Vec C‑108/10

Ivana Scattolon

proti

Ministero dell’Istruzione, dell’Università e della Ricerca

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale di Venezia)

„Sociálna politika – Smernica 77/187/EHS – Zachovanie práv zamestnancov pri prevode podniku – Pojmy ‚podnik‘ a ‚prevod‘ – Prevádzateľ a nadobúdateľ, ktorí sa spravujú verejným právom – Uplatnenie kolektívnej zmluvy platnej u nadobúdateľa v čase prevodu – Platové zaobchádzanie – Zohľadnenie počtu rokov odpracovaných u prevádzateľa“

Abstrakt rozsudku

1.        Sociálna politika – Aproximácia právnych predpisov – Prevody podnikov – Zachovanie práv zamestnancov – Smernica 77/187 – Pôsobnosť – Prevzatie zamestnancov orgánu verejnej moci, ktorí vykonávajú pomocné práce v školách, iným orgánom verejnej moci členského štátu

(Smernica Rady 77/187)

2.        Sociálna politika – Aproximácia právnych predpisov – Prevody podnikov – Zachovanie práv zamestnancov – Smernica 77/187 – Okamžité uplatnenie kolektívnej zmluvy platnej u nadobúdateľa na prevedených zamestnancov – Zákaz zníženia platu – Dosah

(Smernica Rady 77/184, článok 3)

1.        Prevzatie zamestnancov orgánu verejnej moci, ktorí vykonávajú pomocné práce v školách spočívajúce najmä v údržbe a administratívnej podpore, iným orgánom verejnej moci členského štátu predstavuje prevod podniku spadajúci do pôsobnosti smernice 77/187 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí závodov, ak sú uvedení zamestnanci štruktúrovaným súborom zamestnancov, ktorí sú chránení ako zamestnanci v zmysle vnútroštátneho práva tohto členského štátu.

Hoci administratívna reorganizácia verejných správnych orgánov a prevod správnych funkcií medzi verejnými správnymi orgánmi sú článkom 1 ods. 1 smernice 77/187 v znení smernice 98/50, ako aj článkom 1 ods. 1 smernice 2001/23 vyňaté z pôsobnosti smernice 77/187, pravdou zostáva, že pôsobnosť týchto formulácií je obmedzená na prípady, v ktorých sa prevod týka činností spadajúcich do výkonu verejnej moci. Ak by sa pripustil iný výklad, dotknutý orgán verejnej moci by mohol akýkoľvek prevod takýchto zamestnancov vyňať z pôsobnosti smernice 77/187, a to s jednoduchým odôvodnením, že prevod je súčasťou reorganizácie personálu.

Uplatnenie pravidiel vyplývajúcich zo smernice 77/187 v týchto situáciách neovplyvňuje právomoc členských štátov racionalizovať svoje verejné správne orgány. Jediným cieľom uplatnenia tejto smernice je zabrániť tomu, aby sa prevedení pracovníci len z dôvodu prevodu nachádzali v nepriaznivejšej situácii ako pred prevodom. Ako tiež vyplýva z článku 4 smernice 77/187, táto smernica nebráni členským štátom, aby zamestnávateľom dovolili upraviť pracovné vzťahy v nepriaznivom zmysle, najmä v súvislosti s ochranou pred prepúšťaním a podmienkami odmeňovania. Uvedená smernica len zakazuje, aby sa takéto zmeny uskutočňovali pri prevode a z dôvodu prevodu.

(pozri body 54, 58, 59, 66, bod 1 výroku)

2.        Ak prevod v zmysle smernice 77/187 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí závodov vedie k okamžitému uplatneniu kolektívnej zmluvy platnej u nadobúdateľa na prevedených zamestnancov a ak sú podmienky odmeňovania vyplývajúce z tejto zmluvy viazané najmä na počet odpracovaných rokov, článok 3 uvedenej smernice bráni tomu, aby bol prevedeným zamestnancom v porovnaní so situáciou, v ktorej boli bezprostredne pred prevodom, výrazne znížený plat z dôvodu, že ich počet rokov odpracovaných u prevádzateľa, ktorý je rovnaký ako počet rokov odpracovaných zamestnancami u nadobúdateľa, nebol zohľadnený pri stanovení ich východiskovej platovej pozície u uvedeného nadobúdateľa. Vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či pri dotknutom prevode došlo k takémuto zníženiu platu.

Hoci pravidlo stanovené v uvedenom článku 3 ods. 2 prvom pododseku sa má vykladať tak, že nadobúdateľ môže odo dňa prevodu uplatňovať pracovné podmienky stanovené kolektívnou zmluvou platnou u neho, vrátane podmienok odmeňovania, a teda mu ponecháva širokú mieru voľnej úvahy, ktorá nadobúdateľovi a ostatným zmluvným stranám umožňuje upraviť platové zaradenie prevedených zamestnancov tak, aby bolo primerane prispôsobené okolnostiam dotknutého prevodu, pravdou zostáva, že zvolený postup musí byť v súlade s cieľom uvedenej smernice, ktorým je zabrániť, aby sa dotknutí zamestnanci ocitli v nevýhodnejšom postavení len z dôvodu prevodu. Cieľom alebo účinkom zavedenia tejto možnosti u nadobúdateľa teda nemôže byť uplatnenie všeobecne nepriaznivejších podmienok, než boli podmienky platné pred prevodom, na týchto pracovníkov. V opačnom prípade by splnenie cieľa sledovaného smernicou 77/187 mohlo byť ľahko spochybnené v akejkoľvek oblasti upravenej kolektívnymi zmluvami, čo by ohrozilo potrebný účinok uvedenej smernice.

Na uvedenú smernicu sa naopak nemožno účinne odvolávať s cieľom získať zlepšenie podmienok odmeňovania alebo iných pracovných podmienok pri príležitosti prevodu podniku. Okrem toho táto smernica nebráni tomu, aby existovali isté rozdiely v platovom zaobchádzaní medzi prevedenými pracovníkmi a pracovníkmi, ktorí už v čase prevodu boli zamestnaní u nadobúdateľa. Aj keď na preskúmanie zákonnosti uvedených rozdielov by mohli byť vhodné ďalšie právne nástroje a zásady, uvedená smernica má sama osebe za cieľ len zabrániť tomu, aby sa pracovníci iba z dôvodu prevodu na iného zamestnávateľa ocitli v situácii, ktorá je nepriaznivá v porovnaní so situáciou, v ktorej sa nachádzali predtým.

(pozri body 74 – 77, 83, bod 2 výroku)