Vec T‑569/19
AlzChem Group AG
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) z 29. septembra 2021
„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa konania o vymáhaní štátnej pomoci po vydaní rozhodnutia, ktorým bola táto pomoc vyhlásená za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie – Zamietnutie prístupu – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly – Prevažujúci verejný záujem – Zásada zákazu diskriminácie – Povinnosť odôvodnenia“
1. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Lehota stanovená na odpovedanie na žiadosť o prístup – Predĺženie, ku ktorému môže dôjsť iba jedenkrát – Neprijatie rozhodnutia po uplynutí predĺženej lehoty – Vznik implicitného rozhodnutia o zamietnutí, ktoré možno napadnúť žalobou
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 8)
(pozri bod 26)
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Žaloba proti implicitnému zamietavému rozhodnutiu týkajúcemu sa žiadosti o prístup k dokumentom – Rozhodnutie zrušené prijatím neskoršieho explicitného rozhodnutia Komisie – Žalobca, ktorý podal žalobu proti tomuto poslednému uvedenému rozhodnutiu – Zánik záujmu na konaní
(Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, články 7 a 8)
(pozri body 27, 28)
3. Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Začiatok plynutia – Žaloba proti explicitnému zamietavému rozhodnutiu týkajúcemu sa žiadosti o prístup k dokumentom
(Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 8 ods. 1 až 3)
(pozri bod 30)
4. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Reštriktívny výklad a uplatnenie – Povinnosť inštitúcie vykonať konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov – Pôsobnosť – Vylúčenie povinnosti – Možnosť opierať sa o všeobecné domnienky, ktoré sa uplatňujú na určité kategórie dokumentov – Hranice
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 1 a článok 4 ods. 2)
(pozri body 36, 38 – 42, 65, 79)
5. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Prevažujúci verejný záujem, ktorý odôvodňuje zverejnenie dokumentov – Pojem – Povinnosť inštitúcie, úradu alebo agentúry zvážiť protichodné záujmy
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, odôvodnenie 2 a článok 4 ods. 2)
(pozri body 43, 123 – 125)
6. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly – Pôsobnosť – Uplatnenie na administratívne spisy týkajúce sa konaní o preskúmaní štátnej pomoci – Uplatnenie na dokumenty týkajúce sa konania o preskúmaní rozhodnutia Komisie, ktorým sa nariaďuje vymáhanie štátnej pomoci
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 tretia zarážka)
(pozri body 56 – 58, 60 – 64, 69 – 78, 84 – 91, 96)
Zhrnutie
Žalobkyňa, AlzChem Group AG, je nemecký podnik pôsobiaci v chemickom priemysle. Vystupovala ako dotknutá osoba v konaní, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia 2015/1826(1), ktorým Európska komisia okrem iného usúdila, že Slovenská republika poskytla slovenskému chemickému podniku Novácke chemické závody, a.s. neoprávnenú štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, a nariadila jej vymáhanie.
Žalobkyňa v apríli 2019 predložila Komisii žiadosť o prístup k dokumentom na základe nariadenia (ES) č. 1049/2001(2). Táto žiadosť sa týkala relevantných dokumentov, ktoré mala Komisia a ktoré obsahovali informácie o stave postupu vymáhania štátnej pomoci a výške štátnej pomoci vymoženej Slovenskou republikou po vydaní rozhodnutia 2015/1826 (ďalej len „požadované dokumenty“). Po zamietnutí svojej žiadosti žalobkyňa zaslala Komisii opakovanú žiadosť.
Rozhodnutím z 22. júla 2019(3) Komisia zamietla žalobkyni prístup k požadovaným dokumentom, pričom sa domnievala, že sa na ne vzťahuje jednak výnimka týkajúca sa ochrany účelu vyšetrovania(4) a jednak výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov.(5) Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu o neplatnosť.
Všeobecný súd zamietol žalobu žalobkyne a svojím rozsudkom priniesol užitočné doplnenie judikatúry, pokiaľ ide o výnimku týkajúcu sa ochrany účelu vyšetrovania. Tiež uznáva všeobecnú domnienku dôvernosti uplatňujúcu sa na dokumenty súvisiace s konaním o preskúmaní výkonu rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje vymáhanie štátnej pomoci.
Posúdenie Všeobecným súdom
Na začiatok treba uviesť, že Všeobecný súd pristúpil k zhrnutiu týkajúcemu sa identifikácie aktov, ktoré možno napadnúť žalobou, a lehoty na podanie žaloby v nadväznosti na žiadosť o prístup k dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001.
Po prvé podľa článku 8 nariadenia č. 1049/2001 môže Komisia predĺžiť pôvodnú lehotu na odpoveď(6) na žiadosť o prístup iba jedenkrát a po uplynutí predĺženej lehoty sa implicitné rozhodnutie o zamietnutí prístupu považuje za prijaté. V tejto súvislosti Všeobecný súd uvádza, že pôvodná lehota má záväznú povahu a nemôže byť predĺžená nad rámec okolností stanovených v článku 8 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001. Takéto implicitné rozhodnutie o zamietnutí prístupu môže byť predmetom žaloby o neplatnosť,(7) rovnako ako explicitné rozhodnutie o zamietnutí, ktoré predstavuje konečnú odpoveď na opakovanú žiadosť o prístup k predmetným dokumentom. Všeobecný súd ešte spresňuje, že ak je implicitné rozhodnutie predmetom žaloby o neplatnosť, žalobkyňa z dôvodu prijatia explicitného rozhodnutia stráca záujem na konaní a bude rozhodnuté, že konanie o uvedenej žalobe sa zastavuje. Ak bolo explicitné rozhodnutie prijaté pred podaním žaloby proti implicitnému rozhodnutiu, takáto žaloba, ktorá by bola následne podaná, by bola neprípustná.
V druhom rade Všeobecný súd pripomína, že lehota na podanie žaloby o neplatnosť proti explicitného rozhodnutiu sa musí počítať v súlade s ustanoveniami článku 263 ZFEÚ a bez toho, aby sa mohla počítať odo dňa prijatia implicitného rozhodnutia o zamietnutí.
Vo veci samej Všeobecný súd najskôr skúma všeobecnú domnienku dôvernosti uplatňujúcu sa na dokumenty súvisiace s konaním o preskúmaní výkonu rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje vymáhanie štátnej pomoci. V tejto súvislosti Všeobecný súd uvádza, že podľa judikatúry(8) všeobecná domnienka dôvernosti, ktorá sa týka dokumentov nachádzajúcich sa v správnom spise týkajúcom sa konania o kontrole štátnej pomoci, sa výslovne vzťahuje na dokumenty z vyšetrovania vedeného Komisiou s cieľom dospieť v rozhodnutí najmä k záveru o existencii štátnej pomoci a nariadiť jej vymáhanie. Súd Únie naproti tomu doposiaľ nerozhodoval o odmietnutí prístupu k dokumentom súvisiacim so štádiom výkonu takéhoto rozhodnutia Komisie zo strany dotknutého členského štátu. Hoci sa uznanie všeobecnej domnienky dôvernosti v judikatúre nepochybne týka správneho spisu v rámci konania o kontrole,(9) s istotou sa týka len dokumentov zo správneho konania vedúceho k prijatiu rozhodnutia Komisiou, v ktorom najmä dospela k záveru o existencii štátnej pomoci a nariaďuje jej vymáhanie.
Okrem toho, pokiaľ ide o dokumenty týkajúce sa štádia výkonu rozhodnutia, v ktorom Komisia nariaďuje vymáhanie štátnej pomoci, nepochybne môžu formálne patriť do toho istého spisu ako dokumenty z vyšetrovania vedeného Komisiou a vedúceho k prijatiu tohto rozhodnutia. Všetky dokumenty sa totiž týkajú jedného alebo viacerých vnútroštátnych opatrení. Výnimky vzťahujúce sa na ochranu účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly sa musia vykladať a uplatňovať reštriktívne, keďže sa odchyľujú od zásady čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom inštitúcií Únie. Preto nemožno usudzovať, že všeobecná domnienka dôvernosti v oblasti kontroly štátnej pomoci, tak ako ju uznáva judikatúra, sa nevyhnutne vzťahuje na dokumenty týkajúce sa štádia výkonu rozhodnutia Komisie, pretože sú súčasťou toho istého správneho spisu.
Všeobecný súd preto skúma, či sa na tieto posledné uvedené dokumenty môže vzťahovať aj všeobecná domnienka dôvernosti, či už v oblasti preskúmania štátnej pomoci, alebo iná všeobecná domnienka dôvernosti. V tejto súvislosti Všeobecný súd uvádza, že súd Únie stanovil viaceré kritériá na uznanie všeobecnej domnienky dôvernosti, ktoré sa týkajú jednak dotknutých dokumentov a jednak narušenia záujmu chráneného predmetnou výnimkou.
Pokiaľ ide o dotknuté dokumenty, Všeobecný súd pripomína, že na to, aby bolo možné všeobecnú domnienku dôvernosti platne namietať voči osobe, ktorá požaduje prístup k dokumentom na základe nariadenia č. 1049/2001, je nevyhnutné, aby dotknuté dokumenty patrili do rovnakej kategórie dokumentov alebo aby mali rovnakú povahu.
V tejto súvislosti Všeobecný súd uvádza, že je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že všetky dokumenty zo správneho spisu týkajúce sa konania o kontrole štátnej pomoci tvoria jedinú kategóriu. Súd Únie sa však nevyjadril k otázke, či dokumenty vedúce k prijatiu rozhodnutia, ktorým Komisia dospela k záveru o existencii štátnej pomoci a jej vymáhaní, a dokumenty súvisiace s konaním o kontrole výkonu uvedeného rozhodnutia, patria do tej istej kategórie dokumentov. Aj keď môžu byť súčasťou toho istého spisu Komisie, nič to nemení na tom, že stricto sensu patria do dvoch odlišných kategórií dokumentov. Naproti tomu dokumenty súvisiace s konaním o kontrole výkonu rozhodnutia Komisie nariaďujúceho vymáhanie štátnej pomoci tvoria jedinú kategóriu, keďže sú jasne vymedzené svojou spoločnou príslušnosťou k spisu vzťahujúcemu sa na správne konanie, ktoré nasleduje potom, ako bolo prijaté uvedené rozhodnutie.
Pokiaľ ide o narušenie záujmu chráneného dotknutou výnimkou, a to ochrany účelu vyšetrovania, Všeobecný súd najskôr uvádza, že konanie o kontrole výkonu rozhodnutia nariaďujúceho vymáhanie štátnej pomoci zodpovedá „vyšetrovaniu“, ktoré vedie Komisia.(10) Takéto vyšetrovanie totiž predstavuje štruktúrovanú a formalizovanú činnosť Komisie, ktorej cieľom sú zhromažďovanie a analýza informácií na to, aby mohla prijať stanovisko v rámci výkonu jej funkcií stanovených v Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ. Táto činnosť sa nemusí nutne týkať odhaľovania alebo stíhania porušenia alebo nezrovnalosti. Pojem „vyšetrovanie“ sa môže vzťahovať tiež na činnosť Komisie, ktorej cieľom je zisťovanie skutočností na účely vyhodnotenia určitej situácie.
Podľa Všeobecného súdu vzhľadom na osobitné postavenie dotknutého členského štátu v rámci konania o kontrole výkonu rozhodnutia nariaďujúceho vymáhanie štátnej pomoci platí, že zverejnenie dokumentov týkajúcich sa tohto konania by v zásade ohrozilo dialóg, a teda spoluprácu medzi Komisiou a uvedeným členským štátom. V dôsledku toho Všeobecný súd rozhodol, že Komisia nevychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdila, že na dokumenty súvisiace s konaním o kontrole výkonu rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje vymáhanie štátnej pomoci, sa vzťahuje všeobecná domnienka dôvernosti na základe výnimky týkajúcej sa ochrany cieľov vyšetrovania, ako je stanovené v nariadení č. 1049/2001.