Spojené veci T‑366/03 a T‑235/04

Spolková krajina Horné Rakúsko a Rakúska republika

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Aproximácia právnych predpisov – Vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od harmonizačného opatrenia – Zákaz používania geneticky modifikovaných organizmov v Hornom Rakúsku – Podmienky uplatňovania článku 95 ods. 5 ES“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Komisie adresované členskému štátu, o vnútroštátnych ustanoveniach zakazujúcich používanie geneticky modifikovaných organizmov v spolkovej krajine tohto štátu – Žaloba spolkovej krajiny autora týchto ustanovení, ktoré sú predmetom žiadosti uvedeného štátu o udelenie výnimky z harmonizačného opatrenia Spoločenstva – Prípustnosť

(Článok 95 ods. 5 ES a článok 230 štvrtý odsek ES; rozhodnutie Komisie 2003/653)

2.      Aproximácia právnych predpisov – Opatrenia určené na vytvorenie jednotného trhu –Zavedenie nových odlišných vnútroštátnych ustanovení – Preskúmanie Komisiou – Konanie – Uplatnenie zásady kontradiktórnosti – Neexistencia

(Článok 95 ods. 4, 5 a 6 ES)

3.      Aproximácia právnych predpisov – Opatrenia určené na vytvorenie jednotného trhu – Zavedenie nových odlišných vnútroštátnych ustanovení – Preskúmanie Komisiou – Rozhodnutie – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Článok 95 ods. 5 ES a článok 253 ES)

1.      Každá osoba, ktorej rozhodnutie nie je určené, môže uplatňovať, že je osobne dotknutá rozhodnutím v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES len v prípade, keď sa jej toto rozhodnutie týka z dôvodu určitej osobnej vlastnosti alebo z dôvodu zvláštnych skutočností, ktoré ju vyčleňujú z kruhu všetkých ostatných osôb, a tým je individualizovaná podobným spôsobom ako osoby, ktorým je rozhodnutie určené. Cieľom tohto ustanovenia je totiž poskytnúť právnu ochranu aj osobe, ktorej rozhodnutie nie je určené, ale je skutočne dotknutá týmto rozhodnutím podobným spôsobom ako jeho adresát.

Z tohto hľadiska je rozhodnutím Komisie o vnútroštátnych ustanoveniach zakazujúcich používanie geneticky modifikovaných organizmov v spolkovej krajine členského štátu podľa ustanovení článku 95 ods. 5 ES osobne dotknutá taká spolková krajina, ktorá je autorom návrhu zákona, ktorý patrí do jeho výlučnej právomoci a pre ktorý dotknutý členský štát žiadal o udelenie výnimky na základe tohto ustanovenia. Dôsledkom tohto rozhodnutia je skutočnosť, že sa týka právneho aktu, ktorého autorom je spolková krajina, ale aj to, že jej bráni vo výkone jej vlastných kompetencií, ktoré jej priznáva vnútroštátny ústavný poriadok.

Okrem toho, aj keď uvedené rozhodnutie bolo určené dotknutému členskému štátu, ktorý pri jeho sprostredkovaní tejto spolkovej krajine nedisponoval diskrečnou právomocou, spolková krajina je priamo dotknutá týmto rozhodnutím v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES.

(pozri body 27 – 29)

2.      Zásada kontradiktórnosti sa neuplatňuje na postup stanovený v článku 95 ods. 5 ES. Tento postup sa totiž začína tak ako postup uvedený v článku 95 ods. 4 ES na návrh členského štátu, ktorého cieľom je schválenie vnútroštátnych ustanovení, ktoré sa odlišujú od harmonizačného opatrenia prijatého na úrovni Spoločenstva. V oboch prípadoch je postup iniciovaný oznamujúcim členským štátom, ktorý sa môže slobodne vyjadriť k rozhodnutiu, ktoré požaduje prijať. Okrem toho oba postupy sa musia rýchlo ukončiť v záujme žiadajúceho členského štátu a riadneho fungovania vnútorného trhu. V tejto súvislosti, skutočnosť, že na rozdiel od postupu v článku 95 ods. 4 ES, postup stanovený v odseku 5 toho istého článku sa týka vnútroštátnych opatrení ešte v štádiu návrhu, neumožňuje Komisii predĺžiť lehotu šiestich mesiacov stanovenú v článku 95 ods. 6 ES s cieľom vykonania kontradiktórnej výmeny názorov.

Po prvé, pokiaľ ide o znenie tohto posledného ustanovenia, na jednej strane sa toto ustanovenie uplatňuje bez rozdielu na žiadosti o udelenie výnimky, ktoré sa týkajú platných vnútroštátnych opatrení podľa článku 95 ods. 4 ES, a na žiadosti, ktoré sa týkajú opatrení v štádiu návrhov, sa uplatňuje článok 95 ods. 5 ES. Na druhej strane keďže, Komisia môže využiť svoje oprávnenie predĺžiť lehotu na rozhodnutie stanovené v treťom pododseku tohto ustanovenia, len keď to vyžaduje komplexnosť veci a nie je ohrozené ľudské zdravie, článok 95 ods. 6 tretí pododsek Komisii nedovoľuje predĺžiť šesťmesačnú lehotu na rozhodnutie len s cieľom umožniť vypočutie členského štátu, ktorý jej predložil žiadosť na udelenie výnimky podľa článku 95 ods. 5 ES.

Po druhé, čo sa týka systematiky článku 95 ods. 5 ES, okolnosť, podľa ktorej sa toto ustanovenie týka vnútroštátneho opatrenia, ktoré ešte nenadobudlo platnosť, neznižuje záujem o to, aby Komisia rýchlo rozhodla o predloženej žiadosti. Zámerom autorov Zmluvy bolo totiž rýchle ukončenie tohto postupu s cieľom chrániť záujem žiadajúceho štátu na stanovení uplatniteľných predpisov, ako aj v záujme riadneho fungovania vnútorného trhu.

(pozri body 41 – 44)

3.      Na splnenie povinnosti odôvodnenia stanovenej článkom 253 ES musí rozhodnutie prijaté Komisiou na základe článku 95 ods. 5 ES obsahovať dostatočné a relevantné skutočnosti, ktoré sa zohľadňovali, aby sa mohlo určiť, či sú splnené požiadavky stanovené v tomto článku na udelenie výnimky z harmonizačného opatrenia Spoločenstva členskému štátu.

(pozri bod 53)