Language of document :

Žaloba podaná 19. apríla 2024 – Európska komisia/Luxemburské veľkovojvodstvo

(vec C-275/24)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J. Hottiaux, I. Zaloguin, M. Wasmeier, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Luxemburské veľkovojvodstvo

Návrhy žalobkyne

určiť, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že nesprávnym spôsobom prebralo:

ustanovenia článku 5 ods. 2 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 2013, s. 1),

ako aj ustanovenia článku 5 ods. 2 a 4 tej istej smernice v spojení s jej článkom 10 ods. 3, pokiaľ ide o postup týkajúci sa európskeho zatykača,

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú podľa tejto smernice;

nariadiť, že Luxemburské veľkovojvodstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom tejto žaloby je nesprávne prebratie Luxemburskom článku 5 ods. 2 a 4, a to samostatne, ako aj v spojení s článkom 10 ods. 3 smernice 2013/48. Táto smernica definuje minimálne pravidlá týkajúce sa práv, ktoré majú podozrivé a stíhané osoby v rámci trestného stíhania, ako aj osoby voči ktorým sa koná na základe rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV o európskom zatykači, na prístup k obhajcovi a na informovanie tretej strany v prípade zbavenia osobnej slobody, a práva osôb zbavených osobnej slobody na komunikáciu s tretími osobami a konzulárnymi úradmi.

Po preskúmaní súladu vnútroštátnych vykonávacích opatrení oznámených Luxemburskom v rámci vykonania smernice 2013/48 do vnútroštátneho právneho poriadku dospela Komisia k záveru, že znenie zákona z 10. augusta 1992 o ochrane mládeže, ktoré Luxembursko oznámilo v rámci vykonania smernice, ktorý upravuje uplatňovanie opatrení prijatých voči neplnoletým osobám v rámci súdnych konaní v Luxembursku, neodráža povinnosti stanovené v článku 5 ods. 2 a 4 tejto smernice (v spojení s článkom 10 ods. 3 smernice, pokiaľ ide o konanie týkajúce sa európskeho zatykača).

Komisia začala konanie o nesplnení povinnosti proti Luxembursku v novembri roku 2021 a v júni roku 2023 mu zaslala odôvodnené stanovisko. Vzhľadom k tomu, že sa Komisia neuspokojila s poskytnutými odpoveďami, rozhodla sa podať túto žalobu na Súdny dvor.

____________