ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
zo 14. októbra 2009 (*)
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia prijaté voči Iránskej islamskej republike s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Žaloba o neplatnosť – Súdne preskúmanie – Zneužitie právomoci – Rovnosť zaobchádzania – Proporcionalita – Právo vlastniť majetok – Právo na obranu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Povinnosť odôvodnenia – Právomoc Spoločenstva“
Vo veci T‑390/08,
Bank Melli Iran, so sídlom v Teheráne (Irán), v zastúpení: L. Defalque, advokát,
žalobkyňa,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: M. Bishop, E. Finnegan a R. Liudvinaviciute‑Cordeiro, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: V. Jackson, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Lee, barrister,
Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues, L. Butel a E. Belliard, splnomocnení zástupcovia,
a
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: P. Aalto a E. Cujo, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je zrušenie bodu 4 časti B prílohy rozhodnutia 2008/475/ES Rady z 23. júna 2008, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 163, s. 29) v rozsahu, v akom sa týka Bank Melli Iran a jej pobočiek,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová (spravodajkyňa), sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso,
tajomník: C. Kristensen, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. júna 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa, Bank Melli Iran, je iránska obchodná banka, ktorú vlastní iránsky štát.
Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránskej islamskej republike
2 Predmetná vec bola začatá v dôsledku reštriktívnych opatrení zavedených s cieľom vyvinúť nátlak na Iránsku islamskú republiku a prinútiť ju tak ukončiť jej činnosti v jadrovej oblasti, ktoré predstavujú nebezpečenstvo šírenia alebo vývoja nosičov jadrových zbraní (ďalej len „šírenie jadrových zbraní“).
3 Dotknutý režim má svoj základ v rámci Organizácie spojených národov. Dňa 23. decembra 2006 Bezpečnostná rada Organizácie spojených národov (ďalej len „Bezpečnostná rada“) prijala rezolúciu č. 1737 (2006), ktorej príloha taxatívne vymenúva osoby a subjekty, ktoré sa podieľajú na šírení jadrových zbraní a ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje (ďalej len „finančné prostriedky“) majú byť zmrazené. Zoznam uvedený v prílohe rezolúcie č. 1737 (2006) bol následne aktualizovaný viacerými rezolúciami, a to najmä rezolúciou Bezpečnostnej rady č. 1747 (2007). Opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov, ktoré prijala Bezpečnostná rada, sa však žalobkyne netýkali.
4 Pokiaľ ide o Európsku úniu, rezolúcia č. 1737 (2006) bola vykonaná spoločnou pozíciou Rady č. 2007/140/SZBP z 27. februára 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 61, s. 49). Jej článok 5 ods. 1 písm. a) stanovuje zmrazenie všetkých prostriedkov patriacich osobám a subjektom uvedeným v rezolúcii Bezpečnostnej rady č. 1737 (2006), ako aj všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré tieto osoby alebo subjekty vlastnia, držia alebo kontrolujú, či už priamo alebo nepriamo. Článok 5 ods. 1 písm. b) spoločnej pozície 2007/140 okrem iného stanovuje, že rovnaké opatrenia sa uplatnia predovšetkým na subjekty, o ktorých sa Rada Európskej únie domnieva, že sa podieľajú na šírení jadrových zbraní, sú s ním priamo spojené alebo ho podporujú. Podľa článku 7 ods. 2 spoločnej pozície 2007/140 zoznam osôb alebo subjektov, ktorých sa týkajú opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov na základe článku 5 ods. 1 písm. b) toho istého textu, vypracúva a mení Rada na základe jednomyseľného hlasovania.
5 V rozsahu, v akom sú dotknuté právomoci Európskeho spoločenstva, bola rezolúcia č. 1737 (2006) vykonaná nariadením Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 103, s. 1), ktoré sa prijalo na základe článkov 60 ES a 301 ES a ktorého obsah je v podstate zhodný s obsahom spoločnej pozície 2007/140. Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 423/2007 stanovuje zmrazenie všetkých finančných prostriedkov osôb a subjektov určených v rezolúcii Bezpečnostnej rady č. 1737 (2006), ako aj všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré tieto osoby alebo tieto subjekty vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú. Článok 7 ods. 2 tohto nariadenia upravuje rovnaké opatrenia, pokiaľ ide predovšetkým o subjekty, ktoré Rada Európskej únie podľa článku 5 ods. 1 písm. b) spoločnej pozície 2007/140 označila za subjekty, ktoré sa podieľajú na šírení jadrových zbraní, sú s ním priamo spojené alebo ho podporujú. Subjekty, ktorých sa týka opatrenie na zmrazenie finančných prostriedkov podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007, sú uvedené v prílohe V tohto nariadenia.
6 S výhradou článku 7 nariadenia č. 423/2007 články 9 a 10 tohto nariadenia v podstate umožňujú oprávneným orgánom členských štátov, aby uvoľnili zmrazené finančné prostriedky a tým umožnili najmä subjektom uvedeným v prílohe V splniť záväzky vyplývajúce zo zmlúv uzavretých pred prijatím opatrenia o zmrazení prostriedkov a pokryť základné výdavky.
7 Článok 15 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 stanovuje na jednej strane, že Rada kvalifikovanou väčšinou zostavuje, preskúmava a mení a dopĺňa zoznam v prílohe V v plnom súlade s rozhodnutiami Rady prijatými na základe článku 5 ods. 1 písm. b) spoločnej pozície č. 2007/140, a na druhej strane, že uvedený zoznam sa v pravidelných intervaloch preskúmava aspoň každých 12 mesiacov.
8 Článok 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007 ukladá Rade povinnosť uviesť individuálne a špecifické dôvody pre rozhodnutia prijaté podľa odseku 2 tohto článku a oznámiť ich dotknutým subjektom.
9 Okrem iného, podľa bodu 10 rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1803 (2008) z 3. marca 2008 Bezpečnostná rada žiada „všetky štáty, aby boli obozretné, pokiaľ ide o činnosti vykonávané finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa na ich území so všetkými bankami usadenými v Iráne, konkrétne bankou Melli a bankou Saderat, ako aj s ich pobočkami a expozitúrami v zahraničí na účely zabránenia, aby tieto činnosti prispeli k [šíreniu jadrových zbraní]“.
Opatrenia týkajúce sa žalobkyne
10 Dňa 23. júna 2008 prijala Rada spoločnú pozíciu 2008/479/SZBP, ktorou sa vykonáva spoločná pozícia 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 163, s. 43). Na základe prílohy spoločnej pozície č. 2008/479 bola žalobkyňa zahrnutá medzi subjekty, ktorých sa týka zmrazenie finančných prostriedkov v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. b) spoločnej pozície č. 2007/140. Zmrazenie finančných prostriedkov žalobkyne sa zachovalo v spoločnej pozícii Rady 2008/652/SZBP zo 7. augusta 2008, ktorou sa mení a dopĺňa spoločná pozícia 2007/140 (Ú. v. EÚ L 213, s. 58).
11 V ten istý deň prijala Rada aj rozhodnutie 2008/475/ES, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 163, s. 29, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Podľa bodu 4 časti B prílohy napadnutého rozhodnutia bola žalobkyňa zapísaná na zoznam upraveného v prílohe V uvedeného nariadenia, čoho dôsledkom bolo zmrazenie jej finančných prostriedkov.
12 Rada uviedla nasledujúce dôvody:
„Poskytnutie alebo pokus o poskytnutie finančnej podpory pre spoločnosti, ktoré sú zapojené do iránskeho jadrového programu a programu riadených striel alebo pre ne obstarávajú materiál (AIO, SHIG, SBIG, AEOI, Novin Energy Company, Mesbah Energy Company, Kalaye Electric Company a DIO). Banka Melli slúži ako prostredník pre citlivé aktivity Iránu. Umožnila veľké množstvo nákupov citlivého tovaru pre iránsky jadrový program a program riadených striel. Poskytuje širokú škálu finančných služieb v mene subjektov spojených s iránskym jadrovým a raketovým priemyslom vrátane otvorenia akreditívov a správy účtov. Mnohé z týchto spoločností sú uvedené v rezolúciách [Bezpečnostnej rady] č. 1737 a 1747.“
Konanie a návrhy účastníkov konania
13 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 18. septembra 2008 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Samostatnými podaniami doručenými do kancelárie Súdu prvého stupňa v ten istý deň žalobkyňa na základe článku 76a ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa podala žiadosť o skrátené súdne konanie, ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý smeroval k odkladu uplatnenia bodu 4 časti B prílohy napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k nej.
14 Rozhodnutím zo 14. októbra 2008 Súd prvého stupňa (druhá komora) vyhovel návrhu, ktorým sa žiadalo, aby bol spor prejednaný v skrátenom súdnom konaní podľa článku 76a ods. 1 rokovacieho poriadku a umožnil členským štátom, ktoré boli vedľajšími účastníkmi konania, aby predložili svoje vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania.
15 Súd prvého stupňa uznesením predsedu z 15. októbra 2008 návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pričom o trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.
16 Podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 20. októbra, 13. a 18. novembra 2008 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Francúzska republika a Komisia Európskych spoločenstiev podali návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu Rady. Uzneseniami z 12. novembra, 8. a 11. decembra 2008 predseda druhej komory Súdu prvého stupňa vyhovel týmto návrhom.
17 Vyjadrenie k žalobe bolo podané 5. novembra 2008. Vyjadrenia vedľajších účastníkov konania Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Francúzskej republiky boli podané 4. decembra 2008 a 5. januára 2009.
18 Dňa 4. februára 2009 žalobkyňa Súdu prvého stupňa navrhla, aby jej povolil doložiť do spisu niektoré doplňujúce dokumenty týkajúce sa jej vzťahov so subjektmi označenými v napadnutom rozhodnutí z dôvodu, že dotknuté dokumenty nemohli byť predložené v skoršom štádiu konania. Rozhodnutím druhej komory Súdu prvého stupňa zo 17. februára 2009 sa tomuto návrhu vyhovelo.
19 Dňa 5. mája 2009 rozhodla druhá komora Súdu prvého stupňa začať ústnu časť konania bez predchádzajúceho vykonania dokazovania. Rozhodla tiež vyzvať žalobkyňu, aby písomne odpovedala na otázky, a žalobkyňa tejto výzve vyhovela v lehote stanovenej Súdom prvého stupňa.
20 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky položené Súdom prvého stupňa boli vypočuté na pojednávaní 3. júna 2009.
21 Žalobkyňa v žalobe navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil bod 4 časti B prílohy napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne samotnej, jej dcérskych spoločností a pobočiek,
– subsidiárne rozhodol o neuplatnení článku 7 ods. 2 a článku 15 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 na tento spor,
– v každom prípade zaviazal Radu na náhradu trov konania.
22 Na pojednávaní žalobkyňa na jednej strane upustila od druhého bodu svojich žalobných návrhov upresňujúc, že námietku nezákonnosti vznesenú voči článku 7 ods. 2 a článku 15 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 treba považovať za výhradu, ktorou žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodu nedostatku právneho základu. Na druhej strane upustila od prvého bodu svojich žalobných návrhov smerujúceho k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka jej dcérskych spoločností.
23 Rada navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
24 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Komisia navrhujú, aby Súd prvého stupňa zamietol žalobu.
25 Francúzska republika navrhuje, aby Súd prvého stupňa zamietol žalobu a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
26 Žalobkyňa predložila úvodné pripomienky týkajúce sa právomoci Súdu prvého stupňa preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Jej výhrady týkajúce sa merita veci možno zoskupiť do piatich žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí, Zmluvy ES, právnych pravidiel týkajúcich sa jej uplatnenia a článku 7 ods. 2 spoločnej pozície 2007/140, na zneužití právomoci a na nedostatku právneho základu napadnutého rozhodnutia; druhý je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania; tretí je založený na porušení zásady proporcionality a vlastníckeho práva; štvrtý je založený na porušení práva na obhajobu, práva na účinnú súdnu ochranu a článku 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007; piaty je založený na nedostatku právomoci Spoločenstva.
27 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania spochybňuje dôvodnosť žalobných dôvodov, ktoré žalobkyňa uvádza.
28 Súd prvého stupňa sa domnieva, že pred posúdením žalobných dôvodov vznesených žalobkyňou je potrebné preskúmať relevantnosť dokumentov, ktoré predložila 4. februára 2009.
O relevantnosti dokumentov, ktoré žalobkyňa predložila 4. februára 2009
29 Dokumenty predložené 4. februára 2009 pozostávajú z troch vyhlásení pochádzajúcich od generálneho riaditeľa žalobkyne a zástupcov jej pobočiek v Paríži (Francúzsko) a v Hamburgu (Nemecko), ktoré sumarizujú obchodné vzťahy žalobkyne so subjektmi označenými v napadnutom rozhodnutí. V odpovedi na otázku položenú na pojednávaní žalobkyňa vysvetlila, že tieto dokumenty boli predložené predovšetkým na účely preukázania, že opatrenie na zmrazenie finančných prostriedkov, ktoré sa jej týka, nebolo odôvodnené, pretože vzťahy, ktoré udržiavala so subjektmi označenými v napadnutom rozhodnutí, boli obmedzené. Ďalej, podľa žalobkyne dotknuté vyhlásenia tiež podporujú tretí žalobný dôvod, pretože z nich jednak vyplýva, že zmrazenie jej finančných prostriedkov nebolo nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného Radou, a jednak, že tento istý cieľ sa mohol dosiahnuť menej obmedzujúcimi opatreniami. Na záver, dotknuté dokumenty sú tiež relevantné v rámci štvrtého žalobného dôvodu, pretože poukazujú na ťažkosti, ktorým žalobkyňa čelila, keď musela predložiť „negatívny dôkaz“ a nemala prístup k dôkazom, o ktoré sa opiera Rada, za predpokladu, že existujú.
30 Treba zdôrazniť, že žaloba neobsahuje žalobný dôvod spochybňujúci zistenie Rady, podľa ktorého žalobkyňa finančne podporovala šírenie jadrových zbraní, hoci toto zistenie predstavuje základ napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, a že v dôsledku toho mohol byť takýto žalobný dôvod vznesený už pri podaní žaloby s prípadným upresnením, že dodatočné dôkazy sa predložia ihneď, ako budú k dispozícii. V tejto súvislosti aj za predpokladu, že takýto žalobný dôvod by bol po prvýkrát predložený na pojednávaní, musel by byť zamietnutý ako neprípustný na základe článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, pretože žalobkyňa dokonca ani neuviedla, že sa opiera o právne alebo skutkové okolnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Za týchto okolností nemožno dokumenty predložené 4. februára 2009 zohľadniť na účely posúdenia, či vzťahy žalobkyne so subjektmi označenými v napadnutom rozhodnutí odôvodňujú zmrazenie jej finančných prostriedkov.
31 Rovnaký záver treba prijať aj pokiaľ ide o relevantnosť dotknutých dokumentov na účely preskúmania tretieho žalobného dôvodu. Žalobkyňa sa totiž v žalobe obmedzila na tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie je neprimerané, pretože ide nad rámec povinností a odporúčaní formulovaných Bezpečnostnou radou v rezolúcii č. 1803 (2008). Naopak, neuplatnila žiadnu výhradu, ktorá by spochybňovala rozsah jej obchodných vzťahov s označenými subjektmi, tak ako je definovaný v napadnutom rozhodnutí. Keďže žalobkyňa okrem toho na pojednávaní netvrdila, že takéto výhrady sa opierajú o právne alebo skutkové okolnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, z článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, že predstavujú nový žalobný dôvod, ktorý je v každom prípade neprípustný. Dokumenty predložené 4. februára 2009 preto nemožno zohľadniť ani v rámci preskúmania tretieho žalobného dôvodu.
32 Pokiaľ ide o štvrtý žalobný dôvod, žalobkyňa v žalobe skutočne tvrdila, že na účely výkonu svojho práva podať žalobu na Súde prvého stupňa musela predložiť „negatívny dôkaz“ o tom, že nepodporovala šírenie jadrových zbraní, čo je obzvlášť náročné, priam nemožné, preukázať. Dokumenty predložené 4. februára 2009 preto v tomto kontexte možno zohľadniť.
O intenzite súdneho preskúmania
Tvrdenia účastníkov konania
33 Žalobkyňa uvádza, že zákonnosť akejkoľvek právnej úpravy prijatej inštitúciami Spoločenstva, vrátane právnej úpravy, ktorej cieľom je vykonanie rezolúcie Bezpečnostnej rady, podlieha úplnému preskúmaniu súdom Spoločenstva v rámci uceleného systému prostriedkov nápravy stanoveného Zmluvou ES.
34 Rada nespochybňuje právomoc Súdu prvého stupňa na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pripomína však, že disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré zohľadňuje na účely prijatia reštriktívnych hospodárskych alebo finančných opatrení.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
35 Čo sa týka intenzity súdneho preskúmania, v rámci nariadenia č. 423/2007 treba rozlišovať dva typy ustanovení. Na jednej strane totiž články tohto nariadenia stanovujú všeobecné pravidlá, ktoré definujú spôsoby ukladania reštriktívnych opatrení, ktoré zavádza. Na druhej strane príloha V nariadenia č. 423/2007, v ktorej sú uvedené subjekty dotknuté opatreniami zmrazenia finančných prostriedkov prijatými na základe článku 7 ods. 2 tohto nariadenia, predstavuje súbor ustanovení na uplatnenie už citovaných všeobecných pravidiel na konkrétne subjekty.
36 Pokiaľ ide o všeobecné pravidlá definujúce spôsoby ukladania reštriktívnych opatrení, Rada disponuje širokou mierou voľnej úvahy vzhľadom na skutočnosti, ktoré treba zohľadniť pri prijímaní hospodárskych a finančných sankčných opatrení na základe článkov 60 ES a 301 ES v súlade so spoločnou pozíciou prijatou v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). Keďže súd Spoločenstva nemôže najmä nahrádzať svojím posúdením dôkazov, skutočností a okolností, ktoré odôvodňovali prijatie takýchto opatrení, posúdenie Rady, preskúmanie vykonávané Súdom prvého stupňa sa musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané procesné pravidlá a pravidlá odôvodnenia, či sa vychádzalo z vecne správnych skutkových okolností, či nedošlo k zjavnému omylu v posúdení alebo k zneužitiu právomoci. Toto obmedzené preskúmanie sa uplatňuje najmä pri posúdení úvah o účelnosti, na ktorých sa takéto opatrenia zakladajú (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2006, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, T‑228/02, Zb. s. II‑4665, ďalej len „rozsudok OMPI“, bod 159).
37 Pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým sa subjekt zapíše na zoznam v prílohe V nariadenia č. 423/2007 na základe jeho článku 7 ods. 2, Súdu prvého stupňa prináleží, aby vzhľadom na dôvody smerujúce k zrušeniu uvádzané dotknutým subjektom alebo z úradnej moci preskúmal najmä to, či prejednávaná vec zodpovedá jednej zo štyroch hypotéz uvedených v článku 7 ods. 2 písm. a) až d) nariadenia č. 423/2007. To znamená, že súdne preskúmanie zákonnosti dotknutého rozhodnutia sa vzťahuje na posúdenie skutočností a okolností uvádzaných na jeho odôvodnenie, rovnako ako overenie dôkazov a informácií, na ktorých sa toto posúdenie zakladá. Súd prvého stupňa sa musí v tejto súvislosti rovnako ubezpečiť o dodržaní práva na obhajobu a požiadavky odôvodnenia a prípadne o dôvodnosti naliehavých dôvodov výnimočne uvádzaných Radou ako dôvod ich nedodržania (pozri analogicky rozsudok OMPI, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 154).
38 V prejednávanej veci výhrada založená na nedostatku právneho základu napadnutého rozhodnutia smeruje k spochybneniu zákonnosti niektorých všeobecných pravidiel nariadenia č. 423/2007. Pri jej skúmaní preto treba uplatniť obmedzené preskúmanie opísané v bode 36 vyššie. Na ostatné žalobné dôvody spochybňujúce zákonnosť rozhodnutia, ktorým bola žalobkyňa zapísaná na zoznam v prílohe V nariadenia č. 423/2007, sa uplatňujú úvahy uvedené v bode 37 vyššie.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení podstatných formálnych náležitostí, Zmluvy ES, právnych pravidiel týkajúcich sa jej uplatnenia a článku 7 ods. 2 spoločnej pozície 2007/140, na zneužití právomoci a na nedostatku právneho základu napadnutého rozhodnutia
Tvrdenia účastníkov konania
39 Žalobkyňa tvrdí, že nariadenie č. 423/2007, na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie, má tri právne základy, konkrétne články 60 ES a 301 ES a spoločnú pozíciu č. 2007/140. Zdôrazňuje tiež, že podľa článku 15 ods. 2 nariadenia 423/2007 Rada zostavuje zoznam subjektov dotknutých opatreniami na zmrazenie finančných prostriedkov kvalifikovanou väčšinou. Oproti tomu článok 7 ods. 2 spoločnej pozície 2007/140 vyžaduje, aby zoznam osôb alebo subjektov dotknutých opatreniami na zmrazenie finančných prostriedkov podľa článku 5 ods. 1 písm. b) spoločnej pozície č. 2007/140, ktorý je v skutočnosti totožný so zoznamom uvedeným v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007, zostavovala Rada jednomyseľne.
40 Žalobkyňa v tomto kontexte tvrdí, že ak má akt viacero právnych základov stanovujúcich odlišné podmienky hlasovania, musí sa uplatniť najprísnejší postup. Vyvodzuje z toho záver, že keďže Rada pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nedodržala pravidlo jednomyseľnosti stanovené článkom 7 ods. 2 spoločnej pozície č. 2007/140, dopustila sa porušenia podstatných formálnych náležitostí, Zmluvy ES a právnych pravidiel týkajúcich sa jej uplatnenia. Podľa žalobkyne sa v dôsledku toho Rada dopustila aj zneužitia právomoci, pretože porušila postup osobitne stanovený Zmluvou EÚ v súvislosti so SZBP a prijala rozhodnutie s priamym účinkom, teda právny nástroj, ktorý v tejto oblasti neexistuje.
41 Žalobkyňa dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že článok 15 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 stanovuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou napriek tomu, že vykonáva SZBP a že v dôsledku toho nedodržiava procesné podmienky stanovené spoločnou pozíciou č. 2007/140, nemôže predstavovať platný právny základ napadnutého rozhodnutia. Rovnako článok 15 ods. 2 a článok 7 ods. 2 tohto nariadenia nemôžu predstavovať platný právny základ napadnutého rozhodnutia, pretože umožnili prijatie opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov týkajúceho sa žalobkyne, hoci žalobkyňa nebola označená v rezolúcii č. 1737 (2006) uvedenej v odôvodnení č. 6 nariadenia č. 423/2007, ale bola iba spomenutá v rezolúcii č. 803 (2008).
42 Na záver žalobkyňa tvrdí, že rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (C‑402/05 P a C‑415/05 P, Zb. s. I‑6351, ďalej len „rozsudok Kadi“) nie je v rámci tohto žalobného dôvodu relevantný, pretože rozhodnutie vo veci, v ktorej bol vydaný, sa opieralo o trojitý právny základ článkov 60 ES, 301 ES a 308 ES a v dôsledku toho bolo prijaté jednomyseľne.
43 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobkyne a tvrdí, že vhodné pravidlo hlasovania, tak ako ho vymedzujú články 60 ES a 301 ES, ktoré predstavuje právny základ napadnutého rozhodnutia, bolo uplatnené.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
44 Na úvod treba zdôrazniť, že rozsudok Kadi, už citovaný v bode 42 vyššie, je v prejednávanom prípade, na rozdiel od tvrdenia žalobkyne, plne relevantný, pretože Súdny dvor sa v ňom vyjadril predovšetkým k pôsobnosti článkov 60 ES a 301 ES. Podľa Súdneho dvora tieto ustanovenia sa týkajú prijatia opatrení proti tretím krajinám, pričom tento posledný uvedený pojem môže zahŕňať vodcov takejto krajiny, ako aj jednotlivcov a subjekty, ktoré sú spojené s týmito vodcami alebo ktoré títo vodcovia priamo alebo nepriamo ovládajú (rozsudok Kadi, už citovaný v bode 42 vyššie, bod 166).
45 Články 60 ES a 301 ES majú tú zvláštnosť, že predstavujú premostenie medzi činnosťami Spoločenstva zahŕňajúcimi hospodárske opatrenia a cieľmi Zmluvy EÚ v oblasti vonkajších vzťahov, vrátane SZBP (pozri v tomto zmysle rozsudok Kadi, už citovaný v bode 42 vyššie, bod 197). Články 60 ES a 301 ES sú totiž ustanovenia, ktoré výslovne predpokladajú, že činnosť Spoločenstva sa môže ukázať ako nevyhnutná na uskutočnenie jedného z cieľov osobitne priznaného Únii článkom 2 EÚ, a to vykonania spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
46 Táto skutočnosť však nemá vplyv na koexistenciu Únie a Spoločenstva ako integrovaných, avšak rozdielnych právnych poriadkov, ani na ústavnú architektúru pilierov, ktoré zamýšľali autori v súčasnosti účinných zmlúv (pozri v tomto zmysle rozsudok Kadi, už citovaný v bode 42 vyššie, bod 202). Preto platí, že hoci činnosť Spoločenstva v rámci článkov 60 ES a 301 ES realizuje jeden z cieľov Únie, vykonáva sa na základe pilieru Spoločenstva. Zákonnosť aktov prijatých v tejto oblasti, akými sú napríklad nariadenie č. 423/2007 a akty, ktoré ho vykonávajú, treba teda posúdiť vzhľadom na podmienky stanovené pravidlami tohto piliera, a to aj pokiaľ ide o vhodné pravidlo hlasovania.
47 Z vyššie uvedeného vyplýva, v rozpore s tvrdením žalobkyne, že spoločná pozícia 2007/140 tvoriaca súčasť druhého piliera Únie, nepredstavuje právny základ nariadenia č. 423/2007 a aktov, ktoré ho vykonávajú, z čoho vyplýva, že pravidlo hlasovania uplatniteľné na túto spoločnú pozíciu a na jej zmeny nie je relevantné. Existencia spoločnej pozície alebo jednotnej akcie predtým prijatej v oblasti SZBP je totiž iba podmienkou stanovenou článkom 301 ES, pričom tento článok definuje aj pravidlo hlasovania uplatniteľné na schvaľovanie aktov prijímaných na jeho vykonanie.
48 V prejednávanom prípade nebolo spochybnené, že nariadenie č. 423/2007 a napadnuté rozhodnutie boli prijaté kvalifikovanou väčšinou v súlade s pravidlom stanoveným článkom 301 ES. Tiež nebolo spochybnené, že prijatiu tohto nariadenia predchádzalo jednomyseľné prijatie spoločnej pozície 2007/140 a že prijatiu napadnutého rozhodnutia predchádzalo jednomyseľné prijatie spoločnej pozície 2008/479, prostredníctvom ktorej bola žalobkyňa zapísaná na zoznam subjektov dotknutých opatrením na zmrazenie finančných prostriedkov na základe článku 5 ods. 1 písm. b) spoločnej pozície 2007/140. Za týchto okolností treba vyvodiť záver, že podmienky stanovené článkom 301 ES boli dodržané.
49 Výhrada žalobkyne založená na nedodržaní vhodného pravidla hlasovania musí byť zamietnutá.
50 Pokiaľ ide o ostatné výhrady žalobkyne, treba pripomenúť, že akt obsahuje vady vyplývajúce zo zneužitia právomoci, iba ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov ukazuje, že bol prijatý výlučne, alebo prinajmenšom v rozhodujúcej miere s úmyslom dosiahnuť iné ako uvádzané ciele alebo vyhnúť sa postupu osobitne predvídanému Zmluvou o ES na riešenie okolností daného prípadu (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C‑210/03, Zb. s. I‑11893, bod 75, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. januára 2004, Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, T‑158/99, Zb. s. II‑1, bod 164 a tam citovaná judikatúra). Žalobkyňa v prejednávanom prípade nepredložila dôkazy naznačujúce, že Rada prijatím napadnutého rozhodnutia sledovala iný cieľ ako cieľ spočívajúci v zabránení šírenia jadrových zbraní zmrazením finančných prostriedkov subjektov, o ktorých sa domnievala, že sa na dotknutých činnostiach podieľali, boli s nimi priamo spojené alebo ich podporovali, v súlade s postupom stanoveným na tento účel Zmluvou ES a nariadením č. 423/2007.
51 Na záver, keďže žalobkyňa tvrdí, že článok 15 ods. 2 a článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 nepredstavujú platný právny základ napadnutého rozhodnutia, pretože umožňujú Rade prijať opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov idúce nad rámec opatrení prijatých Bezpečnostnou radou, treba zdôrazniť, že nič v článkoch 60 ES a 301 ES nedovoľuje prijať záver, že právomoc, ktorú tieto ustanovenia zverujú Spoločenstvu, je obmedzená na vykonanie opatrení, o ktorých rozhodla Bezpečnostná rada. Rada bola preto oprávnená prijať nielen článok 7 ods. 1 nariadenia č. 423/2007, ktorý vykonáva rezolúciu č. 1737 (2006) tým, že nariaďuje zmrazenie finančných prostriedkov v nej uvedených subjektov, ale tiež článok 7 ods. 2 tohto nariadenia, ktorý umožňuje prijať opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov týkajúce sa iných subjektov, ktoré sa podľa názoru Rady podieľajú na šírení jadrových zbraní, sú s ním priamo spojené alebo ho podporujú.
52 V tomto kontexte je nesporné, že odôvodnenie č. 6 nariadenia č. 423/2007 ukladá Rade vykonávať právomoc, ktorú jej zveruje článok 7 ods. 2 tohto nariadenia, „v záujme splnenia cieľov rezolúcie BR OSN č. 1737 (2006)“. Povinnosť sledovať ciele rezolúcie č. 1737 (2006) však nijakým spôsobom neznamená, že článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 sa môže vykonávať iba voči subjektom dotknutým obmedzujúcimi opatreniami prijatými Bezpečnostnou radou na základe tejto rezolúcie. Absencia opatrení prijatých Bezpečnostnou radou alebo neprijatie osobitného stanoviska Bezpečnostnou radou môžu byť nanajvýš zohľadnené, spolu s inými relevantnými okolnosťami, v rámci posúdenia smerujúceho k určeniu, či podmienky stanovené článkom 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 sú alebo nie sú splnené.
53 Vzhľadom na predchádzajúce okolnosti je potrebné prvý žalobný dôvod zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania
Tvrdenia účastníkov konania
54 Žalobkyňa tvrdí, že bola podrobená „svojvoľnej a neodôvodnenej diskriminácii“, pretože hoci rezolúcia Bezpečnostnej rady č. 1803 (2008) vyzýva štáty, aby venovali zvýšenú pozornosť vo vzťahu k všetkým bankám so sídlom v Iráne, a hlavne žalobkyni samotnej a banke Saderat, žalobkyňa bola jedinou iránskou bankou, ktorej finančné prostriedky boli zmrazené. Takéto rozdielne zaobchádzanie s bankami, ktoré sa nachádzajú v úplne rovnakej situácii, jej spôsobilo značnú materiálnu aj nemateriálnu ujmu.
55 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobkyne a pripomína, že prijatie opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov v prejednávanej veci vyplýva z toho, že na základe nezávislého posúdenia uskutočneného v rámci právomoci, ktorú jej zveril článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007, dospela k záveru, že žalobkyňa podporovala šírenie jadrových zbraní.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
56 Podľa judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá je základnou právnou zásadou zakazuje, aby sa s porovnateľnými situáciami zaobchádzalo rozdielnym spôsobom a s rozdielnymi situáciami rovnako, ibaže by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené (rozsudok Súdu prvého stupňa z 2. októbra 2001, Martinez a i./Parlament, T‑222/99, T‑327/99 a T‑329/99, Zb. s. II‑2823, bod 150).
57 Ako tvrdí Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, rozhodujúcim kritériom na uplatnenie článku 7 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 423/2007, a teda porovnávacím kritérium uplatniteľným na stanovenie prípadnej existencie porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, je odpoveď na otázku, či sa dotknutý subjekt podieľa na šírení jadrových zbraní, je s ním priamo spojený alebo ho podporuje.
58 V prejednávanom prípade bola žalobkyňa uznaná v napadnutom rozhodnutí za subjekt, ktorý podporuje šírenie jadrových zbraní a, ako sa vyvodil záver v bode 30 vyššie, nepredložila prípustný žalobný dôvod spochybňujúci dôvodnosť tohto zistenia.
59 Za týchto okolností, sa žalobkyňa aj za predpokladu, že Rada skutočne opomenula prijať opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov voči niektorým iným iránskym bankám, ktoré sa podieľajú na šírení jadrových zbraní, sú s ním priamo spojené alebo ho podporujú, nemôže tejto okolnosti oprávnene dovolávať, pretože zásada rovnosti zaobchádzania musí byť v súlade so zásadou zákonnosti, podľa ktorej nikto nemôže vo svoj prospech uplatňovať protiprávnosť, z ktorej má prospech iná osoba (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T‑327/94, Zb. s. II‑1373, bod 160; Mayr‑Melnhof/Komisia, T‑347/94, Zb. s. II‑1751, bod 334, a z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T‑23/99, Zb. s. II‑1705, bod 367).
60 Z toho vyplýva, že druhý žalobný dôvod sa musí zamietnuť.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality a vlastníckeho práva
Tvrdenia účastníkov konania
61 Žalobkyňa sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie je neprimerané v rozsahu, v akom ukladá zmrazenie jej finančných prostriedkov napriek tomu, že rezolúcia Bezpečnostnej rady č. 1803 (2008), ktorú napadnuté rozhodnutie vykonáva, sa obmedzuje na požiadavku, aby štáty venovali zvýšenú pozornosť jej činnostiam. Táto rezolúcia nepožadovala ani neodporúčala zmrazenie finančných prostriedkov žalobkyne a takisto nepožadovala, aby sa so žalobkyňou zaobchádzalo inak ako s ostatnými bankami so sídlom v Iráne. Podľa žalobkyne je preto napadnuté rozhodnutie „protiprávne“, pretože jej spôsobuje značnú materiálnu aj nemateriálnu ujmu predovšetkým tým, že neodôvodneným a neprimeraným spôsobom obmedzuje jej vlastnícke právo.
62 Na pojednávaní žalobkyňa tvrdila, že zmrazenie jej finančných prostriedkov nebolo nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného Radou a že ten istý cieľ sa mohol dosiahnuť menej obmedzujúcimi opatreniami, napríklad kontrolami a posteriori vykonaných transakcií alebo ich overením nezávislou treťou osobou.
63 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobkyne a tvrdí, že zmrazenie jej finančných prostriedkov je vhodné a nevyhnutné na zabránenie šírenia jadrových zbraní vzhľadom na podporu, ktorú žalobkyňa poskytla podnikom, ktoré sa na ňom podieľajú. Takéto opatrenie na zmrazenie finančných prostriedkov je tiež odôvodnené a primerané s ohľadom na význam, aký má zachovanie mieru a medzinárodnej bezpečnosti, a žiadne iné opatrenie nemôže zaistiť, aby sa sledovaný cieľ dosiahol.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
64 Na úvod treba poznamenať, že z bodov 51 a 52 vyššie vyplýva, že článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 zveruje Rade autonómnu právomoc, ktorej výkon je nezávislý od prijatia reštriktívnych opatrení týkajúcich sa dotknutých subjektov Bezpečnostnou radou. Cieľom článku 7 ods. 2 tohto nariadenia a napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo prijaté na jeho základe, totiž nie je vykonať rezolúcie Bezpečnostnej rady prijaté v oblasti šírenia jadrových zbraní, ale iba zaistiť, aby sa dosiahli ciele sledované jednou z dotknutých rezolúcií, konkrétne rezolúciou č. 1737 (2006), prostredníctvom prijatia autonómnych reštriktívnych opatrení.
65 V rozpore s tvrdením žalobkyne teda ani článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007, ani napadnuté rozhodnutie nevykonávajú rezolúciu č. 1803 (2008), čo znamená, že obsah a ciele tejto rezolúcie nepredstavujú kritérium, voči ktorému sa musí posúdiť zlučiteľnosť napadnutého rozhodnutia so zásadou proporcionality.
66 Podľa judikatúry na základe zásady proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Spoločenstva, zákonnosť zákazu určitej hospodárskej činnosti podlieha podmienke, že opatrenia ukladajúce zákaz sú primerané a potrebné na splnenie cieľov legitímne sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom platí, že v prípade možnosti výberu medzi viacerými vhodnými opatreniami treba zvoliť opatrenie čo najmenej obmedzujúce a dohliadnuť na to, aby uložené zaťaženie nebolo neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (rozsudok Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C‑331/88, Zb. s. I‑4023, bod 13). Ďalšie tvrdenia žalobkyne je preto potrebné posúdiť vzhľadom na tieto kritériá.
67 Po prvé, v tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom nariadenia č. 423/2007 je zabrániť šíreniu jadrových zbraní a jeho financovaniu a vyvinúť tak na Iránsku islamskú republiku tlak, aby ukončila dotknuté činnosti. Takýto cieľ, ktorý zodpovedá cieľom sledovaným rezolúciou č. 1737 (2006) a ktorý patrí do všeobecnejšieho rámca úsilia spojeného so zachovaním mieru a medzinárodnej bezpečnosti, je legitímny.
68 Po druhé, zmrazenie finančných prostriedkov subjektov uznaných za subjekty, ktoré sa podieľajú na šírení jadrových zbraní, sú s ním priamo spojené alebo ho podporujú, predstavuje opatrenie vhodné a nevyhnutné na uskutočnenie vyššie uvedeného cieľa. Účelom takéhoto opatrenia je totiž zároveň zabezpečiť, že finančné prostriedky dotknutých subjektov sa už nepoužijú na podporovanie šírenia jadrových zbraní. Navyše, ako sa prijal záver z bodov 30 a 31 vyššie, tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých na jednej strane nepodporovala šírenie jadrových zbraní a na druhej strane opatrenie na zmrazenie finančných prostriedkov nebolo zo všetkých hľadísk v jej osobitnom prípade nevyhnutné, boli predložené oneskorene, a teda sú neprípustné.
69 Po tretie, z bodu 31 vyššie tiež vyplýva, že žalobkyňa nepredložila prípustné tvrdenia týkajúce sa existencie menej obmedzujúcich opatrení, ktoré by umožnili zabrániť použitiu jej finančných prostriedkov na šírenie jadrových zbraní.
70 Po štvrté, pokiaľ ide o ťažkosti spôsobené žalobkyni a obmedzenie jej základných práv, medzi ktoré patrí vlastnícke právo a právo vykonávať určitú hospodársku činnosť, treba poznamenať, že podľa ustálenej judikatúry tieto práva tvoria neoddeliteľnú súčasť všeobecných zásad práva, ktorých dodržiavanie súd Spoločenstva zabezpečuje. Dodržiavanie ľudských práv teda predstavuje podmienku zákonnosti aktov Spoločenstva (pozri rozsudok Kadi, už citovaný v bode 42 vyššie, bod 284 a tam citovanú judikatúru). Z judikatúry však tiež vyplýva, že základné práva nie sú absolútnymi výsadami a že ich výkon môže podliehať obmedzeniam, ktoré sú odôvodnené cieľmi všeobecného záujmu Spoločenstva. Každé hospodárske alebo finančné reštriktívne opatrenie teda už na základe svojej definície zahŕňa účinky, ktoré zasahujú do vlastníckeho práva a slobodného výkonu povolania, čím spôsobuje ujmu predovšetkým subjektom vykonávajúcim činnosť, ktorej dané reštriktívne opatrenia zamýšľajú zabrániť. Význam cieľov sledovaných spornou právnou úpravou môže odôvodniť negatívne dôsledky, a to dokonca aj značné, pre niektoré hospodárske subjekty (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 30. júla 1996, Bosphorus, C‑84/95, Zb. s. I‑3953, body 21 až 23, a Kadi, už citovaný v bode 42 vyššie, body 355 a 361).
71 V prejednávanom prípade v dôsledku prijatia napadnutého rozhodnutia slobodný výkon určitej hospodárskej činnosti a vlastnícke právo žalobkyne sú v značnom rozsahu obmedzené, pretože svojimi finančnými prostriedkami, ktoré sa nachádzajú na území Spoločenstva alebo sú v držbe štátnych príslušníkov Spoločenstva, môže disponovať iba na základe osobitných povolení a jej pobočky so sídlom na tomto území nemôžu so svojimi klientmi uskutočňovať nové transakcie. V každom prípade vzhľadom na prvoradý význam udržania mieru a medzinárodnej bezpečnosti spôsobené ťažkosti nie sú neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom a to tým viac, že tieto obmedzenia sa jednak týkajú iba časti aktív žalobkyne a jednak články 9 a 10 nariadenia č. 423/2007 stanovujú určité výnimky, ktoré umožňujú subjektom dotknutým opatreniami na zmrazenie finančných prostriedkov čeliť základným výdavkom.
72 Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti treba tretí žalobný dôvod zamietnuť.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obranu, práva na účinnú súdnu ochranu a povinnosti odôvodnenia stanovenej článkom 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007
Tvrdenia účastníkov konania
73 Žalobkyňa tvrdí, že Rada ju v žiadnom okamihu neinformovala o skutočnostiach zohľadnených v jej neprospech odôvodňujúcich zmrazenie jej finančných prostriedkov, pretože jej neoznámila napadnuté rozhodnutie, čím porušila pravidlá vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora. Rada okrem iného neupresnila, aký typ finančnej podpory žalobkyňa poskytla, alebo aká bola jej úloha, akých produktov sa týkali dotknuté transakcie a ktoré subjekty, okrem ôsmich označených subjektov, sa na nich zúčastnili. Rada teda žalobkyni neumožnila oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré boli jej finančné prostriedky zmrazené, hoci Bezpečnostná rada od štátov požadovala iba „bežnú obozretnosť“.
74 Žalobkyňa dodáva, že nemala prístup k skutočnostiam obsiahnutým v spise Rady a že nebola vypočutá. Poznamenáva, že nenadviazala s Radou kontakt s cieľom vykonať svoje práva. V tejto súvislosti tvrdí, po prvé, že uplatniteľné regulačné opatrenia nestanovujú možnosť nahliadnuť do spisu ani uskutočniť výsluch, pričom podľa žalobkyne je táto skutočnosť sama osebe v rozpore so zásadou dodržania práva na obranu a v dôsledku toho predstavuje porušenie práva na účinnú súdnu ochranu. Po druhé, žalobkyňa zdôrazňuje, že úsilie vynaložené v tomto zmysle jej dcérskou spoločnosťou so sídlom v Spojenom kráľovstve, spoločnosťou Melli Bank plc, adresované Rade a niektorým členským štátom pred prijatím napadnutého rozhodnutia bolo bezvýsledné, čo ju viedlo k uprednostneniu súdneho prostriedku nápravy. Po tretie, tvrdí, že hoci dôkazné bremeno prináleží Rade, Rada nepredložila Súdu prvého stupňa dôkazy na podporu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a žalobkyňa je tak nútená predložiť „negatívny dôkaz“, čo je náročné, priam nemožné, vykonať. Po štvrté, žalobkyňa tvrdí, že nemohla predložiť Rade svoje stanovisko pred overením si každého zo svojich vzťahov so subjektmi označenými v napadnutom rozhodnutí. Tento proces overovania nemohol byť ukončený v lehote stanovenej na podanie žaloby.
75 Žalobkyňa sa domnieva, že keďže jej neboli oznámené skutočnosti zohľadnené v jej neprospech a nemohla získať prístup k dôkazom obsiahnutým v spise Rady a nemohla byť ani vypočutá, nemohla účinne predniesť svoje stanovisko, čo podľa nej implikuje porušenie jej práva na obranu, a najmä práva byť vypočutý. Tvrdí, že z toho istého dôvodu nemôže v súčasnosti vykonávať svoje právo podať žalobu na Súde prvého stupňa za uspokojivých podmienok a tiež uvádza porušenie práva na účinnú súdnu ochranu. Ďalej v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Rada nemôže vyššie uvedené porušenia odôvodniť potrebou dosiahnuť efekt prekvapenia, keďže premiér Spojeného kráľovstva už 16. júna 2008 oznámil zmrazenie jej finančných prostriedkov.
76 Na záver, žalobkyňa tvrdí, že skutočnosť, že Rada neuviedla individuálne a špecifické dôvody odôvodňujúce zmrazenie jej finančných prostriedkov v porovnaní s bežnou povinnosťou obozretnosti požadovanou Bezpečnostnou radou a so zaobchádzaním s inými bankami so sídlom v Iráne a neoboznámila ju s nimi, predstavuje tiež porušenie povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007.
77 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobkyne. V tejto súvislosti na jednej strane tvrdí, že splnila povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007 tým, že uverejnila napadnuté rozhodnutie v Úradnom vestníku Európskej únie, ktorý je prístupný na internete už v deň svojho vydania. Podľa Rady toto nariadenie totiž nevyžaduje individuálne oznámenie, pretože v niektorých prípadoch nie je známa žiadna adresa umožňujúca individuálne oznámenie, a že neznalosť zákona v každom prípade neospravedlňuje. Okrem toho, dôvody uplatnené v rámci boja proti šíreniu jadrových zbraní menej poškodzujú dotknuté osoby ako dôvody uplatnené pri prijímaní podobných opatrení v rámci boja proti terorizmu, ktoré sú oznámené individuálne.
78 Na druhej strane, podľa Rady uverejnenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v úradnom vestníku poskytlo žalobkyni možnosť oboznámiť sa s dôvodmi zohľadnenými v jej neprospech, a teda jej právo na obranu a jej právo na účinnú súdnu ochranu boli dodržané. Rada v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že žalobkyňa nepožiadala o opätovné preskúmanie opatrenia na zmrazenie jej finančných prostriedkov, hoci takáto možnosť je stanovená v oznámení určenom osobám, subjektom a orgánom, ktoré Rada zaradila na zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 (príloha V) (Ú. v. EÚ C 159, 2008, s. 1).
Posúdenie Súdom prvého stupňa
79 Po prvé treba preskúmať výhradu týkajúcu sa porušenia povinnosti odôvodnenia stanovenú v článku 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007. Existencia dostatočného odôvodnenia, ktoré je včas oznámené žalobkyni, je totiž v dôsledku vzájomnej závislosti jednotlivých procesných práv, o ktoré ide v prejednávanej veci, relevantná pre všetky výhrady vznesené v rámci tohto žalobného dôvodu.
80 Povinnosť odôvodniť akt spôsobujúci ujmu, ktorá je stanovená v článku 253 ES a osobitne v prejednávanom prípade v článku 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007, má za cieľ na jednej strane poskytnúť zainteresovanej osobe dostatočné údaje o tom, či je rozhodnutie riadne odôvodnené alebo či prípadne trpí vadami umožňujúcimi napadnúť jeho zákonnosť na súde Spoločenstva, a na druhej strane umožniť súdu Spoločenstva vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu. Takto stanovená povinnosť odôvodnenia predstavuje základnú zásadu práva Spoločenstva, od ktorej je možné sa odchýliť iba vzhľadom na naliehavé dôvody. Odôvodnenie teda v zásade musí byť oznámené zainteresovanej osobe v rovnakom čase ako akt, ktorý jej spôsobil ujmu, a jeho absencia nemôže byť napravená tým, že zainteresovaná osoba sa dozvie dôvody aktu v priebehu konania na súde Spoločenstva. Navyše dodržanie povinnosti odôvodnenia je o to dôležitejšie v prípade prvého rozhodnutia, ktorým sa zmrazia finančné prostriedky určitého subjektu, pretože predstavuje jedinú záruku umožňujúcu zainteresovanej osobe účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii pre napadnutie zákonnosti predmetného rozhodnutia, vzhľadom na to, že nedisponuje právom na vypočutie pred jeho prijatím (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok OMPI, už citovaný v bode 36 vyššie, body 138 až 140 a tam citovanú judikatúru).
81 Preto s výnimkou prípadu, ak by naliehavé dôvody týkajúce sa bezpečnosti Spoločenstva alebo jeho členských štátov alebo udržiavania ich medzinárodných vzťahov bránili oznámeniu určitých okolností (pozri analogicky rozsudok Kadi, už citovaný v bode 42 vyššie, bod 342), je Rada povinná na základe článku 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007 oznámiť dotknutému subjektu osobitné a konkrétne dôvody pri prijímaní rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, akým je aj napadnuté rozhodnutie. Musí tak uviesť skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie opatrenia, a úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu. V najväčšej možnej miere musí byť toto odôvodnenie oznámené buď súčasne s prijatím dotknutého opatrenia, alebo čo najskôr po tomto prijatí (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok OMPI, už citovaný v bode 36 vyššie, body 143 až 148 a tam citovanú judikatúru).
82 Odôvodnenie však musí byť prispôsobené povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočný charakter odôvodnenia musí byť posúdený nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť. Osobitne akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (pozri rozsudok OMPI, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 141 a tam citovanú judikatúru).
83 Ako sa zdôraznilo v bode 57 vyššie, vykonanie článku 7 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 423/2007 vyžaduje, aby sa dotknutý subjekt podieľal na šírení jadrových zbraní, bol s ním priamo spojený alebo ho podporoval. Okrem uvedenia právneho základu prijatého opatrenia sa preto povinnosť odôvodnenia, ku ktorej je Rada zaviazaná, týka konkrétne tejto okolnosti. Oproti tomu, v rozpore s tvrdením žalobkyne, Rada nebola povinná odôvodniť ani svoje rozhodnutie ísť nad rámec opatrení prijatých rezolúciou č. 1803 (2008), keďže v bode 65 vyššie sa skonštatovalo, že napadnuté rozhodnutia nevykonáva túto rezolúciu, ani rozhodnutie zaobchádzať so žalobkyňou inak ako s ostatnými iránskymi bankami.
84 V prejednávanom prípade Rada tak v názve napadnutého rozhodnutia, ako aj v jeho odôvodnení č. 2 uviedla, že prijaté opatrenia sú založené na článku 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007. V bode 4 tabuľky B prílohy napadnutého rozhodnutia tiež upresnila individuálne a špecifické dôvody, ktoré ju viedli k názoru, že žalobkyňa podporovala šírenie jadrových zbraní. Rada uviedla, po prvé, typ podpory uskutočnenej žalobkyňou, konkrétne poskytovanie finančných služieb zahŕňajúcich otvorenie akreditívov a správu účtov, po druhé, činnosti spojené so šírením jadrových zbraní dotknuté týmito službami, konkrétne kúpu citlivých materiálov, a, po tretie, príjemcov podpory poskytnutej žalobkyňou, konkrétne osem menovite označených subjektov.
85 Za týchto okolností sa Súd prvého stupňa domnieva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o žalobkyňu, je vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 80 až 82 vyššie a znenie článku 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007 dostatočné.
86 Oproti tomu nemožno prijať tvrdenie Rady podporovanej vedľajšími účastníkmi konania, podľa ktorého bola povinnosť oboznámiť žalobkyňu s dôvodmi splnená uverejnením napadnutého rozhodnutia v úradnom vestníku. Rozhodnutie, akým je napadnuté rozhodnutie, ktoré stanovuje zmenenú verziu prílohy V nariadenia č. 423/2007, totiž vykazuje účinky erga omnes, pretože je určené skupine adresátov, vymedzenej všeobecným a abstraktným spôsobom, ktorí sú povinní zmraziť finančné prostriedky subjektov uvedených na zozname tejto prílohy. Uvedené rozhodnutie však nemá výlučne všeobecnú povahu, pretože zmrazenie finančných prostriedkov sa týka menovite označených subjektov, ktoré sú priamo a osobne dotknuté individuálnymi obmedzujúcimi opatreniami prijatými voči nim (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Kadi, už citovaný v bode 42 vyššie, body 241 až 244, a OMPI, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 98). Navyše zmrazenie finančných prostriedkov má pre dotknuté subjekty závažné dôsledky, pretože je spôsobilé obmedziť výkon ich základných práv. Za týchto okolností treba vzhľadom na potrebu zabezpečiť dodržiavanie uvedených vecných a zároveň procesných práv, ktorá sa pripomína v bode 70 vyššie, prijať názor, že Rada je povinná v čo najväčšej možnej miere oboznámiť dotknuté subjekty s opatreniami na zmrazenie finančných prostriedkov prostredníctvom individuálneho oznámenia.
87 Tvrdenia uvádzané Radou nemôžu tento záver zmeniť. Po prvé, skutočnosť, že individuálne oznámenie sa v určitých prípadoch zdá byť nerealizovateľné, nemá vplyv na záujem subjektov na takomto oznámení, a nie je teda relevantná v prípade, kedy je adresa dotknutého subjektu známa. Po druhé, pravidlo, podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje, nemôže byť proti žalobkyni uplatnené, pretože napadnuté rozhodnutie má vo vzťahu k nej charakter individuálneho aktu. Po tretie, rozdiel oproti opatreniam na zmrazenie finančných prostriedkov prijatých v rámci boja proti terorizmu, na ktorý sa Rada odvoláva, je bezpredmetný, pretože na účely prípadného preskúmania vhodnosti uverejnenia odôvodnenia v úradnom vestníku môže byť relevantná jedine hanlivá povaha prijatých dôvodov. Na druhej strane, požiadavka individuálneho oznámenia opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov vyplýva zo skutočnosti, že tieto oparenia sa individuálne a závažným spôsobom dotýkajú práv dotknutých subjektov. Keďže sú opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov prijaté na základe nariadenia č. 423/2007 a opatrenia prijaté v rámci boja proti terorizmu porovnateľné, treba dotknuté subjekty oboznámiť s prijatými opatreniami v obidvoch prípadoch rovnakým spôsobom.
88 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba prijať názor, že Rada nedodržala povinnosť oboznámiť žalobkyňu s dôvodmi napadnutého rozhodnutia vyplývajúcu z článku 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007, pretože nepristúpila k individuálnemu oznámeniu, hoci zo samotného znenia tohto rozhodnutia vyplýva, že poznala adresu sídla žalobkyne.
89 Z príloh k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predloženého žalobkyňou vo veci T‑390/08 R však vyplýva, že listom z 24. júna 2008 francúzska banková komisia informovala pobočku žalobkyne v Paríži o prijatí napadnutého rozhodnutia a o jeho uverejnení v úradnom vestníku v ten istý deň. Žalobkyňa teda bola včas a z oficiálneho zdroja informovaná o prijatí napadnutého rozhodnutia, ako aj o skutočnosti, že s jeho odôvodnením sa môže oboznámiť v úradnom vestníku. Navyše sa zjavne oboznámila s obsahom tohto rozhodnutia, ktorého kópiu priložila k žalobe.
90 Za týchto výnimočných okolností treba prijať záver, že skutočnosť, že Rada neoboznámila žalobkyňu s dôvodmi napadnutého rozhodnutia prostredníctvom individuálneho oznámenia, nemala za následok, že by žalobkyňa bola pozbavená možnosti oboznámiť sa včas s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a posúdiť dôvodnosť opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov, ktoré sa voči nej prijalo. Opomenutie Rady preto neodôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia.
91 Po druhé treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry dodržanie práva na obranu a najmä práva byť vypočutý v akomkoľvek konaní, ktoré bolo začaté proti určitému subjektu a ktoré môže viesť k prijatiu pre neho nepriaznivého rozhodnutia, predstavuje základnú zásadu práva Spoločenstva a musí byť zabezpečené, aj keď neexistuje právna úprava týkajúca sa tohto konania (pozri v tomto zmysle rozsudok OMPI, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 91 a tam citovaná judikatúra).
92 Všeobecná zásada dodržania práva na obranu vyžaduje, aby skutočnosti zohľadnené v neprospech dotknutého subjektu na účely odôvodnenia aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, boli tomuto subjektu oznámené pokiaľ možno buď súčasne s prijatím prvotného rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, alebo čo najskôr po prijatí tohto rozhodnutia. Naliehavé dôvody týkajúce sa bezpečnosti alebo udržiavania medzinárodných vzťahov Spoločenstva a jeho členských štátov však môžu brániť oznámeniu určitých okolností zainteresovaným osobám (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Kadi, už citovaný v bode 42 vyššie, bod 342, a OMPI, už citovaný v bode 36 vyššie, body 93 a 137).
93 Okrem toho, keďže prvotné rozhodnutie, ktorým sú zmrazené finančné prostriedky určitého subjektu, akým je napadnuté rozhodnutie, musí mať možnosť využiť efekt prekvapenia, nevyžaduje sa, aby skutočnosti zohľadnené v neprospech dotknutého subjektu boli pred prijatím daného rozhodnutia tomuto subjektu oznámené a aby bol vypočutý (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Kadi, už citovaný v bode 42 vyššie, body 338 až 341, a OMPI, už citovaný v bode 36 vyššie, body 128 a 137).
94 V tejto súvislosti treba hneď zamietnuť tvrdenie, podľa ktorého sa nemožno dovolávať potreby dosiahnuť efekt prekvapenia v dôsledku údajne prednesených výrokov premiéra Spojeného kráľovstva 16. mája 2008. Žalobkyňa totiž nepreukázala, že k týmto výrokom skutočne došlo, a okrem toho ani neuvádza, že tieto výroky boli prednesené v mene Rady, či dokonca Spoločenstva.
95 Oznámenie skutočností zohľadnených v neprospech dotknutého subjektu sa v rámci prijatia rozhodnutia na základe článku 7 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 423/2007 musí týkať presných informácií alebo skutočností v spise, ktoré preukazujú, že podmienky na vykonanie tohto ustanovenia sú v prípade dotknutého subjektu splnené (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok OMPI, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 126).
96 Zo zistení vykonaných v bodoch 84 až 90 vyššie vyplýva, že táto požiadavka bola v prejednávanom prípade dodržaná. Keďže, po prvé, napadnuté rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené, po druhé, žalobkyňa bola včas upozornená francúzskou bankovou komisiou na to, že bolo prijaté napadnuté rozhodnutie a bolo uverejnené spolu so svojím odôvodnením v úradnom vestníku a, po tretie, žalobkyňa sa skutočne s týmto oznámení oboznámila, treba prijať záver, že disponovala dostatočne presnými informáciami, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré viedli Radu k názoru, že článok 7 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 423/2007 bol v prejednávanom prípade uplatniteľný.
97 V tejto súvislosti treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého jej Rada bola povinná umožniť prístup k údajom svojho spisu z úradnej moci. Ak sa totiž poskytli informácie dostatočne konkrétne, umožňujúce dotknutému subjektu účinne predniesť svoje stanovisko k skutočnostiam zohľadneným v jeho neprospech Radou, zásada dodržania práva na obranu nezahŕňa povinnosť Rady umožniť z vlastného podnetu prístup k dokumentom obsiahnutým v jej spise. Rada je povinná umožniť prístup ku všetkým administratívnym dokumentom týkajúcim sa dotknutého opatrenia, ktoré nemajú dôvernú povahu, iba na žiadosť dotknutého subjektu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. júla 2002, Hyper/Komisia, T‑205/99, Zb. s. II‑3141, body 63 až 65 a tam citovanú judikatúru). Poskytnutie údajov zo spisu z vlastného podnetu by predstavovalo skutočne neprimeranú požiadavku, pretože v čase prijatia opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov nie je isté, či dotknutý subjekt zamýšľa prostredníctvom nahliadnutia do spisu overiť skutkové okolnosti, z ktorých vychádzajú tvrdenia zohľadnené v jeho neprospech Radou.
98 Pokiaľ ide o právo byť vypočutý, subjekt dotknutý prvým rozhodnutím o zmrazení jeho finančných prostriedkov má právo byť vypočutý Radou po prijatí dotknutého rozhodnutia. Podľa judikatúry však Rada nie je povinná vykonať výsluch z úradnej moci vzhľadom na možnosť, ktorou dotknuté subjekty takisto disponujú, a to bezodkladne podať žalobu na Súde prvého stupňa (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok OMPI, už citovaný v bode 36 vyššie, body 130 a 137). Okrem toho treba pripomenúť, že Rada v deň vydania napadnutého rozhodnutia prijala a uverejnila v úradnom vestníku oznámenie určené osobám, subjektom a orgánom, ktoré Rada zaradila na zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 (príloha V). Toto oznámenie stanovuje, že dotknuté subjekty môžu požiadať o opätovné preskúmanie ich zapísania na zoznam v prílohe V tohto nariadenia, a teda umožňuje im účinným spôsobom vykonať ich právo byť vypočutý.
99 Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanom prípade je existencia práva na nahliadnutie do spisu a práva byť vypočutý podmienená tým, či žalobkyňa podala Rade žiadosť. V odpovedi na otázku Súdu prvého stupňa však žalobkyňa pripustila, že takúto žiadosť nepodala.
100 Tvrdenia uvádzané žalobkyňou na odôvodnenie tohto opomenutia nemôžu byť prijaté. Tvrdenie, podľa ktorého uplatniteľné ustanovenia nestanovujú postup umožňujúci nahliadnutie do spisu a výsluch, je teda nesprávne v rozsahu, v akom sa týka práva byť vypočutý, ako vyplýva z bodu 98 vyššie. Okrem toho, ak je aj pravda, že výslovne nebol ustanovený žiadny postup umožňujúci nahliadnutie do spisu, vo bode 91 vyššie sa zdôraznilo, že táto okolnosť nemá vplyv na povinnosť Rady zabezpečiť dodržiavanie práva na obranu. Preto aj za predpokladu, že tvrdenie žalobkyne sa má vykladať ako námietka nezákonnosti, musí byť zamietnuté, keďže absencia výslovných ustanovení nemá vplyv na povinnosť dodržiavať právo na obranu a najmä právo na oznámenie skutočností zohľadnených v neprospech dotknutého subjektu, ktorého cieľom je tiež umožniť dotknutému subjektu požívať právo na účinnú súdnu ochranu (pozri bod 105 nižšie).
101 Úkony vykonané dcérskou spoločnosťou žalobkyne v Spojenom kráľovstve tiež nie sú relevantné, pretože dotknutá dcérska spoločnosť disponuje samostatnou právnou subjektivitou, čo znamená, že sa na inštitúcie a členské štáty obrátila vo svojom mene, a nie v mene svojej materskej spoločnosti. Okrem toho, ako pripúšťa žalobkyňa, dotknutým úkonom predchádzalo prijatie napadnutého rozhodnutia. V bode 93 vyššie sa však skonštatovalo, že pred prijatím napadnutého rozhodnutia žalobkyňa v každom prípade nemá právo na oznámenie skutočností zohľadnených v jej neprospech ani nemá právo byť vypočutá.
102 Pokiaľ ide o skutočnosť, že Rada z vlastnej iniciatívy nepredložila dôkazy na podporu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z bodu 97 vyššie a z bodu 107 nižšie vyplýva, že takúto povinnosť nemala, či už pred alebo po podaní tejto žaloby.
103 Žalobkyňa tiež nevysvetľuje, v čom jej potreba overiť si jednotlivo každý zo svojich vzťahov so subjektmi označenými v napadnutom rozhodnutí zabránila požiadať o nahliadnutie do spisu Rady alebo požiadať o výsluch. Naopak, tieto úkony mohli uľahčiť prieskum, ktorý sa mal uskutočniť, vďaka konzultovaným dokumentom alebo získaným spresneniam.
104 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba vyvodiť záver, že keďže žalobkyňa nepredložila Rade žiadosť v tomto zmysle, Rada nebola povinná umožniť jej nahliadnuť do spisu alebo uskutočniť výsluch, čo implikuje, že výhrada založená na porušení práva na obranu musí byť zamietnutá.
105 Po tretie, podľa ustálenej judikatúry zásada účinnej súdnej ochrany predstavuje všeobecnú zásadu práva Spoločenstva, ktorá vyplýva z ústavných tradícií spoločných všetkým členským štátom, je zakotvená v článkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 a bola okrem toho potvrdená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1). Účinnosť súdneho preskúmania predpokladá, že dotknutý orgán Spoločenstva má povinnosť oznámiť dôvody zmrazenia finančných prostriedkov dotknutému subjektu v čo najširšej možnej miere, buď v okamihu, keď sa o tomto zahrnutí rozhodne, alebo prinajmenšom tak rýchlo, ako je to len možné po tom, čo sa o ňom rozhodlo, aby sa týmto adresátom umožnil výkon ich práva podať žalobu v stanovených lehotách. Dodržanie tejto povinnosti oznámiť uvedené dôvody je totiž nevyhnutné tak na umožnenie adresátom reštriktívnych opatrení brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a rozhodnúť pri plnej znalosti veci, či je potrebné obrátiť sa na súd Spoločenstva, ako aj na umožnenie súdu v plnom rozsahu preskúmať zákonnosť dotknutého aktu Spoločenstva, čo je jeho úlohou podľa Zmluvy ES (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Kadi, už citovaný v bode 42 vyššie, body 335 až 337 a tam citovanú judikatúru).
106 Z bodov 84 až 90 a bodu 96 vyššie však vyplýva, že žalobkyňa včas disponovala dostatočne presnými informáciami, pokiaľ ide o dôvody zmrazenia jej finančných prostriedkov. Okrem toho tým, že nepožiadala o nahliadnutie do spisu Rady, nie je oprávnená tvrdiť, že takéto nahliadnutie do spisu jej nebolo umožnené. Súd prvého stupňa sa navyše domnieva, že je plne spôsobilý vykonať svoje preskúmanie. Za týchto okolností treba vyvodiť záver, že Rada neporušila právo žalobkyne na účinnú súdnu ochranu.
107 Keďže žalobkyňa ešte v tejto súvislosti tvrdí, že Rada v priebehu konania pred Súdom prvého stupňa nepredložila žiadny dôkaz na podporu dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, treba pripomenúť, že predloženie takýchto dôkazov by bolo potrebné iba vtedy, ak by žalobkyňa vzniesla prípustný žalobný dôvod, ktorý by spochybnil dôvodnosť zistenia, podľa ktorého podporovala šírenie jadrových zbraní. Za takých okolností je totiž Rada povinná bez toho, aby žalobkyňa musela predložiť negatívny dôkaz, v súlade s tým, čo bolo uvedené v bode 37 vyššie, predložiť dôkazy a informácie, na ktorých je založené jej posúdenie, aby ich mohol súd Spoločenstva preskúmať. Ako však vyplýva z bodu 30 vyššie, takýto žalobný dôvod nebol v prejednávanom prípade predložený. Skutočnosť, že Rada nepredložila dôkazy, preto nemôže predstavovať porušenie práva na účinnú súdnu ochranu a s tým súvisiaca výhrada musí byť teda zamietnutá bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či dokumenty predložené 4. februára 2009 podporujú tvrdenie, podľa ktorého bola žalobkyňa povinná predložiť v prejednávanom prípade negatívny dôkaz.
108 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť.
O piatom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomoci
Tvrdenia účastníkov konania
109 Žalobkyňa tvrdí, že Rada nemá v rámci Zmluvy ES právomoc ukladať „trestnoprávne sankcie“, akými sú zmrazenie finančných prostriedkov. Preto keď Rada zmrazila finančné prostriedky žalobkyne prostredníctvom napadnutého rozhodnutia a nariadenia č. 423/2007, ktoré boli prijaté v rámci právomocí priznaných Zmluvou ES, prekročila svoju právomoc, dopustila sa zneužitia právomoci a porušila podstatné formálne náležitosti, ako aj pravidlá tejto Zmluvy.
110 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania spochybňuje dôvodnosť argumentácie žalobkyne a zdôrazňuje, že zmrazenie finančných prostriedkov nepredstavuje trestnoprávnu sankciu.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
111 Treba poznamenať, že keďže finančné prostriedky subjektov dotknutých obmedzujúcimi opatreniami stanovenými nariadením č. 423/2007 nie sú skonfiškované ako príjmy pochádzajúce z trestnej činnosti, ale sú dočasne zmrazené, tieto opatrenia nepredstavujú trestnoprávnu sankciu. Nie je s nimi spojené ani žiadne obvinenie takejto povahy (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. júla 2007, Sison/Rada, T‑47/03, neuverejnený v Zbierke, bod 101).
112 Tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého zmrazenie jej finančných prostriedkov predstavuje trestnoprávnu sankciu, nie je dôvodné. Uvedená okolnosť znamená, že tento žalobný dôvod musí byť zamietnutý, ako aj žaloba v celom jej rozsahu.
O trovách
113 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania Rady, vrátane trov konania vzniknutých v súvislosti s konaním o nariadení predbežného opatrenia v súlade s jej návrhmi.
114 Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania, znášajú svoje trovy konania. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Francúzska republika a Komisia preto znášajú svoje vlastné trovy konania, vrátane trov konania vzniknutých v súvislosti s konaním o nariadení predbežného opatrenia.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Bank Melli Iran znáša svoje vlastné trovy konania a okrem toho je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Rada Európskej únie, vrátane trov konania vzniknutých v súvislosti s konaním o nariadení predbežného opatrenia.
3. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Francúzska republika a Komisia Európskych spoločenstiev znášajú svoje vlastné trovy konania, vrátane trov konania vzniknutých v súvislosti s konaním o nariadení predbežného opatrenia.
Pelikánová | Jürimäe | Soldevila Fragoso |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. októbra 2009.
Podpisy
Obsah
Okolnosti predchádzajúce sporu
Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránskej islamskej republike
Opatrenia týkajúce sa žalobkyne
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
O relevantnosti dokumentov, ktoré žalobkyňa predložila 4. februára 2009
O intenzite súdneho preskúmania
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom prvého stupňa
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení podstatných formálnych náležitostí, Zmluvy ES, právnych pravidiel týkajúcich sa jej uplatnenia a článku 7 ods. 2 spoločnej pozície 2007/140, na zneužití právomoci a na nedostatku právneho základu napadnutého rozhodnutia
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom prvého stupňa
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom prvého stupňa
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality a vlastníckeho práva
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom prvého stupňa
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obranu, práva na účinnú súdnu ochranu a povinnosti odôvodnenia stanovenej článkom 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom prvého stupňa
O piatom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomoci
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom prvého stupňa
O trovách