Vec T‑299/11

(uverejnenie výňatkov)

European Dynamics Luxembourg SA a i.

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Verejné zákazky na služby – Verejné obstarávanie – Poskytovanie externých služieb programového a projektového riadenia a technických konzultácií v oblasti informačných technológií – Zaradenie uchádzača podľa mechanizmu zostupného poradia – Kritériá hodnotenia ponúk – Rovnosť príležitostí – Transparentnosť – Zjavne nesprávne posúdenie – Povinnosť odôvodnenia – Mimozmluvná zodpovednosť – Strata príležitosti“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 7. októbra 2015

1.      Verejné obstarávanie Európskej únie – Postup verejného obstarávania – Povinnosť dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi – Potreba zabezpečiť rovnosť príležitostí a dodržiavať zásadu transparentnosti – Rozsah – Pridelenie váhy čiastkovým kritériám v rámci kritéria hodnotenia ponúk, pričom toto pridelenie nebolo uvedené v súťažných podkladoch, ani predtým oznámené uchádzačom – Neprípustnosť

(Nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 89 ods. 1)

2.      Verejné obstarávanie Európskej únie – Uzavretie zmluvy v rámci verejného obstarávania – Voľná úvaha inštitúcií – Súdne preskúmanie – Hranice

3.      Verejné obstarávanie Európskej únie – Verejné obstarávanie – Zadanie zákaziek – Kritériá hodnotenia ponúk – Povinnosť dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a zásadu transparentnosti – Rozsah – Neexistencia jasnosti a presnosti – Porušenie povinnosti odôvodnenia

(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 100 ods. 2)

4.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Skutkový omyl alebo omyl vo výpočte vyskytujúci sa v inak dostatočnom odôvodnení rozhodnutia – Neexistencia vplyvu na zákonnosť rozhodnutia

(Článok 296 ZFEÚ)

5.      Akt inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie o neprijatí ponuky v rámci postupov verejného obstarávania služieb – Povinnosť na základe písomnej žiadosti oznámiť vlastnosti a výhody prijatej ponuky a meno uchádzača, ktorému bola zákazka pridelená – Povinnosť verejného obstarávateľa poskytnúť podrobnú porovnávaciu analýzu prijatej ponuky a ponuky predloženej vylúčeným uchádzačom – Neexistencia – Zohľadnenie odpovedí inštitúcie na žiadosti vylúčeného uchádzača na účely odôvodnenia – Hranice

(Článok 296 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 100 ods. 2; nariadenie Komisie č. 2342/2002, článok 149 ods. 3)

6.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Príčinná súvislosť – Škoda spôsobená uchádzačovi, ktorá mu vznikla v dôsledku straty zákazky v rámci verejného obstarávania – Rozhodnutie inštitúcie rozhodujúcej o zadaní zákazky, ktoré je poznačené porušením zásady rovnosti príležitostí a zásady transparentnosti, ako aj zjavne nesprávnym posúdením – Existencia príčinnej súvislosti

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

7.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Skutočná a určitá škoda spôsobená protiprávnym aktom – Pojem – Strata príležitosti spočívajúcej v zadaní zákazky – Zahrnutie – Posúdenie – Kritériá

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47)

8.      Mimozmluvná zodpovednosť – Ujma – Posúdenie – Neexistencia dôkazov, ktoré by súdu Únie umožnili rozhodnúť v rámci rozsudku konštatujúceho protiprávne konanie Únie – Určenie náhrady škody v neskoršom štádiu konania

(Článok 340 ZFEÚ)

9.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Skutočná a určitá škoda spôsobená protiprávnym aktom – Ujma vyplývajúca z poškodenia dobrej povesti a vierohodnosti vylúčeného uchádzača v rámci verejného obstarávania, ktoré súd Únie zrušil – Zrušenie napadnutého aktu poskytujúceho primerané zadosťučinenie za utrpenú ujmu

(Článok 340 ZFEÚ)

1.      Podľa zásady rovnosti zaobchádzania má verejný obstarávateľ povinnosť v každej fáze postupu verejného obstarávania dbať na dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania, a teda aj na rovnosť príležitostí všetkých uchádzačov. Zásada rovnosti zaobchádzania taktiež znamená, že verejní obstarávatelia musia zaobchádzať s uchádzačmi rovnako tak v čase vypracúvania ich ponúk, ako aj v čase, keď sú tieto ponuky hodnotené verejným obstarávateľom. Osobitne to znamená, že kritériá hodnotenia ponúk musia byť v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania formulované tak, aby umožnili všetkým priemerne informovaným uchádzačom pri uplatnení primeranej obozretnosti ich rovnako vykladať a aby sa pri hodnotení ponúk tieto kritériá uplatňovali objektívne a jednotne na všetkých uchádzačov. Okrem toho povinnosť transparentnosti, ktorej cieľom je v zásade zabezpečiť neexistenciu rizika uprednostňovania a svojvôle zo strany verejného obstarávateľa, vyžaduje, aby všetky podmienky a podrobnosti verejného obstarávania boli v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch jasne, presne a jednoznačne formulované, aby všetci priemerne informovaní uchádzači pri uplatnení primeranej obozretnosti chápali ich presný význam a mohli ich vykladať rovnako a aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne posúdiť, či ponuky uchádzačov spĺňajú kritériá, ktoré platia pre relevantnú zákazku.

Za týchto podmienok verejný obstarávateľ nemôže uplatniť pravidlá váženia čiastkových kritérií, ktoré predtým neoznámil uchádzačom. Verejný obstarávateľ tým, že pridelil jednotlivým čiastkovým kritériám v rámci uvedeného kritéria hodnotenia ponúk váhu, ktorá nebola uvedená v súťažných podkladoch ani predtým oznámená uchádzačom, porušil v neprospech vylúčených uchádzačov zásadu rovnosti príležitostí a zásadu transparentnosti.

(pozri body 44, 48, 53)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 58)

3.      Existenciu nedostatku odôvodnenia v zmysle článku 296 druhého odseku ZFEÚ vykladaného v spojení s článkom 100 ods. 2 nariadenia č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, je potrebné konštatovať v prípade, v ktorom vzhľadom na nepresnosť súťažných podkladov, ako aj stručné a vágne posúdenie ponúk uchádzačov hodnotiacou komisiou, ani vylúčení uchádzači, ani súd Únie nemôžu overiť prijateľnosť kritiky verejného obstarávateľa smerujúcej proti zahrnutiu hlavného správcu projektu a správcu projektu, a teda rozhodnúť o tom, či je poznačená zjavne nesprávnym posúdením.

(pozri body 85, 86)

4.      Jednoduché skutkové chyby alebo chyby vo výpočte, ktoré nemajú vplyv na výsledok konania, nemôžu odôvodňovať zrušenie sporného aktu.

(pozri bod 107)

5.      Podľa článku 100 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, nemožno od verejného obstarávateľa žiadať, aby uchádzačovi, ktorého ponuka nebola prijatá, oznámil okrem dôvodov zamietnutia tejto ponuky aj detailné zhrnutie spôsobu, akým zohľadnil každý detail jeho ponuky v rámci jej posudzovania a v rámci oznámenia charakteristík a pomerných výhod úspešnej ponuky podrobnú porovnávaciu analýzu tejto ponuky a ponuky vylúčeného uchádzača. Verejný obstarávateľ taktiež nie je povinný poskytnúť vylúčenému uchádzačovi na jeho písomnú žiadosť úplnú kópiu hodnotiacej správy. Súd Únie však overuje, či je metóda, ktorú použil verejný obstarávateľ na účel technického posúdenie ponúk, jasným spôsobom uvedená v súťažných podkladoch, vrátane rôznych kritérií hodnotenia ponúk, ich váhy pri posúdení, to znamená pri výpočte celkového počtu bodov, ako aj minimálneho a maximálneho počtu bodov za každé kritérium.

Okrem toho ak verejný obstarávateľ v nadväznosti na žiadosť o dodatočné informácie vo veci určitého rozhodnutia o pridelení zákazky zašle pred podaním žaloby, avšak po uplynutí lehoty stanovenej v článku 149 ods. 3 nariadenia č. 2342/2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia č. 1605/2002, list, môže byť tento list zohľadnený, aby sa zistilo, či bolo odôvodnenie v predmetnej veci dostatočné. Povinnosť odôvodnenia totiž musí byť posudzovaná v závislosti od informácií, ktorými žalobkyňa disponovala v čase podania žaloby, pričom je však zjavné, že inštitúcia nemôže celým novým odôvodnením nahradiť odôvodnenie pôvodné.

(pozri body 129, 130)

6.      Uplatnenie mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ za protiprávne konanie jej orgánov podlieha splneniu viacerých podmienok, konkrétne nezákonnosti konania vytýkaného inštitúciám, existencie skutočnej škody a príčinnej súvislosti medzi údajným konaním a uvádzanou škodou.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o pridelení zákazky, ktoré je viackrát poznačené nedostatkom odôvodnenia, nemožno uznať existenciu príčinnej súvislosti medzi nedostatkom odôvodnenia a ujmou, ktorú údajne utrpel vylúčený uchádzač, keďže nedostatok odôvodnenia nemôže sám osebe založiť zodpovednosť Únie, najmä preto, že nedokazuje, že v prípade jeho neexistencie zákazka mohla byť, prípadne musela byť, pridelená žalobkyni.

Naopak, pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi konštatovanou vecnou protiprávnosťou spočívajúcou v porušení zásad rovnosti príležitostí a transparentnosti a v zjavne nesprávnych posúdeniach na jednej strane a stratou príležitosti na druhej strane, verejný obstarávateľ sa nemôže obmedziť na tvrdenie, že vzhľadom na jeho širokú mieru voľnej úvahy v postavení verejného obstarávateľa nemal povinnosť prideliť zákazku žalobkyni. Je potrebné konštatovať, že vecné protiprávnosti, ktorých sa verejný obstarávateľ dopustil v rámci individuálnych a komparatívnych posúdení ponúk uchádzačov, mohli ovplyvniť možnosť žalobkyne umiestniť sa na prvom alebo druhom mieste v mechanizme zostupného poradia. To platí najmä v prípade komparatívneho posúdenia uvedených ponúk podľa kritéria hodnotenia ponúk, v rámci ktorého sa verejný obstarávateľ riadil zjavne nesprávnym výkladom súťažných podkladov.

(pozri body 140 – 144)

7.      Pokiaľ ide o žalobu vylúčeného uchádzača, v ktorej sa domáha náhrady škody, ktorú údajne utrpel stratou príležitosti spočívajúcej v zadaní zákazky, aj s prihliadnutím na širokú mieru voľnej úvahy verejného obstarávateľa, pokiaľ ide o pridelenie predmetnej zákazky, predstavuje strata príležitosti spôsobená žalobkyni určitú a skutočnú škodu.

V situácii, v ktorej na konci sporového konania pred Všeobecným súdom reálne hrozí, že predmetná zákazka bude úplne vykonaná, samotné neuznanie straty takejto príležitosti súdom Únie a potreby priznať v tejto súvislosti kompenzáciu je v rozpore so zásadou účinnej súdnej ochrany zakotvenou v článku 47 Charty základných práv Európskej únie. V takejto situácii totiž retroaktívne zrušenie rozhodnutia o pridelení zákazky neprináša žiadnu výhodu vylúčenému uchádzačovi, takže strata príležitosti sa zdá byť nenávratná. Navyše treba zohľadniť skutočnosť, že z dôvodu podmienok, ktorými sa riadia konania o nariadení predbežných opatrení predsedom Všeobecného súdu, uchádzač, ktorého ponuka bola nezákonne posúdená a zamietnutá, môže v praxi len zriedkavo získať odklad výkonu takéhoto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o rozsah náhrady škody súvisiacej so stratou príležitosti, je potrebné zohľadniť odhadovanú hodnotu predmetnej zákazky, ako bola uvedená v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, mieru pravdepodobnosti úspechu ponuky žalobkyne, trvanie zmluvy uzavretej s verejným obstarávateľom, čistý zisk, ktorý mohla žalobkyňa dosiahnuť počas vykonávania uvedenej zmluvy a zisky dosiahnuté iným spôsobom v dôsledku nepridelenia predmetnej zákazky s cieľom zabrániť nadhodnoteniu. Okrem toho na účely určenia celkovej sumy, ktorú možno nahradiť z dôvodu straty príležitosti, treba vynásobiť stanovený čistý zisk mierou pravdepodobnosti úspechu.

(pozri body 144, 145, 149 – 154)

8.      Ak súd Únie nemôže vzhľadom na skutočnosti uvedené v spise s konečnou platnosťou rozhodnúť o výške náhrady škody, ktorú má Únia žalobkyni priznať vzhľadom na stratu príležitosti, je vhodné z dôvodov hospodárnosti konania v prvej fáze rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o zodpovednosti Únie. Výška náhrady vyplývajúcej z protiprávnych konaní Únie sa určí neskôr, a to buď vzájomnou dohodou účastníkov konania alebo rozhodnutím Všeobecného súdu v prípade, že sa takáto dohoda nedosiahne.

(pozri bod 147)

9.      Pokiaľ ide o žalobu vylúčeného uchádzača, ktorou sa domáha náhrady škody za údajné poškodenie jeho dobrej povesti a vierohodnosti, prípadné zrušenie rozhodnutia o pridelení zákazky súdom Únie v zásade stačí na nápravu takejto ujmy spôsobenej uvedeným poškodením bez toho, aby bolo potrebné rozhodovať o tom, či zaradenie – prípadne neodôvodnené – ponuky uvedeného uchádzača verejným obstarávateľom podľa mechanizmu zástupného poradia predstavuje takéto poškodenie.

(pozri bod 155)