Spojené veci T‑289/11, T‑290/11 a T‑521/11
Deutsche Bahn AG a i.
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia – Právomoci Komisie v oblasti vykonávania inšpekcií – Právo na obranu – Proporcionalita – Povinnosť odôvodnenia“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 6. septembra 2013
1. Súdne konanie – Uvádzané žalobné dôvody – Prípustnosť a neúčinnosť žalobného dôvodu alebo výhrady – Odlišný charakter – Pojmy neprípustný žalobný dôvod a neúčinný žalobný dôvod
2. Súdne konanie – Prípustnosť žalôb – Posúdenie zákonnosti aktu z hľadiska situácie, ktorá existovala v čase jeho prijatia
3. Námietka nezákonnosti – Rozsah – Akty, ktorých protiprávnosti sa možno dovolávať –Všeobecný záväzný akt založený na napadnutom rozhodnutí – Potreba právnej súvislosti medzi napadnutým aktom a sporným všeobecným aktom
(Článok 277 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 4)
4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie – Zásah do súkromného života – Prípustnosť – Chýbajúci predchádzajúci súdny príkaz, ktorý vedie k nezákonnosti zásahu správy – Prípustnosť – Podmienky – Primerané a dostatočné záruky zavedené systémom nariadenia č. 1/2003
(Charta základných práv Európskej únie, článok 7; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 4)
5. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie – Rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 4)
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Preskúmavacie právomoci Komisie – Právomoc požadovať predloženie komunikácie medzi advokátom a klientom – Hranice – Ochrana dôvernosti takejto komunikácie – Rozsah – Vylúčenie komunikácií s internými podnikovými advokátmi
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 4)
7. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie – Rozhodnutie o žiadosti o informácie adresované podniku – Právo odmietnuť poskytnutie odpovede zahŕňajúcej uznanie porušenia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 4)
8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie – Rozsah a obmedzenia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 4)
9. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie – Rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia – Súdne preskúmanie – Rozsah
(Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 4)
10. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Preskúmavacie právomoci Komisie – Použitie informácií zozbieraných počas vyšetrovaní – Hranice
(Nariadenie Rady č. 1/2003)
11. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie – Povinnosti podnikov uviesť výhrady týkajúce sa priebehu inšpekcie
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20)
12. Hospodárska súťaž – Rozdelenie právomocí medzi Komisiu a vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže – Právo Komisie rozhodnúť o vykonaní inšpekcie vo veci, v ktorej už prebieha skúmanie vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže, ako aj nariadiť doplňujúce preverenia
(Články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003)
13. Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Návrhy smerujúce k tomu, aby bol inštitúcii udelený príkaz – Návrhy smerujúce k tomu, aby bol prijatý deklaratórny rozsudok – Neprípustnosť
(Článok 263 ZFEÚ)
1. Pri kvalifikácii žalobného dôvodu alebo časti žalobného návrhu ako neúčinných sa vychádza z predpokladu, že žalobný dôvod alebo časť žalobného návrhu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ich dôvodnosť, nemôžu mať vplyv na riešenie sporu. Naopak, neprípustný žalobný dôvod alebo neprípustná časť žalobného návrhu, hoci by mohli mať vplyv na riešenie sporu, neboli predložené takým spôsobom, ktorý by súdu umožnil posúdiť ich dôvodnosť. V dôsledku toho neúčinnosť tvrdenia v každom prípade nevedie k jeho neprípustnosti.
(pozri body 47, 107)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 49)
3. V rozsahu, v akom článok 277 ZFEÚ nemá za cieľ umožniť účastníkovi konania napadnúť uplatniteľnosť akéhokoľvek všeobecného aktu v prospech akejkoľvek žaloby, musí byť rozsah námietky nezákonnosti obmedzený na to, čo je nevyhnutné na vyriešenie sporu. Z toho vyplýva, že všeobecný akt, ktorého nezákonnosť je namietaná, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný na prejednávanú vec, ktorá je predmetom žaloby, a že medzi napadnutým individuálnym rozhodnutím a predmetným všeobecným aktom musí byť priama právna súvislosť.
(pozri body 56 – 58)
4. Výkon právomocí v oblasti inšpekcií vykonávaných v podniku zverených Komisii článkom 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 predstavuje evidentný zásah do práva tohto podniku na rešpektovanie súkromného života, obydlia a korešpondencie. Aj keď chýbajúci súdny príkaz sám osebe nemôže viesť k nezákonnosti zásahu, systém zavedený nariadením č. 1/2003, najmä článkom 20 ods. 4 tohto nariadenia, a spôsob, akým sa vykonal, poskytuje primerané a dostatočné záruky zodpovedajúce dostatočne striktnému vymedzeniu právomocí Komisie prostredníctvom piatich kategórií záruk. Tie sa týkajú po prvé odôvodnenia rozhodnutí o inšpekcii, po druhé obmedzení uložených Komisii počas inšpekcie, po tretie toho, že Komisia nemá možnosť použiť pri inšpekcii násilie, po štvrté zásahov vnútroštátnych orgánov a po piate existencie prostriedkov právnej ochrany a posteriori. Existencia úplného súdneho preskúmania a posteriori je mimoriadne dôležitá, pretože môže kompenzovať chýbajúci prechádzajúci súdny príkaz.
(pozri body 65, 73, 74, 97)
5. Článok 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 definuje podstatné skutočnosti, ktoré sa musia uvádzať v rozhodnutí nariaďujúcom inšpekciu, a Komisii ukladá povinnosť uviesť predmet a účel inšpekcie, dátum, keď sa má začať, pokuty podľa článkov 23 a 24 uvedeného nariadenia a právo na preskúmanie takéhoto rozhodnutia súdom Únie. Požiadavka, podľa ktorej Komisia musí uviesť predmet a účel inšpekcie, je základnou garanciou práv na obranu dotknutých podnikov, a preto rozsah povinnosti odôvodnenia rozhodnutí nariaďujúcich inšpekciu nemožno obmedziť z dôvodov týkajúcich sa účinnosti vyšetrovania. V tejto súvislosti platí, že Komisia nie je povinná oznámiť adresátovi tohto rozhodnutia všetky informácie týkajúce sa údajných porušení, ktoré má k dispozícii, ani presne vymedziť relevantný trh, ani tieto porušenia presne právne kvalifikovať, ani uviesť obdobie, keď k týmto porušeniam dochádzalo, ale naproti tomu musí jasne uviesť predpoklady, ktoré má v úmysle overiť, to znamená čo hľadá a ktorých bodov sa má inšpekcia týkať.
Komisia je tiež povinná v rozhodnutí nariaďujúcom inšpekciu uviesť opis podstatných skutočností údajného porušenia, pričom uvedie predpokladaný relevantný trh a povahu údajných obmedzení hospodárskej súťaže, vysvetlenia týkajúce sa spôsobu, akým je údajne podnik dotknutý inšpekciou v porušení zahrnutý, ako aj právomoci, ktoré majú inšpektori Únie.
Na preukázanie dôvodného charakteru inšpekcie je Komisia v rozhodnutí nariaďujúcom inšpekciu povinná podrobne uviesť, že disponuje informáciami a dôležitými faktickými skutočnosťami, ktoré ju vedú k podozreniu, že sa dotknutý podnik dopustil porušenia.
(pozri body 75 – 78, 87, 168 – 172, 174)
6. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 81)
7. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 82)
8. Počas inšpekcie Komisia môže dôkladne prehľadať priestory niektorých kancelárií alebo obsah zakladačov, hoci neexistuje jednoznačné podozrenie, že informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania sa tam nachádzajú, ale je možné to podľa získaných údajov predpokladať. Obmedzenie sa na vstup do priestorov alebo prehľadanie zakladačov, ktoré jednoznačne súvisia s predmetom vyšetrovania, totiž môže priniesť riziko nenájdenia niektorých dôležitých dôkazov. Tieto dôkazy by napríklad mohli byť zatajené alebo nesprávne označené. Navyše súvislosť s predmetom vyšetrovania nemusí byť ihneď ľahko rozpoznateľná a môže nastať situácia, že jedine dôkladné preskúmanie to umožní rozpoznať.
(pozri body 86 – 90, 92 – 94, 139, 140)
9. Článok 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 upravuje úplné preskúmanie ex ante súdom Únie a ukladá povinnosť informovať o tejto možnosti preskúmania v rozhodnutí, ktoré nariaďuje podriadiť sa inšpekcii v priestoroch podniku. Súd Únie rozhodujúci o žalobe o neplatnosť podanej na základe článku 263 ZFEÚ proti rozhodnutiu o inšpekcii totiž skúma právny a skutkový stav a je príslušný posúdiť dôkazy a zrušiť napadnuté rozhodnutie. V rámci preskúmania rozhodnutí o inšpekcii súd Únie môže skúmať, či existovali dostatočne závažné nepriame dôkazy, na základe ktorých vzniklo podozrenie, že dotknuté podniky porušili pravidlá hospodárskej súťaže.
(pozri body 111, 112)
10. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 124 – 128)
11. Prináleží zástupcom podnikov dotknutých inšpekciami zapísať formálnym spôsobom všetky ich výhrady v okamihu, keď k nezákonnému konaniu došlo, a využiť všetky prostriedky, ktoré majú k dispozícii na zachovanie hmatateľných dôkazov. V prípade, že takéto formálne dôkazy chýbajú, je veľmi ťažké preukázať existenciu vyšetrovania, ktoré išlo nad rámec predmetu prvého rozhodnutia o inšpekcii.
(pozri bod 136)
12. Na účely splnenia úlohy, ktorá bola Komisii zverená Zmluvou, Komisia nemôže byť viazaná rozhodnutím, ktoré vydal vnútroštátny súd podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ a článku 102 ZFEÚ. Komisia je teda oprávnená kedykoľvek prijať individuálne rozhodnutia s cieľom uplatniť články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, aj keď dohoda alebo prax už bola predmetom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a rozhodnutie, ktoré Komisia zamýšľa prijať, je v rozpore s uvedeným súdnym rozhodnutím. Okrem toho existencia odvetvových predpisov je pre posúdenie proporcionality rozhodnutia Komisie v oblasti hospodárskej súťaže irelevantná. Táto zásada platí tak pre konečné rozhodnutie, ako aj pre rozhodnutie o inšpekcii, zatiaľ čo obsah predchádzajúcich stretnutí Komisie so žalobkyňami alebo skutočnosť, že vnútroštátny orgán už začal vo veci konať, nemôže mať vplyv na právomoci v oblasti vykonávania vyšetrovaní zverené Komisii nariadením č. 1/2003.
(pozri body 200 – 202, 216)
13. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 227)