Vec C‑416/17

Európska komisia

proti

Francúzskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Články 49 a 63 ZFEÚ, ako aj článok 267 tretí odsek ZFEÚ – Reťazovité zdanenie – Rozdielne zaobchádzanie v závislosti od členského štátu, v ktorom je dcérska spoločnosť nižšej úrovne rezidentom – Vrátenie nezákonne vybratej zrážkovej dane z hnuteľného majetku – Požiadavky týkajúce sa dôkazov odôvodňujúcich takéto vrátenie – Stanovenie hornej hranice práva na vrátenie – Diskriminácia – Vnútroštátny súd rozhodujúci na poslednom stupni – Povinnosť podať návrh na začatie prejudiciálneho konania“

1.        Sloboda usadiť sa – Voľný pohyb kapitálu – Podmienky – Daňová právna úprava – Daň z príjmov právnických osôb – Možnosť materskej spoločnosti vykonať oproti zrážkovej dani, keď bude vykonávať ďalšie vyplácanie dividend, zápočet dane pochádzajúci od dcérskej spoločnosti usadenej v členského štátu bydliska – Zamietnutie tejto možnosti v prípade dividend, ak pochádzajú od dcérskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte – Neprípustnosť

(Články 49 a 63 ZFEÚ)

2.        Sloboda usadiť sa – Voľný pohyb kapitálu – Daňová právna úprava – Daň z príjmov právnických osôb – Vrátenie súm materskej spoločnosti, ktoré má zabezpečiť uplatnenie toho istého daňového systému na dividendy vyplácané dcérskou spoločnosťou so sídlom v členskom štáte a na dividendy vyplácané dcérskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom – Vrátenie podliehajúce predloženiu dôkazov materskou spoločnosťou týkajúcich sa sadzby dane a dane zo zisku dosiahnutého jej dcérskymi spoločnosťami – Prípustnosť – Podmienky

(Články 49 a 63 ZFEÚ)

3.        Sloboda usadiť sa – Voľný pohyb kapitálu – Obmedzenia – Daňová právna úprava – Daň z príjmov právnických osôb – Vrátenie súm materskej spoločnosti, ktoré má zabezpečiť uplatnenie toho istého daňového systému na dividendy vyplácané dcérskou spoločnosťou so sídlom v členskom štáte a na dividendy vyplácané dcérskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom – Stanovenie hornej hranice práva na vrátenie – Vrátenie zrážkovej dane z hnuteľného majetku rovnajúcej sa polovici sumy dividend prijatých dcérskou spoločnosťou rezidentom – Vrátenie zrážkovej dane z hnuteľného majetku rovnajúcej sa tretine sumy dividend prijatých dcérskou spoločnosťou nerezidentom – Vnútroštátny systém umožňujúci daňové zaobchádzanie rovnocenné s uvedenými dividendami – Prípustnosť

(Články 49 a 63 ZFEÚ)

4.        Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru – Prejudiciálne otázky – Povinnosť vnútroštátneho súdu – Rozsah – Povinnosť vnútroštátneho súdu v prípade primeraných pochybností – Vnútroštátny súd, ktorý rozhodol o neexistencii primeraných pochybností – Výklad ustanovení práva Únie v rozpore s výkladom uvedených ustanovení Súdnym dvorom v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti – Nesplnenie povinnosti členským štátom

(Článok 267 tretí odsek ZFEÚ)

1.      Členský štát si tým, že pri výpočte vrátenia zrážkovej dane z hnuteľného majetku zaplatenej spoločnosťou rezidentom z titulu rozdelenia dividend vyplatených spoločnosťou nerezidentom prostredníctvom dcérskej spoločnosti nerezidenta, odmietol zohľadniť zdanenie ziskov, z ktorých pochádzajú tieto dividendy, ktorému podliehala táto druhá uvedená spoločnosť, hoci vnútroštátny mechanizmus predchádzania dvojitému hospodárskemu zdaneniu umožňuje v prípade čisto vnútroštátneho reťazca majetkovej účasti neutralizovať zdanenie, ktorému podliehali dividendy rozdeľované spoločnosťou na každom stupni tohto reťazca majetkovej účasti, dopustí nesplnenia povinností, ktoré mu vyplývajú z článkov 49 a 63 ZFEÚ.

V tejto súvislosti, hoci právo Únie nestanovuje všeobecné kritériá na rozdelenie právomocí medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o odstránenie dvojitého zdanenia vnútri Únie, a hoci má každý členský štát slobodu zorganizovať svoj vlastný systém zdanenia rozdeľovaných ziskov, ak predmetný systém nepredstavuje diskrimináciu zakázanú Zmluvou o FEÚ, situácia spoločnosti, ktorá je akcionárom prijímajúcim dividendy zahraničného pôvodu, je porovnateľná so situáciou spoločnosti, ktorá je akcionárom, prijímajúcej dividendy vnútroštátneho pôvodu, keďže v oboch prípadoch môžu byť dosiahnuté zisky v zásade predmetom reťazovitého zdanenia.

Články 49 a 63 ZFEÚ však ukladajú členskému štátu, ktorý uplatňuje systém predchádzania dvojitému hospodárskemu zdaneniu v prípade dividend vyplácaných rezidentom spoločnosťami rezidentmi, priznať rovnaké zaobchádzanie s dividendami vyplácanými rezidentom spoločnosťami nerezidentmi okrem prípadu, že rozdielne zaobchádzanie možno odôvodniť naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu.

(pozri body 35 – 37, 46, bod 1 výroku)

2.      Pokiaľ ide o preukázanie zaplatenia dane dcérskou spoločnosťou nerezidentom z rozdelených dividend, nezbavenie materskej spoločnosti požadujúcej vrátenie zrážkovej dane z hnuteľného majetku povinnosti predložiť doklady týkajúce sa uvedeného zaplatenia, v prípade ktorých zákonom stanovená lehota archivácie stanovená vnútroštátny právom už uplynula, nemôže predstavovať porušenie zásady efektivity, pokiaľ sa táto povinnosť netýka obdobia presahujúceho v značnej miere zákonom stanovenú dĺžku archivácie administratívnych a účtovných dokumentov.

Dodržanie zásady efektivity totiž vyžaduje, že vyžadované doklady by mali umožniť daňovým orgánom členského štátu zdanenia preveriť jasne a presne, či boli splnené podmienky pre získanie daňovej výhody.

Okrem toho predloženie prvkov týkajúcich sa sadzby dane, ktorá sa naozaj uplatnila, a výšky dane, ktorá bola naozaj zaplatená zo zisku dosiahnutého dcérskymi spoločnosťami usadenými v iných členských štátoch, pre každú dividendu je možné požadovať len pod podmienkou, že nebude prakticky nemožné alebo príliš ťažké predložiť dôkaz o zaplatení dane dcérskymi spoločnosťami usadenými v iných členských štátoch, najmä vzhľadom na ustanovenia právnej úpravy uvedených členských štátov, týkajúce sa predchádzania dvojitému zdaneniu a oznamovania splatnej dane z príjmov právnických osôb, ako aj archivácie administratívnych dokladov.

V tejto súvislosti sa o predloženie uvedených údajov musí požiadať v priebehu obdobia zákonnej archivácie administratívnych a účtovných dokladov stanovenej právom členského štátu, v ktorom má dcérska spoločnosť sídlo, pričom uplynutie zákonom stanovenej lehoty na archiváciu dokumentov nezbavuje spoločnosť, ktorá podala sťažnosť, povinnosti mať k dispozícii všetky dokumenty, ktoré by mohli preukázať dôvodnosť jej žiadosti.

(pozri body 73 – 76, 78, 80)

3.      Systém zamedzenia dvojitého hospodárskeho zdanenia, na základe ktorého zápočet dane priznaný spoločnosti rozdeľujúcej dividendy prijaté dcérskou spoločnosťou rezidentom je nemenne polovica sumy uvedených dividend, zatiaľ čo v prípade rozdeľovania dividend pochádzajúcich od dcérskej spoločnosti nerezidenta je horné ohraničenie vrátenia zrážkovej dane z hnuteľného majetku stanovené na tretinu sumy týchto dividend, nepredstavuje diskrimináciu.

Hoci totiž z judikatúry vyplýva, že právo Únie ukladá členskému štátu, ktorý uplatňuje systém predchádzania dvojitému hospodárskemu zdaneniu v prípade dividend, ktoré rezidentom vyplácajú spoločnosti rezidenti, povinnosť zabezpečiť rovnosť zaobchádzania s dividendami, ktoré rezidentom vyplácajú spoločnosti nerezidenti, toto právo členským štátom neukladá povinnosť zvýhodňovať daňovníkov, ktorí investovali do zahraničných spoločností, v porovnaní s tými, ktorí investovali do vnútroštátnych spoločností, a tento členský štát nemôže byť povinný priznať daňový úver z titulu zdanenia, ktorému podliehali v inom členskom štáte rozdelené zisky, ktorý by presahoval sumu zdanenia vyplývajúcu z uplatnenia jeho vlastnej daňovej právnej úpravy.

Keďže teda stanovenie hornej hranice pre vrátenie zrážkovej dane materskej spoločnosti vo výške tretiny sumy rozdelených dividend umožňuje v konečnom dôsledku vyhnúť sa dvojitému hospodárskemu zdaneniu rozdeľovaných ziskov, keďže sa vrátenie dividend pochádzajúcich od dcérskej spoločnosti rezidenta nemenne rovná polovici sumy uvedených dividend, táto istá horná hranica umožňuje napraviť rozdielne zaobchádzanie medzi týmito dividendami a tými, ktoré pochádzajú od dcérskej spoločnosti rezidenta.

(pozri body 89, 91, 95, 96)

4.      Členský štát, ktorého súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, si vzhľadom na to, že sa neobrátil na Súdny dvor podľa postupu stanoveného v článku 267 treťom odseku ZFEÚ, aby tento určil, či bolo potrebné pri výpočte vrátenia zrážkovej dane z hnuteľného majetku zaplatenej spoločnosťou rezidentom z titulu rozdelenia dividend vyplatených spoločnosťou nerezidentom prostredníctvom dcérskej spoločnosti nerezidenta, odmietnuť zohľadniť zdanenie, ktorému podliehala táto druhá uvedená spoločnosť, pokiaľ ide o zisky, z ktorých pochádzajú tieto dividendy, hoci výklad, ktorý prijala, pokiaľ ide o ustanovenia práva Únie, nebol natoľko zrejmý, že by neponechával priestor na žiadne primerané pochybnosti, nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 267 tretieho odseku ZFEÚ.

V tejto súvislosti existenciu takéhoto prípadu treba posúdiť v závislosti od charakteristík vlastných právu Únie, osobitných ťažkostí, ktoré zahŕňa jeho výklad, a rizika rozdielov v judikatúre v rámci Únie. Riešenie, pre ktoré sa rozhodol vnútroštátny súd, založené na výklade ustanovení práva Únie, ktorý je v rozpore s výkladom uvedených ustanovení prijatým v tomto rozsudku v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti, implikuje, že nemožno vylúčiť existenciu primeraných pochybností týkajúcich sa tohto výkladu v čase, keď vnútroštátny súd rozhodoval vo veci. Ak uvedené posúdenie umožňuje konštatovať prítomnosť takejto pochybnosti, vnútroštátnemu súdu, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, prináleží položiť Súdnemu dvoru otázku o riziku nesprávneho výkladu práva Únie.

(pozri body 110, 112 – 114, bod 2 výroku)