Žaloba podaná 18. septembra 2023 – Európska komisia/Estónska republika
(vec C-577/23)
Jazyk konania: estónčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Keidel a K. Toomus)
Žalovaná: Estónska republika
Návrhy žalobkyne
Európska Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
určil, že Estónska republika si tým, že neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/11 z 11. decembra 2018, alebo v každom prípade tým, že uvedené právne predpisy neoznámila Komisii, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 34 tejto smernice,
uložil Estónskej republike povinnosť zaplatiť Komisii paušálnu sumu vo výške 600 eur za každý daň, a to od 5. februára 2021 až do ukončenia nesplnenia povinnosti, alebo ak nesplnenie povinnosti pretrvávam až do dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci, pričom suma musí byť v každom prípade 168 000 eur,
ak nesplnenie povinnosti uvedené v prvej zarážke pretrváva do dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci, uložil Estónskej republike povinnosť zaplatiť Komisii pokutu vo výške 5 5220 eur za každý deň odo dňa vyhlásenia rozsudku v tomto konaní až do dňa splnenia povinností vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2019/1, a
uložil Estónskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 stanovuje určité pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali k dispozícii záruky nezávislosti, zdroje a právomoci v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút, potrebné na účinné uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktoré sú dostatočne porovnateľné s právomocami, ktorými disponuje Komisia na základe nariadenia (EÚ) č. 1/20031 , aby hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebola narušená a aby spotrebitelia a podniky neboli znevýhodňovaní v dôsledku vnútroštátnych právnych predpisov a opatrení, ktoré bránia vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v zabezpečovaní účinného presadzovania práva. Článok 34 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/1 musia členské štáty prebrať túto smernicu do svojho vnútroštátneho právneho poriadku najneskôr 4. februára 2021 a informovať o tom Komisiu.
Estónska republika si nesplnila túto povinnosť. Z toho dôvodu Komisia zaslala 18. marca 2021 Estónskej republike výzvu. Estónska republika odpovedala na túto výzvu listami z 15. júna 2021 a z 12. decembra 2021, ktorými vysvetlila, že omeškanie s prebratím smernice (EÚ) 2019/1 bolo spôsobené skutočnosťou, že toto prebratie si vyžaduje reformu veľkého rozsahu účinného estónskeho procesného práva a dekriminalizáciu zákazov spolupráce medzi spoločnosťami. Komisia zaslala 29. septembra 2022 Estónskej republike odôvodnené stanovisko, na ktoré Estónska republika odpovedala listom z 29. novembra 2022, v ktorom pripustila, že neprebrala smernicu (EÚ) 2019/1 v stanovenom čase a potvrdila dôvody, ktoré už uviedla na odôvodnenie omeškania prebratia smernice, pričom poukázala na potrebu hĺbkovej reformy estónskeho procesného právneho poriadku.
Smernica (EÚ) bola prijatá v bežnom legislatívnom postupe a spadá do pôsobnosti článku 260 ods. 3 ZFEÚ. Estónska republika si nesplnila povinnosť, ktorá jej vyplýva z článku 34 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/1, prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s uvedenou smernicou do 4. februára 2021. Podmienky uplatnenia článku ods. 3 ZFEÚ sú preto splnené.
Za týchto okolností Komisia navrhuje, aby Súdny dvor uložil Estónskej republike povinnosť zaplatiť paušálnu sumu a pokutu na základe článku 260 ods. 3 ZFEÚ, a určil sumu v súlade s oznámením o finančných sankciách v konaniach o nesplnení povinnosti1 .
____________
1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu Ú. v. EÚ L 11, 14.1.2019, s. 3.
1 Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1.
1 Ú. v. EÚ C 2, 2003, s. 1.