Vec T‑664/14

Belgické kráľovstvo

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Pomoc poskytnutá Belgickom v prospech finančných družstiev skupiny ARCO – Záručná schéma na ochranu podielov individuálnych členov týchto družstiev – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a zakazuje sa vyplatenie súm zaručených členom družstiev – Predmet sporu – Vymáhanie – Proporcionalita“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) zo 7. decembra 2018

1.      Žaloba o neplatnosť – Žaloby členských štátov – Žaloba proti rozhodnutiu Komisie konštatujúcemu nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom – Prípustnosť nepodmienená preukázaním záujmu na konaní – Predmet sporu, ktorý musí pretrvať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu

(Článok 263 ZFEÚ)

2.      Žaloba o neplatnosť – Žaloby členských štátov – Žaloba proti rozhodnutiu Komisie konštatujúcemu nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom – Zrušenie opatrenia poskytujúceho pomoc vnútroštátnym súdom v priebehu konania – Neexistencia istoty o spôsobilosti opatrenia vyvolávať ďalej právne účinky – Žaloba zachovávajúca svoj predmet

(Článok 4 ods. 3 ZEÚ, článok 263 ZFEÚ)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Obnovenie predchádzajúceho stavu – Dosah

(Článok 108 ods. 2 ZFEÚ)

1.      Hoci členské štáty nie sú povinné preukázať, že majú záujem na konaní smerujúcom proti ustanoveniam, ktorých zrušenia sa domáhajú, nič to nemení na tom, že aj keď podá žalobu členský štát, súd Únie musí rozhodnúť o zastavení konania v prípade, že požadované zrušenie nemôže vytvárať právne účinky.

(pozri bod 57)

2.      Hoci je pravda, že žaloba smerujúca proti aktu zrušenému tým, kto ho vydal, sa stáva bezpredmetnou, žaloba proti aktu trpiacemu protiprávnosťou si naopak svoj predmet zachováva, ak sa táto protiprávnosť môže v budúcnosti opakovať za okolností nezávislých od prejednávanej veci. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o žalobu o neplatnosť podanú členským štátom proti ustanoveniu rozhodnutia Komisie vo veci štátnej pomoci, ktorým sa mu zakazuje v prospech príjemcov poskytnúť protiprávnu pomoc, skutočnosť, že toto opatrenie bolo zrušené v priebehu konania vnútroštátnym súdom, nezbavuje prípadné zrušenie tohto ustanovenia všetkých právnych účinkov.

V prvom rade totiž, keďže predmetné ustanovenie nebolo zrušené, a teda nezaniklo so spätnou účinnosťou, vyplýva z toho, že ak by aj Všeobecný súd musel rozhodnúť o odpadnutí predmetu sporu a zastavení konania z dôvodu, že zrušenie dotknutého ustanovenia by nevyvolávalo žiadne právne účinky, toto ustanovenie by napriek tomu zostalo v právnom poriadku Únie. V druhom rade vykonávanie v dobrej viere rozhodnutí prijatých Komisiou v oblasti štátnej pomoci zo strany členských štátov predstavuje vykonávanie zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ a predpokladá, že členské štáty budú vyvíjať potrebné úsilie na odstránenie prípadných ťažkostí, pričom budú v plnej miere dodržiavať ustanovenia Zmluvy a najmä ustanovenia týkajúce sa štátnej pomoci. Zo zásady lojálnej spolupráce teda vyplýva, že uvedený členský štát sa sám musí zdržať akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo predstavovať obchádzanie zákazu uvedeného v napadnutom ustanovení pre prípad, že predmetné ustanovenie zostane v platnosti. Z toho vyplýva, že zrušenie tohto ustanovenia, pokiaľ by žaloba bola dôvodná, nie je zbavené právneho účinku.

Nakoniec, keďže s cieľom odôvodniť zákonnosť napadnutého ustanovenia zaujíma všeobecný a abstraktný postoj, ktorého odôvodnenie nezávisí od okolností prejednávanej veci, vyplýva z toho, že ak by súd Únie dospel k záveru, že je taká požiadavka nezákonná, bolo by potrebné o prejednávanom spore rozhodnúť, aby sa predišlo tomu, že sa v budúcnosti obdobná nezákonnosť zopakuje.

(pozri body 58, 59, 63, 64)

3.      Odstránenie pomoci prostredníctvom jej vrátenia, aby sa obnovil predchádzajúci stav, je logickým dôsledkom konštatovania jej protiprávnosti. Hlavným cieľom, ktorý sleduje vymáhanie protiprávne vyplatenej štátnej pomoci, je totiž odstrániť narušenie hospodárskej súťaže spôsobené konkurenčnou výhodou získanou na základe takej pomoci. Z toho vyplýva, že vrátením pomoci jej príjemca stratí výhodu, ktorú mal voči svojim konkurentom na trhu, a obnoví sa stav pred poskytnutím pomoci.

V tejto súvislosti, samozrejme, nemožno vylúčiť, že zrušenie opatrenia, ktorým bola štátna pomoc poskytnutá, predstavuje všeobecne najvhodnejší nástroj na neutralizovanie poskytnutej konkurenčnej výhody. V prípadoch, v ktorých má z konkurenčnej výhody identifikovanej ako štátna pomoc prospech tretia osoba vo vzťahu k priamym príjemcom sporného opatrenia, však môže byť odstránenie samotného opatrenia odôvodnené len v prípade, keď je nevyhnutné na obnovenie predchádzajúceho stavu hospodárskej súťaže, aký by existoval v prípade neposkytnutia štátnej pomoci, z ktorej mala prospech uvedená tretia osoba.

(pozri body 71, 72, 94)