ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 12. júla 2012 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Oznámenie vyjadrenia namietateľa podaného odvolaciemu senátu – Pravidlo 50 ods. 1, pravidlo 20 ods. 2 a pravidlo 67 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2868/95 – Právo na obranu“
Vo veci T‑279/09,
Antonino Aiello, s bydliskom vo Vico Equense (Taliansko), v zastúpení: M. Coccia a L. Pardo, advokáti,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: O. Montalto, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT:
Cantoni ITC SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko),
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 2. apríla 2009 (vec R 1148/2008‑1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Cantoni ITC SpA a Antonino Aiello,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia N. Wahl a S. Soldevila Fragoso,
tajomník: C. Heeren, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 9. júla 2009,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 23. októbra 2009,
so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 29. januára 2010,
so zreteľom na dupliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 10. marca 2010,
po pojednávaní z 15. marca 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobca Antonino Aiello podal 5. marca 2004 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradeného nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Prihlasovanou ochrannou známkou je nasledujúce obrazové označenie:
3 Výrobky uvedené v prihláške patria najmä do tried 3, 18 a 25 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 3: „bieliace prípravky a pracie prostriedky, prípravky na čistenie, leštenie, odmasťovanie a brúsenie, mydlá, voňavkárske výrobky, éterické oleje, kozmetické prípravky, vlasové vodičky, prípravky na čistenie zubov“,
– trieda 18: „koža a koženka, výrobky z týchto materiálov, ktoré nie sú zahrnuté v iných triedach, kože, kufre a cestovné tašky, dáždniky, slnečníky, vychádzkové palice“,
– trieda 25: „odevy vrátane čižiem, obuv a papuče“.
4 Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola uverejnená 11. apríla 2005 vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 15/2005.
5 Dňa 14. júna 2005 podala spoločnosť Cantoni ITC SpA (ďalej len „namietateľka“) námietku podľa článku 42 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 41 nariadenia č. 207/2009) proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky.
6 Námietka bola založená na týchto skorších právach:
– obrazová ochranná známka Spoločenstva zapísaná 10. februára 2004 pod číslom 2689891, v tomto znázornení:
– talianska slovná ochranná známka CAPRI zapísaná 27. januára 1986 pod číslom 396526.
7 Pokiaľ ide o skoršiu ochrannú známku Spoločenstva, námietka sa týkala všetkých výrobkov a služieb zaradených do tried 3, 18 a 25 označených touto ochrannou známkou a pre každú z týchto tried zodpovedajúcich tomuto opisu:
– trieda 3: „mydlá, voňavkárske výrobky, éterické oleje, kozmetické prípravky, vlasové vodičky, šampóny, prípravky na čistenie zubov“,
– trieda 18: „koža a koženka, výrobky z týchto materiálov, ktoré nie sú zahrnuté v iných triedach, kožušiny, aktovky, kabelky, mešce, kufre a cestovné tašky, dáždniky, slnečníky a vychádzkové palice, biče, postroje a sedlárske výrobky“,
– trieda 25: „oblečenie na von a spodná bielizeň, obuv, pokrývky hlavy“.
8 Pokiaľ ide o skoršiu taliansku ochrannú známku, námietka sa týkala predovšetkým výrobkov zaradených do tried 3 a 25 označených touto ochrannou známkou a pre každú z týchto tried zodpovedajúcich tomuto opisu:
– trieda 3: „mydlá, parfémy, éterické oleje, kozmetické prípravky, vlasové vodičky, prípravky na čistenie zubov“,
– trieda 25: „oblečenie na von a domáce oblečenie, obuv a pokrývky hlavy“.
9 Námietka sa týkala výrobkov uvedených v bode 3 vyššie.
10 Na podporu námietky boli uvedené dôvody stanovené v článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009].
11 Rozhodnutím z 30. mája 2008 námietkové oddelenie vyhovelo námietke. V prvom rade uviedlo, že výrobky označené prihlasovanou ochrannou známkou a výrobky, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka Spoločenstva, boli „takmer totožné“. Námietkové oddelenie sa ďalej domnievalo, že sporné označenia sa vyznačujú priemerným stupňom podobnosti z vizuálneho a fonetického hľadiska a že sa podobajú z koncepčného hľadiska. Okrem toho zastávalo názor, že skoršia ochranná známka Spoločenstva mala bežnú rozlišovaciu spôsobilosť, a z uvedeného vyvodilo, že medzi kolidujúcimi ochrannými známkami existovala pravdepodobnosť zámeny.
12 Žalobca 30. júla 2008 podal proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na ÚHVT, ku ktorému pripojil svoje vyjadrenie. Dňa 23. októbra 2008 podala namietateľka vyjadrenie k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu (ďalej len „vyjadrenie namietateľky“).
13 Dňa 24. novembra 2008 zaslal ÚHVT vyjadrenie namietateľky faxom na číslo uvedené žalobcom v jeho prihláške prihlasovanej ochrannej známky.
14 Rozhodnutím z 2. apríla 2009 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát ÚHVT odvolanie zamietol. Podľa napadnutého rozhodnutia sa žalobca rozhodol nepodať repliku k vyjadreniu namietateľky. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací senát sa predovšetkým domnieval, že tovary označené skoršou ochrannou známkou Spoločenstva boli určené širokej verejnosti a že tovary označené prihlasovanou ochrannou známkou boli takmer totožné s tovarmi, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka Spoločenstva. Pokiaľ ide o porovnanie kolidujúcich označení, odvolací senát usúdil, že medzi týmito označeniami existovala vysoká miera podobnosti z vizuálneho hľadiska, stredná miera podobnosti z fonetického hľadiska a že z koncepčného hľadiska boli takmer totožné. Odvolací senát tiež pripomenul, že skoršia ochranná známka Spoločenstva mala rozlišovaciu spôsobilosť, keďže z pohľadu priemerného spotrebiteľa neexistovala žiadna súvislosť medzi zemepisným názvom označujúcim ostrov Capri a tovarmi označenými predmetnou ochrannou známkou.
Návrhy účastníkov konania
15 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie a zamietol námietku,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
16 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
O prípustnosti návrhu smerujúceho k tomu, aby sa ÚHVT nariadilo zamietnuť námietku
17 Svojím prvým návrhom žalobca Všeobecný súd predovšetkým žiada, aby ÚHVT nariadil, aby zamietol námietku a zároveň povolil zápis prihlasovanej ochrannej známky. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je ÚHVT v súvislosti so žalobou podanou na súd Únie proti rozhodnutiu odvolacieho senátu v súlade s článkom 63 ods. 6 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 65 ods. 6 nariadenia č. 207/2009) povinný prijať opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s rozsudkom tohto súdu. Všeobecnému súdu preto neprináleží ukladať ÚHVT príkazy. Je totiž na ÚHVT, aby vyvodil dôsledky z výroku a odôvodnenia rozsudkov Všeobecného súdu [rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. marca 2005, Osotspa/ÚHVT – Distribution & Marketing (Hai), T‑33/03, Zb. s. II‑763, bod 15; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. júla 2003, Alejandro/ÚHVT – Anheuser‑Busch (BUDMEN), T‑129/01, Zb. s. II‑2251, bod 22].
18 Návrhy žalobcu, ktorými sa domáha, aby Všeobecný súd nariadil ÚHVT zamietnuť námietku, sú preto neprípustné.
O veci samej
19 Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca dva dôvody neplatnosti. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení pravidla 50 ods. 1 a pravidla 20 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189). Druhý žalobný dôvod je v podstate založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
20 V rámci svojho prvého žalobného dôvodu žalobca v podstate tvrdí, že mu v rozpore s pravidlom 50 ods. 1 a pravidlom 20 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 nebolo oznámené vyjadrenie namietateľky, ktoré predložila v rámci konania pred odvolacím senátom. Toto nesplnenie povinnosti predstavuje „závažné“ porušenie práva na obranu, pretože žalobcovi bola odňatá možnosť predložiť svoje pripomienky k vyjadreniu namietateľky.
21 ÚHVT v podstate odpovedá, že žalobca bol bezprostredne oboznámený s vyjadrením namietateľky, a že sa teda nemôže odvolávať na porušenie svojho práva na obranu.
22 Podľa pravidla 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 týkajúceho sa preskúmania odvolania odvolacím senátom, „pokiaľ nie je stanovené inak, tak ustanovenia týkajúce sa konania pred tým ako útvar [pred orgánom – neoficiálny preklad], ktorý prijal rozhodnutie, voči ktorému sa podáva odvolanie, sa uplatňujú na odvolacie konania mutatis mutandis“.
23 Pokiaľ ide o ustanovenia upravujúce konanie pred odvolacím senátom, pravidlo 20 ods. 2 nariadenia č. 2868//95 stanovuje, že ÚHVT „postúpi podanie [pripomienky namietateľa – neoficiálny preklad] prihlasovateľovi a vyzve ho, aby v lehote stanovenej úradom poskytol svoje stanovisko“.
24 Zo znenia pravidla 50 ods. 1 v spojení s pravidlom 20 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 vyplýva, že v rámci konania pred odvolacím senátom ÚHVT postúpi pripomienky namietateľa prihlasovateľovi ochrannej známky Spoločenstva, ktorý podal odvolanie odvolaciemu senátu, a vyzve ho, aby poskytol svoje stanovisko.
25 ÚHVT navyše nepopiera, že bol povinný postúpiť vyjadrenie namietateľky žalobcovi, aby ten mal možnosť predložiť svoje pripomienky skôr, ako odvolací senát prijal napadnuté rozhodnutie. ÚHVT tvrdí, že vyjadrenie namietateľky postúpil žalobcovi faxom na číslo uvedené v prihláške prihlasovanej ochrannej známky.
26 ÚHVT na pojednávaní v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu položenú v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu pripustil, že pochybil, keď zaslal vyjadrenie žalobcovi faxom na číslo uvedené v prihláške prihlasovanej ochrannej známky, a nie na faxové číslo zástupcu žalobcu počas konania pred námietkovým oddelením a odvolacím senátom. Posledné uvedené číslo bolo uvedené predovšetkým v tlačive týkajúcom sa odvolania podaného odvolaciemu senátu.
27 ÚHVT však tvrdí, že napriek tejto chybe bol žalobca oboznámený s vyjadrením namietateľky, čiže mohol uplatniť svoju obranu. ÚHVT totiž tvrdí, že podania boli oznámené priamo žalobcovi na jeho faxové číslo uvedené v prihláške prihlasovanej ochrannej známky, a keďže bol teda žalobca s napadnutým rozhodnutím oboznámený, nemôže tvrdiť, že sa o vyjadrení namietateľky nedozvedel.
28 ÚHVT však z oboznámenia sa žalobcu s napadnutým rozhodnutím nemôže vyvodiť, že sa žalobca dozvedel o vyjadrení namietateľky v čase potrebnom na to, aby naňho mohol odpovedať. Aj keď teda napadnuté rozhodnutie aj vyjadrenie namietateľky boli odoslané faxom na číslo uvedené v prihláške prihlasovanej ochrannej známky, žalobca na pojednávaní jednak tvrdil, že toto číslo bolo číslom obchodného poradcu, ktorý ho zastupoval v roku 2004 počas konania o zápise, a jednak, že žalobca mal možnosť sa o napadnutom rozhodnutí osobne dozvedieť až v máji 2009, keď sa príležitostne nachádzal v Taliansku. Nie je teda nijako preukázané, že žalobca sa osobne oboznámil s vyjadrením namietateľky tak, že na toto vyjadrenie mohol odpovedať pred odvolacím senátom.
29 V každom prípade treba pripomenúť, že podľa pravidla 67 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, „ak bol určený zástupca alebo tam, kde sa prihlasovateľ uvedený ako prvý v spoločnej prihláške považuje za spoločného zástupcu na základe pravidla 75 ods. 1, tak doručenia sa adresujú tomuto stanovenému alebo spoločnému zástupcovi“. ÚHVT sa teda nemôže odvolávať na údajné oznámenie vyjadrenia namietateľky samotnému žalobcovi na účely odôvodnenia nesplnenia povinnosti oznámenia vo vzťahu k zástupcovi žalobcu.
30 Navyše treba zdôrazniť, že ÚHVT počas pojednávania sám uviedol, že prax kancelárie Všeobecného súdu a odvolacieho senátu spočíva v oznámení všetkých dokumentov osobitne označeným zástupcom, a to s cieľom zaručiť, že zastúpenému, ktorý sa môže nachádzať mimo Európskej únie, budú doručené všetky podania.
31 Treba preto na rozdiel od toho, čo tvrdil ÚHVT na pojednávaní, konštatovať, že z pravidla 77 nariadenia č. 2868/95, podľa ktorého má akékoľvek doručenie adresované zástupcovi rovnakú účinnosť, ako keby bolo adresované zastupovanej osobe, nemožno vyvodiť, že oznámenie zastúpenému predstavuje oznámenie zástupcovi. Ak by to tak bolo, pravidlo 67 uvedeného nariadenia by bolo zbavené účinku.
32 Pokiaľ ide o tvrdenie ÚHVT, podľa ktorého mohol žalobca napriek pochybeniu, ktorého sa ÚHVT dopustil, uplatniť svoju obranu podaním žaloby na Všeobecný súd a podaním repliky a pripomienok počas pojednávania, stačí pripomenúť, ako pripomenul žalobca, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté bez toho, aby mal žalobca možnosť predložiť svoje pripomienky k vyjadreniu namietateľky.
33 Podľa článku 75 druhej vety nariadenia č. 207/2009 môžu rozhodnutia ÚHVT vychádzať len z dôvodov, ku ktorým mali účastníci konania možnosť predložiť svoje pripomienky. V súlade s týmto ustanovením môže odvolací senát ÚHVT pri svojom rozhodnutí vychádzať len zo skutkových alebo právnych okolností, ku ktorým účastníci konania mohli predložiť svoje pripomienky [rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2004, KWS Saat/ÚHVT, C‑447/02 P, Zb. s. I‑10107, bod 41 a 42; rozsudky Súdu prvého stupňa z 13. júla 2005, Sunrider/ÚHVT (TOP), T‑242/02, Zb. s. II‑2793, bod 58 a 59, a zo 7. septembra 2006, L & D/ÚHVT – Sämann (Aire Limpio), T‑168/04, Zb. s. II‑2699, bod 115].
34 Vyššie uvedené ustanovenie upravuje všeobecnú zásadu ochrany práva na obranu v rámci práva ochranných známok Spoločenstva [rozsudky Súdu prvého stupňa z 15. septembra 2005, Citicorp/ÚHVT (LIVE RICHLY), T‑320/03, Zb. s. II‑3411, bod 21, a zo 7. februára 2007, Kustom Musical Amplification/ÚHVT (Tvar gitary), T‑317/05, Zb. s. II‑427, bod 26]. Podľa tejto všeobecnej zásady sa musí adresátom rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú ich záujmy, účinne umožniť uviesť svoje stanovisko [rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 1974, Transocean Marine Paint Association/Komisia, 17/74, Zb. s. 1063, bod 15; rozsudky Súdu prvého stupňa z 27. februára 2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL), T‑34/00, Zb. s. II‑683, bod 21, a LIVE RICHLY, už citovaný, bod 22].
35 Samozrejme je pravda, že vada konania má za následok zrušenie rozhodnutia alebo jeho časti len v prípade, ak sa preukáže, že pri neexistencii tejto vady by napadnuté rozhodnutie mohlo mať iný obsah [rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. júla 2006, Torres/ÚHVT – Bodegas Muga (Torre Muga), T‑247/03, neuverejnený v Zbierke, bod 79, a rozsudok Všeobecného súdu z 24. novembra 2010, Nike International/ÚHVT – Muñoz Molina (R10), T‑137/09, Zb. s. II‑5433, bod 30].
36 V prejednávanej veci žalobca počas pojednávania tvrdil, že vyjadrenie namietateľky venovalo niekoľko strán rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky. Hoci teda žalobca vo svojom vyjadrení obsahujúcom odôvodnenie jeho odvolania podaného odvolaciemu senátu predložil tvrdenia týkajúce sa rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky, treba konštatovať, že v bode 17 napadnutého rozhodnutia sa odvolací senát v súvislosti s posúdením rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky domnieval, podobne, ako už bolo uvedené vo vyjadrení namietateľky, že neexistuje žiadna súvislosť medzi zemepisným názvom ostrova Capri a tovarmi označenými skoršou ochrannou známkou. K tomuto aspektu však žalobca nemal možnosť predložiť v rámci odpovede na vyjadrenie namietateľky svoje pripomienky, a preto na rozdiel od toho, čo uviedol ÚHVT na pojednávaní, nemožno tvrdiť, že v prípade, že by k takémuto pochybeniu nedošlo, by napadnuté rozhodnutie nemohlo byť iné.
37 Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že treba vyhovieť žalobnému dôvodu založenému na porušení pravidla 50 ods. 1 a pravidla 20 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhý žalobný dôvod.
38 Žalobe preto treba vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zrušiť.
O trovách
39 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Vzhľadom na to, že ÚHVT nemal vo veci úspech, je potrebné zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhmi žalobcu.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 2. apríla 2009 (vec R 1148/2008‑1) sa zrušuje.
2. ÚHVT je povinný nahradiť trovy konania.
Kanninen | Wahl | Soldevila Fragoso |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. júla 2012.
Podpisy