Vec T‑406/08
Industries chimiques du fluor (ICF)
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Svetový trh s fluoridom hlinitým – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP – Určenie cien a rozdelenie trhov – Dôkaz o porušení – Právo na obhajobu – Súlad medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím – Pokuty – Usmernenia z roku 2006 k metóde stanovovania pokút – Euro‑stredomorská dohoda“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 18. júna 2013
1. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Vlastnoručný podpis advokáta – Kogentné základné pravidlo – Originál žaloby s podpisom, ktorý nie je vlastnoručný, sprevádzaný listom toho istého zástupcu s vlastnoručným podpisom – Neexistencia pochybnosti o identite autora žaloby – Prípustnosť
(Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 43 ods. 1 a 6)
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Spôsob dokazovania – Použitie súboru nepriamych dôkazov – Požadovaný stupeň dôkaznej sily
(Článok 81 ES)
3. Kartely – Zosúladený postup – Pojem – Protisúťažný cieľ – Dostatočné zistenie – Nevyhnutnosť preskúmať konkrétnu existenciu kritérií, ktorými sa riadi pojem zosúladený postup – Neexistencia
(Článok 81 ods. 1 ES)
4. Kartely – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porušenie – Pojem – Osobná zodpovednosť podnikov, ktoré sa spolupodieľali na porušení, za porušenie ako celok – Podmienky – Dôkazné bremeno – Jediný cieľ – Pojem
(Článok 81 ods. 1 ES)
5. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah – Rešpektovanie práva na obhajobu
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 1)
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Rozhodnutie nezhodujúce sa s oznámením o výhradách – Rešpektovanie práva na obhajobu – Zníženie počtu účastníkov na porušení a skrátenie dĺžky jeho trvania – Neexistencia ďalších výhrad, ktoré by poškodili záujmy dotknutého podniku – Čiastočné a prípustné vzdanie sa výhrady – Možnosť predložiť pripomienky ku skutočnostiam zohľadneným v oznámení o výhradách
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 1)
7. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Právo na prístup k spisu – Porušenie – Zamietnutie prístupu k dokumentom, ktoré by mohli byť užitočné na účely obhajoby podniku
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 2)
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť a dĺžka trvania porušenia – Neexistencia záväzného alebo vyčerpávajúceho zoznamu kritérií
(Článok 81 ods. 1 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút – Právna povaha – Orientačné pravidlo správania, z ktorého vyplýva obmedzenie diskrečnej právomoci Komisie, ktoré si sama stanovila – Povinnosť rešpektovať zásady rovnosti zaobchádzania, ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty
(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)
10. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Neexistencia – Neprípustnosť
[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Usmernenia prijaté Komisiou – Základná suma pokuty – Výpočet v závislosti od hodnoty predajov podnikov zúčastnených na porušení v dotknutej geografickej oblasti – Celosvetové dohody o rozdelení trhu – Zohľadnenie agregovaného objemu predajov dotknutých podnikov na celosvetovom trhu a najlepších dostupných údajov
(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 12, 13, 15 a 18)
12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Usmernenia prijaté Komisiou – Základná suma pokuty – Výpočet v závislosti od hodnoty predajov bez odpočítania prepravných nákladov a provízií
(Článok 81 ods. 1 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 15, 16 a 18)
13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Povinnosť Komisie dodržiavať svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax – Neexistencia
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenia Komisie 98/C 9/03 a 2006/C 210/02)
14. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Územná pôsobnosť – Kartel medzi podnikmi usadenými mimo Únie, ktorý však spôsobuje účinky na vnútornom trhu – Uplatnenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže – Prípustnosť vzhľadom na medzinárodné právo verejné
(Článok 81 ES; euro‑stredomorská dohoda medzi Úniou a Tuniskom, článok 36)
1. Požiadavka vlastnoručného podpisu v zmysle článku 43 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu na účely právnej istoty sleduje zabezpečenie pravosti žaloby a vylúčenie rizika, že žaloba v skutočnosti nie je dielom autora oprávneného na tento účel. Túto požiadavku preto treba považovať za podstatnú formálnu náležitosť a treba ju uplatňovať prísne, takže následkom jej nedodržania je neprípustnosť žaloby. Žaloba sa však musí vyhlásiť za prípustnú, pokiaľ je žalobný návrh, ktorý neobsahuje originálny podpis zastupujúceho advokáta, pripojený k sprievodnému listu, ktorý obsahuje originálny vlastnoručný podpis toho istého zastupujúceho advokáta, zodpovedajúci tiež podpisu, ktorý sa nachádza na sprievodnom liste pri zaslaní žaloby prostredníctvom faxu. Za týchto okolností neexistuje nijaká pochybnosť o totožnosti autora žaloby predloženej ako originál. Okrem toho list alebo podací lístok podpísaný zástupcom žalobcu a nepodpísané vyjadrenie sa musia považovať za dokumenty tvoriace jediné riadne podpísané podanie v prípade, ak sú súčasťou jednej a tej istej poštovej zásielky.
(pozri body 52, 55)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 66 – 69)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 88 – 91)
4. Pojem jediné porušenie sa týka situácie, keď sa viaceré podniky zúčastnili na porušení pozostávajúcom z trvajúceho správania sledujúceho jediný ekonomický cieľ, ktorým je skresliť hospodársku súťaž, alebo aj z individuálnych porušení vzájomne spojených rovnakým cieľom a rovnakými subjektmi. Proti tomuto výkladu nemožno namietať, že jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súčasti tohto pretrvávajúceho správania by samy osebe takisto mohli predstavovať porušenie článku 81 ES. Navyše pojem jediné porušenie sa môže vzťahovať na právnu kvalifikáciu určitého protisúťažného správania spočívajúceho v existencii dohôd, zosúladených postupov a v rozhodnutiach združení podnikov.
Ak jednotlivé skutky spadajú do spoločného plánu z dôvodu ich zhodného cieľa, ktorým je narušiť hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu, Komisia je oprávnená pripisovať zodpovednosť za tieto skutky v závislosti od účasti na porušení posudzovanom ako celok. Jednotlivé prejavy protiprávneho správania treba posudzovať v celkovom kontexte, ktorý vysvetľuje ich existenciu. V tomto ohľade pri hodnotení dôkazov je dôkazná hodnota jednotlivých skutkových okolností zvýšená alebo potvrdená ostatnými existujúcimi skutkovými okolnosťami, ktoré spoločne poskytujú logický a ucelený obraz o jedinom porušení.
Napokon pojem jediný cieľ nemožno vymedziť všeobecným odkazom na narušenie hospodárskej súťaže na trhu dotknutom porušením. Preto je na účely kvalifikácie rôznych porušení ako jediného a pokračujúceho porušenia potrebné overiť, či sa navzájom dopĺňajú v tom zmysle, že účelom každého z nich bolo čeliť dôsledkom riadnej hospodárskej súťaže, pričom všetky na základe vzájomného pôsobenia prispievali k uskutočneniu súhrnu protisúťažných účinkov plánovaných zúčastnenými subjektmi v rámci spoločného plánu sledujúceho jediný cieľ.
(pozri body 101 – 104)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 117)
6. Oznámenie podstatných skutočností, z ktorých Komisia v oznámení o výhradách vychádzala, môže byť stručné a konečné rozhodnutie nemusí byť nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách, pretože toto oznámenie predstavuje prípravný dokument, ktorého skutkové a právne posúdenia majú iba čisto predbežný charakter. V dôsledku toho Komisia môže až do prijatia konečného rozhodnutia, najmä vzhľadom na písomné alebo ústne pripomienky účastníkov konania, zanechať niektoré alebo aj všetky výhrady pôvodne uplatnené voči týmto účastníkom a zmeniť tak svoj postoj v ich prospech, alebo naopak, rozhodnúť o pridaní nových výhrad, pod podmienkou, že dotknutým podnikom poskytne príležitosť uviesť svoje stanovisko k tejto veci.
Pokiaľ ide osobitne o rešpektovanie práva na obhajobu v prípade, že sa v konečnom rozhodnutí dĺžka trvania porušenia skráti v porovnaní s tou, ktorá bola uvedená v oznámení o výhradách, v závislosti od dôkaznej hodnoty priznanej disponibilným dôkazom, toto obmedzenie nepredstavuje ďalšiu výhradu a nijako nepoškodzuje záujmy podniku, ktorému je uvedené rozhodnutie určené. Naopak, takéto zníženie je pre žalobcu výhodné. Znamená totiž čiastočné a prípustné vzdanie sa výhrady zo strany Komisie v prospech uvedeného podniku. Navyše pokiaľ mal tento podnik príležitosť predložiť svoje pripomienky k oznámeniu o výhradách, teda aj k informáciám týkajúcim sa dlhšej doby trvania porušenia, nemožno jeho právo na obhajobu považovať za porušené.
(pozri body 118, 123 – 125)
7. V rámci správneho konania o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže dochádza k porušeniu práva na obhajobu vtedy, keď existuje možnosť, že z dôvodu pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mať iný výsledok. Žalujúci podnik preukáže, že k takému porušeniu došlo, pokiaľ dostatočným spôsobom dokáže nie to, že by rozhodnutie Komisie malo odlišný obsah, ale to, že by svoju obhajobu mohol zaistiť lepšie, ak by k pochybeniu nedošlo, napríklad tým, že by na svoju obhajobu mohol použiť dokumenty, ku ktorým mu bol v správnom konaní odopretý prístup.
Pokiaľ ide konkrétne o právo na prístup k spisu, stačí, aby podnik preukázal, že tento dokument mohol použiť na svoju obhajobu. Tomuto podniku neprislúcha, aby preukázal, že táto nezrovnalosť ovplyvnila na jeho úkor priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, ale výlučne to, že mohla ovplyvniť priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. V prípade nesprístupnenia dokumentov dotknutý podnik nemusí predložiť dôkaz, že správne konanie by v prípade sprístupnenia dokumentov viedlo k odlišnému výsledku, ale stačí, aby preukázal hoci len malú možnosť, že dokumenty, ktoré mu neboli sprístupnené počas správneho konania, by mohli byť užitočné na jeho obhajobu.
Keďže v konkrétnom prípade žalobca po prvé mal prístup k dokumentom týkajúcim sa kontaktov, avšak nevyvodil z toho nijaký dôkaz vo svoj prospech, a to ani v rámci správneho konania, ani v rámci súdneho konania, po druhé v štádiu správneho konania sa dokonca vzdal práva vyjadriť stanovisko k neskorším kontaktom a po tretie v priebehu súdneho konania ani nevysvetlil, ani nepreukázal, v čom výslovné neuvedenie daných dokumentov v oznámení o výhradách narušilo účinnosť jeho obhajoby počas správneho konania a ako sa mohol účinnejšie brániť, ak by bol výslovne informovaný o tom, že Komisia zamýšľala použiť tieto dokumenty v napadnutom rozhodnutí ako usvedčujúce dôkazy, tento žalobca nebol schopný preukázať, že skutočnosť, že nebol v oznámení o výhradách informovaný o úmysle Komisie použiť predmetné dokumenty ako usvedčujúce dôkazy, bola spôsobilá ovplyvniť účinnosť jeho obhajoby, a teda aj záver, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí.
(pozri body 119, 120, 137, 141)
8. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 148 – 152)
9. Komisiou prijaté usmernenia k metóde stanovovania pokút za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže upravujú orientačné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridŕžať a od ktorého sa správny orgán nemôže v jednotlivom prípade odkloniť bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Obmedzujú sa na opis metódy preskúmania porušenia uplatňovanej Komisiou a kritérií, ktoré si Komisia stanovila, aby ich zohľadňovala pri určovaní výšky pokuty. Predstavujú totiž nástroj určený na spresnenie kritérií – pri dodržiavaní právnych predpisov vyššej právnej sily –, ktoré chce Komisia uplatniť pri výkone svojej diskrečnej právomoci v oblasti stanovenia výšky pokút, ktorú jej priznáva článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. Hoci usmernenia nepredstavujú právny základ rozhodnutia, ktorým sa ukladajú pokuty, pretože toto rozhodnutie sa zakladá na nariadení č. 1/2003, všeobecným a abstraktným spôsobom stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatňovať pri stanovení výšky pokút uložených týmto rozhodnutím, a v dôsledku toho zabezpečujú právnu istotu podnikov. Hoci teda usmernenia nemôžu byť kvalifikované ako právna norma, vyjadrujú orientačné pravidlo správania, ktoré ukazuje, ako má správny orgán v praxi postupovať, a od ktorého sa správny orgán nemôže v konkrétnom prípade odkloniť bez uvedenia dôvodov, inak by hrozilo, že poruší zásady právnej istoty a rovnosti zaobchádzania.
(pozri body 153 – 156)
10. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 163 – 165, 218, 219)
11. V prípade uloženia pokuty za porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ak porušenie presiahne územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), Komisia môže v súlade s bodom 18 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 s cieľom stanoviť základnú sumu pokuty posúdiť celkový objem predajov súvisiacich s porušením v dotknutej geografickej oblasti rozľahlejšej ako EHP a určiť podiel predajov každého podniku podieľajúceho sa na porušení na tomto trhu a aplikovať tento podiel na agregovaný objem predajov týchto podnikov v rámci EHP. V tomto ohľade zo štruktúry a zo znenia bodu 18 usmernení z roku 2006 vyplýva, že formulácia „celkový objem predaja tovaru alebo služieb súvisiacich s porušením“ sa má chápať tak, že označuje celkový objem predajov podnikov, ktoré sa zúčastňujú na porušení, a nie celkový objem predajov všetkých podnikov, ktoré pôsobia na trhu, na ktorom sa podniky dopustili porušenia. Predaje podnikov, ktoré sa nezúčastňujú na porušení, totiž nie sú predajmi „v súvislosti s porušením“. Tento doslovný výklad súvisí so štruktúrou uvedeného bodu 18, ktorého cieľom je zohľadniť agregovaný objem dotknutých predajov, ako aj relatívny význam každého podniku na porušení. Tento posledný cieľ predpokladá, že sa zohľadní len hodnota predajov podnikov, ktoré sa zúčastňujú na porušení.
(pozri body 171, 172, 182 – 184)
12. Na účely určenia základnej sumy pokuty za porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže práve obrat, ktorý plne odráža skutočnú sumu transakcie, má význam na určenie hodnoty predaja pri určení základnej sumy pokuty. Treba teda zohľadniť obrat, ktorý vyplýva z účtovníctva podniku. Navyše hodnota predajov odráža cenu fakturovanú klientovi bez toho, aby sa odpočítali náklady na prepravu a ďalšie výdavky. Pokiaľ totiž výrobca na žiadosť zákazníka dodá do miesta určenia predané množstvá, služba spočívajúca v preprave je neoddeliteľnou súčasťou predaja výrobku. Cena za takúto službu, aj keby zodpovedala sume, ktorú má predajca uhradiť nezávislému prepravcovi, ktorého na túto službu využil, je teda zložkou celkovej predajnej ceny.
(pozri body 175, 176)
13. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 189 – 191)
14. Právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže sa uplatňuje na kartel, ktorý vyvoláva účinky na území vnútorného trhu, bez ohľadu na skutočnosť, že jeden z podnikov, ktoré sú účastníkmi dohody, sa nachádza v tretej krajine.
Čo sa týka euro‑stredomorskej dohody, bez ohľadu na jej právnu povahu a jej vplyv v právnom poriadku Únie táto dohoda nemá prednosť pred uplatniteľným právom Únie, najmä pred článkom 81 ES, a nevylučuje jeho uplatnenie. Pokiaľ sa rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, netýka postupu, ktorý osobitne ovplyvňuje obchod medzi Európskou úniou a zmluvným štátom tejto dohody, ale postupu svetového rozmeru, ktorý má vplyv na európsky trh, nepatrí do pôsobnosti euro‑stredomorskej dohody medzi Úniu a zmluvným štátom a je o to menej v rozpore s touto dohodou. Komisia v takomto rozhodnutí vykonáva svoju právomoc a uplatňuje článok 81 ES týkajúci sa ovplyvnenia hospodárskej súťaže vnútri Európskeho hospodárskeho priestoru. Neexistuje preto nijaký dôvod na uplatnenie euro‑stredomorskej dohody a jej mechanizmov.
(pozri body 210, 212, 213, 216)