvé banány, ako aj fungovanie dotknutého trhu.

140    Komisia konkrétne uvádza, že napadnuté rozhodnutie sa vzťahuje na nedozreté (zelené) banány, ako aj na dozreté (žlté) banány, a že predajom čerstvých banánov sa rozumie predaj banánov okrem sušených banánov a zeleninových banánov (odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia).

141    Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že banány dovážané do severnej Európy boli obvykle pestované v Karibiku, strednej Amerike a v niektorých krajinách Afriky. (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia). V priebehu dotknutého obdobia bolo odvetvie banánov v severnej Európe organizované v týždenných cykloch. Lodná preprava banánov z prístavov Latinskej Ameriky do Európy trvala približne dva týždne. Dovozy banánov do severoeurópskych prístavov boli spravidla týždenné a uskutočňovali sa v súlade s pravidelným harmonogramom dodávok (odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia). Banány boli zasielané zelené a prichádzali do prístavov zelené. Museli sa nechať dozrieť, aby mohli byť spotrebované (odôvodnenie 34 napadnutého rozhodnutia).

142    Komisia uvádza, že banány boli buď dodávané priamo odberateľom (zelené banány), alebo sa nechali dozrieť a potom sa dodávali približne o týždeň neskôr (žlté banány), čo zodpovedalo skutočnosti, že dozrievanie mohol zabezpečiť odberateľ alebo ho mohol vykonávať dovozca alebo iný subjekt v jeho mene (odôvodnenie 34 napadnutého rozhodnutia).

143    Podľa Komisie spoločnosti Chiquita, Dole a Weichert stanovovali svoje referenčné ceny za svoje značkové banány každý týždeň, v tomto prípade vo štvrtok ráno, a oznámili ich svojim zákazníkom (odôvodnenia 34 a 104 napadnutého rozhodnutia). Pojem „referenčné ceny“ zodpovedal vo všeobecnosti referenčným cenám zelených banánov („zelená ponuka“). Referenčné ceny žltých banánov („žltá ponuka“) sa spravidla skladali zo zelenej ponuky navýšenej o poplatok za dozretie (odôvodnenie 104 napadnutého rozhodnutia), pričom referenčné ceny zelených banánov boli určujúce pre referenčné ceny žltých banánov (odôvodnenie 287 napadnutého rozhodnutia).

144    Referenčné ceny, ktoré účastníci stanovovali každý týždeň, boli významné pre severnú Európu. Spoločnosť Chiquita vyhlásila, že „referenčné ceny pre ,severnú Európu‘ sa vzťahovali na Nemecko (vrátane Rakúska, Švédska, Fínska a Dánska) a na krajiny Beneluxu“ a že pokiaľ sa so spoločnosťou Dole rozprávala o nemeckej „zelenej cene, zahŕňalo to ceny pre ostatné krajiny severnej Európy“ (odôvodnenia 104 a 141 napadnutého rozhodnutia).

145    Dokumenty nájdené počas inšpekcie u spoločnosti Dole preukazujú, že tento podnik mal referenčnú cenu nazvanú cena „severná Európa EÚ15“ a odlišné ceny pre Nórsko, krajiny „severnej Európy EÚ10“, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo. Spoločnosť Dole vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, že táto cena bola nemeckou cenou. Jasne tiež vysvetlila, že jej „zelené predaje sa obvykle zakladali na týždennej cene“ a že „v každom prípade všetci konkurenti vedeli, že referenčné ceny [prerokúvané počas kontaktov pred stanovením cien] zodpovedali trhom [nezverejnená informácia] EÚ15“ (odôvodnenia 104, 142 a 143 napadnutého rozhodnutia).

146    Komisia uvádza, že vo štvrtok poobede a v piatok (alebo neskôr v danom týždni alebo na začiatku nasledujúceho týždňa) dovozcovia banánov prerokúvali ceny banánov so zákazníkmi, pokiaľ transakcie vychádzali z cien prerokúvaných na týždennom základe. Zákazníkmi dovozcov boli obvykle subjekty zaoberajúce sa dozrievaním alebo maloobchodné reťazce. Žltá cena bola cenou dozretých banánov, kým zelená cena bola cenou nedozretých banánov (odôvodnenie 34 napadnutého rozhodnutia).

147    Komisia rovnako vysvetľuje, že existovala určitá úroveň diferenciácie na základe uprednostnenia značky. Pri produkcii banánov sa rozlišovali tri úrovne značiek banánov nazývané „triedy“: banány prvej triedy značky Chiquita, banány druhej triedy značiek Dole a Del Monte a banány tretej triedy (rovnako nazvané „treťotriedne“, ktoré zahŕňali viaceré ďalšie značky banánov). Toto rozdelenie podľa značiek sa odrážalo v stanovení cien banánov, pričom najvyššiu cenu mali banány Chiquita, potom nasledovali banány značiek Dole a Del Monte a treťotriedne banány sa nachádzali v dolnej časti stupnice (odôvodnenie 32 napadnutého rozhodnutia).

148    Podľa Komisie v rámci takto opísaného fungovania trhu s banánmi dochádzalo medzi spoločnosťami Dole a Chiquita k rôznym kontaktom pred stanovením cien, počas ktorých tieto dva podniky rokovali o podmienkach ponuky a dopytu, alebo inak povedané, o faktoroch stanovenia cien, to znamená o faktoroch významných pre stanovenie referenčných cien pre nasledujúci týždeň, a rokovali alebo si prezrádzali vývoj cien a údaje o referenčných cenách pre budúci týždeň pred stanovením týchto referenčných cien (odôvodnenia 148, 182 a 196 napadnutého rozhodnutia).

149    V druhom rade treba poukázať na to, že účastníci konania na podporu výhrady, že neexistovala ani samotná možnosť zosúladenia medzi spoločnosťami Dole a Chiquita, pokiaľ ide o referenčné ceny, a v nadväznosti na túto výhradu konkretizovali spôsoby prevádzky týchto dvoch podnikov.

150    Pokiaľ ide po prvé o spoločnosť Dole, Komisia uvádza, že jej nemecká dcérska spoločnosť DFFE predávala „najmä“ zelené banány nemeckým maloobchodníkom, ktorí mali vlastné kapacity na zabezpečenie dozrievania, a európskym subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním (odôvodnenie 12 napadnutého rozhodnutia).

151    Zo spisu a z vyjadrení žalobkýň vyplýva, že predmetom činnosti spoločnosti Dole bol taktiež predaj žltých banánov.

152    Spoločnosť Dole v priebehu správneho konania uviedla teda situáciu maloobchodníkov, ktorí požadovali od spoločnosti DFFE oznámenie žltej ponuky (príloha B 9).

153    Žalobkyne tiež vysvetlili, že spoločnosť Dole vlastnila viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sa zaoberali dozrievaním a distribúciou v severnej Európe, a to spoločnosti Kempowski, Saba a VBH. Tieto podniky predávali žlté banány značky Dole, ktoré – pokiaľ ide o spoločnosti Saba a VBH – kupovali zelené najmä od spoločnosti Dole. Okrem toho menšiu časť predaja žltých banánov spoločnosti Dole v roku 2002 v Belgicku a Luxembursku realizovala jej francúzska dcérska spoločnosť.

154    Z údajov, ktoré oznámili žalobkyne, vyplýva, že dcérske spoločnosti Dole predali v roku 2002 žlté banány za 98 177 616 eur, zatiaľ čo spoločnosť Dole predala v roku 2002 čerstvé banány v celkovej sume 198 331 150 eur, ktorá bola upravená na 190 581 150 eur po odpočítaní sumy banánov nakúpených od ďalších subjektov, ktorým je napadnuté rozhodnutie určené (odôvodnenia 451 až 453 napadnutého rozhodnutia).

155    Spoločnosti Saba a VBH predali v severnej Európe v roku 2002 banány za 64,4 a 13,9 milióna eur, z toho 29,4 a 8,3 milióna eur zodpovedalo banánom značky Dole. Dcérska spoločnosť Kempowski, ktorá svoje banány kupovala od spoločnosti Cobana a nie od spoločnosti Dole, predala v severnej Európe v roku 2002 banány za 16,8 milióna eur, z toho približne 2,9 milióna eur bolo za banány značky Dole. Celková suma za banány značky Dole, ktoré predali v severnej Európe v roku 2002 dcérske spoločnosti Dole, pôsobiace ako subjekty zaoberajúce sa dozrievaním, je 40,6 milióna eur, teda necelá polovica hodnoty, za ktorú predala zelené banány spoločnosť DFEE a ktorá bola v priebehu správneho konania odhadnutá na 99 451 555 eur a neskôr v rámci tohto konania na 98 997 663 eur.

156    Okrem toho je potrebné konštatovať, že medzi výhrady, ktoré uvádzajú žalobkyne vo vzťahu k tomu, že Komisia stanovila hodnotu predaja na účely výpočtu sumy pokuty, patrí práve význam množstva žltých banánov, ktoré predala spoločnosť Dole.

157    Z vyššie uvedených konštatovaní vyplýva, že podľa vlastného odôvodnenia, ktoré žalobkyne uviedli v súvislosti s kontrolou spoločnosti Atlanta spoločnosťou Chiquita, spoločnosť Dole predávala žlté banány maloobchodníkom, pričom nemala vlastné kapacity na zabezpečenie dozrievania, a na uvedenom predaji mala skutočný záujem. Hoci dokumenty, ktoré predložili žalobkyne na pojednávaní, svedčia o konkrétnej forme prepojenia spoločnosti Atlanta na spoločnosť Chiquita pred rokom 2003, v priebehu ktorého táto posledná uvedená spoločnosť zvýšila svoju pôvodnú účasť, ktorá bola iba 5 %, aby oficiálne získala kontrolu nad predmetným subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním, postavenie dcérskych spoločností Kempowski, Saba, VBH a Dole France počas celého obdobia porušovania je úplne jednoznačné, keďže ho žalobkyne úplne pripustili.

158    Pokiaľ ide po druhé o spoločnosť Chiquita, zo spisu vyplýva, že podľa vlastnej formulácie, ktorú žalobkyne použili v bode 31 žaloby, môže výraz „referenčné ceny znamenať zelené alebo žlté referenčné ceny“.

159    Komisia na pojednávaní predložila vnútorné správy o cenách spoločnosti Chiquita nazvané „aktualizácia európskej ceny“.

160    Tieto správy obsahujú za každý týždeň kalendárneho roka tabuľky, ktoré uvádzajú jednak množstvá dovezených banánov spoločnosti Chiquita, súhrnné množstvá dovezených banánov jej konkurentov a podnikov obchodujúcich s banánmi, a ďalej ceny spoločnosti Chiquita, ako aj ceny jej konkurentov. Tieto tabuľky umožňujú tiež porovnania s údajmi uplynulého týždňa a rovnakého týždňa predchádzajúceho roka.

161    Pokiaľ ide o ceny spoločnosti Chiquita, správy sústavne obsahujú poznámku „Nemecko (Euro) Žltá“, za ktorou nasleduje cena, a ďalej v rovnakom riadku údaj o ďalšej cene nižšej o 2 eurá, ktorá zodpovedá „európskej cene“, čo je formulácia, ktorá nasleduje po zázname odkazujúcom na nemeckú marku s uvedením rozdielu 4 nemeckých mariek (DEM) medzi oboma cenami.

162    K týmto správam sú často pripojené interné e‑mailové správy, ktoré preberajú podstatné informácie a najmä vyššie uvedenú „zelenú cenu“ a „žltú cenu“ spoločnosti Chiquita pre každý týždeň, pričom druhá z nich je sústavne o 2 eurá vyššia ako prvá.

163    Tieto dokumenty vysvetľujú vyhlásenie spoločnosti Chiquita, že „zelená referenčná cena je zhruba o 2 eurá nižšia ako žltá referenčná cena“, a tým aj prevoditeľnosť uvedených cien.

164    Vo vyhlásení č. 1 spoločnosti Chiquita sa uvádza:

„Každý štvrtok ráno spoločnosť Chiquita interne stanovila svoju zelenú referenčnú cenu pre nasledujúci týždeň. Len zriedka boli cenníková cena skutočnou cenou, ktorú spoločnosť Chiquita požadovala od zákazníkov. Referenčné ceny sú hrubými cenami bez zliav a rabatov. Na základe tohto interného rozhodnutia zodpovední vnútroštátni zamestnanci spoločnosti Chiquita informovali svojich zákazníkov o ponuke pre nasledujúci týždeň.“

165    Je potrebné poukázať na to, že spoločnosť Chiquita počas správneho konania vyhlásila, že „v Európe sa ovocie distribuuje buď veľkoodberateľom zaoberajúcim sa dozrievaním, akým je spoločnosť Atlanta (Nemecko), alebo priamo maloobchodníkom (ktorí si sami zabezpečujú dozrievanie)“. Pokiaľ ide konkrétne o jej pôsobenie v Nemecku, spoločnosť Chiquita uviedla, že predáva banány spoločnosti Atlanta, veľkoodberateľom a priamo maloobchodníkom, pričom spresnila, že v posledných rokoch začala priebežne uzatvárať zmluvy s maloobchodníkmi.

166    Je teda zrejmé, že zelené banány sa nepredávali len spoločnosti Atlanta, ktorá je veľkoodberateľom zaoberajúcim sa dozrievaním, s ktorým bola spoločnosť Chiquita úzko prepojená, a že spoločnosti Dole a Chiquita mali spoločných zákazníkov.

167    E‑mail, ktorý poslal pán B. pánovi P. (obaja boli manažérmi spoločnosti Chiquita) 30. apríla 2001, uvedený v odôvodnení 107 napadnutého rozhodnutia, potvrdzuje, že spoločnosť Chiquita predávala zelené banány. Tento e‑mail znie takto:

„Je preukázané, že len čo [spoločnosti Dole/Del Monte/Tuca] dosiahnu cenu 36,00 DEM, budú sa ich zákazníci (maloobchodníci) brániť, keďže na tejto úrovni ponuky musí spotrebiteľská cena prekročiť hranicu 3,00 DEM/kg. Je úplne nepochybné, že tento ,jav‘ nás na určitý čas ovplyvní. To znamená, že naša najvyššia ponuka bude 40,00 DEM (zelená ponuka).“

168    Výslovné znenie vyššie uvedeného e‑mailu dokazuje, že zelená cena spoločnosti Chiquita nebola na rozdiel od tvrdení žalobkýň iba teoretickým pojmom určeným na interné uľahčenie porovnania s konkurenčnými ponukami.

169    Vlastné vyhlásenia spoločnosti Dole potvrdzujú skutočnosť, že spoločnosť Chiquita mala zelenú ponuku svojich banánov.

170    V žalobe sa teda uvádza, že spoločnosť Saba, ktorá je švédskou dcérskou spoločnosťou Dole a pôsobí ako distribútor zaoberajúci sa dozrievaním, sa zásobovala zelenými banánmi od rôznych dovozcov, vrátane spoločnosti Chiquita.

171    Spoločnosť Dole vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách kritizovala Komisiu za to, ako definovala jej podielu na trhu z dôvodu, že zohľadnila predaj žltých banánov, zatiaľ čo vyšetrovanie sa týkalo dovozu zelených banánov. Spoločnosť Dole dodala, že problém dvojitého započítania sa netýkal iba jej situácie, a zdôraznila, že „Chiquita predávala zelené banány svojim zákazníkom, maloobchodníkom a veľkoodberateľom, ako aj žlté banány, ktoré sa distribuovali prostredníctvom jej sietí subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním v Beneluxe, Nemecku a Rakúsku“.

172    Toto vyhlásenie, v ktorom sa predaj zelených banánov spoločnosťou Chiquita stavia na rovnakú úroveň ako predaj žltých banánov, dokazuje taktiež, že distribúciu žltých banánov spoločnosti Chiquita nemožno zúžiť iba na účasť spoločnosti Atlanta.

173    V tejto súvislosti treba poukázať na to, že spoločnosť Chiquita bola najväčším dodávateľom banánov v Európe (odôvodnenie 8 napadnutého rozhodnutia) a že celková suma jej predaja čerstvých banánov v roku 2001 dosiahla 347 631 700 eur (odôvodnenia 451 až 453 napadnutého rozhodnutia).

174    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že akýkoľvek prístup k trhu zužujúci činnosti spoločností Dole a Chiquita iba na jednu predajnú činnosť – v prípade jednej spoločnosti predaj zelených banánov a v prípade druhej spoločnosti predaj žltých banánov – s výlučným vzťahom medzi spoločnosťami Chiquita a Atlanta, je nedôvodný.

175    Spoločnosť Dole, ako aj spoločnosť Chiquita predávali jednak zelené banány subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním a maloobchodníkom, ktorí si sami zabezpečovali dozrievanie ovocia, a jednak žlté banány prostredníctvom dcérskych spoločností a prepojenej spoločnosti, alebo pokiaľ ide ďalej o spoločnosť Chiquita, zabezpečením dozrievania za pomoci externých subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním na tento účel.

176    Výňatok z ekonomickej štúdie z 10. apríla 2007, ktorú predložila spoločnosť Dole, potvrdzuje, že jednotlivé subjekty na trhu s banánmi uzatvárajú medzi sebou rôznorodé zmluvné dohody, pričom uvádza, že „niekedy dovozcovia predávajú zelené banány priamo supermarketom, ktoré následne platia poplatok subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním za poskytnutú službu“, že „v iných prípadoch subjekty zaoberajúce sa dozrievaním kupujú zelené banány od dovozcov banánov a rokujú s distribútormi na svoj vlastný účet“, a že „hoci niektorí dovozcovia majú svoje vlastné subjekty zaoberajúce sa dozrievaním, iní sa obracajú na tretie osoby, aby nechali ich výrobky dozrieť“. Spoločnosť Chiquita tiež konkrétne uviedla, že dovozcovia niekedy sami nechávajú ovocie dozrieť a „predávajú žlté“ a že niektorí maloobchodníci majú svoje vlastné dozrievacie strediská a „kupujú zelené“.

177    Je teda zrejmé, ako správne tvrdí Komisia, že odkaz dovozcu na žltú alebo zelenú cenu závisí jednoducho od spôsobu, akým zabezpečuje predaj banánov: ak ich predáva zelené subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním alebo maloobchodníkom, ktorí si sami zabezpečujú dozrievanie ovocia, oznámi zelenú referenčnú cenu; ak sám zabezpečuje dozrievanie za pomoci externého subjektu zoberajúceho sa dozrievaním alebo to robí v zariadeniach svojich dcérskych spoločností alebo podobných spoločností a ďalej ich dozreté predáva maloobchodníkom, použije žltú referenčnú cenu.

178    Po tretie je potrebné zdôrazniť, že všetky vyššie uvedené činnosti spadajú do jediného časového „rámca“, ktorý spoločnosti Dole a Chiquita takmer rovnako opísali v priebehu správneho konania.

179    Spoločnosti Dole a Chiquita opisujú časovú postupnosť predaja banánov, ktorá zodpovedá trojtýždňovému cyklu, ktorý sa člení takto:

–        štvrtok ráno prvého týždňa: dovozcovia stanovujú referenčné ceny svojich banánov a oznamujú ich svojim zákazníkom,

–        štvrtok popoludní prvého týždňa až do konca tohto týždňa, ba až do pondelka druhého týždňa: dovozcovia rokujú s odberateľmi o transakčných cenách,

–        pondelok druhého týždňa (niekedy koniec prvého týždňa): lode prichádzajú do európskych prístavov, banány sa vykladajú a prepravujú sa do dozrievacích stredísk,

–        začiatok tretieho týždňa (niekedy koniec druhého týždňa): dozreté banány sú uvedené na trh na účely spotreby.

180    Tento harmonogram sa zhoduje s konštatovaním Komisie v odôvodnení 34 napadnutého rozhodnutia, že banány boli buď dodávané priamo odberateľom (zelené banány), alebo sa nechali dozrieť a potom sa dodávali približne o týždeň neskôr (žlté banány), čo je formulácia, ktorá zahŕňa distribučný proces, a zdôrazňuje, že dobu dozrievania v prípade všetkých banánov nemožno jednoducho skrátiť.

181    Žalobkyne v bode 34 žaloby preberajú vyššie uvedené časový „rámec“ a uvádzajú, že „trh s banánmi“ sa tradične riadil vopred stanoveným týždňovým harmonogramom, ktorý bol veľmi prísny, pokiaľ ide o spôsob a čas priebehu rokovaní medzi „dovozcami a ich zákazníkmi“. Okrem toho všeobecného údaju, ktorý sa týka fungovania jednotného trhu a zahŕňa všetkých dovozcov, uviedli žalobkyne objektívny a naliehavý dôvod pre stanovenie takého kalendára, a to skutočnosť, že banány sú výrobkom podliehajúcim rýchlej skaze, čo znamená, že transakčná cena bola stanovená rýchlo na účely účinnej likvidácie zásob banánov dovezených každý týždeň.

182    Je potrebné zdôrazniť, že práve v rámci takto opísaného trojtýždenného cyklu sa prostredníctvom dcérskych spoločností alebo prepojenej spoločnosti, ktoré sa zaoberali dozrievaním a distribúciou, predávali žlté banány značiek Dole a Chiquita za žltú referenčnú cenu oznámenú maloobchodníkom vo štvrtok ráno druhého týždňa.

183    Ako vyplýva z vyhlásenia spoločnosti Chiquita uvedeného v prílohe C 5 repliky o transakciách uskutočnených v niektorých severských krajinách a z obsahu e‑mailu, ktorý poslal zamestnanec spoločnosti Atlanta 2. januára 2003 zamestnancovi spoločnosti Chiquita, táto žltá referenčná cena bola stanovená, kým banány dozrievali, teda v priebehu druhého týždňa, a banány sa maloobchodníkom dodávali žlté nasledujúci týždeň, teda začiatkom tretieho týždňa.

184    Podľa vlastných vyhlásení spoločnosti Dole časový „rámec“ distribúcie žltých banánov spoločnosťami Saba a VBH zodpovedal časovému rámcu spoločnosti Atlanta (príloha B 9) s tým, že vo štvrtok druhého týždňa bola zákazníkom oznámená žltá cena v prípade ovocia, ktoré dozrievalo a bolo nakúpené zelené v predchádzajúcom týždni, a žlté banány boli maloobchodníkom dodané začiatkom nasledujúceho týždňa.

185    V treťom rade treba poznamenať, že usporiadanie trhu, ktorý sa vyznačuje tým, že spoločnosti Dole a Chiquita súčasne a súbežne predávajú zelené a žlté banány, je v súlade so záverom Komisie o existencii protiprávneho zosúladenia týchto dvoch podnikov.

186    V tejto súvislosti treba vyhlásenia spoločností Dole a Chiquita a listinné dôkazy týkajúce sa činnosti týchto podnikov posúdiť vo vzťahu k dvom skutočnostiam.

187    Zo spisu po prvé vyplýva, že spoločnosti Dole a Chiquita v priebehu svojich rôznych kontaktov pred stanovením cien rokovali o podmienkach ponuky a dopytu, alebo inak povedané, o faktoroch stanovenia cien, to znamená o faktoroch významných pre stanovenie referenčných cien pre nasledujúci týždeň, a rokovali alebo si prezrádzali vývoj cien a údaje o referenčných cenách pre nasledujúci týždeň pred stanovením týchto referenčných cien (odôvodnenia 148, 182 a 196 napadnutého rozhodnutia).

188    Spoločnosť Chiquita vo svojom ústnom vyhlásení č. 28, ktoré opisuje jej kontakty so spoločnosťou Dole, uviedla, že „spoločnosti Chiquita a Dole odkazovali na európske ceny, t. j. na nemeckú ‚oficiálnu cenu‘ za zelené banány“. Je potrebné pripomenúť, že vnútorné správy spoločnosti Chiquita o cenách sústavne obsahujú poznámku „Nemecko (Euro) Žltá“, za ktorou nasleduje cena, a ďalej v rovnakom riadku údaj o ďalšej cene nižšej o dve eurá, ktorá zodpovedá európskej cene, teda zelenej cene spoločnosti Chiquita.

189    Spoločnosť Chiquita dodala, že pokiaľ sa so spoločnosťou Dole rozprávala o nemeckej „zelenej cene, zahŕňalo to ceny pre ostatné krajiny severnej Európy“.

190    Komisia zdôrazňuje, že dokumenty nájdené počas inšpekcie u spoločnosti Dole preukazujú, že mala cenu „severná Európa EÚ15“, ktorú tento podnik opísal ako nemeckú cenu, či nie je v rozpore s vysvetlením, ktoré podala spoločnosť Chiquita (odôvodnenie 143 napadnutého rozhodnutia). Spoločnosť Dole v odpovedi na žiadosť o informácie uvádza, že „v každom prípade všetci konkurenti vedeli, že referenčné ceny [prerokúvané počas kontaktov pred stanovením cien] zodpovedali trhom [nezverejnená informácia] EÚ15“ (odôvodnenie 143 napadnutého rozhodnutia).

191    Spoločnosť Dole, ktorej bola v rámci žiadosti o informácie položená otázka o cenách, o ktorých spoločnosti Dole a Chiquita rokovali alebo ktoré prezrádzali v rámci „kontaktov pred stanovením cien“, odpovedala, že „referenčná cena sa týkala trhov severnej Európy EÚ15“.

192    Je potrebné pripomenúť, že spoločnosť Dole na strane 130 svojej odpovede na oznámenie o výhradách uviedla, že „pán [H.] vysvetlil, že on a pán [B.] mohli občas povedať, že očakávali vzostup cien o jedno euro alebo o 50 centov, ale [že] nikdy neexistovala nijaká dohoda o zvýšení cien“, a že „muži si nanajvýš vymieňali svoje osobné názory na spôsob, akým sa mohli vyvíjať referenčné ceny spoločností Chiquita a Dole“ (odôvodnenia 158 a 170 napadnutého rozhodnutia, poznámka pod čiarou č. 217).

193    Pokiaľ ide o rokovania o orientačných referenčných cenách alebo o vývoji cien, spoločnosť Dole sa sama domnieva, že k tomu „došlo približne na polovici rokovaní so spoločnosťou Chiquita v stredu poobede“ (odôvodnenie 153 napadnutého rozhodnutia).

194    Vyhlásenia spoločností Dole a Chiquita, ako aj zistenia Komisie, svedčia o tom, že oba podniky za dokonalého vzájomného porozumenia komunikovali o cenách zelených banánov pre severnú Európu.

195    Je potrebné konštatovať, že žalobkyne nespochybňujú dvojstranné kontakty, ani zistenia Komisie, ale snažia sa znížiť význam vytýkaných kontaktov iba na obyčajné klebety o celkových trhových podmienkach, ktoré spadali do rámca nepretržitej výmeny informácií medzi subjektmi uvedeného trhu označovanej bežne ako „rádio banán“.

196    Taký obsah dvojstranných kontaktov, aký spoločnosť Dole sama uviedla, nie je však zlučiteľný s týmto prístupom žalobkýň, ani s prístupom k trhu s banánmi, ktorý sa vyznačoval delením a nesúladom činností spoločností Dole a Chiquita.

197    Zo spisu po druhé vyplýva, že referenčná cena zelených banánov je určujúca pre cenu žltých banánov.

198    Ako vyplýva z bodov 157 až 161 vyššie, preskúmanie vnútorných správ spoločnosti Chiquita o cenách preukazuje, že žltá cena zodpovedá zelenej ponuke navýšenej o poplatok za dozretie vo výške dve eurá.

199    Spoločnosť Dole jasne pripustila a vysvetlila súvislosť medzi cenou zelených banánov a cenou žltých banánov.

200    Spoločnosť Dole počas správneho konania po prvé uviedla (príloha B 9), že zelená nákupná cena bola základom pre stanovenie ceny žltých banánov, ktoré predávali spoločnosti Saba, Kempowski a jej francúzska dcérska spoločnosť. V rámci opisu činnosti tejto poslednej uvedenej spoločnosti spoločnosť Dole tiež vysvetlila, že zelené nákupné ceny slúžili na prípravu žltých referenčných cien, ktoré boli následne zaslané zákazníkom e‑mailami, faxom alebo oznámené telefonicky.

201    Spoločnosť Dole vysvetlila, že jej belgická dcérska spoločnosť VBH oznamovala určitým zákazníkom (Metro, Delhaize, Carrefour) svoju týždennú cenu za banány dodávané žlté, to znamená cenu, ktorá bola založená na zelenej referenčnej cene oznámenej spoločnosťou DFFE, zvýšenej o sumu špecifikovanú v zmluve, ktorú uzatvorila spoločnosť VBH so svojím zákazníkom. Spoločnosť Dole uviedla, že „táto žltá cena zahŕňa dozrievanie, dodanie [a] distribúciu, vreckovanie a ďalšie špecifikácie výrobku, ktoré môže požadovať každý zákazník“, a že „cena sa teda mení v závislosti od týždennej zelenej ceny a navýšení“. Spoločnosť Dole ďalej konkrétne uviedla, že „zmluvy s maloobchodníkmi… obsahujú vzorec pre výpočet ceny (t. j. žltá cena = zelená cena oznámená spoločnosťou DFFE + navýšenia z dôvodu špecifikácií výrobku a nákladov na logistiku – zľavy)“.

202    Žalobkyne najprv v žalobe tvrdili, že dcérske spoločnosti Dole stanovovali cenu žltých banánov bez „akéhokoľvek odkazu na zelenú ponuku“, ale v replike uviedli (poznámka pod čiarou č. 5), že aj keď je pravdou, že spoločnosť VBH stanovovala svoje ceny pre troch zákazníkov spôsobom opísaným v predchádzajúcom bode, robila tak až „po“ skončení údajného porušovania. Spoločnosť VBH uplatňovala tento spôsob stanovenia cien najmä u spoločností Delhaize a Carrefour v rokoch 2004 a 2005 a u spoločnosti Metro v rokoch 2004 až 2006. Žalobkyne tvrdili, že tieto zmluvy boli uvedené v odpovedi na žiadosť Komisie o informácie z 10. februára 2006, ktorá zahŕňala obdobie nazvané „Od roku 2000 po súčasnosť“. Keď sa Komisia v napadnutom rozhodnutí rozhodla obmedziť zistenie porušenia na obdobie rokov 2000 – 2002, neoverila, či sa poskytnuté informácie týkali tohto obdobia.

203    Je potrebné konštatovať, že preskúmanie príloh vyjadrenia k žalobe neprinieslo žiadnu indíciu, ktorá by odôvodnila tvrdenia žalobkýň o uplatnení ratione temporis spôsobu stanovenia predmetných cien. Žalobkyne navyše nepredložili žiadny konkrétny a objektívny dôkaz, ktorý by preukázal pravdivosť ich tvrdení a ani údajov o spôsobe, akým spoločnosť VBH stanovovala svoje ceny v období od roku 2000 do roku 2002. Bolo jasné, že v žiadosti Komisie o informácie z 10. februára 2006 začínalo uvedené obdobie od 1. januára 2000. Keďže odpoveď spoločnosti Dole neposkytuje žiadne obmedzujúce spresnenie, pokiaľ ide o dátum začatia uplatňovania spôsobu stanovenia predmetných cien v zmluvách zaväzujúcich spoločnosť VBH voči jej zákazníkom Metro, Delhazie a Carrefour, nemožno nijako vylúčiť skutočnosť, že táto odpoveď môže zahŕňať celé uvedené obdobie, vrátane obdobia od roku 2000 do roku 2002.

204    V každom prípade, bez ohľadu na otázku časového charakteru, tieto vyhlásenia, ktoré spoločnosť Dole urobila v priebehu správneho konania, potvrdzujú vyhlásenia spoločnosti Chiquita a údaje, ktoré v žalobe poskytli samy žalobkyne, o spojitosti medzi cenami zelených a žltých banánov, pričom tieto posledné uvedené pojmy boli na trhu známe pred, počas i po období porušovania uvedenom v napadnutom rozhodnutí.

205    Žalobkyne totiž v žalobe (bod 41) vysvetľujú, že spoločnosť DFFE predávala zelené banány na základe dohôd prerokúvaných na týždennom základe alebo dohôd o dlhodobom zásobovaní, uplatňujúcich vzorec s pevnou cenou, nazvaných „zmluvy Aldi plus“. Pokiaľ ide o uvedené zmluvy, žalobkyne uvádzajú, že „aj keď sa tieto dohody týkajú predaja zelených banánov subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním a distribúciou, ceny boli založené na nákupnej cene stanovenej spoločnosťou Aldi za žlté banány, ktorá bola prepočítaná na cenu zodpovedajúcu zeleným banánom“, a že „tento prepočet bol vykonaný tak, že od (žltej) ceny spoločnosti Aldi sa odpočítali štandardné náklady vo výške 3,07 eura na kartón, ktoré predstavovali náklady na dopravu (zelených) banánov z prístavu do dozrievacieho strediska, náklady na dozretie, náklady na balenie a náklady na dopravu z dozrievacieho zariadenia do distribučného centra spoločnosti Aldi“.

206    V tejto súvislosti treba poznamenať, že žalobkyne tvrdia, že rozhodujúcou zložkou skutočnej ceny banánov v severnej Európe bola ponuka spoločnosti Aldi, teda veľmi významného maloobchodníka na nemeckom trhu, najväčšom trhu severnej Európy, ktorý odoberal iba neznačkové žlté banány. Žalobkyne v bode 47 žaloby tvrdia, že „,cena Aldi‘ za žlté banány slúžila ako referenčná cena pre všetkých odberateľov banánov, či už zelených alebo žltých, v severnej Európe“. Žalobkyne teda tvrdia, že žltá „cena Aldi“ slúžila ako referenčná cena pre predaj zelených banánov.

207    Napokon je potrebné uviesť, že žalobkyne v rámci argumentácie týkajúcej sa potreby rozlišovania medzi zelenými a žltými banánmi, ktorou podporujú výhradu založenú na nezlučiteľnosti prevádzkových režimov spoločností Dole a Chiquita s vytýkaním zosúladením, poukázali na nezávislosť spoločností Saba, Kempowski, VBH a Dole France pri stanovovaní ich cenovej politiky.

208    Toto tvrdenie je irelevantné v tom zmysle, že Komisia konštatovala, že článok 81 ES porušila spoločnosť Dole, teda zastrešujúca materská spoločnosť skupiny Dole, a že aj keď tento podnik tvrdil, že nedošlo k žiadnemu protisúťažnému správaniu, v rámci tohto konania naopak nespochybnil svoju zodpovednosť ako materská spoločnosť skupiny Dole.

209    Žalobkyne sa okrem toho uspokojili iba s poskytnutím vyhlásení riaditeľov spoločností Kempowski a Saba, ktoré potvrdzujú nezávislosť týchto posledných uvedených spoločností, pričom uznávajú ich postavenie výlučných dcérskych spoločností Dole, od 1. januára 2005 v prípade druhej spoločnosti.

210    Je potrebné zdôrazniť, že spoločnosť Dole počas správneho konania uviedla (príloha B 9), že všetky predaje Dole spoločnosti Saba riadila obchodná skupina spoločnosti Dole pre severnú Európu, t. j. spoločnosť DFFE, nezávisle vo vzťahu k členom predstavenstva spoločnosti Dole v rámci spoločnosti Saba. Dole tiež uviedla, že spoločnosť VBH odoberala banány od spoločnosti DFFE a že DFFE každý štvrtok oznamovala spoločnosti VBH svoju zelenú cenu (alebo referenčnú cenu spoločnosti Dole) pre nasledujúci týždeň. Podľa spoločnosti Dole nezohrávala spoločnosť VBH žiadnu úlohu pri stanovení alebo úprave zelenej ceny, keďže nepôsobila ako dovozca, ale iba ako subjekt zaoberajúci sa dozrievaním a distribúciou.

211    V každom prípade údajná nezávislosť dcérskych spoločností Dole nie je spôsobilá spochybniť skutočnosť, že cena zelených banánov bola základom pre cenu žltých banánov.

212    Žalobkyne ďalej na pojednávaní uviedli, že referenčné ceny spoločnosti Dole za zelené banány stanovené vo štvrtok prvého týždňa odrážali predpokladané podmienky maloobchodného trhu v treťom týždni, pričom treba pripomenúť, že po dozretí ovocia v priebehu druhého týždňa sa žlté banány dodávali maloobchodníkom začiatkom tretieho týždňa.

213    Túto poslednú pripomienku treba dať napokon do súvislosti s takým obsahom kontaktov spoločností Dole a Chiquita pred stanovením cien, aký uviedli tieto podniky.

214    Spoločnosť Chiquita predovšetkým uviedla, že so spoločnosťou Dole hodnotila „predaj a ďalšie cenové faktory relevantné pre stanovenie ceny pre nasledujúci týždeň“, pričom sa spoločnosti Chiquita a Dole vzájomne informovali „o podmienkach ich maloobchodného predaja, teda žltého predaja“ (odôvodnenie 149 napadnutého rozhodnutia).

215    Spoločnosť Dole potvrdila, že jej kontakty so spoločnosťou Chiquita sa týkali „trhových podmienok“ a že hodnotenia situácie na trhu zahŕňali najmä „žlté zásoby u subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním“ (odôvodnenie 152 napadnutého rozhodnutia).

216    Treba poukázať na to, že pokiaľ ide o jej kontakty so spoločnosťou Weichert, o ktorej sa netvrdí, že predávala výlučne žlté banány, spoločnosť Dole uviedla, že v stredu poobede sa konalo rokovanie o tom, ako ona a spoločnosť Weichert „vnímali trh v priebehu aktuálneho týždňa a ako si mysleli, že sa trh môže vyvíjať v priebehu nasledujúceho týždňa“. Spoločnosť Dole dodala, že „očakávaný trhový dopyt bol odhadovaný v rámci diskusie o trhovej situácii ([to znamená o otázke], či v prístavoch existovali skôr vytvorené zásoby prebytočných dovozov alebo či si supermarkety z dôvodu klesajúceho dopytu spotrebiteľov neobjednávali zásoby žltých banánov od subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním)“ (odôvodnenie 183 napadnutého rozhodnutia a odpoveď spoločnosti Dole na žiadosť o informácie z 30. marca 2006).

217    Úvahy, ktoré sú uvedené vyššie, preukazujú relevantnosť zistenia, že medzi spoločnosťami Dole a Chiquita došlo k zosúladeniu s cieľom stanoviť v priebehu prvého týždňa cenu zelených banánov, ktorá bola oznámená subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním a distribúciou a maloobchodníkom, ktorí si sami zabezpečovali dozrievanie ovocia, a ktorá predstavovala základ ceny žltých banánov oznámenej maloobchodníkom v prvom alebo druhom týždni podľa spôsobu distribúcie ovocia, ktoré bolo dodávané začiatkom tretieho týždňa.

218    V štvrtom rade oba hlavné dokumenty, ktoré žalobkyne uvádzajú na podporu tvrdenia, že spoločnosti Chiquita a Dole stanovovali referenčné ceny pre odlišné výrobky, odlišných zákazníkov a odlišné týždne trojtýždňového cyklu trhu s banánmi, je potrebné, ako bolo vysvetlené vyššie, zaradiť a posúdiť v rámci fungovania trhu s banánmi.

219    Po prvé, žalobkyne uvádzajú vyhlásenie spoločnosti Chiquita, ktoré je pripojené k replike a týka sa jej cenovej politiky v niektorých severských krajinách, v ktorom sa uvádza, že „vo všeobecnosti sa rozhodnutia o stanovení cien pre týždeň B prijímajú v týždni A, to znamená, že ovocie predané vo štvrtok sa dodá nasledujúci týždeň“, a že „teda ovocie už dozrieva, keď prebiehajú rokovania so zákazníkmi“.

220    Žalobkyne ďalej odkazujú na obsah e‑mailu, ktorý poslal zamestnanec spoločnosti Atlanta 2. januára 2003 zamestnancovi spoločnosti Chiquita a ktorý znie takto:

„Hoci si uvedomujem, že spoločnosť Chiquita v priebehu posledných dvoch týždňov vždy nasledovala cenu stanovenú spoločnosťou Dole (a to smerom nadol), v tomto prípade by odporúčanie spoločnosti Dole nemohlo a nemalo byť nasledované. Cena stanovená spoločnosťou Chiquita je totiž žltou referenciou, ktoré sa uplatňuje na pondelňajšie dodávky nasledujúceho týždňa. Referenčná cena spoločnosti Dole, ktorá sa dnes ráno spočiatku zvýšila o 0,5 eura, je naopak zelenou referenciou, ktorá sa stane žltou až o dva týždne a nie skôr.“

221    Skúmanie celého obsahu správy dokazuje, že táto správa sa vzťahuje na zmenu žltej referenčnej ceny banánov značky Chiquita už oznámenej zákazníkom, ktoré distribuuje spoločnosť Atlanta, po zvýšení referenčnej ceny zelených banánov spoločnosti Dole, ku ktorému došlo ráno v ten istý deň, keď bola uvedená správa poslaná, teda vo štvrtok 2. januára 2003. Tento dátum nasleduje bezprostredne po období porušovania a uvedená správa, v ktorej sa uvádzajú aj cenové pohyby v dvoch posledných týždňoch roku 2002, je teda naďalej relevantná pre pochopenie fungovania dotknutého trhu.

222    Ako bolo vysvetlené v bodoch 182 až 184 vyššie, oba predmetné dokumenty sa týkajú jedného z variantov predaja banánov, a to modelového prípadu, keď dovozca predáva svoje zelené banány dcérskej spoločnosti alebo prepojenej spoločnosti zaoberajúcej sa dozrievaním a distribúciou, ktorá na základe žltej referenčnej ceny stanovenej vo štvrtok druhého týždňa, kým ovocie dozrieva, ďalej predáva tieto banány maloobchodníkom ako žlté začiatkom tretieho týždňa.

223    Na rozdiel od tvrdení žalobkýň táto situácia nepredstavuje týždňový časový odstup v procese uvádzania banánov spoločností Dole a Chiquita na trh, ktorý by viedol k odstráneniu súladu medzi činnosťami týchto podnikov nezlučiteľnému s protiprávnym zosúladením, ktoré sa im vytýka.

224    Vyššie uvedená situácia totiž nevyhnutne spadá do jediného časového „rámca“, ktorý žalobkyne samy opísali a uviedli v bode 179 vyššie.

225    V predmetnom e‑maile sa uvádza zvýšenie žltej referenčnej ceny banánov značky Chiquita distribuovaných spoločnosťou Atlanta, stanovenej a oznámenej vo štvrtok druhého týždňa v prípade ovocia, u ktorého prebieha dozrievanie a ktoré prišlo v pondelok druhého týždňa zelené a má byť dodané žlté začiatkom tretieho týždňa, v nadväznosti na zvýšenie referenčnej ceny zelených banánov spoločnosti Dole, stanovenej a oznámenej v ten istý štvrtok druhého týždňa v prípade ovocia, ktoré sa práve prepravuje, má prísť v pondelok tretieho týždňa a má byť dodané žlté o dva týždne neskôr začiatkom štvrtého týždňa.

226    Túto situáciu netreba posudzovať jednotlivo, ale treba ju zaradiť do rámca nepretržite fungujúceho trhu s dovážanými zelenými banánmi, ktoré prichádzali do severoeurópskych prístavov začiatkom každého týždňa a ktoré dovážali spoločnosti Chiquita a Dole, s banánmi následne umiestnenými do dozrievacích stredísk počas rovnakej doby približne siedmich dní a ďalej uvedením žltých banánov značiek Dole a Chiquita na trh. Banány značky Dole, ako aj banány značky Chiquita boli najprv zelené, než po dozretí zožltli, a boli pre konečných spotrebiteľov počas celého roka vystavené v rovnakých regáloch supermarketov alebo iných maloobchodných predajcov, a to podľa toho istého časového rámca.

227    Žlté banány spoločnosti Chiquita uvedené v e‑maile zamestnanca spoločnosti Atlanta boli teda súčasťou dovezených zelených banánov, ktoré prichádzali do severoeurópskych prístavov začiatkom druhého týždňa a v prípade ktorých bola stanovená zelená cena vo štvrtok prvého týždňa. Za rovnakých časových okolností boli dovážané zelené banány spoločnosti Dole a stanovená referenčná cena pre tieto banány.

228    Všetky tieto banány mali byť na účely spotreby uvedené na trh v rovnakom časovom období, a to približne jeden týždeň po ich vyložení a umiestnení v dozrievacích strediskách podľa jednotlivých podmienok, a teda začiatkom tretieho týždňa.

229    Toto posledné uvedené konštatovanie treba dať do súvislosti s ďalšou pripomienkou zamestnanca spoločnosti Atlanta.

230    Uvedený zamestnanec vo svojom e‑maile z 2. januára 2003 kritizuje zvýšenie žltej referenčnej ceny, ktorá bola už oznámená zákazníkom. Zdôrazňuje, že toto rozhodnutie je obchodnou chybou, keďže „sa cenový rozdiel na trhu zvýšil“, a že „pre spoločnosť Chiquita bude [v] nasledujúcom týždni ťažšie nájsť a udržať si zákazníkov“.

231    Toto vyhlásenie potvrdzuje, okrem významu otázky cenových rozdielov medzi jednotlivými značkovými banánmi, existenciu konkurenčnej ponuky v prípade žltých banánov počas tretieho týždňa. Práve v rovnakom čase však boli na maloobchodný trh uvedené banány značky Dole, ktoré prišli do prístavov začiatkom druhého týždňa a boli distribuované ako žlté subjektmi zaoberajúcimi sa dozrievaním, nezávislými spoločnosťami alebo dcérskymi spoločnosťami Dole.

232    Za týchto časových úvah, ktoré vyplývajú z analýzy dokumentu uvádzaného žalobkyňou, je potrebné dodať a pripomenúť, že prvá etapa uvádzania banánov dovezených v danom týždni na trh spočívala v tom, že všetci dovozcovia v rovnaký deň, teda vo štvrtok, stanovili zelenú cenu, ktorá predstavovala ponuku zelených banánov určenú subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním a distribúciou alebo maloobchodníkom, ktorí si sami zabezpečujú dozrievanie ovocia, a zároveň základ žltej ceny, ktorú dovozca alebo subjekty zaoberajúce sa dozrievaním a distribúciou oznámili zákazníkom z radov maloobchodníkov.

233    Napokon možno poznamenať, že predmetný e‑mail podporuje tiež existenciu viacerých činností spoločnosti Chiquita a jej zelenej ponuky. Zamestnanec spoločnosti Atlanta teda vysvetľuje, že kritika vznesená v prípade zvýšenia referenčnej ceny spoločnosti Dole nie je namieste v prípade zníženia ceny. Poukazuje na to, že zníženia ceny platia vždy nielen pre „nasledujúci zelený týždeň“, ale aj pre ovocie, ktoré je v dozrievacích komorách.

234    V piatom rade treba zdôrazniť, že žalobkyne sa odvolávajú na skutočnosť, že referenčné ceny sa uverejňovali v odbornej tlači, na čo Komisia poukázala v odôvodnení 106 napadnutého rozhodnutia. Preskúmanie výtlačkov časopisu Sopisco News, ktorý vychádzal každú sobotu pred skončením obchodných rokovaní, podľa spoločnosti Dole preukazuje, pokiaľ ide o dva týždne roku 2002, existenciu tabuľky s názvom „Predajné ceny banánov v eurách na hamburskom trhu pre dodávky na nasledujúci týždeň“.

235    V tejto tabuľke sa uvádza referenčná cena dovozcov a rozpätie skutočných cien dovozcov, okrem spoločnosti Chiquita, pričom maximálna skutočná cena zodpovedá údaju o referenčnej cene. V publikácii Sopisco News sa teda uvádza iba jedna referenčná cena porovnateľná v prípade všetkých dovozcov, vrátane spoločností Dole a Chiquita.

236    Žalobkyne na pojednávaní tvrdili, že pokiaľ ide o spoločnosť Chiquita, oficiálna cena uvedená v tejto publikácii bola žltou cenou, a že v nej neboli uvedené skutočné ceny tohto podniku vzhľadom na to, že časopisu Sopisco News nebol zaslaný žiadny údaj o predajoch zelených banánov.

237    Treba však poukázať na to, že referenčné ceny spoločnosti Chiquita uvedené v obidvoch výtlačkoch časopisu Sopisco News predložených na pojednávaní zodpovedajú zeleným cenám tohto podniku, aké sú pod spojením „aktuálny týždeň“ uvedené vo vnútorných správach spoločnosti Chiquita o cenách, aktualizovaných 27. júna a 18. júla 2002, pričom k rovnakej zhode dochádza aj v prípade referenčných cien spoločností Dole a Del Monte.

238    Samotná skutočnosť, že údaje o zelených predajoch spoločnosti Chiquita neboli zaslané časopisu Sopisco News, nemôže viesť nevyhnutne k záveru, že také predaje neexistovali.

239    Okrem toho je nesporné, že tabuľka uvedená v publikácii Sopisco News sa týka iba činnosti dovozcov spojenej s prístavom v Hamburgu (Nemecko), zatiaľ čo tieto subjekty používali aj ďalšie prístavy, najmä v mestách Antverpy (Belgicko), Göteborg (Švédsko), Bremerhaven (Nemecko), kde sa nachádza sídlo spoločnosti Atlanta, a Zeebrugge (Belgicko). Je potrebné zdôrazniť, že oba výtlačky časopisu Sopisco News predložené na pojednávaní obsahujú aj informatívne tabuľky o preprave a dovoze banánov, s uvedením mien lodí, prepravcov s prepravenými množstvami a cieľových prístavov tovarov. Z toho vyplýva, že iba prístav v Hamburgu, na rozdiel od prístavov v mestách Göteborg a Bremerhaven, nepoužívala spoločnosť Chiquita ako miesto určenia a vykládky lodí naložených banánmi v severnej Európe.

240    Zo všetkých úvah, ktoré boli uvedené vyššie, vyplýva, že žalobkyňami uvádzaná výhrada, že medzi spoločnosťami Dole a Chiquita nemohlo dôjsť k nijakej protiprávnej koordinácii z dôvodu odlišných prevádzkových režimov, je nedôvodná.

241    V tejto súvislosti treba dodať, že okrem dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavať ex offo, prináleží žalobcovi, aby uviedol žalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predložil dôkazy na podporu týchto dôvodov (rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, C‑389/10 P, Zb. s. I‑13125, bod 131).

242    Táto požiadavka procesnej povahy nie je v rozpore s pravidlom, podľa ktorého, pokiaľ ide o porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, prináleží Komisii, aby preukázala porušenia, ktoré zistila, a predložila dôkazy, ktoré z právneho hľadiska dostatočne preukážu existenciu okolností zakladajúcich porušenie. Od žalobcu sa totiž v rámci súdnej žaloby vyžaduje, aby označil sporné časti napadnutého rozhodnutia, uviedol v tomto ohľade svoje výhrady a predložil dôkazy, ktoré môžu predstavovať vážne indície preukazujúce dôvodnosť jeho výhrad (rozsudok KME Germany a i./Komisia, už citovaný v bode 241 vyššie, bod 132).

243    V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že v rámci organizácie a fungovania trhu s banánmi v čase skutkových okolností mohli subjekty zaoberajúce sa dovozom a dodávaním banánov, medzi ktoré patrili aj spoločnosti Dole a Chiquita, prostredníctvom svojich dvojstranných rokovaní protiprávne koordinovať referenčné ceny svojich značkových banánov pre nasledujúci týždeň.

244    Písomné vyjadrenia a dokumenty, ktoré žalobkyne predložili Všeobecnému súdu, naopak nestačia na preukázanie, že prevádzkové režimy spoločností Dole a Chiquita boli nezlučiteľné s takou koordináciou, a niektoré z nich dokonca potvrdili vytýkané zosúladenie týchto dvoch podnikov.

245    Na pojednávaní žalobkyne ďalej tvrdili, že spoločnosť Chiquita predávala svoje zelené banány predovšetkým svojej dcérskej spoločnosti Atlanta. Žalobkyne sa odvolávali na nespornú skutočnosť, že spoločnosť Chiquita uzatvorila „zmluvy Dole plus“, a na veľmi obmedzený rozsah týždenného predaja zelených banánov spoločnosťou Chiquita. Tvrdili tiež, že referenčná cena spoločnosti Chiquita bola pre predaj zelených banánov naďalej „žltou“.

246    Je potrebné konštatovať, že tieto tvrdenia nie sú podložené žiadnym konkrétnym a objektívnym dôkazom a že konštatovanie preukázanej existencie „zmlúv Dole plus“ nemôže samé osebe odôvodniť závery o objeme obchodu so zelenými banánmi spoločnosti Chiquita.

247    Vyhlásenia žalobkýň, že Chiquita predávala zelené banány na základe žltej referenčnej ceny okrem toho iba zdôrazňujú relatívny charakter pojmovej autonómie žltých a zelených cien, na ktorej žalobkyne zakladajú svoju argumentáciu, ktorý už preukázali prostredníctvom zameniteľnosti uvedených cien.

248    Z toho vyplýva, že výhradu, že prevádzkové režimy spoločností Dole a Chiquita nezlučiteľné s Komisiou vytýkanou koordináciou ich referenčných cien, treba zamietnuť.

c)     O protiprávnej koordinácii referenčných cien spoločností Dole, Chiquita a Weichert

 O určení protiprávnych rokovaní

249    Žalobkyne uvádzajú, že Komisia jasne a jednoznačne neurčila jednotlivé druhy vymenených informácií, ktoré považovala za protiprávne.

250    Z formulácie výhrady vyplýva, že táto kritizuje dodržanie povinnosti odôvodnenia uvedenej v článku 253 ES zo strany Komisie.

251    Komisia opisuje obsah kontaktov pred stanovením cien v bode 4.4.4 napadnutého rozhodnutia. Po tom, ako Komisia zdôraznila, že predmetné dvojstranné kontakty sa uskutočnili telefonicky a že dotknuté podniky ju informovali, že nemajú poznámky ani záznamy z týchto kontaktov, uviedla, že na účely dostatočne presného opísania obsahu predmetných dvojstranných kontaktov vychádzala z vyhlásení uvedených podnikov a z dokumentov pochádzajúcich z obdobia skutkových okolností.

252    Komisia tvrdí, že spoločnosti Dole a Chiquita, rovnako ako spoločnosti Dole a Weichert, rokovali v priebehu svojich rôznych kontaktov pred stanovením cien o podmienkach ponuky a dopytu, alebo inak povedané, o faktoroch stanovenia cien, to znamená o faktoroch významných pre stanovenie referenčných cien pre nasledujúci týždeň, a rokovali alebo si prezrádzali vývoj cien a údaje o referenčných cenách pre budúci týždeň pred stanovením týchto referenčných cien (odôvodnenia 148, 182 a 196 napadnutého rozhodnutia).

253    Komisia na podporu tohto tvrdenia uvádza relevantné vyhlásenia spoločností Dole a Chiquita v odôvodneniach 149 a nasl. napadnutého rozhodnutia:

„(149)      Keď spoločnosť Chiquita informovala Komisiu o kontaktoch pred stanovením cien, ktoré udržiavala so spoločnosťou Dole, uviedla, že témami ich rokovaní boli podmienky predaja a trhu a cenové faktory, ako aj oficiálne cenové ponuky týkajúce sa banánov. Vo svojich neskorších vyhláseniach spoločnosť Chiquita rozvíjala svoje počiatočné vyhlásenia. Uvádza, že takéto kontakty v stredu poobede ‚obvykle zahŕňali situáciu na trhu a ďalšie významné trhové faktory, ako aj všeobecný cenový zámer‘… Podľa spoločnosti Chiquita počas kontaktov pred stanovením cien pán [B.] (Chiquita) a pán [H.] (Dole)‚hodnotili predaj a ďalšie cenové faktory relevantné pre stanovenie ceny pre nasledujúci týždeň‘. … ,spoločnosti Chiquita a Dole sa okrem toho vzájomne informovali o podmienkach ich maloobchodného predaja, teda žltého predaja (Abverkauf)‘…

(150)      Spoločnosť Chiquita tvrdí, že ,spoločnosť Dole obvykle uvádzala, či mali jej ceny v porovnaní so spoločnosťou Chiquita «rásť» (gehen wir hoch), «klesať» (gehen wir runter) alebo «zostať nezmenené» (bleiben wir beim Preis stehen) v priebehu nasledujúceho týždňa v porovnaní s cenami prebiehajúceho týždňa. Odpoveďou spoločnosti Chiquita mohlo byť buď vyhlásenie typu «to sa zdá rozumné» alebo «uvidíme, čo urobíme». Niekedy bola spoločnosť Chiquita konkrétnejšia a uviedla, čo mala v úmysle urobiť v priebehu nasledujúceho týždňa‘. Podľa spoločnosti Chiquita prakticky počas všetkých kontaktov páni [B.] a [H.] rokovali o cenových zámeroch.

(151)      Spoločnosť Chiquita priznáva, že: ,…hlavnou témou telefonických rozhovorov pána [B.] s pánom [H.] bolo hodnotenie možností zvýšenia cien v priebehu nasledujúceho týždňa, inak povedané, hodnotenie, či mal druhý dotknutý podnik v úmysle zvýšiť svoje ceny. Bolo dôležité vedieť, či ešte zostával rozhodovací priestor pre zvýšenie cien‘. Spoločnosť Chiquita vyhlasuje, že: ,ak neboli informácie o zmenách ceny pre nasledujúci týždeň konkrétne, vo všeobecnosti sa pripúšťalo, že momentálna cena stúpne alebo klesne o 50 centov. Občas však spoločnosti Dole a Chiquita rokovali aj o sume, o ktorú zamýšľali zvýšiť alebo znížiť svoje ceny (napríklad «mali by sme zvýšiť o 1 euro»)‘.

(152)      Spoločnosť Dole v odpovedi na žiadosť o informácie tvrdí, že jej kontakty so spoločnosťou Chiquita sa týkali ,trhových podmienok a v tomto kontexte občas orientačného vývoja referenčných cien‘. Spoločnosť Dole konkrétne uvádza, že: ,…hodnotenia situácie na trhu zahŕňali poveternostné podmienky, žlté zásoby u subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním, odhadované zelené zásoby v prístavoch a ďalšie faktory ovplyvňujúce ponuku vo vzťahu k dopytu. V súvislosti s týmto rokovaním o trhu sa orientačné referenčné ceny mohli uvádzať aj ako úvahy s cieľom určiť, či bol trh na vzostupe alebo klesal.

…

(154)      Okrem toho spoločnosť Dole vyhlasuje, že spoločnosť Chiquita a ďalší konkurenti jej občas zavolali, aby overili požiadavky zákazníkov, pokiaľ ide o vývoj trhu. ,Napríklad…, či spoločnosť Dole skutočne mala reklamnú kampaň v konkrétnej krajine‘.

…

(158)      Spoločnosť Dole ďalej na strane 130 svojej odpovede na oznámenie o výhradách uvádza, že… ,pán [H.] vysvetlil, že sa mohol s pánom [B.] dohodnúť, že očakávali, že ceny sa zvýšia o jedno euro alebo o 50 centov, ale nikdy neexistovala žiadna dohoda o zvýšení cien‘…

(159)      Spoločnosť Dole vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uvádza, že pán [B.] ani pán [H.] nemali absolútnu právomoc stanoviť ceny a že si v dôsledku toho iba vymieňali svoje osobné názory [na spôsob, akým sa mohli vyvíjať referenčné ceny spoločností Chiquita a Dole…]“

254    Pokiaľ ide o dvojstranné kontakty medzi spoločnosťami Dole a Weichert, prvý uvedený podnik vyhlásil, ako vyplýva z odôvodnenia 183 napadnutého rozhodnutia a z odpovede spoločnosti Dole na žiadosť o informácie z 30. marca 2006, že sa týkali „všeobecného rokovania o trhových podmienkach (súčasného a očakávaného vývoja) a celkových trhových objemov“ a že v stredu poobede sa konalo rokovanie o tom, ako spoločnosti Dole a Weichert „vnímali trh v priebehu aktuálneho týždňa a ako si mysleli, že sa trh môže vyvíjať v priebehu nasledujúceho týždňa“. Spoločnosť Dole dodala, že:

„Očakávaný trhový dopyt bol odhadovaný v rámci diskusie o trhovej situácii (ako je otázka, či v prístavoch existovali skôr vytvorené zásoby prebytočných dovozov alebo či si supermarkety z dôvodu klesajúceho dopytu spotrebiteľov neobjednávali zásoby žltých banánov od subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním).“

255    Komisia odkazuje taktiež na ďalšie relevantné vyhlásenia spoločností Dole a Weichert v odôvodneniach 184 a nasl. napadnutého rozhodnutia:

„(184)      Spoločnosť Dole konkrétne uvádza, že ‚na základe svojich rokovaní o trhových podmienkach diskutovali aj o pravdepodobnosti celkového rastu trhu alebo poklesu cien banánov, alebo o tom, či sa ceny celkovo nezmenia. Okrem toho mohli rokovať aj o svojich názoroch na to, ako mohla «cena Aldi» zmeniť…‘

…

(186)      Spoločnosť Dole vyhlasuje, že konkurenti jej občas zavolali, aby sa pokúsili overiť požiadavky zákazníkov, pokiaľ ide o vývoj trhu. ,Napríklad…, či spoločnosť Dole skutočne mala reklamnú kampaň v konkrétnej krajine‘.

(187)      Spoločnosť Dole vo svojej odpovedi na žiadosť o informácie priznáva, že v určitých prípadoch konkrétne spoločnosti Weichert prezradila tiež ,možný vývoj svojej ponuky‘. Spoločnosť Dole vyhlasuje, že keď pán [S.] (Dole) komunikoval so svojimi kontaktnými osobami zo spoločnosti Weichert, ,Weichert sa ho tiež pravidelne, ak nie každý týždeň, pýtala na možný vývoj ponuky pre nasledujúci týždeň. Ak už mala spoločnosť Dole predstavu o vývoji referenčnej ceny pre nasledujúci týždeň, odpovedala‘.

(188)      Spoločnosť Weichert vo svojej odpovedi na žiadosť o informácie tvrdí, že dvojstranné kontakty so spoločnosťou Dole ,týkajúce sa celkových podmienok prevažujúcich na trhu‘ boli ,veľmi všeobecnými rozhovormi bez usporiadaného alebo vopred vymedzeného programu rokovania, v priebehu ktorých sa mohlo diskutovať o jednej alebo viacerých nasledujúcich témach‘, a zostavuje nasledujúci zoznam: vnímanie trhu, vývoj trhu, poveternostné podmienky v Európe, poveternostné podmienky v krajinách produkujúcich banány, dovoz banánov do EHP, úroveň ponuky na trhu, vývoj ponuky na trhu, stav maloobchodného predaja, stav predaja u subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním, otázky regulácie, akými sú možné zmeny režimu banánov v Spoločenstve alebo všeobecné klebety v odvetví (odchod alebo nové prijímanie zamestnancov, spoločné podniky/oznámené prevzatia, atď.)…

(189)      Spoločnosť Weichert okrem toho vyhlasuje, že ,v určitých prípadoch spoločnosť Dole zavolala spoločnosti Weichert, aby si s ňou vymenila názory na celkové podmienky prevažujúce na trhu…, a v ojedinelých prípadoch aj na možný vývoj oficiálnych cien pred tým, ako si vo štvrtok dovozcovia oznámili medzi sebou oficiálne ceny banánov‘.

(190)      Spoločnosť Dole vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdí, že spoločnosť Weichert sa niekedy ,pýtala na možný vývoj ponuky pre nasledujúci týždeň ako mierku, podľa ktorej mohla [spoločnosť Weichert] presne stanoviť [svoje] vlastné odhady‘…

…

(195)      …spoločnosť Dole v odpovedi na žiadosť o informácie vyhlasuje, že ,cieľom kontaktov bola výmena informácií, aby každý dovozca mohol lepšie odhadnúť trhové podmienky. Spoločnosť Dole použitím celkových informácií alebo všeobecných názorov o trhu, ktoré získala počas kontaktov, odhadovala pravdepodobný dopyt na trhu, pravdepodobnú ponuku dostupnú pre uspokojenie dopytu a súlad pôvodnej predstavy spoločnosti Dole o cene so skutočnými trhovými podmienkami‘…“

256    Je teda zrejmé, že Komisia na základe vyhlásení dotknutých podnikov jasne určila a rozlíšila dva druhy vymieňaných informácií, a to jednak cenové faktory, čiže faktory významné pre stanovenie referenčných cien pre nasledujúci týždeň, a jednak vývoj cien a údaje o referenčných cenách pre nasledujúci týždeň pred stanovením týchto referenčných cien.

257    Komisia zahrnula tieto výmeny dvoch druhov informácií pod druhové označenie kontaktov pred stanovením cien, pričom konkretizovala, že tieto výmeny sa týkali v určitých prípadoch vývoja cien a údajov o referenčných cenách pre nasledujúci týždeň (odôvodnenie 266 napadnutého rozhodnutia). Komunikácia pred stanovením cien znamená teda výmenu týkajúcu sa jedného alebo druhého z predmetných druhov informácií, a tým skôr oboch druhov informácií.

258    Žalobkyne sa v rámci svojej kritiky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolávajú po prvé iba na to, že nebol konkretizovaný počet kontaktov týkajúcich sa vývoja cien a údajov o referenčných cenách pre nasledujúci týždeň, čo znamená, že treba jednak pripustiť, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne zrejmé a jasné, pokiaľ ide o povahu predmetnej informácie, a ďalej, že sa umelo oddeľuje tento druh informácií a nezohľadňujú sa kontakty týkajúce sa faktorov stanovenia cien.

259    Okrem toho, že otázka frekvencie kontaktov pred stanovením cien je výslovne skúmaná v odôvodneniach 76 až 92 napadnutého rozhodnutia, treba poukázať na to, že Komisia opisuje frekvenciu prípadov, keď účastníci priamo prezradili cenové zámery. Sama spoločnosť Dole sa domnieva, že k tomu „došlo približne na polovici rokovaní so spoločnosťou Chiquita v stredu poobede“ (odôvodnenie 153 napadnutého rozhodnutia), a pokiaľ ide o kontakty medzi spoločnosťami Dole a Weichert, spoločnosť Dole pripúšťa, že v rámci ich kontaktov „diskutovali aj o pravdepodobnosti celkového rastu trhu alebo poklesu cien banánov, alebo o tom, či sa ceny celkovo nezmenia“ (odôvodnenia 184 a 187 napadnutého rozhodnutia), zatiaľ čo spoločnosť Weichert vyhlasuje, že rokovania „sa v ojedinelých prípadoch týkali aj možného vývoja oficiálnych cien“ (odôvodnenie 189 napadnutého rozhodnutia).

260    Žalobkyne po druhé vytýkajú Komisii, že konkrétne neuviedla, o akých druhoch „faktorov relevantných pre stanovenie referenčných cien“ bolo zakázané diskutovať. Zdôrazňujú rozdiel medzi zoznamom faktorov, ktorý zostavila spoločnosť Weichert a ktorý preberá napadnuté rozhodnutie, a zoznamom uvedeným vo vyjadrení k žalobe, ako aj skutočnosť, že uvedený zoznam zahŕňa najmä „dovozy banánov do EHP“, zatiaľ čo Komisia neuviedla nijakú výhradu vo vzťahu ku koordinácii množstiev.

261    Ako správne zdôrazňuje Komisia, nie je vo všeobecnosti povinná uviesť v napadnutom rozhodnutí taxatívny zoznam faktorov, ktoré sa v predmetnom odvetví musia považovať a priori za protiprávne. Bola naopak povinná dostatočne presne a jasne právne kvalifikovať správanie dotknutých podnikov vzhľadom na podmienky uplatnenia článku 81 ES, čo urobila, pokiaľ ide o povahu vymieňaných informácií tak, že prebrala opis dvojstranných kontaktov podaný samotnými podnikmi.

262    Komisia poukázala najmä na vyhlásenie spoločnosti Dole, podľa ktorého „hodnotenia situácie na trhu zahŕňali poveternostné podmienky, žlté zásoby u subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním, odhadované zelené zásoby v prístavoch a ďalšie faktory ovplyvňujúce ponuku vo vzťahu k dopytu“ (odôvodnenie 152 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o kontakty so spoločnosťou Chiquita). Spoločnosť Dole tiež uviedla, že informácie, ktoré si vymieňala so spoločnosťou Weichert, sa týkali trhových podmienok (aktuálneho a očakávaného vývoja), a spresnila, že „očakávaný trhový dopyt bol odhadovaný v rámci diskusie o trhovej situácii ([to znamená o otázke], či v prístavoch existovali skôr vytvorené zásoby prebytočných dovozov alebo či si supermarkety z dôvodu klesajúceho dopytu spotrebiteľov neobjednávali zásoby žltých banánov od subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním)“ (odôvodnenie 183 napadnutého rozhodnutia). Otázka vývoja trhu mohla taktiež viesť k rokovaniam spoločnosti Dole so spoločnosťami Chiquita a Weichert o organizovaní reklamných činností (odôvodnenia 154 a 186 napadnutého rozhodnutia).

263    Komisia tiež odkázala na vyhlásenie spoločnosti Dole, v ktorom sa uvádza, že „na základe svojich rokovaní o trhových podmienkach diskutovali [dotknutí zamestnanci] aj o pravdepodobnosti celkového rastu trhu alebo poklesu cien banánov, alebo o tom, či sa ceny celkovo nezmenia, a že „okrem toho mohli rokovať aj o svojich názoroch na to, ako mohla «cena Aldi» zmeniť… (odôvodnenie 184 napadnutého rozhodnutia). Toto vyhlásenie svedčí o prepojení rokovaní o faktoroch stanovenia cien s rokovaniami o vývoji cien, čo Komisii umožňuje poukázať na to, že účastníci všetkých kontaktov vedeli, že tieto kontakty mohli vyústiť do rokovaní alebo odhalení tejto povahy, a že napriek všetkému súhlasili, že sa ich zúčastnia (odôvodnenie 269 napadnutého rozhodnutia).

264    Je potrebné pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 125 vyššie, že požiadavka odôvodnenia musí byť posúdená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na záujem, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený. V prejednávanej veci nemožno platne tvrdiť, že Komisia neurčila jasne a jednoznačne jednotlivé druhy vymieňaných informácií, ktoré považovala za protiprávne, a konkrétne cenové faktory, zatiaľ čo tento posledný uvedený výraz iba vyjadruje vlastné a úplne jednoznačné vyhlásenia spoločnosti Dole o existencii rokovaní týkajúcich sa faktorov „ovplyvňujúcich ponuku vo vzťahu k dopytu“ (odôvodnenie 152 napadnutého rozhodnutia).

265    Okrem toho treba poukázať na to, že Komisia v napadnutom rozhodnutí jasne konkretizovala otázku zohľadnenia dovážaných množstiev pri kontaktoch pred stanovením cien.

266    Z odôvodnení 136, 149 a 185 napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že k výmene údajov týkajúcich sa očakávaných objemov dovozu do severnej Európy došlo už pred tým, ako sa uskutočnili kontakty pred stanovením cien. V priebehu uvedených kontaktov sa teda už nerokovalo o objeme dovozov jednotlivých podnikov, okrem prípadu, ak malo dôjsť k významnej zmene alebo nepravidelnosti v očakávaných dovozoch predovšetkým z dôvodu nepojazdnosti plavidla. Žalobkyne toto konštatovanie Komisie nespochybňujú.

267    Zo všetkých úvah, ktoré boli uvedené vyššie, vyplýva, že výhradu založenú na tom, že Komisia neurčila jasne a jednoznačne jednotlivé druhy vymieňaných informácií, ktoré považovala za protiprávne, treba zamietnuť.

 O povahe vymieňaných informácií

268    Žalobkyne tvrdia, že vymieňané informácie boli verejnej povahy alebo mohli byť získané z iných zdrojov, akými sú odborné publikácie, ktoré dokonca obsahovali podrobnejšie informácie, pokiaľ ide o predpokladané smerovanie cien v predmetnom odvetví.

269    Žalobkyne na podporu svojich tvrdení odkazujú na internetové periodiká, ktoré údajne dostatočne včas oznamujú všetky podrobnosti o trhu s banánmi. Samy konkrétne uvádzajú, že časopis Sopisco News uvádzal každú sobotu (teda dva dni pred tým, ako spoločnosť Dole skončila svoje rokovania o stanovení ceny pre nasledujúci pondelok) rebríček skutočných trhových cien dovozcov v prebiehajúcom týždni.

270    Ako správne zdôrazňuje Komisia, táto publikácia vychádzala teda najmenej dva dni po stanovení a oznámení referenčných cien, a nie v predchádzajúci deň. V tom čase boli referenčné ceny oznámené a na trhu značne rozšírené (odôvodnenie 104 rozhodnutia), čo je v rozpore s tvrdením žalobkýň o „dostatočne včasnom“ oznámení.

271    Pokiaľ ide o informačný list z Centre de coopération internationale en recherche agronomique pour le développement (Centrum medzinárodnej spolupráce v poľnohospodárskom výskume pre rozvoj) (CIRAD), tento podľa žalobkýň každý štvrtok prinášal klebety na trhu o skutočnom týždennom vývoji cien v Nemecku, ako aj v ďalších krajinách Európskej únie.

272    Tento časový údaj neumožňuje zistiť, či boli informácie uvedené v tejto publikácii podnikom známe pred ich stretnutím vo štvrtok skoro ráno, ktorého cieľom bolo stanoviť ich referenčné ceny.

273    Na pojednávaní žalobkyne v rozpore so svojimi písomnými vyjadreniami dokonca uviedli, že list CIRAD bol uverejňovaný v stredu, avšak bez toho, aby poskytli akýkoľvek dôkaz na podporu svojich tvrdení.

274    Zo skúmania výtlačkov tejto publikácie, ktoré poskytli žalobkyne a z ktorých žiaden nezodpovedá obdobiu porušovania konštatovanému v napadnutom rozhodnutí, v každom prípade vyplývajú číselné údaje predovšetkým v podobe grafov o výrobných množstvách a skutočných cenách, ako aj veľmi všeobecné komentáre o dotknutých geografických trhoch a vývoji vzhľadom na získané údaje.

275    Žalobkyne netvrdia, že sú tu uvedené referenčné ceny dovozcov pre nasledujúci týždeň alebo dokonca orientačný vývoj referenčných cien pre nasledujúci týždeň. Periodikum CIRAD neobsahuje žiadny individuálny číselný údaj týkajúci sa dovozcov banánov.

276    Žalobkyne navyše nespochybnili svoje vyhlásenia, ktoré Komisii uviedli v rámci popisu obsahu kontaktov, pokiaľ ide o rokovania so spoločnosťou Chiquita o „žltých zásobách u subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním, odhadovaných zelených zásobách v prístavoch“ (odôvodnenie 152 napadnutého rozhodnutia) a so spoločnosťou Weichert o existencii „skôr vytvorených zásob prebytočných dovozov v prístavoch“ alebo o otázke, či „si supermarkety z dôvodu klesajúceho dopytu spotrebiteľov neobjednávali zásoby žltých banánov od subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním“ (odôvodnenie 183 napadnutého rozhodnutia). Žalobkyne nepreukazujú, že také výmeny sa týkali informácií dostupných na trhu.

277    To isté platí o rokovaniach, ktoré sa týkali reklamných činností, udalostí ovplyvňujúcich prepravu tovarov do prístavov severnej Európy alebo maloobchodného predaja spoločností Dole a Chiquita, t. j. žltého predaja.

278    Komisia síce v nadväznosti na pripomienky spoločností Dole a Weichert sama pripustila, že informácie, o ktorých účastníci konania diskutovali, „mohli byť získané z iných zdrojov“ (odôvodnenia 160 a 189 napadnutého rozhodnutia), čo sa môže týkať meteorologických podmienok uvádzaných spoločnosťami Dole a Weichert v rámci opisu dvojstranných kontaktov.

279    Nič to však nemení na tom, že názor spoločností Dole alebo Weichert na takú či onakú informáciu významnú pre podmienky ponuky a dopytu, ktorá mohla byť získaná inak ako prostredníctvom rokovaní s dotknutými podnikmi, a na jej vplyv na vývoj trhu, nepredstavuje vzhľadom na svoju povahu verejne dostupnú informáciou.

280    V každom prípade konštatovanie Komisie v odôvodneniach 160 a 189 napadnutého rozhodnutia nie je samé osebe nezlučiteľné s jej záverom o protisúťažnom cieli predmetného postupu, ktorý je založený na celkovom posúdení tohto postupu.

 O účastníkoch výmen informácií

281    Žalobkyne tvrdia, že vytýkané rokovania sa neobmedzovali iba na troch dodávateľov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené, a že dovozcovia si vymieňali rovnaké alebo podobné informácie so svojimi zákazníkmi, čo Komisia nespochybňuje, avšak nevyvodzuje z toho dôsledky, čiže dôkaz, že tieto výmeny nemali protisúťažný cieľ.

282    Pokiaľ ide o ďalších dovozcov, spoločnosť Fyffes sama pripustila, že sa podieľala na úplne rovnakých kontaktoch s ostatnými dovozcami, a všetci dovozcovia Komisiu informovali, že mali presne tie isté kontakty so spoločnosťou Leon Van Parys (Pacific).

283    Na podporu tohto tvrdenia odkazujú žalobkyne na body 128 a 129 oznámenia o výhradách, ktoré znejú takto:

„(128)      …spoločnosť Dole vyhlasuje, že so spoločnosťami Fyffes, Weichert, Pacific, Del Monte a Chiquita mala dvojstranné kontakty, ktoré sa uskutočňovali pred stanovením referenčných cien banánov. Spoločnosť Del Monte vyhlasuje, že jej zamestnanec (riaditeľ predaja banánov) sa od pondelka do stredy telefonicky zhováral so zamestnancami ďalších dovozcov banánov, najmä spoločností Chiquita, Dole, Weichert/Fyffes a Pacific. Spoločnosť Weichert vyhlasuje, že mala dvojstranné kontakty najmä so spoločnosťami Chiquita, Del Monte, Fyffes a Pacific. Spoločnosť Fyffes vyhlasuje, že mala kontakty s dovozcami banánov, a medzi týmito dovozcami cituje spoločnosti Chiquita Nederland, Dole, Pacific, Del Monte/Weichert a Del Monte Holland.

(129)      Spoločnosť Pacific nepriznáva, že mala také kontakty s ďalšími účastníkmi pred stanovením referenčnej ceny. Spoločnosti Chiquita, Dole, Del Monte, Weichert a Fyffes však všetky vyhlasujú, že mali tento druh dvojstranných kontaktov so spoločnosťou Pacific. Predložené telefonické záznamy okrem toho dokazujú, že spoločnosť Pacific sa od pondelka do stredy telefonicky zhovárala s niektorými ďalšími účastníkmi…“

284    Je potrebné konštatovať, že z vyššie uvedených bodov možno vyvodiť iba to, že spoločnosť Fyffes pripustila kontakty s ďalšími dovozcami, medzi ktorých patrí aj spoločnosť Pacific, a že spoločnosti Chiquita, Dole, Del Monte a Weichert bez ďalšieho spresnenia vyhlásili, že tiež mali dvojstranné kontakty so spoločnosťou Pacific.

285    Treba zdôrazniť, že po zaslaní oznámenia o výhradách spoločnostiam Fyffes a Leon Van Parys (Pacific) Komisia nakoniec v dôsledku odpovedí poskytnutých týmito podnikmi a vlastného posúdenia dôkazov, ktoré mala k dispozícii, nekonštatovala v napadnutom rozhodnutí porušenie vo vzťahu k týmto dvom podnikom.

286    Z odôvodnení 21 a 24 napadnutého rozhodnutia navyše vyplýva, že okrem spoločností Chiquita, Weichert, Dole, Del Monte (pokiaľ ide o ich vlastné činnosti dodávateľov banánov), Fyffes a Leon Van Parys, pôsobil v severnej Európe veľký počet ďalších podnikov, ktoré predávali banány. Nikto netvrdí a tým skôr nie je ani preukázané, že sa tieto podniky podieľali na výmenách informácií vytýkaných v napadnutom rozhodnutí.

287    Napokon je potrebné poukázať na to, že žalobkyne nepredložili dôkaz o tom, že na vytýkaných výmenách informácií sa podieľali aj zákazníci.

288    Žalobkyne predkladajú dva listy od zákazníkov spoločnosti Dole, a to od spoločností Van Wylick OHG a Metro Group Buying GmbH, v ktorých tieto dve spoločnosti neuvádzajú, že by sa zúčastnili na rokovaniach s dodávateľmi banánov o faktoroch významných pre stanovenie referenčných cien pre nasledujúci týždeň alebo o vývoji cien a údajoch o referenčných cenách pre nasledujúci týždeň pred stanovením týchto cien, ani že by vedeli o dvojstranných kontaktoch medzi dovozcami, a nie to ešte o presnom dosahu týchto kontaktov. Obaja zákazníci spoločnosti Dole hlavne zdôrazňujú, že im tento podnik oznamoval svoju referenčnú cenu telefonicky vo štvrtok ráno. Žalobkyne samy uvádzajú, že v týchto listoch je relevantnou skutočnosť, že preukazujú, že pre zákazníkov bola rozhodujúcim faktorom „cena Aldi“, a nie referenčná cena, a že je teda „bezvýznamné, či zákazníci poznali alebo nepoznali všetky podrobnosti kontaktov pred stanovením cien, ktoré konštatovala Komisia“.

289    Žalobkyne navyše nesprávne tvrdia, pričom odkazujú na odôvodnenie 325 napadnutého rozhodnutia, že Komisia nespochybňuje, že o témach, ktoré sa preberali počas dvojstranných kontaktov, sa diskutovalo aj so zákazníkmi.

290    Komisia v odôvodnení 325 napadnutého rozhodnutia pripomína argumentáciu spoločností Dole a Del Monte týkajúcu sa konceptu „rádia banán“, podľa ktorého sa informácie na trhu s banánmi rýchlo šírili, a že podľa nich „všetci“ vedeli, že konkurenti sa rozprávali so „všetkými“. Komisia v nadväznosti na toto tvrdenie výslovne odkazuje na ďalšie odôvodnenia, v ktorých uviedla, jednak že dôkazy alebo tvrdenia, ktoré dotknuté podniky predložili, nepreukazujú, že by verejné inštitúcie, zákazníci alebo tretie osoby vedeli o kontaktoch pred stanovením cien a ich obsahu, a ďalej, že táto argumentácia v každom prípade nemení jej záver, že rokovania medzi dotknutými podnikmi sú protisúťažné.

291    Komisia v tomto ohľade správne uvádza, že je potrebné rozlišovať na jednej strane medzi konkurentmi, ktorí zbierajú informácie nezávisle alebo rokujú o budúcich cenách so zákazníkmi alebo tretími osobami, a na druhej strane konkurentmi, ktorí rokujú o faktoroch stanovenia cien a o vývoji cien s ďalšími konkurentmi pred stanovením svojich referenčných cien (odôvodnenie 305 rozhodnutia).

292    Pokiaľ prvé uvedené správanie nevyvoláva žiadne ťažkosti vo vzťahu k vykonávaniu voľnej a nenarušenej hospodárskej súťaže, to isté neplatí o druhom správaní, ktoré je v rozpore s požiadavkou, že každý hospodársky subjekt musí samostatne určovať politiku, ktorú zamýšľa vykonávať na spoločnom trhu, pričom táto požiadavka samostatnosti je v príkrom rozpore s akýmkoľvek nadviazaním priameho či nepriameho kontaktu medzi takými subjektmi, ktorý by mal za cieľ alebo za následok buď ovplyvnenie správania súčasného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámenie takého konkurenta s vlastným správaním na trhu, ktoré subjekt sám dodržiava alebo si zamýšľa osvojiť (rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, už citovaný v bode 56 vyššie, body 173 a 174, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, T‑61/99, Zb. s. II‑5349, bod 89).

293    Individuálne posúdenie klimatického javu ovplyvňujúceho výrobnú oblasť dovozcom banánov, ktorý je verejnou a dostupnou informáciou, nemožno zamieňať so spoločným hodnotením uvedeného javu dvomi konkurentmi prípadne spolu s ďalšou informáciou o stave trhu, a jeho vplyvu na vývoj odvetvia veľmi krátko pred stanovením ich referenčných cien.

294    Je potrebné pripomenúť, že spoločnosť Dole vysvetlila, že v rámci jej kontaktov so spoločnosťou Chiquita „hodnotenia situácie na trhu zahŕňali poveternostné podmienky, žlté zásoby u subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním, odhadované zelené zásoby v prístavoch a ďalšie faktory ovplyvňujúce ponuku vo vzťahu k dopytu“.

295    Komisia preto v odôvodneniach 160 a 189 napadnutého rozhodnutia správne uvádza, že „aj keď informácie o rôznych prerokúvaných témach mohli byť získané z iných zdrojov…, názory konkurentov, ktoré si v tejto súvislosti vymieňali na dvojstranných rokovaniach, z iných zdrojov získané byť nemohli“.

 O zohľadnení základných vlastností dotknutého trhu

296    Žalobkyne Komisii predovšetkým vytýkajú, že nijako nezohľadnila trhové podmienky, a teda neposkytla v tomto smere žiadne odôvodnenie, alebo inak povedané, jasne a jednoznačne nevysvetlila, akým spôsobom zohľadnila trhové podmienky na účely konštatovania, že výmena informácií predstavovala porušenie článku 81 ES. Žalobkyne vo všeobecnosti vytýkajú Komisii aj nesprávne posúdenie trhu.

–       O regulačnom rámci

297    Žalobkyne zdôrazňujú, že odvetvie bolo predmetom osobitnej právnej úpravy, ktorej dôsledkom bolo, že zásobovanie bolo určované v rámci systému colných kvót.

298    Pokiaľ ide v tomto ohľade po prvé o výhradu založenú na porušení povinnosti odôvodnenia, z odôvodnení 36 až 40, 129 až 137, 278 a 279 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia dostatočne a jednoznačne zohľadnila a preskúmala regulačný rámec odvetvia banánov v čase skutkových okolností, konkrétne nariadenie č. 404/93, keď posudzovala súlad správania spoločnosti Dole s článkom 81 ods. 1 ES.

299    Z toho vyplýva, že Komisii nemožno vytýkať žiadne porušenie článku 253 ES, pokiaľ ide o regulačný rámec dotknutých výmen informácií.

300    Pokiaľ ide po druhé o relevantnosť analýzy Komisie, treba zdôrazniť, že počas dotknutého obdobia sa na dovozy banánov do Spoločenstva vzťahoval licenčný režim. Komisia v odôvodnení 37 napadnutého rozhodnutia poukázala na to, že pri podávaní žiadostí o licencie museli subjekty zložiť zábezpeku a že veľká väčšina množstiev podliehajúcich licenciám bola pridelená tradičným subjektom na rozdiel od „nováčikov“ alebo „netradičných subjektov“ (od 1. júla 2001), čo svedčí o tom, že existovali určité prekážky vstupu na dotknutý trh.

301    Dovozné kvóty na banány boli stanovené ročne a pridelené na štvrťročnom základe s určitou obmedzenou flexibilitou medzi štvrťrokmi kalendárneho roka. Komisia konkrétne uvádza, že vzhľadom na režim kvót bolo teda počas dotknutého obdobia stanovené celkové množstvo banánov dovážaných do celého Spoločenstva v priebehu daného štvrťroka, s výhradou určitej obmedzenej flexibility medzi štvrťrokmi, keďže významné skutočnosti stimulovali držiteľov licencií, aby zaručili, že tieto licencie budú použité v priebehu dotknutého štvrťroka (odôvodnenie 134 rozhodnutia).

302    Ako uvádzajú žalobkyne, skutočnosť, že zásobovanie banánmi, ktoré pochádzali z Latinskej Ameriky a krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT) bolo v podstate stanovené nariadením č. 404/93 počas celého obdobia údajného porušovania, je skutočnosťou, ktorá má zjavný význam pri stanovovaní cien.

303    Význam tejto právnej úpravy vzhľadom na úroveň ponuky a skutočnosť, že prispieva k určitej transparentnosti na trhu, umožňujú konštatovať, že tvorba cien na trhu s banánmi nezodpovedala celkom voľnej súťaži ponuky a dopytu.

304    Toto konštatovanie nie je však nezlučiteľné so záverom Komisie o protisúťažnom cieli predmetného postupu.

305    Komisia po prvé náležite zohľadnila podstatnú vlastnosť odvetvia banánov, a to jeho organizáciu v týždenných cykloch.

306    Komisia správne zdôraznila, že spoločná organizácia trhov nestanovila vopred množstvo banánov dovážaných a predávaných v rámci Únie, a o to menej v predmetnej geografickej oblasti, v priebehu daného týždňa.

307    Na trhu organizovanom v týždenných cykloch mohla teda Komisia konštatovať, že dodávky banánov do severoeurópskych prístavov boli pre daný týždeň stanovené v závislosti od rozhodnutí o výrobe a dodávkach, ktoré prijali výrobcovia a dovozcovia (odôvodnenia 131 až 135 napadnutého rozhodnutia), ktorí mali teda určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o množstvo dostupné na trhu.

308    Komisia po druhé takisto zohľadnila osobitnú situáciu, pokiaľ ide o množstvo banánov dostupných v priebehu daného týždňa v severnej Európe, ktorú vysvetlila v odôvodnení 136 napadnutého rozhodnutia takto:

„Rôzne dokumenty, ktoré má Komisia k dispozícii, dokazujú, že účastníci konania si pred stanovením svojich týždenných referenčných cien vymieňali od pondelka do piatku informácie o banánoch dovezených do severoeurópskych prístavov. Týmito výmenami informácií sa prenášali údaje týkajúce sa vlastných množstiev banánov účastníkov konania, ktorých dovoz sa vo všeobecnosti predpokladal v priebehu nasledujúceho týždňa. Účastníci konania pripúšťajú, že také výmeny sa uskutočnili. Dovozcovia na doplnenie alebo alternatívne vychádzali z informácií týkajúcich sa dovezených banánov, ktoré boli dostupné z rôznych verejných alebo súkromných zdrojov prostredníctvom trhových informačných služieb. Preto v čase, keď sa účastníci konania kontaktovali pred stanovením cien, obvykle mali vždy vedomosť o množstvách banánov konkurentov, ktoré mali prísť do severoeurópskych prístavov neskôr v nasledujúcom týždni…“

309    Komisia okrem toho uviedla, že hoci dotknuté podniky nespochybnili konštatovanie uvedené v oznámení o výhradách, že k výmenám údajov o množstvách dochádzalo pravidelne na začiatku každého týždňa (od pondelka do stredy rána) (poznámka pod čiarou č. 179 napadnutého rozhodnutia), vzhľadom na tvrdenia, ktoré účastníci predložili v odpovedi na oznámenie o výhradách, sa domnievala, že dôkazy, ktoré mala k dispozícii, neviedli k záveru, že výmeny informácií o spracovaných množstvách mali protisúťažný cieľ alebo že boli neoddeliteľnou súčasťou porušenia (odôvodnenie 272 napadnutého rozhodnutia).

310    Komisia naopak poukázala na to, že účastníci kontaktov pred stanovením cien komunikovali vzhľadom na menšiu neistotu týkajúcu sa situácie ich konkurentov, pokiaľ ide o dodávky, a že táto skutočnosť spolu s transparentnosťou trhu vytvorenou jeho regulačným rámcom vyjadrovala nižší stupeň neistoty v odvetví banánov v severnej Európe, a tým viac zvyšovala potrebu chrániť pretrvávajúcu neistotu v súvislosti s budúcimi rozhodnutiami konkurentov v oblasti cien (odôvodnenie 272 napadnutého rozhodnutia).

311    Hoci žalobkyne vytýkajú Komisii nesprávne posúdenie kontextu predmetného postupu, neuvádzajú žiadnu konkrétnu argumentáciu, ktorá by spochybnila konštatovania Komisie o voľnej úvahe podnikov obchodujúcich s banánmi, pokiaľ ide o množstvo dostupné na trhu v priebehu daného týždňa a skutočnosť, že tieto podniky vedeli o dovozoch banánov, ktoré mali prísť, pred kontaktmi pred stanovením cien.

312    Za týchto okolností je potrebné poukázať na to, že Komisia pri svojom hodnotení správania spoločnosti Dole správne zohľadnila nižší stupeň neistoty v odvetví banánov v severnej Európe a súvisiacu potrebu chrániť pretrvávajúcu neistotu v súvislosti s budúcimi rozhodnutiami konkurentov v oblasti cien (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95 a T‑88/95, T‑103/95 a T‑104/95, Zb. s. II‑491, body 1088 a 1856).

–       O špecifickej povahe predmetného výrobku

313    Okrem chýbajúceho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tomto ohľade uvádzajú žalobkyne skutočnosť, že vzhľadom na to, že banány sú výrobkom podliehajúcim rýchlej skaze, ktorý sa musí rýchlo predať, pre dovozcov je užitočné a dokonca nevyhnutné najmä presne poznať vývoj na trhu a názory konkurentov v tomto ohľade, čo vysvetľuje, prečo existovalo toľko kontaktov medzi veľkým počtom dovozcov banánov. Francúzska Rada pre hospodársku súťaž to okrem iného uznala a pri celkovom posúdení účinkov výmeny informácií zohľadnila osobitné vlastnosti trhov s ovocím a zeleninou.

314    Pokiaľ ide po prvé o výhradu založenú na porušení povinnosti odôvodnenia, z odôvodnení 278, 279, 290, 300, 303, 341 až 343 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia dostatočne a jednoznačne preskúmala tvrdenia subjektov, ktorým je toto rozhodnutie určené, vrátane spoločnosti Dole, týkajúce sa špecifickej povahy predmetného výrobku, konkrétne jeho rýchleho podliehania skaze.

315    Z toho vyplýva, že Komisii nemožno vytýkať žiadne porušenie článku 253 ES, pokiaľ ide o špecifickú povahu predmetného výrobku.

316    Pokiaľ ide po druhé o dôvodnosť posúdenia Komisie, treba poukázať na to, že vyššie uvedeným tvrdením sa žalobkyne snažia konštatovať, že kontakty medzi dovozcami mali vzhľadom na špecifickú povahu predmetného výrobku legitímny cieľ, a to posilnenie účinnosti trhu.

317    Ako teda Komisia správne uvádza v odôvodnení 303 napadnutého rozhodnutia, tým že podniky, ktorým je napadnuté rozhodnutie určené, vysvetlili, že predmetom kontaktov bola účinná likvidácia zásob na trhu s výrobkom podliehajúcim rýchlej skaze, uznávajú, že ich kontakty ovplyvnili ich rozhodnutia o stanovení cien. Toto posledné uvedené konštatovanie potvrdzuje protisúťažný účinok predmetného postupu.

318    Komisia v odôvodnení č. 303 napadnutého rozhodnutia uvádza toto:

„…len čo je preukázaný protisúťažný cieľ kontaktov, účastníci konania ho nemôžu odôvodniť tým, že budú tvrdiť, že sa usilovali o ‚lepšiu účinnosť‘. Aby sa na protisúťažný zosúladený postup neuplatnil článok 81 [ES], je potrebné splniť podmienky stanovené v článku 81 ods. 3 [ES]… Okrem toho nestačí nemať nijaký ‚protisúťažný zámer‘ pri kontaktoch s konkurentmi, v priebehu ktorých boli odhalené cenové zámery alebo faktory stanovenia cien, alebo sa o nich rokovalo…“

319    Komisia navyše konštatovala, že podmienky uplatnenia článku 81 ods. 3 ES neboli splnené (odôvodnenia 339 až 343 napadnutého rozhodnutia).

320    Vyhlásenia žalobkýň, ktoré spochybňujú existenciu porušenia článku 81 ods. 1 ES na základe toho, že dovozcovia potrebovali poznať názory konkurentov na vývoj trhu vzhľadom na veľmi krátky čas na uvedenie na trh, ktorý si vyžadovala potreba predať za niekoľko dní celé náklady ovocia podliehajúceho rýchlej skaze, iba potvrdzujú zistenia a závery Komisie.

321    Okrem toho pre vyriešenie prejednávaného sporu sú irelevantné všeobecné úvahy vnútroštátneho orgánu pre hospodársku súťaž, ktorému bola predložená žiadosť o stanovisko k ekonomickej organizácii odvetvia ovocia a zeleniny v dotknutom členskom štáte.

322    Napokon je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry nezáleží na tom, že dotknuté podniky sa zosúladili z dôvodov, z ktorých niektoré boli legitímne. Súdny dvor teda rozhodol, že dohodu možno považovať za obmedzujúcu aj vtedy, ak jej cieľom nie je iba obmedzenie hospodárskej súťaže, ale sleduje aj iné, legitímne ciele (rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers, už citovaný v bode 68 vyššie, bod 21).

323    Za týchto okolností treba konštatovať, že žalobkyne neuviedli žiadne tvrdenie, ktoré by spochybnilo posúdenie Komisie, pokiaľ ide o špecifickú povahu predmetného výrobku.

–       O premenlivosti dopytu

324    Žalobkyne odkazujú na odôvodnenia 35 a 130 napadnutého rozhodnutia a tvrdia, že ponuka na predmetnom trhu sa významne menila a že dovozcovia nemohli spoľahlivo predvídať dopyt, čo malo za následok, že ceny sa menili každý týždeň.

325    Pokiaľ ide po prvé o výhradu založenú na porušení povinnosti odôvodnenia, ako zdôrazňujú samy žalobkyne vo svojich písomných vyjadreniach, Komisia výslovne poukázala na otázku dopytu na dotknutom trhu, keď uviedla, že „[b]anány sú obchodne vnímané ako výrobok dostupný počas celého roka, po ktorom je dopyt mierne vyšší v prvom polroku a nižší v priebehu druhého polroka, najmä v lete“ (odôvodnenie 35 napadnutého rozhodnutia), čo vylučuje akékoľvek porušenie jej povinnosti odôvodnenia v tomto ohľade.

326    Pokiaľ ide po druhé o dôvodnosť posúdenia vykonaného Komisiou, treba poukázať na to, že jej konštatovanie uvedené v bode 325 vyššie nemožno zamieňať s konštatovaním, – ako to robia žalobkyne, – že dovozcovia nemôžu spoľahlivo predvídať dopyt. Táto posledná poznámka uvedená v odôvodnení 130 napadnutého rozhodnutia napokon zodpovedá iba vyhláseniam spoločnosti Del Monte.

327    Okrem toho treba poukázať na to, že Komisia bez toho, aby to žalobkyne spochybnili, zdôraznila (odôvodnenie 131 napadnutého rozhodnutia) spôsobilosť dovozcov rozhodovať sa v rámci týždenného stanovovania množstiev banánov dovážaných do severoeurópskych prístavov a ich rozdeľovania medzi jednotlivé členské štáty, ktoré patria do severnej Európy, východnej Európy a EZVO, teda situáciu vyznačujúcu sa, pokiaľ ide o ponuku, prispôsobivosťou a pružnosťou trhu.

328    Vyhlásenia žalobkýň o premenlivosti dopytu a jej údajnom dôsledku, teda týždennej premenlivosti cien, sú ďalej zlučiteľné so závermi Komisie o tom, že došlo k zosúladenému postupu, ktorého cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, a dokonca potvrdzujú tieto závery.

329    Pokiaľ ide o obsah dvojstranných kontaktov, Komisia správne zdôraznila, že dotknuté podniky rokovali o podmienkach ponuky a dopytu, alebo inak povedané, o faktoroch stanovenia cien predovšetkým so spoločným hodnotením úrovne dopytu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že spoločnosť Dole uviedla, že v rámci svojich rokovaní so spoločnosťou Weichert „bol očakávaný trhový dopyt odhadovaný v rámci diskusie o trhovej situácii ([to znamená o otázke], či v prístavoch existovali skôr vytvorené zásoby prebytočných dovozov alebo či si supermarkety z dôvodu klesajúceho dopytu spotrebiteľov neobjednávali zásoby žltých banánov od subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním)“ (odôvodnenie 183 napadnutého rozhodnutia).

330    V ekonomickej štúdii z 10. apríla 2007, ktorú predložila spoločnosť Dole v priebehu správneho konania, sa uvádza, že dopyt po banánoch sa menil z jedného týždňa na druhý v závislosti od veľkého počtu predvídateľných či nepredvídateľných faktorov a že vzhľadom na túto neistotu musela spoločnosť DFFE nájsť ideálnu cenu, ktorá by jej umožnila dosiahnuť rovnováhu medzi jej zásobovaním a týmto pohyblivým dopytom s ohľadom na riziká a náklady spojené s dozrievaním banánov. Ďalej sa v nej uvádza, že „faktorom, ktorý ovplyvňuje konečné množstvá zakúpené zákazníkmi, je cena, takže dopyt je na rozdiel od ponuky pružný vo vzťahu k cene“.

331    Tieto úvahy spoločnosti Dole o dopyte v kontexte trhu, ktorý sa vyznačuje aj systémom výmen informácií medzi dovozcami o týždenných dovozoch banánov do prístavov, sú spôsobilé odôvodniť závery Komisie o tom, že cena bola kľúčovým nástrojom hospodárskej súťaže v predmetnom odvetví (odôvodnenie 261 napadnutého rozhodnutia), a o naliehavej potrebe chrániť v rámci trhu s banánmi pretrvávajúcu neistotu v súvislosti s budúcimi rozhodnutiami konkurentov v oblasti cien (odôvodnenie 272 napadnutého rozhodnutia).

–       O štruktúre trhu

332    Žalobkyne zdôrazňujú, že k obmedzenej výmene informácií došlo na trhu, ktorý nie je vysoko koncentrovaný ani oligopolný. Komisia najprv uviedla opak v bode 406 oznámenia o výhradách, avšak neskôr bez akéhokoľvek vysvetlenia konštatovala, že tento faktor nie je relevantný (odôvodnenie 280 napadnutého rozhodnutia), a teda zamietla presvedčivé dôkazy predložené na podporu konkurenčnej povahy dotknutého trhu. Okrem toho údajné porušenie sa týka menej ako polovice trhu, buď 45 až 50 % podľa hodnoty alebo 40 až 45 % podľa objemu (odôvodnenie 31 napadnutého rozhodnutia) na základe prehnaných číselných údajov Komisie, ktorá jasne nekonkretizovala výpočet tohto podielu na trhu, pričom tento posledný uvedený podiel bol v Nemecku, ktorý je najvýznamnejším trhom v severnej Európe, v skutočnosti menší ako 25 %. Tento rozsah podielu na trhu prirodzene vylučuje akékoľvek odôvodnenie pripomienky, že predmetná výmena informácií mohla byť použitá na podporu zvýšenia cien v rámci odvetvia.

333    Pokiaľ ide po prvé o výhradu založenú na porušení povinnosti odôvodnenia, je potrebné konštatovať, že otázku štruktúry trhu a jeho súťažnej povahy Komisia dostatočne a jednoznačne preskúmala v odôvodneniach 25 až 31, 280, 281 a 324 napadnutého rozhodnutia.

334    Toto konštatovanie nemožno spochybniť tým, že v bode 406 oznámenia o výhradách Komisia pôvodne uznala existenciu oligopolného trhu, pričom toto označenie nie je viac uvedené v napadnutom rozhodnutí.

335    Treba však pripomenúť, že podľa judikatúry rozhodnutie nemusí byť nevyhnutne vernou kópiou oznámenia o výhradách (rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, 209/78 až 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 68). Komisia totiž musí mať možnosť zohľadniť vo svojom rozhodnutí odpovede dotknutých podnikov na oznámenie o výhradách. V tomto ohľade musí mať možnosť nielen prijať alebo odmietnuť tvrdenia dotknutých podnikov, ale tiež pristúpiť k svojej vlastnej analýze skutočností uvedených týmito podnikmi, a to buď aby upustila od výhrad, ktoré sa ukážu nedôvodné, alebo aby skutkovo a právne upravila alebo doplnila svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 92; pozri v tomto zmysle aj rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, už citovaný v bode 151 vyššie, body 437 a 438).

336    Keďže na to mala právo, Komisia teda v nadväznosti na odpovede podnikov na oznámenie o výhradách upravila v napadnutom rozhodnutí svoju argumentáciu, ktorá je uvedená predovšetkým v odôvodneniach 280 a 281. V týchto odôvodneniach Komisia tvrdí, že:

–        štruktúra trhu nie je v prejednávanej veci relevantnou skutočnosťou na účely preukázania porušenia, čo Všeobecný súd zdôraznil v rozsudku z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia (T‑202/98, T‑204/98 a T‑207/98, Zb. s. II‑2035, bod 113), že v prípade cenového kartelu sa relevantnosť štruktúry trhu, na ktorom došlo k porušeniu, odlišuje od relevantnosti v prípadoch rozdelenia trhu,

–        v každom prípade účastníci konania mali podstatný podiel na trhu a boli dodávateľmi troch najväčších značiek banánov,

–        účastníci konania nemôžu odôvodniť svoju účasť na kartelových dohodách vyhlásením, že na trhu existuje hospodárska súťaž, a že pre vznik porušenia na základe cieľa nie je potrebné, aby dohody vylučovali akúkoľvek hospodársku súťaž medzi účastníkmi konania.

337    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že Komisii nemožno vytýkať žiadne porušenie článku 253 ES, pokiaľ ide o otázku štruktúry predmetného trhu.

338    Pokiaľ ide po druhé o relevantnosť posúdenia Komisie, žalobkyne správne poznamenávajú, že stanovisko, podľa ktorého štruktúra trhu nie je relevantnou skutočnosťou na účely preukázania porušenia v tomto prípade, vychádza z nesprávneho výkladu rozsudku Tate & Lyle a i./Komisia, už citovaného v bode 336 vyššie, v tom zmysle, že časti tohto rozsudku citované v odôvodnení 280 napadnutého rozhodnutia sa netýkajú preukázania porušenia, ale výšky uloženej pokuty.

339    Je totiž potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry musí každý hospodársky subjekt samostatne stanoviť politiku, ktorú chce viesť na spoločnom trhu a že hoci táto požiadavka samostatnosti nevylučuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobiť zistenému alebo očakávanému správaniu svojich konkurentov, prísne však bráni akémukoľvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi takými subjektmi, ktorý by mohol buď ovplyvniť správanie aktuálneho alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol odhaliť správanie takého konkurenta, ktoré sa tento konkurent rozhodol dodržiavať na tomto trhu alebo ktoré si zamýšľa osvojiť na tomto trhu, pokiaľ majú tieto kontakty za cieľ alebo za následok dosiahnutie podmienok hospodárskej súťaže, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam predmetného trhu vzhľadom na povahu dodávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb, veľkosť a počet podnikov a objem uvedeného trhu (rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, body 32 a 33).

340    Ak je ponuka na trhu veľmi koncentrovaná, výmena určitých informácií môže najmä podľa typu vymieňaných informácií umožniť podnikom poznať postavenie a obchodnú stratégiu svojich konkurentov na trhu, a skresliť tak súperenie na tomto trhu a zvýšiť pravdepodobnosť tajnej dohody, dokonca ju uľahčiť. Naopak, ak je ponuka rozdrobená, rozširovanie a výmena informácií medzi konkurentmi môže byť pre konkurencieschopnosť trhu neutrálna, dokonca pozitívna (rozsudok Súdneho dvora z 23. novembra 2006, Asnef‑Equifax a Administración del Estado, C‑238/05, Zb. s. I‑11125, bod 58).

341    Súdny dvor tiež uviedol, že systém výmeny informácií môže predstavovať porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, aj keď predmetný trh nie je silne koncentrovaným oligopolným trhom (rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, už citovaný v bode 62 vyššie, bod 86).

342    Je potrebné zdôrazniť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, že okrem spoločností Chiquita, Weichert a Dole dosahovali v severnej Európe významný predaj banánov spoločnosti Del Monte (pokiaľ ide o jej vlastné činnosti dodávateľa banánov), Fyffes a Leon Van Parys a že okrem týchto podnikov pôsobil v severnej Európe vysoký počet ďalších podnikov predávajúcich banány. Väčšina týchto podnikov boli malé podniky, ktoré sa sústredili na obmedzenú geografickú oblasť (konkrétne Nemecko) (odôvodnenia 21 a 24 napadnutého rozhodnutia).

343    Komisia však konkrétne uvádza, že účastníci konania mali podstatný podiel na trhu a boli dodávateľmi troch najväčších značiek banánov.

344    Komisia v tejto súvislosti v odôvodneniach 25 až 31 napadnutého rozhodnutia vysvetľuje spôsob, akým určila pri zásobovaní banánmi spoločnú prítomnosť subjektov, ktorým je napadnuté rozhodnutie určené.

345    Komisia teda pristúpila k odhadu ich celkových podielov na predaji banánov na základe informácií, ktoré poskytli subjekty, ktorým je napadnuté rozhodnutie určené, a dovozcovia banánov Fyffes a LVP, na základe čoho dospela k záveru, že podiely hodnoty predaja spoločností Chiquita, Dole a Weichert predstavovali spolu v roku 2002 približne 45 až 50 % predaja banánov v severnej Európe (odôvodnenia 26 a 27 napadnutého rozhodnutia).

346    Žalobkyne tvrdia, že číselné údaje, ktoré uvádza Komisia, sú značne prehnané a nie sú v súlade s nezávislým vyšetrovaním vykonaným u spotrebiteľov, ktoré preukázalo, že spoločný podiel spoločností Chiquita, Dole a podniku vytvoreného spoločnosťami Del Monte a Weichert bol čo do objemu nižší ako 25 % na najvýznamnejšom trhu, t. j. v Nemecku.

347    Spoločnosť Dole toto tvrdenie uviedla už v priebehu správneho konania a Komisia ho v odôvodnení 29 napadnutého rozhodnutia správne zamietla takto:

„…Po prvé je potrebné správne pochopiť, že odhad podielu na trhu v Nemecku, ktorý Komisia uviedla v oznámení o výhradách, spočíval na obratoch a odhadoch predajov ostatných dodávateľov banánov, ktorých oznámili subjekty, ktorým je toto rozhodnutie určené, ako aj spoločnosti LVP a Fyffes. Odhad, ktorý Komisia vykonala v oznámení o výhradách, bol založený na hodnote, nie na objeme. Aj keby bol odhad nezávislej agentúry pre výskum trhu správny, veľkú časť rozdielu medzi týmto odhadom a odhadom Komisie možno vysvetliť cenovým rozdielom medzi značkovými a neznačkovými banánmi. Po druhé agentúra pre výskum trhu berie do úvahy počet banánov spotrebovaných v Nemecku, kým odhad Komisie zohľadňuje banány predané v Nemecku. Všetky banány, ktoré dovozcovia dodajú do Nemecka, sa však nevyhnutne nespotrebujú v tejto krajine…“

348    Zo záznamov z predmetného vyšetrovania prebratých na strane 42 odpovede spoločnosti Dole na oznámenie o výhradách vyplýva, že údaje, ktoré sú v nich uvedené, sa týkajú roka 2004, zatiaľ čo obdobie porušovania sa skončilo koncom roka 2002, a iba Nemecka, kde Komisia práve konštatovala prítomnosť početných malých subjektov. Z tých istých dôvodov nie je relevantná ani tabuľka znázorňujúca trhové podiely spoločností Dole, Chiquita, Del Monte a ostatných dodávateľov na nemeckom trhu v priebehu rokov 2003 až 2005.

349    Je potrebné konštatovať, že v rámci tohto konania žalobkyne iba opakujú to isté tvrdenie založené na tých istých dokumentoch bez toho, aby poskytli akýkoľvek dôkaz, ktorý by spochybnil odpoveď Komisie o jeho irelevantnosti. Žalobkyne nepredkladajú žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by podporil ich tvrdenie o silne konkurenčnom trhu v severnej Európe.

350    Komisia v napadnutom rozhodnutí tiež posúdila podiel objemu predaja dotknutých podnikov v severnej Európe na základe nimi poskytnutých údajov vo vzťahu k objemu zrejmej spotreby banánov vyplývajúcej z oficiálnych štatistík zverejnených Eurostatom (Štatistický úrad Európskej únie) a dospela k záveru, že predaj čerstvých banánov spoločnosťami Chiquita, Dole a Weichert vyjadrený v množstvách predstavoval v roku 2002 približne 40 až 45 % zrejmej spotreby čerstvých banánov v severnej Európe, pričom tento odhad bol mierne nižší ako hodnota podielu tohto predaja (odôvodnenie 31 napadnutého rozhodnutia).

351    Žalobkyne tvrdia, že spôsob, akým Komisia vypočítala podiely na trhu, je nejasný, keďže ako sa zdá, spočítala v čitateľovi predaje žltých a zelených banánov, ale v menovateli použila iba zelené banány (t. j. číselné údaje o dovozoch poskytnuté Eurostatom, ktoré sa môžu týkať iba zelených banánov), čo znamená, že celkový súčet podielov na trhu musí byť vyšší ako 100 %.

352    Túto argumentáciu treba zamietnuť v takom rozsahu, v akom vychádza z nesprávneho predpokladu, a to rozlišovania medzi žltými a zelenými banánmi. Je potrebné pripomenúť, že predmetným výrobkom je čerstvý banán, pričom žalobkyne neposkytli dôkaz, ktorým by preukázali svoje tvrdenie, že existujú dva odlišné výrobky, ktoré patria na dva odlišné trhy. Napadnuté rozhodnutie sa týka všetkých banánov, či už zelených alebo žltých, a Komisia jasne preukázala vzťah medzi predajom čerstvých banánov spoločnosťami Chiquita, Dole a Weichert v roku 2002 a zrejmou potrebou toho istého výrobku.

353    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že Komisia správne konštatovala a zohľadnila skutočnosť, že spoločnosti Dole, Chiquita a Weichert mali podstatný podiel na trhu, ktorý, hoci ho nemožno označiť za oligopolný, nemožno charakterizovať ako trh s rozdrobenou ponukou.

354    Z toho vyplýva, že výhrady porušenia povinnosti odôvodnenia a nesprávneho posúdenia týkajúceho sa zohľadnenia základných vlastností dotknutého trhu treba zamietnuť.

 O harmonograme a frekvencii kontaktov

355    Žalobkyne uvádzajú, že pravidelnosť výmeny informácií je podľa judikatúry relevantnou skutočnosťou na účely posúdenia, či taká výmena predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa, a že Komisia v prejednávanej veci túto skutočnosť neposúdila správne, ani jasne a jednoznačne nevysvetlila úvahy, ktorými sa riadila.

356    Pokiaľ ide v prvom rade o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa harmonogramu a frekvencie kontaktov, z odôvodnení 70 až 75 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že kontakty pred stanovením cien prebiehali medzi spoločnosťami Dole a Chiquita obvykle v stredu neskoro popoludní a niekedy vo štvrtok skoro ráno a medzi spoločnosťami Dole a Weichert iba v stredu poobede, teda veľmi krátko pred tým, ako tieto podniky stanovili svoje referenčné ceny.

357    Pokiaľ ide o kontakty medzi spoločnosťami Dole a Chiquita, spoločnosť Chiquita uviedla, že sa uskutočňovali takmer každý týždeň (okrem obdobia prázdnin a ostatných voľných týždňov). Dostupné telefonické záznamy jej zamestnanca, pána B., uvádzajú najmenej 55 odchádzajúcich telefonických hovorov pánovi H. (ale žiadne prichádzajúce hovory) v stredu a najmenej 53 odchádzajúcich hovorov vo štvrtok ráno od roku 2000 do roku 2002, z toho 23 hovorov (v 19 týždňoch) sa uskutočnilo do 8:45 hod., dokonca v prípade 18 z nich (v 17 týždňoch) do 8:30 hod. (t. j. pred začiatkom stretnutia o stanovení cien spoločnosti Dole) (odôvodnenia 76 až 78 napadnutého rozhodnutia), čo sa zhoduje s vyhláseniami spoločnosti Chiquita, že so spoločnosťou Dole mala kontakty pred stanovením cien vo štvrtok ráno.

358    Spoločnosť Dole vyhlásila, že od roku 2000 približne do jesene 2001 sa uskutočnili kontakty medzi jej zamestnancom, pánom H., a pánom B. (zamestnancom spoločnosti Chiquita) dvadsaťkrát do roka (15‑krát v stredu a 5‑krát vo štvrtok). Spoločnosť Dole okrem toho tvrdila, že od jesene 2001 približne do rokov 2002 – 2003 sa uskutočnili kontakty medzi jej zamestnancom, pánom G., a jeho partnermi v spoločnosti Chiquita v počte možno desaťkrát za rok. Podľa spoločnosti Dole je možné, že od jesene 2001 do decembra 2002 sa medzi pánom H. a pánom B. uskutočnilo niekoľko telefonických hovorov tejto povahy, avšak „pán H.… si vôbec nespomína na také hovory počas tohto obdobia“ (odôvodnenie 79 napadnutého rozhodnutia).

359    Spoločnosť Dole vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách na základe dostupných telefonických záznamov odhadla počet kontaktov v stredu poobede na 55 a vo štvrtok ráno na 58, bez ohľadu na dĺžku trvania hovoru v prípade týchto posledných uvedených hovorov (odôvodnenie 77 a poznámka pod čiarou č. 92 napadnutého rozhodnutia).

360    V odôvodnení 153 napadnutého rozhodnutia sa tiež uvádza, že spoločnosť Dole sama odhadla, že k výmene týkajúcej sa orientačného vývoja referenčnej ceny došlo približne počas polovice kontaktov so spoločnosťou Chiquita.

361    Pokiaľ ide o kontakty medzi spoločnosťami Dole a Weichert, ku ktorým nie sú k dispozícii telefonické záznamy, Dole najprv vo svojej odpovedi na žiadosti o informácie uviedla, že komunikovala so spoločnosťou Weichert „takmer každý týždeň“, teda asi 40 týždňov v roku, a následne v odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdila, že „výmena informácií o podmienkach na trhu sa uskutočňovala približne každý druhý týždeň z dôvodu cestovania a iných povinností“, čo je dôvod, ktorý už bol uvedený v odpovedi na žiadosti o informácie na účely vysvetlenia údajného počtu kontaktov (odôvodnenia 87 a 88 napadnutého rozhodnutia).

362    Weichert vo svojej odpovedi na žiadosť o informácie z 15. decembra 2006 vyhlásila, že kontakty so spoločnosťou Dole sa neuskutočňovali každú stredu, ale v priemere raz alebo dva razy mesačne. Keď ju Komisia 5. februára 2007 vyzvala, aby spresnila počet týždňov v roku, Weichert uviedla, že jej zamestnanci boli v kontakte so spoločnosťou Dole asi 20 až 25 týždňov v roku (odôvodnenie 87 napadnutého rozhodnutia).

363    Spoločnosť Weichert vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách následne tvrdila, že kontakty so spoločnosťou Dole sa uskutočnili „v priemere nie viac ako jeden alebo dvakrát mesačne“, bez toho, aby sa výslovne vrátila k pôvodnému týždennému odhadu, čo Komisiu viedlo ku konštatovaniu frekvencie približne 20 až 25 týždňov za rok, ktorá je v súlade s vyhláseniami spoločnosti Dole (odôvodnenia 90 a 91 napadnutého rozhodnutia).

364    Na základe takto získaných informácií Komisia dospela k záveru, že kontakty boli dostatočne súvislé, aby vytvorili komunikačný „rámec“ (odôvodnenia 86 a 91 napadnutého rozhodnutia).

365    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že Komisii nemožno vytýkať žiadne porušenie povinnosti odôvodnenia uvedenej v článku 253 ES.

366    Pokiaľ ide v druhom rade o dôvodnosť posúdenia Komisie, žalobkyne sa po prvé odvolávajú na nepresnosť napadnutého rozhodnutia, čo sa týka obsahu vytýkaných kontaktov a osobitne pojmu „faktory stanovenia cien“, a kritizujú tak relevantnosť analýzy Komisie s ohľadom na počítanie výmen informácií.

367    Žalobkyne v prvom rade tvrdia, že žiadna časť napadnutého rozhodnutia neumožňuje spoločnosti Dole zistiť, či jediné rokovanie o ktorejkoľvek z prerokúvaných tém predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa podľa článku 81 ES.

368    Je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o podmienky, za ktorých možno vzhľadom na otázku počtu a pravidelnosti kontaktov medzi konkurentmi konštatovať protiprávny zosúladený postup, z judikatúry vyplýva, že je nimi tak predmet zosúlaďovania, ako aj okolnosti vlastné trhu, ktoré určujú frekvenciu, intervaly a spôsob, akým konkurenti nadväzujú vzájomný kontakt, aby dospeli k zosúladeniu svojho správania na trhu. Ak totiž dotknuté podniky vytvárajú dohodu so zložitým systémom o zosúladení postupov vo veľkom množstve aspektov ich konania na trhu, môžu mať potrebu pravidelných kontaktov v priebehu dlhého obdobia. Naopak, ak je zosúladenie jednorazové a jeho cieľom je jediné zosúladenie správania na trhu, ktoré sa týka jednotlivého parametra hospodárskej súťaže, môže stačiť jediný kontakt na to, aby sa uskutočnil protisúťažný cieľ zamýšľaný dotknutými podnikmi (rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, bod 60).

369    Súdny dvor uviedol, že dôležitý nie je ani tak počet stretnutí dotknutých podnikov, ako skôr skutočnosť, či jeden alebo viac kontaktov, ktoré sa uskutočnili, umožnili týmto podnikom zohľadniť informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi, aby stanovili svoje správanie na danom trhu a vedome nahradili riziká hospodárskej súťaže vzájomnou praktickou spoluprácou. Pokiaľ možno preukázať, že tieto podniky dospeli k zosúladeniu a stále pôsobia na tomto trhu, je odôvodnené vyžadovať, aby poskytli dôkaz o tom, že toto zosúladenie nemalo vplyv na ich správanie na uvedenom trhu (rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, bod 61).

370    V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva (pozri najmä odôvodnenia 262, 263, 265 a 269), že Komisia posudzovala konkrétny postup, a to dvojstranné kontakty spoločnosti Dole so spoločnosťami Chiquita a Weichert, ktoré predchádzali stanoveniu ich referenčných cien, vzhľadom na ich konkrétny obsah, dosah a právny a ekonomický kontext. V tomto rámci Komisia analyzovala pravidelnosť výmen informácií a dospela k záveru, že všetky kontakty boli súčasťou toho istého „rámca“ alebo jednotného mechanizmu kontaktov. Na základe tohto celkového posúdenia sa Komisia domnievala, že všetky kontakty spoločnosti Dole pred stanovením cien s jej dvomi konkurentmi predstavovali zosúladený postup s protisúťažným cieľom.

371    V nadväznosti na tvrdenia, že kontakty pred stanovením cien boli sporadické a nepravidelné, Komisia dodala, že skutočnosť, že tieto kontakty sa neuskutočňovali systematicky alebo na pravidelnom základe, nebola rozhodujúca pre konštatovanie existencie porušenia, keďže sa domnievala, že každý jednotlivý kontakt tejto povahy sledoval protisúťažný cieľ (odôvodnenie 270 napadnutého rozhodnutia).

372    Treba poukázať na to, že Komisia v duplike s odkazom na rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, opakovane tvrdí, že hoci je zosúladené konanie výsledkom iba jediného stretnutia, ktoré zúčastnené podniky uskutočnili, môže ísť o porušenie, a že jej posúdenie v napadnutom rozhodnutí je teda v súlade s kritériom stanoveným judikatúrou.

373    Pokiaľ Komisia chcela uviesť, že za predpokladu, že by jej konštatovania o frekvencii kontaktov a jej záver v súvislosti so súvislým komunikačným „rámcom“ neboli prijaté, na konštatovanie tajného správania stačí existencia jediného kontaktu pred stanovením cien medzi spoločnosťou Dole a jej konkurentmi v každom roku patriacom do obdobia rokov 2000 až 2002, toto tvrdenie treba zamietnuť vzhľadom na špecifický cieľ vytýkanej koordinácie a charakter trhu organizovaného v týždenných cykloch. Od Komisie však naproti tomu nemožno vyžadovať, aby preukázala existenciu týždenných kontaktov pred stanovením cien počas celého obdobia porušenia, a stačí dôkaz o existencii určitého počtu výmen informácií, ktorý umožňuje konštatovať systém obehu informácií. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že referenčné ceny dovozcov sa nemenili každý týždeň, ako to vyplýva z vnútorných správ spoločnosti Chiquita o cenách.

374    Žalobkyne ďalej uvádzajú, že Komisia nikdy jasne neuviedla témy kontaktov, ktoré predstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa, hoci je táto otázka spôsobilá ovplyvniť stanovenie počtu vytýkaných kontaktov. Tvrdia, že dosť dobre nevedia, či výpočet údajne neprípustných kontaktov nezahŕňa omylom kontakty, ktoré sa obmedzili iba na rozhovor o informáciách o množstvách, na „všeobecné klebety o odvetví (odchod zamestnancov alebo prijímanie nových, spoločné podniky [a] oznámené prevzatia, atď.)“, a poukazujú na to, že ak by boli vylúčené témy týkajúce sa meteorologických podmienok v Európe, počet vytýkaných kontaktov by bol nevyhnutne nižší.

375    Po prvé treba pripomenúť, že Komisia rozlíšila dva druhy vymieňaných informácií, a to jednak cenové faktory, čiže faktory významné pre stanovenie referenčných cien pre nasledujúci týždeň, a jednak vývoj cien alebo údaje o referenčných cenách pre nasledujúci týždeň pred stanovením týchto referenčných cien, pričom Komisia zahrnula tieto výmeny informácií pod druhové označenie kontaktov pred stanovením cien.

376    Určenie obsahu týchto kontaktov spočíva na vlastných vyhláseniach spoločnosti Dole, jej konkurentov a na listinných dôkazoch a z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 136, 149 a 185) jasne vyplýva, že vzhľadom na témy, ktoré žalobkyne uvádzajú, nie sú jeho súčasťou iba výmeny informácií o dovážaných množstvách.

377    Ako bolo vysvetlené v bode 264 vyššie, výraz „faktory stanovenia cien“ iba vyjadruje úplne jednoznačné vlastné vyhlásenia spoločnosti Dole o existencii rokovaní o faktoroch „ovplyvňujúcich ponuku vo vzťahu k dopytu“. Pokiaľ ide o meteorologické podmienky, spoločnosť Dole vo svojom sprievodnom liste k odpovedi na žiadosť o informácie uviedla, že „kľúčové informácie pre stanovenie referenčnej ceny spoločnosti Dole“ zahŕňali najmä objemy v odvetví, ktoré vstupovali do Únie, a objemy subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním, ako aj poveternostné podmienky.

378    V ekonomickej štúdii z 10. apríla 2007, ktorú predložila spoločnosť Dole v priebehu správneho konania, sa uvádza, že dopyt po banánoch sa menil z jedného týždňa na druhý v závislosti od veľkého počtu predvídateľných či nepredvídateľných faktorov, pričom „počasie“ je výslovne citované ako jeden z týchto faktorov.

379    Žalobkyne okrem toho vo svojich písomných vyjadreniach pripúšťajú, že medzi dovozcami banánov existovali dvojstranné kontakty týkajúce sa „všeobecných noviniek“ alebo „možného vývoja“ trhu, ktoré sa uskutočnili pred stanovením referenčných cien. V žalobe uvádzajú, že v priebehu obdobia údajného porušovania spoločnosť DFFE usporadúvala každý štvrtok ráno interné stretnutie, v priebehu ktorého sa „všetky informácie, ktoré spoločnosť zhromaždila“ a ktoré boli zoskupené v osobitnom spise, hodnotili v rámci snahy posúdiť podmienky trhu. Spoločnosť DFFE na základe všetkých týchto informácií následne stanovila týždennú referenčnú cenu. Informácie vymieňané s konkurentmi boli teda súčasťou osobitného spisu, ktorý umožňoval spoločnosti Dole určovať svoju cenovú politiku.

380    Pokiaľ ide o kontakty so spoločnosťou Weichert, spoločnosť Dole v odpovedi na žiadosť o informácie uvádza, že „cieľom kontaktov bola výmena informácií, aby každý dovozca mohol lepšie odhadnúť trhové podmienky“, a že „použitím celkových informácií alebo všeobecných názorov o trhu, ktoré získala počas kontaktov, odhadovala pravdepodobný dopyt na trhu, pravdepodobnú ponuku dostupnú pre uspokojenie dopytu a súlad pôvodnej predstavy spoločnosti Dole o cene so skutočnými trhovými podmienkami“ (odôvodnenie 195 napadnutého rozhodnutia).

381    Spoločnosť Dole vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách (s. 215) uvádza, že „nepopiera, že informácie získané od svojich konkurentov zohľadnila spolu s mnohými ďalšími faktormi pri stanovení svojich vlastných referenčných cien“, pričom toto vyhlásenie spoločnosti Dole sa týka jej kontaktov so spoločnosťou Chiquita, ako aj so spoločnosťou Weichert (odôvodnenie 229 napadnutého rozhodnutia).

382    Všetky vyššie uvedené výslovné vyhlásenia vylučujú možnosť, že dvojstranné rokovanie sa mohlo obmedziť iba na všeobecné klebety o odvetví, aj keď zamestnanci dotknutých podnikov mohli v určitých prípadoch okrem faktorov relevantných pre stanovenie referenčných cien, vývoja cien alebo údajov o cenách, spomenúť aj neškodnú tému týkajúcu sa personálu podnikov pôsobiacich na trhu.

383    Ďalej je potrebné zdôrazniť, že frekvenciu kontaktov pred stanovením cien Komisia stanovila na základe telefonických záznamov pevnej linky zamestnanca spoločnosti Chiquita, ktoré odhalili iba odchádzajúce hovory do spoločnosti Dole, ale aj na základe vyhlásení dotknutých podnikov.

384    Pokiaľ ide o podmienky, za ktorých mali spoločnosti Chiquita, Dole a Weichert posúdiť počet dvojstranných kontaktov, je nesporné, že okrem vyhlásení spoločnosti Chiquita, ktoré uviedla vo svojej žiadosti o oslobodenie a pripojených dokumentoch, odpovedali predmetné podniky na žiadosti o informácie, ako aj na oznámenie o výhradách zaslané Komisiou.

385    Komisia v oznámení o výhradách výslovne odlíšila kontakty týkajúce sa množstiev od kontaktov týkajúcich sa „trhových podmienok, vývoja cien a údajov o referenčných cenách“, pričom prvé uvedené kontakty sa uskutočnili skôr ako druhé. Podniky, ktorým bolo oznámenie o výhradách určené, poskytli teda odpovede na úplne jednoznačnom základe.

386    Situácia je jasná, najmä pokiaľ ide o spoločnosť Dole a jej vzťahy so spoločnosťou Chiquita vzhľadom na to, že spoločnosť Dole vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách poskytla svoj vlastný výpočet kontaktov pred stanovením cien na základe telefonických záznamov zamestnanca spoločnosti Chiquita a že Komisia napokon zohľadnila počet kontaktov, ktorý priznala spoločnosť Dole, teda 55 kontaktov v stredu poobede a 53 kontaktov vo štvrtok ráno z celkových 58 kontaktov, ktoré spoločnosť Dole pripustila, a to po vyradení rozhovorov, ktoré trvali veľmi krátko (odôvodnenia 77 a 78 napadnutého rozhodnutia).

387    Pokiaľ ide o vzťahy spoločností Dole a Weichert, Komisia dospela k záveru, že ku kontaktom dochádzalo približne 20 až 25 týždňov za rok, čo zodpovedalo odhadu spoločnosti Weichert v jej odpovedi na žiadosť o informácie z 5. februára 2007 a bolo v súlade s odhadom spoločnosti Dole, ktorý poskytla v odpovedi na oznámenie o výhradách a podľa ktorého „sa výmeny informácií o trhových podmienkach uskutočnili približne každý druhý týždeň“ (odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia).

388    Je potrebné poznamenať, že spoločnosť Weichert vo svojej odpovedi na žiadosť o informácie z 15. decembra 2006 sama preukázala jasný rozdiel medzi kontaktmi týkajúcimi sa objemov a kontaktmi týkajúcimi sa celkových trhových podmienok a vývoja oficiálnych cien, a ďalej že iba tieto posledné rokovania boli konkrétne uvedené v žiadosti Komisie z 5. februára 2007, v ktorej požiadala spoločnosť Weichert, aby konkretizovala frekvenciu týchto rokovaní a uviedla počet týždňov za rok.

389    Žalobkyne po druhé tvrdia, že číselné údaje, ktoré Komisia zohľadnila, neumožňujú konštatovať pravidelnosť kontaktov, ktoré sa uskutočňovali náhodne, a následne odôvodniť záver o protiprávnej koordinácii referenčných cien.

390    Žalobkyne v prvom rade poukazujú na to, že poznámka Komisie o „približne 20‑ich“ kontaktoch za rok so spoločnosťou Chiquita naznačuje väčšiu pravidelnosť, než aká v tomto prípade bola, keďže preskúmanie presného počtu kontaktov udávaného na ročnom základe svedčí o tom, že spoločnosti Dole a Chiquita mali iba 7 dvojstranných kontaktov v stredu poobede v roku 2000.

391    Vzhľadom na odpoveď spoločnosti Dole na oznámenie o výhradách je zrejmé, že táto číselná prezentácia je zámerne neúplná, keďže v nej nie sú zohľadnené kontakty, ktoré sa uskutočnili vo štvrtok ráno. Spoločnosť Dole v tejto odpovedi na základe dostupných telefonických záznamov konkrétne uvádza, že v roku 2000 sa uskutočnilo v stredu poobede 7 kontaktov a vo štvrtok 10 kontaktov, v roku 2001 v stredu poobede 24 kontaktov a vo štvrtok 37 kontaktov a v roku 2002 v stredu poobede 24 kontaktov a vo štvrtok 11 kontaktov, teda 55 kontaktov v stredu a 58 kontaktov vo štvrtok ráno (upravených Komisiou na 53 kontaktov po vylúčení telefonických rozhovorov veľmi krátkeho trvania).

392    Spoločnosť Dole nespochybňuje, že telefonické záznamy dokazujú, že z týchto 53 hovorov bolo 23 hovorov vo štvrtok do 8:45 hod., dokonca v prípade 18 z nich do 8:30 hod., keďže interné stretnutia spoločností Dole a Chiquita týkajúce sa stanovenia cien sa v zásade začínali o 8:30 hod. a o 8:45 hod., dokonca o 9:00 hod. (odôvodnenia 78 a 85 napadnutého rozhodnutia).

393    Spoločnosť Dole takisto priznáva, že v priebehu 20 týždňov komunikovala so spoločnosťou Chiquita v stredu a zároveň vo štvrtok ráno, pričom Komisia tento odhad upravila na 17 týždňov po vylúčení krátkych rozhovorov (odôvodnenie 84 napadnutého rozhodnutia).

394    Okrem toho vyššie uvedené číselné údaje pochádzajú z analýzy dostupných telefonických záznamov spoločnosti Chiquita v spise Komisie, ktoré uvádzajú iba odchádzajúce hovory, a nie hovory spoločnosti Dole so spoločnosťou Chiquita. Spoločnosť Dole však vo svojich odpovediach na žiadosti o informácie z 30. marca 2006 a 27. februára 2007 vyhlásila, že pri určitých príležitostiach jej zamestnanci telefonovali svojim partnerom zo spoločnosti Chiquita.

395    Spoločnosť Dole teda uviedla, že „je možné, že v ojedinelých prípadoch pán [H.] kontaktoval pána B. v stredu poobede, pokiaľ spoločnosť Dole nemala od neho správy v stredu poobede a najmä pokiaľ nenastala žiadna neobvyklá okolnosť vo vývoji trhu“, a že „pán [G.] inicioval kontakt so spoločnosťou Chiquita iba vtedy, ak táto posledná uvedená spoločnosť nezatelefonovala“ (odôvodnenie 61 napadnutého rozhodnutia).

396    Formulácia týchto odpovedí svedčí o väčšinovej iniciatíve spoločnosti Chiquita pri nadväzovaní kontaktov, ale tiež o určitom pokračovaní v telefonickom styku medzi zamestnancami dotknutých podnikov, pričom zamestnanci spoločnosti Dole nahradili svojich partnerov v spoločnosti Chiquita pri iniciovaní tajného kontaktu v prípade, že títo poslední uvedení partneri sa neozvali.

397    Hovory spoločnosti Dole so spoločnosťou Chiquita treba preto zohľadniť na účely posúdenia frekvencie dvojstranných kontaktov, pričom spoločnosť Dole neposkytla záznamy týkajúce sa pevných telefonických liniek svojich zamestnancov zúčastnených na dvojstranných kontaktoch, ako to od nej žiadala Komisia (poznámka pod čiarou č. 64 napadnutého rozhodnutia).

398    Žalobkyne ďalej poznamenávajú, že v priebehu obdobia údajného porušovania sa konalo 156 týždenných stretnutí o stanovení referenčných cien, a že je teda ťažké pochopiť, ako mohli mať výmeny informácií – tak, ako ich vypočítala Komisia v napadnutom rozhodnutí (55 kontaktov medzi spoločnosťami Dole a Chiquita a od 60 do 75 kontaktov medzi spoločnosťami Dole a podnikom vytvoreným spoločnosťami Del Monte a Weichert) –, význam, ktorý im priznáva Komisia, pokiaľ v takmer dvoch tretinách prípadov boli týždenné referenčné ceny stanovené bez akéhokoľvek kontaktu tohto druhu.

399    Táto argumentácia vychádza opätovne zo skráteného výpočtu kontaktov so spoločnosťou Chiquita z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 391 až 397 vyššie.

400    Navyše čisto aritmetický prístup spoločnosti Dole založený iba na porovnávaní celkového počtu týždenných stretnutí o stanovení referenčných cien a celkového počtu dvojstranných kontaktov nie je spôsobilý spochybniť záver Komisie o tom, že predmetné kontakty boli dostatočne súvislé, aby vytvorili zavedený mechanizmus obehu informácií.

401    Významný počet kontaktov uznaný spoločnosťami Dole, Chiquita a Weichert, ich podobný obsah, skutočnosť, že sa na nich pravidelne podieľali tie isté osoby s takmer rovnakým modus operandi, pokiaľ ide o harmonogram a komunikačné prostriedky, skutočnosť, že pokračovali najmenej počas troch rokov bez toho, aby niektorý podnik uviedol akékoľvek prerušenie výmen informácií, vyhlásenia spoločnosti Dole o tom, že nadviazala kontakt so zamestnancom spoločnosti Chiquita, pokiaľ „nemala od neho správy v stredu poobede“, vyhlásenia spoločnosti Dole o význame vymieňaných informácií pre stanovenie referenčných cien a interná elektronická správa spoločnosti Chiquita z 8. augusta 2002 (odôvodnenia 172 a nasl. napadnutého rozhodnutia), ktorá svedčí o neobvyklej povahe rozhodnutia spoločnosti Dole o stanovení cien prijatého bez prechádzajúcej konzultácie so spoločnosťou Chiquita, umožňujú dospieť k záveru, že Komisia správne konštatovala, že existoval rámec alebo systém kontaktov, na ktorý sa dotknuté podniky mohli odvolávať podľa svojich potrieb.

402    Tento mechanizmus umožnil vytvoriť ovzdušie vzájomnej istoty, pokiaľ ide o ich budúce cenové politiky (rozsudok Tate & Lyle a i./Komisia, už citovaný v bode 366 vyššie, bod 60), ktoré ešte posilnili neskoršie výmeny referenčných cien po tom, ako sa o nich vo štvrtok ráno rozhodlo.

403    Hoci určité vymenené informácie mohli byť získané z iných zdrojov, zavedený systém výmeny informácií umožnil dotknutým podnikom oboznámiť sa s týmito informáciami jednoduchším, rýchlejším a priamejším spôsobom (rozsudok Tate & Lyle a i./Komisia, už citovaný v bode 366 vyššie, bod 60) a spoločne vykonať ich aktualizované vyhodnotenie.

404    Je potrebné konštatovať, že vymenené údaje predstavovali samé osebe dostatočný strategický záujem, pretože boli vysoko aktuálne a kontakty sa počas dlhého obdobia často opakovali.

405    Toto pravidelné a časté sprístupnenie informácií týkajúcich sa budúcich referenčných cien malo za následok umelé zvýšenie transparentnosti na trhu, na ktorom bola hospodárska súťaž už oslabená, ako bolo vysvetlené v bode 310 vyššie, vzhľadom na osobitný regulačný kontext a predbežné výmeny informácií o množstvách dovezených banánov do severnej Európy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 281).

406    Žalobkyne po tretie tvrdia, že aj keď mali kontakty za cieľ koordinovať týždenné referenčné ceny troch dovozcov, bolo by potrebné, aby v priebehu toho istého týždňa dochádzalo k tým istým kontaktom medzi tými istými dovozcami.

407    Toto tvrdenie je zjavne irelevantné vzhľadom na to, že Komisia vytýka spoločnosti Dole, že sa na zosúladenom postupe zúčastnila prostredníctvom dvojstranných kontaktov so spoločnosťou Chiquita, ako aj spoločnosťou Weichert, že všetky tieto kontakty sa týkali faktorov stanovenia cien, to znamená faktorov významných pre stanovenie referenčných cien pre nasledujúci týždeň, a/alebo vývoja cien a údajov o referenčných cenách pre budúci týždeň, a že všetky tieto kontakty vytvorili systém obehu informácií, ktorý podniky používali podľa svojich potrieb.

408    Za týchto okolností treba argumentáciu žalobkýň týkajúcu sa nesprávneho posúdenia frekvencie kontaktov zamietnuť.

 O cieli dvojstranných kontaktov

409    Žalobkyne tvrdia, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď na základe „subjektívneho úmyslu“ spoločnosti Chiquita dospela k záveru, že dvojstranné kontakty mali za cieľ koordinovať referenčné ceny. Jediný dokument z obdobia údajného porušovania, na ktorý Komisia odkazuje v napadnutom rozhodnutí, v tomto prípade interný e‑mail spoločnosti Chiquita, nemá akúkoľvek dôkaznú silu. Žalobkyne s odkazom na odôvodnenie 302 napadnutého rozhodnutia tvrdia, že rozhodnutie Komisie zamietnuť vysvetlenia poskytnuté subjektmi, ktorým bolo určené oznámenie o výhradách a ktoré vyjadrili opačný názor ako spoločnosť Chiquita, pokiaľ ide o cieľ výmen informácií, a zákazníkmi, avšak akceptovať vysvetlenia poskytnuté spoločnosťou, ktorá požiadala o zhovievavosť, teda spoločnosťou Chiquita, nie je dostatočne odôvodnené.

410    Túto argumentáciu uvádzanú na podporu tvrdenia o pochybení Komisie, ktorá kritizuje dôvodnosť napadnutého rozhodnutia, a teda materiálnu zákonnosť tohto aktu, treba zamietnuť.

411    Po prvé je potrebné zdôrazniť, že Komisia pri konštatovaní porušenia článku 81 ES týmito podnikmi nevychádzala z protisúťažného úmyslu spoločnosti Chiquita.

412    Komisia sa správne domnievala, že pokiaľ bol zistený protisúťažný cieľ predmetného postupu, nebola povinná preukázať subjektívny úmysel účastníkov vytýkaných výmen informácií (odôvodnenie 235 napadnutého rozhodnutia).

413    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci úmysel účastníkov nie je nevyhnutý na určenie toho, či má zosúladený postup obmedzujúcu povahu, nič však nezakazuje Komisii alebo súdnym orgánom Únie, aby tento úmysel zohľadnili (rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, bod 27).

414    Po druhé Komisia konštatovala, že všetky kontakty pred stanovením cien boli súčasťou toho istého „rámca“ a mali rovnaký protisúťažný cieľ, a to koordináciu pri stanovovaní referenčných cien. Spoločnosti Dole, Chiquita a Weichert prostredníctvom kontaktov pred stanovením cien odhalili plánované správanie, alebo prinajmenšom dovolili každému zo zúčastnených subjektov odhadnúť budúce správanie konkurentov a predvídať ich plánované správanie, pokiaľ ide o stanovenie referenčných cien. Tieto kontakty teda znížili neistotu v súvislosti s budúcimi rozhodnutiami konkurentov, pokiaľ ide o referenčné ceny, keďže podniky tak koordinovali stanovenie uvedených cien a správu určenú pre trh namiesto toho, aby úplne nezávisle rozhodovali o svojej cenovej politike (odôvodnenia 263 až 272 napadnutého rozhodnutia).

415    Komisia konštatuje, že vzhľadom na svoju povahu majú horizontálne postupy týkajúce sa cien za cieľ obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ods. 1 ES (odôvodnenia 261 a 263 napadnutého rozhodnutia).

416    Aby Komisia dospela k tomuto záveru, posudzovala predmetný postup vzhľadom na obsah, frekvenciu dvojstranných kontaktov, ako aj právny a ekonomický kontext, ktorého boli tieto rokovania súčasťou. Vychádzala z vyhlásení spoločnosti Chiquita, ale taktiež z vyhlásení spoločností Dole a Weichert, ako aj z listinných dôkazov, akými sú telefonické záznamy a elektronická pošta.

417    Pokiaľ ide po prvé o vyhlásenia dotknutých podnikov, je nesporné, že opis obsahu dvojstranných kontaktov pred stanovením cien uvedený v napadnutom rozhodnutí vyplýva predovšetkým z týchto vyhlásení.

418    Je potrebné zdôrazniť, že spoločnosť Chiquita vyhlásila, že „hlavnou témou telefonických rozhovorov pána [B.] s pánom [H.] bolo hodnotenie možností zvýšenia cien v priebehu nasledujúceho týždňa, inak povedané, hodnotenie, či mal druhý dotknutý podnik v úmysle zvýšiť svoje ceny“, že „bolo dôležité vedieť, či ešte zostával rozhodovací priestor pre zvýšenie cien“, a že „táto výmena cenových zámerov… slúžila na odstránenie neistoty v súvislosti so stanovovaním cien“ (odôvodnenia 151 a 164 napadnutého rozhodnutia).

419    Spoločnosť Chiquita takisto uviedla, že jej zamestnanec a zamestnanec spoločnosti Dole si boli vedomí skutočnosti, že oznámené cenové zámery boli súčasťou vnímania trhu, na základe čoho sa prijímali rozhodnutia o stanovení cien (odôvodnenie 167 napadnutého rozhodnutia).

420    Tieto vyhlásenia o cieli kontaktov pred stanovením cien potvrdzujú vyhlásenia spoločnosti Dole, ktorá sama pripustila, že tieto kontakty ovplyvnili jej rozhodnutia v oblasti cien.

421    Je potrebné poukázať na to, že spoločnosť Dole uviedla:

–        vo svojej odpovedi na žiadosť o informácie, že jej je jasné, že orientačná cena spoločnosti Chiquita zo stredy bude potvrdená vo štvrtok (odôvodnenie 170 napadnutého rozhodnutia),

–        vo svojom sprievodnom liste k odpovedi na žiadosť o informácie, že „kľúčové informácie pre stanovenie referenčnej ceny spoločnosti Dole“ zahŕňali najmä objemy v odvetví, ktoré vstupovali do Únie, a objemy subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním, ako aj poveternostné podmienky,

–        pokiaľ ide o kontakty so spoločnosťou Weichert, v odpovedi na žiadosť o informácie, že „cieľom kontaktov bola výmena informácií, aby každý dovozca mohol lepšie odhadnúť trhové podmienky“, a že „použitím celkových informácií alebo všeobecných názorov o trhu, ktoré získala počas kontaktov, odhadovala pravdepodobný dopyt na trhu, pravdepodobnú ponuku dostupnú pre uspokojenie dopytu a súlad pôvodnej predstavy spoločnosti Dole o cene so skutočnými trhovými podmienkami“ (odôvodnenie 195 napadnutého rozhodnutia),

–        vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách (s. 130), že „pán [H., zamestnanec spoločnosti Dole] vysvetlil, že on a pán [B., zamestnanec spoločnosti Chiquita] mohli občas povedať, že očakávali vzostup cien o jedno euro alebo o 50 centov“ (odôvodnenie 170 napadnutého rozhodnutia, poznámka pod čiarou č. 217),

–        vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách (s. 215), že „nepopiera, že informácie získané od svojich konkurentov zohľadnila spolu s mnohými ďalšími faktormi pri stanovení svojich vlastných referenčných cien“, pričom toto vyhlásenie spoločnosti Dole sa týka jej kontaktov so spoločnosťou Chiquita, ako aj so spoločnosťou Weichert (odôvodnenie 229 napadnutého rozhodnutia),

–        na pojednávaní, že jej „cieľom bolo využiť dvojstranné výmeny, ako aj ďalšie informácie na trhu, na rýchlejšie dosiahnutie rovnovážnych cien (to znamená prispôsobiť stále týždenné zásobovanie banánmi pohyblivému dopytu), ktoré by spoločnosti Dole umožnili účinne sa zbaviť svojich zásob banánov s čo najmenším zjednávaním“.

422    Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 379 vyššie, žalobkyne vo svojich písomných vyjadreniach pripúšťajú, že medzi dovozcami banánov existovali dvojstranné kontakty týkajúce sa „možného vývoja“ trhu, ktoré sa uskutočnili pred stanovením referenčných cien. Uvádzajú, že v priebehu obdobia údajného porušovania spoločnosť DFFE usporadúvala každý štvrtok ráno interné stretnutie, v priebehu ktorého sa „všetky informácie, ktoré spoločnosť zhromaždila“ a ktoré boli zoskupené v osobitnom spise, hodnotili v rámci snahy posúdiť podmienky trhu. Spoločnosť DFFE na základe všetkých týchto informácií následne stanovila týždennú referenčnú cenu. Informácie vymieňané s konkurentmi boli teda súčasťou osobitného spisu, ktorý umožňoval spoločnosti Dole určovať svoju cenovú politiku.

423    Komisia po druhé odkazuje na listinné dôkazy, najmä na interný e‑mail spoločnosti Chiquita z 8. augusta 2002, ktorý pánovi P. (generálnemu riaditeľovi spoločnosti Chiquita) poslal pán K., ktorý uvádza svoje úvahy v nadväznosti na zvýšenie referenčnej ceny spoločnosti Dole o 2 eurá (odôvodnenia 111 a 172 a nasl. napadnutého rozhodnutia).

424    Zamestnanec spoločnosti Chiquita uvádza:

„Prečo sme s cenou pohli iba o 1,5, keď spoločnosť Dole pohla o 2,0?

Včera sme mali dojem, že sa trh mierne zahrieva, ale skôr okolo 1,00 eura.

Dnes ráno v spoločnosti Dole nezdvihli môj hovor a bez toho, aby sa s nami poradili, oznámili 2,00 (prostredníctvom [J.], čo umožnilo vyhnúť sa otázkam). Aké mohli mať na to dôvody?

1.      …akcia spoločnosti Edeka: Edeka má týždennú akciu na značky 3. Triedy ,pod cenou Aldi‘ (bežne ich sortiment tvorí 60 Dole, 30 CB, 20 DM plus nejaké 3. triedy). Nútili svojich dodávateľov, aby im pomohli, pričom spoločnosť Edeka sa so spoločnosťou Dole dohodla, že kúpi 80 K kartónov za ,cenu Aldi‘. Zvýšením trhovej ceny a ceny Aldi [Dole] dostali najprv lepšiu cenu za 80 K… Vzhľadom na to, že sa akcie zúčastníme s 50 K CS, je možné, že z toho budeme mať nejaký zisk.

2.      Spoločnosť Dole vie, že [Chiquita] máme veľa obchodov Dole plus a využíva to čoraz častejšie, aby naše skutočné ceny tlačila smerom nahor, zatiaľ čo ony zostávajú oveľa nižšie.

Neskôr mi zo spoločnosti Dole telefonovali, zopakovali svoj posun a uviedli: ,a «cena Aldi» sa určite zmení tiež o 2‘.

Vďaka spoločnosti Weichert… vieme, že považovali postup spoločnosti Dole za mierne prehnaný.

Všetko podľa mňa naznačuje, že spoločnosť Dole situáciu zveličuje a že má na to vlastné dôvody. Keďže by sme nemali budiť dojem, že budeme iba ochotne nasledovať, rozhodli sme sa pre 1,50, pričom teda ponecháme rozdiel 2 so spoločnosťou Dole a 4,50/5,00 s tretími stranami.“

425    Žalobkyne tvrdia, že táto správa dokazuje iba to, že spoločnosť Chiquita nenasledovala postup spoločnosti Dole, a že teda konala nezávisle. Tento e‑mail neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by podporila tvrdenie Komisie, že odkaz na „dnes ráno“ znamená, že pre spoločnosť Dole bolo neobvyklé, aby oznámila referenčnú cenu bez porady so spoločnosťou Chiquita.

426    Ako správne zdôrazňuje Komisia (odôvodnenia 173 a 174 napadnutého rozhodnutia), táto správa nedokazuje iba to, že pán K. sa nemohol v to ráno spojiť so spoločnosťou Dole, ale že spoločnosť Dole oznámila svoju referenčnú cenu „bez porady“ so spoločnosťou Chiquita a že táto bola prekvapená, keďže očakávala, že spoločnosť Dole sa s ňou poradí pred tým, ako prijme svoje rozhodnutie o stanovení referenčnej ceny. Dokument okrem toho uvádza, že spoločnosť Dole, po počiatočnej komunikácii so zamestnankyňou nižšej úrovne zo spoločnosti Chiquita s cieľom vyhnúť sa otázkam, skutočne znova nadviazala kontakt so spoločnosťou Chiquita, aby ju informovala o tomto vývoji cien a podporila, aby tento pohyb nasledovala, pričom jej naznačila, že „cena Aldi“ stúpne „určite“ tiež o 2 eurá. Skutočnosť, že spoločnosť Dole volala spoločnosti Chiquita a poskytla jej vysvetlenia, spochybňuje tvrdenie o nezávislom správaní podnikov.

427    Po tretie je potrebné poznamenať, že Komisia vychádza z ustálenej judikatúry, podľa ktorej ak sa nepreukáže opak, čo prináleží dotknutému subjektu, platí domnienka, že podniky zúčastnené na zosúladení, ktoré ďalej pôsobia na trhu, zohľadňujú pri stanovovaní svojho správania na trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi (rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, bod 51, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, T‑303/02, Zb. s. II‑4567, body 132 a 133). V odôvodnení 302 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatuje, že táto požiadavka dôkazu o opaku nie je v prejednávanej veci splnená. Z vyhlásení spoločností Chiquita a Dole uvedených v bodoch 418, 419 a 421 vyššie vyplýva, že tieto podniky uznali, že pri stanovovaní svojich referenčných cien zohľadnili informácie získané od konkurentov, čo Komisia zdôrazňuje v odôvodnení 229 napadnutého rozhodnutia.

428    Komisia v odôvodnení 302 napadnutého rozhodnutia vo všeobecnosti uvádza, že podniky, ktorým bolo určené oznámenie o výhradách, nepredložili dôkazy, ktoré by spochybnili zistenia, na ktorých zakladá svoje závery o protisúťažnom cieli kontaktov pred stanovením cien. V tomto ohľade poukazuje na to, že nemôže „ako dostatočný dôkaz prijať listy od širokej verejnosti alebo zákazníkov, najmä pokiaľ nič nenasvedčuje tomu, že tieto osoby vedeli o povahe kontaktov pred stanovením cien“ medzi dotknutými podnikmi.

429    Údaje, ktoré poskytli žalobkyne v rámci tohto konania, neumožňujú potvrdiť závery Komisie uvedené v bode 427 vyššie.

430    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že výhradu, podľa ktorej sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že dvojstranné kontakty mali protisúťažný cieľ týkajúci sa koordinácie referenčných cien, treba zamietnuť.

 O relevantnosti referenčných cien v odvetví banánov

431    Žalobkyne tvrdia, že Komisia jasne a jednoznačne nevysvetlila, ako sa výmena jednotlivých druhov informácií javila byť dôležitá pre stanovenie skutočných cien zelených banánov.

432    Žalobkyne tvrdia, že sporadické a náhodné rokovania o témach, ktoré boli veľmi vzdialené skutočným cenám, nemožno považovať za dostatočne škodlivé pre hospodársku súťaž na účely konštatovania porušenia na základe cieľa. V tejto súvislosti tvrdia, že referenčné ceny nijako nesúvisia so stanovením transakčných cien v odvetví banánov, na rozdiel od ceny, ktorú stanovuje maloobchodník Aldi, najväčší odberateľ banánov v severnej Európe, a ktorej oznámenie vo štvrtok poobede je východiskom pre obchodné rokovania. Všetky subjekty na trhu pripúšťajú, že cena žltých banánov, ktorú stanovuje spoločnosť Aldi, predstavuje podklad a rozhodujúci prvok pre rokovania o skutočných cenách. Komisia sama uznáva, že referenčné ceny úzko súvisia so skutočnými cenami (odôvodnenie 352 napadnutého rozhodnutia).

433    Spoločnosť Dole tvrdí, že Komisia úplne nesprávne vyložila jej stanovisko a že je jasné, že tak, ako jej ekonómovia, všetci ostatní dovozcovia a ich zákazníci, vždy tvrdila, že referenčné ceny neboli relevantné pre rokovanie o skutočných cenách.

434    Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, treba pripomenúť, že Komisia v odôvodneniach 146 až 197 napadnutého rozhodnutia z právneho hľadiska dostatočne opísala obsah dvojstranných kontaktov pred stanovením cien, ktoré súviseli všetky s referenčnými cenami.

435    Z odôvodnení 102 až 128 napadnutého rozhodnutia okrem toho vyplýva, že Komisia dostatočne presne a jasne preskúmala otázku stanovenia a relevantnosti referenčnej ceny v odvetví banánov.

436    Je nesporné, že spoločnosti Chiquita, Dole a Weichert stanovili svoje referenčné ceny pre svoje značky každý týždeň, v tomto prípade vo štvrtok ráno, a oznámili ich svojim zákazníkom. Dovozcovia uviedli, že referenčné ceny sa rýchlo rozšírili po celom odvetví a boli ďalej oznámené odbornej tlači (odôvodnenia 34, 104 a 106 napadnutého rozhodnutia).

437    Komisia vysvetľuje, že transakčné ceny boli buď prerokúvané na týždennom základe, alebo boli stanovené na základe vopred stanoveného cenového vzorca s uvedením pevnej ceny alebo s doložkami, ktoré viazali cenu na referenčnú cenu predajcu alebo konkurenta alebo na iný ukazovateľ, akým bola „cena Aldi“. Spoločnosť Chiquita mala predovšetkým zmluvy, ktoré boli založené na „vzorci Dole plus“, kde transakčná cena závisela v skutočnosti od týždennej referenčnej ceny stanovenej spoločnosťou Dole, alebo na jej vlastných referenčných cenách. V prípade dotknutých zákazníkov existovala priama súvislosť medzi zaplatenými cenami a referenčnými cenami (odôvodnenia 104 a 105 napadnutého rozhodnutia).

438    Komisia ďalej v odôvodnení 104 napadnutého rozhodnutia konkrétne uvádza:

„… Dodávatelia predávajúci banány spoločnosti Aldi predložili obvykle svoj návrh spoločnosti Aldi vo štvrtok ráno. ‚Cena Aldi‘ bola zvyčajne stanovená okolo 14:00 hod. ,Cena Aldi‘ bola cenou, ktorú spoločnosť Aldi platila svojim dodávateľom banánov. Spoločnosť Aldi vysvetľuje, že každý štvrtok od 11:00 do 11:30 hod. dostávala od svojich dodávateľov ponuky. Spoločnosť Aldi vysvetľuje, že jej rozhodnutie o týždennej ponuke pre jej dodávateľov vychádzalo z prijatých ponúk, cien v prechádzajúcom týždni a ceny v rovnakom týždni predchádzajúceho roka. Približne 30 minút po prijatí ponúk od svojich dodávateľov spoločnosť Aldi posiela protiponuku, ktorá je obyčajne rovnaká pre všetkých dodávateľov. Spoločnosť Aldi vyhlasuje, že nevie o existencii ,ceny Aldi‘, a že teda nie je schopná zhodnotiť význam svojej ceny pre transakcie tretích subjektov. Od druhého polroka 2002 sa ,cena Aldi‘ začala čoraz viac používať ako ukazovateľ pre výpočet ceny banánov pre určitý počet ďalších transakcií, najmä transakcií týkajúcich sa značkových banánov.“

439    Komisia na účely preukázania relevantnosti referenčných cien v predmetnom odvetví odkazuje na listinné dôkazy (odôvodnenia 107, 110 až 113 napadnutého rozhodnutia), ako aj na vyhlásenia spoločnosti Dole (odôvodnenia 114, 116, 117 a 122 napadnutého rozhodnutia) a spoločnosti Del Monte (odôvodnenie 120 napadnutého rozhodnutia).

440    Komisia konštatuje, že referenčné ceny slúžili minimálne ako signály, trendy alebo údaje pre trh, pokiaľ ide o plánovaný vývoj cien banánov, a že boli dôležité pre obchod s banánmi a výsledné ceny. Okrem toho pri určitých transakciách boli skutočné ceny priamo viazané na referenčné ceny. Komisia sa domnieva, že existovalo dostatočné množstvo prostriedkov na dosiahnutie protisúťažného cieľa (odôvodnenia 115 a 128 napadnutého rozhodnutia).

441    Tvrdenia žalobkýň týkajúce sa porušenia povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie treba za týchto okolností zamietnuť.

442    Pokiaľ ide v prvom rade o dôvodnosť posúdenia Komisie, treba poukázať na to, že spoločnosť Dole v priebehu správneho konania sama predložila vyhlásenia, ktoré vyjadrovali relevantnosť referenčných cien na dotknutom trhu. Žalobkyne však vytýkajú Komisii, že nesprávne vyložila ich stanoviská k úlohe referenčných cien z dôvodu, že uvedené vyhlásenia vytrhla z kontextu.

443    Pokiaľ ide o Komisiou zohľadnené vyhlásenia spoločnosti Dole, treba po prvé poukázať na to, že spoločnosť Dole jasne pripustila, že jej referenčné ceny sa odovzdávali všetkým zákazníkom (odôvodnenie 106 napadnutého rozhodnutia, s. 4 ekonomickej štúdie z 10. apríla 2007 predloženej spoločnosťou Dole), čo potvrdila v žalobe.

444    Spoločnosť Dole uviedla, že „[referenčné ceny] vo veľmi malej miere pomáhajú dovozcom a zákazníkom zhodnotiť aktuálny stav trhu a jeho možný vývoj“ a že „referenčná cena slúžila iba ako trhový ukazovateľ, ktorého cieľom bolo smerovať rokovania ku skutočným cenám“ (odôvodnenia 116 a 117 napadnutého rozhodnutia).

445    Spoločnosť Dole predložila viaceré výslovné vyhlásenia poukazujúce na to, že zákazníci sa domnievali, že referenčné ceny boli pre obchodné rokovania relevantné. Spoločnosť Dole vyhlásila, že:

–        informácie o referenčných cenách dovozcov bol možné získať z rôznych zdrojov a najmä „od zákazníkov, ktorí sa usilovali rokovať s cieľom získať najlepšiu ponuku prostredníctvom verejného porovnávania ceny konkurenčných ponúk“ (odôvodnenie 114 napadnutého rozhodnutia, s. 222 odpovede na oznámenie o výhradách),

–        „[v]o štvrtok, keď spoločnosť Dole oznamovala svoje referenčné ceny zákazníkom, sa títo občas sťažovali, že ceny spoločnosti Dole boli príliš vysoké“, čo „zamestnanec spoločnosti Dole, [pán H.], teda overoval kontaktovaním dotknutého konkurenta (s ktorým zákazník porovnával cenu spoločnosti Dole)“ a že „tento postup umožňoval spoločnosti Dole overiť, či ju významní zákazníci neklamali“,

–        „trh sa vyznačuje náročnými zákazníkmi, ktorí majú významnú kúpnu silu, pričom mnohí z nich sú maloobchodníkmi s dominantným postavením, ktorí neváhajú zmeniť odberateľa“ (strana 38 odpovede na oznámenie o výhradách),

–        „zákazníci (subjekty zaoberajúce sa dozrievaním, veľkoobchodníci, maloobchodníci a iní) neváhajú zverejňovať ponuky jednotlivých dovozcov“ (s. 39 odpovede na oznámenie o výhradách),

–        supermarkety, ktoré sú zákazníkmi spoločnosti Dole, otvorene zohľadňovali „ponuky konkurenčných dodávateľov ako prostriedok na získanie najzaujímavejšej transakcie“ (s. 97 odpovede na oznámenie o výhradách).

446    Je teda zrejmé, že zákazníci očakávali, že vyššie referenčné ceny povedú k vyšším transakčným cenám, a že vzhľadom na svoje silné postavenie na trhu ich používali ako vyjednávacie nástroje pri stanovovaní skutočných cien, čo preukazuje záujem dovozcov na zosúladení v súvislosti s týmito referenčnými cenami. Tieto presné, opakované a zhodné vyhlásenia spoločnosti Dole poskytnuté písomne, vedome a po zrelej úvahe, majú silnú dôkaznú hodnotu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, T‑348/08, Zb. s. II‑7583, bod 104), pokiaľ ide o úlohu referenčných cien ako prvej cenovej požiadavky dovozcov a ich význam pri obchodných rokovaniach.

447    Spoločnosť Dole predložila v priebehu správneho konania ekonomické štúdie, pričom v štúdii z 10. apríla 2007 sa uvádza, že dve základné vlastnosti trhu spočívajú v tom, že banány sú výrobkom podliehajúcim rýchlej skaze a že tvorba cien zahŕňa intenzívne neformálne rokovania medzi subjektmi na trhu.

448    Táto štúdia podáva ekonomické vysvetlenie procesu tvorby cien a poukazuje v prvom rade na iné výmeny informácií medzi subjektmi na trhu, ako sú rokovania medzi podnikmi obchodujúcimi s banánmi.

449    V tejto štúdii sa uvádza:

„[Tieto výmeny informácií] mali ukončiť neistotu v súvislosti s rovnovážnou cenou v čase pred príchodom týždenných dodávok banánov do severnej Európy… Vôľa subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním prijať osobitné podmienky spoločnosti Aldi závisela do určitej miery od počiatočnej referenčnej ceny, ktorú dostávali od dovozcov, a tieto ceny zase záviseli od možností, s akými dovozcovia počítali pri predaji množstva vyloženého v danom týždni… [L]epšie informácie o pravdepodobnej rovnovážnej cene medzi subjektmi na trhu viedli k účinným transakciám… [R]okovania medzi dodávateľmi a zákazníkmi trvali kratšiu dobu… s menším rizikom, že sa banány pokazia… Ak majú všetci účastníci menej rozdielne názory na rovnovážnu cenu, ľahšie sa dohodnú na cene, o ktorej budú ochotní rokovať… Rovnako predajcovia by mohli omylom predať príliš veľa banánov za príliš nízku cenu bez toho, aby vedeli, že iný kupujúci… by bol možno ochotný zaplatiť viac.“

450    Pokiaľ ide o výmeny informácií medzi podnikmi obchodujúcimi s banánmi, ekonomická štúdia z 10. apríla 2007 uvádza, že tieto výmeny „boli doplnkovým prostriedkom zjednocovania rozličných zdrojov informácií o trhu s cieľom dospieť k spoločnej predstave o rovnovážnej cene“ a že „výmena informácií znamenala, že referenčné ceny jednotlivých podnikov obchodujúcimi s banánmi odrážali získané informácie o ponuke a dopyte v priebehu tohto týždňa, a nie iba individuálne informácie od dodávateľa“.

451    Na strane 3 ekonomickej štúdie z 10. apríla 2007 sa ďalej uvádza, že „týždenný dopyt po banánoch spoločnosti DFFE je neistý“ a že „spoločnosť DFFE musí ‚odhaliť‘ cenu, ktorá vyrovná jej ponuku a tento premenlivý dopyt pri najvýhodnejšej cene s ohľadom na riziká a náklady na dozrievanie banánov“. Na strane 5 uvedenej štúdie sa okrem toho uvádza, že „konečná referenčná cena spoločnosti DFFE prezrádzala jej zákazníkom názor DFFE na uzavretosť trhu, a teda na hodnotu jej banánov na trhu“.

452    Tieto jednotlivé časti ekonomickej štúdie z 10. apríla 2007 dokazujú relevantnosť referenčných cien v odvetví banánov, pričom treba poznamenať, že rozlíšenie uvádzané v rámci súhrnu všetkých výmen informácií medzi subjektmi na trhu s banánmi je iba teoretické, keďže zo samotnej štúdie, ako aj z vyhlásení spoločnosti Dole (s. 215 odpovede na oznámenie o výhradách a odôvodnenie 229 napadnutého rozhodnutia) vyplýva, že sa zhromažďovali informácie získané od podnikov obchodujúcich s banánmi a ďalších subjektov, ktoré slúžili ako základ pre stanovenie referenčných cien tohto podniku.

453    Ďalej treba zdôrazniť, že spoločnosť Dole pripustila, že niektoré z jej transakcií boli priamo založené na jej referenčných cenách.

454    Podľa spoločnosti Dole jej belgická dcérska spoločnosť VBH oznamovala určitým zákazníkom (Metro, Delhaize, Carrefour) svoju týždennú cenu za banány dodávané žlté, to znamená cenu, ktorá bola založená na zelenej referenčnej cene oznámenej spoločnosťou DFFE, zvýšenej o sumu špecifikovanú v zmluve, ktorú uzatvorila spoločnosť VBH so svojím zákazníkom.

455    Spoločnosť Dole teda vyhlásila, že „táto žltá cena zahŕňa dozrievanie, dodanie [a] distribúciu, vreckovanie a ďalšie špecifikácie výrobku, ktoré môže požadovať každý zákazník“, že „cena sa teda mení v závislosti od týždennej zelenej ceny a navýšení“ a že „zmluvy s maloobchodníkmi… obsahujú vzorec pre výpočet ceny (t. j. žltá cena = zelená cena oznámená spoločnosťou DFFE + navýšenia z dôvodu špecifikácií výrobku a nákladov na logistiku – zľavy)“. Okrem toho je potrebné poukázať na to, že v rámci zmluvy platnej na jeden rok sa raz ročne rokovalo iba o navýšeniach a zľavách.

456    Ako bolo uvedené v bode 202 vyššie, žalobkyne tvrdia, že k tomuto spôsobu stanovenia cien došlo až po období porušovania a že Komisia neoverila, či sa informácie o týchto zmluvách spoločnosti VBH, ktoré boli uvedené v odpovedi na žiadosť Komisie o informácie z 10. februára 2006, ktorá zahŕňala obdobie nazvané „Od roku 2000 po súčasnosť“, týkali tohto obmedzeného obdobia od roku 2000 do roku 2002, ktoré bolo nakoniec zohľadnené v napadnutom rozhodnutí.

457    Je potrebné pripomenúť (pozri bod 203 vyššie), že preskúmanie relevantných príloh vyjadrenia k žalobe neprinieslo žiadnu indíciu, ktorá by odôvodnila tvrdenia žalobkýň o uplatnení ratione temporis spôsobu stanovenia predmetných cien, ktoré navyše nepredložili žiadny konkrétny a objektívny dôkaz, ktorý by preukázal pravdivosť ich tvrdení a ani údajov o spôsobe, akým spoločnosť VBH stanovovala svoje ceny v období od roku 2000 do roku 2002. Bolo jasné, že v žiadosti Komisie o informácie z 10. februára 2006 začínalo uvedené obdobie od 1. januára 2000. Keďže spoločnosť Dole neposkytuje žiadne obmedzujúce spresnenie, pokiaľ ide o dátum začatia uplatňovania spôsobu stanovenia predmetných cien v zmluvách zaväzujúcich spoločnosť VBH voči jej zákazníkom Metro, Delhazie a Carrefour, jej odpoveď nevyhnutne zahŕňa celé uvedené obdobie, vrátane obdobia od roku 2000 do roku 2002. Za týchto okolností treba zamietnuť tvrdenie žalobkýň založené na neuplatnení ratione temporis spôsobu stanovenia predmetných cien.

458    Žalobkyne ďalej uvádzajú, že spoločnosť DFFE predávala aj zelené banány značky Dole niekoľkým veľmi malým zákazníkom za rovnakú cenu ako je referenčná cena, a to dvom zákazníkom v roku 2002, ktorí predstavovali 1 072 840 eur alebo 1 % z jej celkového obratu, avšak tieto údaje nepotvrdzuje žiadna písomnosť.

459    Spoločnosť Dole po druhé tvrdí, že citácie jej počiatočných vyhlásení, ktoré uviedla Komisia, sú vytrhnuté z kontextu, „ako sa uvádza v prílohe C 7“.

460    Komisia konštatuje neprípustnosť prílohy C 7 repliky na základe judikatúry týkajúcej sa výkladu článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku.

461    Je potrebné pripomenúť, že na základe článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí každá žaloba uvádzať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Tieto údaje musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť si obhajobu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších podporných informácií (rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, T‑340/03, Zb. s. II‑107, bod 166, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, C‑202/07 P, Zb. s. I‑2369).

462    Podľa ustálenej judikatúry sa na prípustnosť žaloby vyžaduje, aby z jej samotného textu vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, a to aspoň stručne, pritom však súdržným a pochopiteľným spôsobom. Hoci text žaloby môže byť v určitých bodoch podporený a doplnený odkazom na konkrétne časti dokumentov v prílohe, celkové odvolávanie sa na iné písomnosti, aj keď sú priložené k žalobe, nemôže zakryť nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré na základe vyššie uvedených ustanovení musia byť uvedené v žalobe (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1992, Komisia/Dánsko, C‑52/90, Zb. s. I‑2187, bod 17; uznesenia Súdu prvého stupňa Koelman/Komisia, už citované v bode 92 vyššie, bod 21, a z 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, T‑154/98, Zb. s. II‑1703, bod 49). Prílohy sa môžu zohľadniť iba v rozsahu, v akom podporujú alebo dopĺňajú dôvody alebo tvrdenia, ktoré žalobkyne výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, a v rozsahu, v akom je možné s presnosťou určiť v nich obsiahnuté skutočnosti, ktoré podporujú alebo dopĺňajú uvedené dôvody alebo tvrdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, Zb. s. II‑3601, bod 99).

463    Okrem toho nie je povinnosťou Všeobecného súdu, aby v prílohách hľadal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže prílohy majú len dôkaznú a podpornú funkciu (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, T‑84/96, Zb. s. II‑2081, bod 34, a z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T‑231/99, Zb. s. II‑2085, bod 154). Prílohy preto nemôžu slúžiť na rozšírenie dôvodu, ktorý je stručne opísaný v žalobe, a to uvedením výhrad alebo tvrdení, ktoré sa v žalobe nenachádzajú (rozsudok z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, už citovaný v bode 461 vyššie, bod 167, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, už citovaným v bode 461 vyššie).

464    Tento výklad článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu sa týka aj žalobných dôvodov a výhrad uvedených vo vyjadreniach (rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. januára 1995, Viho/Komisia, T‑102/92, Zb. s. II‑17, bod 68, a z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, už citovaný v bode 461 vyššie, bod 166, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, už citovaným v bode 461 vyššie).

465    Žalobkyne v prejednávanej veci na podporu výhrady založenej na tom, že vyhlásenia spoločnosti Dole v priebehu správneho konania boli vytrhnuté z kontextu, uvádzajú v replike časť odpovede na oznámenie o výhradách, ktorá znie takto:

„Je jednoducho absurdné domnievať sa, že výmeny referenčných cien umožnili dovozcom banánov akokoľvek predvídať konečné ceny účtované zákazníkom. Spoločnosť Aldi nakupuje banány od subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním, ktorí sa zásobujú u rôznych dovozcov banánov. Subjekty zaoberajúce sa dozrievaním predkladajú spoločnosti Aldi cenové ponuky za kilogram. Aldi ďalej porovná predložené cenové ponuky, pričom zohľadní svoje vlastné posúdenie reakcie spotrebiteľov vo svojich jednotlivých maloobchodných predajniach, a potom sa rozhodne, u ktorého subjektu zaoberajúceho sa dozrievaním nakúpi. Navrhované ceny sú dôverné a nijako nesúvisia s referenčnými cenami dovozcov banánov.“

466    Žalobkyne citujú tiež časť ekonomickej analýzy z 20. novembra 2007, v ktorej sa uvádza:

„Na rozdiel od ‚ceny Aldi‘… počiatočné referenčné ceny spoločností predávajúcich banány nezohrávali nijakú priamu úlohu pri stanovovaní skutočných cien, ktoré zákazníci platili za banány.“

467    Treba konštatovať, že žalobkyne neposkytli žiadne vysvetlenie, pokiaľ ide o dosah týchto dvoch citácií, hoci prvá z nich uvádza výmeny referenčných cien, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí skutočne konštatovala, ale ku ktorým došlo po kontaktoch pred stanovením cien, a druhá poukazuje na neexistujúcu „priamu“ úlohu počiatočných referenčných cien. Žalobkyne navyše tieto citácie nijako nekonfrontovali s vyhláseniami spoločnosti Dole, ktoré zdôraznila Komisia na podporu svojho záveru o relevantnosti referenčných cien.

468    Za týchto podmienok je zrejmé, že žalobkyne sa uspokojili s uvedením dvoch citácií vyňatých z odpovede na oznámenie o výhradách a ekonomickej štúdie bez ďalších spresnení, ako aj všeobecného odkazu na prílohu C 7 repliky na podporu svojej výhrady založenej na tom, že Komisia vytrhla z kontextu počiatočné vyhlásenia spoločnosti Dole. Takáto neurčitá výhrada neumožňuje Všeobecnému súdu rozhodnúť, a to prípadne bez ďalších podporných informácií, a bolo by v rozpore s výlučne dôkaznou a podpornou funkciou príloh, aby tieto prílohy mohli slúžiť na podrobné preukázanie tvrdenia, ktoré je v žalobe uvedené nedostatočne jasne a presne (rozsudok z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, už citovaný v bode 461 vyššie, bod 204).

469    Tento záver platí v prejednávanej veci tým viac, že žalobkyne nesprávne označili za prílohu svoje doplňujúce písomné pripomienky, ktoré sú iba rozšírením ich vyjadrení, čo nie je v súlade s charakteristickou povahou prílohy, teda s jej výlučne dôkaznou a podpornou funkciou.

470    Prílohu C 7 repliky a výhradu, ktorú chcú žalobkyne založiť na tom, že Komisia zohľadnila vyhlásenia spoločnosti Dole v priebehu správneho konania o úlohe referenčnej ceny bez ich kontextu, treba teda zamietnuť ako neprípustnú.

471    Pokiaľ ide v druhom rade o listinné dôkazy uvedené v spise, treba poukázať na to, že Komisia na podporu svojho záveru o významnosti referenčných cien pre trh s banánmi odkazuje na rôzne dokumenty a predovšetkým na e‑maily.

472    Komisia po prvé uvádza e‑mail, ktorý poslal pán B. pánovi P. (obaja boli manažérmi spoločnosti Chiquita) 30. apríla 2001 (odôvodnenie 107 napadnutého rozhodnutia) a ktorý znie takto:

„Je preukázané, že len čo [spoločnosti Dole/Del Monte/Tuca] dosiahnu cenu 36,00 DEM, budú sa ich zákazníci (maloobchodníci) brániť, keďže na tejto úrovni ponuky musí spotrebiteľská cena prekročiť hranicu 3,00 DEM/kg. Je úplne nepochybné, že tento ,jav‘ nás na určitý čas ovplyvní. To znamená, že naša najvyššia ponuka bude 40,00 DEM (zelená ponuka).“

473    Ako správne uvádza Komisia, tento dokument dokazuje, že skutočné ceny záviseli od referenčných cien a že zákazníci sledovali ich vývoj. Tento dokument preukazuje, že zákazníci reagovali, keď referenčná cena dosiahla určitú úroveň, ale tiež, že pochopili, že medzi týmito referenčnými cenami a skutočnými cenami existovala súvislosť. V dokumente sa teda jasne uvádza, že ak ponuky spoločností Dole/Del Monte/Tuca dosiahli úroveň „36,00 DEM“, „spotrebiteľská cena [musela] prekročiť hranicu 3,00 DEM/kg“. Tento dokument svedčí rovnako o tom, že existovala určitá vzájomná závislosť medzi referenčnými cenami banánov značiek Chiquita, Dole a Del Monte a hranicami rozdielov, ktoré boli prijateľné.

474    Je potrebné zdôrazniť, že spoločnosť Weichert vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách sama poznamenala, že predmetný e‑mail nepriamo preukazoval, že maloobchodníci citlivo reagovali na referenčné ceny (odôvodnenie 108 napadnutého rozhodnutia).

475    Komisia po druhé uvádza e‑mail generálneho riaditeľa spoločnosti Chiquita pre Európu (odôvodnenie 113 napadnutého rozhodnutia) z 21. júna 2000 zaslaný viacerým kolegom a komentujúci zníženie referenčnej ceny spoločnosti Chiquita nasledujúce po znížení ceny spoločnosti Dole o 2 DEM, v ktorom sa uvádza, že „pri cenovom rozdiele, ktorý vo vzťahu k spoločnosti Dole dosiahol 9 DEM, nema[l] inú možnosť“, a že „ide zjavne o šok, keďže šance na zvýšenie cien sú v lete za bežných výrobných a trhových podmienok slabé, dokonca nulové“. V tom istom e‑maile pán P. ďalej píše, že „je to dôvod, pre ktorý [ich] opätovne žiad[a] o preskúmanie akejkoľvek možnosti zvýšenia množstiev“ a že „zvýšenie množstiev nenahradí 100 % zníženia ceny“, ale že „potrebuj[e] každý ďalší kartón, kým to na [nich] nebude mať dlhodobo nepriaznivý vplyv.“

476    Tento e‑mail je zjavne v rozpore s tvrdením žalobkýň, že neexistuje nijaká súvislosť medzi referenčnými cenami, alebo prinajmenšom ich vývojom, a vývojom cien na trhu. Ako Komisia správne zdôrazňuje, tento e‑mail dokazuje, do akej miery mala spoločnosť Chiquita starosti s úpravou referenčných cien smerom nadol označenou za „šok“, keďže bola „malá [alebo] žiadna šanca, že ceny sa zvýšia v priebehu leta“ a s hľadaním riešenia k zmierneniu negatívnych dôsledkov tejto situácie na úroveň cien, v tomto prípade prostredníctvom zmeny objemov. Znova dokazuje význam otázky rozdielov medzi referenčnými cenami dovozcov a prijateľnými alebo znesiteľnými hranicami v týchto rozdieloch.

477    Komisia po tretie odkazuje na interný e‑mail spoločnosti Chiquita z 8. augusta 2002 (odôvodnenia 111 a 172 a nasl. napadnutého rozhodnutia), ktorého obsah bol uvedený v bode 424 vyššie.

478    E‑mail z 8. augusta 2002 dokazuje význam referenčnej ceny spoločnosti Dole pre trh, vrátane jej významu pre skutočné ceny, ktoré dosiahla samotná spoločnosť Dole. Potvrdzuje, že spoločnosť Chiquita mala „obchody Dole plus“, to znamená zmluvné dohody so skutočnými cenami priamo viazanými na týždenné referenčné ceny spoločnosti Dole, a jasne dokazuje význam referenčnej ceny spoločnosti Dole pre skutočné ceny spoločnosti Chiquita. Okrem toho referenčná cena spoločnosti Dole ovplyvnila v prejednávanej veci referenčnú cenu spoločnosti Chiquita. V tomto e‑maile sa uvádza, že spoločnosť Chiquita plánovala deň predtým pohyb smerom nahor „približne o 1 euro“, ale v to ráno sa rozhodla zvýšiť svoju referenčnú cenu o 1,5 eura. Podnik Chiquita vo svojom vyhlásení totiž uvádza, že vzhľadom na zvýšenie referenčnej ceny spoločnosti Dole o 2 eurá upravil svoju referenčnú cenu o 1,5 eura smerom nahor „namiesto toho, aby uplatnil iba zvýšenie o 1 euro, ktoré plánoval deň predtým“ (odôvodnenie 111 napadnutého rozhodnutia).

479    Komisia po štvrté uvádza korešpondenciu medzi spoločnosťami Atlanta (subjekt zaoberajúci sa dozrievaním a distribúciou) a Chiquita a interné e‑maily spoločnosti Chiquita z 2. a 6. januára 2003 (odôvodnenia 110 a 176 napadnutého rozhodnutia).

480    Vo štvrtok 2. januára 2003 zamestnanec spoločnosti Atlanta zaslal dvom zodpovedným zamestnancom spoločnosti Chiquita, pánom P. a K., e‑mail, ktorý odkazoval na rozhodnutie spoločnosti Chiquita zvýšiť svoju referenčnú cenu, ktorá už bola oznámená zákazníkom, o 0,5 eura, a to v nadväznosti na zvýšenie referenčnej ceny spoločnosti Dole, ku ktorému došlo v to isté ráno, keď bola odoslaná uvedená správa. Zamestnanec spoločnosti Atlanta v tomto e‑maile zaslal vedúcim zamestnancom spoločnosti Chiquita „veľmi kritickú poznámku“ týkajúcu sa takého rozhodnutia o stanovení ceny. Pán K. na to odpovedal 6. januára 2003 takto: „Je to moja chyba, bol som zaskočený zmenou, ku ktorej došlo v spoločnosti Dole. Mysleli sme si, že ak by sme ostali na tej istej úrovni, ukončilo by to stúpanie cien smerom nahor a spochybnilo vývoj v priebehu nasledujúcich týždňov.“ Pokiaľ ide o tú istú otázku, zamestnanec spoločnosti Chiquita 2. januára 2003 napísal pánovi K., že pre tejto zmene smerom nahor má problémy, hoci bola cena už oznámená zákazníkom. Pán K. na túto poznámku odpovedal 6. januára:

„[Pán P.] nechcel, aby mali spoločnosti Dole a Del Monte pocit, že ich necháme padnúť zachovaním status quo. Chápem.“

481    Žalobkyne tvrdia jednak, že skutočnosť, že vedúci zamestnanec spoločnosti Chiquita bol „zaskočený“ zmenou, ku ktorej došlo v spoločnosti Dole, iba naznačuje, že táto posledná uvedená spoločnosť konala bez akejkoľvek informácie od spoločnosti Chiquita, a ďalej, že Komisia nemôže použiť tieto dokumenty na podporu svojho tvrdenia, keďže pochádzajú z obdobia po období údajného porušovania.

482    Je pravda, že je nesporné, že dokumenty pochádzajú až z januára 2003, teda z obdobia bezprostredne po období porušovania. Nič to však nemení na tom, že hoci tieto dokumenty nie sú samé osebe spôsobilé preukázať existenciu vytýkaného protisúťažného správania, sú významnou indíciou, ktorá potvrdzuje dôkazy získané Komisiou o cieli kontaktov pred stanovením cien.

483    V tejto súvislosti treba poukázať na to, že samotná zmienka o zaskočení spoločnosti Chiquita neumožňuje nevyhnutne konštatovať samostatnosť správania spoločnosti Dole, ale môže vyjadrovať rozdiel v tom, ako spoločnosť Chiquita chápala stanovisko spoločnosti Dole v priebehu predchádzajúceho dvojstranného rokovania a pohybom ceny, ktorú táto posledná uvedená spoločnosť uskutočnila.

484    Okrem toho aj keď sa účastník tajného správania môže snažiť využiť toto správanie pre vlastné ciele alebo dokonca podvádzať, nijako to neznižuje jeho zodpovednosť za účasť na tomto správaní. Podľa ustálenej judikatúry podnik, ktorý napriek kartelu so svojimi konkurentmi uskutočňuje na trhu viac‑menej nezávislú politiku, sa môže jednoducho pokúsiť využiť kartel vo svoj vlastný prospech (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T‑308/94, Zb. s. II‑925, bod 230; z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T‑59/02, Zb. s. II‑3627, bod 189; pozri tiež rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ international Belgium a i./Komisia, 96/82 až 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82 Zb. s. 3369, bod 25).

485    Pokiaľ ide o otázku relevantnosti referenčných cien v odvetví banánov, vyššie uvedené správy ukazujú, že zákazníci si zjavne mysleli, že zmena referenčnej ceny bola významná z hľadiska cien, pri ktorých mohli očakávať, že ich zaplatia alebo im budú zaplatené. Ako Komisia správne poznamenáva, žalobkyne poukazujú aj na silný záujem dotknutých podnikov na koordinovaní stanovovania referenčných cien a skutočný záujem spoločnosti Chiquita na podporovaní zvyšovania referenčných cien jej hlavných konkurentov, v prípade potreby podniknutím veľmi neobvyklých krokov spočívajúcich v úprave už oznámenej ceny smerom nahor napriek ťažkostiam, ktoré tento postup spôsobí u zákazníkov, ktorý bol v tomto smere odôvodnený predpokladom neohroziť vývoj cien smerom nahor v priebehu nadchádzajúcich týždňov (odôvodnenia 177 až 179 napadnutého rozhodnutia).

486    Navyše je potrebné konštatovať, že žalobkyne vo svojich vyjadreniach neuviedli žiadnu pripomienku k dôkaznej sile všetkých vyššie uvedených e‑mailov, pokiaľ ide o otázku relevantnosti referenčných cien pre dotknutý trh, okrem pripomienky, že tie e‑maily, ktoré pochádzali až z januára 2003, boli zaslané po období porušovania.

487    Žalobkyne na pojednávaní iba zdôraznili, že v rámci spoločnosti Chiquita mali predmetné kontakty internú povahu a že nemohli preto vyjadrovať stanovisko spoločnosti Dole, pokiaľ ide o úlohu referenčných cien na trhu s banánmi.

488    Toto tvrdenie nie je samé osebe dostačujúce na spochybnenie dôkaznej sily e‑mailov pochádzajúcich od subjektu predávajúceho výrobky konkurujúce výrobkom spoločnosti Dole na trhu s banánmi, ktoré odkazujú na konkrétne a presné situácie týkajúce sa referenčných cien spoločnosti Dole a poukazujú na význam týchto cien pre dovozcov a ich zákazníkov, pričom zdôrazňujú najmä vzájomnú závislosť referenčných cien banánov značiek Chiquita, Dole a Del Monte.

489    Komisia po piate uvádza list, ktorý zaslala Deutscher Fruchthandelsverband eV (DFHV, nemecké obchodné združenie) 21. januára 2005 členovi Komisie a v ktorom najmä vyhlasuje, že „tieto ,oficiálne‘ ceny vyjadrujú iba východiskovú pozíciu jednotlivých subjektov pre ich rokovania o týždenných cenách“ a že „sú až o 50 % vyššie ako skutočne dohodnuté ceny“ (odôvodnenia 112 a 119 napadnutého rozhodnutia).

490    Aj keď tento dokument pochádza z obdobia po uplynutí obdobia porušovania a nemôže stačiť na preukázanie vytýkaného porušenia, svedčí o tom, že tri roky po tomto období porušovania, keď nebola tvrdená ani preukázaná žiadna zmena organizácie trhu s banánmi, sa referenčné ceny vo všeobecnosti považovali za východisko pre týždenné rokovania o cenách.

491    Napokon treba zdôrazniť, že žalobkyne pripojili ku svojim písomným vyjadreniam vyhotovenie spisu z rokovania o stanovení cien banánov, ktoré sa konalo každý štvrtok ráno a v priebehu ktorého sa hodnotili všetky informácie zahrnuté do uvedeného spisu, ktoré získala spoločnosť Dole, v snahe „posúdiť podmienky trhu“ a stanoviť týždennú referenčnú cenu.

492    Podľa žalobkýň tento spis zahŕňal najmä graf s názvom „Zelená cena banánov v severnej Európe“, ktorý na základe desiatich predchádzajúcich týždňov analyzoval referenčné ceny spoločnosti Dole a jej hlavných konkurentov, čo jasne dokazuje, že referenčné ceny konkurentov boli významnými informáciami pre stanovenie cien spoločnosti Dole, a všeobecne relevantnosť referenčných cien v odvetví banánov.

493    Pokiaľ ide v treťom rade o úlohu, ktorú zohrávala „cena Aldi“ v odvetví banánov, treba poukázať na to, že Komisia uvádza, že uvedená cena bola počas obdobia porušovania od roku 2000 do roku 2002 menej významná ako po tomto období, čo žalobkyne spochybňujú a tvrdia, že „ponuka Aldi“ bola jedinou relevantnou referenciou pre všetky transakcie v odvetví banánov vrátane vyššie uvedeného obdobia.

494    Pokiaľ ide po prvé o spôsob distribúcie banánov spoločnosti Dole, žalobkyne zdôrazňujú množstevný význam transakcií uskutočnených v rámci „dohôd Aldi plus“, ktoré boli dohodami o dlhodobom zásobovaní uplatňujúcimi vzorec s pevnou cenou, ktorá bola založená na nákupnej cene stanovenej spoločnosťou Aldi pre žlté banány prevedenej na zodpovedajúcu cenu za zelené banány.

495    Spoločnosť Dole realizovala v roku 2000 približne 50 % svojho predaja zelených banánov v rámci „dohôd Aldi plus“, pričom v roku 2005 sa toto číslo zvýšilo približne na 80 %. Žalobkyne uvádzajú vo svojich písomných vyjadreniach tiež číselný údaj 66 % predaja banánov značky Dole v roku 2002 a zároveň zdôrazňujú, že hospodárska správa uvedená v prílohe 3 odpovede spoločnosti Dole na oznámenie o výhradách Komisie konštatovala, že predaje uskutočnené v rámci „dohôd Aldi plus“ predstavovali presne 49 % celkového predaja spoločnosti Dole, pričom rozdiel možno vysvetliť tým, že v uvedenej správe sa percentuálny podiel počítal na základe číselných údajov týkajúcich sa Únie zloženej v tom čase z pätnástich členov, a nie iba severnej Európy.

496    Okrem určitej nezrovnalosti v číselnom vyjadrení argumentácie žalobkýň je potrebné poznamenať, že skúmanie hospodárskej správy uvedenej v prílohe 3 odpovede na oznámenie o výhradách poukazuje na chýbajúce číselné údaje za rok 2000 a na nasledujúce údaje za ďalšie roky: 58 % v roku 2001, 49 % v roku 2002, 60 % v roku 2003, 68 % v roku 2004 a 79 % v roku 2005, čo vyjadruje stále rastúci význam „dohôd Aldi plus“ od roku 2003.

497    Spoločnosť Dole navyše poslala Komisii 2. októbra 2008 list, v ktorom uvádza, že číselné údaje oznámené v jej odpovedi na oznámenie o výhradách boli príliš vysoké a predkladá tabuľku obsahujúcu nasledujúce údaje o percentuálnych podieloch na obrate spoločnosti Dole zodpovedajúcom iba predajom zelených banánov na základe „dohôd Aldi plus“: 50 % v roku 2000, 48 % v roku 2001, 38 % v roku 2002, 51 % v roku 2003, 61 % v roku 2004.

498    Spoločnosť Dole v predmetnom liste presne uviedla, že číselný údaj za rok 2000 je „odhadom“, keďže správa ekonómov neobsahovala údaj za predmetný účtovný rok. Okrem toho treba poukázať na to, že číselný údaj za rok 2001 vzrástol na 48 %, v roku 2002 klesol na 38 %, aby následne od roku 2003 stúpal, čo nevyjadruje stály rast. Ako správne zdôrazňuje Komisia, analýza údajov o transakciách spoločnosti Dole potvrdzuje zistenie, že „cena Aldi“ bola v období od roku 2000 do roku 2002 menej prepojená so skutočnými cenami spoločnosti Dole ako po tomto období.

499    Po druhé, žalobkyne na podporu tvrdenia, že referenčné ceny nemali na rozdiel od „ceny Aldi“ nijaký význam pre rokovania o transakčných cenách, vysvetľujú, že keď spoločnosť Aldi oznámila cenu, ktorú mala v úmysle zaplatiť za žlté banány svojim dodávateľom (teda subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním a distribúciou), títo o tom upovedomili dovozcov banánov.

500    Okrem toho, že toto posledné uvedené tvrdenie nie je nijako podložené, treba konštatovať, že žalobkyne uviedli, že v priebehu predmetného obdobia, t. j. od roku 2000 do roku 2002, zverejnila spoločnosť Dole iba jednu referenčnú cenu, ktorá bola oznámená predtým, než spoločnosť Aldi oznámila tú svoju, a že táto prax sa zmenila „od roku 2002 do roku 2008“, teda v období, počas ktorého spoločnosť Dole po svojej počiatočnej referenčnej cene zo štvrtku rána prijímala „konečnú referenčnú cenu“, ktorú oznamovala svojim zákazníkom vo štvrtok poobede po oznámení „ceny Aldi“.

501    Komisia v napadnutom rozhodnutí pripomenula, že spoločnosť Dole v odpovedi na žiadosť o informácie z 15. decembra 2006 vysvetlila, že „spoločnosť DFFE… rozhodla, že od decembra 2002 sa referenčné ceny spoločnosti Dole budú naďalej znovu upravovať… v závislosti od ,ceny Aldi‘“ (poznámka pod čiarou č. 163 napadnutého rozhodnutia), a že k niektorým úpravám referenčných cien spoločností Dole a Weichert došlo od októbra do decembra 2002 (odôvodnenie 123 napadnutého rozhodnutia).

502    Je teda zrejmé, že spoločnosť Dole najprv stanovila jednu referenčnú cenu, ktorú oznámila svojim zákazníkom pred oznámením „ceny Aldi“, a neskôr rozdelila túto jednu referenčnú cenu na dve ceny, aby vytvorila konečnú referenčnú cenu po oznámení a zohľadnení „ceny Aldi“.

503    Úvahy, ktoré boli uvedené vyššie, nielenže potvrdzujú údaj o rastúcom význame „ceny Aldi“, ale tiež svedčia najmä o tom, že spoločnosť Dole pri zmene svojho postupu stanovovania cien referenčné ceny nezrušila, ale ich naopak zachovala vrátane referenčnej ceny zo štvrtku rána, ktorá predchádzala „ponuke Aldi“. Toto konštatovanie okrem iného iba podporuje relevantnosť jedinej referenčnej ceny zo štvrtku rána, ktorá predchádzala „ponuke Aldi“, pred jej rozdelením spoločnosťou Dole. Takisto je potrebné zdôrazniť, že spoločnosť Dole pokračovala v stanovovaní referenčných cien, aj keď ich po oznámení „ceny Aldi“ prehodnocovala.

504    Žalobkyne vo svojich vyjadreniach nepodali žiadne prijateľné vysvetlenie k zachovaniu referenčných cien, ktoré však podľa nich nemali v odvetví banánov žiadny význam.

505    Žalobkyne v replike uvádzajú, že „žiadny dovozca (vrátane spoločnosti Dole) nepoužíva v súčasnosti referenčné ceny“, že „spoločnosť Dole sa domnieva, že používanie týchto cien bolo iba pozostatkom praxe predaja banánov na verejných dražbách, ktoré sa konali v Hamburgu pred niekoľkými desaťročiami“, a že „skutočnosť, že spoločnosť Dole pokračovala v zverejňovaní referenčných cien, bola teda iba formálnou historickou praxou“.

506    Je však otázne, či môže byť určovanie cenovej politiky hospodárskeho subjektu založené iba na dodržiavaní dlhodobej zastaranej tradície a nie na objektívnom prísne účelovom kritériu, osobitne v kontexte trhu, ktorý sa podľa vlastných slov žalobkýň vyznačuje veľmi krátkym časom predaja vzhľadom na to, že predmetný výrobok podlieha skaze, a hľadaním maximálnej obchodnej efektivity.

507    Vyhlásenia žalobkýň, ktorých cieľom je zúžiť stanovovanie referenčných cien a ich oznamovanie zákazníkom každý štvrtok ráno počas troch rokov na obyčajnú „formálnu historickú prax“, nie sú v súlade s tým, ako spoločnosť Dole sama opísala svoju cenovú politiku a najmä úsilie vynakladané na týždenné stanovovanie uvedených cien.

508    V ekonomickej štúdii z 20. novembra 2007, ktorú predložila spoločnosť Dole, sa uvádza, že „[počiatočné] referenčné ceny, ktoré odrážali značné snahy o získavanie informácií,… poskytovali presnejšie a kvalitnejšie informácie o situácii na trhu“. V žalobe sa uvádza, že spis z interného stretnutia vo štvrtok ráno na účely stanovenia referenčných cien „obsahoval veľmi rôznorodé informácie o trhu s banánmi, vrátane množstva zelených banánov zaslaných v priebehu tohto týždňa, informácie o konkrétnych množstvách dodaných zákazníkom a do členských štátov, zostavené historické informácie o množstve, cenové sadzby uplatňované spoločnosťou Dole na konkrétnych zákazníkov a na širší geografický rozsah a tabuľku spoločnosti Dole s názvom ,Zelená cena banánov v severnej Európe‘“. Tento posledný uvedený dokument zodpovedal grafu, ktorý na základe desiatich predchádzajúcich týždňov analyzoval referenčné ceny spoločnosti Dole a ceny jej hlavných konkurentov.

509    Žalobkyne na pojednávaní zdôraznili, že je potrebné rozlišovať dve obdobia, a to obdobie porušovania od roku 2000 do roku 2002 so stanovovaním jedinej referenčnej ceny, ktorá v skutočnosti nijako nesúvisela s trhom, a obdobie po roku 2002 s konečnou referenčnou cenou stanovovanou po oznámení „ceny Aldi“, ktorá bola základom ďalších rokovaní, ale bližšou realite trhu, ktorú objasnila „cena Aldi“, v každom prípade bližšou tejto realite, než tomu bolo v prípade predchádzajúcej referenčnej ceny, ktorá nebola nikdy prehodnocovaná.

510    Žalobkyne týmito vyhláseniami vyjadrujú iba časový vývoj stáleho nástroja ich cenovej politiky do roku 2008, ktorý spoločnosť Dole považovala za potrebné zmeniť až v decembri 2002, aby ho prispôsobila rastúcemu významu „ceny Aldi“ a zabezpečila jeho lepšiu účinnosť. Skutočnosť, že referenčná cena prehodnocovaná vo štvrtok poobede po oznámení „ponuky Aldi“ údajne vernejšie odrážala realitu trhu, nie je spôsobilá vylúčiť akúkoľvek užitočnosť referenčnej ceny stanovenej ráno toho istého dňa v období od roku 2000 do roku 2002, pričom treba pripomenúť, že spoločnosť Dole túto poslednú uvedenú zložku zachovala pod označením počiatočná referenčná cena.

511    Ďalej treba konštatovať, že žalobkyne tvrdia, že referenčné ceny sa uverejňovali v odbornej tlači. Zo skúmania časopisu Sopisco News, ktorý vychádzal každú sobotu pred skončením obchodných rokovaní, vyplýva, že sú v ňom uvedené referenčné ceny podľa dovozcov a rozpätie skutočných cien podľa dovozcov v prebiehajúcom týždni, pričom maximálna skutočná cena zodpovedá údaju o referenčnej cene.

512    Žalobkyne nespochybňujú konštatovanie Komisie o tom, že dotknuté podniky si vymieňali svoje referenčné ceny po tom, ako boli stanovené vo štvrtok ráno, pred oznámením „ceny Aldi“. Komisia uvádza, že výmena referenčných cien bola súčasťou tajných dohôd účastníkov a najmä umožňovala účastníkom overiť si priamo medzi sebou ceny, ktoré stanovili ostatní účastníci, a posilniť vzťahy spolupráce, ktoré medzi nimi vznikli v rámci kontaktov pred stanovením cien (odôvodnenie 198 napadnutého rozhodnutia).

513    Obe už citované konštatovania zjavne spochybňujú tvrdenie žalobkýň o irelevantnosti referenčných cien.

514    Žalobkyne po tretie tvrdia, že ostatní dovozcovia potvrdili vyhlásenia spoločnosti Dole.

515    Žalobkyne poukazujú na nasledujúce vyhlásenia spoločnosti Fyffes, ktoré urobila na pojednávaní 4. a 6. februára 2008 a v ktorých sa uvádza, že:

–        referenčné ceny „sú nepoužiteľné pre rokovania o skutočnej cene“ a že „stanovenie ceny prostredníctvom ‚koordinácie‘ oficiálnych [referenčných] cien nie je možné“,

–        referenčné ceny „nie sú referenčným ani východiskovým bodom, ani akýmkoľvek iným relevantným bodom“,

–        skutočné ceny ostatných dovozcov sa „nikdy nestanovujú s ohľadom na oficiálnu [referenčnú] cenu spoločnosti Fyffes“ a že „najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim týždenné rokovania je ‚cena Aldi‘, ktorá sa oznamuje každý štvrtok naobed“.

516    Je potrebné zdôrazniť, že nikto netvrdí a tým skôr nie je ani preukázané, že spoločnosť Fyffes neoznamovala svojim zákazníkom svoju referenčnú cenu vo štvrtok ráno, a že vyhlásenia tohto podniku treba posudzovať vzhľadom na ich kontext, teda vzhľadom na kontext podniku, ktorému bolo určené oznámenie o výhradách a ktorý spochybňuje vytýkané protisúťažné správanie.

517    Pokiaľ ide o spoločnosť Chiquita, žalobkyne tvrdia, že tento podnik vo svojej žiadosti o zhovievavosť priznal, že „cena Aldi“ bola referenciou v oblasti stanovovania cien za zelené a žlté banány v celej Európe.

518    Treba však poukázať na to, že žalobkyne odkazujú na vyhlásenia spoločnosti Chiquita týkajúce sa dodávok banánov spoločnosťou Atlanta spoločnosti Aldi a na činnosť spoločnosti Atlanta pri predaji banánov tretej triedy.

519    Okrem špecifického kontextu predmetných vyhlásení, preskúmanie dotknutého dokumentu v každom prípade dokazuje, že tvrdenie žalobkýň sa zakladá na neúplnom výklade tohto vyhlásenia v tom zmysle, že spoločnosť Chiquita v ňom vyhlasuje, že „cena Aldi“ sa „stala“ referenciou pre obchod s banánmi v mnohých krajinách Únie, pričom táto formulácia vyjadruje myšlienku rastúceho významu, ktorú konštatovala Komisia v odôvodnení 104 napadnutého rozhodnutia a ktorú uviedla spoločnosť Chiquita vo vyhlásení podniku č. 13, ktoré sa uvádza v uvedenom odôvodnení.

520    Pokiaľ ide o spoločnosti Weichert a Del Monte, Komisia bez toho, aby to spoločnosť Dole spochybnila, poukazuje na to, že v priebehu dotknutého obdobia boli referenčné ceny banánov v prípade spoločností Dole a Del Monte (banány spoločnosti Del Monte predávala spoločnosť Weichert) takmer rovnaké. Komisia na podporu tohto konštatovania v poznámke pod čiarou č. 138 napadnutého rozhodnutia pripomína, že:

„Spoločnosť Weichert v odpovedi na žiadosť o informácie vysvetľuje, že ‚ak jej spoločnosť Del Monte nedala oficiálny pokyn, aby prijala rovnakú oficiálnu cenu ako spoločnosť Dole, očakávala od spoločnosti Weichert, že bude mať oficiálnu cenu minimálne v takej výške, ako bola cena spoločnosti Dole‘ (pozri stranu 38 533 spisu, odpoveď spoločnosti Weichert na žiadosť o informácie z 15. decembra 2006). Spoločnosť Dole v odpovedi na žiadosť o informácie z 15. decembra 2006 vyhlasuje, že v období od roku 2000 do roku 2002, …spoločnosť Del Monte stanovovala ceny svojich značkových banánov na porovnateľnej úrovni, ako bola úroveň banánov značky Dole, a v odvetví sa všeobecne predpokladalo, že spoločnosť Del Monte považovala referenčnú cenu spoločnosti Dole za prostriedok na podporu tejto podobnosti u zákazníkov…“.

521    Je teda zrejmé, že referenčná cena spoločnosti Dole bola považovaná za obchodný nástroj, ktorý umožnil spoločnosti Del Monte dosiahnuť v prípade svojich banánov rovnaké cenové umiestnenie, aké mala spoločnosť Dole.

522    Spoločnosť Del Monte vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdila, že referenčné ceny nemali nijaký vplyv na skutočné ceny, ale tiež uviedla, že výmena informácii o referenčných cenách predstavovala spôsob, akým dovozcovia „zhromažďovali relevantné informácie týkajúce sa dopytu, dovezených množstiev a všetkých zásob v ‚správe‘ zrozumiteľnej pre trh“ (odôvodnenie 122 napadnutého rozhodnutia), a že „dovozcovia mohli prinajhoršom koordinovať ‚spoločný‘ signál určený pre trh (vo forme koordinovaných oficiálnych cien)“ (odôvodnenie 120 napadnutého rozhodnutia).

523    Z listinných dôkazov vyplýva, že spoločnosť Del Monte priznávala referenčným cenám spoločnosti Weichert veľký význam.

524    Spoločnosť Weichert oznámila Komisii týždenné správy týkajúce sa situácie na trhu s banánmi počas obdobia porušovania, ktoré odovzdávala spoločnosti Del Monte na jej žiadosť, pričom uvedené správy sa zmieňujú o oficiálnych cenách, ale aj o odhadoch skutočných cien za dotknutý týždeň najmä vo forme cenového rozpätia za banány značky Del Monte (predávané spoločnosťou Weichert) a výrobky konkurentov (odôvodnenie 392 napadnutého rozhodnutia).

525    Komisia uvádza fax z 28. januára 2000, ktorým pán J.‑P. B., zamestnanec spoločnosti Del Monte, požiadal pána W., aby mu poskytol vysvetlenie k rozdielu medzi „konečnou cenou“ a „očakávanou cenou“ takto: „Čo je horšie, hovoril som dvakrát s osobou z Vášho podniku, ktorá je poverená predajom banánov, s cieľom rokovať o trhových podmienkach a cenách… Dozvedel som sa, že spoločnosť Interfrucht [Weichert] ponechá svoje ceny ,veľmi blízko‘ oficiálnej ceny!!!…“ Táto správa jasne dokazuje, že spoločnosť Del Monte očakávala, že spoločnosť Weichert dosiahne konečnú cenu, ktorá bude veľmi blízko referenčných alebo oficiálnych cien (odôvodnenia 112, 126 a 389 napadnutého rozhodnutia).

526    Tieto dokumenty z obdobia porušovania preukazujú význam referenčných cien v odvetví banánov, v ktorom pôsobila aj spoločnosť Weichert spolu so spoločnosťami Dole a Chiquita. Je potrebné zdôrazniť, že porušenie sa týka jediného výrobku, čerstvého banánu, ktorý sa líši tromi úrovňami kvality so zodpovedajúcimi cenovými rozdielmi v rámci jediného trhu charakteristického postupom stanovovania cien, ktorý spočíva v oznamovaní referenčných cien spoločností Dole, Chiquita a Weichert ich zákazníkom každý štvrtok ráno, čo je prvá správa pre trh o cenových očakávaniach dovozcov. Aj keď sa uvedené referenčné ceny týkali iba banánov prvej a druhej triedy, ktoré tieto podniky predávali, existovala súvislosť medzi týmito cenami a cenami značiek tretej triedy alebo neznačkových banánov, keďže každý týždeň prebiehalo nevyhnutne stanovenie cien banánov rôznej kvality vo vzájomnej súvislosti. Existenciu určitej vzájomnej závislosti referenčných cien banánov značiek Chiquita, Dole a Del Monte vysvetľujú interné e‑maily spoločnosti Chiquita z 30. apríla 2001 (odôvodnenie 107 napadnutého rozhodnutia) a z 8. augusta 2002 (odôvodnenia 111 a 172 a nasl. napadnutého rozhodnutia).

527    Žalobkyne po štvrté uvádzajú vyhlásenia zákazníkov potvrdzujúce ich stanovisko, v ktorých sa uvádza:

„[R]eferenčné ceny spoločnosti Dole týkajúce sa banánov boli málo použiteľné pre rokovania o skutočnej a konečnej cene, ktorá nám bola účtovaná [Van Wylick, OHG]…

Referenčné ceny spoločnosti Dole sú prvou cenovou ponukou, ktorú nám spoločnosť Dole predkladá ako kupujúcemu, ale obvykle ju nikdy neprijímame. Ako subjekt nakupujúci banány spoločnosti Dole považujeme za referenčný bod cenu banánov tretej triedy a na tomto základe rokujeme so spoločnosťou Dole o cene jej banánov v dotknutom týždni [Metro Group Buying GmbH].“

528    Zo skúmania týchto výpovedí zákazníkov spoločnosti Dole vyplýva, že žalobkyne ich citujú neúplne a jednostranne.

529    Pod výrazom „referenčná cena spoločnosti Dole“ má spoločnosť Van Wylick na mysli a výslovne uvádza „ceny zo štvrtka rána“ a „ceny prípadne upravené po stanovení ceny na úseku so zľavou“, čo naznačuje situáciu z konca roka 2002, keď sa objavili počiatočné a konečné referenčné ceny, čo je obdobie, odkedy Komisia pripúšťa, že „cena Aldi“ začala byť čoraz viac používaná ako ukazovateľ pre výpočet ceny banánov (odôvodnenie 104 napadnutého rozhodnutia). Svedecká výpoveď spoločnosti Van Wylick sa v každom prípade nezmieňuje o úplnej nepoužiteľnosti uvedených cien, ako tvrdia žalobkyne.

530    Túto svedeckú výpoveď spoločnosti Van Wylick treba vykladať tiež v spojení s výpoveďou spoločnosti Metro, ktorá potvrdzuje, že referenčné ceny spoločnosti Dole predstavovali prvú obchodnú ponuku tohto podniku určenú jeho zákazníkom a že ich oznámenie znamenalo začiatok obchodných rokovaní. Spoločnosť Metro uvádza, že pri rokovaniach so spoločnosťou Dole vychádzala z cien banánov tretej triedy (čo zodpovedá klasickému prístupu zákazníka, ktorý vstupuje s predajcom do rokovania, ktorého východiskom je oznámený cenový cieľ) a že „výsledok rokovaní sa nachádza pravidelne medzi referenčnou cenou spoločnosti Dole a cenou tretích subjektov“. Spoločnosť Metro okrem toho uvádza, že „obvykle“ nikdy neprijímala referenčné ceny spoločnosti Dole, čo a contrario znamená, že to tak niekedy mohlo byť.

531    Tieto dve výpovede na rozdiel od tvrdení žalobkýň nepodporujú ich tvrdenia o irelevantnosti referenčných cien v odvetví banánov, ale dokonca preukazujú opak, pokiaľ ide o svedeckú výpoveď spoločnosti Metro. Kým žalobkyne tvrdia, že listy od týchto dvoch zákazníkov preukazujú, že v rámci obchodných rokovaní bola rozhodujúcim faktorom „cena Aldi“, predmetné dokumenty neobsahujú ani zmienku o takej cene a akejkoľvek úlohe tejto ceny pri obchodných rokovaniach.

532    Žalobkyne na pojednávaní tvrdili, že referenčná cena uvedená v svedeckej výpovedi spoločnosti Metro bola cenou, ktorá sa označovala za konečnú a bola stanovená po oznámení „ponuky Aldi“ a ktorá mohla slúžiť ako východisko pre rokovania. Žalobkyne na podporu tohto tvrdenia uvádzajú skutočnosť, že výpoveď spoločnosti Metro pochádza až z roku 2008.

533    Okrem toho, že rok spísania predmetnej výpovede automaticky nesúvisí s povahou referenčnej ceny uvedenej v tejto výpovedi, je potrebné konštatovať, ako vyplýva z názvu prílohy A 10 žaloby, že list spoločnosti Metro nie je datovaný. V každom prípade všeobecná formulácia uvedeného listu nepripúšťa výklad, aký mu žalobkyne po prvýkrát dali na pojednávaní.

534    Žalobkyne poukazujú taktiež na svedeckú výpoveď zákazníka spoločnosti Dole uvedenú v elektronickej správe zaslanej 13. júna 2007 členovi Komisie poverenému hospodárskou súťažou, ako aj svedeckú výpoveď bývalého zamestnanca spoločnosti Atlanta uvedenú v liste zaslanom spoločnosti Dole 19. novembra 2007, čo naznačuje výpoveď dvoch odlišných svedkov.

535    Je však potrebné konštatovať, že dotknuté vyhlásenia pochádzajú od tej istej osoby, pána W., ktorý vo svojom liste z 19. novembra 2007 potvrdzuje, že 13. júna 2007 poslal e‑mail členovi Komisie poverenému hospodárskou súťažou.

536    Svedok síce označil za „smiešny“ akýkoľvek názor, že dodávatelia banánov sa zúčastnili na kartelovej dohode o stanovení cien, avšak z dôvodov súvisiacich s regulačným rámcom trhu a licenčným režimom, ktoré zabezpečovali na uvedenom trhu vysokú transparentnosť. Pán W. takisto uviedol, že trh s banánmi ovládali viacerí významní predajcovia a že „referenčnú cenu na celom európskom trhu s banánmi stanovovala v konečnom dôsledku jednostranne spoločnosť Aldi“.

537    Toto kategorické a všeobecné vyhlásenie nie je samé osebe spôsobilé spochybniť dôkaznú silu jednotlivých dôkazov, ktoré získala Komisia a ktoré preukazujú relevantnosť referenčných cien. Rovnako je potrebné pripomenúť, že Komisia pri svojej celkovej analýze zosúladeného postupu skutočne zohľadnila špecifický regulačný rámec dotknutého trhu.

538    Naproti tomu treba zdôrazniť, že pán W. vo svojom e‑maile z 13. júna 2007 zaslanom Komisii uvádza, že „[a]k by sa zákazník nazdával, že cena nezodpovedá trhu, informoval by svojho dodávateľa o konkurenčných ponukách“, a že „ide o postup, ktorý sa opakuje každý štvrtok a ktorý je v odvetví viac‑menej štandardný“. Toto vyhlásenie o konkrétnej a presnej skutočnosti potvrdzuje vyhlásenia spoločnosti Dole, ktoré urobila v priebehu správneho konania a ktoré svedčia o tom, že zákazníci používali referenčné ceny ako vyjednávacie nástroje pri stanovovaní skutočných cien (pozri bod 446 vyššie).

539    Žalobkyne po piate uvádzajú ekonomickú analýzu transakcií, ktoré uskutočnila spoločnosť Dole (správy z 20. novembra 2007 a 19. decembra 2008), ako aj interný dokument, z ktorého vyplýva, že ceny, ktoré zákazníci platili, boli oveľa viac naviazané na „cenu Aldi“ ako na referenčné ceny spoločnosti Dole, a že vytýkané správanie nemalo žiadny vplyv na skutočné ceny. To isté platí pre spoločnosť Chiquita vzhľadom na tabuľku, ktorú predložila spoločnosť Fyffes v priebehu správneho konania, a na vyhlásenia spoločnosti Chiquita o tom, že referenčné ceny sú „veľmi ďaleko od reality“ a „nemajú súvislosť“ so skutočnými cenami. Komisia napokon toto konštatovanie pripustila, ako o tom svedčí pripomienka uvedená v odôvodnení 352 napadnutého rozhodnutia, že „Komisia netvrdí, že skutočné a referenčné ceny spolu úzko súvisia“.

540    Túto argumentáciu treba zamietnuť v rozsahu, v akom sa zakladá na nesprávnom ponímaní požiadaviek na preukázanie zosúladeného postupu v zmysle článku 81 ods. 1 ES.

541    Ako vyplýva zo samotného znenia tohto článku, pojem zosúladený postup zahŕňa okrem zosúlaďovania postupu medzi dotknutými podnikmi správanie na trhu vyplývajúce z tohto zosúlaďovania a vzťah príčiny a následku medzi týmito dvoma skutočnosťami. Ak však neexistuje dôkaz o opaku, ktorý sú povinní predložiť dotknuté subjekty, treba predpokladať, že podniky zúčastňujúce sa na zosúlaďovaní, ktoré ďalej pôsobia na trhu, zohľadňujú pri určovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 55 vyššie, bod 118; Hüls/Komisia, už citovaný v bode 57 vyššie, bod 161, a T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, bod 51).

542    V prejednávanej veci je nesporné, že podniky, koré sa zúčastnili na protiprávnom zosúladení, ďalej obchodujú s banánmi, a že spoločnosť Dole priznala, že pri stanovovaní svojich referenčných cien zohľadňovala informácie získané od konkurentov.

543    Ďalej ak samotný pojem zosúladeného postupu predpokladá správanie na trhu, neznamená nevyhnutne, že toto správanie musí vyvolať konkrétny následok spočívajúci v obmedzení, vylúčení, alebo skreslení hospodárskej súťaže (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 55 vyššie, body 122 až 124; Hüls/Komisia, už citovaný v bode 57 vyššie, body 163 až 165, a z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C‑235/92 P, Zb. s. I‑4539, body 123 až 125).

544    Ako už teda bolo uvedené v bode 68 vyššie, protisúťažný cieľ a protisúťažný následok nie sú kumulatívnymi ale alternatívnymi podmienkami pre uplatnenie zákazu uvedeného v článku 81 ES. Na účely posúdenia toho, či je zosúladený postup zakázaný článkom 81 ods. 1 ES, je teda zbytočné zohľadňovať jeho konkrétne následky, pokiaľ sa preukáže, že cieľom tohto postupu je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu.

545    Je potrebné pripomenúť, že na to, aby mal zosúladený postup protisúťažný cieľ, stačí, že je spôsobilý vyvolať negatívne následky pre hospodársku súťaž, a že výmena informácií medzi konkurentmi môže byť v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, pokiaľ zmierňuje alebo odstraňuje stupeň neistoty vo fungovaní dotknutého trhu, čo vedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže medzi podnikmi. Okrem toho článok 81 ES smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov konkurentov alebo spotrebiteľov, ale aj k ochrane štruktúry trhu a tým hospodárskej súťaže ako takej (rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 56 vyššie, body 31, 35 a 38).

546    Osobitne skutočnosť, že zosúladený postup nemá priamy vplyv na úroveň cien, nebráni konštatovaniu, že tento postup obmedzil hospodársku súťaž medzi dotknutými podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, Dansk Rørindustri/Komisia, T‑21/99, Zb. s. II‑1681, bod 140).

547    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že skutočne uplatňované ceny na trhu môžu byť ovplyvnené vonkajšími faktormi, nad ktorými nemajú členovia kartelu kontrolu, akými sú všeobecný hospodársky vývoj, vývoj dopytu v tomto konkrétnom odvetví alebo vyjednávacia pozícia zákazníkov.

548    Z bodov 443 až 537 uvedených vyššie v prejednávanej veci vyplýva, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala relevantnosť referenčných cien pri obchodovaní s banánmi, teda zložku, ktorá spolu s ďalšími okolnosťami prejednávanej veci zohľadnenými Komisiou umožňuje konštatovať existenciu zosúladeného postupu s protisúťažným cieľom.

549    Preto je irelevantné, či bola referenčná cena najrozhodujúcejším faktorom pre určenie skutočnej ceny spoločností Dole a Chiquita alebo do akej miery súviseli referenčné ceny so skutočnými cenami týchto podnikov, keďže referenčné ceny sú oznámenými cenami, o ktorých sa netvrdí, že mohli byť dosiahnuté v rámci týždenných rokovaní, ani že mohli slúžiť ako základ pre výpočet konečných účtovaných cien.

550    Samotná skutočnosť, že skutočné ceny a referenčné ceny „úzko“ nesúvisia, ako sa uvádza v odôvodnení 352 napadnutého rozhodnutia, nestačí na spochybnenie dôkaznej sily dôkazov, ktoré poskytla Komisia a na základe ktorých mohla dospieť k záveru, že referenčné ceny slúžili prinajmenšom ako signály, trendy alebo údaje pre trh, pokiaľ ide o očakávaný vývoj ceny banánov, a že boli významné pre obchod s banánmi a výsledné ceny.

551    Konštatovanie rozdielu medzi referenčnými cenami, ktoré boli predmetom protiprávneho zosúladenia, a transakčných cien vôbec neznamená, že prvé uvedené ceny nemohli mať vplyv na úroveň druhých cien. Účelom referenčných cien je ťahať trhové ceny smerom nahor, aj keď tieto posledné uvedené ceny zostanú nakoniec nižšie než oznámené ceny. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Všeobecný súd zohľadnil skutočnosť, že doporučené ceny podniku boli vyššie ako trhové ceny na účely konštatovania, že cenový systém tohto podniku mal za cieľ zvýšiť ceny na trhu (rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T‑213/95 a T‑18/96, Zb. s. II‑1739, bod 163).

552    Okrem toho je nesporné, že pri určitých transakciách cena priamo súvisela s referenčnými cenami na základe vopred stanovených cenových vzorcov.

553    Komisia teda oprávnene dospela k záveru o protiprávnosti dvojstranných kontaktov medzi dotknutými podnikmi, ktorých cieľom bolo dosiahnuť konkurenčné podmienky, ktoré nezodpovedali bežným trhovým podmienkam a ktoré v prípade každého z účastníkov umožnili znížiť neistotu, pokiaľ ide o možné správanie konkurentov (pozri v tomto zmysle rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, už citovaný v bode 312 vyššie, bod 1908).

554    V každom prípade je potrebné takisto zdôrazniť, že analýza a dokument uvedený v bode 539 vyššie sa týkajú iba cien účtovaných spoločnosťami Dole a Chiquita, zatiaľ čo skutočný spôsob, akým sa údajne správal podnik, je irelevantný na účely hodnotenia vplyvu kartelu na trh, keďže sa musia zohľadniť iba účinky vyplývajúce z porušenia ako celku (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 55 vyššie, body 150 a 152).

555    Pokiaľ ide po prvé o transakcie spoločnosti Chiquita, je zrejmé, že tabuľka predložená spoločnosťou Fyffes v priebehu správneho konania nemá skutočnú dôkaznú silu, keďže získané údaje sa týkajú obdobia, ktoré začína iba druhým štvrťrokom 2002, pričom zároveň nie je možné s istotou určiť, či sa uvedené údaje týkajú celého predmetného geografického trhu.

556    Okrem toho vyhlásenia spoločnosti Chiquita o tom, že referenčné ceny sú „veľmi ďaleko od reality“, sú uvedené v e‑maile z 26. júna 2004, ktorý bol teda poslaný po období porušovania. Možno však poukázať na to, že v tomto e‑maile zamestnanec spoločnosti Chiquita odpovedá na otázku kolegyne prekvapenej úrovňou referenčnej ceny banánov značky Del Monte, ktorá je vyššia ako referenčná cena spoločnosti Dole. Autor e‑mailu uvádza, že odkedy si spoločnosť Del Monte začala priamo zabezpečovať distribúciu svojich banánov, spočíva jej stratégia v tom, že stanovuje ceny čo najbližšie k cenám spoločnosti Chiquita, a že vzhľadom na to, že nový zodpovedný zamestnanec spoločnosti Del Monte je bývalým zamestnancom spoločnosti Chiquita, poznal zvláštnosti cenovej politiky tohto posledného uvedeného podniku a teda aj rozdiel medzi referenčnými a skutočnými cenami.

557    Pokiaľ ide o stručné a neurčité vyhlásenie, že referenčné ceny „nemajú súvislosť“ so skutočným cenami, nie je nijako podložené objektívnymi listinnými dôkazmi týkajúcimi sa obdobia porušovania od roku 2000 do roku 2002 a dotknutého geografického trhu. Toto tvrdenie však v každom prípade nemožno vykladať samostatne, nezávisle od výslovných vyhlásení spoločnosti Chiquita o cieľoch kontaktov pred stanovením cien a listinných dôkazov získaných Komisiou, najmä e‑mailov od spoločnosti Chiquita, ktoré preukazujú význam referenčných cien v odvetí banánov.

558    Ďalej je potrebné poukázať na to, že ekonomická analýza a dokument uvedený v bode 539 vyššie, ktoré sa týkajú cenového správania spoločnosti Dole, neumožňujú konštatovať, že medzi skutočnými a referenčnými cenami neexistovala súvislosť, ale že medzi týmito dvomi cenami existovala menšia súvislosť ako medzi skutočnými cenami a „cenou Aldi“. Navyše z grafov uvedených v prílohe A 18 žaloby, pokiaľ ich možno zohľadniť ako vychádzajúce z údajov týkajúcich sa iba transakcií v Nemecku, vyplýva, že súvislosť medzi „cenou Aldi“ a skutočnou cenou spoločnosti Dole bola podstatne väčšia v rokoch 2006‑2007 než od roku 2000 do roku 2002, čo potvrdzuje myšlienku rastúceho významu „ceny Aldi“.

559    Žalobkyne sa zameriavajú na súvislosť medzi „cenou Aldi“, maloobchodníka nakupujúceho žlté banány od subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním, a skutočnou cenou spoločnosti Dole, zatiaľ čo relevantnosť tohto vzťahu treba relativizovať z dôvodu časovej postupnosti predaja banánov v rámci procesu týždenných rokovaní v tom zmysle, že je nesporné, že spoločnosti Chiquita, Dole a Weichert oznamovali svoje referenčné ceny všetkým svojim zákazníkom, subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním a maloobchodníkom vo štvrtok začiatkom dopoludnia pred zverejnením „ponuky Aldi“, čo dokazuje, že z časového hľadiska určilo oznámenie referenčných cien východisko pre obchodné rokovania. Vyhlásenia spoločnosti Dole, predložené v priebehu správneho konania, o správaniach zákazníkov v súvislosti s ponukami zo strany dovozcov potvrdzujú pravdivosť tejto pripomienky (pozri bod 445 vyššie).

560    Je teda zrejmé, že dovozcovia definovali a oznámili najprv svoje referenčné ceny, ktoré naznačili predpokladaný vývoj ceny banánov, potom si subjekty zaoberajúce sa dozrievaním vytvorili názor na vývoj trhu a predložili svoje ponuky spoločnosti Aldi, a až v tom okamihu bola stanovená „cena Aldi“.

561    Žalobkyne tvrdia, že nemožno sa domnievať, že referenčné ceny mohli byť relevantné, pretože mohli akokoľvek ovplyvniť „cenu Aldi“, a v tomto smere zdôrazňujú, že spoločnosť Aldi kupuje treťotriedne banány (a nie banány predávané pod značkami Chiquita, Dole a Del Monte), takže referenčné ceny, ktoré sa netýkali treťotriednych banánov, neboli pre Aldi vôbec použiteľné.

562    Toto tvrdenie je úplne v rozpore s tvrdením spoločnosti Dole, že samotná „cena Aldi“ bola relevantná pre všetky transakcie (bez rozlišovania podľa značky, vrátane svojho vlastného predaja značkových banánov). Treba dodať, že referenčné ceny sú súčasťou procesu stanovovania cien výrobku, teda banánov, ktoré sa delia na tri úrovne kvality, čo znamená stanovenie cien troch druhov banánov vo vzájomnej súvislosti a určitú formu vzájomnej závislosti cien.

563    Žalobkyne navyše vyhlasujú, že dodávatelia spoločnosti Aldi nezohľadňovali referenčné ceny, a odkazujú na list od svojho zákazníka, spoločnosti Van Wylick, a na vyhlásenie spoločnosti Chiquita o podmienkach, za ktorých spoločnosť Atlanta dávala svoje ponuky spoločnosti Aldi.

564    Spoločnosť Van Wylick vo svojom liste (pozri bod 527 vyššie) uvádza, že referenčné ceny spoločnosti Dole týkajúce sa banánov boli málo použiteľné pre rokovania o skutočnej a konečnej cene „ktorá [jej] bola účtovaná“, pričom táto posledná uvedená pripomienka preukazuje, že autor listu odkazuje na svoj obchodný vzťah so spoločnosťou Dole a nie so spoločnosťou Aldi.

565    Vyhlásenie spoločnosti Chiquita znie takto:

„Ako sme už vyššie uviedli, referenčné ceny oznamované spoločnosti Atlanta vo štvrtok sa týkali výlučne značiek prvej triedy spoločností Chiquita, Dole a Del Monte. Spoločnosť Atlanta v dôsledku toho nezakladala svoju ponuku pre spoločnosť Aldi na ‚referenčnej cene [banánov] značiek tretej triedy‘. Ako sme už vyššie vysvetlili, tieto ponuky sa zakladali na informáciách, ktoré získali pán [C.] a pán [N.] počas ich telefonátov dodávateľom značiek tretej triedy pred stanovením cien, ku ktorým dochádzalo v stredu (pán [N.]) alebo vo štvrtok (pán [C.]). Počas týchto telefonátov sa dodávatelia značiek tretej triedy vždy snažili presvedčiť spoločnosť Atlanta o svojich cenových prognózach. Tieto prognózy neboli rovnaké a často bol medzi nimi rozdiel 0,5 až 1 euro za kartón.“

566    V tomto vyhlásení týkajúcom sa správania spoločnosti Atlanta sa uvádza, že keď táto spoločnosť zostavovala svoju cenovú ponuku pre spoločnosť Aldi, zohľadnila informácie získané od dodávateľov banánov tretej triedy, ale že v tom čase poznala cenové očakávania dovozcov na základe predchádzajúceho oznámenia referenčných cien, ako sa uvádza na začiatku vyhlásenia.

567    Cenové rozhodnutia spoločnosti Atlanta v prípade jedného druhu banánov, ako aj rozhodnutia všetkých ostatných subjektov pôsobiacich na trhu, vrátane spoločnosti Aldi, boli nevyhnutne prijímané v rámci trhu, ktorý zahŕňal tri úrovne kvality so zodpovedajúcimi cenovými rozdielmi.

568    Je potrebné zdôrazniť, že ekonomická analýza transakcií, ktoré uskutočnila spoločnosť Dole (správy z 20. novembra 2007 a 19. decembra 2008) svedčí o vysokej priemernej súvislosti medzi „cenou Aldi“ a referenčnými cenami v priebehu obdobia od roku 2000 do roku 2005, ktoré ukazuje, že vývoj „ceny Aldi“ skutočne úzko súvisel s vývojom referenčnej ceny.

569    Komisia v tejto súvislosti v odôvodnení 122 napadnutého rozhodnutia uviedla tieto vyhlásenia spoločnosti Dole:

„… počiatočné referenčné ceny, ktoré niektoré spoločnosti zverejňujú na trhu vo štvrtok ráno po svojich stretnutiach o stanovení cien, predstavujú vývoj – očakávanie, že trh stúpne o 1 euro, o 50 centov (vždy za kartón, za kartón s hmotnosťou 18 kg) a… že subjekty zaoberajúce sa dozrievaním, ktoré sú z hľadiska dodávok žltých banánov najpodstatnejšie, poskytujú svoje ceny spoločnosti Aldi (najväčšiemu veľkoodberateľovi banánov) v priebehu štvrtkového dopoludnia, a že subjekty zaoberajúce sa dozrievaním si vytvoria názor na to, ako by sa trhová cena mohla vyvinúť v priebehu dopoludnia v danom okamihu od [9. do 11. hodiny], potom odošlú faxom svoju ponuku spoločnosti Aldi a Aldi odpovie krátko po [13. hodine]; často sa stáva, že subjekty zaoberajúce sa dozrievaním dúfajú, že cena za kartón banánov stúpne o 1 euro a spoločnosť Aldi reaguje slovami ,Trhu sa darí lepšie, odbyt u našich maloobchodníkov sa vyvíja pozitívne, ale nemôžeme prijať zvýšenie o 1 euro, prijímame zvýšenie o 36 centov‘… Teda… dovozcovia vidia len trh, vidia nastupujúci vývoj trhu a myslia si, že cena môže stúpnuť až o 1 euro (to dávajú na trhu najavo), ale v skutočnosti je podstatné to, čo si myslí spoločnosť Aldi“.

570    Toto posledné uvedené posúdenie podniku Dole, ktorý stále spochybňoval, že sa dopustil porušenia článku 81 ES, nespochybňuje relevantnosť opisu postupu charakteristického pre priebeh štvrtka a preukázanie súvislosti medzi referenčnými cenami a „ponukou Aldi“.

571    Spoločnosť Dole na základe ekonomických štúdií predložených v priebehu správneho konania takisto uviedla, že „[počiatočné] referenčné ceny, ktoré odrážali značné snahy o získavanie informácií,… poskytovali presnejšie a kvalitnejšie informácie o situácii na trhu, ako keby k týmto výmenám nedošlo“, a že „subjekty zaoberajúce sa dozrievaním o týchto referenčných cenách vedeli, keď predkladali svoje ponuky spoločnosti Aldi, takže lepšie počiatočné referenčné ceny by pravdepodobne viedli spoločnosť Aldi k tomu, aby stanovila ceny presnejšie odrážajúce stav ponuky a dopytu pre nasledujúci týždeň“ (s. 5 ekonomickej štúdie z 20. novembra 2007). Ďalej sa uvádza, že „vôľa subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním prijať osobitné podmienky spoločnosti Aldi závisela do určitej miery od počiatočnej referenčnej ceny, ktorú dostávali od dovozcov (hoci tieto ceny neboli záväzné)“, že „[tieto referenčné ceny] zase záviseli od možností, s akými dovozcovia počítali pri predaji množstva vyloženého v danom týždni“, a že „výmena informácií znamenala, že referenčné ceny jednotlivých podnikov obchodujúcimi s banánmi odrážali získané informácie o ponuke a dopyte v priebehu tohto týždňa, a nie iba individuálne informácie od dodávateľa“ (s. 7 a 9 ekonomickej štúdie z 10. apríla 2007).

572    Tieto vyhlásenia, ktoré boli výslovné, najmä pokiaľ ide o súvislosť medzi referenčnými cenami a „ponukou Aldi“, sa zhodujú s obsahom interného e‑mailu spoločnosti Chiquita z 8. augusta 2002, v ktorom zamestnanec tohto podniku uvádza svoje úvahy v nadväznosti na zvýšenie referenčnej ceny spoločnosti Dole o 2 eurá (odôvodnenia 111, 172 a nasl. napadnutého rozhodnutia) takto: „Zvýšením trhovej ceny a ceny Aldi, získajú [Dole]… lepšiu cenu…“

573    V odpovedi na žiadosť Komisie o informácie spoločnosť Aldi uviedla, že jej rozhodnutie o týždennej ponuke pre jej dodávateľov vychádzalo z prijatých ponúk, cien v prechádzajúcom týždni a ceny v rovnakom týždni predchádzajúceho roka. Spoločnosť Aldi dodala, že „ceny uvádzané dodávateľmi banánov v ich počiatočných ponukách odrážajú prinajmenšom tendenciu vývoja cien, ktorej však nemusí predložená protiponuka vždy zodpovedať“ (odôvodnenie 116 napadnutého rozhodnutia a poznámka pod čiarou č. 150).

574    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že Komisia správne dospela k záveru o relevantnosti referenčných cien v odvetví banánov, keď poukázala jednak na to, že slúžili prinajmenšom ako signály, trendy alebo údaje pre trh, pokiaľ ide o očakávaný vývoj cien banánov, a že boli významné pre obchod s banánmi a výsledné ceny, ako aj na to, že pri určitých transakciách boli skutočné ceny priamo viazané na referenčné ceny.

575    Treba tiež zdôrazniť, ako to správne robí Komisia, že údajný význam nákupnej ceny Aldi nevylučuje relevantnosť referenčných cien, ako bola preukázaná v napadnutom rozhodnutí.

576    Z úvah, ktoré boli uvedené vyššie, vyplýva, že výhradu založenú na irelevantnosti referenčných cien pri rokovaniach o skutočných cenách v odvetví banánov treba zamietnuť.

 O zodpovednosti zamestnancov spoločnosti Dole, ktorí sa zúčastnili na dvojstranných kontaktoch

577    Žalobkyne tvrdia, že za predpokladu, že by existovala úzka súvislosť medzi referenčnými a skutočnými cenami, vytýkané výmeny informácií nezahŕňali ani zverejňovanie skutočných referenčných cien prijatých na štvrtkovom rokovaní, a poukazujú v tejto súvislosti na to, že zamestnanec spoločnosti Dole, ktorý sa zúčastnil na predmetných dvojstranných kontaktoch, pán H., nezodpovedal za stanovovanie skutočných referenčných cien, keďže toto rozhodnutie prijímal generálny riaditeľ spoločnosti DFFE.

578    Je potrebné pripomenúť, že Komisia spoločnosti Dole vytýka, že sa na dvojstrannom základe zúčastnila na kontaktoch so spoločnosťami Chiquita a Weichert, ktoré sa týkali faktorov stanovenia cien, to znamená faktorov významných pre stanovenie referenčných cien pre nasledujúci týždeň, a vývoja cien a údajov o referenčných cenách pre nasledujúci týždeň pred stanovením týchto referenčných cien vo štvrtok ráno.

579    Komisia bez toho, aby to žalobkyne spochybnili, tiež konštatovala, že spoločnosť Dole si s vyššie uvedenými podnikmi dvojstranne vymieňala referenčné ceny po tom, ako boli stanovené, pričom uvedená výmena umožnila kontrolu dôsledkov kontaktov pred stanovením cien a posilnenie spolupráce medzi podnikmi.

580    Kontaktov pred stanovením cien sa zúčastňoval pán H., regionálny riaditeľ spoločnosti Dole a pán G., osoba zodpovedná za predaje spoločnosti Dole, ktorí sa zúčastňovali interných rokovaní o stanovení cien (odôvodnenie 63 napadnutého rozhodnutia). Žalobkyne tieto zistenia Komisie nespochybňujú.

581    Okrem toho je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry pripísanie porušenia článku 81 ES podniku nepredpokladá konanie ani vedomosť spoločníkov alebo hlavných riadiacich pracovníkov podniku, ktorého sa toto porušenie týka, ale konanie osoby, ktorá je oprávnená konať v mene podniku (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, bod 97, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, Brugg Rohrsysteme/Komisia, T‑15/99, Zb. s. II‑1613, bod 58), pričom žalobkyne túto spôsobilosť nespochybňujú, pokiaľ ide o ich zamestnancov zúčastnených na kontaktoch pred stanovením cien.

582    Za týchto okolností je tvrdenie žalobkýň, že zamestnanci zúčastnení na kontaktoch pred stanovením cien neniesli konečnú zodpovednosť za stanovenie referenčných cien, irelevantné a treba ho zamietnuť.

583    Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že spoločnosti Dole, Chiquita a Weichert nadviazali pred stanovením cien kontakty na dvojstrannom základe, v priebehu ktorých diskutovali o faktoroch stanovenia cien banánov, teda o faktoroch týkajúcich sa referenčných cien pre nasledujúci týždeň, alebo prerokúvali či prezrádzali si vývoj cien, alebo si poskytovali údaje o referenčných cenách pre nasledujúci týždeň (odôvodnenia 148, 182 a 196 napadnutého rozhodnutia).

584    Spoločnosti Dole, Chiquita a Weichert prostredníctvom kontaktov pred stanovením cien koordinovali stanovenie svojich referenčných cien namiesto toho, aby ich stanovili úplne nezávisle. V priebehu týchto dvojstranných rokovaní podniky odhalili plánované správanie, alebo prinajmenšom dovolili zúčastneným subjektom odhadnúť budúce správanie konkurentov, pokiaľ ide o stanovenie referenčných cien, alebo predvídať ich plánované správanie. Znížili teda neistotu v súvislosti s budúcimi rozhodnutiami konkurentov, pokiaľ ide o referenčné ceny, čo vedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže medzi podnikmi (odôvodnenia 263 až 272 napadnutého rozhodnutia).

585    Komisia teda správne dospela k záveru, že kontakty pred stanovením cien, ku ktorým došlo medzi spoločnosťami Dole a Chiquita a medzi spoločnosťami Dole a Weichert, sa týkali stanovenia cien, a že viedli k zosúladenému postupu, ktorého cieľom bolo obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ES.

B –  O porušení práva na obhajobu a povinnosti odôvodnenia

586    Žalobkyne po prvé tvrdia, že z troch postupov, ktoré podľa oznámenia o výhradách predstavovali súbor úzko súvisiacich tajných dvojstranných dohôd a porušenie článku 81 ES na základe cieľa, sa Komisia nakoniec dvomi nezaoberala, medziiným ani porušením týkajúcim sa výmeny informácií o množstvách, ktoré považovala spoločnosť Chiquita za najzávažnejšie. Žalobkyne tiež poukazujú na to, že Komisia nesankcionovala spoločnosti Fyffes a Van Parys napriek tomu, že sa zúčastnili na tých istých údajne tajných dvojstranných kontaktoch.

587    Komisia tým podľa žalobkýň radikálne zmenila svoje tvrdenie o porušení v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby im predtým dala možnosť byť s ohľadom na túto zmenu vypočutí, čím teda porušila článok 27 ods. 1 nariadenia 1/2003 a ich právo na obhajobu.

588    Treba pripomenúť, že podľa judikatúry rozhodnutie nemusí byť nevyhnutne vernou kópiou oznámenia o výhradách (rozsudok van Landewyck a i./Komisia, už citovaný v bode 335 vyššie, bod 68). Komisia totiž musí mať možnosť zohľadniť vo svojom rozhodnutí odpovede dotknutých podnikov na oznámenie o výhradách. V tomto ohľade musí mať možnosť nielen prijať alebo odmietnuť tvrdenia dotknutých podnikov, ale tiež pristúpiť k svojej vlastnej analýze skutočností uvedených týmito podnikmi, a to buď aby upustila od výhrad, ktoré sa ukážu nedôvodné, alebo aby skutkovo a právne upravila alebo doplnila svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá (rozsudok ACF Chemiefarma/Komisia, už citovaný v bode 335 vyššie, bod 92; pozri v tomto zmysle aj rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, už citovaný v bode 56 vyššie, body 437 a 438). Porušenie práva na obhajobu treba navyše konštatovať len vtedy, ak konečné rozhodnutie pripisuje dotknutým podnikom iné porušenia ako tie, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách, alebo ak obsahuje odlišné skutkové okolnosti (rozsudok ACF Chemiefarma/Komisia, už citovaný v bode 335 vyššie, bod 94; pozri v tomto zmysle aj rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia, T‑39/92 a T‑40/92, Zb. s. II‑49, body 49 až 52).

589    O taký prípad nejde, ak sa – tak ako v prejednávanej veci – údajné rozdiely medzi oznámením o výhradách a konečným rozhodnutím netýkajú iných správaní ako tých, ku ktorým sa dotknuté podniky už vyjadrili a ktoré teda nesúvisia so žiadnou novou výhradou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, Zb. s. I‑8375, bod 103).

590    Je totiž nesporné, že v odseku 60 oznámenia o výhradách sa uvádzajú tri protisúťažné postupy, a to:

–        výmena informácií o množstvách banánov dovážaných do severnej Európy (výmena informácií o množstvách),

–        dvojstranné kontakty týkajúce sa podmienok na trhu s banánmi, cenových trendov alebo údajov o referenčných cenách pred stanovením týchto cien,

–        výmena informácií o referenčných cenách banánov (výmena referenčných cien).

591    V bode 429 oznámenia o výhradách Komisia jednoznačne konštatovala, že „každý súbor dvojstranných dohôd“ a súhrn týchto dohôd predstavuje porušenie, ktorého cieľom je obmedzovanie hospodárskej súťaže v Spoločenstve a v EHP v zmysle článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP.

592    Tento záver nadväzoval na samostatné preskúmanie každého z vytýkaných správaní najmä v bodoch 404, 412 až 416 oznámenia o výhradách, v ktorých Komisia spomenula „súbor dvojstranných kontaktov týkajúcich sa situácie na trhu s banánmi, cenových trendov alebo údajov o referenčných cenách pred stanovením týchto cien, ktorým účastníci konania ovplyvňovali určovanie cien, čo v konečnom dôsledku predstavuje stanovenie cien“, a konštatovala, že „tieto tajné dohody mali protisúťažný cieľ“.

593    Ako zdôrazňuje Komisia, žalobkyne zjavne pochopili význam oznámenia o výhradách, ako to vyplýva z odpovede na uvedené oznámenie z 21. novembra 2007, v ktorej spoločnosť Dole konkrétne spochybňuje tvrdenie, že dvojstranné kontakty týkajúce sa trhových podmienok predstavujú porušenie na základe cieľa.

594    Žalobkyne vo svojich písomných vyjadreniach v podstate odkazujú na odsek 395 oznámenia o výhradách, ktorý sa týka pojmu jediného a pokračujúceho komplexného porušenia, kde sa Komisia pôvodne domnievala, že tri vytýkané protisúťažné postupy viedli k rozsiahlejšiemu jedinému a pokračujúcemu porušeniu.

595    Komisia sa v napadnutom rozhodnutí po analýze odpovedí na oznámenie o výhradách a vyhlásení dotknutých podnikov, ktoré urobili na ich vypočutí, nakoniec nezaoberala jednak svojimi výhradami súvisiacimi s výmenami informácií o množstvách a výhradami týkajúcimi sa výmen referenčných cien, a konštatovala tak iba zosúladený postup súvisiaci s tým, čo nazvala kontaktmi pred stanovením cien, a ďalej výhradami určenými spoločnostiam Fyffes a Van Parys.

596    Žalobkyne nemôžu za týchto okolností platne uvádzať porušenie práva na obhajobu, ako ho priznáva článok 27 ods. 1 nariadenia 1/2003, bez ohľadu na to, ako spoločnosť Chiquita vníma podľa tvrdení žalobkýň závažnosť výhrad uvedených v oznámení o výhradách.

597    Žalobkyne v rámci výhrady založenej na porušení práva na obhajobu žalobkyne po druhé tvrdia, že Komisia porušila svoju povinnosť odôvodnenia tým, že v napadnutom rozhodnutí sa jasne a jednoznačne neuvádza, ku ktorým kontaktom týkajúcim sa faktorov relevantných pre stanovenie referenčných cien môže alebo nemôže dochádzať medzi dovozcami banánov v rámci článku 81 ES.

598    Toto tvrdenie žalobkýň bolo už preskúmané a zamietnuté z dôvodov uvedených v bodoch 261, 262 a 264 vyššie.

599    V napadnutom rozhodnutí sa ďalej nekonkretizujú charakteristické znaky kontaktov, ktorých sa zúčastnili spoločnosti Fyffes a Van Parys, ktoré by vysvetľovali, prečo sa uvedené kontakty nepovažovali za kontakty s protisúťažným cieľom.

600    Pokiaľ spoločnosť Dole tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je protiprávne pre nedostatok odôvodnenia alebo je nejasné vo vzťahu k zaobchádzaniu so spoločnosťami Fyffes a Van Parys, ktorým nebolo napadnuté rozhodnutie určené, a teda im nebola uložená sankcia, je potrebné uviesť, že spoločnosť Dole nie je oprávnená argumentovať takou okolnosťou, aby sa sama vyhla sankcii, ktorá jej bola uložená za porušenie článku 81 ES, aj keď situácia týchto dvoch ďalších podnikov nie je predmetom konania pred súdom (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T‑304/02, Zb. s. II‑1887, bod 62 a tam citovanú judikatúru).

601    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že výhradu založenú na porušení povinnosti odôvodnenia uvedenej v článku 253 ES treba zamietnuť.

III –  O návrhoch smerujúcich k zrušeniu alebo zníženiu pokuty

602    Žalobkyne uviedli jediný žalobný dôvod založený na neodôvodnenosti a neprimeranosti pokuty, v rámci ktorého Komisii vytkli, že pri stanovení základnej sumy pokuty zohľadnila predaj výrobkov, ktoré nijako nesúviseli s porušením, pričom konštatovala, že vytýkané správanie malo za cieľ stanovenie cien, a odmietla zohľadniť neistú finančnú situáciu spoločnosti Dole.

A –  Úvodné pripomienky

603    Je nesporné, že Komisia pri stanovovaní výšky pokuty uloženej spoločnosti Dole uplatnila usmernenia (odôvodnenie 446 napadnutého rozhodnutia), ktoré stanovili dvojstupňovú metódu výpočtu (bod 9 usmernení).

604    Usmernenia v rámci prvej fázy výpočtu stanovujú, že Komisia určí základnú sumu pre každý dotknutý podnik alebo združenie podnikov, a v tejto súvislosti obsahujú nasledujúce ustanovenia:

„12.      Základná výška sa stanoví podľa hodnoty predaja s použitím nasledujúcej metodiky.

…

13.      Pri stanovení základnej výšky uloženej pokuty bude Komisia vychádzať z hodnoty predaja tovaru alebo služieb podniku, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslušnej geografickej oblasti v rámci EHP. Komisia obvykle použije na výpočet hodnotu predaja podniku počas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podieľal na porušení…

…

19.      Základná výška pokuty bude súvisieť s určitou časťou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupňa závažnosti porušenia a vynásobenou počtom rokov, v ktorých porušenie trvalo.

20.      Vyhodnotenie závažnosti sa vykoná na osobitne na každý typ porušenia prihliadajúc na všetky relevantné okolnosti prípadu.

21.      Vo väčšine prípadov sa zohľadňovaná časť hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môže dosiahnuť až 30 %.

22.      Pri rozhodovaní o tom, či časť hodnoty predaja, ktorá sa má vziať do úvahy pre daný prípad, by mala byť situovaná v hornej alebo v dolnej časti stupnice, Komisia zohľadní určitý počet ukazovateľov, napríklad povahu porušenia, kumulovaný podiel všetkých zúčastnených strán na trhu, geografický rozsah porušenia, uskutočnenie alebo neuskutočnenie porušenia.

23.      Medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväčša tajné. Tieto by mali byť na základe politiky hospodárskej súťaže prísne sankcionované. Časť zohľadňovaných predajov [Zohľadňovaná časť predajov – neoficiálny preklad] u takýchto porušení sa teda obvykle bude nachádzať v hornej časti stupnice.

24.      Aby sa plne zohľadnilo trvanie účasti každého podniku na porušení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja (pozri body 20 až 23) počtom rokov účasti na porušení. Obdobia kratšie ako 6 mesiacov sa budú počítať ako polrok. Obdobia dlhšie ako 6 mesiacov, ale kratšie ako jeden rok sa budú počítať ako celý rok.

25.      Okrem toho, Komisia nezávisle od trvania účasti podniku na porušení zahrnie do základnej výšky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % až 25 % hodnoty predaja podľa definície v časti A, aby podniky odradila od akejkoľvek účasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie. Komisia môže takisto uplatniť takúto dodatočnú sumu aj v prípade iných porušení. Komisia pri rozhodovaní o pomere hodnoty predaja, ktorý sa má brať do úvahy v konkrétnom prípade, zohľadní určitý počet faktorov, najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22.“

605    Podľa poznámky pod čiarou č. 2 usmernení spojenie „horizontálne dohody o stanovení cien“ uvedené v bode 23 usmernení zahŕňa zosúladené postupy v zmysle článku 81 ES.

606    Usmernenia v rámci druhej fázy výpočtu stanovujú, že Komisia môže zvýšiť alebo znížiť základnú sumu po celkovej úvahe a s prihliadnutím na všetky významné okolnosti (body 11 a 27).

607    V súvislosti s týmito okolnosťami sa v bode 35 usmernení uvádza platobná neschopnosť podniku takto:

„Za výnimočných okolností môže Komisia na návrh prihliadnuť na platobnú neschopnosť podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte. Na zníženie pokuty nebude Komisii stačiť samotné konštatovanie nepriaznivej alebo stratovej finančnej situácie podniku. Zníženie môže byť povolené len na základe objektívnych dôkazov, preukazujúcich, že uloženie pokuty podľa podmienok stanovených v týchto usmerneniach, by nenapraviteľne ohrozilo ekonomickú životaschopnosť dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku.“

B –  O údajnej neprimeranosti základnej sumy pokuty v rozsahu, v akom vychádza z hodnoty predaja výrobkov, ktoré nijako nesúvisia s porušením, a z porušenia povinnosti odôvodnenia

608    Žalobkyne tvrdia, že Komisia nesprávne uplatnila usmernenia, keď počítala základnú sumu pokuty, pretože vychádzala z hodnoty predaja výrobkov, ktoré nijako nesúvisia s údajným porušením, a to predaja zelených banánov inej značky ako Dole, predaja zelených banánov značky Dole predávaných v rámci zmluvných dohôd, ktoré nie sú založené na referenčných cenách, a predaja žltých banánov. Žalobkyne sa taktiež odvolávajú na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s ohľadom na započítanie transakcií týkajúcich sa týchto banánov do základu pre výpočet sumy pokuty.

609    Je potrebné poukázať na to, že žalobkyne opakujú výhrady uvedené v rámci spochybnenia existencie porušenia.

610    V prvom rade to platí vo vzťahu ku skutočnosti, že žalobkyne rozlišujú medzi zelenými a žltými banánmi, ktoré považujú za dva odlišné výrobky patriace na dva odlišné trhy, čo je základom tvrdenia, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nevysvetľuje, ako mohla údajná koordinácia referenčných cien zelených banánov predávaných spoločnosťou DFFE v priebehu daného týždňa ovplyvniť stanovenie cien žltých banánov predávaných spoločnosťami Saba, Kempowski, VBH a Dole France, ktoré prebehlo nezávisle a bez ohľadu na zelenú ponuku.

611    Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie, že došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia, treba poukázať na to, ako bolo uvedené v bode 127 vyššie, že Komisia v odôvodneniach 4, 5, 32, 34, 104, 141 až 143, 182, 196 a 287 napadnutého rozhodnutia dostatočne presne a jasne vysvetlila svoje stanovisko, pokiaľ ide o jedinečnú povahu predmetného výrobku, teda čerstvého banánu, špecifický charakter uvedeného výrobku, dovážaného zeleného ovocia ponúkaného verejnosti na spotrebu, keď po dozretí zožltne, spôsoby organizácie dozrievania a následného predaja banánov, postup obchodného rokovania s referenčnými cenami a vzťah, ktorý existuje medzi referenčnou cenou zelených a žltých banánov.

612    V napadnutom rozhodnutí sa hodnota predaja čerstvých banánov, ktorý dosiahla spoločnosť Dole v roku 2002, odhaduje na 198 331 150 eur, čo je číselný údaj zahŕňajúci transakcie uskutočnené spoločnosťou DFFE, dcérskymi spoločnosťami Saba, Kempowski a Dole France v Belgicku a v Luxembursku, upravený na 190 581 150 eur po odpočítaní sumy banánov nakúpených od ostatných subjektov, ktorým je napadnuté rozhodnutie určené (odôvodnenia 451 až 453 napadnutého rozhodnutia).

613    Za týchto okolností nemožno Komisii vytknúť žiadne porušenie článku 253 ES, pokiaľ ide o započítanie transakcií týkajúcich sa zelených a žltých banánov do hodnoty predaja.

614    Pokiaľ ide po druhé o dôvodnosť posúdenia Komisie, je potrebné pripomenúť, že tvrdenie žalobkýň založené na rozlišovaní medzi zelenými a žltými banánmi bolo už uvedené na podporu výhrady, že prevádzkové režimy spoločností Dole a Chiquita boli nezlučiteľné s protiprávnou koordináciou, ktorá sa týmto podnikom vytýka.

615    Táto výhrada bola zamietnutá ako nedôvodná (pozri bod 248 vyššie). Komisia správne konštatovala, že zelené a žlté banány boli tým istým výrobkom, že referenčná cena (či už zelená alebo žltá) sa týkala toho istého výrobku, a to čerstvých banánov, a že žlté referenčné ceny súviseli so zelenými referenčnými cenami. Osobitné vlastnosti banánov, teda ovocia, ktoré sa dováža zelené a ponúka verejnosti na spotrebu, keď po dozretí zožltne, ako aj spôsoby jeho predaja, nemôžu mať dopad na jedinečnú povahu predmetného výrobku a platne odôvodniť tvrdenie o existencii dvoch odlišných výrobkov patriacich na dva odlišné trhy.

616    Z toho vyplýva, že žalobkyniam sa nepodarilo preukázať akékoľvek nesprávne uplatnenie usmernení Komisiou z dôvodu, že do hodnoty predaja započítala transakcie týkajúce sa žltých banánov.

617    Ďalej treba poukázať na to, že okrem samotného výrobku žalobkyne uvádzajú skutočnosť, že žlté banány predávali spoločnosti Saba, Kempowski, VBH a Dole France, ktorým nebolo určené oznámenie o výhradách ani napadnuté rozhodnutie, a ktoré sa ani nezúčastnili na vytýkanom protisúťažnom správaní v tom zmysle, že svoje ceny stanovovali nezávisle od spoločnosti DFFE a bez ohľadu na jej referenčnú cenu.

618    Toto tvrdenie nemožno prijať.

619    Je nesporné, že Komisia v článku 1 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že porušenia článku 81 ES sa dopustila spoločnosť Dole, teda zastrešujúca materská spoločnosť skupiny Dole, ktorá sa na predaji a uvádzaní banánov na trh v Európe zúčastňuje prostredníctvom početných dcérskych spoločností.

620    Aj keď spoločnosť Dole tvrdila, že nedošlo k žiadnemu protisúťažnému správaniu, v rámci tohto konania naproti tomu nespochybnila svoju zodpovednosť ako materská spoločnosť skupiny Dole, pričom treba pripomenúť, že napadnuté rozhodnutie sa jasne vzťahuje na protisúťažný postup týkajúci sa čerstvých banánov, či už zelených alebo žltých.

621    Tvrdenie o nezávislosti dcérskych spoločností spoločnosti Dole spadá výlučne do argumentácie týkajúcej sa potreby rozlišovania medzi zelenými a žltými banánmi, ktorá podporuje výhradu založenú na nezlučiteľnosti prevádzkových režimov spoločností Dole a Chiquita s vytýkaním zosúladením a na požiadavke zníženia hodnoty predaja zohľadnenej Komisiou na účely stanovenia sumy pokuty.

622    Za týchto okolností nemožno Komisii vytýkať, že pri stanovovaní hodnoty predaja tovaru alebo služieb, „ktorý podnik dosiahol“ v súlade s bodom 13 usmernení v priamej alebo nepriamej súvislosti s porušením, zohľadnila sumu predaja žltých banánov, ktorý dosiahli spoločnosti skupiny Dole a zastrešujúca materská spoločnosť.

623    Vyhlásenia žalobkýň o údajnej nezávislosti spoločností Saba, Kempowski, VBH a Dole France sú preto irelevantné a v každom prípade neodôvodnené, ako bolo uvedené v bodoch 209 a 210 vyššie.

624    Žalobkyne po tretie konkrétne tvrdia, že pri výpočte sumy pokuty nemožno použiť ani sumu transakcií týkajúcich sa žltých banánov, ktoré spoločnosť Saba kúpila od spoločnosti Chiquita a následne znova predala. Podľa žalobkýň sa Komisia domnievala, že tieto transakcie bolo treba považovať za príjmy spoločnosti Dole, a nie spoločnosti Chiquita, aby sa predišlo dvojitému započítaniu týchto banánov (odôvodnenie 452 napadnutého rozhodnutia), čo bolo možné docieliť započítaním týchto banánov do príjmov spoločnosti Chiquita. Tento postup by bol navyše najvhodnejším vzhľadom na to, že cenu týchto konkrétnych banánov stanovovala výlučne spoločnosť Chiquita a ďalší akcionár spoločnosti Saba.

625    Aby sa vyhla dvojitému započítaniu, Komisia v odôvodnení 452 napadnutého rozhodnutia od sumy predaja podnikov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené, odpočítala hodnotu čerstvých banánov, ktoré boli predané ostatným subjektom, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené, a ktoré sa ďalej predávali v severnej Európe.

626    Je nesporné, že spoločnosť Saba je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Dole a že ďalej predávala žlté banány, ktoré nakúpila od spoločnosti Chiquita za sumu 18 168 309 eur podľa vyššie uvedeného odôvodnenia, čo odôvodňovalo Komisiou vykonaný odpočet.

627    Treba poukázať na to, že podľa vlastných písomných vyjadrení žalobkýň mala aj spoločnosť Dole prospech z tejto snahy Komisie vyhnúť sa dvojitému započítaniu, keďže Komisia odpočítala sumu 7 750 000 eur zodpovedajúcu predajom banánov spoločnosti Dole, ktoré dosiahla spoločnosť Atlanta zaoberajúca sa dozrievaním a distribúciou, ktorá je prepojená so spoločnosťou Chiquita.

628    Tvrdenie, že cenu predmetných banánov stanovovala spoločnosť Chiquita a ďalší akcionár uvedenej spoločnosti, nie je vôbec podložené a je dokonca v rozpore s predchádzajúcim tvrdením žalobkýň o nezávislosti spoločnosti Saba pri určovaní jej cenovej politiky. Za týchto okolností treba zamietnuť tvrdenie žalobkýň smerujúce k tomu, že z hodnoty predaja treba vylúčiť transakcie týkajúce sa banánov, ktoré nakúpila spoločnosť Saba od spoločnosti Chiquita, a ktoré sa ďalej predávajú v severnej Európe.

629    Žalobkyne ďalej poukazujú na dvojité započítanie, pokiaľ ide o predaj zelených banánov spoločnosťou DFFE spoločnosti Cobana zohľadnený v sume transakcií priznaných spoločnosťou DFFE v roku 2002, ktoré ďalej kúpila spoločnosť Kempowski za sumu odhadovanú na 2,6 milióna eur a ktoré boli ďalej predané ako žlté banány za sumu aspoň na 2,9 milióna eur.

630    Okrem toho, že uvedené sumy boli stanovené iba na základe odhadu, je potrebné konštatovať, že toto tvrdenie žalobkýň nie je vôbec podložené a že opísaná situácia nespadá do prípadu opísaného v odôvodnení 452 napadnutého rozhodnutia, keďže spoločnosť Cobana nepatrí medzi podniky, ktorým je napadnuté rozhodnutie určené.

631    Žalobkyne v druhom rade opakujú svoju argumentáciu týkajúcu sa irelevantnosti referenčných cien v odvetví banánov.

632    Tvrdia jednak, že referenčné ceny spoločnosti Dole sa týkali výlučne zelených banánov značky Dole, a nie zelených banánov tretej triedy predávaných spoločnosťou DFFE, a teda tieto posledné uvedené banány nesúvisia s porušením, a ďalej, že zelené banány značky Dole predávané v rámci zmluvných dohôd, ktoré neboli založené na referenčných cenách, nie sú výrobkami súvisiacimi s uvedeným porušením, v tomto prípade zelenými banánmi predávanými v rámci „ročných dohôd Aldi plus“ a na týždenných rokovaniach, v priebehu ktorých referenčné ceny spoločnosti Dole neboli východiskom pre obchodné rokovania.

633    Pokiaľ ide po prvé o výhradu založenú na porušení povinnosti odôvodnenia, treba poukázať na to, že po tom, čo Komisia uviedla, že predmetný výrobok predstavovali čerstvé banány, konkretizovala tri úrovne značiek banánov nazvané „triedy“, ktoré existovali na dotknutom trhu, ako aj zopovedajúce odlišné stanovovanie cien (odôvodnenia 4 a 32 napadnutého rozhodnutia).

634    Ako bolo uvedené v bode 14 vyššie, podľa Komisie ceny, ktoré maloobchodníci a predajcovia platili za banány (nazývané „skutočné ceny“ alebo transakčné ceny), mohli vyplynúť buď z rokovaní, ktoré sa konali na týždennom základe, v tomto prípade vo štvrtok poobede a v piatok (alebo neskôr v danom týždni alebo na začiatku nasledujúceho týždňa), alebo z vykonávania zmlúv o dodávkach s vopred stanovenými cenovými vzorcami, ktoré uvádzali pevnú cenu alebo viazali cenu na referenčnú cenu predajcu alebo konkurenta alebo na inú referenčnú cenu, akou je „cena Aldi“ (odôvodnenie 34 napadnutého rozhodnutia).

635    Komisia v odôvodneniach 102 až 128 napadnutého rozhodnutia dostatočne presne a jasne preskúmala otázku stanovovania a relevantnosti referenčnej ceny v odvetví banánov, pričom konkrétne uviedla časovú postupnosť procesu stanovovania cien s ohľadom na oznámenie „ceny Aldi“ (odôvodnenie 104 napadnutého rozhodnutia).

636    Komisia okrem toho v odôvodnení 287 napadnutého rozhodnutia dodala, že „hoci boli referenčné ceny stanovované pre rôzne značky účastníkov, medzi cenami týchto značiek a cenami treťotriednych značiek alebo neznačkových banánov existovala súvislosť“, a že „spoločnosti Dole a Weichert v skutočnosti obe vyhlásili, že aj cena, ktorú platila spoločnosť Aldi (za neznačkové banány), bola významná pri stanovovaní skutočných cien značkových banánov“.

637    Za týchto okolností nemožno Komisii vytknúť žiadne porušenie článku 253 ES, pokiaľ ide o skutočnosť, že do hodnoty predaja započítala transakcie týkajúce sa zelených banánov inej značky ako Dole a predaj zelených banánov značky Dole uskutočnený v rámci „dohôd Aldi plus“ alebo počas týždenných rokovaní.

638    Pokiaľ ide po druhé o dôvodnosť tejto výhrady, je potrebné pripomenúť, že Komisia správne dospela k záveru o relevantnosti referenčných cien v odvetví banánov, pričom poukázala jednak na to, že slúžili prinajmenšom ako signály, trendy alebo údaje pre trh o plánovanom vývoji cien banánov a že boli dôležité pre obchod s banánmi a výsledné ceny, ako aj na to, že pri určitých transakciách boli skutočné ceny priamo viazané na referenčné ceny.

639    Je potrebné zdôrazniť, ako bolo uvedené v bode 526 vyššie, že porušenie sa týka jediného výrobku, čerstvého banánu, ktorý sa líši tromi úrovňami kvality so zodpovedajúcimi cenovými rozdielmi v rámci jediného trhu charakteristického postupom stanovovania cien, ktorý spočíva v oznamovaní referenčných cien spoločností Dole, Chiquita a Weichert ich zákazníkom každý štvrtok ráno, čo je prvá správa pre trh o cenových očakávaniach dovozcov. Aj keď sa uvedené referenčné ceny týkali iba banánov prvej a druhej triedy, ktoré tieto podniky predávali, existovala súvislosť medzi týmito cenami a cenami značiek tretej triedy alebo neznačkových banánov, keďže každý týždeň prebiehalo nevyhnutne stanovenie cien banánov rôznej kvality vo vzájomnej súvislosti. Existenciu určitej vzájomnej závislosti referenčných cien banánov značiek Chiquita, Dole a Del Monte, vysvetľujú interné e‑maily spoločnosti Chiquita z 30. apríla 2001 (odôvodnenie 107 napadnutého rozhodnutia) a z 8. augusta 2002 (odôvodnenia 111 a 172 a nasl. napadnutého rozhodnutia), pričom túto poslednú uvedenú značku distribuuje spoločnosť Weichert.

640    Ako správne uvádza Komisia, samy žalobkyne tvrdia, že „cena Aldi“ týkajúca sa nákupu treťotriednych banánov bola relevantná pre stanovenie transakčných cien všetkých banánov, vrátane banánov značiek Dole, Chiquita a Del Monte.

641    Pokiaľ ide o transakcie uskutočnené v rámci „dohôd Aldi plus“ so skutočnou cenou stanovenou s ohľadom na „cenu Aldi“, nepriamy vplyv referenčných cien na „cenu Aldi“ bola preukázaný v bodoch 559 až 573 vyššie.

642    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že žalobkyniam sa nepodarilo preukázať akékoľvek nesprávne uplatnenie usmernení Komisiou z dôvodu, že do hodnoty predaja započítala transakcie týkajúce sa zelených banánov inej značky ako Dole a predaj zelených banánov značky Dole uskutočnený v rámci „dohôd Aldi plus“ alebo počas týždenných rokovaní, keďže v bode 13 usmernení sa uvádza, že Komisia na účely stanovenia základnej sumy zohľadní hodnotu predaja tovaru alebo služieb, ktorý podnik dosiahol a ktorý priamo alebo nepriamo súvisí s porušením.

643    Napokon treba zdôrazniť, že tvrdenie žalobkýň, že v priebehu správneho konania došlo k pochybeniu, pokiaľ ide o vyčíslenie čistej celkovej sumy predaja zelených banánov spoločnosťou DFFE v roku 2002 (okrem interného predaja spoločnostiam Saba a VBH), ktorá v skutočnosti dosiahla 98 997 693 eur a nie 99 451 555 eur, nie je nijako podložené a na uvedenom tvrdení sa konkrétne nezakladá žiadny návrh na zníženie základnej sumy pokuty stanovenej Komisiou.

644    Z toho vyplýva, že výhradu týkajúcu sa údajnej neprimeranosti základnej sumy pokuty treba zamietnuť v rozsahu, v akom vychádza z hodnoty predaja výrobkov, ktoré nijako nesúvisia s porušením.

C –  O údajnej neprimeranosti základnej sumy pokuty v rozsahu, v akom vychádza z nesprávneho záveru, že správanie „sa týkalo stanovenia cien“, a z porušenia povinnosti odôvodnenia

645    Žalobkyne tvrdia, že záver, že vytýkané správanie „sa týkalo stanovenia cien“ uvedený v odôvodnení 456 napadnutého rozhodnutia, nie je v súlade s predchádzajúcimi konštatovaniami Komisie, že „účastníci sa nedohodli alebo nezosúladili na skutočných cenách“ (odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia), a s tým, že prejednávaná vec sa týka iba výmeny informácií, ktorá nie je súčasťou širšej dohody o stanovení cien. Toto pochybenie viedlo Komisiu k tomu, že podľa bodu 19 usmernení pri stanovovaní základnej sumy pokuty zohľadnila veľkú časť predaja (15 %) a podľa bodu 25 usmernení zvýšila túto sumu o dodatočný „vstupný poplatok“ vo výške 15 %, pričom sa odvolala iba na „osobitné okolnosti prípadu“, čo je zjavne nedostatočné a v každom prípade nesprávne odôvodnenie, keďže uvedená pripomienka znamená, že prejednávaná vec sa týka „stanovenia cien“.

646    Žalobkyne rovnako tvrdia, že uplatnenie takého vysokého percentuálneho podielu podľa bodu 19 usmernení, akým je podiel 15 %, je zjavne neprimerané vzhľadom na stanovený percentuálny podiel, v tomto prípade 18 % v oboch rozhodnutiach podľa článku 81 ES z 27. a 28. novembra 2007 týkajúcich sa dohôd o stanovení skutočných cien, ktoré zahŕňajú EHP a ktoré uzatvorili podniky s celkovým podielom na trhu väčším ako 85 % v prvej veci a 80 % v druhej veci.

647    Pokiaľ ide v prvom rade o výhradu založenú na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, okrem judikatúry uvedenej v bodoch 125 a 126 vyššie je potrebné pripomenúť, že v rámci stanovovania pokút za porušenie práva hospodárskej súťaže Komisia splní svoju povinnosť odôvodnenia, keď vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umožnili posúdiť závažnosť a dĺžku trvania porušenia, bez toho, aby v ňom bola povinná uviesť podrobnejšie vysvetlenie alebo číselné údaje týkajúce sa spôsobu výpočtu pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C‑279/98 P, Zb. s. I‑9693, body 38 až 47, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T‑191/98, T‑212/98 až T‑214/98, Zb. s. II‑3275, bod 1532).

648    V prejednávanej veci je potrebné poznamenať, že Komisia v súlade s bodmi 20 a 22 usmernení pri stanovovaní časti hodnoty predaja v závislosti od stupňa závažnosti porušenia preskúmala a zohľadnila rôzne faktory súvisiace s povahou porušenia, kumulovaným podielom všetkých dotknutých podnikov na trhu, geografickým rozsahom porušenia a uskutočnením porušenia, ako to vyplýva z odôvodnení 454 až 459 napadnutého rozhodnutia. Pri stanovovaní dodatočnej sumy uvedenej v bode 25 usmernení Komisia prostredníctvom výslovného odkazu na bod 8.3.1.1 napadnutého rozhodnutia poukázala na svoje posúdenie uvedených faktorov, ako to vyplýva z odôvodnenia 464 napadnutého rozhodnutia.

649    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bod 25 usmernení stanovuje, že Komisia pri rozhodovaní o pomere hodnoty predaja, ktorý sa má brať do úvahy v konkrétnom prípade, zohľadní určitý počet faktorov, najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22 usmernení.

650    Za týchto okolností nemožno namietať akékoľvek porušenie povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie, pokiaľ ide o sumu 15 % stanovenú na základe bodu 25 usmernení.

651    Pokiaľ ide v druhom rade o dôvodnosť výhrady týkajúcej sa neprimeranosti základnej sumy pokuty, konkrétne percentuálnych podielov hodnoty predaja stanovených na základe bodov 19 a 25 usmernení, je potrebné po prvé konštatovať, že argumentácia žalobkýň je v tomto smere sčasti rovnaká ako argumentácia uvádzaná v rámci spochybnenia existencie porušenia, ktorá už bola zamietnutá.

652    Táto argumentácia vychádza z neúplného a jednostranného výkladu napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa jasne a presne uvádza, že vytýkané porušenie sa netýka koordinácie skutočných cien, ale koordinácie referenčných cien (pozri najmä odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia), ktoré spoločnosti Dole, Chiquita a Weichert oznamovali zákazníkom.

653    Ako bolo uvedené v bodoch 59 až 62 vyššie, výmena informácií nemusí byť nevyhnutne základom alebo súčasťou širšieho kartelu, aby ju bolo možné považovať za protiprávnu. Možno ju analyzovať samostatne ako zosúladený postup s protisúťažným cieľom, ak tento postup spočíva v priamom alebo i „nepriamom“ určovaní nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok, ako stanovuje článok 81 ods. 1 písm. a) ES.

654    Komisia v prejednávanej veci mohla správne dospieť k záveru, že kontakty pred stanovením cien, ku ktorým došlo medzi spoločnosťami Dole a Chiquita a medzi spoločnosťami Dole a Weichert, sa týkali stanovenia cien, a že viedli k zosúladenému postupu, ktorého cieľom bolo obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ES (pozri bod 585 vyššie).

655    Treba poukázať na to, že bod 23 usmernení, podľa ktorého „horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie“ patria svojou povahou medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže, odkazuje na poznámku pod čiarou č. 2, ktorá vysvetľuje, že pojem dohody zahŕňa „zosúladené postupy“ v zmysle článku 81 ES.

656    Rovnako bod 25 usmernení stanovuje, že základná suma bude zahŕňať sumu pohybujúcu sa medzi 15 % až 25 % hodnoty predaja s cieľom odradiť podniky od akejkoľvek účasti na „horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie“, čo je rovnaké spojenie, aké je uvedené v bode 23, ktorý odkazuje na vyššie uvedenú poznámku pod čiarou č. 1. Zo systematického a koherentného výkladu usmernení možno vyvodiť záver, že vysvetlivka uvedená v poznámke pod čiarou č. 2 sa týka aj pojmu „dohody“ použitého v bode 25 usmernení.

657    Po druhé treba zdôrazniť, že Komisia stanovila sumu vo výške 15 % hodnoty predaja spoločnosti Dole, a teda uplatnila pomer nižší ako polovica pomeru, ktorý možno vo všeobecnosti uplatniť v prípade horizontálnych dohôd alebo zosúladených postupov týkajúcich sa stanovenia cien, ktoré patria svojou povahou medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže a podľa bodov 21 a 23 usmernení musia byť „prísne sankcionované“. V bode 23 usmernení je jasne uvedené, že pomer, ktorý sa má použiť v prípade horizontálnych dohôd alebo zosúladených postupov týkajúcich sa stanovenia cien, sa obvykle bude nachádzať „v hornej časti stupnice“, pričom sadzba 15 % použitá Komisiou sa nachádza v spodnej časti „hornej časti stupnice“.

658    Pokiaľ ide o dodatočnú sumu uvedenú v bode 25 usmernení, je potrebné konštatovať, že Komisia uplatnila minimálnu sadzbu 15 %, ktorá je v ňom uvedená.

659    Samotná povaha porušenia, zavedenie predmetného postupu a skutočnosť, že sa týkal ôsmich členských štátov teda významnej časti Únie zloženej v čase skutkových okolností z pätnástich členských štátov, medzi ktorými bola aj Spolková republika Nemecko, ktorá podľa vlastných vyhlásení spoločnosti Dole predstavuje najväčší trh s banánmi v severnej Európe, sú skutočnosťami, ktoré Komisia zohľadnila a ktoré odôvodňujú čiastkovú sumu 15 % hodnoty predaja spoločnosti Dole stanovenú na základe bodov 21 a 25 usmernení.

660    Po tretie je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor opakovane rozhodol, že predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúži ako právny rámec na stanovenie pokút v oblasti hospodárskej súťaže a že rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú indikatívnu povahu, pokiaľ ide o existenciu diskriminácie (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C‑167/04 P, Zb. s. I‑8935, bod 205). Z toho vyplýva, že žalobkyne sa nemôžu dovolávať rozhodovacej praxe Komisie pred súdmi Únie (rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C‑125/07 P, C‑133/07 P, C‑135/07 P a C‑137/07 P, Zb. s. I‑8681, bod 123).

661    Okrem toho treba konštatovať, že Komisia vzhľadom na stupeň závažnosti porušenia uplatnila menší podiel predaja ako je ten, ktorý uplatnila v dvoch rozhodnutiach, na ktoré žalobkyne odkazujú a ktoré sa týkajú odlišných výrobkov, z čoho vyplýva odlišné zaobchádzanie s predmetnými vecami.

662    Aj za predpokladu, že by suma 15 % stanovená v napadnutom rozhodnutí mohla zodpovedať zvýšeniu podielu predaja, ktorý Komisia zohľadnila na základe posúdenia závažnosti porušenia, je potrebné pripomenúť, že Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy pri stanovovaní výšky pokút, aby tak mohla usmerňovať správanie podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže (rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T‑229/94, Zb. s. II‑1689, bod 127). Skutočnosť, že Komisia v minulosti uplatnila pokuty určitej úrovne na určité druhy porušení, ju teda nemôže zbaviť možnosti kedykoľvek túto úroveň zvýšiť, aby zabezpečila vykonanie európskej politiky hospodárskej súťaže (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný v bode 581 vyššie, bod 109).

663    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že nie je preukázané, že so spoločnosťou Dole sa zaobchádzalo neprimerane a diskriminačne.

D –  O údajnej neprimeranosti základnej sumy pokuty v rozsahu, v akom Komisia nesprávne zamietla tvrdenie spoločnosti Dole, že mala zohľadniť jej neistú finančnú situáciu

664    Žalobkyne tvrdia, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že odmietla zohľadniť neistú finančnú situáciu spoločnosti Dole iba z dôvodu, že týmto zohľadnením by jej priznala „neoprávnenú konkurenčnú výhodu“ (odôvodnenie 491 napadnutého rozhodnutia). Toto posúdenie Komisie zbavuje bod 35 usmernení akéhokoľvek potrebného účinku a spočíva na zásadnom rozpore vzhľadom na to, že Komisia nevysvetliteľne upustila od akéhokoľvek konania proti spoločnostiam Fyffes a Van Parys.

665    Žalobkyne tiež tvrdia, že posúdenie Komisie je nedostatočné a že vo vyjadrení k žalobe uvádza Komisia v rozpore s článkom 253 ES nový dôvod pre vysvetlenie svojho odmietnutia. Žalobkyne na pojednávaní uviedli, že vo svojich písomných vyjadreniach sa odvolávali aj na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

666    Pokiaľ ide po prvé o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, treba poukázať na to, že Komisia citovala celý bod 35 usmernení (odôvodnenie 489 napadnutého rozhodnutia), pripomenula korešpondenciu medzi ňou a spoločnosťou Dole s cieľom zistiť jej finančnú situáciu (odôvodnenie 490 napadnutého rozhodnutia), a dospela k nasledujúcemu záveru:

„Po preskúmaní finančnej situácie spoločnosti Dole na základe predložených údajov Komisia konštatovala, že úprava sumy pokuty by v prípade spoločnosti Dole nebola primeraná. Aj keď finančné informácie poskytnuté spoločnosťou Dole ukazujú, že táto spoločnosť čelí vážnym finančným ťažkostiam, zohľadnenie nepriaznivej finančnej situácie podniku by viedlo k priznaniu neoprávnenej konkurenčnej výhody podnikom, ktoré sa menej prispôsobili trhovým podmienkam.“

667    Je teda zrejmé, že Komisia uplatnila metódu stanovenú v usmernení a odmietla priznať zníženie sumy pokuty na základe výnimočných okolností spočívajúcich v platobnej neschopnosti vzhľadom na preskúmanie, ktoré sa končí iba konštatovaním „vážnych finančných ťažkostí“ alebo „nepriaznivej finančnej situácie“.

668    Tieto dôvody treba vykladať v spojení so znením bodu 35 usmernení uvedeným v odôvodnení 489 napadnutého rozhodnutia, ktorý definuje podmienky priznania zníženia pokuty na základe vyššie uvedených okolností.

669    Z bodu 35 usmernení jasne vyplýva, že aby mohol dotknutý podnik využiť také zníženie, musí preukázať, že uloženie pokuty „by nenapraviteľne ohrozilo [jeho] ekonomickú životaschopnosť“ a „viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku“, keďže na priznanie zníženia pokuty nestačí „iba konštatovanie nepriaznivej alebo stratovej finančnej situácie podniku“, pričom táto posledná uvedená pripomienka zodpovedá odôvodneniu, ktoré prijala Komisia vo vzťahu k spoločnosti Dole.

670    Žalobkyne tvrdia, že Komisia uvádza vo svojom vyjadrení k žalobe nový dôvod na účely vysvetlenia, prečo odmietla zohľadniť finančnú situáciu, keď vyhlasuje, že tak konala na základe „podrobnej analýzy situácie spoločnosti Dole, ktorá vychádzala zo získaných informácií“, pričom toto nové odôvodnenie nie je prípustné.

671    Stačí konštatovať, že toto vysvetlenie je už uvedené v odôvodnení 491 napadnutého rozhodnutia, a Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe iba pripomína, že finančnú situáciu spoločnosti Dole analyzovala na základe získaných informácií a dospela k záveru, že podmienky pre zníženie pokuty neboli splnené.

672    Z toho vyplýva, že Komisii nemožno vytknúť žiadne porušenie článku 253 ES, či už ide o nedostatok alebo rozpor odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

673    Pokiaľ ide po druhé o dôvodnosť posúdenia Komisie, je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry nie je Komisia pri stanovení výšky pokuty povinná brať do úvahy stratovú finančnú situáciu zúčastneného podniku, keďže uznanie takej povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej konkurenčnej výhody pre podniky, ktoré sú menej prispôsobené podmienkam trhu (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T‑236/01, T‑239/01, T‑244/01 až T‑246/01, T‑251/01 a T‑252/01, Zb. s. II‑1181, bod 370 a tam citovanú judikatúru).

674    Z formulácie bodu 35 usmernení vyplýva, že Komisia zohľadnila túto judikatúru pri definovaní metódy stanovenia pokút.

675    Je potrebné konštatovať, že žalobkyne netvrdia a už vôbec neodôvodňujú skutočnosť, že uloženie pokuty bolo spôsobilé nenapraviteľne ohroziť ich ekonomickú životaschopnosť a viedlo by ku strate hodnoty ich majetku.

676    Je zrejmé, že Komisia uplatnila metódu stanovenú v usmernení a že skutočnosť, že odmietla priznať zníženie pokuty iba vzhľadom na konštatovanie „nepriaznivej finančnej situácie“, je v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 673 vyššie.

677    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň o „zásadnom rozpore“ v správaní Komisie z dôvodu zaobchádzania so spoločnosťami Fyffes a Van Parys, ktoré mali prospech z konkurenčnej výhody vyplývajúcej z toho, že „nevysvetliteľne“ upustila od akéhokoľvek konania vo vzťahu k nim, treba poukázať na to, že porovnávacia analýza žalobkýň je úplne irelevantná.

678    Je potrebné pripomenúť, že pokiaľ podnik svojím správaním porušil článok 81 ES, nemôže sa úplne vyhnúť uloženiu sankcie z dôvodu, že pokuta nebola uložená jednému alebo viacerým ďalším hospodárskym subjektom, ak Všeobecný súd neposudzuje situáciu týchto subjektov (rozsudok Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, už citovaný v bode 56 vyššie, bod 197).

679    Ako bolo uvedené, Komisia musí mať v každom prípade možnosť zohľadniť vo svojom rozhodnutí odpovede dotknutých podnikov na oznámenie o výhradách a musí mať možnosť nielen prijať alebo odmietnuť tvrdenia dotknutých podnikov, ale tiež pristúpiť k svojej vlastnej analýze skutočností uvedených týmito podnikmi, a to buď aby upustila od výhrad, ktoré sa ukážu nedôvodné, alebo aby skutkovo a právne upravila alebo doplnila svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá. Komisia v prejednávanej veci upustila od výhrad, ktoré pôvodne uviedla vo vzťahu k spoločnostiam Fyffes a Van Parys, keďže dôkazy, ktoré sa ich týkali, považovala za nedostačujúce.

680    Táto situácia nie je vôbec porovnateľná so situáciou spoločnosti Dole, ktorej bolo napadnuté rozhodnutie určené a ktorej Komisia odmietla priznať zníženie pokuty vzhľadom na jej finančnú situáciu, a nevykazuje teda žiadny rozpor alebo diskrimináciu na úkor spoločnosti Dole.

681    Za týchto okolností treba zamietnuť tvrdenie, že Komisia neoprávnene zamietla žiadosť spoločnosti Dole o zohľadnenie jej neistej finančnej situácie.

682    Zo všetkých úvah, ktoré boli uvedené vyššie, vyplýva, že návrh žalobkýň smerujúci k zrušeniu alebo zníženiu pokuty treba zamietnuť.

683    Z toho vyplýva, že žalobu treba zamietnuť v celom jej rozsahu.

 O trovách

684    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Dole Food Company, Inc., a Dole Germany OHG sú povinné nahradiť trovy konania.

Truchot Martins Ribeiro Kanninen

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. marca 2013.

Podpisy

Obsah

Skutkové okolnosti

Napadnuté rozhodnutie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

I –  O prípustnosti dokumentu, ktorý žalobkyne predložili na pojednávaní

II –  O návrhoch na zrušenie napadnutého rozhodnutia

A –  O porušení článkov 81 ES a 253 ES

1.  O možnosti kvalifikovať výmenu informácií ako zosúladený postup s protisúťažným cieľom

2.  O existencii zosúladeného postupu s protisúťažným cieľom

a)  O nedôveryhodnosti spoločnosti Chiquita

b)  O nezlučiteľnosti prevádzkových režimov spoločností Dole a Chiquita s vytýkaním zosúladením

O údajnom porušení článku 253 ES

O veci samej

c)  O protiprávnej koordinácii referenčných cien spoločností Dole, Chiquita a Weichert

O určení protiprávnych rokovaní

O povahe vymieňaných informácií

O účastníkoch výmen informácií

O zohľadnení základných vlastností dotknutého trhu

–  O regulačnom rámci

–  O špecifickej povahe predmetného výrobku

–  O premenlivosti dopytu

–  O štruktúre trhu

O harmonograme a frekvencii kontaktov

O cieli dvojstranných kontaktov

O relevantnosti referenčných cien v odvetví banánov

O zodpovednosti zamestnancov spoločnosti Dole, ktorí sa zúčastnili na dvojstranných kontaktoch

B –  O porušení práva na obhajobu a povinnosti odôvodnenia

III –  O návrhoch smerujúcich k zrušeniu alebo zníženiu pokuty

A –  Úvodné pripomienky

B –  O údajnej neprimeranosti základnej sumy pokuty v rozsahu, v akom vychádza z hodnoty predaja výrobkov, ktoré nijako nesúvisia s porušením, a z porušenia povinnosti odôvodnenia

C –  O údajnej neprimeranosti základnej sumy pokuty v rozsahu, v akom vychádza z nesprávneho záveru, že správanie „sa týkalo stanovenia cien“, a z porušenia povinnosti odôvodnenia

D –  O údajnej neprimeranosti základnej sumy pokuty v rozsahu, v akom Komisia nesprávne zamietla tvrdenie spoločnosti Dole, že mala zohľadniť jej neistú finančnú situáciu

O trovách

* Jazyk konania: angličtina.