Language of document : ECLI:EU:C:2019:386

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 8. mája 2019 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Doprava – Služby vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave – Nariadenie (ES) č. 1370/2007 – Článok 5 ods. 1 a 2 – Priame zadanie – Zmluvy o službách vo verejnom záujme v autobusovej a električkovej osobnej doprave – Podmienky – Smernica 2014/24/EÚ – Článok 12 – Smernica 2014/25/EÚ – Článok 28“

Vo veci C‑253/18,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) zo 7. marca 2018 a doručený Súdnemu dvoru 12. apríla 2018, ktorý súvisí s konaním:

Stadt Euskirchen

proti

Rhenus Veniro GmbH & Co. KG,

za účasti:

SVE Stadtverkehr Euskirchen GmbH,

RVK Regionalverkehr Köln GmbH,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: predseda komory C. Lycourgos, sudcovia E. Juhász (spravodajca) a I. Jarukaitis,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Stadt Euskirchen, v zastúpení: S. Schaefer a J. Manka, Rechtsanwälte,

–        Rhenus Veniro GmbH & Co. KG, v zastúpení: C. Antweiler, Rechtsanwalt,

–        Európska komisia, v zastúpení: W. Mölls, P. Ondrůšek a Hottiaux, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 2007, s. 1).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Stadt Euskirchen (mesto Euskirchen, Nemecko) a spoločnosťou Rhenus Veniro GmbH & Co. KG (ďalej len „Rhenus Veniro“) vo veci priameho zadania zákazky na službu vo verejnom záujme v osobnej autobusovej doprave a osobnej doprave inými vozidlami.

 Právny rámec

 Nariadenie č. 1370/2007

3        Článok 2 nariadenia č. 1370/2007 s názvom „Vymedzenie pojmov“ znie takto:

„Na účely tohto nariadenia:

a)      ‚verejná osobná doprava‘ sú služby osobnej dopravy všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sa poskytujú verejnosti na nediskriminačnom a nepretržitom základe;

b)      ‚príslušný orgán‘ je každý orgán verejnej moci alebo skupina orgánov verejnej moci členského štátu alebo členských štátov, ktoré majú právomoc zasahovať do verejnej osobnej dopravy v danej geografickej oblasti, alebo každý orgán, ktorému bola zverená takáto právomoc;

h)      ‚priame zadanie‘ je zadanie zmluvy o službách vo verejnom záujme určitému poskytovateľovi služieb vo verejnom záujme bez predchádzajúcej verejnej súťaže;

j)      ‚interný poskytovateľ‘ je právne samostatný subjekt, nad ktorým vykonáva príslušný miestny orgán alebo v prípade skupiny orgánov aspoň jeden príslušný miestny orgán kontrolu podobnú tej, ktorú vykonáva nad svojimi vlastnými oddeleniami;

…“

4        Článok 4 ods. 7 tohto nariadenia stanovuje:

„Súťažné podklady a zmluvy o službách vo verejnom záujme musia transparentným spôsobom ukazovať možnosť a prípadne rozsah subdodávania. V prípade subdodávania je poskytovateľ poverený spravovaním a poskytovaním služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave v súlade s týmto nariadením povinný sám poskytovať podstatnú časť služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave. …“

5        Článok 5 uvedeného nariadenia, nazvaný „Zadávanie zmlúv o službách vo verejnom záujme“, stanovuje:

„1.      Zmluvy o službách vo verejnom záujme sa zadávajú v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení. Avšak zmluvy o službách alebo zmluvy o službách vo verejnom záujme vymedzené v smernici [Európskeho parlamentu a Rady] 2004/17/ES [z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 19)] alebo smernici [Európskeho parlamentu a Rady] 2004/18/ES [z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132)] pre služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave sa zadávajú v súlade s postupmi ustanovenými podľa uvedených smerníc, ak tieto zmluvy nemajú formu koncesných zmlúv na služby, ako je vymedzené v uvedených smerniciach. Ak sa zmluvy majú zadávať v súlade so smernicou [2004/17] alebo smernicou [2004/18], ustanovenia odsekov 2 až 6 tohto článku sa neuplatňujú.

2.      Pokiaľ to nezakazuje vnútroštátne právo, každý príslušný miestny orgán bez ohľadu na to, či je to jediný orgán, alebo skupina orgánov, ktoré poskytujú integrované služby vo verejnom záujme v osobnej doprave, sa môže rozhodnúť sám poskytovať služby vo verejnom záujme v osobnej doprave alebo zadať zmluvu o službách vo verejnom záujme priamo právne odlišnému subjektu, nad ktorým vykonáva príslušný miestny orgán alebo v prípade skupiny orgánov aspoň jeden príslušný miestny orgán kontrolu podobnú kontrole, ktorú vykonáva nad vlastnými oddeleniami. Ak príslušný miestny orgán prijme takéto rozhodnutie, uplatňuje sa toto:

b)      podmienkou uplatňovania tohto odseku je, aby interný poskytovateľ a každý subjekt, na ktorý má tento poskytovateľ hoci len minimálny vplyv, vykonával svoje činnosti súvisiace s verejnou osobnou dopravou na území pôsobnosti príslušného miestneho orgánu, okrem odchádzajúcich liniek, alebo iné pomocné prvky tejto činnosti, ktoré zasahujú na územie pôsobnosti susedných príslušných miestnych orgánov, a aby sa nezúčastňoval na verejných súťažiach na poskytovanie služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave, ktoré sa organizujú mimo územia pôsobnosti príslušného miestneho orgánu;

e)      v prípade subdodávania podľa článku 4 ods. 7 je interný prevádzkovateľ povinný sám poskytovať prevažnú časť služieb vo verejnej osobnej doprave.

3.      … každý príslušný orgán, ktorý zverí poskytovanie služieb tretej strane inej, ako je interný poskytovateľ, zadáva zmluvy o službách vo verejnom záujme na základe verejnej súťaže…

…“

6        Článok 7 toho istého nariadenia s názvom „Uverejnenie“ vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Každý príslušný orgán prijme opatrenia potrebné na to, aby sa najmenej rok pred uverejnením výzvy na predkladanie súťažných návrhov alebo rok pred priamym zadaním uverejnili v Úradnom vestníku Európskej únie aspoň tieto informácie:

a)      názov a adresa príslušného orgánu;

b)      predpokladaný spôsob zadania;

c)      služby a oblasti, na ktoré sa zadanie prípadne vzťahuje.

…“

 Smernica 2014/23/EÚ

7        Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1) nadobudla účinnosť 17. apríla 2014 a jej ustanovenia mali členské štáty prebrať do 18. apríla 2016.

8        Článok 5 tejto smernice s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.      ‚Koncesie‘ sú koncesie na stavebné práce alebo koncesie na služby vymedzené v písmenách a) a b):

a)      ‚koncesia na stavebné práce‘ je odplatná zmluva uzavretá písomne, prostredníctvom ktorej jeden alebo viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia poverujú uskutočnením stavebných prác jeden alebo viaceré hospodárske subjekty, pričom jej protiplnením je buď len právo na využívanie stavby, ktorá je predmetom zmluvy, alebo toto právo spolu s peňažným plnením;

b)      ‚koncesia na služby‘ je odplatná zmluva uzavretá písomne, prostredníctvom ktorej jeden alebo viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia poverujú poskytovaním a riadením iných služieb ako je uskutočnenie stavebných prác uvedené v písmene a) jeden alebo viaceré hospodárske subjekty, pričom jej protiplnením je buď len právo na využívanie služieb, ktoré sú predmetom zmluvy, alebo toto právo spolu s peňažným plnením.

…“

 Smernica 2014/24/EÚ

9        Článok 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), nazvaný „Verejné zákazky medzi subjektmi v rámci verejného sektora“, stanovuje:

„1.      Verejná zákazka, ktorú verejný obstarávateľ zadal právnickej osobe, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)      verejný obstarávateľ vykonáva nad príslušnou právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami;

b)      viac ako 80 % činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom, a

c)      v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.

Verejný obstarávateľ sa považuje za vykonávajúceho nad právnickou osobou kontrolu podobnú tej, ktorú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami v zmysle prvého pododseku písm. a), ak má rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby. Takúto kontrolu môže vykonávať aj iná právnická osoba, ktorú samotnú rovnakým spôsobom kontroluje verejný obstarávateľ.

2.      Odsek 1 sa uplatňuje aj vtedy, ak kontrolovaná právnická osoba, ktorá je verejným obstarávateľom, zadá zákazku svojmu kontrolujúcemu verejnému obstarávateľovi alebo inej právnickej osobe kontrolovanej tým istým verejným obstarávateľom, za predpokladu, že v právnickej osobe, ktorej sa zadáva verejná zákazka, nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.

3.      Verejný obstarávateľ, ktorý nad právnickou osobou, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nevykonáva kontrolu v zmysle odseku 1, môže napriek tomu zadať verejnú zákazku uvedenej právnickej osobe bez uplatnenia tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)      verejný obstarávateľ vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi kontrolu nad uvedenou právnickou osobou, ktorá je podobná kontrole, akú vykonávajú nad vlastnými organizačnými zložkami;

b)      viac ako 80 % činností danej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia alebo iné právnické osoby kontrolované tými istými verejnými obstarávateľmi, a

c)      v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.

Na účely prvého pododseku písm. a) vykonávajú verejní obstarávatelia spoločnú kontrolu nad právnickou osobou, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i)      orgány kontrolovanej právnickej osoby s rozhodovacími právomocami pozostávajú zo zástupcov všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov; jednotliví zástupcovia môžu zastupovať niekoľkých alebo všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov;

ii)      títo verejní obstarávatelia môžu spoločne vykonávať rozhodujúci vplyv na strategické ciele a významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby, a

iii)      kontrolovaná právnická osoba nesleduje žiadne záujmy, ktoré sú v rozpore so záujmami kontrolujúcich verejných obstarávateľov.

4.      Zmluva uzavretá výlučne medzi dvoma alebo viacerými verejnými obstarávateľmi nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené všetky z týchto podmienok:

a)      zmluvou sa ustanovuje alebo vykonáva spolupráca medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi s cieľom zabezpečiť, aby sa služby vo verejnom záujme, ktoré musia poskytovať, poskytovali v záujme dosahovania ich spoločných cieľov;

b)      vykonávanie takejto spolupráce sa riadi výlučne aspektmi týkajúcimi sa verejného záujmu a

c)      zúčastnení verejní obstarávatelia vykonávajú na otvorenom trhu menej ako 20 % činností, ktorých sa spolupráca týka.

5.      Na určenie percentuálneho podielu činností uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. b), odseku 3 prvom pododseku písm. b) a odseku 4 písm. c) sa berie do úvahy priemerný celkový obrat alebo vhodný alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady vzniknuté príslušnej právnickej osobe alebo verejnému obstarávateľovi, pokiaľ ide o služby, tovary a práce za tri roky predchádzajúce zadaniu zákazky.

Ak z dôvodu dátumu, ku ktorému príslušná právnická osoba alebo verejný obstarávateľ boli založení alebo začali činnosť alebo v dôsledku reorganizácie ich činnosti takýto obrat alebo alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady, nie je za predchádzajúce tri roky k dispozícii alebo už nie je relevantný, je postačujúce preukázať, najmä prostredníctvom podnikateľských plánov, že meranie činnosti je dôveryhodné.“

 Smernica 2014/25/EÚ

10      Článok 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 243), nazvaný „Dopravné služby“, stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na činnosti spojené s poskytovaním prístupu do sietí poskytujúcich službu verejnosti v oblasti železničnej dopravy, automatizovaných systémov, električkovej, trolejbusovej, autobusovej alebo lanovej dopravy alebo prevádzkovaním takýchto sietí.

Čo sa týka dopravných služieb, sieť sa považuje za existujúcu, ak sa služba poskytuje za prevádzkových podmienok ustanovených príslušným orgánom členského štátu, ako sú napríklad podmienky trás, na ktorých sa majú služby poskytovať, prepravná kapacita, ktorá má byť k dispozícii, alebo frekvencia služieb.“

11      Článok 28 smernice 2014/25, nazvaný „Zákazky medzi verejnými obstarávateľmi“, obsahuje ustanovenia, ktoré sú v podstate podobné ustanoveniam článku 12 smernice 2014/24 uvedeným v bode 9 vyššie.

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

12      Mesto Euskirchen je príslušným orgánom v zmysle článku 2 písm. b) nariadenia č. 1370/2007.

13      Dňa 8. decembra 2016 mesto Euskirchen uverejnilo podľa článku 7 ods. 2 tohto nariadenia v dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie oznam s predbežnými informáciami týkajúcimi sa zamýšľaného priameho zadania zmluvy o službe vo verejnom záujme v osobnej autobusovej doprave a osobnej doprave inými vozidlami, ktorá nemá formu koncesnej zmluvy na služby v súlade s článkom 5 ods. 2 uvedeného nariadenia.

14      Podľa tohto oznámenia o predbežných informáciách mala byť uvedená zmluva, v ktorej išlo o ročné plnenie viac ako jeden milión kilometrov, zadaná spoločnosti SVE Stadtverkehr Euskirchen GmbH (ďalej len „SVE“), ktorá je v úplnom vlastníctve mesta Euskirchen, na obdobie 120 mesiacov od 1. januára 2019.

15      Keďže SVE nemala k dispozícii ani vozidlo ani vodiča, aby sama plnila zmluvu, ktorá bola predmetom verejnej zákazky, uviedla, že má v úmysle uzatvoriť subdodávateľskú zmluvu so spoločnosťou RVK Regionalverkehr Köln GmbH (ďalej len „RVK“), ktorá poskytuje dopravné služby na celom území pokrytom Zweckverband Verkehrsverbund Rhein‑Sieg (účelové združenie dopravného zväzu Rhein‑Sieg, Nemecko).

16      Obchodné podiely v spoločnosti RVK vo výške 12,5 % vlastní každá zo spoločností Kölner Verkehrsbetriebe AG, Kreisholding Rhein Sieg GmbH, Rhein‑Erft Verkehrsgesellschaft mbH, Elektrische Bahn der Stadt Bonn und des Rhein Sieg Kreises SBB GmbH (SBB GmbH) a Stadtwerke Bonn Verkehrs GmbH, ako aj Kreis Euskirchen (okres Euskirchen, Nemecko) a Rheinisch‑Bergischer Kreis (okres Rhein‑Berg, Nemecko). Zvyšné podiely vo výške 2,5 % vlastnia Oberbergischer Kreis (okres Oberberg, Nemecko) a podiel vo výške 10 % vlastní sám subdodávateľ.

17      V priebehu roka 2016 SVE odpovedala kladne na ponuku, ktorá jej bola predložená, na získanie 2,5 % podielov v spoločnosti RVK k 1. januáru 2019, dátumu začiatku plnenia verejnej zákazky, ktorej zadanie bolo zamýšľané.

18      Rhenus Veniro podala opravný prostriedok proti navrhovanému priamemu zadaniu zákazky na príslušnú Vergabekammer (Komora pre verejné obstarávanie, Nemecko).

19      Rozhodnutím zo 16. mája 2017 Vergabekammer (Komora pre verejné obstarávanie) zakázala mestu Euskirchen zadať zákazku na služby spoločnosti SVE.

20      V tejto súvislosti Vergabekammer (Komora pre verejné obstarávanie) najprv tvrdila, že SVE nespĺňala kritérium osobnej realizácie prepravnej zmluvy stanovené v článku 5 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007. Ďalej uviedla, že RVK vykonávala dopravné služby na inom území, než na území mesta Euskirchen, čo bolo v rozpore s uvedenými ustanoveniami. Napokon zdôraznila, že činnosť spoločnosti RVK nemožno pripísať spoločnosti SVE, pretože táto bude vlastniť len 2,5 % spoločnosti RVK k 1. januáru 2019.

21      SVE podala žalobu na Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) proti rozhodnutiu Vergabekammer (Komora pre verejné obstarávanie), pričom tvrdila, že Komora pre verejné obstarávanie nesprávne uplatnila článok 5 nariadenia č. 1370/2007, keďže RVK bola predmetom spoločnej kontroly zo strany príslušných orgánov a poskytovala svoje služby na území týchto orgánov.

22      Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) v prvom rade poznamenal, že rozhodnutie sporu závisí od odpovede Súdneho dvora na návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré mu boli predložené v spojených veciach Verkehrsbetrieb Hüttebräucker a Rhenus Veniro (C‑266/17 a C‑267/17), ktoré sa týkajú otázky uplatniteľnosti článku 5 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 na verejné zákazky, ktoré nie sú koncesiami na služby.

23      V prípade, ak by Súdny dvor na túto otázku odpovedal kladne, Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) si kladie otázku, či sa článok 5 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 uplatní v prípade, v ktorom interný prevádzkovateľ prenechá realizáciu prevažnej časti zadanej verejnej zákazky spoločnosti, v ktorej vlastní len 2,5 % obchodných podielov, pričom zvyšok základného imania vlastnia priamo alebo nepriamo iné príslušné orgány.

24      Za týchto podmienok Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Vylučuje článok 5 ods. 2 druhá veta písm. e) nariadenia (ES) č. 1370/2007 uložením povinnosti poskytovať sám prevažnú časť služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave, aby interný poskytovateľ prenechal poskytnutie tejto prevažnej časti služieb spoločnosti, v ktorej vlastní 2,5 % obchodných podielov a zvyšné podiely sú nepriamo alebo priamo vlastnené inými príslušnými orgánmi?“

 prejudiciálnej otázke

25      Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či sa článok 5 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 vzťahuje na priame zadanie zákazky na službu vo verejnom záujme v autobusovej osobnej doprave, ktorá nemá formu koncesnej zmluvy, a ak áno, či toto ustanovenie umožňuje, aby interný poskytovateľ prenechal poskytnutie tejto prevažnej časti služieb spoločnosti, v ktorej vlastní len 2,5 % základného imania.

26      V tomto smere treba zdôrazniť, že Súdny dvor už rozhodol, že pokiaľ ide o zákazky, ktoré obvykle patria do vecnej a časovej pôsobnosti smernice 2004/17 alebo smernice 2004/18, priame zadávanie zmlúv týkajúcich sa služieb vo verejnom záujme v autobusovej osobnej doprave, ktoré nemajú formu koncesných zmlúv v zmysle týchto smerníc, sa neriadi článkom 5 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007, ale režimom priameho zadávania, ktorý sa vyvinul na základe týchto smerníc (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2019, Verkehrsbetrieb Hüttebräucker a Rhenus Veniro, C‑266/17 a C‑267/17, EU:C:2019:241, body 73 až 76).

27      Pokiaľ ide o smernice 2014/24 a 2014/25, ktoré zrušili a nahradili smernice 2004/18 a 2004/17 a ktoré na rozdiel od posledných uvedených smerníc už nedefinujú pojem „koncesná zmluva“, ktorý v súčasnosti upravuje smernica 2014/23, Súdny dvor uviedol, že tieto dve smernice v článku 12 smernice 2004/18 a v článku 28 smernice 2004/17 kodifikovali a spresnili judikatúru Súdneho dvora v oblasti priameho zadania, čo jasne poukazuje na to, že normotvorca Únie mal v úmysle, aby tento systém priameho zadania nadväzoval na tieto dve smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2019, Verkehrsbetrieb Hüttebräucker a Rhenus Veniro, C‑266/17 a C‑267/17, EU:C:2019:241, body 77 a 78).

28      V prejednávanej veci bolo predbežné oznámenie týkajúce sa priameho zadania zákazky na službu vo verejnom záujme v osobnej autobusovej dopravy a doprave inými vozidlami, o ktoré ide vo veci samej, uverejnené 8. decembra 2016, pričom k tomuto dátumu boli smernice 2014/24 a 2014/25 už uplatniteľné vzhľadom na to, že lehota na ich prebratie už uplynula.

29      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prejudiciálnu otázku odpovedať, že článok 5 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je uplatniteľný na priame zadanie zmlúv týkajúcich sa služieb vo verejnom záujme v autobusovej doprave, ktoré nemajú formu koncesných zmlúv v zmysle smernice 2014/23.

 O trovách

30      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je uplatniteľný na priame zadávanie zmlúv týkajúcich sa služieb vo verejnom záujme v autobusovej doprave, ktoré nemajú formu koncesných zmlúv v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií.

Podpisy


* Jazyk konania: nemčina.